Začiatok novej epochy (2)

že sa zamiešam medzi takúto úroveň diskusie, ale snáď tu chodia aj ľudia na tej "mojej" úrovni.
Zmena vlastnej psychiky je tá najťažšia práca, akú som kedy robil a zďaleka nemám vyhrané.
...Objať zlo-satana nehynúcou láskou, hoci sa nám chce zarevať a jednu mu....(prinajmenšom) bolo pre mňa šokujúcim poznaním.
A hoci Zaznobin nemá rád Megre-Anastasiu Novych, mne práve Sensei zo Šambaly (konkrétne 3.diel) pomohol pochopiť túto skutočnosť. (práve som sa pristihol, že píšem úradným jazykom ako v robote :))

Čítal som to ešte predtým, ako sa tu začali venovať KOB. Prešiel som aj mimozemšťanmi, prekrútenou históriou, védami a nemôžem povedať, že to bola škoda času, veď každákniha či film ma posunuli niekde ďalej až som bol schopný vidieť aj chyby pri pohľade späť.

Keď čítam diskusie, veľa novopríchodzích odradí zložitý jazyk a vyjadrovanie. Ja by som sa, rovnako ako mnohí, do DVTR nezahryzol, keby som nemal pocit, že podchytáva niečo, čo mi unikalo ako cez hmlu pri čítaní tých véd, indických eposov, Danikena, Blavatskej, Sensea zo Šambaly atď.

A čo som vlastne chcel povedať? Že tento článok je výborný na pochopenie toho, čo má každý z nás robiť. Mali by si ho čítať novolevaneťáci, ušetria si kopec času.
Ďakujem za preklad

Blahoželám, že hľadáš a nevdávaš sa :-)
V prípade Megreho knih, Zaznobin myslím že len kritizoval, že u niektorých ľudí sa začal vytvárať kult Anastasie (robili z nej bohynu). Co nasvedcovalo že sa sústredili na nepodstatné zložky knihy.. V každom prípade, aj v Zvoniacich Cédroch je veľa inšpiratívneho, len treba vedieť rozlišovať, čo je hlina a čo zlato.
Napríklad na konceptuál TV sa tiež venujú AJ rodovým sídlam:
https://www.youtube.com/user/konzeptualtv/videos
Tá myšlienka má budúcnosť, hoci technosfera je zatial nevyhnutná, minimálne kvoli obrane pred západnou civilizáciou.

Zložitosť (forma) odradí väčšinou iba lenivých, alebo nemorálnych. Tých čo úprimne hľadájú relevantné informácie sa dokážu cez formu prekúsať k obsahu :-)
Všeko dobre:-)

Díky.
Viem, že Zaznobin sa vyjadroval k Zvoniacim cédrom Ruska, to som ale nečítal (vyjadril sa, že nejde na podstatu a zachováva tlupo-elitarizmus).
Sensei ze Šambaly, myslím, že je kvalitnejší, čo sa týka informácií. Iste, sú tam chyby, ale pre laikov je to také prvé priblíženie s inou históriou (4.diel), so "Satanom"-zlom (3.diel), so silou myšlienky(1. diel), s prácou GP..... Pojmy sú iné, ale kto už pozná KOB, dosadí si svoje. Teraz to čítajú moje deti, pričom sa s nimi o tom rozprávam a vravím im, nech to neberú ako realitu, ale ako rozprávku, ktorá ich má niečo naučiť - ako sa stať Človekom. DVTR im dám tak o 5-7 rokov :)
Ja mám rád tlačené knihy, ale dá sa to aj stiahnuť :
http://ibisbooks.cz/index.php?nma=downloads&fla=podcat&ids=6

Nechcem, aby to vyznelo ako propagácia, možno napr. udo to považuje za nevhodné, mne to ale veľmi pomohlo na ceste za poznaním.
Keby som skočil rovno na KOB, asi argumentujem ako Braňo, aj keď nie až tak vulgárne...

Forma objektu (je súhrnom jeho mier a) určuje, ako sa informácia preniesla do jeho matérie. Tá istá informácia sa cez rôzne miery materializuje rôzne (matéria nadobudne miery nesúc v sebe informáciu). Z trojice (M,I,m) zadanie ľubovoľných dvoch prvkov jednoznačne určuje tretí.

