17.10.2015
Pozn. Hox: dříve bylo omylem napsáno, že první svazek VM již byl přeložen celý, poslední kapitola však nebyla kompletní. Následuje zbývající část kapitoly 8, dosud nezveřejněná.
* * *
Na obr. 7 je ukázané rozdelenie (rozlíšenie) mužov a žien podľa toho, kde na chronologickej osi sa nachádzajú ich ciele. Muži a ženy vo svojom živote orientujú (riadia, stroja, formujú) svoje správanie sa práve a hlavne podľa týchto cieľov nezávisle na tom, či si svoju chronologickú orientáciu uvedomujú, alebo nie. Obrázok je veľmi zjednodušený, schematický a nie rozsiahly. T.j., sú na ňom ukázané iba charakteristické odlišnosti štatistík, opisujúcich typy mužskej a ženskej psychiky, tvoriacich ľudskú spoločnosť. Nie sú tam však číselné hodnoty každej zo skupín mužov a žien, orientujúcich svoje správanie sa na ten, alebo iný interval, rozložený na časovej osi. Na časovej osi od hlbokej minulosti do veľmi vzdialenej budúcnosti taktiež nie sú prítomné jednotky merania.
Na obrázku však možno vidieť na spomínanej časovej osi tri intervaly. Sú navzájom veľmi odlišné v závislosti od podľa prevažovania mužov a žien v nich. Nazvime ich „Minulosť“, „Súčasnosť“, „Budúcnosť“.
*) Hustota rozdelenia je početnosť osôb spadajúcich do intervalu na horizontálnej osi (času), vzťahujúca sa k dĺžke tohto intervalu, za predpokladu limitného približovania sa dĺžky intervalu k nule. Úmerne k tomu sa plocha pod každou z kriviek hustoty rozdelenia rovná 100 % - nej početnosti mužov alebo žien v nejakej mierke.
OBR.7. ŠTANDARDNÁ GAUSSOVA KRIVKA NORMÁLNEHO ŠTATISTICKÉHO ROZDELENIA (ROZLÍŠENIA) MUŽOV A ŽIEN PODĽA DISTRIBÚCIE CIEĽOV ICH SPRÁVANIA SA V ČASE
„Súčasnosť“ je tá oblasť, v ktorej sa sústredili tí, ktorí obrazne hovoriac, žijú „tu a teraz“1. T.j., dnes dorábajú to, čo malo byť dokončené ešte včera. Niečo robí dnes pre dnešok a „hľadá dáždnik na zajtra, pretože vraj dážď predpovedali..“.
V tejto kategórii je pomerne mnoho ľudí, ktorí v „Súčasnosti“ NErozmýšľajú o tom, že teraz zožínajú plody svojich minulých činov a nečinnosti. Taktiež nerozmýšľajú o tom, že nimi konané (posadené) dnes, prinesie svoje plody v budúcnosti. Tento nezmyselný vzťah k minulosti i budúcnosti vedie k tomu, že mnohí z nich pre svoje zlé mravy v minulosti zasiali to, čo je neprijateľné pre nich teraz (v súčasnosti) a dnes sejú to, čo bude pre nich neprijateľné v budúcnosti.
Zároveň, vzhľadom na všeobecnosť a celostnosť (integritu) sveta pre všetkých ľudí, sa so zlými následkami ich bezohľadnosti a neobozretnosti tak - či onak stretávať budú nielen oni sami, ale aj mnohí druhí. Najmä ich najbližšie okolie: rodina, kamaráti, známi, kolegovia, spolužiaci,.. Preto je tak správne tvrdenie, že ZODPOVEDNOSŤ JE VŽDY NEVYHNUTNE KOLEKTÍVNA a keď sú v skupine objektívne problematickí jedinci a vec sa nerieši, bude to mať nevyhnutne dopad na všetkých. Podobne, ako často ožratý kormidelník..politik. Kto sa tento fakt snaží urputne ignorovať, si nepripúšťať, či všemožne ospravedlňovať, zákonite moc dlho harmonicky, plynule nepožije..
V spoločenskom živote pásmo „Súčasnosť“ zaberá na časovej osi približne interval od „dva týždne dozadu“ po „dva týždne v budúcnosti“ a zahŕňa rôzne druhy operatívnych reakcií na prichádzajúcu všednú životnú inFormáciu, ktorá pre drvivú väčšinu ľudí stráca na význame približne v priebehu dvoch-troch týždňov.
