O správach a udalostiach: ďalší krok ľudstva

14.11.2016

zakonvremeni.ru

« Ďalší krok ľudstva bude náš najväčší »
Slogan k filmu “Interstellar”

O správach a udalostiach - interstellar.pdf (867,3 kB)
O správach a udalostiach - interstellar.doc (958 kB)
 

V prvom rade chceme poznamenať...

Ľudstvo žije v podmienkach informačnej “potopy”, objektívne nasledujúcej po Zákone času. Aj keď sa to môže zdať zvláštne, ako znamenie tohto objektívneho procesu poslúžila ľudskej civilizácii potopa fyzická, o ktorej vieme ako z písomných zdrojov Biblie aj Koránu, tak aj z archeológie. Ak sa pozrieme na štyridsaťtisícročnú históriu ľudstva a vyhodnotíme morálno-etický faktor, na čo obracia pozornosť v prvom rade Tvorca-Všedržiteľ, tak uvidíme rovnaký obraz, aký uvidel v odpovedi na otázku Woland v románe Buglakova “Majster a Margaréta”: “Zmenili sa títo ľudia vo svojom vnútri?”.

Otázka: Aký účel mali znamenia a príchod prorokov – učiteľov? Čomu a prečo učili ľudstvo?

Odpoveď môže byť aj nasledovná: pripravovali ľudstvo k objektívnemu prechodu, ktorý je dôsledkom rozvoja Celovesmírnej Miery. Zjednodušene: evolučný vzorec života “od jednoduchého k zložitému” prešiel na ďalšiu úroveň. A už nie v dôsledku slobody vôle, ale v dôsledku objektívnych okolností (jazykom životných okolností), je ľudstvu Zhora “ponúknuté” pozrieť sa na morálno-etickú otázku z iného uhla (cez informačnú potopu). Na prebiehajúci výber medzi osvojením transhumanizmu alebo nadobudnutím ľudského usporiadania psychiky sa nazerá ako na výber medzi pokračovateľmi diela “odporu Zámeru Tvorcu” a pokračovateľmi diela “prírodnej evolúcie človeka v súlade s matricou predurčení, založenou Tvorcom-Všedržiteľom”. No a celkom skrátene: “ste za davo-„elitarizmus“ alebo proti?”

Potopa “fyzická” a potopa “informačná” v podstate oddeľujú tri objektívne etapy v rozvoji civilizácie pozemšťanov. Prvá etapa – osvojenie Matérie – obdobie formovania éry materiálneho blahobytu, ukončená sebalikvidáciou Atlantídy. Zachrániť sa od potopy bolo ponúknuté tým, ktorí si osvojili niečo, čo im umožnilo (alebo by umožnilo v budúcnosti) žiť v súlade s Tvorcom a Všedržiteľom. Pravdepodobne šlo o odmietnutie (Zhora) neoprávneného využívania materiálnych technológií (za účelom zotročenia ľudstva), zdedených od Atlantídy. Druhá etapa – osvojenie Informácie – je obdobím osvojenia si informačných zákonitostí, a z neho je tiež ponúknuté vyjsť objektívne lepším. Tu sa dosahuje odmietanie (Zhora) neoprávneného využívania informačných technológií za účelom zotročenia ľudstva. Ľudstvo stojí na prahu tretej etapy – osvojenia Miery, opierajúc sa o správnosť ktorej sa možno nielen “držať na vode” v informačnej potope, ale aj účelne (spolu s Najvyšším) postupovať, osvojujúc si nové úrovne, ponúkané Tvorcom. Nastupuje objektívne kráľovstvo Istiny, v súlade s ktorým, nasledujúc smer rozvíjajúcej sa Miery, sa začína súčasné vzdelávanie, kde informačné preplnenie – je len predohra, prechodná etapa.

Prebiehajúca zmena logiky sociálneho správania – Zákon času – je rovnaký medzník ako ten minulý, ktorý ponúka: buď sa vrátiť na začiatok, ako pred 12 tisíc rokmi, alebo sa vrátiť ako ľudstvo k Zámeru a reagovať v súlade s jeho misiou Spolu-Tvorcu.

Taká je jedna zo strán vzájomnej vloženosti matríc ľudstva, nasledovaním ktorých sa budeme v budúcnosti snažiť analyzovať matrice, vytvorené v kultúre. Rozdiel medzi nimi je v tom, na aké obdobie (hypoteticky) je určená tá ktorá matrica. Dajme tomu, že matrica vo filme “Batman proti Supermanovi” je rozvrhnutá na obdobie desiatich rokov (plus-mínus), avšak energeticky sa napĺňa od doby tvorby komiksov – začiatku druhej svetovej vojny, symbolizmus ktorej je napojený na časovo objemnejšie procesy, čeliace trockizmu.

Film “Interstellar” je pripojený k ešte objemnejšej matrici ako “Batman proti Supermanovi”. Po prvé preto, lebo je zameraný na realizáciu scenára rozvoja pre Západnú a svetovú civilizáciu v rozmedzí 50-100 rokov; po druhé, prezerajú sa súvislosti medzi medzníkmi opísanými vyššie. V celku tieto filmy, ako aj všetku nám známu tvorbu v kultúre, možno nazvať nie sformovanými matricami budúceho, no len taktickým dopĺňaním matríc sformovaných v minulosti, ktoré sú zároveň napojené na objemnejšie matrice, sformované Tvorcom na účely rozvoja Vesmíru. Takzvané kultúrne matrice môžeme rozdeliť na dve kategórie: 1.) pomáhajúce Zámeru Tvorcu a 2.) rušiace, presmerujúce globálny historický proces do riečiska horšieho zo scenárov rozvoja Čelo-Veka. Celé toto vzdorovanie trvá tak dlho preto, lebo ľudia nezískali Slobodu. My ľudia, tak ako sme existovali v stave davu, tak z väčšej časti takto aj stále existujeme. V prípade, že ľudia získajú slobodu vôle, matrično-egregoriálne riadenie sa prestane využívať ako nástroj riadenia ľudskej spoločnosti. Funkcia egregoriálno-matričného riadenia bude spočívať len v smere riadenia Prírody.

Prečo nás zaujíma rozoberať matrice? Vždy je záujem vidieť objemnejší proces, veď to umožňuje predpovedať budúcnosť, čo svojim spôsobom pomôže rozumejúcemu poradiť si s návalom informačnej potopy, zbaviť sa zbytočného šumu cestou vypracovania lepšieho algoritmu triedenia informácií a nezacykliť sa na nepodstatnom. Pre nás je zaujímavá samotná Miera, jej vyčlenením z ponúknutých kultúrnych foriem ju odievame do iných informačných foriem, po čom sa každému vnímavému čitateľovi ponúka možnosť porovnať obidve informačné formy, a na základe všetkým dostupnej porovnávacej metódy uvidieť Mieru samostatne.

Film “Interstellar” zanecháva po sebe nezabudnuteľné zážitky, pretože pripája (diváka*) k mnohotisícročnému procesu svojráznym opisom: videosekvenciou, lexikou a hudbou. Dodržaním harmónie v tejto trojjednote (čím sa režisér Christopher Nolan vždy od iných odlišoval), sa otvára možnosť kvalitného naprogramovania diváka na potrebný scenár v budúcnosti. Trojjednota videosekvencie, lexiky a hudby – to sú objektívne stránky našej komunikácie v kultúre, jazykom ktorých možno plne precítiť úmysel Tvorcu.

Čo odlišuje tento film od iných podobných programovacích filmov je to, ako majstrovsky je prepletená informácia ohlásená (ona je kľúčom prístupu do biblického egregoru) a informácia zamlčaná, programujúca kolektívne podvedomie, vedúca biblickú spoločnosť podvedome k cestám premeny a výstupu spod moci tých, ktorí ho vedú k samolikvidácii. Preto je pochopiteľné množstvo negatívnych reakcií zo strany tých, ktorým je z rôznych dôvodov prístupný kľúč od biblického ducha. Po videní doplnkových materiálov k filmu možno urobiť záver, že režisér aj ostatné publikum nevidia viac ako prvú zmyslovú úroveň a sú posadnutí práve ňou (no treba podotknúť, že režisér sa snažil ponoriť hlbšie – prostredníctvom hudby), a tým lepšie pre spoločnosť, pretože nemali možnosť vniesť nepotrebný šum.

Scenár možno analyzovať z dvoch predpokladaných úrovní:

• proces deštruktívneho samozamotávania sa Západnej civilizácie, jedného, osobitne vzatého davo-„elitarimu” biblickej koncepcie – prechodný stav;

• proces deštruktívneho samozamotávania sa davo-„elitarizmu“ vcelku, ktorého začiatok vedie z “hlbokého staroveku”, od čias pred potopou, keď Adam a Iblis svojsky zamotali históriu ľudstva.

Samozrejme, v súlade s vyššie popísaným, nemá význam porovnávať historické dátumy s dátumom premiéry, pretože to nás pripája na procesy vyššej frekvencie akoby rozporu USA a Ruska, ale aj napriek tomu, pre osvetlenie jednotlivých detailov, uvedieme:

Premiéra (RF) – 6 novembra 2014:

• Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojen a ozbrojených konfliktov.

• 1860 —Abrahám Lincoln bol zvolený ako 16-ty prezident USA z Republikánskej strany.

• 1941 — obrátenie Stalina k sovietskemu národu, vystúpenie na slávnostnom zasadnutí pred vojenskou prehliadkou Červenej armády 7 novembra na Červenom námestí v Moskve.

• 1943 Vojská 1. Ukrajinského frontu pod velením generála armády N. F. Vatutina počas Kyjevskej útočnej operácie oslobodili od hitlerovských vojsk Kyjev.

• 1957 — v Leningrade na Marsovom poli zažali prvý Večný oheň v krajine.

