4.3.2015
Začiatok novej epochy.doc (331 kB)
U mnohých ľudí existujú ťažkosti v určení ďalšieho pohybu spoločnosti, a tieto ťažkosti sú spôsobené tak objektívnymi ako aj subjektívnymi príčinami:
-
objektívna spočíva v tom, že prebiehajú nie len „obyčajné“ premeny v živote, ale zároveň sa ukončuje predchádzajúca epocha a nasledujúca epocha vyzerá zatiaľ nejasne, dokonca aj cez „magický krištáľ“ poéziei. (alebo iné spôsoby spoznávania Života, predchádzajúce vedu);
-
subjektívna spočíva v tom, že doposiaľ oveľa adekvátnejšie vnímanie sveta (svetonázor) - metodológia a DVTR s možnosťou plnej funkcie riadenia boli ukryte pred drvivou väčšinou ľudí.
Rozšírením КSB v spoločnosti sa vytvorila analogická situácia, ktorú možno rozjasniť jednak za pomoci osvojenia si koncepcie ako celku, tak aj s pomocou posledných materiálov KSB:
· ТМ №1(117) 2015: «Svetová vojna blíži sa ku koncu…»;
· vystúpenie V.М. Zaznobina 04.01.2015: «Rusko na prahu novej epochy».
Otázka periodického uchvacovania moci v ľudskej spoločnostiii s cieľom vytvorenia svetlej spravodlivej spoločnostiiii nás vracia k prehodnoteniu epizódy objavenia sa človeka (ako symbiózy množstva organizmov, vytvorených oveľa skôr od tejto udalosti) v biosfére Zeme, uvedenej v Koráne:
«Kapitola 91 (2). Krava
30. A hľa Tvorca tvoj anjelom povedal:
„Ja postavím na zem Svojho zástupcu“.
Oni odvetili: „Vari postavíš na zem toho,
Kto tam neúctu zaseje, a krv na nej rozleje?
Veď mi Ti vzdávame chválu
A chválorečíme Tvoju Svätosť“.
On im povedal: „Ja viem to, čo vy neviete“.
31. A naučil Adama On
Názvy všetkého, čo jest,
Potom On pred anjelmi všetko to predstavil
A povedal: „Teraz vy Mi pomenujte toto všetko,
Ak ste pravdiví v slovách svojich“.
32. I prehovorili oni: „Chvála Tebe Vládca!
Vieme len to, čo si nás Ty naučil, -
Vskutku, všetko vieš, múdrosťou oplývaš!“
33. Povedal On: „Adam!
Ty im teraz rozpovedz názvy všetkých vecí“.
A keď im to všetko rozpovedal,
Tvorca povedal: „Vari som vám Ja nehovoril,
Že sú Mi známe Tajomstvá Vesmíru ladného“
[Že sú Mi známe Tajomstvá zeme i neba?]
Ja poznám to, čo ste ukryli do sŕdc vašich,
Aj to, o čom otvorene hovoríte“.
34. I povedali sme My anjelom:
„Adamovi hlboko sa pokloňte“,
A títo sa mu poklonili, okrem pyšného Iblisa,
Ten, hrdiac sa, odmietol
A stal sa prvým z neúctivých.»,
Úryvok nás zároveň zaväzuje nielen k návratu k zvrchovanosti Tvorcu a zodpovedajúcej tomu realizácie Jeho vôli, no i k vedomej realizácií nami riadených procesov (v režime udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti) v duchu slobodnej vôle ľudí a ich spoločenstiev. Tohto stavu skôr nebolo možné dosiahnuť kvôli nasledujúcej algoritmike:
-
Riadiace zložkyiv v spoločenstve sú najmenej (v porovnaní s ostatnými vrstvami spoločnosti) motivované k osvojeniu si nových poznatkov do tých čias, pokiaľ v tom istom spoločenstve v masovom rozsahu prevládajú hlupáciv prvej akosti, ktorí si neosvojili potrebnú úroveň poznatkov a nesformovali (nevykročili na túto cestu) v sebe Človeka. A preto títo hlupáci prvej akosti v akejkoľvek situácií reagujú na ľubovoľné úradné rozhodnutia (či už sú správne alebo nie), nehľadiac na to, či tieto rozhodnutia vedú veci k harmónií alebo ďalšej katastrofe;
-
Zmena morálneho a informačného stavu spoločnosti v nasledujúcom kroku umožní objaviť sa v mocenských štruktúrach predstaviteľom iného typu (počnúc od staroegyptského faraóna Echnatona do vodcu boľševikov – Stalina a dnešného prezidenta RF – V.V.Putinavi, činnosť ktorého mnohé zahraničné ale aj miestne „elity“ nemôžu nijako pochopiť a kladú si otázku: „Kto ste pán Putin?“)vii;
-
Väčšinu ľudí takáto situácia stavia pred celý rad otázok, na ktoré je možné si správne odpovedať len súc pod vlastnou diktatúrou Svedomia a skrze Lásku k Životu. Nesprávne odpovede jednotlivých ľudí a spoločenstiev prinesú cez noosféru, spoločnosti ako celku, nakoniec kladný efekt, no od „opačného“ – do tohto kladného efektu je treba ešte komu-tomu sa uvedomiť, prijať opatrenia na nápravu situácie a následkov nesprávnych rozhodnutí a činov (neRozlišujúc, neMysliac) alebo tým ktorých odradili od samostatného premýšľania a hľadania efektívnych rozhodnutí - vedúcich k harmónií a ladu.
