25.10.2015
...A ak aj budú mať deti, tak takým deťom pri ich živote v rodine obetí neustáleho „stresového“ stavu bude odovzdaná celá problematika dospelých. Alebo sa potom samé deti začnú samostatne zaoberať výchovou inej morálky v sebe, inej životnej orientácie, inej sebadisciplíny a inému štýlu života, s prihliadnutím na smutnú skúsenosť staršej generácie, na osnove jej preozmyslenia1. Len v tom prípade sa všetky narodené deti môžu v nových pokoleniach vyhnúť reprodukcii bezmyšlienkovitého nasledovania osudu svojich predkov a tých nepríjemností, s ktorými sa stretávajú ich rodičia. Navyše zaťažené aj ich vlastnými chybami. Viď princíp tzv. „dedičného hriechu“, keď sa zámerne systematicky dlhodobo vytvárajú v niektorých tzv. „náboženstvách“ stereotypy, konvencie myslenia, eliminujúce schopnosť prehodnotenia, ošetriac ho navyše nejakým mystifikačným rituálom (akože krst apod.), čím paralyzujú schopnosť obete, asociatívnym režimom programovaného otroka-biorobota, vymaniť sa z tejto psychopasce. Následne stačí už iba zopár ďalších podprahových blokov („nejedz zo stromu poznania“, „trojica“, strojenie=tvorenie je nepochopiteľné, svet je možné postaviť na utrpení nespravodlivo odsúdeného, atď..) na to, aby sa pri prevládajúcom psychologickom profile v populácii našlo iba štatisticky prijateľné minimum-odchýlka jedincov, schopných fundamentálneho prehodnocovania nastavení spoločnosti (prepočítavania). Tých následne ošetrím-separujem, alebo priamo zlikvidujem. Rovnaká (a)sociologická mechanika, dlhodobo preverená spomínanými tzv. „náboženskými“ kultami, sa využiva dnes v tzv. médeálnom marketingu a pri zákazkovom formovaní tzv. korporátnej kultúry ad hoc, realizovanom tímami najatých (a)sociálnych technických psychológov-špecialistov, zameraných na parametrizáciu, na riadenie kolektívneho podvedomia s dostatočnou presnosťou a prijateľnými dlhodobými štatistickými odchýlkami. Vytvárajú tak v podstate na zákazku, na objednávku sociologické operačné systémy s firewallom, antivírusmi a docking modulmi (V-V = vstupno-výstupné zariadenia, jedinci, rituály, formy prejavu), apod., ktorým predchádzajú kulturologické analýzy cieľovej skupiny, obsiahle historicko-ekonomické anamnézy, atď..
Jednou z masových chýb tohto typu je pokus „odstrániť stresy“ pomocou silných a slabými narkotík rôzneho druhu, ako syntetických, tak aj prírodného pôvodu. Vynechajme zatiaľ problematiku príťažlivosti narkotík pre dorast (teenagerov), ktorí sa takýmto spôsobom snaží prejaviť svoju od dospelých nezávislú „silnú osobnosť“, ktorej je „more maximálne tak po koleno“ (všade bol a všetko už videl), alebo hľadajúci pôžitok z dôvodu bezcieľnosti svojej existencie. Ak budeme teda diskutovať o „odstránení stresu“ takouto cestou, ide v podstate o nasledujúce: Psychika jedinca vynáša (alebo sa snaží vyniesť) na úroveň vedomia (keďže je podmienená reálnou morálkou) hodnotenie kvality svojho života. Takéto hodnotenie môže byť emocionálne dvojznačné (« DOBRE » alebo « ZLE » = 1 a 0), alebo ho môžu sprevádzať nejaké intelektuálne úvahy a zdôvodnenia.