Zákonitosť nie je mierou. Zákonitosť Predurčuje. Predurčenie = príslušný cieľ. Cieľ je stanovený HNR.

HNR nie je bytosť, nemá slobodnú vôľu, nedá sa s ním vyjednávať (dá sa len snažiť lepšie pochopiť jeho zámer, spoznať predurčenie). HNR má intelekt, čo je "iba bezduchý" stroj, ktorý keď dostane vstup, dá nám nejaký výstup. Aj ten najdokonalejší intelekt, ak dostane zlý vstup, vydá zlý výstup (čo sa interpretuje ako "trest Boží".)

Vo filozofii a teológii sa vyskytujú aj "hlbšie" otázky typu "prečo je vôbec niečo a nie nič", no zdá sa, že ich skúmanie nemá zdravý potenciál.

Nakoniec - Šťastie a "štastie" - samozrejme, že človek má mať pocit šťastia zo súladu s Predurčením. Kto má pocit šťastia z vybočenia z Predurčenia, ten nie je z dlhodobého hľadiska príliš potrebným, smeruje na smetisko vývoja.

Viac som zvedavý, v čom so mnou NEsúhlasíte a prečo. Vďaka za príp. odpovede.

Vasiľ, mohol by si prosím definovať pre zladenie si termínov s pojmami:
1. slobodnú vôľu?
2. štastie?
Oba termíny majú tendenciu byť príliš nejednoznačné, rozvláčne, a často sa používajú neuvážene.

"prečo je vôbec niečo a nie nič" - to je otázka rovno na Boha, a kedže ten je pravdepodobne mimo algoritmického MIM sveta, človek nebude maťpojmy, ktoré reprezentujú božiu mysel a pohnútky, s ktorými by mohol logicky pracovať. O Bohu vieme iba toľko, čo sa z neho zrkadlí v stvorenom svete a čo sme schopní vnímať a terminologicko-logicky identifikovať.

Slobodná vôľa = výhybky v procese vývoja, umožňuje konkretizovať mnohovariantnosť. Je jedným z faktorov realizácie tej ktorej možnosti, hoc aj s veľmi malou pravdepodobnostnou predurčenosťou. Načo vôbec slobodná vôľa je? Predurčením je, zdá sa, komplexifikácia supersystémov a zvyšovanie ich robustnosti (rezerv udržateľnosti). Prvky so slobodnou vôľou dokážu lepšie reagovať na nové nečakané podnety. Bez slobodnej vôle by všetko fungovalo na princípe input-output a nový podnet by tak u mnohých prvkov mohol privodiť nevhodnú protireakciu - (viď. aj posledný gambit a časť s rozhovorom o príčinách zániku Atlantídy).

“šťastie“/Šťastie - v tomto kontexte je Šťastie emocionálny stav, ktorý umožňuje optimálny rozvoj človeka a “šťastie“ je voči nemu iluzórne - je skôr brzdou v ďalšom vývoji, keďže vyvoláva neoprávnený pocit spokojnosti, uspokojenia sa s terajším stavom.

Ok, z môjho pohľadu a doterajších subjektívnych poznatkov. HNR na rozdiel od Boha, je len najvyššie hierarchické riadenie (možno najvyšší egregor), jeho situácia je iná v tom, že je nad všetkým, nemá rovného ani hierarchicky vyššieho v rámci systemu v ktorom je. Nemusí reagovať na iné podnety iba na tie zdola. A v podstate jeho úloha je iba určovať medze.. (ako v omaľovánke kde obrysy sú dané, ako bude vyzerať výplň, to už je na vôli tých ktorým dáš obrázok vymaľovať. Títo si môžu robotu rozdeliť na plochy (fraktály) a tie budú vyplnovať zase hierarchicky nižšie bytosti.. atd.). O zmeny v HNR (vývoj vesmíru, proces) sa stará priamo Boh (pridávanie nových obrysov omaľovánky, evolučných úloh, cieľov riadenia)

