Základná otázka psychológie ako vedy

Základná otázka psychológie ako vedy

31.3.2017

z knihy Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty

 

7.1. Základná otázka psychológie ako vedy

Boh je Tvorcom, a je aj Všedržiteľom, realizujúcim hierarchicky najvyššie všeobjímajúce riadenie v Živote. A každá duša prichádza na tento Svet z Jeho vôle, neprichádza bezdôvodne, ani bezcieľne: t.j. jej existencia nie je nezmyselná. No človek sa na tomto Svete neobjavuje v celkovej plnosti preň dostupnej osobnej dokonalosti, ale ako novorodený neznajko1, ktorého budúcnosť je mnohovariantná, ktorý je v priebehu prvých pár rokov takmer úplne závislý od vonkajšej starostlivosti o jeho osobu, predovšetkým od jeho rodičov a najbližších príbuzných, a tiež od celkových okolností spoločenského života vcelku.

Jednako, novorodenec-neznajko predsa len nie je celkom «čistým listom papiera», na ktorý možno napísať všetko, hocičo z neho vystrihnúť, upraviť ho podľa takých šablón, ktoré budú niekomu mravne vyhovovať alebo ktoré sú pre spoločnosť tradičné. I keď všetko čo sme menovali, tak skutočne aj existuje v kultúre davo-„elitárnej“ spoločnosti, v zreteľnej či menej zreteľnej forme. No v živote všetkých a každého sa vyskytujú aj iné dve okolnosti, nie tak očividné, ako tie vyššie menované:

  • PRVÁ. Novorodenec je nielen nositeľom programov rozvoja biomasy tvoriacej jeho telo, zapísaných v hmotných génoch chromozómov, ktoré zdedil od predkov... Okrem toho je aj prijímateľom duchovného dedičstva, t.j. všetkej informácie a algoritmiky zaznamenanej v jeho rodových egregoroch i egregoroch hierarchicky nadradených v rozšírenej štruktúre vzájomnej vloženosti: egregoroch jeho národa, spoločnosti v hraniciach štátu; egregoroch v hraniciach regionálnej civilizácie; egregoroch ľudstva; i egregoroch celej biosfére Zeme. A v medziach rozšírenia štruktúry vzájomnej vloženosti egregorov, je človek dedičom aj všetkej informácie známej pre Vesmír, zaznamenanej v jeho hmotných i poľových štruktúrach. Rozdiel medzi ľuďmi je predovšetkým v tom, komu z nich a čo konkrétne je z duchovného dedičstva ľudstva dostupné viacej, a čo menej. Všetko je to však zaznamenané v egregoroch, a hoci to aj nie je automaticky pripravené k použitiu, ako napríklad vrodené reflexy a inštinkty, no môže to byť človekom pochopené a využité v Živote, podľa jeho vôle. A mnohé z tohto — následkom pripojenia jeho nevedomých úrovní psychiky na príslušné egregory — ovplyvňuje jeho život a život okolitého Sveta mimo jeho vedomie a vôľu jak z príčin, ktoré sú podmienené ním samým, tak aj z príčin podmienených vonkajšími okolnosťami2.

  • DRUHÁ. Existencia sveta prebieha v hraniciach Predurčenia Božieho, a v tomto Predurčení existuje zložka, ktorá sa oddávna nazýva «osud». Vo všeobecnosti je to mnohovariantná matrica možných stavov a prechodov z jedného stavu do druhého, v súlade s ktorou človek prechádza po ceste svojho života jedinečným spôsobom, činiac mravne podmienené rozhodnutia v určitých momentoch života, ktoré sa v jeho osude podobajú prechodom cez železničné výhybky z jednej koľaje na druhú. Boh, ktorý predurčuje osud človeka, nekladie naňho nič, čo by presahovalo jeho možnosti, a nezostáva ani ľahostajným k životu každého. A On priamo a účelovo vplýva na život každého človeka, dokonca aj keď ten, dospejúc, nevidí tento priamy Boží vplyv, alebo ho vníma ale nechápe ako vplyv Zhora.

Pritom, ako možno pochopiť zo Života, cieľom súčasnej etapy dejín globálnej civilizácie nie je prechod k nejakej «6-tej» či «7-mej rase» alebo zrodenie superčloveka, sprvoti aspoň v jednom exemplári. Cieľom je kultivovanie samotnými ľuďmi na základe ich slobodnej voľby inej prevládajúcej kultúry (mravne pravdovernej), v ktorej sa uskutoční premena globálnej davo-„elitárnej“ civilizácie na Božie Kráľovstvo na Zemi, v ktorom bude pre začiatok osvojený genetický potenciál rozvoja organizmu súčasného (všetkým nám známeho) človeka a ľudstva vcelku. Preto skôr, než bude osvojený, nie je dôvod pre vznik akejkoľvek inej «nadanejšej» rasy.

Boh, hoci dal človeku slobodu voľby vlastných mravných kritérií, a nevkráda sa do jeho psychiky, aby prekrúcal alebo potláčal jeho vôľu Svojou mocou, napriek tomu z Božej vôle, z Božieho Predurčenia existencie Vesmíru sa človek dostať nemôže za žiadnych vonkajších okolností, pri žiadnych svojich osobných úspechoch a mravných snahách. Božia Všedržiteľnosť je vo všetkých prípadoch absolútna, no realizuje sa bez agresívnych počinov z Jeho strany vo vzťahu k psychike kohokoľvek bez rozdielu3. Ale aby sme pochopili ako to funguje, je potrebné uvidieť a uvedomiť si ako sa novorodený neznajko, ktorý prišiel na tento Svet, stáva nositeľom nejakého jemu vlastného zmyslu života, t.j. subjektívne ním osvojenej objektívnej informácie (vlastnej všetkému Životu).

Rozdiel medzi novonarodeným neznajkom a dospelým človekom sa určuje, predovšetkým, tým, čo leží v základe informačného zabezpečenia správania každého z nich. A informačné zabezpečenie správania jedinca sa stupňovito mení v priebehu celého jeho prechodu od útleho veku až po dospelosť nielen objemom informácie, ktorú subjekt nesie, ale aj pôvodom, funkčným predurčením, usporiadaním (vrátane hierarchického významu) rôznych informačných modulov.

Skutočne:

  • Prakticky celé informačné zabezpečenie novorodeného4 neznajka tvoria vrodené nepodmienené reflexy a inštinkty.

  • Neskôr, podľa miery rozvoja, dieťa si začína osvojovať tie algoritmy správania, ktoré sa sformovali k tomu času v kultúre spoločnosti. A v niektorých situáciách disponujú tieto algoritmy vyššou prioritou, než inštinktívno-reflexné algoritmy, ktoré sú potláčané normami kultúry: dieťa nezačne cikať a kakať hneď pri prvom nutkaní; dokáže vyčkať až prídu domov, namiesto aby si žiadalo kúpenú čokoládku «hneď teraz» v hromadnej doprave, a tam ju zjedlo namieste, pomažúc ňou seba i všetko naokolo; a keď sa chce pošpárať v nose, odíde stranou a pod.

  • Ešte neskôr sa jedinec rozvinie natoľko, že začína skúšať svoju tvorivosť. Na základe vlastného vnímania informácií a algoritmov správania si vytvára nové algoritmy vedomého cieleného vplyvu na druhých ľudí a na okolitý Svet vcelku. Pritom sa prebúdza a rozvíja cieľavedomá vôľa, ktorá umožňuje držať na uzde nielen nutkanie inštinktov, ale aj odmietnuť niektoré kultúrne požiadavky a normy, ktoré dodržujú dospelí, nahradiac ich normami správania vypracovanými vlastným chápaním (takto sa v každej spoločnosti formuje subkultúra «rebélie» u tínedžerov a mládeže vo vzťahu k dospelým).

  • Ďalej je schopný si všimnúť a pochopiť, že on sám nemôže svojou vlastnou osobou nahradiť celé ľudstvo, že jeho zmysly a chápanie sú ohraničené a Život nekonečný, a mnohé sa deje mimo jeho vnímania a chápania, pričom to vplýva na neho samého a okolnosti navôkol. A to ho privádza k nutnosti vyriešiť problém: ako, napriek svojej ohraničenosti, trvale zotrvávať v súlade s Neohraničenosťou — Životom? V rámci snahy dať si odpoveď na tieto otázky prebieha nové prehodnotenie noriem tradičnej kultúry starších pokolení aj subkultúry tínedžerov a mládeže toho pokolenia, ku ktorému patrí daný človek. A v tomto procese druhotného prehodnotenia sa rodí «tradičná kultúra» novej dospelej generácie, s ktorou prídu do styku ďalšie generácie (pokolenie jeho detí a vnukov) ako s objektívnou danosťou.

 

Avšak nie všetci v davo-„elitárnej“ spoločnosti zvládajú v svojom osobnom psychickom rozvoji prejsť všetky štyri vymenované etapy do nástupu fyzickej dospelosti či aspoň v priebehu ich dlhého alebo krátkeho života, pretože skazená kultúra davo-„elitarizmu“ prekrucuje a zadržiava osobnostný rozvoj. Rozdiel medzi takýmito fyzicky dospelými (neprirodzene zastavenými a uviaznutými v psychickom rozvoji) a deťmi, prirodzene sa nachádzajúcimi v rôznych etapách dospievania, je predovšetkým v tom, že u fyzicky dospelých jedincov, ktorí sa zastavili vo svojej psychickej nezrelosti na niektorej z etáp, všetko to, čo charakterizuje neskoršie etapy osobnostného rozvoja, sa v menšej či väčšej miere tak či tak v psychike nachádza, je to ale podriadené tomu, čo charakterizuje správanie dospievajúceho človeka v rannejších štádiách psychického rozvoja osobnosti; avšak u detí pri normálnom rozvoji v ich algoritmike psychiky chýba to, čo v ich veku nemôže byť podporené dosiahnutou úrovňou rozvoja telesných a biopoľových štruktúr organizmu.

Následkom toho sa v davo-„elitárnej“ spoločnosti vyvíja štatistika prerozdelenia fyzicky dospelých subjektov podľa etáp psychického rozvoja osobnosti, na ktorých sa zastavil alebo uviazol každý z nich, t.j. štatistika prerozdelenia podľa typov režimu psychiky:

  • existujú fyzicky dospelí jedinci, ktorých správanie je podriadené z väčšej časti uspokojovaniu inštinktívnych nutkaní, a všetko ostatné — fyzická sila, rozum, intuícia, úspechy vedy a techniky, magické zručnosti a pod. — slúži na obsluhu inštinktov, ktoré majú v ich správaní najvyššiu prioritu. Jedná sa o zvierací režim psychiky.

  • existujú fyzicky dospelí jedinci, v správaní ktorých sú inštinktívne nutkania držané na uzde normami tradičnej kultúry, hranice ktorých však sami nie sú schopní prekonať pre absenciu vôle alebo nerozum dokonca aj v prípadoch, keď tradičná kultúra je v koncoch, následkom čoho nemôžu byť jej prostriedkami riešené problémy, ktoré stavia pred človeka a spoločnosť Život. V podstate sa správanie takéhoto fyzicky dospelého jedinca ničím neodlišuje od správania raz a navždy naprogramovaného robota. Jedná sa o režim psychiky zombi-biorobot.

  • existujú fyzicky dospelí jedinci, ktorí sú schopní držať na uzde inštinktívne nutkania aj prestúpiť normy tradičnej kultúry, avšak vôbec ich nezaujíma skutočnosť, čo všetko vnášajú do Života svojimi svojvoľnými činmi, všetko-si-dovoľovaním, či sú ich skutky v súlade s Božím Zámerom alebo konajú v hraniciach Božieho dopustenia, hoc aj len čiastočne. Jedná sa o démonický režim psychiky.

  • existujú ľudia rôzneho veku (od prebudenia uvedomovania si seba samého v rannom detstve, až do hlbokej staroby), ktorí vnímajú, vedia a chápu, že každá činnosť človeka musí spočívať v duchu realizácie Božieho Zámeru, a preto sa vedome snažia pochopiť a premyslene realizovať (v nezlomnom úsilí5) svoj diel v tomto Zámere. Jedná sa o Ľudský režim psychiky6.

 

Okrem toho, nie všetci fyzicky dospelí jedinci nehybne viaznu na tom či onom štádiu osobného psychického rozvoja, dosiahnutého k začiatku puberty: jedni, hoc aj pomaly, no pokračujú v nevratnom pohybe smerom k Ľudskému režimu psychiky. Druhí, zostávajúc nevšímavými alebo strácajúc sebaovládanie pod vplyvom okolností a vlastnej psychickej nestability — spôsobenou jak «Ja-centrickým» pohľadom na svet, tak aj vnútorne konfliktnou mnohovariantnosťou mravných kritérií a ich hierarchie7 alebo nemravnosťou — kolíšu sa po celom rozsahu typov psychiky a ich modifikácií. Časť z nich sa pri tom kolísaní predsa len posúva k nevratne Ľudskému režimu psychiky. Druhá časť len prebehuje z extrému do extrému, dokonca nejedenkrát za deň, neschopná v sebe uvidieť ani človeku-podobné zviera, ani záblesk Ľudskosti, postupne vyčerpávajúc im dostupné možnosti viesť svoju existenciu, prekrúcajúc zmysel ľudského života v medziach Božieho dopustenia.