-
Pozoruhodné slová Kramera (obchodníka) vo filme „Va-Bank“ o tom, že skončila celá jedna epocha (to zároveň označuje, že končí epocha predaja a zrady kvôli osobným alebo korporátnym výhodám) sa podľa nášho názoru týkajú nielen perestrojky v ZSSR (to bola len epizóda), ale presnejšie k celej predhistórie ľudstva, počas ktorej dozrievali predpoklady k vytvoreniu svetlej spravodlivej spoločnosti od samých základov tejto spoločnosti, ochraňujúc Svedomie, prirodzené cítenie a schopnosť vnímať a chápať Život.
Režimy „Veľkého Inkvizítora“ a „Veľkého Kombinátora“ samotné o sebe bez konceptuálne overenej činnosti v duchu Prozreteľnosti dokážu pomerne dlhý čas striedať jeden druhého v davo-«elitarnej» spoločnosti, formujúc v spoločnosti a jednotlivých ľuďoch neresti a zakrývajúc im cestu k zmene na Ľudí.
Nie náhodou sa teraz v Rusku, prvý krát v predhistórií zavčasu „premieľajú“ v režime „pustých debát“viii zo strany riadiacich činiteľov rodiacej sa NEdavo-„elitárnej“ spoločnosti rôznorodé následky biblickej kultúry, hlavne predstavitelia režimov Veľkých Inkvizítorov a Kombinátorov ( brániaci ľuďom a spoločnosti rozvíjať sa správnym smerom), predtým nič také nebolo a novým pokoleniam dlho prekážalo to, čo sa zachovalo z predchádzajúcich pravidiel existencie spoločností.
Epocha sa završuje nie len v tom, že samotné možnosti a potrebaix obvyklých vojen a revolúcií (kontrarevolúcií) sa ukončuje, ale aj v tom, že doteraz vypracované metódy a aktivity prestávajú byť účinné. Každý človek a spoločenstvo musí v rámci svojej slobodnej vôle objavovať také metódy a aktivity (v dostupnom jemu/im fragmente/och Sveta), ktoré umocňujú dobro v myšlienkach aj skutkoch ľudí, čo vedie k ich premene na Ľudí a námestníkov.
Ďalej podstata prechodnej etapy - od predchádzajúceho nevyhovujúceho stavu spoločnosti, spôsobeného biblickou kultúrou, k svetlej budúcnosti ľudstva, ohlásenej ešte pred 2000 rokmi Kristom: „Od tých čias sa zvestuje Božie Kráľovstvo a každý sa doň snaží vojsť“x - sa stane reálnym masovým javom a starosťou más, ktoré dosvedčujú konkrétnosť skutkov tých, ktorí chcú a môžu počuť slová Tvorcu a dostupných fragmentov Univerza, a idú po spravodlivej ceste v záujme všetkých a každého.