Keďže som roky presvedčený o tom, že žiadna bytosť sa nerozhoduje úplne slobodne (bez inšpirácie, pohnútok, tlaku pocitov, logiky, podvedomých pohnútok - neurčitosť je daná mierou nepoznania všetkých parametrov funkcie, prípadne algoritmiky funkcie), najprv som pojem "slobodná vôla" z dvtr chápal tak, že ide o ten druh rozhodovania, ktorí vedie k harmónií jedinca, i harmonizácií okolia. No v skutočnosti tento pojem môže predstavovať Cieľ psychologickej evolúcie človeka. (genetická evolúcia prebehla skokovo, potencial človek získal a počas psychologickej evolúcie sa ho snaží naplniť). Napríklad, zvieratá bezpochyby vôľu majú, majú tiež svoju mieru rozumu, niektoré vedia sa učiť , dokonca niektoré vtáky sa naučili používať aj pomôcky pri love potravy (určitý stupeň logiky tam funguje). Každé zviera vidí zrejme už svoj maximum variant ako reagovať na situáciu, aj keď reálne je variant oveľa viac, genetika ich dalej vidieť nepustí.. Nateraz sa zrejme ich logicko-obrazné schopnosti viac rozvíjať nebudú, a možnosti ich vole čo do vnimania mnohovariantnosti dosiahli vrchol.

U človeka to tak ešte nie je. Človek ešte svoj vrchol čo do videnia možnosti a množstva variant ešte nedosiahol. Obzvlášť kvoli davoelitarizmu, je táto možnosť obrezaná. Voľa človeka bude slobodná až vtedy, ak jedinec rozvinie svoj psychický potencial naplno, a uvídí všetky varianty (vdaka logike, poznaniu, morálke, intuicií..) ktoré mu jeho genetický potenciál umožňuje vidieť(svoje maximum-určitý počet zo všetkých teoreticky možných), po završení psychologickej evolúcie u každého jedinca i spoločnosti. Nemožno teda hovoriť o slobodnej vôli u človeka, ktorý využíva len 3percentá svojich schopností, a vidí zo sto variant iba tri, pri reakciách vo svojom života.

ANo, Šťastie je viac menej rovnovážny stav-Harmonia, a odchylky možno pomenovať skôr Eufória, Nadšenie, opak Smútok, Depresia, alebo u demoralizovanej bytosti Škodoradosť. Dlhodobé zotrvávanie v excitovanom stave je skoro vždy škodlivé a kontraproduktívne.

- zákonitosť by som s mierou neporovnával. Miera samostatne bez info a matérie neexistuje. Miera je akoby algoritmika akou je informácia v materií zakodovaná. Čoho následkom je adresnosť. Nie každá častica reaguje s každou, ale iba s tou, čo má rovnaký "codec", teda tou ktorá pozná mieru akou bola informácia zakodovaná, a vie si ju otvoriť.
Zákonitosť, je určitá hierarchicky nadradená algoritmika, pravdepodobne, uložená ako fungujúca matrica v egregori s ktorým je daná skupina živých bytostí spojená.

Vďaka, súhlasím až na prvý odstavec, ktorý sa (MNE OSOBNE) nepozdáva, no obávam sa, že lepšie doplniť či opraviť ho neviem. Môj nesúhlas bude v tom, že sa k pojmu HNR blížim skôr z pohľadu materialistického ateizmu - teda na vine je môj subjektizmus.

Problém môže byť aj v tom že sa nechápeme rovnako, že som sa v niečom nedokonale vyjadril..
Každopádne si mohol rozvinúť tvoju bližšiu predstavu o podstate a fungovaní HNR, či a aký má vzťah k Tvorcovi.

Len toľko, že mne stačí Boh = HNR. Možno sa raz k tomu budem vedieť vyjadriť aj rozumnejšie, no teraz ešte nie.

máte pravdu aj jeden aj druhý...
Z uhla pohladu DVTR, teda riadenia, sa dá povedat ze HNR = Boh.
V sirsom kontexte, je vsak Boh nielen HNR, ale HNR je jedným z Jeho prejavov. Preto aj vo Vode mrtvej vrátane DVTR sa neuzíva striktne len názov HNR ale mnoho obrazov jeho rôznorodosti: Vsedrzitel, Najvyssí, Boh, Vseobjímajúci, Vsetkozahrnujúci a pod.
Inác ste vás debatný ping-pong v riadnom leveli rozohrali... Mnohí z toho porozumeli akurát, ze je to po slovensky... Ale aj takto treba. Ja si to len porovnávam z odbornou úrovnou pred cca 2 rokmi... No darmo, KSB robí doslova "zázraky" s posunom myslenia a chápania jedincov...