• 1987 — otvorená stanica Kyjevského metra «Leninská» (teraz «Divadelná»). To nie je žart, to je matrica. Dnes v materiálnom svete na Ukrajine vidíme proces nahradzovania ideológie Lenina divadlom prestrojených klaunov, ideológiou klaunov. V podstate, jedni prestrojení klauni nahradili druhých. Súčasný názov (Divadelná) — od 2 februára 1993 – pochádza od blízko stojaceho Ruského dramatického divadla (Lesi Ukrainky) a Národnej opery Ukrajiny. Preložíme noosférnu nápovedu: Ukrajina – dráma pre ruský národ, ale pre Ukrajincov vytvárať drámu v Ruskom svete – to je národné „operné“ umenie. Ak spojíme túto informáciu s druhou zmyslovou úrovňou „Interstellar-a“, dostávame celkom priamy náznak toho, akým spôsobom začne Ruský svet proces zbavenia sa biblického mámenia.

Teda, krátky obsah filmu “Interstellar”: “Keď sucho zapríčiní ľudstvu potravinovú krízu, vydá sa skupina výskumníkov a vedcov cez červiu dieru (ktorá podľa predpokladov spája oblasti priestranstva-času cez veľkú vzdialenosť) na cestu, aby prekonali doterajšie obmedzenia kozmického cestovania človeka a presídlili ľudstvo na druhú planétu.”

Vo všeobecnosti obrazy stvárnené vo filme patria skutočne ku globálnym procesom, týkajúcim sa mnohých pokolení, preto sa v rozbore odhaľujú predovšetkým tieto procesy, a nie zúčastnené postavy, aby nevzniklo puto ku konkrétnym osobám (ktoré však, v každom pokolení môžu byť prejavom týchto procesov).

Kľúče k pochopeniu:

Piesok, piesočné búrky – obraz asociácie prachu a popola – proces neodvratnosti, nevyhnutnosti, proti ktorej človek nie je schopný vzdorovať, deje sa to nie z jeho vôle. Niečo nenávratne odumiera a toto odumierajúce sa čoraz častejšie pripomína, padajúc človeku do očí. Takýmto spôsobom je vo filme zobrazená zmena logiky sociálneho správania a tiež to, ako algoritmus v duchu odumierajúcej biblickej koncepcie spôsobuje ešte väčšiu ujmu. Mimochodom časť hudby veľmi pripomína pohrebné tóny – jedna z kompozícií k filmu sa aj volá Dust – Prach.

Hodiny a strelka dávajúca informáciu, práca na dekódovaní – spoločnosť si uvedomuje Zákon času, objavenie a osvojovanie si novej vedy na základe trojjednoty Matérie-Informácie-Miery.

Život na Zemi – obraz biblickej civilizácie.

Let a hľadanie vhodnej planéty – hľadanie východiska z biblickej samodeštrukcie.

Cooper, letiaci do Gargantua¹ a odovzdávajúci informáciu – obraz práce psychiky, hľadanie príčiny a následku, kódovania prijatých obrazov do formy dostupnej pre biblickú kultúru. Predstavte si tvorivý proces uloženia obrazov do lexikálnej formy – vzniká asociácia, zhodná s procesom znázorneným vo filme. Tiež to pripomína, ako sa tvorí daný článok aj všetky ostatné v rámci témy “O správach a udalostiach”. Ukazuje sa nejaká chronológia, v tom pomáha internet – technosféra, vo filme poznatky o “čiernej diere” zhromažďuje robot “TARS” (ak zadáme do googlu dotaz: “internet TARS” ponúkne: Zostrojenie jednoduchého a intuitívneho hlasom ovládaného systému vyhľadávania). Potom sa odhaľujú príčinno-následkové podmienenosti, objavuje sa adekvátny obraz udalosti, správne sa začleňuje do chronológie, po čom sa všetko vysvetľuje vo forme článku.

Robot – technosféra. V jednom z doplnkových filmov o produkcii filmu “Interstellar”, Christopher Nolan naznačuje svoju predstavu robota, ktorého by chcel vidieť ako Cooperovho pomocníka:

“Sú to naši bývalí vojaci, pretože musel existovať dôvod pre ich vytvorenie. Roboty sa nevyrábajú len tak. Boli vytvorení na vojenské ciele, veď na čo ešte? Ich dizajn poukazuje na neuveriteľnú odolnosť, nedobytnosť, odolnosť proti výbuchu (asociácia s technológiami, vzniknutými počas studenej vojny – naša poznámka).

Pritom pohľad na technosféru je vo filme dosť harmonický – je na správnom mieste. Slová Coopera na začiatku filmu ohľadom dronu: «Murph, túto plechovú mašinku treba naučiť žiť medzi ľuďmi...ako aj nás všetkých...».

Ďalej Nolan pokračuje: “Podľa mňa, zariadenie musí byť praktické. (…) Vo výsledku sa prejavil minimalistický prístup. Dokonalá prevaha funkčnosti nad formou.“ Jedná sa o ergonomickú technosféru. Ľudskosť a ergonómia – dva základy, od ktorých treba začať pri hľadaní nových obsahov a foriem.

Film sa začína kľúčovým záberom: prach, pokrývajúci policu s knihami, na ktorej sú aj modely výdobytkov modernej kozmickej vedy 20. storočia.

V tomto zábere je všetko: aj kľúč k pochopeniu filmu, aj kľúč k pochopeniu “načo je tento film”. Knihy – ako nosiče informácií, a modely pilotovaných kozmických lodí – ako obraz špičkového úspechu materialistickej vedy, t.j. materiálneho stelesnenia. V tomto zábere je zobrazené: kultúra dogmatizmu odumiera, zostáva objektívne (pochovaná*) v minulosti – všetko to zostáva nenávratne pochované pod prachom-popolom.

Ďalšia epizóda – sen Coopera, v ktorom sa vracia do minulosti, keď zostupuje z kozmu na pilotovanej lodi, kde sa, ako je vysvetlené neskôr (z príčin od neho nezávislých) vypína ručné riadenie a je mu doporučené sa katapultovať. “Anomália” (neskôr sa k nej vrátime) poškodila autopilot Cooperovej lode. Autopilot – podvedomie. Informácia preniká do kolektívneho podvedomia Západu, a ten sa stane stále menej riaditeľný prostredníctvom starých pák.

Keď sa prebudí, Cooper zisťuje, že aj na jeho farme odumiera pšenica kvôli príčinám nezávislým od neho. Po preklade z asociačného jazyka: Mládenci, teraz už nemôžete riadiť ani globálne procesy, aj o posledný kus potravy (duchovnej informácie) vás pripravila Príroda, Boh. Príčiny tohto stavu vecí v Západnej civilizácii sme opísali v O správach a udalostiach: O čom hlása "Heliofant"?:

“Od chvíle, keď v Koncepcii spoločnej bezpečnosti bolo odhalené, že každý príslušník druhu «Človek rozumný» môže byť nositeľom štyroch rôznych typov organizácie jeho psychiky a presne bolo vysvetlené, čo predstavuje Ľudský režim psychiky a že práve on jediný je normou pre všetkých ľudí — možno predpokladať, že v noosfére nastali špecifické «zrodenia». A bez metafor — začala sa premena ľudstva — proces, ktorého sa každý človek, obdarovaný slobodou výberu, umom-rozumom a aspoň čiastočne slobodnou vôľou, môže zmysluplne zúčastniť alebo odmietnuť ho akceptovať ako objektívnu skutočnosť a zmysel jeho vlastného života, ako súčasť aktuálnej etapy globálneho historického procesu.”

Inými slovami, v Ruskej civilizácii je daná informácia o objektívnej realite bližšej k Pravde-Istine ako na Západe, preto Západ je zbavený možností, ktoré mal od čias Mojžiša, vrátane podpory Noosféry, ktorá prestala dávať informačnú potravu (vo filme pšenicu), adekvátnu životu.

Ďalej, do štartu k čiernej diere, nám dej filmu vykresľuje Ameriku, dočasne opúšťajúcu globálnu politiku a žijúcu v politike izolacionizmu. Spoločnosť vychováva čoraz viac farmárov miesto inžinierov. Ak sa oprieme o nami skôr opísaný algoritmus, zakladaný vo filmoch Christophera Nolana – algoritmus proroctva, potom možno celkom pokojne prognózovať (na nasledujúcich 50 – 100 rokov) cestu americkej spoločnosti a Západu ako celku, zbaveného podpory Zhora. A síce – prekonanie smutného dedičstva biblizmu, krízy ekológie, zrodenej z kultúry využívania pôdy; krízy ekonomiky, atď. A ako sa bude prekonávať, to je umožnené pochopiť a uvidieť v námete ohľadom prípravy a o samotnej cesty do kozmu.

Vcelku je celé toto rozprávanie formou filmu a obrazmi biblickej kultúry — svojráznym pokusom objasniť pomocou morzeovky (vysielanej Cooperom svojej dcére), zjednodušený obraz objektívneho prechodu do iného civilizačného stavu.

Cooper s dcérou sa znova stretávajú s paranormálnymi javmi, a v jazyku, ktorému rozumie Cooper (JŽO – jazyk životných okolností), je oznámená informácia o mieste, kde sa nachádza centrum strategického plánovania, ktorým je (z nejakého dôvodu) NASA. Asi preto, lebo kozmické technológie sú najprogresívnejšie, rovnako ako mozgy, ktoré ich vyvíjajú, t.j. jedná sa o elitu technosféry. Zákazníkmi technosférnej elity sú nejakí “oni”, ktorým NASA prišla vhod – obraz globálneho prediktora, ktorý tiež naráža na anomáliu a odpor voči svojmu riadeniu.

Pripomenieme, že ak pozorne preskúmame epizódu Cooperovej cesty autom k veľmi –veľmi utajenej základni (z dialógu: ”to je najtajnejší objekt na svete, o ten len tak ľahko nezakopneš, a nikto odtiaľto len tak ľahko neodíde…), uvidíme nejaké jazero a hory – podľa vonkajších príznakov krajinu, charakteristickú pre Švajčiarsko.

V centre “NASA” nás zoznamujú s novými osobami: profesorom Brendom (ďalej “Brend”) a jeho dcérou – Améliou Brend (ďalej – “Amélia”).

