Koncepce společné bezpečnosti "Mrtvá voda", svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY V BLOKU RUSKO (ZSSR) (4)

14.4.2016

předchozí část

..Informačná adaptácia na konkrétne pracovné miesto a podpora aktuálnej (momentálnej, priebežnej) kvalifikačnej úrovne by pre metodologicky vzdelaného špecialistu, ovládajúceho rýchločítanie a schopnosť samodisciplíny myslenia (a to predovšetkým), nemala predstavovať problém. Samozrejme za predpokladu, že sú k dispozícii dostatočne rozvinuté knižnice, odborné a celoštátne informačné databázy, schopné poskytnúť akémukoľvek špecialistovi v zemi potrebné materiály. Tak by prispôsobenie („zaučenie“) sa na novú pozíciu danému jedincovi nemalo trvať dlhšie, ako 2 týždne (a maximálne 2 mesiace) od momentu vzniku požiadavky (dopytu).¹

* * *

V ZSSR (i na západe) sú kvalifikačné úrovne odbornosti nastavované v súčasnosti na princípe ovládania nejakej aplikovanej faktológie. Preto sa javí byť rast tempa obnovovania aplikovanej faktológie v metodologicky negramotnej spoločnosti presvedčivou príčinou odstraňovania systému vedeckých titulov udeľovaných vyššou atestačnou komisiou, akadémiou vied v rámci jednotlivých jej odborov, republík a celého nášho zväzu. V metodologicky gramotnej spoločnosti sú všetky tieto slávnostné vyznamenania príťažou. Javiac sa základom „elitárnej“ časti davu, formuje akadémia vied „hodnotenie podľa autoritiek“ a zákonite vytvára lživedu. Táto „delikátna otázka“ bola predmetom skúmania na marcovom každoročnom zjazde Akadémie vied v roku 1991. Uvedený fakt sa stal verejne známym vďaka publikácii dopisu adresovaného prezídiu zjazdu akademikom A. Alexandrovom² v „Pravde“ 15.03.1991:

„V dokumentoch nie je zmienka o boji Akadémie vied s lživedou. Tá si vybojováva stále ďalšie a ďalšie pozície. Je to najhorší nepriateľ súčasnej vedy. Akadémia musí organizovať boj s lživedou. Ignorácia tejto otázky je zbábelosť“.

Dobre chápajúc, že AV (akadémia vied) nemôže bojovať s tým, čo sama vytvára, dobromyseľne čestnému akademikovi A. Alexandrovi odpovedá ešte „čestnejší“ akademik G. Mesiac:

„Dnes zverejnili záznam o kolosálnom besnení lživedy. Hovorilo sa o tom, že samotní vedci dopúšťajú zostrujúce sa útoky na akadémiu. Kritika je plne prípustná, avšak samotní vedci sa musia správať zodpovedne, keď ide o také DELIKÁTNE OTÁZKY“.

* *
*

Špeciálne kurzy zvyšovania kvalifikácie môžu byť užitočné iba pri dodržaní nasledujúcich podmienok:

Obdobie ranného detstva do 5 - 7 rokov hrá v živote každého človeka osobitú rolu. Práve v tomto období (perióde vývoja) prebieha formovanie základov osobnosti človeka, formovanie konkrétneho stroja psychiky³. Vo vývoji dieťaťa potom nasleduje už iba rozvoj týchto základov a pokusy o „prevýchovu“. Z toho vyplýva, že v rannom detstve by mal byť človek obkolesený najvyšším profesionalizmom pedagógov. Pri súčasnom narušení kontinuity pokolení rodín a celkovej časovej tiesni prítomnej v dnešnej civilizácii, môže výchova v rámci rodiny žiaľ v podstate už iba dopĺňať činnosť predškolského systému vzdelávania spoločnosti⁴.