No nakoľko tieto rozdielnosti nerozpoznávajú, tak si ani nemôžu premyslene zvoliť najlepší variant svojho osudu (otvorený každému):

Stať sa Človekom — nositeľom Ľudského režimu psychiky — a vždy svoju psychiku udržiavať v Ľudskom režime, pod vplyvom akýchkoľvek životných okolností, s akými nás spojí Boh.

Všetku informáciu, ktorá sa dostáva do psychiky človeka v súvislosti s nami skúmanou problematikou obehu informácie v ľudskej psychike v procese osobného rozvoja a tvorby budúcich zámerov a línie správania, možno rozdeliť na tri kategórie:

  • ­«prvotná» — tá informácia, s ktorou sa človek nikdy predtým v živote nestretol.

  • «operatívna» — tá informácia, ktorá je nevyhnutná na formovanie a realizáciu jeho zámerov a pre úspešnú priebežnú spoluprácu s prostredím (a keďže správanie človeka, s výnimkou situácií, v ktorých je vedený zvonka, sa buduje na porovnávaní informácie, ktorú mu prinášajú jeho zmysly, a informácie, ktorá sa už v jeho psychike nachádza, tak «operatívna» informácia môže byť ešte rozdelená na dve podskupiny — «zmyslovú» a «pamäťovú», bez rozdelenia «pamäťovej» informácie na vedomú a nevedomú časť);

  • «odvetná» — tá informácia, ktorá prichádza z prúdu udalostí Života ako odpoveď na činnosť človeka (vrátane jeho nečinnosti, čo je osobitý druh «činnosti všeobecne») a pre človeka je nevyhnutná v jeho osobnom rozvoji na potvrdenie alebo vyvrátenie životnej adekvátnosti a objektívnej oprávnenosti niektorých jeho minulých a súčasných zámerov a skutkov.

 

Pritom treba chápať, že ponúknuté odstupňovanie informácie má zmysel iba v súvislosti so skúmanou problematikou. Tým viac to, čo predstavuje «prvotnú» informáciu pre jedného človeka, pre druhého takouto nie je; a to, čo sa jednému ukazuje ako «operatívna» informácia, môže byť pre druhého «odvetnou» alebo «prvotnou» informáciou. Okrem toho, priebeh života každého človeka je taký, že jedna a tá istá informácia (v závislosti od jej obsahu a životných okolností) vo vzťahu práve k jeho psychike sa môže vzťahovať na viac, než jednu z menovaných kategórií.

A celkovo proces osobného psychického rozvoja, počas celého života jednotlivca, do seba zahrňuje dve zložky:

  • po prvé, hromadenie subjektom rôznorodej informácie, a jej zaradenie do aktuálnej algoritmiky tvorby vlastného správania. Túto informáciu sme vyššie konvenčne nazvali «prvotnou».

  • po druhé, vytváranie algoritmiky psychiky8 vlastnej osobnosti behom procesu triedenia «prvotnej» a «odvetnej» informácie, prechádzajúcej dráhami rôznych spätných väzieb v správaní, vytvorenom na základe porovnávania dvoch prúdov «operatívnej» informácie: «zmyslovej» a «pamäťovej» (všetka «pamäťová» informácia prišla kedysi do psychiky ako «prvotná» informácia).

 

V tomto dvojakom procese sa formuje aj videnie sveta, aj chápanie sveta, aj mravnosť človeka9.

 

Z pohľadu dostatočne všeobecnej teórie riadenia sa v správaní systému v prostredí odzrkadľujú priame väzby tohto systému na dané prostredie. A v spätných väzbách tohto systému sa odzrkadľuje odpoveď (reakcia) okolitého prostredia na činnosť daného systému v ňom, t.j. odpoveď prostredia na informáciu, vyjadrenú v správaní systému — v jej priamych väzbách s prostredím; inými slovami, v systéme riadenia je prostredie prezentované ako informácia, prichádzajúca cez spätné väzby. Keďže v Živote je informácia objektívna, a priame i spätné väzby súhrnne tvoria uzavretý obvod kolobehu informácií, tak rozdiel medzi «prvotnou» a «odvetnou» informáciou je relatívny, a samotné definície majú zmysel len vo vzťahu k obehu informácií cez uzavretý obvod priamych a spätných väzieb.

Tu ešte pripomenieme, že pod «negatívnymi» a «pozitívnymi» spätnými väzbami sa nemyslia «dobré» a «zlé» spätné väzby, ale čosi ako «znamienko» postoja voči informácií, ktorá prichádza cez spätné väzby, pridelené väzbám v systéme riadenia; a toto «znamienko» sa môže meniť na opačné pri zmene algoritmiky riadenia v systéme.

Spätná väzba je negatívna, ak sa pri odklonení systému od režimu fungovania (určeného pre tento systém) na základe informácie prichádzajúcej cez túto spätnú väzbu — vytvára riadiaca činnosť, zameraná na návrat systému nazad od určenému režimu. (treba ubrať*)

Spätná väzba je pozitívna, ak sa pri odklonení systému od režimu fungovania (určeného pre tento systém) na základe informácie prichádzajúcej cez túto spätnú väzbu — vytvára riadiaca činnosť, zameraná na posun systému ešte ďalej od pôvodne určeného režimu. (treba pridať*)

Pri procesoch vzájomného pôsobenia niekoľkých systémov, ktoré sú navzájom prepojené kanálmi informačnej výmeny, jedna a tá istá väzba pri skúmaní z pozície jedného systému je priama, a pri skúmaní z pozície jej párového systému je zasa spätná (a rovnako spätná väzba prvého systému sa stane priamou vo vzťahu k párovej).

Pod hĺbkou spätnej väzby sa rozumie mohutnosť riadiaceho vplyvu, spôsobeného nejakou štandardnou odchýlkou systému od ideálneho režimu.

Všetko čo sme vymenovali má ten najbezprostrednejší vzťah k procesu osobného psychického rozvoja na ceste od útleho veku cez dospelosť až k starobe. A bolo to potrebné spomenúť preto, lebo tradičné školy psychológie Východu i Západu v prípadoch, keď je potrebné priamo ukázať účasť Všedržiteľa v procese osobnostného formovania každého človeka, tak väčšinou túto tému obídu stranou, akoby k tomu nebolo čo povedať.

Napriek tomu existuje jedna otázka, ktorú by bolo možné nazvať základnou otázkou psychológie ako vedy:

Je človek sebestačný v schopnosti výberu informácie z prúdu udalostí Života, a predovšetkým «prvotnej» informácie, alebo nie?10

Výber jednej z dvoch odpovedí na túto otázku je v podstate výberom jednej z dvoch teórií, ktoré opisujú formovanie psychiky a psychickú činnosť človeka.

A je to tak, pretože všetka subjektívna psychická činnosť sa začína až potom, ako sa «prvotná» informácia stane majetkom psychiky subjektu; ak informácia chýba, tak psychika je prázdna: niet osobnosti, niet človeka.

To, že je to skutočne tak, potvrdzujú fakty narodení slepo-hlucho-nemých detí, ktorých osobnostný rozvoj spoločnosť nedokázala zabezpečiť do prvej polovice 20. storočia, kým neboli vypracované špeciálne pedagogické metódy. Do tej doby boli takéto deti odsúdené byť bremenom pre svojich blízkych, a až do smrti viedli existenciu blízku rastlinám, pretože u človeka so zdravou sadou zmyslových orgánov približne 95 % informácie, zabezpečujúcej jeho životaschopnosť, prúdi do jeho psychiky cez zrakový kanál, a zo zvyšných 5 % informácie prúdi väčšina cez sluchový. No práve tieto kanály u nich nefungujú.

Je to extrémny prípad, keď je duša takmer úplne izolovaná od vonkajšieho Sveta v tele11. Avšak aj pri iných variantoch, vylučujúcich vstup «prvotnej» informácie do psychiky novorodenca, bude výsledok podobný ako pri vrodenej alebo v rannom detstve nadobudnutej slepo-hlucho-nemosti.

 

Takže každá z dvoch variantov odpovedí na vyššie položenú otázku plodí aj dva navzájom sa vylučujúce názory o možnostiach človeka v tomto Svete:

  • Ak vstup informácie (vrátane «prvotnej») do psychiky subjektu je úplne podmienený len samotnou psychikou a zdravím organizmu, tak subjekt má objektívne možnosť kráčať v Živote kam chce a ako len chce.

  • Ale ak je vstup informácie, a predovšetkým «prvotnej», podmienený nielen psychikou a zdravým organizmu, ale aj objektívnymi procesmi, na ktoré subjekt nemá dosah, vrátane priameho prerozdelenia informácie Bohom Všedržiteľom, tak:

  • existujú oblasti, do ktorých jednému subjektu bude dovolené kráčať v jeho osobnostnom rozvoji, tým že mu bude poskytnutá príslušná informácia;

  • a druhý subjekt, napriek všetkej jeho horlivosti, nedokáže vojsť do rovnakej oblasti, nakoľko nemá potrebné informačné zabezpečenie; nedokáže do nej vkročiť minimálne dovtedy, kým vo výsledku výlučne svojej psychickej činnosti nezmení v sebe niečo, po čom mu zvonku bude umožnený dostup k príslušnému informačnému zabezpečeniu cesty a činnosti.

A tento druh rozdielov v možnostiach subjektov ohľadom získania prístupu k určitej informácii je objektívny, hoci v mnohom podmienený subjektivizmom každého, t.j. jeho premysleným postojom k formovaniu vlastnej osobnosti a jeho vzťahu k spoločnosti a Životu celkovo.

 

No až na ojedinelé výnimky, všetky verejné («exoterické») psychologické školy Východu a Západu túto otázku a závery, sprevádzajúce každú z odpovedí na ňu — nevidia. A v zamlčaní väčšinou vychádzajú z toho, že človek je sebestačný v schopnosti výberu informácie z prúdu udalostí Života.

A tento postoj sa odráža vo väčšine psychologických teórií buď otvorene, alebo v zamlčaní, napriek tomu, že:

Riadenie ako také (t.j. charakterizované podstatou procesu, nazvaného týmto termínom) predstavuje spojenie adresnéhoobežníkového (neadresného) šírenia informácie v riadenom systéme, ktoré spôsobuje vopred predvídateľné následky (jak samotné výsledky, tak aj sprievodné efekty).

Toto všeobecné pravidlo dostatočne všeobecnej teórie riadenia zároveň privádza k myšlienke, že adresné šírenie «prvotnej» a «odvetnej» informácie s Bohu vopred známymi následkami, ktoré plne zodpovedajú cieľom Jeho Zámeru, je jednou zo zložiek Jeho Všedržiteľnosti. A preto:

Človek nie je sebestačný v otázke výberu rôznorodej informácie z prúdu udalostí v Živote, a predovšetkým v otázke výberu «prvotnej» informácie, ktorej zloženie je «stavebným materiálom» pre jeho videnie a chápanie sveta, ležiace v základoch pre vypracovanie ním vlastných plánov, spôsobov ich realizácie a správania sa v Živote. Inými slovami, svoju psychiku si v súčinnosti s okolnosťami Života buduje človek sám, avšak kto, ako a v duchu akej Vyššej účelovosti mu dodáva «stavebný materiál» na jej budovanie — nad tým sa väčšina ľudí nezamýšľa.

A v mnohých prípadoch sa človek očividne ukazuje byť nesebestačným aj v otázke výberu z prúdu udalostí nielen «prvotnej» a «odvetnej» informácie, ale aj informácie, ktorú konvenčne nazveme — «operatívnou», t.j. ktorú nutne potrebuje na uskutočnenie aktuálnych úloh a zámerov do budúcna.

Keď sa táto nesebestačnosť prejavuje vo všedných veciach, tak ľudia v bdelom stave „vidia“ to, čo reálne neexistuje, a nevidia to, čo reálne existuje, podobne ako sa to stalo všetkým „očitým svedkom“ popravy a vzkriesenia Krista, ktorým — kvôli ich mravne podmienenej viere — Zhora nebolo dané vidieť povznesenie Krista, ktoré predišlo poprave. Niekedy sa tiež stáva, že ľudia zblízka nerozpoznajú svojich známych, prejdú okolo nich na ulici a hľadia «skrze nich». Nevedia sa stretnúť, hoci obaja, ako sa ukáže neskôr, boli v dohodnutom čase na určenom mieste, a možno stáli, hnevajúc sa jeden na druhého, na rôznych stranách toho istého stĺpu vo vstupnej hale metra, obchádzajúc ho v rovnakom momente pri hľadaní toho druhého, chodiac jeden za druhým. Nie sú schopní rozoznať a prijať priamo zo Života, z kníh, z oznamov médií, z priamej komunikácie s inými ľuďmi — tie informácie, ktoré sú potrebné pre úspešné zavŕšenie naplánovaných úloh a pod. A ich diela sa pre nich stanú zdrojom stresu alebo sa rozsypú na prach.

No stáva sa, že v človeku, v jeho vnútornom svete sa čosi udeje, po čom následne on akoby začal hľadieť na Svet novými očami, vidí a počuje to, čo si predtým vôbec nevšímal; a diela, ktoré stáli alebo boli beznádejne zaseknuté, začínajú akoby sami od seba kráčať k zdarnému koncu vďaka tomu, že informácia, ktorú predtým človek nebol schopný rozoznať a získať z prúdu udalostí, sa teraz stala jeho vlastníctvom.