V centre “NASA” profesor Brend Cooperovi vysvetľuje svetovú krízu a jej príčiny.

• Cooper: “Počul som, že vás zrušili, lebo ste odmietli zhadzovať zo stratosféry bomby na hladujúcich ľudí?” (Poukázané na jeden zo spôsobov riešenia problému prebytočného obyvateľstva – náš komentár).

• Brend: Keď “ONI” pochopili, že likvidáciou ľudí sa problém nevyrieši, znovu nás “ONI” obnovili, ale tajne.

• Cooper: Prečo tajne?

• Brend: Pretože spoločnosť neschvaľuje výdavky na kozmické výskumy. Dnes je hlavnou úlohou nezomrieť hladom. Choroba zničila pšenicu pred 7 rokmi, tento rok okru, zostala už len kukurica.

Naše objasnenie: Ak spojíme “informačnú potravu” s potravou materiálnou, potom pšenicu sprevádza takáto história:

***

Pšenica bola známa v krajinách Prednej a Strednej Ázie (na území súčasného Turecka, Iraku, Sýrie, Iránu, Turkmenistanu) 7-6 tisíc rokov p.n.l., na Balkáne a území súčasného Grécka – 6-5 tisíc rokov p.n.l., v Egypte – viac než 4 tisíc rokov p.n.l. Na začiatku nášho letopočtu bola rastlina známa prakticky na celom území Ázie a Afriky; v období rímskych vojen sa obilnina začína kultivovať v rôznych kútoch Európy. V 16-17 stor. zaviezli európski kolonizátori pšenicu do Južnej a potom aj do Severnej Ameriky, na prelome XVIII-XIX stor. do Kanady a Austrálie. Tak získala pšenica všeobecné rozšírenie. Lídermi v pestovaní pšenice sú Čína a India. Na druhom mieste USA, Rusko. Žiadna obilnina nemá toľko odrôd alebo sort, ako pšenica. http://www.сендега.рф/pshenica.htm 

Pšenica – celosvetovo uznávané učenie-náboženstvo pre dav, dnes je to historicky sformované kresťanstvo. Smrť rastliny vo filme – absencia riadenia na základe kresťanstva.

Okra – Bamia (Ibištek jedlý) – zelený špicatý struk kužeľovej formy, rozšírený v teplých klimatických podmienkach (pôvod – územie okolo Nílu v Severnej Afrike a Blízky východ, presnejšie Etiópia). Môže sa pestovať aj v chladnejších oblastiach, ak sa využívajú špeciálne metódy pestovania. http://www.poleznenko.ru/bamiya-poleznyj-struchok.html ²

Inak povedané, prestala dávať plody riadenia aj “sakrálna múdrosť hermetickej filozofie Starého Egypta”.

Podľa filmu, plody zatiaľ dáva len kukurica. Podľa legiend je kukurica darom «najvyššieho» boha Quetzalcoatla. To bol vskutku kúzelný dar, lebo vypestovať kukuricu je dosť jednoduché, a z jedného šúľka sa možno nasýtiť na celý deň. Veľké kukuričné impérium sa štedro rozdelilo so svojimi plodmi s Európou. Keď Kolumbus objavil Ameriku, na novom kontinente získal okrem iného aj semená kukurice. Kukurica sa objavila na španielskom dvore, potom sa dostala do Francúzska, Portugalska, Talianska.

(http://www.chronoton.ru/past/enigma/kukuruza)

Reštart biblického projektu sa udial v Amerike, a tá začala svojím riadením kŕmiť celý svet. No aj tejto ideológii, liberálno-buržoáznej obálke biblického projektu, sa kráti čas.

História ukazuje, že po trockistickom prevrate r. 1953, začali vracať ZSSR do sféry riadenia biblického projektu. Najvýraznejším krokom vedenia v oblasti pestovania poľnohospodárskych KULTÚR bola práve Chruščovova snaha nakŕmiť ZSSR kukuricou³.

***

• Cooper: A pestujeme ju (kukuricu) viac, ako kedy predtým.

Naše vysvetlenie: Informačne je dnes liberalizmus prítomný na každom rohu, kde je internet a mobilná sieť.

• Brend: Áno. Ale rovnako ako zemiaky v Írsku a pšenica v prašnom kotly... aj kukurica zahynie. A veľmi skoro.

Naše vysvetlenie: Nie je jasné, prečo sú tu írske zemiaky a prašný kotol s pšenicou, avšak všetko to je navedenie diváka na historické fakty, ktoré majú pomôcť pochopiť, čo čakať v budúcnosti, a ktoré majú spoločné hlad a smrť. T.j. v súčasnosti pohlavári biblického projektu nemajú vypracované reálne idey na zaplnenie ideologického vákua, ktoré nastane po zmiznutí “kukurice”.

***
V dôsledku Veľkého zemiakového hladu v rokoch 1845-1850 štvrtina obyvateľstva Írska (2 209 961 ľudí) buď zomrelo od hladu, alebo emigrovalo do susedných krajín. Spory o príčinách vzniku Veľkého hladu neutíchajú dodnes. Jedna časť Írov považuje túto udalosť za genocídu, a iní za prírodnú pohromu.

Veľký hlad na Írskom ostrove bol vyvolaný naraz viacerými faktormi: na jednej strane – kolonizácia Írska Britmi priviedla k tomu, že pôvodné obyvateľstvo prakticky stratilo svoje zeme, ostrovania boli donútení platiť veľké čiastky anglickým a škótskym zemepánom. Záchranou pre roľníkov boli zemiaky, ktoré v miestnej drsnej klíme rástli aj v neúrodnej pôde. Veď v Írsku dodnes jedlá zo zemiakov tvoria značnú časť ich národnej kuchyne.

Avšak v tých dávnych dobách írske zemiaky podľahli plesni. V 1845 roku zhnila väčšina úrody. V dôsledku toho nastal v krajine hlad, na pozadí ktorého sa rozšírili rôzne choroby – cholera, týfus, dyzentéria. Britská vláda napriek tomu, neprijala náležité opatrenia. Ba naopak – zdieranie vlastníkov pôdy sa zväčšilo.

Zdroj: http://irelandru.com/velikij-golod-great-famine-ireland/

More vrhlo svetlo na hrozné sucho obdobia Prašného k otla

Napríklad, niečo podobné bolo v 1870-tych, 1890-tych, 1950-tych rokoch. Mimochodom sucho tam trvá aj dodnes od 1999 roku. A druhé obdobie sucha s búrkami v rokoch 1856-1865, ako hovoria, bolo horšie ako Kotol!

Avšak história 1930-tych sa ukázala byť najzaujímavejšou — vzhľadom k tomu, že vtedy došlo ku kombinácii dvoch faktorov naraz: klimatického a antropologického. Prvý — už nie tak nezvyčajný, lebo na Veľkých rovinách také «prípady» čas od času plnou silou dávajú o sebe vedieť. A s druhým je všetko oveľa zložitejšie, pretože je oveľa menej predvídateľný.

Väčšina vedcov sa zhoduje v názore, že dráma prašných búrok (Dust Bowl) bola vo významnej miere spôsobená činnosťou farmárov, v tom čase usadených na danom území. Keď sa dostali na toto územie, začali sa zaoberať pestovaním rôznych šľachtených rastlín a zvierat, avšak k prídelom sa správali bez zvláštnej zodpovednosti.

Fotky typických «čiernych metelíc». Ak by americkí farmári vedeli o nejakých budúcich katastrofách typu človekom vytvorenej bahennej sopky, možno by sa oveľa citlivejšie a zodpovednejšie správali k vedeniu hospodárstva. A možno aj nie… (fotografie zo stránky weru.ksu.edu ).

Neveľmi dbali na organizáciu osevného postupu a dovolili dobytku pásť sa na zanedbaných poliach dovtedy, pokiaľ nebola značná časť rastlinstva jednoducho zničená. Toto čoskoro spôsobilo, že sa pôda začala čím ďalej tým viac odhaľovať a ľahšie ju unášal vietor.

Na nejakom inom mieste by sa pravdepodobne nič také neudialo. Avšak je ešte jeden vážny moment — tie trávy, ktoré tam dovtedy rástli vo veľkých množstvách, pôdu spoľahlivo udržiavali. A pšenica, ktorou bola neskôr obsiata úsilím ľudí, neposkytovala podobné «záruky». Zdroj: http://www.membrana.ru/particle/748

***

• Cooper: Nájdeme riešenie, profesor. Vždy sme ho našli.

• Brend: Poháňa vás tvrdohlavá viera, že Zem patrí nám?

• Cooper: Nie len nám, nie. Ale je to náš domov.

Naše vysvetlenie: “Elita chápe, že riadenie civilizácie im už nepatrí, ale dav Západu tiež získava pochopenie, že nie sú na Zemi sami (zvlášť po rozšírení Arabov do Európy).

• Brend: Atmosféra Zeme z 80% pozostáva z dusíka, my dvaja dusík dýchať nevieme, no patogén ho dýcha. Čím viac sa šíri, tým menej bude vo vzduchu kyslíka. Tí, ktorí nezomrú od hladu, sa nakoniec zadusia. A pokolenie tvojej dcéry bude posledné.

Naše vysvetlenie: Vody sa menia (podobenstvo “Ke ď sa menia vody”⁴), a namiesto biblického sveta prichádza niečo nepoznané, čo je na Západe prijímané ako niečo nepriateľské. A nie sú to davy iných náboženstiev a prívrženci iných civilizačných ideálov. Sú to objektívne okolnosti, vychádzajúce nad rámec Zeme. Všetky snahy vytvoriť agresiu a nahuckať na Západ dav s iným obsahom, než je biblický (poštvať na Západ dav z ostatných civilizácií), aj tak neposkytnú východisko z tejto slepej uličky, v ktorej sa ľudská civilizácia nachádza. Pokusmi riešiť všetky problémy pomocou takéhoto vzdoru sa zaoberajú anglosasi. To, ako „kukurica“ prestane byť na Západe žiadanou poľnohospodárskou KULTÚROU, možno uvidieť vo filme “Capt ain Fantastic”.