slobodná vôla - mne sa celkom pozdáva to etymologicko-védické odvodenie v poznámke pod clánkom: svedomím-vedenie-bohom-dané...
Sloboda -> slobodná vôla - mnohým nám to slovné spojenie, ten pojem robí problémy (jak vsetky podstatné, základné pojmy, ktoré privádzajú cloveka k zamysleniu sa nad skutocným chodom vecí. Asi preto sa ich vysvetlenie a objasnenie opomína a zámerne posúva az prekrúca...). Casto si to spájame, stotoznujeme s vlastnou vôlou (aj tu sa dá polemizovat, co je skutocne vlastná vôla), svojvôlou ba az so vsetkosidovolovaním...
Preto tvoje prirovnanie slobodnej vôle k výhybkám v procese vývoja, konkretizujúcich mnohovariantnost by som upresnil-doplnil o mnohovariantnost v aktuálnej matrici Bozieho Zámeru - Predurcenosti. Vlastnou vôlou (najmä u démonického psychotypu) nad rámec slobodnej vôle (svedomím-vedenie-bohom-danej vôle) rozsirujeme túto mnohovariantnost o dalsiu moznost, ktorá automaticky rozsiruje aktuálnu matricu, ktorá je vsezahrnajúca... Z tohto dôvodu by som slobodnú vôlu spájal len s psychotypom Clovek.
Je to len v krátkosti nacrtnuté, dúfam, ze to bude pochopitelné, kam mierim... Rozobrat túto tému by vydalo na celý traktát...

vďaka

K Tvojej druhej časti - ja si skôr myslím, že človek je “na obraz Boží“ a teda niet vecí a javov, ktoré by či už dnes alebo niekedy v budúcnosti nebol schopný pochopiť.
Iná vec je tá, že pojmový aparát, kultúra myslenia, spoločenská ideológia.. môžu byť principiálnou prekážkou zodpovedania niektorých otázok, prípadne môžu nabádať k nesprávnym otázkam.

Veď práve, nie je známe, nakoľko je človek čo do plnosti verným obrazom Boha (z hľadiska ľudského potenciálu)..
No ak by to bolo cieľom ľudskej evolúcie, tak v budúcnosti by človek minimálne mal byť schopný tvoriť nové vesmíry a svety a v podobnej kvalite akou to robí On.

V tejto úvahe by som bol opatrnejší. Vytvoriť nový vesmír, to nie je nič Božské. Podľa inflačných kozmologických modelov by mohlo stačiť takmer iba lusknúť prstom, resp sa tie vesmíry tvoria neustále :-)
http://arxiv.org/pdf/hep-th/0503203v1.pdf
najmä strany 42-47
Otázka je, nakoľko sú pravdivé.

Tak či tak, ak niekto vyrobí nejaký vesmír, zrejme sa to nestane mimo Zámeru. Zdá sa, že civilizácia mimo cesty Predurčenia ani len neopustí svoju planetárnu sústavu, nie to ešte aby vytvárala nové vesmíry.

Ja len, aby sa niekto nenechal strhnúť nezmyselnou úvahou o tom, že potom aj Boh má svojho Boha, ktorý má tiež svojho Boha atď.

Ved ktorý otec by si neprial aby jeho syn prebral to najlepsie z neho a pokracoval v otcových šlapajách. Každopádne, zodpovedný otec aj firmu synovi odovzdá, až ked si je istý jeho morálnymi základmi a teoretickými aj praktickými znalosťami.

1. MIM v mém chápání není trojúhelník ale tvůrčí algoritmus, který má vstup, proces a výstup.
2. Jak rozumíš pojmu bytost ? Co je např. na člověku bytost ?
3. I docela primitivní intelekt by měl poznat, že dostal špatný vstup a umět na něj adektvátně (inteligentně tj. nejednoznačně ale předvídatelně - tedy relativně ve vztahu ke svým cílům) reagovat.
4. Jaký je principiální rozdíl mezi něco a nic ?
5. Jak rozumíš pojmu pocity? Jaké evoluční úrovni jsou přirozené a jaké už ne? Kde končí (končí-li vůbec) hranice pocitů a začíná bezpocitovost ?
6. Jak si představuješ evoluční smetiště ? Funkce, vstup, výstup ?