Po čom sa aj on sám diví: „Ako to: mal som to neustále pred očami, chodil som okolo toho, a nevenoval som tomu pozornosť?“

Vysvetlenie takýchto situácií, s ktorými sa v živote stretol takmer každý, ohľadom nesebestačnosti človeka v otázke výberu informácie z prúdu udalostí Života, je jednoduché a jasné:

To, čo sa človeku javí ako výber «prvotnej» a «odvetnej» informácie (a v mnohých prípadoch aj «operatívnej» informácie) z prúdu udalostí Života samotným človekom, je v skutočnosti ponúknutím mu bezprostredne Zhora prístupu k informácii pre zabezpečenie realizácie Božieho Zámeru12.

A toto vysvetlenie viaznutia a krachu rôznych diel človeka pre jeho nesebestačnosť v otázke výberu «prvotnej» a «operatívnej» informácie je plne v súlade so všeobecnými princípmi organizácie riadenia hierarchicky nižších vložených podsystémov zo strany hierarchicky vyšších úrovní, v hierarchicky organizovaných do seba vložených systémoch.

A v takomto chápaní Života sa veda stáva neoddeliteľnou súčasťou relígie, pretože vedecká istina vzniká na základe udelenia človeku — vo vnútornom obojsmernom spojení jeho a Boha (t.j. relígii) — prístupu k «prvotnej», «operatívnej» a «odvetnej» objektívnej informácii samotným Bohom.

Druhá vec je, ako človek — nositeľ subjektivizmu — vyhodnotí poskytnutú mu informáciu počas jej osvojovania, a čo presne si zaumieni robiť a bude robiť na základe získaného informačného zabezpečenia. No aj na toto príde Zhora reakcia v podobe «odvetnej» informácie, ktorá sa dostaví cez kanály spätných väzieb.

No tvrdenie o sebestačnosti človeka v otázke výberu «prvotnej» a «operatívnej» informácie z prúdu udalostí Života, takéto prípady zaseknutia a krachu rôznych plánov pripisuje „náhodám“. Ale „objasňovanie“ takýchto faktov pomocou bezpríčinno-bezcieľnych, a preto neobjasniteľných náhod, mlčky predpokladá veľmi významné zamlčania:

  • ako minimum, obmedzenie (alebo samoobmedzenie) Boha vo Všedržiteľnosti, v dôsledku Jeho akoby neúčasti v procese osobne-adresného poskytnutia «prvotnej», «operatívnej» a «odvetnej» informácie človeku, a ako maximum, popieranie faktu Božej existencie;

  • absencia informačno-mierovej prepojenosti Vesmíru a jeho fragmentov do jediného celku, pretože «zhody náhod» sú chápané ako náhody, pri objektívnej neprítomnosti akýchkoľvek prepojení a podmieneností medzi rôznymi okolnosťami, ktoré sa «zliali» do konkrétnej skúmanej „náhody“. Pritom pod „náhodami“ v živote spoločnosti a jednotlivých ľudí sa myslia mravno-eticky nepodmienené, bezdôvodné a bezcieľne zhody šťastných alebo nešťastných okolností pre daný subjekt13.

 

Neprítomnosť informačno-mierovej prepojenosti Vesmíru do jedného celku by mohla mať miesto vo «Svete-kaleidoskope» pestrofarebných „sklíčok“, presýpajúcich sa a nemajúcich navzájom žiadne iné spojenie, okrem bezprostredného dotyku hmotných útvarov.

No mohol by takýto Svet vôbec existovať?

— Tí, čo sú presvedčení o tom, že Svet je «nespojitý kaleidoskop», už zabudli na svoje detstvo, keď presne vedeli: že aby bolo možné postaviť z piesku hrad alebo niečo iné, tak piesok musí byť naskrz nasiaknutý spájajúcou látkou, minimálne byť vlhkým (vlaha vytvárajúca sily povrchového napätia a trenia, musí vzájomne spájať zrnká piesku vo vnútri pieskového útvaru). A Vesmír je mnohonásobne viac vysokoorganizovaným systémom, než detská stavba z piesku na pláži alebo v pieskovisku14.

Avšak videnie a chápanie sveta «kaleidoskopického» typu, v ktorých ak nie všetko, tak značná časť «evidenčných a archívnych jednotiek» (odlišujúcich sa navzájom obrazov, «melódií» a pojmov) v ich zostave je roztrieštených, nespojitých a od seba nezávislých — predsa len existuje. A mnohí to považujú za normálne. A jedným z faktorov, ktorý spôsobuje kaleidoskopické videnie sveta, je názor že človek je sebestačný v otázke výberu «prvotnej» a «operatívnej» informácie z prúdu udalostí v Živote.

V podstate odhalených zamlčaní, ktoré sprevádzajú názor o sebestačnosti človeka v otázke výberu informácie z prúdu Života, sa odráža ateizmus a démonizmus tých, čo majú ambície oddeliť sa a izolovať od Boha a Jeho Zámeru. Takéto „oddelenie sa“ je možné, je však iluzórne a podobá sa tomu, keď sa slimák ukrýva v svojej krehkej ulite.

No hlavné je to, že samotné tvrdenie o sebestačnosti človeka v otázke výberu informácie sa nepotvrdzuje v životnej praxi15, na rozdiel od opačného tvrdenia o nesebestačnosti človeka v tejto otázke, ktoré objasňuje mnohé fakty zo života množstva ľudí a je v plnom súlade s princípmi dostatočne všeobecnej teórie riadenia a vierou Bohu vo vnútornom, osobnom, obojstranne smerovanom, vedome premyslenom spojení (relígii) dvoch: človeka a Všedržiteľa.

 

poznámky

1 несмышлёныш („nesmyšljonyš“) – slovo podobné termínu batoľa, nemluvňa, ktorý však kladie dôraz práve na to, že človek v rannom štádiu, má rozumu máličko. Občas sa používa aj pre väčšie deti alebo dospelých, ak im to nemyslí. – pozn. prekl.

2 O duchovnom dedičstve a súčinnosti osobnej psychiky s rodovými a ďalšími egregormi je podrobnejšie napísané v knihe VP ZSSR „O rasových doktrínach: neuplatniteľné, no pravdepodobné“.

3 To je práve to, čo nechýba drvivej väčšine „spasiteľov duší“ v dnešnej civilizácii, ktorí majú tendenciu vkrádať sa do cudzích duší a utláčať cudziu psychiku všetkými dostupnými prostriedkami podľa šablón, ktoré sa im zapáčili.

4 Ak sa máme vyjadriť ešte presnejšie, tak skúmanie formovania osobnosti človeka treba začínať nie od narodenia, a dokonca ani nie od okamihu počatia — vytvorenia zygóty (prvej bunky nového budúceho organizmu), ale od momentu, keď sa budúci rodičia rozhodli počať dieťa: samozrejme, ak sa počatie udialo ako vedomý zámerný čin. Ak k počatiu došlo „mimovoľne“, ako vedľajší efekt v procese oblaženia zmyslov pri vykonávaní inštinktívneho algoritmu reprodukcie nových pokolení biologického druhu, tak je potrebné zistiť moment začiatku práce tohto algoritmu na realizáciu daného počatia, a tiež odhaliť aj to informačné pozadie (prúdy myšlienok a ďalšej informácie vo vedomí, podporované oboma rodičmi), na ktorom prebiehala práca inštinktívneho algoritmu.

Avšak žiaden z procesov, odohrávajúci sa pred narodením, informácia o ktorom je zaznamenaná v duchu, nie je pre väčšinu ľudí očividný; a pamäť ohľadom ich vlastného života z obdobia pred narodením nie je dostupná ich vedomiu. A hoci túto pamäť aj možno sprístupniť, pomocou špeciálnych psychologických praktík, no nie vždy to prebieha bez ujmy.

Preto v tomto rozprávaní len poukážeme na to, čo všetko prebieha vo všetkými zdieľanom vonkajšom svete, ako aj vo vnútornom svete každého, čo vidno v Živote na vlastné oči alebo čo si možno pamätať, alebo na čo si možno spomenúť bez osvojenia si špeciálnych psychologických praktík, a čo možno zistiť rozumom.

Hoci samozrejme, z pohľadu človeka, ktorý nepochopil myšlienku o objektívnosti informácie v Živote, všetko čo tu bolo povedané o prúdoch myšlienok pred počatím — bude nezmyslom, ktorého pravdivosť je pochybná alebo by najprv mala byť dokázaná. Tak nech sa zahľadí do svojej duše, na svoje deti a vnukov, nech si spomenie na niečo zo svojho života, alebo zo života príbuzných — dôkazov bude viac, než dosť, a mnohé z nich ho zarmútia.

5 «od tohto času Kráľovstvo Božie zvestuje sa a každý doň vlastným úsilím vchádza» (Lukáš, 16:16). – pozn. prekl.

6 V našom chápaní socializmus, komunizmus vyjadruje spoločnosť, v ktorej Ľudský režim psychiky je vnímaný ako norma a v ktorej tento režim prevláda v nadväznosti pokolení. Preto máme špeciálnu otázku k stúpencom komunizmu na osnove učenia Marxa, Engelsa, Lenina „víťaziaceho nad všetkým“: A čo vlastne napísali klasici o psychológii osobnosti, o rôznych typoch režimov psychiky?

A to je ešte ďalšia okolnosť, ktorá poukazuje na to, že J.V.Stalin marxistom nebol, v dôsledku čoho vo svojej definícii termínu «národ» priamo poukázal aj na kultúrnu rozdielnosť rôznych národov, podmienenú zložením psychiky (mentalitou*): «Národ je historicky sformované, stabilné spoločenstvo ľudí, ktoré vzniklo na báze jednotného jazyka, teritória, ekonomického života a zloženia psychiky, ktorá sa prejavuje v jednotnej kultúre. <...> Iba prítomnosť všetkých príznakov, dohromady, nám dáva národ» („Marxizmus a národnostná otázka“). A termín «zloženie psychiky», je podľa nášho chápania synonymom pre termín «režim psychiky».

Rovnakú otázku máme aj k obdivovateľom psychologických teórií, pochádzajúcich od narkomana a psychopata, materialistického ateistu Z.Freuda.

7 Inými slovami — dvojitými mravnými štandardmi.

8 Pri pochopení algoritmiky formovania vlastnej psychiky a účelovo premyslenému vzťahu k tomuto procesu sa človek zároveň stáva spolutvorcom samého seba v Božom Zámere.

9 Rozdiel medzi chápaním sveta a videním sveta je v tom, že chápanie sveta nie je možné bez jazykových prostriedkov, a videnie sveta (predstavujúce samo osebe subjektívny model Objektívnej reality na základe obrazov, ktorými disponuje psychika jednotlivca) môže existovať aj bez jazykových prostriedkov. Jedno a to isté videnie sveta môže byť vyjadrené rôznymi jazykovými prostriedkami jak jednej národnej kultúry, tak aj jazykovými prostriedkami rôznych národov, disponujúcich jazykovým svojrázom vlastných kultúr.

Pojem — to je zosúladenie v psychike jednotlivca 1) konkrétneho slova, slovného spojenia, frázy, symbolu, skupiny alebo postupnosti symbolov príslušného jazyka používaného v spoločnosti a 2) subjektívneho obrazu, deja (a tiež ostatných pojmov).

Chápanie sveta — to je súbor pojmov ktorými disponuje psychika subjektu. A keďže každý pojem je dvojzložkový jav (konkrétny obraz + konkrétne slovo, slovné spojenie), tak pojmy v tomto súbore môžu byť vzájomne prepojené jak na úrovni jazykových prostriedkov, tak aj na úrovni obrazových zložiek. Táto štruktúra prepojení a súvislostí medzi pojmami vytvára mozaikové chápanie a videnie sveta. Absencia takýchto presných vzájomných prepojení medzi pojmami vytvára kaleidoskopické chápanie a vnímanie sveta.

Otázka súvislostí medzi videním sveta a chápaním sveta je podrobnejšie preskúmaná v knihách VP ZSSR „«Majster a Margaréta»: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery“ a „O imitačno-provokačnej činnosti“.

O úlohe mravných kritérií a ich hierarchickej usporiadanosti v algoritmike psychiky sa hovorí v práci „Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi...“, ktorá bola zaradená do textu práce „Výmena názorov“ (s chopiorskými kozákmi) a vložená ako príloha do kníh „O rasových doktrínach: neuplatniteľné, no pravdepodobné“ a „«Majster a Margaréta»: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery“.

10 Alebo inými slovami, je človek schopný na pozadí rozpoznať každú «prvotnú» informáciu, ktorá tam je (pred jeho zrakom a sluchom), alebo sa tieto schopnosti u rôznych ľudí líšia, a sú podmienené okrem vnútorných ešte aj nejakým vonkajším faktorom? – pozn. prekl.

11 V tejto súvislosti treba obrátiť pozornosť aj na ten fakt, že u žiadneho zo slepo-hlucho-nemých od narodenia, neprišlo na základe «pamäte prevtelení» k obnoveniu minulej osobnosti, ktorá sa sformovala v jeho minulom živote.

12 Je to podobné tomu, čo prebieha v počítačových sieťach, kde administrátor siete prideľuje rôzne prístupové práva užívateľom siete k informáciám a vykonáva adresné rozoslanie niektorých informácií a čistenie siete od parazitickej informácie nezávisle na činnosti užívateľov systému.