Ďalej na otázku Coopera: A keď nájdeme domov, čo bude potom?

• Brend ho oboznamuje s plánmi: To je najdôležitejšia otázka! Máme plán “А” a plán “B”. (..) Plán “А”: vieme, že možno ovládnuť gravitáciu. Rozpracoval som teóriu a začala sa budovať stanica.

Naše vysvetlenie: Biblisti hľadajú spôsoby prechodu do nového civilizačného stavu bez strát, t.j., hľadajú miesto pre parazitovanie v nových podmienkach. Plán «B» sa zhoduje s filmom «Svetová vojna Z», kde tiež zaznel plán «B», podstata ktorého je podľa filmu, na čas sa stiahnuť. A potom nájsť spôsob ako začať vojnu proti «zombi», vyhrať a znova parazitovať v nových podmienkach.

• Cooper: No zatiaľ ste túto úlohu nevyriešili.

• Dcéra Brenda: Preto máme plán “B”. Hlavný problém je, ako z planéty vyviezť dostatočný počet ľudí. Plán “B” je evolučná bomba, viac ako 5000 oplodnených vajíčok atď.

Naše vysvetlenie: Skrátene, ak sa nedarí udržať nad davom moc, dav zničiť tým, že ho nechajú bez pastierov. Pripraviť reštart, nasmerovať civilizáciu Zeme do tragického scenára, potom podľa plánu – nový, umelo vypestovaný genotyp, a na jeho základe – ďalší dav v poradí.

• Cooper: Áno, ale čo bude s ľuďmi tu, vy ich len tak necháte na Zemi, moje deti?

• Profesor Brend: Preto sa mi plán “А” páči viac.

Naše vysvetlenie: Plán “А” vo filme vyzerá byť návnadou pre angažovanie sa spoločnosti, nová nádej pre lepšiu budúcnosť. Možno je to projekt (Venuša) od Jacque Fresco. No jeho podstatou je zachránenie davo-”elitarizmu” v akýchkoľvek podmienkach. Preto sú zásahy do genetiky a zrodenie nových poslušných nástrojov jeho hlavným cieľom, a vôbec nie zachovanie a rozvitie potenciálu minulého sveta. Cooper je proti plánu “B”, no prostredníctvom klamstva ho využívajú a nútia pracovať na plán “B”. Odtiaľto pramenia v spoločnosti myšlienky transhumanizmu pre kolektívneho “Coopera”.

• Brend: Nájdi nám nový domov, a keď sa vrátiš, budem mať vyriešený problém gravitácie.

Naše vysvetlenie: Inými slovami, choď a buduj transhumanizmus, ale v skutočnosti sa zúčastňuj na príprave reštartu davo-”elitarizmu” (podľa plánu “B”). Problém gravitácie, to je problém príťažlivosti davu k starým spôsobom života, jednoduchšie povedané – konzumovať x-násobne viac, než je spravodlivé. Problém odolnosti biblického davo-”elitarizmu” voči novým výzvam a javom je neriešiteľný. Ako ukazujú vo filme, profesor hrá “sľubotechnu” a tvrdí, že nájde nejakú stabilnú formu na prechodné obdobie. Tento problém Západu je možné riešiť len východom za hranice civilizácie, a ocitnúť sa v inom supersystéme, objemnejšom ako predchádzajúci. Samotný moment opustenia Slnečnej sústavy cez červiu dieru si možno asociatívne predstaviť ako útek do Ruskej civilizácie a hľadanie nových adekvátnych algoritmov, t.j. preskúmať otázku z úrovne protikladu dvoch civilizácií: Ruskej a Západnej. Áno, pre “elity” Západu je Ruská civilizácia “čierna diera”: koho tam nepošlú s mečom, zmizne tam navždy alebo sa vracia, ale už ako Ruský pre Západ.

A «gravitácia» celkovo zostane záhadnou «anomáliou» pre «elity» Západu. To jest, zostane pre nich záhadou, prečo to ľudí ťahá k niečomu inému, veď všetko majú: dom, auto, demokratické postupy, atď. podľa zoznamu = tučný balík liberálno-buržoázneho «raja». Nie náhodou túto anomáliu opísali slovom prízrak (Murph v izbe) – presne ako storočné strašidlo pre «elitu»: «túla sa prízrak po Európe – prízrak komunizmu…» – takto to chápe «elita». U Murph, «prízrak» napriek tomu nevyvoláva strach. Informácia jej dostupná, je zatiaľ cudzia pre civilizáciu Západu, preto komunikácia Murph s prízrakom v jej detstve zostane nepochopiteľná pre ostatných členov rodiny, napríklad brat Tom ju kvôli tomu zlostí. No Tom na svojej ceste zostáva v režime zombi (napríklad v epizóde, keď šoféruje auto a nebrzdí pred strmým zrázom, pokým mu otec nedá príkaz).

Cooper a Murph používajú “nesystémové” učebnice, čomu sa škola, kde sa učí Murph snaží zabrániť. Pozoruhodné je, že prevedenie obálky učebnice, ktorú ukazuje Cooper, je rovnaké ako prvé redakcie kn  íh VP.

V budúcnosti sa práve informácia, predkladaná spoločnosti cez Coopera a Murph, stane pre Západ záchranou.

***

Vo filme Cooper nemá meno, no na stránk  ach, venovaných Interstellaru má meno Jozef, v ruskom variante – Josif. Samotné slovo Cooper nás asociatívne privádza k angl. COOPERation – súčinnosť, spolupráca, kooperácia (…neprispievajú triednemu rozvrstveniu, pretože pri takej forme vlastníctva chýba vykorisťovanie človeka človekom…)⁵

Svet pozná len jedného Josifa (Stalina), budujúceho kooperáciu výroby v merítku civilizácie, na princípoch vylučujúcich využívanie “človeka človekom”. Preto prostredníctvom obrazu Coopera privádzajú Západ k pochopeniu Boľševizmu.

Tu je potrebné odhaliť, prečo sa Cooperova dcéra volá Murph. Dali jej meno, ako o tom sama rozpráva, na počesť Márfyho zákona (angl. Murphy's law) — žartovný filozofický princíp, ktorý sa vyjadruje nasledovným príkladom: Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí. (angl. Anything that can go wrong will gowrong). Zahraničný analóg ruského «zákona podlosti», «zákona chleba s maslom» a «generálskeho efektu». V biblickej kultúre je zvykom, že serióznym a životne dôležitým javom sa vysmievajú. Tak aj “wikipédia” učí chápať Murphyho zákon ako žartovný filozofický princíp. Avšak pod Murphyho zákonom sa skrýva Vyššie riadenie všeobjímajúcich procesov, princípy a algoritmus ich prejavu. Inak povedané, ak máte nejakú nepríjemnosť, tak skúste prehodnotiť ciele a prostriedky ich dosiahnutia, pretože pravdepodobne protirečia Zámeru. Presnejšie “Murphyho zákon” možno nazvať – Božie predurčenie. Nazvať takto svoju vlastnú dcéru možno len v tom prípade, ak si pre ňu želáš život v súlade so Zámerom. Obraz Murph zobrazený vo filme je nanajvýš zaujímavý: nedokáže sa kľudne pozerať na nešťastie ľudí a všemožne hľadá riešenie. Pritom si osvojuje poznanie a študuje javy, ktoré ostatní neberú vážne, t.j. odlišuje sa od druhých svojou túžbou nájsť Istinu-Pravdu. To pripomína ruského človeka.

***

Vo filme NASA objavuje otvorenú červiu dieru, ktorá vedie do druhej galaxie. Pri tom západný dav (aj «elita») verí, že červiu dieru pre nich otvorili «oni», podčiarkujúc týmito úvahami svoje nevoľníctvo:

• Amélia: Niekto ju tam umiestnil (červiu dieru).

• Cooper: Oni…

• Amélia: Áno. Kto iný by to bol, oni na nás dohliadajú.

Pravda je v tom, že na Západ skutočne «dohliadajú», no dohliadajú (otvárajú červiu dieru) z druhých galaxií tí, čo chápu následky krízy na Západe pre celý zvyšný svet – zasiahne to bolestivo všetkých, takže treba pomôcť.

Otvorená červia diera sa nachádza v blízkosti Saturnu.

Saturn – pôvodne starorímsky boh, kult ktorého bol jedným z najrozšírenejších v Taliansku. Korenšponduje s gréckym Kronosom. Jeho menom je nazvaná planéta. Symbolom Saturnu je kosák na znak pôdohospodárstva, Saturn bol bohom zeme a sejby. V Taliansku mu pripisujú zavedenie pôdohospodárstva, sadovníctva, plodín vinohradu, hnojenia zeme, následkom čoho, sa ako ochranca pôdohospodárstva a darca úrody podľa povesti považuje, za predhistorického kráľa krajiny, presťahovaného z Grécka do Talianska. Zdroj: https://ru.wikipedia.org

Aby sme objasnili zmysel činnosti Coopera a TARSа v čase pobytu v červej diere z úrovne konfrontácie Západu a Ruskej civilizácie, vrátime sa k niektorým historickým faktom Krymskej vojny:

Podzemná vojna na Kryme – Boje v katakombách a míny pre «krtkov» nepriateľa:…bojové akcie sa v čase Krymskej vojny odohrávali nielen na mori a súši, ale aj … pod zemou. A pravidlá takej podzemnej vojny boli celkom jednoduché: bolo potrebné vypočítať umiestnenie protivníka a vzdialenosť k nemu. Potom pod zemou bolo treba určiť presný smer, v ktorom sa mal robiť podkop. Ďalej zostávalo len pracovať — kopať priechod pod redutu alebo iné opevnenie na pozíciách koaličných síl protivníka, dodržiavajúc pri tom všetky druhy preventívnych opatrení a podľa možnosti — režim ticha.