Ak sa hodnotenie, rozlíšenie (1-0) vníma ako neželateľné, tak sa človek v podstate dostáva pred výber:
-
buď ozmysliť svoje emocionálne vyhodnotenie situácie do konca, t.j. do uvedomenie si určitej odpovede na otázku, ako zmeniť seba a okolité podmienky tak, aby si zabezpečil psychologický komfort;
-
alebo uzatvoriť výstup morálne neprijateľnej inFormácie na úroveň vedomia. Uzavrieť ju v jej A. podvedomo-emocionálnom všeobecnom tvare, alebo B. v intelektuálne detailizovanom tvare, nezmeniac nič zo svojej mravnosti, psychiky a nimi určujúceho spôsobu života.2
Pre osobu ašpirujúcu na dosiahnutie dôstojnosti človeka a udržanie si jej aj naďalej, je prirodzené ozmysliť (pochopiť) rolu svoju v rámci celkových okolností až do konca. T.j. do uvedomenia si adekvátnej odpovede na otázku, ako dosiahnuť psychologický komfort v skúmanej situácii (obrázku). Následne sa pokúsiť uskutočniť (otestovať) v praktickom živote odpoveď ním získanú, alebo skúsiť dostať na rovnaké otázky odpoveď lepšiu, inú.
Pre toho, komu sa prvé javí byť neznesiteľným bremenom, neprekonateľnou prekážkou, môže si narkotizačným spôsobom „odstránenia stresu“ zabezpečiť psychologický komfort rýchlo a bez vážnych úvah o nepríjemnej situácie príčinách. Navyše aj bez stanovenia si nejakých povinností pred sebou samým. Samozrejme, pokiaľ narkotizácia okamžite neotvára do jeho psychiky cestu pre nejakú nočnú mor(k)u (nejakých besov), od ktorej je výhodnejšie sa skrývať v triezvosti, kde býva menej desov.. Narkotizačné opájanie deformuje a ničí intelekt, ako prirodzený geneticky preddefinovaný proces. Preto, ak niekto v boji so „stresom“, alebo pri hľadaní rozkoše, vstúpi na cestu „silnej“ alebo „slabej“ narkománie, tak v podstate tým robí vyhlásenie, že rozum je pre neho zbytočný a bráni mu žiť a bolo by mu prijateľnejšie NErozumným byť, dobre dekoratívne3 upravený (ale nie pracujúci4) dobytok, žijúci bezstarostne so všetkým už hotovým pre svoj pôžitok. Tým sa sám usvedčuje, že sa jedná o skutočného NEčloviečka. Je to tak bez ohľadu na to, aké výšky v tej sociálnej hierarchii civilizácie dosiahol, kde vládnu zvieracie sTroje (profily) psychiky a profily zombie (adiotov-biorobotov), naprogramované kultúrou.
Normálna (štandardná) genetika druhu Človek Rozumný nepredpokladá prítomnosť a účasť narkotických chemických zlúčenín vo fyziológii organizmu. Taktiež nepredpokladá prekročenie geneticky predurčených (preddefinovaných) úrovní takých zlúčenín v organizme pri jeho prirodzenej fyziológii5. V opačnom prípade vedie tento deformovaný biochemický stav k podlomeniu zdravia, štatisticky v reprodukčnom veku prevládajúci (alebo tomu veku predchádzajúci: viď deti - narkomani), a tým prerušenie dedičných línii6 vyvolávajúci. Tak „silných“ ako i „slabých“ narkomanov mechanikou prirodzeného výberu odrovnáva. Evolúcia sa preto prejavuje pri zmene generácii nemysliaceho spoločenstva presne tak v kultúre, ako aj v biosfére.