13 Uprostred tých, ktorí sú presvedčení, že je to skutočne tak, existuje množstvo ľudí, ktorí napriek svojim tvrdeniam, že „náhody“ nemajú žiaden kauzálny, mravno-eticky podmienený a účelový základ, tak najmä ak sa im „nedarí“ a zažívajú rôzne nepríjemnosti, predsa len veria na „znamenia“. A na základe znamení posudzujú o blížiacich sa priaznivých alebo nepriaznivých zhodách okolností, čím zároveň popierajú svoje vlastné tvrdenia. Skutočne, skôr než sa niečo udeje, matrica-scenár a bezprostredný zmysel pre mieru (matricu-scenár) samotného človeka a ľudí z jeho okolia sa začínajú prejavovať v znameniach. Mnohé z takýchto znamení, ktoré sa v živote mnohých ľudí zopakovali veľa krát, sa s priebehom času stali všeobecne známymi „znameniami“, automaticky a jednoznačne chápanými zo strany všetkých, čo v ne veria.

14 Jednoduchý príklad kaleidoskopického makrosveta — Vesmír, v ktorom neexistuje gravitácia: v ňom nie je možná existencia ničoho podobného planéte Zem, Slnečnej sústave atď. Príklad kaleidoskopického mikrosveta — «elektróny» a «protóny» zbavené ich elektrického náboja: žiadny z atómov nášho mikrosveta by v takomto mikrosvete nemohol existovať.

Do týchto príkladov sme zahrnuli iba dva druhy fyzických polí, a čo sa stalo? Pritom existujú aj ďalšie polia, ku ktorým veda súčasnej civilizácie ešte nie je pripustená, ktoré napriek tomu, že ich nevidíme, prejavujú svoj vplyv na život Vesmíru a tvoriace ho objekty i nachádzajúce sa v ňom subjekty. A aby sme si uvedomili dôležitosť toho-ktorého poľa, treba ho identifikovať v Živote a predstaviť si čo sa stane, ak toto pole odrazu zmizne.

15 Preto, ak niekto nesúhlasí s tvrdením o nesebestačnosti človeka v otázke výberu informácie z prúdu udalostí, tak nech si dá tú námahu podložiť faktami zo života i „teoreticky“ tvrdenie opačné, o akoby sebestačnosti človeka v otázke výberu «prvotnej» a «operatívnej» informácie z prúdu udalostí Života. Dodať experiment na túto tému sa nepodarí... Možno len interpretovať fakty z reálneho života, o príčinách čoho bolo povedané skôr, konkrétne, v poznámke pod čiarou v kapitole 6.2.

 

Diskusní téma: Základná otázka psychológie ako vedy

Re: Re: Re: Re: Re: Re: zaujímavé postrehy

Cico Ciciak | 02.04.2017

Korán (s vysvetlivkami) sa mi osobne/subjektívne vidí ako zaujímavejšie a pútavejšie čítanie než Biblia.
Hoci celý som ho nečítal (len podľa mňa podstatné časti), nemám toľko času, ani na to chuť a nevidím to ani ako niečo nutné.

Preklad Koránu do slovenčiny s vysvetlivkami a výkladom
---------------------------
http://www.koran.sk/koran-zvazok-1.pdf

http://www.koran.sk/koran-zvazok-2.pdf

http://www.koran.sk/Koran%20preklad%20s%20vyklad%202015%201.pdf - V jednom zväzku

manipulácia v článku od VP

Július | 31.03.2017

"Keď sa táto nesebestačnosť prejavuje vo všedných veciach, tak ľudia v bdelom stave „vidia“ to, čo reálne neexistuje, a nevidia to, čo reálne existuje, podobne ako sa to stalo všetkým „očitým svedkom“ popravy a vzkriesenia Krista, ktorým — kvôli ich mravne podmienenej viere — Zhora nebolo dané vidieť povznesenie Krista, ktoré predišlo poprave. Niekedy sa tiež stáva, že ľudia zblízka nerozpoznajú svojich známych, prejdú okolo nich na ulici a hľadia «skrze nich». Nevedia sa stretnúť, hoci obaja, ako sa ukáže neskôr, boli v dohodnutom čase na určenom mieste, a možno stáli, hnevajúc sa jeden na druhého, na rôznych stranách toho istého stĺpu vo vstupnej hale metra, obchádzajúc ho v rovnakom momente pri hľadaní toho druhého, chodiac jeden za druhým. Nie sú schopní rozoznať a prijať priamo zo Života, z kníh, z oznamov médií, z priamej komunikácie s inými ľuďmi — tie informácie, ktoré sú potrebné pre úspešné zavŕšenie naplánovaných úloh a pod. A ich diela sa pre nich stanú zdrojom stresu alebo sa rozsypú na prach."


Tvrdiť, že ľudia v bdelom stave "vidia", čo reálne neexistuje a nevidia to, čo reálne existuje a na základe toho, že sa niekedy stáva, že ľudia nerozoznajú svojich známych na ulici, hľadia skrze nich a nevidia ich, postaviť špekuláciu, že

"to stalo všetkým „očitým svedkom“ popravy a vzkriesenia Krista, ktorým — kvôli ich mravne podmienenej viere — Zhora nebolo dané vidieť povznesenie Krista, ktoré predišlo poprave."

nie je nič iné ako manipulácia, ktorej účelom je tvrdiť, že Ježiš nezomrel na kríži.

Táto manipulácia je potrebná, aby mohlo byť platné islamské náboženstvo - ideológia a rovnako, aby autori KSB mohli tvrdiť, že Ježiš bol len človek, ktorý nezomrel na kríži za vykúpenie ľudstva.

Pričom očividne sa obchádzajú fakta, ako, že pod krížom stála jeho Matka Mária, apoštol Ján a zblízka tu popravu videli, vrátane ďalších ľudí, obchádza sa to, že počas ukrižovania Ježiš povedal pár viet, vrátane lotrovi po pravici. Obchádza sa to, že po jeho smrti umyli jeho umučené telo, zabalili do plátna a pochovali.
Obchádza sa všetko, čo nasledovalo potom a po jeho vzkriesení.

Čo nám chce vnútorný prediktor nahovoriť ?

Že Ježiš nezomrel na kríži, ale zjavila sa jemu podobná postava, ako tvrdí korán ?

" „Oni ho však nezabili a neukrižovali ho, ale zjavila sa im jemu podobná postava ... A oni ho istotne nezabili, ale Boh ho zdvihol k sebe. Boh je mocný a múdry.“ (Korán 4:159) Podľa koránskeho tvrdenia sa židom nepodarilo ukrižovať Ježiša. Boh ho zachránil. Toto zdôrazňuje aj súra 5:110."

Alebo, to, že jeho Matka Mária, ktorá ho umývala po sňatí z kríža mala halucináciu, nevidela a nevšimla si, že to nie je jej syn ?
A ani jeho apoštol a ďalšie ženy, čo ho osobne poznali ? Alebo, že ho vobec neumyli, nezabalili do plátna a nedali do hrobu, len si to namýšľali ? Vrátana rímskej pečate pri vstupe do skalnej hrobky ?

Aké dokazy má vnútorný prediktor pre tieto svoje názory a špekulácie ? Až sa na to pozrieme skepticky a nebudeme veriť tomu, čo tvrdí NZ o smrti Ježiša, prečo máme potom veriť tomu, čo o smrti Ježiša tvrdia autori KSB, alebo píše korán ?

Preto, že svoje názory pre túto špekuláciu postavili na tomto ?

"Tvrdiť, že ľudia v bdelom stave "vidia", čo reálne neexistuje a nevidia to, čo reálne existuje a na základe toho, že sa niekedy stáva, že ľudia nerozoznajú svojich známych na ulici, hľadia skrze nich a nevidia ich, postaviť špekuláciu, že

"to stalo všetkým „očitým svedkom“ popravy a vzkriesenia Krista, ktorým — kvôli ich mravne podmienenej viere — Zhora nebolo dané vidieť povznesenie Krista, ktoré predišlo poprave."

To nie sú žiadne logické relevantné dokazy, pretože sa to vobec nemuselo tak stať, ako to vnútorný prediktor naznačuje.

Takáto argumentácia a dokazovanie svojho konštruktu zo strany vnútorného prediktora je o ničom, len púha manipulácia, ktorá má vyhovieť tomu, čo prediktorovi ohĺadom Ježiša a jeho smrti vyhovuje.

Indície, ako stigmatizovaní svatí v katolíckej cirkvi, napríklad sv František, sv. páter Pio poukazujú na opak toho, čo píše VP...Ukazujú k tomu, že Ježiš zomrel na kríži...
A preto pravé stigmy má veda doteraz problém objasniť, pretože nie sú výsledkom halucinácií, hystérií, hypnózy, sugescie ani sebapoškodzovanie a ich priebeh je odlišný ako bežné, podobné, fyziologické rany.

Re: manipulácia v článku od VP

Hox | 31.03.2017

Pro tebe má tedy nejvyšší důležitost fakt smrti Ježíše, o jeho učení zas až tolik nejde, pokud nezemřel na kříži?

Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 31.03.2017

Doležité je oboje. Jeho učenie aj jeho smrť. Pretože to spolu súvisí.

Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Hox | 31.03.2017

Spáchal Ježíš nějaký zločin, že byla jeho smrt údajně potřebná/výhodná Bohu, spáchal nějaký zločin, který by ospravedlňoval jeho popravu?

Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 31.03.2017

Staviaš otázku tak, že smrť Ježiša by mohla byť údajne potrebná/výhodná Bohu z dovodu možného zločinu zo strany Ježiša, alebo by mohla byť ospravedlnená z dovodu možného zločinu Ježiša.

Napadlo ťa, že smrť Ježiša mohla byť Bohu potrebná/výhodná aj z iných dovodov ?
Nie je to možné ?
Až sa ruský vojak obetoval a skočil pod tank, v II.svetovej vojne, aby zachránil život ostatných, tak jeho smrť bola pre koho výhodná ? Nie náhodou pre Rusko, ruských ľudí, ktorých bránil ?
A ruský vojak sa obetoval dobrovoľne...
Až táto jeho smrť bola výhodná z tohto dovodu, pričom to nemusel urobiť, nespáchal zločin, ktorý by ospravedlnil túto smrť, predsa ju spáchal a dobrovoľne a bola jednoznačne prospešná pre niekoho.

Nevyčerpal si všetky možnosti potrebnosti/výhodnosti smrti Ježiša pre Boha, pretože jednak jej príčina nemusela súvisieť s predpokladanými dovodmi, ktoré spomínaš a jednak, do zmýšľania a dovodov Boha a ani jeho spravodlivosti, konania nevidíš.

Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Hox | 31.03.2017

Zkus malému dítěti vyprávět dva příběhy. První: žil kdysi na zemi jeden člověk, spravedlivý člověk s poselstvím pro všechny, všem pomáhal a změnil chod dějin, spravedlivý člověk který vše dělal v souladu s boží vůlí, ale zlí lidé ho chytili a zavraždili.
Druhý - totožný jen s rozdílným koncem: zlí lidé se ho snažili zavraždit, ale nepodařilo se jim to. A sleduj reakce dítěte, to ti napoví, kde je pravda.

Udělal Ježíš něco proti Boží vůli? Za co byl tedy údajně potrestán?

Neměli by křesťané mít naopak radost z myšlenky, že nebyl zavražděn?

Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 31.03.2017

osobní rovina, https://pastebin.com/D0jwQwun

Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

bigos | 31.03.2017

osobní rovina, https://pastebin.com/Rzhp1yi7

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 01.04.2017

Ahoj bigos,

veľký súhlas s tvojim názorom, že keď niekto píše o Christosovi, musí mať aspoň základný prehľad o TheoLogos..

Zároveň však musí mať aspoň základný prehľad o ešte starších mýtoch - Sumerov, Egypťanov, Parsov, Feničanov, Médov, ale aj Hindov a ďalších etník.
A potom naraz zisťuje (postupne sa mu skladá mozaika), že takmer všetky elementárne mýty použité v Biblii už majú tisícročnú predhistóriu a boli úspešne použité na ohlupovanie mnohých etník aj v ďalekej minulosti.
Čím ďalej ideš do h-IsTórie, tým sa ti skladá lepší prehľad o manipulácii dejín social inžiniermi dávnoveku - nie nadarmo je chronologická priorita na 2. mieste v infowars proti ľudstvu.

Mýty o bohočloveku, ktorý sa zrodil panne, zomrel a vstal z mŕtvych sa nachádzajú už u Osirisa, Attisa, Adonisa, Tammuza, Mitru (jeho protoobraz bol pravdepodobne v podstate vzatý ako základ biblických textov, lebo to bol v rímskom impériu veľmi populárny boh) a mnohých ďalších. Kukni na webe a urob si názor, aj keď nemusíš nájsť tie úplne echt pravé informácie..
A panien, bohorodičiek tiež nájdeš v predhistórii Ježiša pomerne veľa (Isis, Déva atď.).
Mýtus o zrodení a zmŕtvychvstaní boha patrí k prírodným a animistickým kultom ešte zopár tisíc rokov AD.
Sociálni inžinieri staroveku veľmi dobre poznali, čo a ako vplýva na psychiku vtedy žijúcich ľudkov a isté fragmenty prastarých mýtov boli len "prebásnené" do modernejšej podoby s rovnakým algoritmickým vplyvom na inDiviDua..
Čo najviac zasahovalo do vedomia ľudí na rôznych kultových mystériách pre plebs ? - otázka života a smrti..
Prečo nevyužiť túto mocnú zbraň, že áno, keď ovce chcú veriť..

A Pavel z Tarsu, ako sa všeobecne aj v bohosloveckých kruhoch vie, bol šéfom tajnej služby Sanhedrinu - židovskej veľrady..
Čo teda od neho bolo možné očakávať?
Ak trochu vnikáš do podstaty "zásluhovosti" za konanie na Zemi, tak prečo bol Pavel (Šavel) popravený v Ríme za Nera? Ak..