Pritom podzemná vojna vyzerala jednoducho len na papieri, a keď sa o nej rozprávalo. A v mnohom pre samotný režim ticha. Veď Francúzi a Angličania tiež viedli svoje «razičské» práce, v snahe preraziť chodby pod bastiony Sevastopoľa, aby pod nimi založili prachové náplne a zrovnali ich so zemou. Alebo ich aspoň vyradili z prevádzky. Tu mali u ruských ženistov príležitosť špecialisti-naslúchači, ktorí s pomocou načúvacích rohov, a niekedy aj špeciálnych zariadení, pripomínajúcich stetoskopy, určovali umiestnenie nezvaných hostí.

Prekonávajúc “čiernu dieru”, Doyl vysvetľuje Cooperovi, že tu riadenie nefunguje, môžu len pozorovať a zapisovať.

Ak to budeme skúmať z pozície konfrontácie medzi Ruskom a Západom, potom Cooper a robot TARS, plávajúci v červej diere, predstavujú v podstate vojenskú technológiu zberu a analýzy údajov na nepriateľskom území. TARS všetko vidí aj počuje, zapisuje, Cooper vyhodnocuje a vkladá do systému Západu nové, odpozorované algoritmy. Pripomenieme, že Američanov v roku 2014 na Krym nepustili, film vyšiel na jeseň 2014, aj tak pre nikoho nie je tajomstvom, čie informačné technológie využíva celý svet.

Krym je minimálne 2500-ročným historickým pamätníkom života ľudskej civilizácie. Okrem toho je «mekkou» svetového kresťanstva. Dostať sa sem za účelom skúmania archeologického dedičstva kresťanskej civilizácie by bolo pre Západ veľkým úspechom («Krym je pre historickú vedu zlatým dnom!» Maxim Gorkij). Veď je to aj priamy vstup (bez prostredníkov) do svetových egregorov vďaka prístupu k informáciám, pomocou ktorých možno vplývať na priebeh globálneho historického procesu. V článku “Sakrálny Krym” sme sa snažili pochopiť symbolizmus erbu Krymu, kde ako sa nám zdalo, je nakreslená antická brána do Ruskej civilizácie. Mimochodom, tak aj z Ruskej civilizácie: “Krym – K Rímu”. Tiež sme tam porovnali Krym s tajnými dvierkami v izbičke u Otca Karla⁶, vedúce do nového života, čo je asociačne blízke anglosaskému vchodu do “červej diery”. Tiež je pre Západ odvodená axióma (parafrázovali Mackindera): Kto vládne Krymu, ten vládne Rusku, a kto vládne Rusku, vládne Euroázii, kto vládne Euroázii, ten vládne celému svetu. Nie nadarmo stráži vchod do tejto brány Grifon – slovo pochádza z latinského grȳphus a ďalej z gréckeho γρύψ. Podľa jednej z hypotéz, grécky názov smeruje k starohebrejského «cherub» (cherubín). Podľa druhej hypotézy, pochádza z gréckeho γρυπός («krivonosý»). Niektorí bádatelia vyslovili predpoklad, že grupos bolo prevzaté z východných jazykov: možno z asýrijského k’rub, to znamená «fantastická okrídlená bytosť», alebo hebrejského kerub, «okrídlený anjel». Tiež existuje asociácia, ak sa pozrieme na mapu na región Čierneho mora, Krym štruktúrou pripomína matku, kde je možný zrod niečoho nového.

Ale nás málo zaujíma konfrontácia civilizácií, keďže žiadnej konfrontácie v skutočnosti niet. Existuje niečo, podobné futbalu (alebo «šachová doska mozgu») – na jednej strane, a na druhej strane, ako sa hovorí vo filme “Interstellar”, existuje nejaká “anomália”, ktorá nehrá futbal, ale všemožne mu prekáža. Jedna z kľúčových scén filmu je, keď išla celá Cooperova rodina na americký futbal, ktorý bol prerušený práve vzniknutou prašnou búrkou. Zjednodušene, politika Štátov a zvyšného Západu sa rúca kvôli nepredvídateľným okolnostiam, riešenie ktorých nie je v ich silách – zostane len ukrývať sa po kútoch.

Nás zaujíma iný pohľad na procesy – ten noosférny. Ako bude ľudstvo postupovať z biblického davo-”elitarizmu” do budúcna, kde niet vykorisťovania človeka človekom.

Odkiaľ vzišiel pojem “červia diera”? Prvá zmienka o červích dierach patrí peru oxfordského matematika Charlesa Dodgsona, ktorý v 1871 roku pod pseudonymom Lewis Carrol napísal rozprávku «Alica v zrkadle». Zrkadlo Alice je červia diera, ktorá spojila okolie Oxfordu so zázračným svetom Krajiny divov. Natiahnutím ruky cez zrkadlo sa Alica mohla okamžite preniesť z jedného vesmíru do druhého. Matematici ich nazývajú «mnohonásobne prepojenými priestranstvami». http://zhitanska.com

To, že rozprávky majú taký vplyv na kultúru budúcnosti, je nepochybné. Všetci si pamätáme rozprávku o “Nachových plachtách (CZ názov)” Alexandra Grina, kde rozprávkar stretol malú Asoľ a naprogramoval jej osud (o matrici “Nachových plachiet” čítajte v článku “Sakrálny Krym”). Tiež mi prichádza na um film “Zabiť draka” podľa rozprávky Jevgenija Švarca, kde Lancelot nakoniec stretáva včerajšieho Drakona kvôli výchove detí. Cez výchovu detí sa formuje naša spoločnosť a nijako ináč, ak niekde hľadať “ruku” globálneho prediktora tak predovšetkým v prostredí rozprávkarov.

No tu je zaujímavé niečo iné.

„Do vena jej pripadlo

Pekné malé zrkadlo,

Ktoré takú zvláštnosť malo,

Že po ľudsky rozprávalo.

S tým jediným vedela

Vľúdna byť a veselá,“

(“Rozprávka o mŕtvej cárovnej siedmich bohatieroch” – A. S. Puškin)ⁱ

Tak prechádzame k macoche (skrývajúca svoju tvár pod anglosaským plášťom), ktorá cárovnej nahrádza matku. Avšak zrkadlo bolo dané macoche, ako rozpráva príbeh, nie pre radosť, ale za účelom získania objektívnej informácie. Reakcia na túto informáciu predurčuje aj budúcnosť samotnej macochy. «Rozprávka o zlatom kohútikovi» A. S. Puškina – je o tom istom, len opisuje podrobnejšie, kto daroval neobyčajné vybavenia a za akým účelom.

„Krásna si, no pochýb niet,

Cárovná je najpeknejšia,

Najbelšia i najčervenšia.

Tu macochu posadlo

Treskla o zem zrkadlo.

Vrzli dvere, zo dvier živá

Cárovná sa na ňu díva.

Zlá úzkosť ju zovrela

A cárica umrela.“

(“Rozprávka o mŕtvej cárovnej a siedmich bohatieroch” – A. S. Puškin)ⁱⁱ

Vzniká otázka: A akú informáciu nesie v sebe zrkadlo? V zrkadle nevidíme nič, okrem svojho odrazu. Niet žiadnej červej diery – je len v našej predstavivosti, je tam len ten, kto pozerá do zrkadla, hľadajúc v sebe všetky odpovede na problémy, vzniknuté vo vonkajšom svete. Inými slovami o tom istom: chceš zmeniť svet, začni od seba. Preto let do “červej diery”, ako aj samotný film o tomto lete, vedie len k rozmýšľaniu o sebe, o morálno-etickom stave, ktorý formuje vnútornú aj vonkajšiu kultúru každého človeka a spoločnosti ako celku. Film “Interstellar” – je návrhom svetovému spoločenstvu vo všetkých úrovniach pozrieť sa na seba zo strany, uvedomiť si katastrofálnosť cesty, a pozrieť sa na možný vývoj do budúcna.

Progresívnejšie vedecké objasnenie “čiernej diery” má Plykin V. D.: je to druhý energetický informačný pás, vedúci z centra Vesmíru; v podstate sa javí ako vysávač, ktorý do seba vťahuje všetko odumierajúce v priestranstve. Podobná narážka na proces, ktorý je privolaný objektívne očistiť od prežitkov. Ak sledujeme prvú zmyslovú úroveň filmu, ak sa niekto do “čiernej diery” dostal, tak to neprežil, a ak áno, uvideli sme inú transformovanú formu života, ktorú tvorí prvý energoinformačný pás z centra Vesmíru (to, čo sa vo vede nazýva zrodenie galaxií). Mimochodom, podľa modelu Plykina, kruhy okolo Saturnu – sú zrodom novej obežnice (nového života) Saturnom.

Tak zasadli najlepší z najlepších na Západe, aby sa dívali do zrkadla. Čo vidia?

Prvá Millerova planéta demonštruje scénu “biblickej potopy”, len majstrovstvo a vynaliezavosť Coopera zachraňuje misiu a dvoch najlepších zástupcov pred smrťou. Túto epizódu je možné porovnať s tým, ako líderstvo USA v informačných technológiách neumožní informačnej potope zničiť Západ. Let na planétu ukázal, že teória zlyháva, o čom Amélia konštatuje: Myslela som, že som pripravená, poznala som celú teóriu, no v skutočnosti je všetko ináč.

V skutočnom živote toho moc nefungovalo. Napríklad, nefungovala Teória hegemonickej stability. Teória hegemonickej stability (hegemonic stability theory) ako paradigma, objasňujúca medzištátny obchod, spája prvky merkantilizmu a liberalizmu. Podľa tejto teórie, existencia vojenskej a hospodárskej moci v rukách jedného štátu – hegemóna, podporuje stabilitu v globálnom makroekonomickom systéme, založenom na princípoch liberalizmu.

Informačná potopa zničí všetko staré. Procesy na planéte Miller v príbehu prebiehajú tak rýchlo, že ak by sme to merali časom, jedna hodina sa rovná 7 rokom života na planéte Zem. Takýmto spôsobom nám ukazujú algoritmus života v súčasnosti a budúcnosti: procesy sa v epoche Vodnára zrýchľujú, a s algoritmami z epochy Rýb čaká všetkých len smrť.