P.

1. Hej, vstup, výstup. Moja predstava rozmenená na drobné je takáto:
a) Výmena informácie medzi dvomi objektmi spôsobí ich materiálnu zmenu podľa mier, ktorými oplývajú.
b) Informačná výmena medzi objektmi zmení ich miery v závislosti na matérii, z ktorej sú zložené.
c) Interakcia matérie dvoch objektov, ktorá je daná ich mierami, spôsobuje zmenu ich informačného stavu.
d) Pôsobenie matérie jedného objektu na matériu toho druhého zadané informáciou, má za následok zmenu mier.
e) Zmena mier určitej matérie privodí zmenu jej informácie v nej obsiahnutej.
f) Zmena miery pri danom informačnom obsahu vyvolá zmenu v matérii.
Áno, tvoria PROCES. Všetky možnosti a) až f) sú analogickým vyjadrením toho istého. MIM nemožno v PROCESE oddeliť, vyseparovať atď. Niet jedného bez druhého a tretieho.

2. Obávam sa, že pojmu bytosť rozumiem príliš antropocentricky. Z kritérií by som vybral, že bytosť má emócie (Človek, veverička, hroch). Boh emócie nemá - nepotrebuje ich, pretože sa nikdy nemýli, nepotrebuje teda svedomie (a emócie majú byť informačným kanálom so Svedomím).

3. Áno, súhlasím, presne tak som to myslel - aký vstup, taký výstup. Výstup dokonalého intelektu je vždy adekvátny, za “zlý“ ho považuje ten, kto ho nakŕmil nevhodným vstupom.

4. Netuším a nepovažujem za zdravé, klásť si takúto otázku :-)

5. Pocity sú stavom chemických procesom v našich mozgoch, stavom našich biopolí.. ako som už napísal, mali by primárne slúžiť ako informačný kanál so Svedomím, ktorý má
a) Vyvolávať automatické reakcie,
b) Byť vstupom pre ľudský intelekt (a byť adekvátne vyhodnotený).
K vývoju emócií - nazdávam sa, že emočný diapazón druhov sa v procese evolúcie rozširuje, zdokonaľuje. Človek má viac odtieňov emócií ako pes a pes ich má viac ako sliepka. Ďalší rozvoj podľa mňa pôjde skôr týmto smerom, ale to je otázka nesmierne vzdialenej (?) budúcnosti.

6. Niektoré druhy ako Stegosaurus, Mastodond či Trilobity neboli schopné naplniť Predurčenie tak dobre, ako iné druhy (viac asi prvá kapitola z vody mŕtvej).

ad. MIM - je nutné aby předmětný proces obsahoval dva objekty ? Není produktem činnosti tohoto procesu spíše vznik objektu ? Tedy posloupnost : v bytosti vybavené tvůrčím vědomím vzniká obraz-záměr-Informace=vstup, tuto informaci nadělíme Mírou, čili na tento vstup tvůrčí vědomí aplikuje svoji individuální míru chápání všehomíra, což má za následek zformování vstupní informace do jejího výstupního zpodobnění, zmaterializování v té Materiální formě, ve které je aktivní použitá tvůrčí Míra. Interakce takto vznikajících objektů je už něco jiného.

ad. Bytost, řeknu to takto: člověk si myslí, že je tělo vybavené vlastnostmi a funkcemi, Člověk pak ví, že je bytost vybavená tělem. Bůh není ani člověk ani Člověk ani Bytost. Bůh je bezbytostný a bezhraničný intelekt.

ad. Pocity, možné než co jsou pocity zač je prioritnější si odpovědět na otázku, jaká je povaha pocitů, komu jsou přirozeností ? člověku, Člověku, bytosti nebo Bohu ? Moje odpověď je: člověku.

ad. Evoluční smetiště - tedy degradace. Není to příliš darwinovské jen s opačným znaménkem ? Kdo je schopen zavrhnout své dítě? Jen démon.

P.

K prvému odstavcu - áno súhlasím, to čo píšeš je podľa mňa špeciálny prípad toho, čo som napísal ja, keď jedným z objektov je napríklad človek (a vďaka vôli sa stáva subjektom) a druhý objekt je zase niečo, čo človek pretvára (napr. interakcia: sochár - kus kameňa).