Preto zodpovednejší bohoslovci nazývajú dnešný tzv. Nový zákon, ako paulianizmus = teda učenie Pavla a nie Ježiša. Pričom tie 4 evanjeliá, ktoré sú v Biblii si v mnohom navzájom odporujú, sú nekonzistentné, v mnohom zavádzajúce a boli preukázane mnohokrát upravované a modifikované (to ti potvrdí každý lepšie znalý teológ, pričom ti potvrdí, že sa jedná o kópie, kópii a ďalších kópii..) a mnoho textov Biblií po svete sa líšia v nie nezanedbateľných aspektoch.
Chceš tomu veriť?
A nebodaj, že tieto texty boli inšpirované Bohom?
Kedysi, kto neveril, tak šup s ním na hranicu a bolo po "probléme" - ako si myslela cirkevná hierarchia..☺

Paradoxne (ale pri chápaní veľkej inercie takých mocných modulov kolektívneho podvedomia = egregorov, ako je ten pseudokresťanský, ani nie) ešte dnes prastarým rozprávkam = mýtom verí mld ľudkov po celej Ma (matičke Zemi).

Ako asi vieš existuje vyše 600 apokryfov o živote Issu (Ježiša), ktoré cirkev neuznáva, ako "pravé" a mnohé sú upratané (skryté) vo Vatikánskej knižnici bez prístupu ľudí, avšak mnohé nájdeš na nete. Skús sa do nich začítať a porovnať s tým, čo sa píše v Biblii (paulianizme), a prečítaj si aj nejaké staré gnostické spisy, zvitky z Nág Hammádí, zvitky od Mŕtveho mora a porovnávaj a hodnoť. Samozrejme je potrebná určitá metodologická kultúra myslenia.

Výsledkom by malo byť - že Ježiš učil niečomu úplne inému, ako je to, čo je asociálnymi inžiniermi (GP a jeho blízkou perifériou) zapracované do BlbLie pre plebs a často je jeho pravé učenie zvrátené do pravého opaku..
Môže reálny Boh nechať zavraždiť svojho syna, keď sa nedopustil žiadneho väčšieho prečinu ani v zmysle zvrátenej Biblie?? V čom by zjavenie Mohamedovi, ktoré sa dostalo do Koránu, že nebol ukrižovaný, mohlo byť pravdivé.
Na to stačí už len elementárna logika..

Ako sa správne hovorí: "Viera je slepá.." a ja dodám, že na obe oči. A aby som uspokojil aj okultistov, tak aj na to "tretie"...☺

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

KL | 01.04.2017

Ahoj Lux. Pred časom som nazrela do Merežkovského - Tajny západu, a on tam popisuje podobnosť obradu prijímania krvi a tela pri rozličných starovekých kultoch, dokonca spomenul analógiu s Atlantídou. Chcela som sa skúsiť pozrieť na viaceré kulty, čo do obradov a pod. a nájsť spoločné prvky. No hneď na začiatku som narazila na dokument "Zeitgeist the movie". Jeho prvá časť sa venuje práve tomuto. Mám viacero námietok voči podaniu faktov spôsobom, ktorý kryje existenciu konceptuálnej moci, vychádzajúcej z Egypta, a tiež Mojžiša a židov (v iných dielach autorky Murdock). Chcela by som sa spýtať, či ten koncept slnečného božstva a jeho ukrižovania počas zimného slnovratu naozaj preteká cez všetky kulty, alebo je aj toto účelovo vykonštruované? Nie som si istá, či to je možné až tak zovšeobecniť.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 01.04.2017

Ahoj KL,

Zeigeist má v mnohých veciach pravdu, ale v niektorých bodoch nie je prezentovaná informácia dosť vierohodná, v zmysle správneho pochopenia videa ako celku.
Môžeme si urobiť trochu veľmi zjednodušenú exkurziu vývoja religióznych systémov od dávnejšej minulosti.

Religiozita = do človeka Zhora vložená schopnosť pociťovania, vnímania neviditeľných väzieb cez "nadprirodzené" sily (rôzne fyzikálne polia, ktorými je prešpikovaný celý Vesmír). Avšak vplyvom dnešných technogénnych polí (TV, rádio vlny, telefonické, energetické siete..) dochádza k potláčaniu veľmi jemných biogénnych polí a ľudia hlavne v mestách nevnímajú nimi prenášanú informáciu z Vyšších sfér.

V istej etape vývoja popotopnej civilzácie sa zjavil tzv. animizmus, ktorý mal veľký vplyv na vo vtedajšej ére vznikajúce religiózne systémy = zduchovnenie síl prírody, zvierat, rastlín a predmetov, ktorým sa do istej miere pripisoval um a nadprirodzené sily. Prvobytní ľudia začali zbožšťovať hrozné sily prírody (nebo a Zem, Slnko a Mesiac, blesk, vietor...), od ktorých závisela ich existencia. Paralelne a neskôr sa zjavuje totemizmus a šamanizmus. V ňom sa už vyčleňuje špeciálna vrstva ľudí, ktorí mali vtedy dostatok voľného času skúmať prírodu okolo seba a vesmírne divadlo na oblohe a časom zisťujú, že môžu "magicky" pôsobiť na rôzne prírodné objekty i spoločenské subjekty a meniť tak hmotnú podstatu svojho okolia.
Začína sa rozvíjať tzv. primitívna mágia a objavuje sa snaha o magické modelovanie a udobrovanie si "nadprirodzených" síl.
Mágia = komplex rituálnych obradov, ktorých cieľom je pôsobiť na objekt (-y) cez "nadprirodzené" sily pre dosahovanie istých materiálnych výsledkov.
Okolo magických predmetov, neskôr fetišov (už v období tzv. fetišizmu, ako vývojovej etapy) sa začína formovať špecifické biopole = egregor, a to myšlienkami samotných ľudí, ktorí sú prítomní pri určitom magickom rituále.
Vtedy ešte šamani realizovali otvorený "dialóg s duchmi", ktorý bol verejnosti prístupný, počas neho vstupovali do tranzu a z príslušného egregoru kmeňa získavali dôležitú informáciu pre daný kmeň.
Časom sa šamani menia na žrecov a vzniká kastová korporácia, ktorá si v niektorých regiónoch uzurpuje duchovnú a neskôr aj politickú moc a menia sa tak na znacharov.
Následne vznikajú védicko - kastové systémy a koristnícko - mysteriózne systémy (z gr. mysterion = tajomstvo).
Prastaré mystéria boli široko známe, ako tajné religiózne obrady, ktorých sa zúčastňovali iba zasvätení - tzv. mysti.
Napr. v Egypte - mystéria Osirisa a Isis, v Babylone - mystéria Tammuza, v Grécku Orfické a Eleusiánske mystéria, v Ríme - mystéria Bacchusa a Attisa atď.
Takáto mágia je už však založená na skrytí riadiacich vedomostí pred stádom, aby sa dosiahla a podporila moc príslušnej korporácie znacharov a "elít", ktorí majú medzi plebsom autoritu a hierarchia sa vníma ako "božská".

Slnečné kulty = sú asi najrozšírenejšími kultmi po celom svete, vznikajú v časoch potreby koncentrácie riadenia a moci znacharmi, ktorí ju symbolizujú v podobe Slnka a k tomuto "bohu" má prístup len najvyšší žrec (znachar, mág). Mocný slnečný boh mal nahradiť všetkých totémových patrónov a vytvoriť centrum religiózneho systému a Slnko, viditeľné všetkými v stáde - bolo najvhodnejším objektom, a to z viacerých aspektov.

Najstarší štátny systém, združujúci viac malých mestských štátikov, vznikol asi v Mezopotámii - Sumeri (cca 4 500 - 4 000 B.C.). Tento útvar ešte nemal vysoký stupeň centralizácie politickej moci a panovníci ešte neboli menovaní za "synov boha" a posvätenie im dávalo výsadu prvohierarchu, alebo právo na priamy kontakt s "Bohom" (napr. sa zachoval obelisk s vyobrazením boha Slnka Šamaša, ktorý podáva Chammurapimu zvitok so zákonmi = čo do histórie vstúpilo ako Chammurapiho zákonník).
Neskôr sa do popredia dostáva Babylon a ten prevzal panteón sumerských bohov a tým šéfoval Šamaš = ten, ktorý rozosieva svetlo, dozorca a ochranca svetla.
Neskôr babylonskí žreci a králi zavádzajú kult štátneho boha, vládcu nad všetkými bohmi = Marduka a žreci vytvárajú nové mýty o bohoch a k ním potom priraďujú niektoré zo sumerských mýtov (Babylon mal vyše 150 bohov). Prvé hierarchické miesta zaberajú "veľkí bohovia" a tých doplňuje skupina ďalších bohov. Takto v Babylone už prebieha koncentrácia riadenia rôznych štátov pod patronátom "štátneho boha" = boha všetkých bohov a patróna kráľov. Čiže korporácia znacharov takto cez hierarchiu bohov a duchovno - religióznych praktík realizujú koncentráciu riadenia so jediného religiózneho centra.
Starí egregoriálni bohovia dávnoveku sa neničili, ale boli pohlcovaní do hierarchie, alebo do novo vytvorených bohov (t.j. egregorov) a takto sa cez rôzne kulty a religiózne tabu udržiava stabilita vzniknutej davo-elitárnej pyramídy.
Boh Marduk neskôr získava názov Baal, čo znamená "hospodin", a to po tom, ako bola spracovaná tzv. Poéma 7 tabuliek = prepracovanie niektorých starých sumerských mýtov.
Jedným z hlavných rituálov sa v Babylone stáva zobrazenie smrti a zmŕtvychvstania (vzkriesenia) hlavného boha Babylonu = Baala.
Tento rituál smrti - vzkriesenia pochádza ešte z dávnejších prírodných kultov umierajúcej a znovu sa zrodiacej Prírody. Za hranicu medzi smrťou a vzkriesením Prírody a jej bohov bol stanovený zimný slnovrat..
Texty o smrti a vzkriesení Baala v mnohom pripomínajú evanjelické rozpravy o Kristovi. Mystérium smrti - vzkriesenia je veľmi pôsobivé na psychiku bežných ľudí, lebo ani jeden smrteľník nemôže vstať z mŕtvych a takáto procedúra stavia vrchného "boha" v očiach stáda na úroveň najmocnejšieho vládcu, ktorému nemôže nikto v prostredí "bežných smrteľníkov" konkurovať.
Za hriech sa považovalo porušenie rituálov, urážanie boha (-ov) a i. A uzmierenie boha (egregoru - ktorý má intelekt!) bolo možné len cez žreca, ktorý na to používal "očisťujúce prostriedky" - oheň, vodu, olej, modlitby = umýval, potieral, polieval hriešnika svätenou vodou, olejom a niekedy aj obetnou krvou. Očisťovaný sa musel kajať, niekedy na sebe trhať odev a biť sa do hrude..
Kultúra starovekého Babylonu mala obrovský vplyv na duchovné i kánonické dedičstvo judaizmu (Tóra, Starý zákon), a potom aj na kresťanstvo (Nový zákon). Následne mnohé tradície (ale aj z Perzie) vstúpili do judaizmu a biblického kresťanstva.

Ešte zaujímavejšia je religiózna stránka staroegyptských tajomstiev, za ktorými sa po dnešné dni tiahne reťazec veľkých následkov globálneho charakteru...

(pokračovanie asi zajtra)

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Jura | 01.04.2017

To si zdovolením kopíruju

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Cico Ciciak | 02.04.2017

Vďaka za príspevok.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Cico Ciciak | 02.04.2017

Teším sa na pokračovanie.
Tvoje príspevky sú vždy veľmi hodnotné a k veci.
Radosť ich čítať.
Vďaka

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

KL | 02.04.2017

Ďakujem krásne, nečakala som také obšírne vysvetlenie.
K tomu filmu by som tu uviedla jednu zaujímavosť. Film sa v mnohom opiera na autorku DM Murdock (Acharya S). Toľko krát prezentovaný dátum narodenia bohov spomínaných vo filme sa jej stal osudný. Zomrela na rakovinu práve 25.12.2015.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 02.04.2017

(pokračovanie)