Ďalej v príbehu, všetkých na Zemi aj naďalej vodia za nos, že riešenie existuje, avšak dospelá Murph sa domnieva, že niečo vo vede je nesprávne, odhaľuje slepú uličku v rozvoji teórie. Neskôr zistí, že túto slepú uličku nie je možné vyriešiť bez informácie z “ čiernej diery”, ale k informácii odtiaľ nie je možné sa dostať.

Naše vysvetlenie: Ak sa máme na poznanie Murph pozerať z pozície Západ/Rusko, potom Štáty pochopia, že pre nich samotných bez Ruska, neexistuje cesty von. Ak sa máme pozrieť z pozície očistenia Pozemskej civilizácie od biblizmu, potom sa ponúka možnosť uvedomiť si, že pomocou hodnôt davo-”elitarizmu”, možno otázku “gravitácie” riešiť donekonečna – nemá totiž riešenie.

Ďalej sú naši “kozmonauti” kvôli obmedzeným zdrojom nútení vybrať si, na akú planétu budú letieť. Zavrhujú intuíciu Amélie a dôverujú algoritmu Manna, ktorý posiela signály o vhodnosti svojho sveta pre život.

Amélia ako prvá dospela k pochopeniu, kam je potrebné postupovať a ako hľadať nový svet:

• Amélia: ..A ja by som chcela nasledovať hlas srdca. Možno sme sa príliš dlho spoliehali na rôzne teórie.

• Cooper: Si v prvom rade vedec.

• Amélia: Tak ma počúvaj!! Práve hovorím, že Láska nie je výmysel ľudstva, to je…...reálna veličina. Je to sila. Musí to niečo znamenať.

• Cooper: Láska má význam, áno. Spoločenský úžitok...spoločenské vzťahy, výchova detí…

• Amélia: Ľúbime ľudí, ktorí sú mŕtvi, aký je v tom spoločenský úžitok?

• Cooper: Žiadny.

• Amélia: Možno je Láska niečo viac, čo nie je v našich silách...zatiaľ...pochopiť? Môže to byť dôkaz niečoho...artefakt nejakého iného rozmeru, ktorý nie sme schopní pochopiť. Aj mňa to ťahá cez celý Vesmír k človeku, ktorého som nevidela 10 rokov. A ktorý už možno zomrel. Láska je jediný nám dostupný pocit, schopný vyjsť za hranice času a priestoru. Možno by sme jej mali dôverovať, aj keď nechápeme jej podstatu?
  Dobre Cooper…

V podstate Amélia odhalila správny ľudský algoritmus hľadania Istiny-Pravdy.

***

Herečka, hrajúca rolu Amélie, sa volá Anne Hathaway. Ak by sme preložili jej priezvisko Hathaway z angličtiny, a rozdelili na dva korene “Hath⁷ a way”, dostaneme doslova „Mať cestu”, t.j. obsahovať cestu, poznať spôsob.

Lingvisti nás presviedčajú, že meno Amélia je meno (starogermánskeho) pôvodu. Vzniklo od slova amal, čo v preklade znamená "práca" alebo "robota". Logicky je významom mena Amélia "pracovitá" alebo "robotná/snaživá" (analiz-imeni.ru/women/ameliia/znachenie-imja.htm)

Uvedieme všetko dohromady: Láska, Vedomosti (vedec biológ = celý život je sa čo učiť) a Práca = obsahovať cestu. Hľa, ako decentne je poskytnutý vzorec úspechu pre každú dobu⁸.

V základe všetkého stojí láska. Boh-Tvorca-Všedržiteľ sám rozpráva jazykom Lásky a dúfa, že sa mu ľudia stanú podobní. Až po tom, čo začneš dôverovať Tvorcovi, začínaš chápať v Rozlíšení nesystémové, vychádzaš za rámec kultúry, sformovanej v spoločnosti ľudí. V tejto epizóde filmu odpoveď na otázku: Ako sa ľudstvo dostane z klbka rozporov a katastrof? Boj a algoritmy konfrontácie vznikli v ľudstve len preto, že kultúrou nahromadené poznanie sa osvojuje bez Lásky (bez dialógu s Tvorcom). História tejto škodlivej kultúry sa začína v rajskej záhrade medzi Adamom a Iblis. Pred tým, ako Adam okúsil plody poznania, vylúčil zo svojej psychiky dialóg s Tvorcom (Lásku), preto bol ponechaný sám, pokým nepochopí význam svojho omylu. Ale precedens zostal navždy zapečatený v kultúre a ľudstvo si tieto hrable vložilo do programu svojho vývoja, a doteraz sa nachádza na úrovni ich prekonávania. No a ak niet Lásky, a existuje proces osvojovania si poznania, potom aký výsledok z toho dostaneme? V spoločnosti sa objavuje všemožná hierarchia. Objavujú sa hlupáci, ktorí sami seba považujú za múdrejších ako sú ostatní, žijúc pri tom v ilúzii svojej nadradenosti nad všetkými, vrátane Boha. A v skutočnosti nám obraz doktora Manna v celej svojej kráse ukazuje tvár takýchto “mudrlantov”. Kde niet Lásky, tam niet ani Nového Sveta. Čo zobrazuje aj ďalší vývoj príbehu.

***

Vo filme, bola metódou hlasovania zavrhnutá istina, a všetci sa vybrali na planétu Manna. Po otvorení sarkofágu a prebudení Manna nám odhalili spoveď doktora:

• Mann: Daj Bože aby ste nepoznali, aké je to šťastie, znovu uvidieť človeka. (“Človek nepotrebuje iné svety, človek potrebuje človeka,” – Stanislav Lem. Takýmto spôsobom sa v “zrkadle” opäť odrazila nezmyselnosť hľadania života na iných planétach – naša poznámka). (...) Vy ste ma doslova vzkriesili z mŕtvych.

• Cooper: Ako Lazára.

Pripomíname, že samotný program, v rámci ktorého sa vybralo 11 ľudí hľadať nové svety, sa volal “Lazar”. Aký epický názov pre vzkriesenie s Božou pomocou starého sveta.

Lazar z Betánie, Lazar Štvordňový (Lazar — hebr. ‏אֶלְעָזָר‎‏‎‎ , Elʿāzār, Eleazar — doslovne «Boh mi pomohol»; *3 r., Betánia[1] — †63 r., Kition[1]) — podľa Jánovho Evanjelia, obyvateľ Betánie, brat Marty a Márie, ktorého Ježiš Kristus vzkriesil za štyri dni po smrti (Ján. 11:1-45). V tomto prípade sa podľa biblie farizeji a zákonníci po tejto udalosti zhromaždili, aby vymysleli, ako zabiť Ježiša: “od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú” (Ján. 11:53).

A čo že to robí nový Lazar-Mann? Skúma aktuálnu situáciu a očividne klame ohľadom dostupnosti svojho sveta pre kolonizáciu. V pokuse zbaviť sa Coopera, odhaľuje celú filozofiu prežívania zbabelého ateistu. Pričom mravno-eticky sú profesor Brend a doktor Mann “nevlastnými” bratmi. Vo filme sa ukazuje morálka “elity” celého Západu. Obaja citujú jednu a tú istú báseň, ktorá je v skutočnosti obľúbenou básňou Steve Jobsa (svojho druhu narážka, k akým cieľom spejú takýto činitelia):

Do dobré noci té nekráčej ve fraku
Stáří ať burácí, soptí, když hasne den;
běsni jen, běsni jen dál, protiv soumraku.

Moudří daj' za pravdu temnu, bez nároku,
poté co z jejich slov blesk nešleh' rozeklen,
do dobré noci však nekráčí ve fraku.

Dobří, když za vlnou, skrz slzu na oku
činů svých v zátoce pablesků vidí sen,
běsní jen, běsní jen dál, proti soumraku.

Divoši, sluncem co žhnou, pějí zázraku,
shledavše lament že vyprovázel jej ven,
do dobré noci též nekráčí ve fraku.

Vážní, ti smrtelně, spatří bez oblaků,
co v očích slepců by létavic moh' být plén,
běsní jen, běsní jen dál, proti soumraku.

A ty tam, Otče můj, hoře mých opaků
zatrať mne, požehnej, hřmi ať jsem očištěn.
Do dobré noci té nekráčej ve fraku.
Běsni jen, běsni jen dál, protiv soumraku.

(Báseň Thomasa Dylana)ⁱⁱⁱ

Stratégiu doktora Manna narušila technosféra (robot) – má sa na mysli úloha rozvoja technosféry v období blízkom vyrovnávaniu sa frekvencií biologického a sociálneho času, preto Mann svojho robota poškodil, aby mu nemohol prekážať v bezohľadnej záchrane svojej kože, v rozpore so záujmami planéty Zem.

• Mann: Cooper, vy viete prečo na podobné misie neberú robotov. Robot nevie improvizovať, pretože mu nemožno naprogramovať strach zo smrti. Náš inštinkt sebazáchovy je obrovským zdrojom inšpirácie. Napríklad vy. Ste otec, váš inštinkt prežitia sa premieta na vaše deti. Čo, podľa výskumov, uvidíte pred svojou smrťou ako posledné? – Svoje deti. Ich tváre. A umierajúc budete bojovať o svoj život do posledného ...kvôli nim. Vtipné, keď som opúšťal Zem, veril som, že som pripravený zomrieť. No v skutočnosti, jednoducho som nikdy nemal žiadne pochybnosti, že moja planéta je rovnaká. Všetko prebehlo ináč ako sa plánovalo.

(..)

Snažil som sa vyplniť svoju úlohu Cooper, no už v prvý deň, ako som sa tu ocitol, som pochopil, že tu nič nie je. A veľa rokov som bojoval s pokušením, no vedel som, že ak jednoducho stlačím to tlačidlo, niekto priletí a zachráni ma.

• Cooper: Áno, si skrátka zbabelec.

• Mann: Áno, som zbabelec. (...) Neodsudzuj ma Cooper. Nevieš si predstaviť, cez čo som si prešiel. Málo kto si vie predstaviť.