Staré hrable na nový spôsob: o prejavoch nerozvážnosti a o vyriešení problémov so zadávaním cieľov typu „za všetko dobre proti všetkému zlému“
Korán «Pokánie»: K.9 V.24 - Povedz: «Ak sú vám vaši otcovia, synovia, vaši bratia, vaše manželky, vaša rodina, váš majetok, ktorí ste nadobudli; váš obchod, ktorého úpadku sa bojíte; príbytky, ktoré ste si obľubili, milšie ako Boh a Jeho posol a borba na Jeho ceste, tak vyčkajte, kým príde Boh so Svojim nariadením. A Boh neriadi národ nemravný! »
V poslednom čase sa slogan «Sme za spravodlivý spôsob života » ocitol v «mainstreame». A kto by veru nechcel žiť ako Človek? No ak by aj rozpory ohľadom samotného želania „Žiť ako Človek“ u nikoho neboli, tak o spôsoboch dosiahnutia jednotlivých cieľov ich hierarchičnosti a priorít, sa ľudia príliš nezamýšľajú a ak aj niekoho napadne sa zamyslieť, tak obyčajne sa mu zjaví ako vzor biblická predloha - svetonázor. A práve kvôli takémuto, podstatou davo-«elitárnemu» svetonázoru, sa démonický kruh degradácie ľudstva neprerušuje, ale prúdi z prázdna(inkvizícia) do prázdna(anarchia) behom posledných niekoľko tisíc rokov. Mnohí vedci aj obyčajní ľudia v priebehu celej histórie si kládli otázky o spravodlivosti života a prichádzali k zhodnému názoru: „Chceš zmeniť svet? Začni u seba!“. A ako zmeniť seba, aby sa to blahodarne prejavilo na celej spoločnosti? Toto je možné len v prípade konceptuálnej zorientovanosti. Práve preto je svetonázorová priorita – Zovšeobecnených Prostriedkov Riadenia (ZPR) – najdôležitejšou spomedzi Šiestich priorít. Pri absencií tohto obrazu sa u väčšiny patrioticky naladených ľudí prejavuje chybovosť pri osvojovaní si a používaní Dostatočne Všeobecnej Teórií Riadenia (DVTR). O konceptuálnej nezorientovanosti a prostriedkoch na dosiahnutie konceptuálnej moci s ľudskou tvárou povedieme ďalšie naše úvahy...
Boh stvoril človeka (muža a ženu) a navrhol mu v podmienkach - Lásky a dôvery k Nemu - pristúpiť k naplneniu svojho podielu v Duchu Božej Prozreteľnosti (Zámeru). Každopádne, človek sa odklonil (s prispením satana) od všeobecnej cesty s Všemocným a zamestnal sa poznávaním všetkého jestvujúceho na osnove boja dobra so zlom. Vo svojej podstate, táto voľba pre bytosť menom Člo-Vek (*Чело-Век – Vstup do Večnosti), ktorý je evolučne vyššieho rádu než anjeli (ku ktorým Korán priraďuje aj satana), bola krokom nazad. Boh nikomu nevnucuje pravdu, preto aj daroval človeku slobodu voľby. Dal mu možnosť okúsiť želané, dokonca aj keď sa (človek) pritom nechal oklamať. No netreba zabúdať na to, že človek môže byť oklamaný iba v prípade ak sa dobrovoľne vzdal z Hora mu ponúknutého Rozlíšenia, a to je zase možné iba ak viera Bohu a teda aj sloboda vôle v Láske, v momente samotného rozhodnutia chýbala. Nuž, stalo sa, teraz každý z nás sa rodí a prichádza na svet do predkami vytvorených kultúrnych stereotypov (dopustenie), z moci ktorých sa možno dostať, iba ak si správne odpovieme na otázku:
Synček malý
k otcu prišiel
a pýta sa drobec:
Čože je to dobro
A čo je to zlo? -
U mňa tajomstiev niet,-
Počúvajte detičky, -
Otca tohto odpoveď
Napíšem ju do knižky.
V uvedenom úryvku z básne V. V. Majakovského sa nachádza odpoveď na otázku: Čo robiť? I Ako robiť? Treba sa obrátiť k Otcovi VšeVedúcemu, a on ukáže na zdroje poznania a daruje aj Rozlíšenie pre ich osvojenie. To znamená, bez Otca poznať svet na osnove dobra a zla nie je možné, a v tomto práve je klamstvo satana.