Je známa legenda o vtáčom bohovi Thothovi (v niektorých okultných kluboch ho nazývajú aj ako Atlantíďan), ktorý "stvoril" písmo = "jazyk bohov". Hlavným mestom kultu Thotha bol Hermopolis (mesto zahermetizovania znalostí) a predpokladalo sa, že Thoth je majiteľom Mesiaca a tým pádom aj pánom času a "sčítačom" hláv. Thotha nazývali aj jazykom a srdcom slnečného boha Re(Ra). Ako patrón Osirisa sa stáva "pomocníkom zomrelých" a Osiris to je ďalší boh umierajúcej a vzkriesenej Prírody, brat a zároveň manžel Isis, otec ďalšieho slnečného boha Hóra, patrón a sudca mŕtvych.
Pod ochranou Thotha robili egyptskí znachari všetko naopak (tu je pôvod tzv. zakrytého biblického kódu, keď marionety systému konajú vždy pravý opak toho, čo verejne deklarujú - viď aj dnešná lživá politika, veda, ekonomika...= tak sú nastavené kolektívne riadiace moduly)!
Egyptskí znachari už vedome začali budovať hierarchickú sociálnu základňu, ktorá zodpovedala pyramíde znalostí a k tomu bolo potrebné zahermetizovať hlavne riadiace informácie, ktoré sú životne dôležité pre akékoľvek spoločenstvo. A takto sa znachari Egypta ako prví stali VEDOMÝMI sprostredkovateľmi medzi stádom a reálnym Bohom. V staroveku Egypta začína "iný čas", ktorý podľa mytológie kontroluje Thoth. On aj "spočítava hlavy" = pasie tupé a neznalé stádo ako dobytok, lebo podľa hláv sa obyčajne počíta dobytok, ktorý sa vypása...☺
O niečo neskôr sa v ére Ranného kráľovstva zjavuje v Heliopolise (Slnečné mesto) religiózne učenie "o stvorení", keď ďalší slnečný boh Amon-Ra "ukázal každej veci svoje miesto".
Žreci v Memphise mali iný názor: Ako prvý sa zjavil boh Ptah (označujúci Zem), ktorý stvoril nebo a pustil po ňom Slnko a existuje mýtus, že Ptah vytvoril ideu stvorenia sveta vo svojom srdci (= "sídle myšlienky") a dal mu život pohybom jazyka (t.j. životodarným slovom) = materializoval myšlienku, nadeliac jej príslušnú Mieru. Čiže egyptskí žreci ovládali strojovanie ("svätú trojicu", ktorú Boh ľúbi) v systéme MIM!
Táto idea stvorenia sveta sa neskôr stala základom biblického mýtu = čiže pôvod Biblie je potrebné hľadať v starovekom Egypte, čo aj potvrdzujú zodpovednejší religionisti po celom svete (vedia o tom aj mnohé masonské lóže, v ktorých sú mnohí zasvätenci do starovekých mystérii).
Faraón, ako tvár navonok, bol len na úrovni výkonnej moci, keď nanajvýš bol zasväcovaný za "syna boha" a reálnu moc mala hierarchia znacharov stojaca za ním, ktorá rozhodovala o všetkých zásadných otázkach štátu. Keď faraón zomrel, tak znachari realizovali jeho "reinkarnáciu" v mystériách - to bol predchodca neskôr zrodeného kultu vzkriesenia po smrti, čo sa prenieslo aj do "kresťanských" kánonov.
V čase Stredného a Nového kráľovstva sa centrálnym stáva ďalší slnečný boh Amon-Ra. Amon bol tzv. "skrytý boh" a Ra sa symbolizoval životodarným Slnkom.
Takto bola celá egregoriálna hierarchia bohov "zahnaná" pod najvyššieho boha a s ním spojili "moc" faraóna a takýmto spôsobom medzi reálneho Boha a stádo postavili faraóna, znacharov a celú hierarchiu bohov = systém riadenia egregoriálnej algoritmiky a teda aj celého stáda duchovných otrokov..
V časoch faraóna Narmera dochádza k zjednoteniu Horného a Dolného nómu a vytvára sa centralizovaný štát. Odvtedy sa Egypt riadil, do istého času, osobitnou schémou: TANDÉMOM 2x(1+10) = známy GP, o čom tu už bolo veľa popísaného.
A po stáročia blahobyt Egypta závisel od rozhodnutí, ktoré prijímal tandém týchto dvoch najvyššie zasvätených 11-ok = hierofantov Severu a Juhu.

Odkiaľ sa v starých civilizáciách Východu (hlavne však v Mezopotámii a Egypte) - v čase ešte neskončenej kamennej doby - vzala taká vysoká úroveň vedomostí, návykov, a potom rôznych vied?
O tom rôzne píše rád autorov z celého sveta, vyberiem najpravdepodobnejšiu verziu:
V 14. tisícročí B.C. došlo ku globálnej katastrofe, ktorá vstúpila do mýtov národov po celom svete ako celosvetová potopa (s týmto motívom je známych vyše 600 mýtov, dokonca aj na ostrovčekoch v Polynézii a Mikronézii). Niektorí zachránení z kontinentu, ktorí sa nazýval Atlantída, sa rozišli po svete a medzi nimi boli aj vysokí zasvätenci do tajomstiev technológii, relígii a vied zničenej Atlantídy. Jedna skupinka, ktorá sa v neskorších textoch nazýva "následníci Hóra" sa usadila v Egypte a vytvorili kultúrne centrum v delte Nílu. Títo zasvätenci, bojac sa nových katastrof, vypracovali a postupne zavádzali civilizačný plán dlhodobého budovania sveta (či "Novej Atlantídy", ako USA nazývali vyššie zasvätení masoni?), v ktorom by si uchovali svoje tajné učenia na "večné časy"..
Ako sa im to darí - vidíme aj dnes...☺
Po Apokalypse (rezonancii biologického a sociálneho času) už ich šanca rapídne klesá. Preto sa aj uchyľujú k totálnej demoralizácii a debilizácii ľudstva, lebo to je ich jediná "šanca"... na reštart a nový vzlet Phoenixa..

Ešte existuje ďalšia zaujímavá oblasť predbiblického kresťanstva - staroveká Sýria, Fenícia a Palestína, ktoré sa v 15. stor. B.C. dostali pod vplyv Egypta. Boli tu prenesené kulty Ptaha, Thotha a osobitne Osirisa a touto formou "kultúrnej spolupráce" sa hierarchicky i egregoriálne "pokryli" miestne kulty bohov, a to dávno pred Mojžišom.
Štátnymi bohmi bol Baal a Baalat a staré religiózne kulty na týchto územiach boli obzvlášť kruté a surové a hraničili až so sadizmom pri vykonávaní religióznych mystérií. Ako obety kultu sa používalo všetko - od potravín, cez zvieratá až po ľudí. Hlavný dar bohu = krv na "uzmierenie bohov".
Pri takýchto mystériách dochádzalo k transformácii egregoriálnej algoritmiky pod vedením tých, ktorí daný kult riadili a zároveň sa "vybíjali negatívne emócie paseného stáda". Aby okultná hierarchia odviedla HNEV STÁDA OD SEBA (pri rôznych katastrofách, za ktoré boli svojim riadením vinní - neúroda, sucho, epidémie, vymretie dobytka, prehrané vojny...) - zodpovednosť presúva na bohov a oddávna sú na to používané rituály obetovania, ktoré sú akoby pre príslušných bohov potrebné!
Osobitná krutosť a krvavosť obetovania (napr. v Biblose) sa prenáša do kultúry Biblie v regióne Kanaánu (hlavne v Tóre), bujnie v rôznorodé zlo a je tu smäd po krvavých obetách, čo v podstate vychádza od židovského, krvilačného, fašisticko-rasistického a zvráteného boha, ktorý bol podľa vzoru, hlavne sa použila algoritmika Baala, zakomponovaný do biblických textov.
Tzn., že tvorcovia (GP a jeho blízka periféria) prvých vydaní Tóry prebrali a skopírovali vzájomné vzťahy s bohmi, ktoré odpozorovali u v podstate semitských národov v mestách Palestíny, Sýrie a Fenície. Jednoducho preniesli stereotypy na nimi špeciálne vytvoreného židovského boha - JHVH.
Keďže kultúra krvavých rituálnych obetovaní bola stabilne po stáročia upevňovaná na duchovnej i genetickej úrovni týchto kmeňov, tak autori Tóry (Biblie) použili surovosť a brutalitu na pokračovanie nespravodlivej kultúry aj do budúcnosti. Avšak už v inej forme (v háve biblických príbehov) a s novými globálnymi cieľmi.
Hlavný cieľ = globálna svetovláda s doktrínou prinášania obrovských ľudských obetí - nielen vo forme vojen, ale aj rôznymi skrytými a maskovanými genocídami (napr. taký úrok má na svedomí neskonale viac zbytočne zmarených životov, ako tzv. "horúce" vojny dohromady).

A ešte má napadá jeden dôležitý fenomén slnečného boha:
Rímsky cisár Konštantín I. bol takmer až do smrti veľkňazom kultu Sol Invictus (Neporaziteľného Slnka), ktorý pochádzal zo Sýrie a v podstate bol pokračovaním egyptského kultu Amon-Ra. A práve tento cisár zaviedol "kresťanstvo" ako štátnu relígiu do Rímskej ríše...☺
Prečo? Kto mu to poradil?
Definitívne dokatoval ranné kresťanstvo, keď sa na koncile v Nicae v r. 325 pod jeho vedením schválili základné a ešte aj dnes platné "kresťanské" dogmy, za čo dostal ešte titul Veľký..☺
Na tomto koncile, ako je známe, sa biskupmi "demokraticky" odhlasovalo, že z Ježiša urobia "boha", bolo odmietnuté učenie o reinkárnaciách, zaviedlo sa tzv. nicejské vyznanie viery a pod. Všetky dostupné rannokresťanské texty boli pod hrozbou trestu smrti stiahnuté z obehu a rozšírila sa vopred pripravená a odredaktorovaná "Biblia"..

Amen (Amon mal určite radosť..☺)

A o prenose základných charakteristík Mitru na mýtického Ježiša (postavy, ktorá vystupuje v rôznych Bibliach po svete) niekedy pri vhodnej príležitosti.

Samozrejme treba chápať, že celý text je len veľmi, veľmi heslovitý a na hlbšie chápanie vývoja religiózno-filozofických systémov (tzv. náboženstiev), ako sa čo modelovalo, transformovalo, upravovalo a modifikovalo by bolo potrebné napísať niekoľko kníh..

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

KL | 02.04.2017

Ešte raz veľmi pekne ďakujem. Sama by som nemala šancu toto obsiahnuť. Teší ma aspoň to, že som tušila, že Egypt akoby absorboval do seba niečo z Blízkeho východu. Nadobudla som pocit, že boli pre nich ako konkurencia (čo do znalostí) na dosť vysokej úrovni.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 02.04.2017

Ahoj KL,

za málo, len aby to pomohlo pre správnejší obraz sveta.

Blízky i védický Východ boli konkurentmi hierofantos z Egypta, ale na rozdiel od nich nevypracovali globálnu koncepciu a uspokojili sa len s miestnym koristníctvom a udržiavaním svojho stádečka v preddefinovanej ohrade (nimi vytvoreného Matrixu), čo sa mnohým potom stalo osudným..
Ideológia (náboženstvo), ktoré je bližšie k cieľom Najvyššieho dostáva od Neho svoju podporu. Preto polyteizmy boli zákonite vytlačené monoteistickými kultami a biblický dominuje nad védickými kultami (materiálny otrok je totiž na tom lepšie ako duchovný a môže časom začať napĺňať svoj potenciál, zatiaľ čo duchovný otrok je zacyklený vo svojom matrixe a snaží sa dosiahnuť napr. nirvánu = silnú energetickú podporu psychiky zo strany príslušného egregoru, ale nie od Boha).

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

KL | 03.04.2017

Samozrejme, veď zorientovať sa v tých božstvách nie je pre bežného človeka možné. Jednak na to treba veľa času (pričom je to len jedna z oblastí, v ktorých je dobré sa orientovať) a jednak literatúra - dobré zdroje. Väčšinou bývajú informácie roztrúsené, neúplné. Často treba siahnuť po zahraničnej literatúre, v cudzích jazykoch.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

KL | 01.04.2017

Adresa www.youtube.com/watch?v=nLGZmh592eo

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

bigos | 01.04.2017

Ahoj, dík za rekaciu. Asi nebudem vedieť odpovedať stručne, tak skúsim sa vyjadriť ako to pôjde:
Nutný prehľad – súhlas. Aj texty Sz vznikali v určitom historickom slede, judaizmus sa vyvíjal v kontexte dejín, pričom zásadným spôsobom bol ovplyvnený počas babylónskeho zajatia. Znalosť ďalších náboženstiev je nutná, nakoľko jedno ovplyvňovalo druhé, dochádzalo k synkretizmu, preberaniu prvkov, následne k reformáciám a celý cyklus sa niekoľkokrát opakoval. To je vývoj náboženstva.

S náboženstvami ďalších národov/kmeňov je tu ale rozdiel – judaizmus sa vyvíjal ako monoteistické náboženstvo. Okrem Achnatovho pokusu o monoteizmus, alebo Zoroastrizmus, boli všetky náboženstvá polyteistické. Mýty o „spasiteľoch“, pannách, prípadne prijímaní krvi božstva – áno, tiahnu sa celou históriou, mnohé tieto náboženské prvky sa prelínajú.Je však viac hypotéz a teórií o dôvodoch.

Pavel z Tarzu – bývalý farizej, žiak známeho učiteľa Gamaliela, človek so sľubnou kariérou – tu sa naše názory rozchádzajú. Rím totiž v tom čase nebol kresťanský a ešte ďalších pár storočí sa ani nechystal byť. Kresťanov zabíjali ako na bežiacom páse. Rimania a Židia patrili k skupinám, ktoré kresťanov nenávideli najviac.
Pavel zažil konverziu na ceste do Damasku. Aj keď sa tu objavil článok o tejto konverzii, že to nebolo božie vedenie, lebo mu spôsobilo strach, oslepilo ho a podobne, tvrdím, že to stretnutie bolo naplánované Bohom. O zrak Pavel neprišiel preto, že mu ho zobral Kristus, ale v dôsledku toho, že bol oslepený svetlom (čo malo za následok dočasné oslepenie, ktoré pominulo po modlitbe Ananiáša za Saula. Sila modlitby je základ novozákonného kresťanstva) Čo sa týka strachu – stačí si prečítať v biblii ako reagovali proroci, či apoštol Ján, keď sa stretli s božou prítomnosťou – niektorí padali na zem, pretože nemali síl sa udržať na nohách (prorok Daniel, apoštol Ján), na všetkých prišla bázeň, vyskytovala sa skupina tzv. extatických prorokov (snáď nemusím vysvetľovať čo to je). Stačí mať základné znalosti biblie a človek je v obraze.