Inštinkt sebazáchovy je pre “elity” Západu akousi posvätnou kravou, okolo ktorej sa modlia a všemožne chvastajú, skrývajúc tým svoju zbabelosť. Avšak normálnemu človeku v ruskej civilizácii aj na Západe je jasné, že oddávanie sa inštinktom mení človeka na zviera.

Obezita na Západe i v Rusku je zrkadlovým odrazom oddávania sa inštinktu jedenia. Promiskuita je zasa odrazom oddávania sa pohlavným inštinktom atď. No všetky inštinkty sú podriadené hlavnému inštinktu sebazáchovy a to všetko sú plody ateizmu⁹. Lebo ak človek verí Tvorcovi-Všedržiteľovi, potom nemá zmysel báť sa preludov. Duša je večná, čoho sa teda báť? Boh ponúka priamu cestu a diabol povedie všetkými ostatnými.

Celá táto myšlienka programu “Lazar” doktora Manna a plánu “B” profesora Brenda je pascou projektmi posadnutých slepých pastierov, vedúcich za sebou ďalších slepých, ktorý sa v svojej osamelosti cítia hrozne, preto sa obklopujú súcitnými nevzdelancami, posadnutými hlupákmi (t.j. dôverujúcich autoritám a nie Istine a Láske nepoznajúcej žiaľ). A svetu je cez námet filmu skutočne ukázané, že Západ nepozná riešenia, ktoré by neviedli ku katastrofe. Snaha prevziať riadenie posadnutými a zbabelými “elitármi” (aktuálne túto snahu prevziať riadenie plánom “B” u GP realizujú trockisti), sa skončí zle.

Navyše je ukázané, že riešenie ani nebude (“Endurance” (vytrvalosť*) – názov ich medziplanetárnej lode – pripomína analógiu s loďou, ktorá sa zúčastnila Kráľovskej trans-antarktickej expedície a stroskotala), pokiaľ si spoločnosť neujasní svoj postoj k Láske: na jednej strane medzi “mužom a ženou”, na druhej strane – obrátiť pozornosť na skutočnú Lásku, obraz ktorej v príbehu stvárňuje sám Cooper k svojej dcére (v pôvodnom scenári, Lásku k synovi), t.j. na prvé miesto v psychike postaviť Lásku, a nie inštinkty. A ako demonštruje film, práve Láska otca (čestná a poctivá technosférna elita v ľudstve) k dcére (k celému ľudstvu)¹⁰ položila základy pre východ civilizácie zo slepej uličky. Pripomíname, že práve Láska otca k dcére (synovi), nie k matke (s ohľadom na to, kam priviedla civilizáciu prevaha matriarchátu), je veličinou Lásky vo Vesmíre – poukázanie na vzťah Boha Otca a nás, všetkých jeho detí.

Tiež sa oplatí obrátiť pozornosť na dialóg Manna, Coopera, Amélie a Romilli na planéte Manna, po tom čo prijali správu od Murph, a všetci pochopili, že nijaký plán “А” neexistuje:

• Mann: ...v pozemských podmienkach nemožno vytvoriť čistú singularitu.

• Cooper: Romilli, je to pravda?

• Romilli: Gravitácia je taká silná, že sa skrýva v temnote, za horizontom udalostí.

• Cooper: Dobre, a ak sa pozrieme za horizont udalostí?

• Romilli: To My nedokážeme Coop.

• Mann: Sú veci, ktoré nám nie je súdené poznať.

Jednoduchšie povedané, veda si priznáva svoju bezmocnosť v otázke predvídania. Vo svojej podstate je ateistická a morálne sa nachádza na úrovni zvieracieho sveta, preto je jej Zhora odmietnuté Rozlíšenie budúcnosti, ostáva jej len reagovať post faktum. K čomu ľudstvo privedie takáto veda? Je zaujímavé, že zomierajú práve vedci (Doyl, Romelli, Mann…).

Netreba zabúdať, že profesor Brend a jeho dcéra, je tak isto príkladom vzťahu otca a dcéry, no na rozdiel od vzťahu Coopera k Murph, profesor svoju dcéru klame, že realizácia plánu A je možná, hoci on sám je presvedčený o opaku.

Jeho postava "zomiera bezbolestne", jednoducho odchádza na druhý svet a tí, ktorí prichádzajú na jeho miesto (Murph) riešia tie úlohy, ktoré boli v logike profesora Brenda neriešiteľné.

To znamená, že prístup, vyjadrený postavou profesora Brenda, tiež nemá miesto v novej logike sociálneho správania¹¹.

Potom uvidíme jednu z kľúčových scén filmu: prebieha boj o Endurance s Mannom, ktorý sa ako typický trockista snaží špekulovať ohľadne osudu ľudstva, zakrývajúc svoju zbabelosť vznešenými frázami, no na záver hynie. «Nepríčetní trockisti» budú spláchnutí, stanú sa obeťami vlastnej nepríčetnosti. Čo vidia v zrkadle západniari? Ak by sme nasledovali volanie ateistickej vedy, ak by sme postupovali v rámci scenára “Lazar”, v rámci vzkriesenia starého poriadku, potom civilizáciu očakáva smrť. Preto Cooper, riadiac loď, nachvíľu cúvol a dočkal sa tak riešenia problému s Mannom. Ako bude vyriešený problém trockizmu sme opisovali v predchádzajúcom článku “Úsvit spravodlivosti”.

Pre Coopera a Améliu sa škodlivosť trockizmu ako javu stane očividnou v ich vlastnej psychike, a tiež v kolektívnej. Očividným sa stane vlastný ateizmus a biblická kultúra na jeho základe, spôsobujúca škody plánom do budúcna.

Cooper a Amélia preverujú nepoškodenosť Endurance a riadia sa plánom Coopera, podľa ktorého Amélia pokračuje v pláne “B” na planétu Edmonsa (presnejšie nasleduje hlas svojho srdca), а Cooper sa cez “čiernu dieru” vracia na orbitu Saturna. Murph na Zemi intuitívne hľadá riešenie vzniknutej situácie (na pozadí toho, ako sú zombi — jej brat Tom — zaneprázdnený záchranou horiacej kukurice) a nachádza hodinky, ktoré sa neskôr stanú vysielačom informácie od Coopera z Gargantua.

Letiac cez “čiernu dieru”, Cooper sa dostáva do hyperkocky, kde sú mu dostupné všetky kľúčové momenty minulého a súčasného, pre ovplyvnenie globálneho historického procesu. Pri tom sa Cooper nachádza za knihami, policami kníh. Akoby sa díval a snažil komunikovať so svetom Zeme (s biblickým svetom) prostredníctvom kníh – ako obraz toho, cez čo do danej kultúry vstupuje informácia z reality zmyslov a obrazov. Realita je veľmi podobná realite formovania ideí, kde patrí predstavivosť, ktorá naplňuje mieru, navrhnutú objemnejším rozumom. Osvojené obrazy v tej realite sa Cooper (ako obraz intelektu) snaží preložiť do dobre zrozumiteľného systémového jazyka civilizácie, na základe čoho Murph zrodí novú vedu a prechodnú kultúru. Možno sa na to dívať aj ako na osvojenie si ľuďmi dialektiky, získanie nových znalostí, takých ako Zákon času. Ktorýkoľvek človek sa môže v psychike obrátiť na skúsenosť poznania Miery minulých pokolení (obraz otca v inej realite – múdrosti predkov a noosféry) v svojom rode, ľudstve ako celku a sformovať svoje chápanie riešenia problémov, ktoré pred ním stoja, a za riešenie ktorých nesie zodpovednosť. A objektívny jav možno vždy opísať procesmi rôznych úrovní.

Cooper, nachádzajúc sa v hyperkocke, rekapituluje: To nie sú bytosti. To sme my. To, čo som urobil ja pre Murph, robia “oni” pre mňa. Pre nás všetkých.

• TARS: Cooper, ľudia toto nemohli vytvoriť.

• Cooper: Nie. Zatiaľ nie, no raz… Nie my dvaja, ale ľudia... Civilizácia, ktorá prekročí hranice štyroch rozmerov (Matéria-Energia-Priestor a Čas).

Pri posteli zomierajúcej Murph sa Cooper prizná, že to on bol jej «prízrak». Takto režisér vytvára obraz blahodarnej práce, ktorú zvykneme nazývať prácou na blaho druhých pokolení: “On neodišiel do minulosti, ale rozplynul sa v budúcnosti!” (Frázu zvyčajne pripisujú Charlesovi de Gaule vo vzťahu k Stalinovi).

Celkovo história vzťahov medzi Murph a Cooperom vo filme presne kopíruje aj históriu vzťahov medzi ľuďmi v Ruskej civilizácii a Stalinom. Neochota odpúšťať; neviera, že Stalin už nie je (po jeho smrti). Ďalší život, dospievanie pod vládou trockistov (profesor Brend) v nenávisti k otcovi (národov) a nechápanie stalinského dedičstva, ideálov stalinského boľševizmu. Hľadanie iného spôsobu života po smrti profesora Brenda (pád moci trockistov-mraksistov v roku 1991), východu zo slepej uličky teórie marxizmu, neumožňujúcemu oslobodiť sa od biblizmu. Získanie poznatkov Koncepcie spoločnej bezpečnosti a znovu sa obnovujúca Láska k Stalinovi. Treba pripomenúť, ak by sa film hodnotil podľa reakcií divákov, tak potom film veľmi ulahodil ruskému divákovi.

Osvojenie si nových vedomostí súčasným pokolením, odovzdaných, trebárs vo forme tlače (morzeovka), umožní ďalšiemu pokoleniu nájsť východ zo slepej uličky predchádzajúcej civilizácie. Ľudia, snívajúci o novom svete, zostroja v Láske prechodný svet spoločnej bezpečnosti na základe trojjednoty Matérie-Informácie-Miery, ktorý je vo filme ukázaný ako stanica na orbite Saturna, vybudovaná ľuďmi na báze technológií, ktoré svetonázorovo prekonali hranice štyroch dimenzií. Potom zostane len vypracovať Koncepciu stabilného rozvoja, čím sa chce Cooper vo filme aj zaoberať.