Boj dobra so zlomxi možno popísať tak v samotnej civilizácií ako celku, ako aj v štáte, spoločenstve, v rodine, v živote každého jednotlivca na osnove 6-tich priorít Zovšeobecnených Prostriedkov Riadenia (ZPR). Zrazu treba poznamenať jednu objektívnu špecifickosť, a to že konceptuálne nezorientovaný činiteľ hoc aj s dobrými úmyslami v skutočnosti pracuje v tichosti na strane zla. Cieľom zla nie je víťazstvo nad dobrom, ako si mnohí myslia, ale oddialenie víťazstva dobra v ľudskej civilizácií čo možno najdlhšie, a s čo najväčšou škodou. Inými slovami, Dobro víťazí vždy, otázka spočíva len v tom aké prostriedky ľudia používajú pre toto víťazstvo; či adekvátnym alebo neadekvátnym výberom zo šiestich priorít ZPR; a akú škodu ponesie človek a ľudstvo vcelku. Toto je kľúčový bod, pretože všetci bojujú za Dobro, je len málo takých, ktorí sú úprimne na strane zla. Otázka spočíva v inom, zlo manipuluje dobromyseľnými prívržencami uprostred nerozvážnej väčšiny, ktorí svojou tvrdohlavosťou v nerozvážnosti nanucujú spoločnosti horší scenár rozvoja (objektívne ten najdlhší scenár – vždy mylne pôsobí ako najrýchlejší). Najčastejšie sa veci snažia riešiť práve ľudia konceptuálne nezorientovaní, a títo si volia cesty na zdokonalenie spoločnosti, bez toho aby si zadefinovali akú dokonalosť chcú dosiahnuť - mimo iné aj pre seba: Démonickú či Ľudskú.
Nerozvážnosť, opierajúca sa na „dobré úmysly“, sa prejavuje hlavne v nesprávnom chápaní hierarchičnosti 6-tich priorít ZPR, po čom nasleduje neadekvátna reakcia na pôsobenie zvonku. Takéto riadenie je v podstate prácou pre nepriateľskú koncepciu, kde konajúc akoby dobro sa tvorí zlo. Medzi ľuďmi sa zvykne hovoriť: «cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami» alebo «iniciatívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ». Všetko preto, lebo každý konceptuálne nezorientovaný jednotlivec, sa nachádza pod svetonázorovým jarmom doterajšej kultúry otrokárstva, a vychádza z tradičných metód a postupov riadenia vecí. Toto sa potom prejavuje v „kultivácií“ jednej z priorít ZPR, akoby jedinej dôležitej, a podkopávania a ignorovania hierarchičnosti všetkých ostatnýchxii. Dokonca aj niektorí takí čo „ovládajú“ DVTRxiii, „odôvodňujú“ nezdar, škodu a otrasy všetkým možným, len nie absenciou Rozlíšenia. Otázku, prečo im ono Rozlíšenie chýba si buď nepoložia, alebo hľadajú príčinu v iných a inde.
Ako to funguje v praxi?!
Ešte skôr ako vstúpime do riadenia podľa 6-tich priorít, je nutné pochopenie morálno-etického aspektu, ktorý vedie nad rámec spoločnosti. Ide o prejavovanie sa v ľuďoch:
-
JA-centrickej etiky Zla, prinášajúcej pýchu a nešťastie – davo-«elitarizmus», otrokárstvo.
-
A prejavovanie sa Bohocentrickej etiky Dobra – prinášajúcej nehynúcu Lásku a harmóniu, pri tom človek získa aj Rozlíšenie, ako motúzik ukazujúci cestu.
Každému: «Dôveruj Otcu – Všemocnému!»
překlad: jardob
poznámky:
i «Eugen Onegin» hlava ôsma:
L. (50-ty)
Odpusť že i ty, druh môj divný
Aj ty, verný môj Ideál,
Aj ty, živý a večný,
Hoc námahy kúsok, s vami som opoznal.
Vše, čo závideniahodné pre poeta:
Zabudnúť na život v búrke sveta,
Sladká debata s priateľmi.