Paulianizmus – Pavlova teológia nie je v žiadnom rozpore s Kristovým učením. Ak myslíš že je, daj mi konkrétny príklad, kedy je Kristove učenie nezlučiteľné s Pavlovou teológiou. Okrem toho, Nová zmluva nie sú len Pavlove listy, ale aj listy ďalších apoštolov. K tomu, aby človek vedel o čo tu ide, však treba poznať aspoň zbežne dejiny prvého storočia, historický kontext a problémy vtedajšej rímskej spoločnosti a židovskej obce. Bez tohto základu sa človek nepohne a nedospeje k reálnej a objektívnej skutočnosti. Pavel bol zabitý za cisára Nera, sťatím, pretože bol kresťan, pre nič iné. Ako jeden z mnohých kresťanov, bol ochotný položiť život za svoju vieru. Rovnako apoštol Peter, očitý svedok Kristovho vzkriesenia. A práve tu je rozdiel medzi kresťanstvom a všetkými ostatnými náboženstvami – očití svedkovia položili životy za svoju vieru. Okrem Jána, všetci apoštoli zahynuli mučeníckou smrťou. Žeby bola tá "davová hypnóza" tak silná, alebo ....?

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Cico Ciciak | 02.04.2017

Na tom vôbec nezáleží, lebo
Boh nemôže nikoho osvietiť takým spôsobom, aby z toho oslepnul / stratil zrak (napr. nejakou žiarou, svetlom),
ani v takom zmysle (obrazne povedané), že od základu zmení svoj názor (pohľad) čo sa týka Boha, presvedčenia, viery; alebo sveto-názor (životnú filozofiu) a postoj k určitým veciam v živote,
AK to sám nechce,
lebo Boh určite nebude k tomu nikoho násilím nútiť.
Takže to tvrdenie a argumentácia v v tom článku, ktorý si tu spomenul, je v poriadku.
Aj vzhľadom k tomu, že mňa ešte nikdy takto Boh neoslepnul (spôsobil mi fyzickú ujmu), ani nikoho v mojom okolí, a ani som ešte nikdy nepočul o takomto prípade vo svete, ktorý by bol riadne zdokumentovaný a vierohodný.
A prax je hlavným kritériom pravdy.
Takže, ja mám v tomto jasno: Biblia a cirkev klamú a tárajú nezmysly pre ich tupé, ne-samostatne a ne-triezvo uvažujúce ovce.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 02.04.2017

Ahoj bigos,

takže vidím, že sa zhodneme na určitej platforme historického vývoja tzv. náboženstiev - správne relígii (religio = vzťah, väzba...na reálneho Boha), do ktorého vždy niekto zasahoval a často nie s práve altruistických dôvodov..

Čo sa týka judaizmu, tak to Babylonské zajatie starovekých HéBaRé (hebrejov) bolo výrazne iné, ako je to opísané v Tóre, alebo v iných zdrojoch.
Doporučujem prečítať si knihu Douglasa Reeda "Spor o Sion: 2 500 rokov židovskej otázky", v ktorej uviedol množstvo faktologického materiálu, aj keď sa dopúšťa vo svojich uzáveroch mnohých chýb.

Ad) Paulianizmus
Ak ho chceš gramotne hodnotiť, tak musíš poznať aspoň podstatnú časť skutočného učenia Ježiša a nie to, čo je uvedené v nejakej Biblii - tam sú totiž len porozhadzované fragmenty a často zvrátené do pravého opaku, že bežný človek nemá šancu ich odlíšiť od cieľavedome zavedených infektov..
Platí to, čo som ti doporučil v mojom predchádzajúcom príspevku - prečítať si hlavne apokryfy a ranné gnostické spisy. Ak vieš po rusky môžem ti odporučiť istú publikáciu VP, v ktorej je oi. uvedené aj Evanjelium Ježiša Krista, z ktorého sú známe len 2 kópie - jedno je skryté vo Vatikánskej bibliotéke a druhé je vo vlastníctve dynastie Habsburgovcov, u ktorých ho mal možnosť v 50. rokoch minulého stor. študovať, ak si dobre pamätám, istý francúzsky bádateľ..
Dozvedel by si sa niečo úplne iné, čo učil Ježiš, ako je uvedené v tých 4 cieľavedome vybratých a zvrátených evanjeliách, ktoré sa dostali do NZ.

Ad) Mučenícke smrti Pavla, Petra a mnohých ďalších "kresťanov"

Myslíš si, že skutočný Boh je zákerný, brutálny, vraždiaci psychopat, satan, ktorý necháva zomierať svoje dietky, ak šíria Jeho pravé idey?
Alebo tí apoštoli a ich nasledovníci šírili niečo iné, ako učil skutočný Ježiš?
Dobre a hĺbavo porozmýšľaj nad odpoveďou..

Hneď prvé prikázanie (skôr by to malo byť doporučenie - tie z Atlantídy doniesol ešte Noe a bolo ich len 7, ale to je na ďalšiu hlbšiu debatu) hovorí:
"Ja som tvoj Boh ... nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal."

RKC a aj iné cirkvi a ich hierarchovia a dobromyseľní adiotos v podobe kňazov, popov, reverendov... ho flagrantne porušujú, lebo hlásajú obraz boha, ktorého niet!!

Ostatne, pri hlbšej analýze Biblie sa zistilo, že sú do nej zakomponovaní 2 bohovia:
1) Boh Lásky – miluje, pomáha svojim dietkam na Zemi – je to proste Pravý Otec.
2) Rasisticko – fašisticko - sociopatický a vraždiaci boh Izaiáša zo SZ – navádza na ničenie, kradnutie, vraždenie...

V Biblii jeden boh miluje a druhý je úchylný rasista a masový vrah.
Nekradni a ak kradneš, tak jemne a kultúrne, cez silnú fašistickú, asociálnu doktrínu tzv. 2. Izaiášovho zákona.
► Nezabiješ, ale ak nepatrí k tvojej rase, či ideológii a bráni tvojej dominancii, tak ho zabi a budeš svojim "Bohom" posvätený.
► Propagácia biologických a kultúrnych genocídnych praktík za pomoci alkoholu, drog.
„A keď vlny opadli, Noe nasadil vinohrad.“ Ježiš a jeho premena vody na víno na svadbe. Obradné pitie vína pri okultných praktikách v chrámoch..
atď. atď.

Myslíš si, že Boh necháva svoje deti na Zemi naschvál trpieť a zomierať, že neexistujú isté objektívne pravidlá Vesmíru "zásluhovosti" za svoje činy?
Veď dal človeku slobodnú vôľu konať, za čo musí niesť patričné dôsledky..

Je tragédiou všetkých veriacich vo svete, že veria v nejakých "bohov" (egregory s príslušnými matricovými modulmi a zodpovedajúcimi algoritmami), ktorých niekto v dávnej histórii vytvoril a zneužíva ich na svoje koristenie!





Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Pe-tri | 02.04.2017

Ahoj Luxi,
jen postřeh k těm dvě bohům - z principu konstrukce tohoto světa vyplývá, že je vše duální/dialektické. Jak tento axiomatický poznatek potom aplikovat na B/boha a známé náboženské poměry a spory?
Velmi jednoduše, když víme, že zde pracuje zrcadlo (mysli). Jednu věc-pojem (třeba boha) zrcadlo prostě a jednoduše rozdvojí. Ale tady pozor - v tom je celý vtip, jde o to, umět Rozlišit, co je originál a co odraz, co je živé a co mrtvé, co původní a co odvozené, co jde vpravo a co naopak (zákonitě, nemůže přece jinak) vlevo, co je duchovní a co hmotné, co je podstata a co jev, co pravda a co lež, co dobro a co zlo, co je lidské a co nelidské.

Tragédii všech (nejen věřících) pak je, že si tuto dialekticko-zrcadlovou podstatu světa pořádně neuvědomují a o tom, že se v tomto zrcadlovém bludišti pak nedokáží zorientovat už ani nemluvě. A tak dostatečně přesného cíle (křesťansky - spásy) ne a ne dosáhnout. A proto tady stále máme ty dva bohy, jednoho dobrého a druhého zlého a s nimi korespondující civilizační kultury, odlišující se mezi sebou právě a jen mírou schopnosti Rozlišit ty dva od sebe.
P.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Lux | 03.04.2017

Ahoj Pe-tri,

tak - tak, tí věřící nepoznajú ani dialektiku a žiaľ nedostalo sa k ním ani Rozlíšenie (z dôvodu defektnej morálky).

Len s tou dualitou sveta moc nesúhlasím. Jedná sa o jednu z typických čŕt védických relígii - najmä zoroastrizmu a taoizmu.
Všetko vo Vesmíre však spadá pod Normálne rozdelenie pravdepodobnosti (Gaussova krivka) a ňou sú porozdeľovaní aj ľudia, či spoločenstvá, nič v Prírode nemá ostré hrany..☺

Tak aj ten najväčší "zloduch" má mnohé vlastnosti, ktorými predčí drvivú väčšinu ostatných ľudí. Proste "Zlo" je len odklon od optima a nachádza sa v chvostíkoch predmetnej krivky = sociopatia.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Pe-tri | 04.04.2017

Ahoj Luxi,
děkuji za odpověď, které mne jako vždy vede k přemýšlení a hledání lepší interpretace. S tím Gausse samozřejmě souhlasím, nicméně nevnímám tento statistický pojem jako protichůdný k té dualitě. Stojí vedle sebe. Dualitu, kterou mám na mysli je možná přesnější pojmenovat jako polarita. Plus a mínus, samozřejmě má blízko k jin a jang, ale v tom, řekl bych, se taoismus a další nemýlili, protože to v životě a na světě lze dnes a denně nejen reálně pozorovat, ale i technologicky s tím funkčně pracovat. Polaritu tedy vnímám jako statický, konstrukční fakt, nad kterým pak běží životní procesy, které dále vytváří postoje a na ty už lze beze zbytku aplikovat poznatky našeho milého pana Gausse.
Proč o tom vlastně mluvím ? Uvědomil jsem si, jak je z průkazního hlediska důležitý fakt vědět, že pravá lež je s pravdou logicky svázána právě existencí této polarity. Pravá, dialektická lež, na rozdíl od libovolné, svévolné lži, je totiž recipročním opakem pravdy, je nutně zrcadlovým obrazem pravdy. Jde pak o to, uvědomit si, že právě a pouze spojením pravé lži a pravdy dostaneme z této duality - polarity zpět jednotu, ze které obě vznikly! Takže se nám na světlo světa logicky dostává trojice - výchozí jednota (Bůh), z něj se nám vyčleňuje (osamostatňuje) pravá lež nebo spíše omyl a v jednotě zůstává po tomto omylu "reciproční díra" čili pravda. A jak tak jde omyl (vyčleněná z Boha) životem, působí na něj okolí, subjektivně ho modifikuje a tím dává vzniknout mnoha verzím tohoto omylu známým jako svévolné, subjektivní lži či manipulace, které ostatní tu přijímají, tu odmítají, tu dále modifikují až panu Gaussovi nezbylo, než se nad těmito postoji Zamyslet... Možná nebyl ten taoismus daleko od objektivní pravdy, když říká, že rozdíl mezí lží a pravdou je mírou manipulace a jen čistá lež čili omyl je reciproční k pravdě a jen úspěšným spojením omylu (svévolné lži očištěné od manipulace) a pravdy, tedy vrácení odloučené, osamostatněné části zpět do jednoty a tím pádem opětovné zaplnění v jednotě stále čekající pravdy nás přivede k poznání Boha jako celku a jednoty. Gravitačně přitažlivému vztahu mezi v jednotě stále na návrat lži (ztraceného syna) čekající pravdou (pozitivitou) a touto domů hledající cestu pravou lží (negativitou) se nejobecněji nazývá láska a specificky třeba přitažlivost ve smyslu - protivy se přitahují. Tyto poznatky mají nemalý deduktivní/orientační význam na cestě domů každého z nás.
P.

Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

bigos | 01.04.2017

tento príspevok je dôkazom že jeho autor, teda Hox absolútne nie je zoznámený so základnými tézami Novej zmluvy, nepozná učenie, predpoklady Božieho konania podľa Biblie, ani jeho dôsledky a následky pre človka. Moja otázka: ako môže človek s takýmto (ne)poznaním formovať názory niekoho iného na Bibliu?

Súdiac podľa otázky, ktorú Hox položil, okolo Biblie nešiel ani okľukou a to, čo o Biblii vie, má akurát z druhej ruky, z materiálov VP a nie z samoštúdia

Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Hox | 01.04.2017

Beru to jako ilustraci faktu, že v dané věci nemáš co říct a tak nastupuje dehonestace. Vypovídající.

Re: manipulácia v článku od VP

jardob | 01.04.2017

Július,
aj misia Apollo je zdokumentovaná veľmi dobre a detailne, napriek tomu sa nestala tak, ako je prezentovaná, a v tom čase šlo o fikciu, masové divadlo...
Poprava Krista je rovnako podložená iba Bibliou a biblickými historikmi. To je ako výrok, ktorý sa pokúša dosvedčiť pravosť svojho obsahu (ako celku) inou časťou toho istého výroku, čo je podobné ako delenie nulou. Ono vôbec nie je potrebný Korán, na pochopenie, že skutočný Boh nepotrebuje žiadne obety, ani ľudské ani božské... Boh je milosrdný a aj my sa máme naučiť milosrdenstvu. To je cesta pre človeka a ľudstvo. A dušu, tú zachraňovať netreba, Boh ju urobil večnou, a to čo je večné, pre to nemôže byť večnosť väzením, ale príležitosťou mať účasť na Božom tvorení, lebo prirodzene majú iné ciele dočasné veci a existencie, a iné ciele majú tie večné...