Medicínske liečenie narkománie je žiaľ vo väčšine prípadov neefektívne. Dôvod je ten, že únik do narkománie zo dôvodu „stresu“ alebo pri hľadaní rozkoše7, je vyjadrením morálnej defektnosti, alebo poškodenia psychiky iného druhu. Preto, ak sa v procese liečenia morálka a morálne podmienená štruktúra a tiež sTroj (basic profile) psychiky nestávajú Ľudskými, čo to si vyžaduje úsilie predovšetkým od pacienta, a nie od medicíny8, tak (aj keď možno nemá recidívy) človek absolvujúci liečenie zostane väčšinou naďalej traumatizovaným a vystrašeným nečloviečikom. Okrem toho, nejedna časť príčin „stresu“ leží v oblasti kolektívnej psychiky spoločnosti a ak sa medicína, venujúca sa problémom narkománie, obmedzuje na psychoanalýzu a psychosyntézu výlučne osobnej psychiky, ignorujúc proces vytvárania kolektívnej psychiky množstvom jedincov a procesy interakcie jednotlivcov s kolektívnou psychikou, tak sa zjavne ukazuje ako nespôsobilá vyliečiť narkomana, pretože je sama neMocná, izolujúc sa od DEJín a reči života objektívnej reality vzájomnej previazanosti socio-naturálnych javov.
To znamená, že je štatisticky predurčené, aby výhodu v obnovovaní generácii získavali predstavitelia tých dedičných (genealogických) línii, ktoré nevidia zmysel tak
-
v „odstránení stresu“ narkotickými prostriedkami, ako ani
-
v nekonečnom omieľaní profesných inFormácii „kľúčových“ pre svoj „kariérny rast“ (postup v pyramíde), umožňujúci následne zvýšenú mieru konzumu, či nebezpečnú sebarealizáciu zo súvislostí (kontextu) dejov globálnych, ich základným NEchápaním vytrhnutú (ger.: Fachidiot). Z nich sa následne pravdepodobnostne programovo predurčene stávajú úprimní dobromyseľní vykonávatelia zločinov v plánoch chápavejších (tzv. inteligentnejších) sociopatov9, nesúci objektívne aj nemalú časť Panmi „neznámymi“ svojimi delegovanej zodpovednosti, za ktorú hlavne sú nimi platení..
Tak „intoši prudkí“ za obeť „stresu“ a jeho následkom padajú, nad ktorým nemá moc tak oficiálna medicína (ako odvetvie vedy), ako ani oficiálna politika.
Úmerne tomu je im, čo sa vyhnú nástrahám obom ďalším (zo Scýll a Charýbd), štatisticky predurčené, že budú mať komu svoj životný postoj (názor a chápanie vecí) v nasledujúcich pokoleniach10 odovzdať a v rodinách svojich, dosiahnutú úroveň (Mieru) mravnosti, sTroja psychiky a kultúry správania vychovať..
Takto sa všetkým spoločná kultúra technokratickej civilizácie stáva pri subjektívne rôznom vzťahu jednotlivých jej predstaviteľov ku nej, faktorom prirodzeného výberu v populáciách druhu Človek Rozumný. Rozlišuje tak ľudstvo na dve zložky s ROZLIČNÝMI osudmi, generovanými každou z oboch jeho zložiek. Hoci nepriechodných hraníc medzi oboma zložkami ľudstva v súčasnej dobe v štatistickom zmysle zatiaľ niet, tak proces ich nevratnej diferenciácie prebieha po celú dobu epochy zmeny logiky sociálneho správania. Dôsledkom zmien etalónových frekvencií biologického a sociálneho času pričleňuje rozličných jedincov k jednej, alebo druhej zložke ľudstva s rôznymi osudmi.
Avšak skôr, ako budeme hovoriť o živote tej časti ľudstva, ktorá je slobodná od utláčajúceho pôsobenia „stresov“, je aj v epoche po «inFormačnej explózii» v strede 20. stor., nevyhnutné urobiť jednu obšírnu odbočku a dôkladnejšie sa pozrieť ešte na jednu tému.