"je nutné aby předmětný proces obsahoval dva objekty ?"
Nie, no písal som o dvoch objektoch preto, lebo ak poznáme podstatu procesov vzťahovaných ku dvojici objektov, tak už automaticky poznáme podstatu procesov medzi n-ticou objektov alebo časťami jedného objektu. Asi by bolo naozaj dobré doplniť k tomu takúto poznámku.


"Evoluční smetiště - tedy degradace. Není to příliš darwinovské jen s opačným znaménkem ? Kdo je schopen zavrhnout své dítě? Jen démon."
Dobre, to znie rozumnejšie, ako to, čo som napísal ja. Možnože len bytosť so slobodnou vôľou môže opustiť Predurčenie a stegosaurus s mastodontom a trilobitmi nezlyhali, iba proste vyplnili svoju úlohu a odovzdali štafetu ďalej. A-lebo sa riadenie HNR vo vesmíre nerealizuje dokonale bezchybne, ale len nanajvýš efektívne v zmysle dostatočnosti, tj. štruktúry, ktoré zlyhávajú, nie sú automaticky likvidované (to by bolo mrhanie), no dáva sa im šanca pretvoriť sa.

V súvislosti s miznutím druhov, a "uspešnosti či neúspešnosti" predurčenia, mi napadlo že predurčenie sa nemusí týkať každého druhu jednotlivo ale akoby na základe evolučných priorít (ktoré sa plnia vždy a je to len otázka času). Niektoré zvieratá mohli mať jednoduchšie úlohy, iné zložitejši.. Niektoré rýchlejšie nadobdli svoj geneticky predurčený potenciál, poslúžili v biosfére svojmu poslaniu a ich existencia bola kratšia.. Najpresnejšia odpoveď ohľadne človeka by bola poznajúc akým parametrom vo vektory cieľov v Božom zozname je... Ale kedže celý vesmír je algoritmický, nevidím dôvod tvoriť zámerne nepodarky. Chyby sú na to aby sa človek učil, trest má výchovný efekt - a večný "trest" alias peklo je zo svojej podstaty kravina aká nemá období..(hodná iba démona, ktorý tento pojem vymyslel)

Aj baktérie a vírusi sú len stvotenia, hľadajúce si svoje miesto v biosfére. Pokiaľ iba parazitujú a nezabíjajú, posilnia telesnú imunitu obete.. aj vlk je sýti, koza celá. No ak vírusy zabíjajú, chybu by som hľadal, v tom že sa človek odklonil na hranu božieho dopustenia.. Nekvalitnou až škodlivou činnosťou, ničí balanc, a otvára cetu napr. iným faktorom prostredia aby zosilneli a otvorene škodili. (to vidno aj v neprirodzenom poľnohospodárstve a premnožení sa akože "škodcov", pritom pri každej harmonickej činnosti je pre každú živú bytosť vo svete miesto, zdieľajú prostrierky biosfery, pre každého je dosť, a je balanc)

Pe-tri, tomuto nerozumiem.
"jaká je povaha pocitů, komu jsou přirozeností ? člověku, Člověku, bytosti nebo Bohu ? Moje odpověď je: člověku."

Človek už viac nemá pocity?

Jde o evoluční motivace. Existence pocitů a proces pociťování coby snaha o jejich uspokojování je svojí povahu živočišného původu. Je to dobře pozorovatelné na úrovni fauny. Zvířata přímo prahnou po jejich uspokojování. U člověka je tato motivace k jednání posunuta do oblasti účinnosti limbického systému (staršího mozku - mimochodem dědictví z říše fauny). Tak je tato citová přirozenost člověka, autonomní složkou živočišné části jeho bytosti. Průvodním jevem na cestě od člověka k Člověku pak je fakt, že vyššími (nezvířecími) psychickými složkami své bytosti, tj. myslí, rozumem, vědomím i intuicí, postupně umenšuje vládu a vliv oné reziduální složky živočišné (vládu nad jednánímpřebírá neokortex). Jde o to, že po této cestě kráčející jedinec nalézá motivace a osmyslení své činnosti jinde, než v uspokojování svých spontánních živočišných cítění. Toto vrozené, živočišné cítění totiž v konečném důsledku navádí jedince k (pro Člověka, ne pro zvířátko) nežádoucímu egocentrismu, věnování se sám sobě, uspokojování svých vlastních chtění, což ho tak odvádí od probouzení vyšších (ušlechtilých) citů, které již nejsou podmíněny smyslovými vjemy a podněty z okolí. Takto kvalitativně již jinak - zvnitra motivovaný jedinec na své evoluční cestě tímto vlastním, morálně (a karmicky - ve smyslu evoluční/intelektuální zralosti) podmíněným úsilím zaměřeným na blaho bližního svého, transcenduje (přepodstatňuje) na psychické úrovni své bytosti tyto živočišné pocity do vyšší formy jejich pociťování - do formy (něco jako radostně euforického) prožívání své vyšší - tentokráte již Člověčí přirozenosti.
P.