Profesia „vychovávateľ predškolských zariadení“ by mal disponovať najvyššou úrovňou spoločenskej úcty (a nie prestíže, keďže pojem profesnej prestíže je nerozlučne spojený s nezodpovednosťou za výsledky svojej činnosti). Základom prípravy špecialistov tejto špecializácie sa môžu stať dejinno-filozoficko-jazykové špecializácie pedagogických inštitúcii a univerzít. V predškolskom veku by totiž malo byť zabezpečené formovanie základov kultúry myslenia pokolení vstupujúcich do života.

Základ metodologickej prípravy tejto špecializácie by malo tvoriť štúdium procesu vývoja svetonázoru ľudstva zobrazeného v mýtoch, eposoch, národných rozprávkach a piesňach, prejavujúceho sa v priebehu globálneho dejinného procesu a skúmanom jednotlivými oblasťami znalostnej špecializácie v jasnej vedeckej terminológii.

Základ faktologickej prípravy⁵ tohto typu pedagógov by malo tvoriť

1. učenie sa národných eposov, príbehov a rozprávok;

2. detskej psychológie; 

3. základov detskej medicíny.

* * *

Nevyhnutnosť prechodu k vyššiemu profesionalizmu predškolskej výchovy je určitou zákonitou etapou v rozvoji organizácie spoločnosti. Je podobná tomu, ako bolo v minulosti preduniverzitné vzdelávanie nahradené systémom gymnázií, atď.

V momente zavŕšenia predškolského vzdelávania by malo dieťa:

1. vedieť, že svet je celostný a existuje ako proces (dej);

2. vedieť čítať a písať;

3. ovládať základy jógy⁶ v zmysle schopnosti koncentrovať svoje vnímanie na príslušné predmety vlastnou vôľou a hoci aj čiastočne regulovať únavu a vysilenie, riadiac dynamiku psychických a fyziologických procesov v svojom organizme.

To vytvorí základ decentnosti⁷ vonkajšieho správania sa človeka, čo je najvážnejším prvkom kultúry ľudského spolunažívania, umožňujúceho tvorivo riešiť rozpory ku všeobecnej spokojnosti. Namiesto ničenia doteraz vytvorených diel v návale nejakých momentálnych neriadených emócii.

Mnohému sa deti ľahko učia hrou⁸. Väčšina ťažkostí pri vzdelávaní tak detí, ako aj dospelých, je spojená s neprítomnosťou disciplíny⁹ myslenia u žiakov. Dôsledkom toho sú prosto neschopní udržať svoje vnímanie na danom predmete v priebehu vyučovania dostatočne dlhý čas, potrebný na jeho pochopenie. T.j., bez zbytočného prerušovania, bez toho, aby ich vlastné myšlienky neutopili podstatu skúmanej veci (deja - procesu). To odstráni väčšinu problémov súčasnej spoločnosti, vyvolávaných chaotickým tancom svojich a cudzích myšlienok väčšiny jej členov a ich neschopnosťou vypočuť si z tohto dôvodu čokoľvek do konca, udržiavajúc kontakt s niťou výkladu.

Školské vzdelávanie by sa malo začínať učením rýchločítania, pokiaľ tomu deti neboli naučené už do začiatku školskej dochádzky. Učenie sa rychločítaniu je však každopádne nevyhnutné. Čím skôr, tým lepšie. Následne by mal žiak čítať samostatne čo najviac učebníc, sprievodnej a doplňujúcej literatúry. Hojnosť predmetov všeobecného vzdelania by mala napomáhať získavaniu návykov plánovania využitia svojho času. Základná časť úloh žiaka by svojim obsahom mala byť zostavená z a) diskusných, b) tvorivých, c) písomných (kontrolných), d) úvodných, e) prehľadových a f) záverečných zhrňujúcich lekcii. Človek slobodne využíva iba samostatne osvojené vedomosti. Pri chybných vedomostiach sa ich vzdáva ľahko iba v prípade, ak je schopný samostatne a rýchlo si osvojiť vedomosti nové.