Mnohonásobné obnovovanie praktických (aplikovaných11) znalostí a návykov počas života jednej generácie v profesionálnej činnosti i v bežnom živote (v dôsledku zmeny pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času), je iba jedna strana veci, objektívne prejavujúca sa v štatistike života spoločnosti. Druhá strana pozostáva v tom, že sa zmenila nielen rýchlosť obnovovania spoločensky nevyhnutných aplikovaných znalostí a návykov, ale aj „šírka“ ich tematického spektra v spoločnosti. So stále rýchlejšie sa meniacou, vyvíjajúcou množinou týchto znalostí a návykov sa stretáva v každodennom živote každý z množstva jednotlivcov, v princípe majúcich slobodnú vôľu a iné možnosti slobodného Človeka Rozumného. Tento jednotlivec spomínaného druhu tak vzhľadom na osobitosti výchovy a kultúry ohraničuje seba v niektorom z druhov otroctva, vlastnom dnešnej civilizácii.
Nezávisle od toho, k akej sociálnej skupine človek patrí, sa teraz stretáva s inFormáciou, bezprostredne nesúvisiacou s jeho profesionálnou činnosťou, ktorá ale vytvára inFormačnú „atmosféru“ (prostredie), v ktorej prebieha profesionálna činnosť i život tak jeho samého, ako aj jeho rodiny.
K bežným roľníkom alebo remeselníkom v minulosti (v podmienkach triedno-kastového systému spoločenského života) tvoriacim celkovo drvivú väčšinu populácie, „kráľovská inFormácia“12 neprichádzala denne.
A) Ak sa k ním aj dostávala, tak ju vo všeobecnom inFormačnom toku nerozlišovali a ona zostávala pre nich akoby neviditeľnou;
B) ak ju aj zbadali, nemohli pochopiť jej spoločenský význam z dôvodu úzkeho okruhu ich chápania mechaniky objektívnych zákonististí globálnych socio-naturálnych dejov v ich vzájomnej previazanosti;
C) a ak ju aj pochopili, tak títo málopočetní chápajúci z prostého národa len zriedka mohli realizovať spoločensky významné riadiace pôsobenie13. Prevažne z dôvodu nedostatku znalostí a návykov potrebných na riadenie, no hlavne z dôvodu nearistokratického pôvodu, zbavujúceho ich aj pri správnom názore, autority v očiach vládnucej „šľachtenej“ „elity“.
Na druhej strane sa ale úmerne vzťahu k celospoločenskému životu aj vládnuca „elita“ Západu v drvivej väčšine pokladala neviazanou vo vzťahu k nevyhnutnosti vnikať do analýzy podstaty a následkov prijímania príslušných rozhodnutí, postavených na použití nie len technológii, ktoré sa už bežnými stali ale ešte aj vo vzťahu k chápaniu aktuálnych technicko-technologických inovácií14. I samotná „elita“ recipročne predpokladala, že toto všetko „nie je kráľovskou záležitosťou“, ale ide o «súkromné záležitosti ich poddaných», ktoré chápať je pre nich ponižujúce a nudné. Resp., že ide maximálne tak o «súkromnú záležitosť» ich veriteľov, čím chápeme MEDZInárodnú úžernícku starozákonno-talmudistickú „aristokraciu“, vládnucu prostredníctvom15 finančného obojku-oprátky nad spoločenstvami a štátmi, na princípe monopolného uzurpovania si celkovej mechaniky úveru a účtovníctva, tvoriacich podstatu bankovníctva a tým miery „kapitalizácie“ (krvi, riadenia) celej ekonomiky, rozvoja technológii, médeineho priemyslu, tým kultúry a automaticky nevyhnutne celého sociálneho systému.
1 Prehodnotenia, zmeny smerovania. Ako autopilot, navigátor, keď prepočítava (realgoritmizuje) lepšiu variantu cesty pri zlom odbočení. Preto je tento realgorytmizátor (vedomie) tak silne A. morálne, B. mierou chápania a C. disciplínou myslenia, konania podmienený. I staré čínske príslovie hovorí: „Ak sa nedotkneš kormidla, hrozí, že pripláveš presne tam, kam smeruješ.“ Viď aj objektívne príčiny tzv. medzigeneračných konfliktov a dnešný fenomén tzv. „Kopania hrobov potomkom“, T.j., nezáujem starších generácii o príčiny a tendencie vývoja objektívnej reality, podpisovanie úverov a „spoliehanie sa na dôchodok“. Na strane druhej zasa odmietanie generácie mladšej, prispievať na onen dôchodok „lenivým zradcom“. I tretí sa smeje..