***

V závere sa budeme venovať základným aspektom objektívnych matríc, ktorých sa film dotkol. Celkom očividným bolo, že Západ je nerovnorodý, a má silu a možnosť vystúpiť z jamy kríz vyhĺbenej vlastnými rukami.

Okrem toho Západ (predovšetkým USA) prakticky odráža reálne existujúcu matricu v Ruskej civilizácii, prenášajúc ju na celý svet. Prečo to Štáty robia, možno sa len dohadovať o “neviditeľných podávajúcich rukách ” Západu a Ruska. Ničmenej, spomeňme si kam mierili v 90-tych a 2000-ich rokoch naši zbehlí oligarchovia a kam ukladali prachy tí, čo zostali? A prečo nie sú v Štátoch? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Pretože v Štátoch s finančnými zlodejmi bojujú a v Európe ich stimulujú. Potom bude jasné, prečo periféria ISIL¹² môže tak pohodlne utekať do Európy a nie do Štátov, v očakávaní realizácie prisľúbeného lepšieho života.

Ak sa pozrieme na históriu USA, tak má čosi spoločné s Ruskom. Mnohým národom je ponúknuté žiť pod jednou strechou, a nie pod strechami rôznych barákov – ako v Európe. A separatizmus v USA bol v rokoch 1861-1865 potlačovaný Linkolnom za pomoci Ruska, a dnes je zrazu niekomu v USA bližší európsky spôsob života, ako ten historicky sformovaný pomocou Ruska. Rozpad ZSSR je tiež následkom proeurópskych a nie proamerických nálad sovietskych «elít» (dav sa naháňal aj za americkými výveskami). Prax je kritérium Pravdy ukazuje, kto mútil vodu a odkiaľ. Trockizmus vyrástol z Európy, v Európe musí aj dodýchať.

Napríklad, ak sa pozrieme na francúzsku kinematografiu, tak jej komediálni herci sú toho najlepším príkladom – veľmi sa podobajú na duševne chorých hysterikov. Je to akýsi vonkajší prejav psychotrockizmu, a smejúc sa nad nimi nás programujú prijímať psychotrockizmus ako neškodné blaho. Aj súčasná konfrontácia medzi USA a Európou je v mnohom otázkou toho, akými prostriedkami hasiť Európu. Štáty trvajú na tom, aby zdroj psychotrockizmu bol zničený pomocou premiešania obyvateľstva s migrantmi z Východu; Rusko zastáva pozíciu prirodzeného vyžitia vlastného dedičstva vo vnútri Európy – čosi podobné «ukrajinskej variante», ibaže bez majdanu. A celkovo, Západ sa už zapracováva do matríc nášho rozvoja (nemá vlastný zdroj poznatkov ako sa dostať z krízy) a je pripravený zbaviť sa trockizmu, a učiť sa, učiť sa, učiť sa, hlavne mu však nedovoliť pobiť sa na smrť o lepšie miesto pri Rusku, zrodenom v znamení Vodnára, ktoré sa stalo hlavným «hnacím mechanizmom» civilizácie novej éry (a ak nebude zlikvidovaný parazitizmus, šakali sa budú navzájom trhať kvôli titulu „najmilšieho šakala“)

***

Pomocou takých filmov ako je Interstellar plnia kolektívne podvedomie obrazmi, bezštruktúrne formujú matricu, po čom sa zjavne spustí plnenie “spoločenského vedomia” informáciami o problémoch, a o ich riešeniach, vrátane skrze SMRAD¹³. A to je už závažný krok v prospech prežitia. Pravdaže, postoj k riešeniu problémov vyvoláva mnoho otázok, hoci bez zmeny morálnych základov si nemožno poradiť s prívalom “informačnej potopy”, preto život ukáže, ktorým smerom sa pohne západná spoločnosť, ktorý z dvoch protichodných procesov prežije.

Film “Interstellar” – to nie je len objednávka pohnúť sa smerom k ekologickému scenáru a osvojiť si iné technológie vo vzťahu k Zemi-Matičke (so zmenou vzťahu k matke si poradia aj bioroboty), na základe čoho už existujú vo svete iniciatívy pripravené na zjednotenie a prekonanie väčšiny kríz, pod citlivým vedením.

Je to objednávka na premenu ducha, v dôsledku čoho sa zmení aj matéria. Objednávka na výchovu ducha v ideáloch Lásky k životu natoľko, nakoľko to umožní žiť väčšine ľudí v harmónii so Zemou, aj s Kozmom, aj s Tvorcom-Všedržiteľom všetkého a všetkých. Treba to na získanie odvahy pred “horizontom udalostí” z Lásky k bezmocnému ľudstvu, ktoré čaká a verí autoritám a ich hlúposti, poskytujúcim ilúziu spasenia (prijatie takej zodpovednosti znamená posun k Stalinovej etike, etike boľševikov).

V ruskom segmente kolektívneho podvedomia ponorenie Coopera získalo nasledovnú analógiu:

https://rutube.ru/video/6eceb5890ca578ce1c604ec74942a19e/?ref=logo

(Ohľadom ponoru Putina si možno prečítať v článku z 06.09.2015 – “Ponorenie”, a tiež z 05.12.2015 – “Nech bude svetlo!”).

Bábkari strácajú nad davom moc: naháňajúc ho za autoritami, bude prebiehať proces zvrhnutia týchto autorít. Byť autoritou začne byť nebezpečné, ak samotná autorita nie je adekvátna riadiť procesy, ktoré prevzala na svoje plecia. To isté sa bude diať s ideami, obhajujúcimi davo-”elitárnu” moc – t.j. veriť v ne, a zavádzať ich do života začne byť nebezpečným.

Príznačné, že film Interstellar našiel v kolektívnom podvedomí paralely s filmom Kin-Dza-Dza, kde sa tiež kladú otázky o davo-”elitárnom” usporiadaní spoločnosti (napríklad, odkaz1, odkaz2).

***

Existuje názor, že nedostatok informácií je lepší než ich prebytok. S týmto je ťažké súhlasiť, pretože prebytok informácií zrodí potrebu učiť sa filtrovať, osvojovať si dialektiku psychiky. No a nedostatok informácií zase plodí túžbu učiť sa ich hľadať v iných nemateriálnych zdrojoch, čo je v podstate jedno a to isté, pretože tiež vedie k osvojeniu tvorivosti dialektiky. Zmysel života sa nemení, mení sa len forma, objavenie nových možností získania slobody vôle, nad ktorými zatiaľ paraziti nemajú moc.

Delikátnosť súčasného obdobia je v tom, že ľudstvu aj satanovi je ponúknuté zrieknuť sa parazitizmu raz a navždy, alebo vypracovať “nové algoritmy pre parazitizmus” – staré sa rozpadávajú a na nové je potrebný súhlas Tvorcu. Vzniká nám tu analógia s predchádzajúcou potopou: preformátovanie (rozbitie hierarchie) sa dialo materiálnym spôsobom, dnes sa deje informačným spôsobom. A dokonca hypoteticky, ak po tisícročiach ľudstvo zrodí nových parazitov, t.j. odkloní sa od Zámeru, a prídu “učitelia od protistrany¹⁴”, potom aj ľudstvo, aj ich parazitov čaká tretia potopa – «Miery», ktorá zmyje celý parazitizmus do nebytia, zanechajúc na povrchu len tie duše, ktoré prešli cestu im predurčenú v rozvoji s Vôľou Tvorcu.

Dnes funguje len ten algoritmus riadenia, ktorý sa opiera o dialektiku poznania, na poznanie sveta v dialógu s Tvorcom. Život v takejto spoločnosti sa pre zaťatých parazitov stane neznesiteľným, preto riešenie vidia v úsloví “keď nie mne, tak potom nikomu”, čo apriórne pracuje na ich vlastné samozničenie. Veď parazitizmus nám bol daný ako škola od protistrany: jedzte, kým nespoznáte mieru; spoznali ste mieru, učiteľov viac nepotrebujete. A tento algoritmus funguje vo vzťahu ku každému obyvateľovi planéty Zem, a nielen voči nejakým fiktívnym “superparazitom”. Veď oni aj existujú len preto, lebo ich podporujeme časťou svojej etiky – s nimi zdieľanou energiou. Všetci máme v psychike parazitické algoritmy, veď sme plodmi biblickej kultúry.

Ak si spomenieme na teóriu N.N. Vaškeviča “Ruština a Arabčina – systémové jazyky mozgu”, potom vytvorením židovskej kultúry z plemena semitov-arabov a postavením jej do protikladu (v podstate) védickej kultúre, uskutočnili operáciu “sociálna lobotómia”. Inými slovami, znepriatelili ľavú hemisféru mozgu s pravou hemisférou, prinútili ich myslieť stavmi (namiesto procesmi*), mŕtvymi obrazmi a mŕtvou lexikou, na základe toho parazitovali mnohé storočia. Dnes vstupujeme do epochy, kedy je potrebná koordinovaná práca oboch hemisfér mozgu, je nutné myslieť procesmi, bez dominancie informácie z nejakého jedného zdroja, preto je treba odhaliť svetu svoje Bohocentrické mozaikové videnie a chápanie sveta, zladiť videnie a chápanie sveta (t.j. Mieru) s Pravdou-Istinou. Takýmto preladením vlastného myslenia preladíme aj myslenie spoločnosti.

Zbaviac sa prežitkov parazitickej etiky, sa zbavíme algoritmov parazitovania v spoločnosti ako celku. Ľudia, ktorí budú ignorovať tento proces, budú donútení nasledovať “kolektívneho Manna (je tu analógia s mannou “nebeskou”, ktorá bola v podstate potravou pána pre svoj dobytok¹⁵) a zmiznúť do nebytia. A preto, aby sme prežili, je treba sa pre začiatok zobudiť z mámenia.

S mrazom i slncom vstávať do dňa!

Ty ešte snívaš, moja zvodná?

Prebuď sa, koniec hliveniu:

Severná zora ide skryť sa,

Ty, nová hviezda, krásavica,

Pozri k nej, zrakom oslň ju. (r.j.)^iv