Dakujem Pe-tri.
Takže pocity budú, ale kvalitatívne aj podstatou iné.. (ťažko si predstaviť človeka úplne bez pocitov)
Musím si to aj tak ešte lepšie premyslieť, doladiť..

Osobne mám dojem že výber slov pre výraz "slobodná vôľa" je zavádzajúci, rovnako ako pod výrazom "sloboda" si ľudia predstavujú kadečo.. (v "slobodnej vôli" nejde len o mnohovariantné akože "slobodne" rozhodovanie, inšpirované (teda nie celkom slobodné) či už inštinktami, zvykmi, rozumom, posadnutosťou, či intuíciou, ale skôr vypracovanou algoritmikou-kultúrou myslenia a chápania súvislostí - teda ten druh rozhodovania čo vedie k harmonií s Božím zámerom (pravá podstata pojmu sloboda))

Mohol by som ťa poprosiť, čí by si mi mohol ešte opísať ako ty chápaš pojmy:
myseľ, rozum, a vedomie? a aký je medzi nimi rozdieľ?

Mysl má každý člověk, dítětem počínaje. A je jasné, že jedinec s touto výchozí myslí samozřejmě prožívá své pocity, a je zrovna tak jasné, že jsou to pocity zejména vrozeného, tj. živočišného původu. Jedinec typu dítě je dobrý příklad (jíst, spát, přivlastňovat si...). Tuto mysl je nezbytné rozvíjet, cvičit, učit, naplnit obsahem, čímž se mysl ze svého prvotního/dětského stavu dostává do stavu kdy, lze říct, že jedinec už má rozum, čili dospěl. Tedy rozum je vycvičená schopnost mysli myslit a tudíž i krotit vrozené cítění a rozumem rozlišovat - volit i nesebestředná chtění. Vědomí pak je pojem nejširší, když v mém chápání zahrnuje složku psychiky jedince, která si trvale uvědomuje, co se s člověkem a jeho okolím děje. Tj. vědomí není zaměřeno jen na člověka a jeho racionální činnost, kterou provádí mysl, ale věnuje se i jiným než mentálním činnostem. Když např. někdo hledí na zábavné TV pořady nebo nějaké relaxační movie nebo se oddá nějaké jiné bezcílné činnosti, potom jdou tyto vjemy do vědomí bez toho, aby člověk u toho musel myslet tj. mj. i zpracovával zpětnou vazbu. Zhusta se pak stává, že člověka velmi brzy ani neví, o čem že to movie vlastně bylo nebo není schopen žádné jiné, než instinktivně-emocionální reakce (sportovní fanoušci). Tj. v podstatě byla z činnosti i vyřazena paměťa vybuzeny byly pouze v podvědomí sídlící emocionální či instinktivní moduly.
Tedy sumárně: mysl - složka vědomí určená k přemýšlení, rozum - funkce mysli (ať správná nebo defektní) a vědomí - objemnější psychická struktura než mysl, v podstatě jakési rozhodovací místo v psychice jedince, kde si z množiny všech podnětů, které z okolí na člověka proudí ( nestrukturovaných dat) instantně vybírá podmnožinu, kterou si uvědomuje a zpracovává, tj. buď přes mysl, když rozlišuje a přemýšlí a nebo je jakoby bypassem kolem mysli přímo (rychle) posílá do instinktivních a emocionálních modulů podvědomí.
P.

Ďakujem, pouvažujem nad tým.