Súčasná stredná škola je neefektívna, keďže učiteľ 45 minút vypráva to, čo je žiak schopný prečítať si samostatne za minút 20. Z tohto dôvodu sa nadanejšie deti¹⁰ (jednotkári, dvojkári) už od piatej triedy (druhého stupňa) nudia a ostatné si iba tupo zapisujú, bojac sa premeškať vysvetlenia učiteľa. To napomáha formovaniu nepodložených „elitárnych“ samohodnotení u detí nadaných, ktorí ešte nič pre spoločnosť nevykonali a možno ani nič dobré nevykonajú¹¹.

1. Osvojiť si veci známe a

2. Tvoriť,

sú totiž dva činy kvalitatívne hodne rozličné.

Pretože neopodstatnené zvyšovanie samohodnotenia (sebavedomia), znamená v perspektíve nevyhnutné narušenie plynutia samotného života, čo je žiaľ dnes takto predprogramovávané samotnou školou - samotným systémom vzdelávania.

Súčasný žiak je prepracovaný nie ani tak z dôvodu informačného výbuchu (ZLSP¹²), ale z dôvodu nesprávnej organizácie vzdelávania a svojej nepripravenosti k samostatnej cieľavedomej práci¹³. Kto si vďaka rôznym okolnostiam zachoval (alebo získal) schopnosť koncentrovať svoju pozornosť, disponuje dostatočne celostným svetonázorom a rýchlo číta, ten sa i ľahko učí. T.j., osvojuje si potrebnú faktológiu¹⁴ všetkých predmetov bez výnimky. Úzko špecializovaní nadaní žiaci sú veľmi zriedkaví a evokujú ďalšie známe špecifické otázky a riešenia. Tu sa však venujeme z dôvodov nutnosti obmedzenia rozsahu štúdie v 1. rade riešeniu problémov (výziev, príležitostí) majoritnej populácie v rámci Gaussovej krivky.

Osobitná otázka súčasnej školy je ergonómia triedy. Farba stien, rozmiestnenie nábytku a jeho forma i ďalšie prvky organizácie priestoru (prostredia)¹⁵ sú schopné ako zvýšiť efektivitu učenia sa, tak ju aj znížiť prakticky na nulu. Vzdelávanie je tiež vzájomná vloženosť v rámci procesu trojjedinosti: matérie, informácie a miery. Parazitické procesy by tak mali byť zo školy odstránené samotnou organizáciou prostredia triedy a procesu výučby.

Na strednej škole je možné rozlíšiť (identifikovať) 3 nasmerovania vzdelávania:

1. Dejinno - filozoficko - jazykovo – literárne. Má formovať celostný svetonázor, odborné myslenie a kultúru reči. T.j., presnosť v používaní slov, ako nositeľov obraznosti reči;

2. Matematické. Má vypracovať u jedinca kultúru abstraktno - logického myslenia;

3. Aplikované faktologické. Jeho úlohou je vytvoriť kultúru spolupráce (interakcie)

1. procesného (predmetno – obrazného) a

2. abstraktno - logického myslenia.

Samostatne vOči nim existuje ešte vzdelanie estetické: výtvarné umenie, hudba a ich technické doplnky, praktické aplikácie (dizajn), keďže iba vedomosti a vnímanie zákonov harmónie, prejavujúcej sa vo všetkých týchto typoch kultúry, umožňuje človeku byť človekom a nie „prudko“intelektuálnym biorobotom.

Každá učebnica by sa mala začínať úvodom, ktorý obsahuje

1. najvýraznejšie spoločné definície prepojení

1. konkrétnych príkladov z daného predmetu s 

2. podstatou procesu trojjedinstva UniVersa (VesMíru).