2 Niekedy i vo forme snahy „ospravedlnenia“ si spôsobu svojho myslenia pred sebou samým, oklamanie samého seba, (pod?)vedomé vytváranie Operačného Sytému, programu nejakej vlastnej, alebo napojenia sa na nejakú už existujúcu ilúziu-ma3x, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Nevedomý vrah: „Keď lož normou myslenia sa stáva.“ Preto sa vraví: „Horší je ten, kto vo viere dobrej podvedome zlo koná, bo pre neho sa zločin stala norma. Lump úmyselný však prečasto, len na chvíľu tú, nenašiel lepšiu variantu.“
3 V EÚ/USA kapela “Destructive lesbians” a jej pesnička “No brain, no pain.” V ruskom kulturologickom prostredí ide napr. o obrazy z filmu “Kin-dza-dza“: pre tzv. Čatlanov (chatlanov), ktorí si seba predstavovali ako sociálnu „elitu“, je neprijateľná trasa dodávky pacakov (inotaj,„maska“ pre kacapov, t.j., hlavne na Ukrajine nadávka pre ruských a špeciálne pre Moskaľov, ak čítame sprava doľava) na Zem cez oblasti Vegy (hviezda, stará „Polárka“ cca. 12 000 B.C.) preto, lebo z čatlanov tam «robia kaktusy», ktoré ako je známe, krásne kvitnú. Inými slovami, obyvatelia Vegy pridávajú telesno-mentálnej organizácii čAtlanov úroveň, zodpovedajúcu sTroju ich psychiky. Nie nadarmo sa ľudovo vraví: “Kto dobre vyzerá, pekný od zrodenia, tomu asi i predkovia nadrábali”. (morálne konali)
4 Pracovným dobytkom taktiež byť nechce, keďže prednosť dal narkománii ceste.
5 Zlúčenín externých prírodných, alebo interných, vyvolaných rôznymi druhmi meditácii apod. Ide o zneužívanie liekov. Droga v konkrétnej Miere s životapodporným účelom je v 1.rade liek.
6 To znamená rodín v pokračovaní ich generácii.
7 Existuje však ešte i 3. dôvod s 1. súvisiaci. Tzv. „protestná kultúra mládeže“. T.j., často s psychotropnými látkami začínajú hlavne najšikovnejší, najnadanejší študenti s najlepším rozhľadom. Pritom je kritický moment práve ten, keď min. podvedome začnú chápať, že „něco je tady shnilé v štátě Dánském“. Keď im školské sylaby a systém celkovo prakticky znemožňuje svoj potenciál realizovať, tvoriť, sTrojiť. Ide v podstate o reakciu detí na programovú depriváciu základných potrieb druhu HSS (Homo sapiens sapiens) . Je to zasa len ZRKADLO spolo(ne)čnosti (jej programu, operačného systému, algoRytmiky kultúry myslenia) a nie osobné zlyhanie detí, ich rodičov, či učiteľov, ako to žiaľ stále ešte niektorí slabšie vzdelaní kolegovia psychológovia a psychiatri v zásade chybne riešia..