Re: Re: manipulácia v článku od VP

Pe-tri | 01.04.2017

Ahoj Jardobe, mohu zareagovat i když jsi oslovil Júliuse ?

Zkusme na to jít z jiné strany. Položme si tedy otázky:

A) proč vlastně se z hlediska falzifikátorů Ježíšova učení bylo vůbec nutné touto falzifikaci vytvořit,
B) před jakým úkolem to vlastně stáli falzifikátoři Ježíšova pravého učení,
C) v čem je svým učením ohrožoval,
D) jakou zvolili falzifikační metodu ?

Správné odpovědi nám pomohu pochopit celou situaci, Pokusme se ve stručnosti o ně:

ad A) Nutnost jistě vyplývala z toho, že se tímto učením cítili ohroženi, šlo tedy proti jejich proti-lidským zájmům, proti jejich D-E sociálním poměrům a muselo mít potenciál (minimálně dlouhodobý) odstavit je od moci. Lidem/davem bylo široce přijímáno a začalo ohrožovat status quo. Zásah vyhodnotili jako nezbytný, což samo osobě dokazuje Bohulibou a Pravdivou podstatu tohoto učení.

ad B) Falzifikátoři tehdy sice mohli jít represivní, mocenskou cestou, ale nejsou to žádní blbci a tak věděli, že daleko efektivnější bude cesta přesměrování zájmu davu na své vlastní egregory. Proto nešli proti tomuto expandujícímu, emancipujícímu se lidovému hnutí, ale šli cestou jeho krádeže, přemalování a podstrčení upraveného natolik, aby podporovalo jejich zájmy a nikoliv zájmy potencionálně se osvobozujícího davu. A to vše bylo potřeba udělat způsobem, který by prošel, byť jim bylo jasné, že chápavější jedinci to prokouknou. Ale z dlouhodobého hlediska pár chápajících nebyl problém. Oni institucionalizovali svoji zvrácenou verzi/výklady a další generace pak už neměly ani páru o tomto zákeřném úskoku.

C) Pravé učení Kristovo se samozřejmě vymezovalo proti tehdejšímu všeobecně panujícímu egyptsko-babylónsko-řecko-římskému polyteistické pohanství, ale co víc, vymezovalo se i proti podobě, jakým se formoval (se stejným okultním zákulisím) tehdy progresívní, monoteistický judaismus. Všechny dohromady totiž byly z pohledu pravého Kristova učení materialisticky, hmotařsky a egocentricky orientovány a jednoznačně podporovaly panující D-E, otrokářský sociální systém, jakož i pro budoucnost pečlivě připravovaný judaismus. Naprosto zamlčovaly a pervertovaly pravou duchovní podstatu člověka a tím i základy toho, jak tuto situaci zvrátit. V této možnosti, situaci zvrátit ve prospěch zotročených lidí, spočívala (a dodnes spočívá) ona tolik nesprávně chápaná spasitelská/inFormační a inSpirující role Ježíšovo učení.

D) Falzifikační metoda byla zvolena velmi mazaně a zákeřně, ale dlužno dodat, že také logicky a jinak to ani moc nešlo, protože odpovídá materialistické, satanistické podstatě falzifikátorů. Jak tedy postupovali ? Jednoduše, vše duchovní, spirituální, sakrální a nesmrtelné v Ježíšově učení, začali dezintepretovat jako fyzické, hmotné, světské a smrtelné. A tak se z likvidace pravého Ježíšova duchovního učení učení stala Ježíšova fyzická smrt, ze symbolu vnitřního/mentálního zotročení lidí - kříže, se stal fyzický kříž na kterém byl fyzický Ježíš údajně/vymyšleně ukřižován, no a nakonec ze všech svých pohanských, satanistických božstev/egregorů udělali katolickou náboženskou hierarchii. Nemluvě již o přesměrování všech Kristových k Bohu nasměrovaných osvobozujících myšlenek na jejich církevní imitace vedoucí nikoliv ke slibované svobodě, ale k novým formám otroctví.

Co z toho vyplývá pro dnešek ? To nechť už si každý laskavě domyslí sám, případně se k tomu můžeme v další precizaci/iteraci vrátit.

P.

Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Nikdo | 01.04.2017

Dobře napsáno. Děkuji.

Re: Re: manipulácia v článku od VP

bigos | 01.04.2017

Jadrob, je tam niekoľko nepresností. Myslím tým ukriživanie krista.
Nie je podložená len bibliou a biblickými historikmi. V prvom storočí neboli biblickí historici, bola to doba apoštolov, priamych svedkov Kristovho pôsobenia. V druhom storočí taktiež nie, ale objavuje sa tu Justín Martýr - apologéta.

Historici, ktrý písali o Kristovi, neboli kresťanskí. Boli to Rimania, ktorí Krista spomínali len okrajovo, napríklad Tacitus v súvislosti s vládou cisára Nera, ktorý podpálil Rím, píše: „Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judeji, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme… “

Ďalší bol Plinius, v dopsie adresovanom cisárovi Trajánovi, ako odpoveď, keď cisár chcel vedieť stanovisko ako psotupovať v súdnych sporoch proti kresťanom.

Samozrejme že sa to dá dať na spoločného menovateľa, že históriu píšu víťazi a dokonca je sfalšovaná. Len upozorňujem, že títo historici neboli kresťania, ani nepísali v prospech kresťanov. a keď niekto vydáva niektoré kresťanské postavy za vymyslené, má dosť veľký problém obhájiť historické udalosti ako také.

S čím súhlasím v tvojom príspevku je časť o obetách. Boh obety nepotrebuje, celá časť sa stotožuje s mojím názorom, až po tú stať o duši. Nesmrteľnosť duše učil rímsky teológ Tomáš Akvinský. Duša nie je nesmrteľná, ani večná. Je to iná časť človeka, ktorá je večná a je ňou duch človeka. Duša je niečo diametrálne odlišné.

A to "masové divadlo" je len kokteil gnosticizmu, doketizmu a neiktorých ďalších siekt z prvých storočí po Kristovi

Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 01.04.2017

Poprava Krista je podložená, samozrejme, aj inými osobami, ako biblickými historikmi.
Boh je iste milosrdný, ale rovnako je aj dokonale spravodlivý. Až niekto spácha zločina, tak nastupuje svetská spravodlivosť a trest, ktorým treba zaplatiť za zlo.(myslené všeobecne) A rovnako aj Boh vo svojej spravodlivosti trestá to, čo je podĺa jeho spravodlivosti zlo.
Boh nie je len starý dedko na obláčiku, alebo pohoďák podĺa Bezáka...
Ostatné tvoje názory na dušu, čo je večnosť je už otázkou konkrétneho svetonázoru a náboženstva. U teba svetonázor ovplyvnil KSB, čo tvrdia neznámi autori na Ježiša, Boha, atď. Len pripomínam, že až vobec veríš, že existuje niečo ako zlý duch, tak ten tú večnosť nemá zrovna pohodovú. Ako si vysvetlíš, že nemá teraz účasť na Božom tvorení, ale je potrestaný ? Alebo si myslíš, že niečo také neexistuje ? A aj zlý duch je večný...
Jardob, toto je rovina teológie a náboženstva. Neberiem ti tvoje svetonázorové predstavy o Bohu ,duši, večnosti, to je súkromná vec každého, aký názor k tomu zaujme. Len si uvedom, že tvoje náboženské, svetonázorové názory sú proste subjektívne.
Rovnako to možeš povedať aj o mojich názoroch.
Až sa pohybuje v rovine náboženstva a nemáš vedecké dokazy, tak sa postoj zaujme na základe, napríklad indícií.
V prospech mojho svetonázoru je tých indícií dosť.
Vzhľadom na to nemám dovod meniť svoje náboženské presvedčenie.

Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Oracle 911 | 02.04.2017

A že sa historické dokumenty a výpovede očitých svedkov sa nedajú falšovať? Lebo nikto nevytvára podvrhy a nikto neklame, hlavne keď ide o moc nad ľuďmi, že? :)

Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Zdeněk | 02.04.2017

Oracle máš pravdu.V hmotném světě,ve kterém žijem,je lest a lež pracovní metoda jejíž počátek leží v nedohlednu. Přesto je možné získat skutečné poznání -od absolutního zdroje. O tom analyticky učí pouze autoritativní-to jest zjevené Védy.

Také měřítka času v koloběhu samsáry jsou neuvěřitelná a pro materialisty nestravitelná. Na příklad:K úplnému zničení vesmíru dochází na konci Brahmova života. Což znamená
311 040 000 000 000 slunečních let.
Pouze během jednoho dne Brahmy se vystřídá 14 Manuů-praotců lidstva. Manvantara (období vlády Manua) trvá okolo sedumdesáti dvou cyklů čtyř věků 306 720 000. Během celého života Brahmy se vystřídá 504 000 Manuů.

My se můžeme těmto časovým údajům smát. A to je asi tak vše na co dnešní lidstvo má.

Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 02.04.2017

Rovnako sa dá napísať na to, čo píšu o RKC a Kristovi neznámi autori KSB.

Avšak indície v prospech RKC a katolíckeho náboženstva sú k dispozícií aj v 20 storočí a boli preverované aj vedou viackrát.

Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

zdeněk | 02.04.2017

Nechci nikoho urážet,držím se faktů a ty svědčí zcela prokazatelně o kolosálních podvodech,které jsou známé jako biblická koncepce.

Křesťanská bible vysvětluje stvoření světa takto: Svět byl stvořen roku 4004 př.n.l. Zhruba kolem roku 3000 př.n.l. došlo k velké potopě. Historie planety Země je dle této koncepce směstnána do éry dlouhé asi 6000 let.

Materialistická věda 20.století o dějinách Země hovoří takto:
První člověk moderního typu se objevuje asi před 35 tisíci lety. Počátky civilizace,kdy lidé začínají stavět města,spadají do doby před 6000 lety.

Jak se naplňují dávná proroctví uvedená ve Šrímad-Bhágavatamu, který byl sestaven před více jak pěti tisíci lety,tedy v době kdy měla podle biblické koncepce stvoření světa probíhat potopa. Potvrzení doby sepsání této purány je doloženo astronomicky a je popsáno ve védské literatuře. Tyto časové údaje jsou dále nevyvratitelně podloženy archeologickými nálezy.Viz nález potopeného města Dváráky a odklonění toku řeky Sarasvatí po velkém zemětřesení. Vědecké důkazy jsou nevyvratitelné.

Nyní budu citovat z přednášky, kterou měl Šríla Prabhupáda v létě roku 1974 v LosAngeles. V Kali-juze se vlastnosti a společenské postavení člověka budou hodnotit podle velikosti jeho majetku. Muž a žena spolu budou žít jen tak dlouho,dokud se budou sexuálně přitahovat. Ten,kdo bude mít málo peněz se nedočká spravedlnosti a každý,kdo dokáže chytře žonglovat se slovy,bude pokládán za učence. Smyslem života bude naplnit si žaludek a drzost se bude rovnat rozhodující pravdě.

MIlý králi,každý den bude mocnou silou času ubývat zbožnosti, pravdivosti,čistoty,schopnosti odpouštět,milosrdenství,délky života,tělesné síly a paměti. (Šrímad-Bhágavatam 12.2.1)

Takto je Kali-juga (současný věk hádky a pokrytectví)je popsána ve dvanáctém zpěvu Šrímad-Bhágavatamu,který byl sepsán před začátkem Kali-jugy. (její začátek 18.února 3 102 př.n.l.)

V této puráně je předpovězeno mnoho událostí. Je tam popsáno zjevení Pána Buddhy a Pána Kalkiho (který se zjeví na konci Kali-jugy. (Trvá 432 000 let) S postupem Kali-jugy vymizí,nebo téměř vymizí osm věcí-dharma-náboženské zásady,satyam-pravdomluvnost,šaucam-čistota,ksamá-schopnost odpouštět, dayá-milosrdnost,áyuh-délka života,balam-tělesná síla, a smrti- paměť.Těchto osm věcí je dále v přednášce detailně analýzováno.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Július | 02.04.2017

Uveď pasáž zo SZ, kde sa píše toto :

Svět byl stvořen roku 4004 př.n.l

Posudzovanie času v SZ nie je také jednoznačné. Veď sa tam píše, že u Boha je jeden deň ako tisíc rokov a opačne. Z toho vyplýva, že, až sa v biblii píše, že prvý deň Boh stvoril to a ono, neznamená to náš deň, teda 24 hodín...
Biblia je často podaná v metaforách a obrazoch..

Okrem toho tými indíciami som myslel niečo iné, čo može byť predmetom vedeckého skúmania.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

test | 08.04.2017

test

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Zdeněk | 08.04.2017

test

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: manipulácia v článku od VP

Zdeněk | 08.04.2017

Na tvůj dotaz nestačí můj názor, obrať se na oficiální instituci. Ta ti fundovaně vysvětlí cokoli kolem bible:

http://www.harekrsna.cz/cvs/2008/prirodopis_paleontologie

<< 1 | 2

Přidat nový příspěvek