2. Ďalej by sa v úvode malo poukázať na vzájomnú vloženosť procesov¹⁶ na konkrétnych príkladoch skúmaných daným predmetom,

3. Poukázať na ich vzájomnú vloženosť do celkovo objemnejších a čiastkových procesov iných súvisiacich vied¹⁷

Žiak by sa mal učiť rozlišovať (rozpoznávať) NAJDOLEŽITEJŠIE spoločné zákonitosti podstaty procesov trojjedinosti v konkrétnych príkladoch ich prejavu, predkladanými mu jednotlivými špecializovanými vedami. V TOM TKVIE ZÁKLAD FORMOVANIA CELOSTNÉHO SVETONÁZORU. (a tým aj základ konkurencieschopnosti daného národa, kultúry v rámci globálnej evolúcie myslenia¹⁸)

Už žiak by si mal uvedomiť nasledujúce:

Človek sa odlišuje od člena davu tým, že vníma a myslí samostatne a ničomu bezmyšlienkovite neverí¹⁹. Preto je schopný

1. sám rozlišovať pre neho nové javy (deje, procesy, „príbehy“) sveta,

2. sám vylepšovať (optimalizovať) systém stereotypov rozlišovania týchto javov vonkajšieho a vnútorného sveta,

3. formovať ich obrazy²⁰ (u seba v podvedomí i navonok), 

4. vzájomné vzťahy medzi nimi a

5. svoj osobný morálne podmienený postoj k nim.

Človek sa totiž môže stať súčasťou davu, ak sa dostane do dovtedy neznámej situácie a disponuje natoľko slabou metodologickou kultúrou, že nie je schopný rozlíšiť všeobecne pre celý svet platné zákonitosti rozvoja procesov v ich konkrétnosti (prípadoch), dovtedy jemu v ich prejavoch neznáme. A to napriek tomu, že sa s týmito zákonitosťami už neraz stretával v iných formách ich prejavu. Práve z tohto dôvodu je kľúčový ROZVOJ METODOLOGICKEJ KULTÚRY, ktorý je založený na preverovaní stability²¹ všetkých faktologických a metodologických systémov, stretávaných jedincom na svojej ceste životom.

Všetky učebnice (skriptá) by mali byť chronologicky prepojené²². Spomenutie dátumu nejakej udalosti, závažnej pre akurát študovaný predmet, alebo umenie, by malo byť sprevádzané spomienkami súčasníkov. Hlavne tých, ktorí závažne prispeli do iných odvetví ľudskej kultúry. Napr. K. Marx a A. S. Puškin boli súčasníkmi, pričom tento fakt vyzýva u mnohých väčší údiv, ako guľový blesk. V rovnakom období dejín žijú i literáti, fyzici, i sedliaci Pytagoras a starozákonný prorok Ezdráš²³ taktiež nie len že žili v rovnakom čase, ale sa dokonca osobne²⁴ poznali. Kultúra ľudstva je celostná. Z tohto dôvodu by chronológia²⁵ národných a štátnych dejín mala byť krížovo previazaná s chronológiou dejín druhých štátov, národov a regiónov²⁶ priamo na úrovni vedomia už v chronologických odkazoch (poznámkach pod čiarou). Starý Egypt a Hélada (Grécko) sú súčasníci. To je žiaľ pre mnohých taktiež prekvapením. V dobe, keď v Sparte Lýkurgos (Λυκοῦργος²⁷) ústavu - zákony formoval, takmer v rovnakom čase sa po Indii Budha prechádzal a na Blízkom východe starým Hebrejom niekto Tóru v jej hIsTóricky známom tvare ohlášal.

Všetky čiastkové²⁸ učebnice by mali odkazovať na učebnice dejín. Totiž každá aplikovaná (praktická) veda, mimo uvedomenia si globálneho dejinného procesu (v rámci celkového evolučného procesu biosféry Zeme²⁹) osvojená, je z dôvodu nepredpovedateľnosti dôsledkov jej použitia v praktickom živote spoločnosti, potenciálne nebezpečná (zodpovedne nepoužiteľná).

Ak si žiak osvojí rýchločítanie, tak by sa učenie dejín malo zakladať na samostatnom uvedomovaní si faktológie³⁰. Učebnice dejepisu³¹ by mali obsahovať údaje archeológie, citáty z oficiálnych kroník, letopisov a análov, obsiahle citácie zo spomienok súčasníkov skúmaných udalostí (pamätníkov), hodnotenia udalostí historikmi, vyjadrujúcimi výlučne protikladné názory, správnosť alebo chybnosť ktorých by mali vyhodnocovať³² samotní žiaci.