Ubehlo už veľa, veľa dní
Keď mladá krásna Tatiana
A s ňou Onegin v matnom sne
Po prvý raz, zjavili sa mne -
A diaľavu slobodného romána
Som Ja skrz magický kryštál
Ešte jasne nerozpoznal.
ii Vrátane prerozdelenia funkcií a úsilia medzi rôznymi ľuďmi a spoločenstvami.
iii Čo robili veľakrát adepti biblickej koncepcie, zlákajúc ľudí domnelým oslobodením, no krok po kroku pretvárali „nové prostriedky oslobodenia“ do ďalších okov pre väčšinu.
iv Vyrastajúce z tejto spoločnosti, javiace sa byť určitým druhom spätnej väzby pre celú spoločnosť a všetkých jej vrstiev a jednotlivcov.
v A ak sa bavíme o spoločnosti a jej rozvoji, o úlohe akú v nej zohráva subjektivizmus ľudí, oplatí sa spomenúť si na aforizmus historika V.O.Ključevského: „Existujú dva typy hlupákov: prví nechápu to, čo by mali chápať úplne všetci; druhí zasa chápu to, čo by nemal chápať nikto“.
Tento výrok V.O.Ključevského je potrebné si lepšie objasniť: myslí sa tým, že v ľudskej spoločnosti existuje určitý „svetonázorový štandard“, ktorý je povinný pre všetkých. Tí čo si ho nedokážu osvojiť, podľa definície V.O.Ključevského sú „hlupáci prvej akosti“; a tí čo sa dostanú až za rámec tohto „štandardu“ – to sú „hlupáci druhej akosti“.
Ale tí čo si osvojili tento „štandard“ a ohraničili si ním celé svoje vnímanie a chápanie sveta, predstavujú sebou mnohočíselný rad „hlupákov tretieho druhu“, o ktorých V.О.Ključevskij v tomto aforizme nepovedal ani slovo, no ktorí vo všetkých historicky vytvorených davo-„elitárnych“ kultúrach predstavujú drvivú väčšinu populácie!
V podstate V.О.Ključevskij týmto aforizmom poukázal jednako na čiastočne „zombifikujúcu“ úlohu kultúry v spoločnosti, ako aj na schopnosť jednotlivca prekonať „zombifikačné“ ohraničenia kultúry a dostať sa za hranice - pre všetkých v spoločnosti povinného „svetonázorového štandardu“, ktorý v danej kultúre nadobudol status „pravdy poslednej inštancie“. História dokazuje že nie všetko v takýchto „štandardoch“ je pravdivé, a samotné „štandardy“ nebývajú často bezpodmienečne dostatočne tematicky obsažné, aby sa odhalili a vyriešili problémi spoločnosti, čím následne takáto spoločnosť objektívne zaostáva v svojom vývoji a potrebuje revíziu a modernizáciu svojich „svetonázorových štandardov“
vi «Preto vzniká otázka: A čo robí „režim čekistov“, ak sú mu – akože – príznačné tak črty antiliberálneho „režimu Veľkého inkvizítora“, ako aj črty liberálneho „režimu Veľkého kombinátora»?
Odpoveď je jednoduchá:
·Do vonkajšieho sveta vysielame recyklujúcu sa hádanku “Kto ste, pán Putin?“, na ktorú v liberálnej mentalite nie je možné nájsť adekvátnu odpoveď.
·Vo vnútornej politike on zaujal pozíciu „rozhodcu“, t.j. toho čo riadi konflikt medzi „veľkými kombinátormi“(liberáli) a “veľkými inkvizítormi“(patriotické „elity“) a vďaka tomuto aj „režim čekistov“ objektívne pracuje na to, aby sa Rusko nakoniec tiež stalo slobodným od moci nad psychodynamikou jej spoločnosti a od moci koncepcie spoločensko-štátnych vzájomných vzťahov s globálnym „režimom Veľkého kombinátora“ USA.
Obe tieto činnosti sú užitočné, nakoľko činy-nečiny režimu, plodia okolnosti, ktoré nútia ľudí premýšľať nad tým, ako žije ľudstvo a ako žije Rusko? Následkom čoho žijú takto a nie inak? Čo a ako treba robiť pre to, aby sa žilo lepšie?