8 Maximum, čo môže a čo by mala medicína v drvivej väčšine prípadov onemocnenia urobiť, je vplyv vonkajších faktorov odstrániť. T.j., zablokovať vplyv faktorov (dejov), prejavujúcich sa v neMoci a možnosti útlaku organizmu a psychiky touto neMocou. V priebehu určitej doby takejto medicínskej opatery by sa mal človek naučiť viesť zdravý spôsob života a v tom mu je tiež možné poskytnúť vonkajšiu pomoc a poradenstvo. Avšak človek sám musí urobiť oveľa viac ako medicína, starajúca sa o neho počas neMoci. Poistky na strane jednej tak svoje opodstatnenie majú, avšak na strane druhej, do extremu bezmieria zahnané, lákajú spolu s “dostatkom peňazí” spoluovčanov niektorých, ku krátkozrakým riešeniam problémov závažných,.. A to nie len v oblasti zdravotníctva! Pasca dostatku peňazí v riadení (manažmente) tkvie v tom, že hľadajú riešenia krátkodobé. Motivujú ľudí proste len peniazmi v ich formách mnohých. Nekomunikujú, neiformujú reálne, ale iba fiktívne..a až prečasto poTOM i sami TOMU veria.
9 „..a ja si len čestne svoju prácu robím a ostatné ma nezaujíma“..hoci nie zlý špecialista, odborník..čo ale neznamená, že nejde o „adiota“-biorobota, Prof. Doc. Zombi
10 To, čo bolo uvedené v týchto dvoch odstavcoch, sa prejavuje v živote najmä v tom, že sa USA zo štátu, v ktorom početne prevládali bieli a vládnuca „elita“ bola taktiež biela, postupne stávajú štátom s tendenciou k početnej prevahe «farebného obyvateľstva», ak použijeme ich terminológiu. Po našom: “Zdravý rozum sedliacky vždy víťazí.” Viď aj naši cigáni a čo sa od nich učiť máme (MUSÍME) my? Ich rozumnejšie použivanie tzv. sociálneho systému, tlak, ktorý ak nie je využitý, automaticky bankám na financovanie akvizícii (vojen) pripadá. Prosto jasný smer: “Základný plat”. Samozrejme cigáni normálnia nie tzv. “degeši”, čo sa po generácie fetujúc, v rámci rodín pária, ako dediční “šľachtici” z dôb starejších..(avšak niekedy až po dnes z dôvodov už len finančno-dedičných..) No I cigáni sa čo-to od bielych učiť majú.. Na konceptuálnej úrovni, sme si nie nadarmo, i vzhľadom k aktuálnej situácii na spoluprácu súdení.
11 “Teoretické znalosti“ znamená doslovne preložené zo starogréčtiny (hel.dial.koiné) „znalosti odpozorované“
12 t.j. inFormácia nevyhnutná na identifikáciu a vyriešenie problémov celospoločenského významu v rozsahu štátu a globálnej civilizácie ako celku.
13 Spomeňte si na povesť “Levša” od N.S. Leskova: «Povedzte gosudarovi (vladárovi), že v Anglicku zbrane kefou nečistia! Treba, aby i u nás nečistili, ináč sú zbrane k streľbe nevhodné!» Levša zomrel s týmto “blúznením”, ale vladárovi nikto o “kráľovskom blúznení” prostého mužíka nepovedal. A keď Rusko krymské ťaženie – vojnu prehralo, tak tí istí, ktorí «nepovedali vladárovi» a popreli to, ostatním vraveli: «Ak aj doložíte, že sme nepovedali vladárovi, tak na vás zvalíme, že ste to oznámili iba teraz a vtedy ste to nehlásili». A ´la výpovede židov pri vypočuvaní Issu s Nasarie..
Samozrejme že to nie je fakticky skutočná príčina porážky Ruska v Krymskej vojne, ale N.S. Leskov ukázal skutočnú spoločenskú psychologickú príčinu úplne presne. O tom hovorí nasledujúca faktologicky vierohodná epizóda.