Potreba krížových – vzájomne previazaných chronologických odkazov – prepojení na druhé vedy, sa týka predovšetkým učebníc dejepisu. Naučeniu všeobecných dejín štátnosti Ruska (či Slovenska, EÚ,..) a národných dejín, by mal predchádzať výklad Dostatočne všeobecnej teórie riadenia a koncepcie globálneho dejinného procesu ako čiastkového procesu v rámci evolučného procesu biosféry zeme. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná naučeniu sa procesu rozvíjania svetonázoru v jednotlivých typoch spoločenstiev v priebehu dejín. Od

1. prvotnopospolného cez

2. davo-„elitárne“ formácie do

3. bezalternatívne všeľudovej spoloČnosti.

Pritom by mali byť uvedené obšírne citácie textu posvätných kníh najväčších svetových náboženstiev a ukázaný spôsob chápania tých istých textov z pozície jednotlivých národných más („davov..stád“), elít, duchovenstva, znacharov (a)sociálnych technológii, žrecov. Aby bol jasne viditeľný mechanizmus práce pyramíd

1) nechápania a 

2) hlbokého pochopenia³³.

Matematické vzdelávanie by malo zanechať rozdelenie matematiky na vyššiu a „nižšiu“.

Je iba jedna matematika a v nej navzájom sa prenikajúce jednotlivé oblasti. Stredná škola by mala žiaka, čo sa týka obsahu, oboznámiť so všetkými najdôležitejšími oblasťami univerzálneho jazyka popisovania, zobrazovania sveta = matematiky: aritmetikou, teóriou čísel, množín, diferenciálnych a integrálnych počtov, teóriou mier a špeciálne s teóriou pravdepodobnosti, diferenciálnymi rovnicami, geoMetriou a metódami numerickej matematiky. Dôležitá je v danom prípade nie univerzitná plnosť, hĺbka kurzu a presnosť dokazovaní, ale všeobecná predstava o podstate súčasnej matematiky, vzájomnej vloženosti jej oblastí a poukázanie na to, že praktické vedy technokratickej a technologickej civilizácie sa stávajú vedami v plnej miere iba ak začnú používať matematiku ako skutočne vedecký metrologický podklad abstraktno-matematických modelov.

Technická vysoká škola by mala poskytovať fundaMentálnu (základnú) matematickú prípravu v objeme univerzitného kurzu každému, kto je schopný si ju osvojiť. Mala by taktiež poskytovať chronologicky zladený obraz dejinného rozvoja praktickej oblasti vedy alebo techniky v zmysle vysokoškolských štandardov a jeho miesto v kultúre ľudstva ako celku a danej spoločnosti i jej štátu. Špecializácia prednášok v rámci jednotlivých konkrétnejších problematík by sa mala začínať až po osvojení si všeobecného kurzu praktických (aplikovaných) vied daného odvetvia vedy a techniky. Základom by sa malo stať samostatné osvojenie si skrípt (učebníc) a odbornej literatúry študentmi a preskúmanie všetkého v spoločných diskusiách, kontrolných a semestrálnych prácach. Prednášok by malo byť minimum:

1. úvodná, poskytujúca celkový prehľad (na začiatku kurzu),

2. metodologická - ohľadom priebehu kurzu a 

3. záverečná (zhrnutie).

Iba pri takto vyladenom, vyhladenom systéme stimulovania SAMOVZDELÁVANIA od škôlky až po vysokú školu človek, ktorý začal pracovať, schopný bude svoju kvalifikáciu si na pre bezpečnosť rozvoja spoločnosti nevyhnutnej úrovni udržiavať, aktualizovať³⁴.

Na lekársku vysokú školu možno pripustiť iba ľudí so základným zdravotným kurzom a následnou praxou v dĺžke minimálne 3 rokov v oblasti nemocničného ošetrovateľstva a pohotovostnej služby³⁵.

-pokračování-