Aj v tejto činnosti v myslení – žiadny štátny aparát nedokáže nahradiť proces myslenia (zväčša ticho plynúci) každého jedného a všetkých. Avšak práve vystúpenie ľudí na určitú úroveň chápania sveta – je presne to čo dnes Rusko potrebuje pre svoj ďalší vývoj. A „režim Veľkého inkvizítora“ aj „režim Veľkého kombinátora“ sú totožné v tom, že vytvárajú podmienky, zabraňujúce riešeniu tejto spoločenskej úlohy. Preto kým sa Rusko zaoberá týmto premýšľaním, a čím viac ľudí je vtiahnutých do tohto procesu, - Boh nám vždy pomôže».(ВП СССР, О текущем моменте №1(117), 2015г)
vii Podľa nás, odpoveď na túto otázku nie je jasná iba tlupe, preto smrad ustavične previeva túto otázku zo strany na stranu, odvádzajúc pozornosť. Mimo to, elitám je dávno jasné že Putin – to je nový zjav v globálnej politike, z toho plynie aj tá šialená hysterická nevraživosť. Veď prešlo menej ako 50 rokov a v Rusku sa objavil ďalší politický génius. Čo sa odohráva? Odohráva sa «zákon času», nad ktorým davo-«elitárna» veda nemá moc. Nás však zaujíma osobnosť, prejav, zvláštnosti prejavu Putina a stav Ruskej spoločnosti, ktorá korešponduje s výrokom: Aké sú ideály národa, taký je aj padišah (vladár). Ak sa pozrieme na globálny historický proces, možno si v ňom všimnúť prelomové periódy histórie, pred ktorými sa objavili ohlasovateľ Budha – Kristu – Mohamed – (...) – Puškin. V súčasnej logike sociálneho správania, prognózujeme že epochálne periódy sa skrátia na 30-35 rokov (a budú sa skracovať ďalej), v ktorých sa bude objavovať osobnosť zosobňujúca kolektívny intelekt a národnú podporu nositeľov tohto intelektu. No nie bez prejavov odporu Božiemu Zámeru zo strany objektívnych foriem zla, a ako najlepšie uzdraviť civilizáciu od zla a o tendencií „staré hrable na nový spôsob“ si prečítajte v druhej časti tohto dokumentu. Ak stručne charakterizovať túto epochálnu periódu, tak potom ak Kristus pred 2000 rokmi vyhlásil: „Od tej doby sa zvestuje Božie Kráľovstvo a každý sa doň snaží vojsť“, tak dnes možno povedať: „Kráľovstvo Božie (objektívne podmienky) tu je, tých čo nechcú zostať von šikuje (sociálna hygiena)“ S tým sa aj prekrýva odpoveď na otázku „Kto je Putin“. Putin ohlásil nové princípy politiky pre celý svet „rozvážnej svedomitej politiky“, a tak rôzne vyhlasovanie klamstiev (klamstvo je v podstate odporovanie Božiemu Zámeru - satanizmus) nakoniec privedie blúdiaceho k nutnému záveru: premena alebo útek do nebytia. Preto sa Putina, rovnako ako iného ruského človeka bojí svetová tma ako ohňa. V Ruskej kultúre je príslovie: Cudzia hanba smiech, svoja smrť.
Коrán «Pokánie»: 129(128). Prišiel k vám posol spomedzi vás samých. Ťažko mu príde, že hrešíte; on – horlí za vás, k veriacim – je mierny a milostivý
viii* «перемалываются» в режиме «разводок» - „v režime pustých debát“ – autor zrejme narážal na tento ironický článok Kasparova – kde narážal na V.V.Putina že sa rozdvojil a našiel sám seba vo V.V.Poznerovi, jeden je prezident, druhý novinár, a ten mu kladie nie kontroverzne, ale samé príjemné otázky (dosť bulvárny článok)
ix „Vari postavíš na zem toho, Kto tam neúctu zaseje, a krv na nej rozleje?...“ Kapitola 91(2) Krava
x Biblia, Evanjelium podľa Lukáša (16.16)
xi «Každá duša zakúsi smrť; My testujeme vás zlom i dobrom pre pokušenia, a k Nám budete vrátení ». Korán z prekladu Kračkovského Kapitola 21 (65) Proroci 36 (35)
xii Príklad: na 3. Priorite sa prejavuje, keď akadémia vied, rovnako ako cirkvi neakceptujú nový pohľad na objektívnu realitu, opierajúc sa na materialistickú filozofiu Západného biblického svetonázoru.
xiii Tu je potrebné varovať „užívateľov“ DVTR, že tento nástroj je natoľko dobrý v rukách Človeka, nakoľko je on nebezpečný v rukách démona – hlavne pre samotného démona.
Informační báze KSB