Nemenej smutná je histórka toho, ako sa skupina činiteľov ruskej kultúry (Gorkij, Arsenjev a iní) v predvečer postrieľania robotníkov v Peterburgu 9. januára 1905 snažila dosiahnuť, aby predseda rady ministrov Witte tiež «oznámil vladárovi» svojou podstatou “cársku” inFormáciu o nevyhnutnom krviprelievaní, ak mnohotisícovému pochodu pracujúcich s rodinami, psychologicky nastavenému na celospoločenské stretnutie (míting) na Palácovom námestí pri odovzdávaní petície cárovi, silou vojska uzavrú cestu k cieľu ich pochodu. Witte však odmietol včas nahlásiť cárovi túto inFormáciu, čo by bolo mohlo odvrátiť túto streľbu a ňou vyvolané tragédie. O tom sám S.J. Witte píše vo svojich memoároch, ospravedlňujúc svoju nečinnosť najrôznejšími naivnými výhovorkami, plne zodpovedajúcimi masonskej (slobodomurárskej) tradícii biblického projektu, zaoberajúcej sa zvrhnutím zvrchovanej vlády každého z národov Zeme. Prićom je pre nich jedno, v akej štátnej forme by zvrchovanosť (samovláda) existovala: cárizmus, Sovietska moc, Prezidentká demokracia Linkolnovej, či Kennedyho Ameriky, pôvodná Aténska demokracia, či počiatočná SPQR – Rímska republika L´Atia, atď.
Asi jediný, za celú históriu súčasnej globálnej civilizácie všeobecne vo svete známy príklad, keď “kráľovská inFormácia” bola efektívne realizovaná v triedno-kastovom systéme človekom z prostého národa, je Johanka z Arku (Jeanne d'Arc). Avšak aj tá bola následne j”elitami” čiastočne zneužitá.
14 Klasickým príkladom tohto druhu je odmietnutie Napoleona poskytnúť štátnu podporu R. Fultonovi, konštruktérovi jedného z prvých plávajúcich parníkov. Tento vynález mohol zásadne zmeniť charakter boja na mori s Anglickom, majúcom veľkú flotilu plachetníc. Menej známe je aj to, že reaktívny systém salvovej paľby výbušnými granátmi bol približne v rovnakom čase vynájdený a vyskúšaný v Rakúsku, kde aj ukázal svoj desivý účinok, ale napriek tomu systém nebol použitý Rakúskom proti Napoleonovi a ani Napoleonom v ďalších bojoch, keď sa po kapitulácii Rakúska dostal k tejto prelomovej technológii.
Aj skoršie dejiny všetkých národov sú takmer bez výnimky plné faktov, keď sa silní tohto sveta odklonili od riadenia vedecko-technického pokroku, ako jednej zo zložiek života spoločnosti. T.j., politici pokladali zaoberanie sa týmito otázkami za „nie kráľovskú záležitosť“.
V dejinách Ruska sú len dva príklady, keď hlava štátu systematicky držala pod kontrolou vedecko-technický pokrok a budovala štátnu politiku so zreteľom na neho: Peter I. a Stalin. Pod vedením oboch, práve vďaka spojeniu „kráľovskej záležitosti“ so záležitosťami „nekráľovskými“, krajina napriek chybám oboch vladárov získala štatút superveľmoci v priebehu niekoľkých desaťročí. V priebehu niekoľkých desaťročí ho ale taktiež aj strácala, keď sa ich nástupcovia na západný štýl vyhýbali technicko-technologickým problémom ich “poddaných”.
15 Činnosť medzinárodných úžerníkov v národných spoločnostiach je vnímaná samotnou štátnosťou (úradníkmi) ako jeden z druhov súkromného podnikania “poddaných“. Avšak tá skutočnosť, že do závislosti od malého počtu „poddaných“ úžerníkov sa dostala celá spoločnosť (vrátane štátnosti a jej prvých hierarchov) vypadla z chápania sveta j„elitárnych“ individualistov-spotrebiteľov, vládnucich štátu na osnove tupého bezmyšlienkovitého (nekritického, nerozlišujúceho pozitíva od negatív) prijímania „tradícii predkov“.
Informační báze KSB