Intervaly „Minulosť“ a „Budúcnosť“ sú matematicky identické v tom zmysle, že ide o „chvosty“ tzv. Normálneho štatistického rozdelenia socionaturálnych javov. V pravom i ľavom „chvoste“ je v súhrne sústredený veľmi malý podiel javov tejto štatistiky. Vo všeobecnosti v rozmedzí 3 – 5% z celkového množstva pozorovaných jedinečných javov. Ale, ako poznamenal K. Prutkov: „I z malých príčin môžu byť veľké následky..“
Do grafu „Minulosti“ padli tí, ktorých A.S. Gribojedov vo svojom diele „Útrapy z rozumu“ charakterizoval slovami: „ Názory čerpajú zo zabudnutých novín očakovských časov a pokorenia Krymu.“ Sú to tí ľudia, ktorí sa snažia vsunúť do súčasnosti nie normy (pravidlá) včerajšieho dňa, ale normy minulého storočia alebo dokonca minulých tisícročí. V politike sú to skutoční bezmierni ultrakonzervatívci, snílkovia spiatočníci2.
Do „budúcnosti“ sa dostali tí, v ktorých správaní prevláda individuálna alebo kolektívna činnosť, plody ktorej sú možné vo veľmi vzdialenej (podľa meradiel bežnej každodennosti) budúcnosti. Prejavia sa po rokoch, desaťročiach, storočiach, tisícročiach, keď aktivátor javu, „útoku“, projektant môže byť hoc už i dávno mŕtvy. Absolútne sa nestarajú často ani o vlastné prežitie a tak ignorujú aktuálne i príjemné stránky reality, odtŕhajú sa od nej a často tak dopredu diskreditujú i dobré myšlienky, v úprimnej snahe stavania samých seba na piedestál „nepochopených géniov“. Sci-fy snílkovia.
Treba ešte urobiť osobitnú poznámku: rozdelenia sú prezentované v náväznosti cieľov správania sa k časovým intervalom. Nie však podľa kritérií hodnotenia, čo je DOBRÉ a čo ZLÉ. Historická skúsenosť ukazuje, že v minulosti nie všetko bolo zlé v porovnaní so súčasnosťou a v budúcnosti nie všetko bude natoľko dobré, ako sa to teraz vyzerá. Opäť samozrejme z pohľadu realizácie súčasných ideálov. A hoci je známy výrok: „Čokoľvek sa urobí, aj tak všetko k lepšiemu ide“, sú v spoločnosti aj ďaleko vidiaci (bystrozrakí) zlo-deji3, ktorí podľa charakteru ich činnosti spadajú do skupiny „Budúcnosť“. To znamená, že z podvedomého (nevedomého) a v mnohých zmysloch správneho automatizmu vnímania „Budúcnosť“ = dobre, „Minulosť“ = zle, je potrebné sa vo vzťahu k pojednávanému (analyzovanému) obrázku odpojiť(dištancovať).
Obr. 7 je zaujímavý tým, že ukazuje závažnú masovú štatistiku. Poukazuje na kvalitatívne odlišnosti v orientácii správania sa, podmienené vlastnosťami psychiky mužských a ženských zložiek spoločnosti. T.j., v orientácii správania sa množiny mužov a množiny žien. Nie však v orientácii správania sa konkrétneho osobitne skúmaného človeka, ktorý bez ohľadu na pohlavie môže reálne patriť k hociktorému intervalu na časovej osi. V pásme „Súčasnosť“ číselne prevažujú ženy nad mužmi, ale v „chvostoch“ rozdelenia je to naopak - muži číselne prevažujú nad ženami. Tieto osobitosti rozdelenia pohlaví podľa chronologickej orientácie správania sa ich predstaviteľov sa však silno prejavujú v masových javoch života spoločnosti. Tieto osobitosti (geneticky podmienené rozdiely) psychiky pohlaví sa prejavujú ako v spoločenskom živote celkovo, tak aj v politike.
Inštinkty a ich varianty - masky kultúre vlastné, predstavujú krátkodobé programy správania sa vo vzťahu k perióde života. Preto na vrchole rozdelenia v pásme „Súčasnosť“ na obr. 7, našla svoje nepriame vyjadrenie v spoločenstvách dnešnej civilizácie nadvláda zvieracieho sTroja psychiky.
* * *
Pritom treba mať na pamäti, že takéhoto druhu inštinktívna podriadenosť muža žene biologicky (automaticky), ale nie sociálne (premysleno-vedome), nakladala od začiatku historického rozvoja civilizácie na muža starosť o osudy prevažne jemu blízkych žien a detí. Nie už však starosť o spoločnosť ako celok, starosť o fungovanie štátnosti a iných štruktúr a infraštruktúr spoločnosti. Ide o prostriedky vyvinuté v kultúre, pomocou ktorých sa v priebehu kolektívnej činnosti riešia úlohy celospoločenskej úrovne významu, a ktorých riešenie je nemožné silami jedného človeka, rodiny, alebo rodu-kmeňa. O to viac je takáto činnosť nemožná na princípe inFormačného zabezpečenia správania sa inštinktívnymi programami. Tak vyvstáva známa logická otázka, kým a prečo je takáto algoRytmika (inštinkívny frekvenčný proces) modelu samoriadenia spoločnosti potichu-nepriamo (a niekedy i nahlas-priamo) podporovaná?
V súvislosti s uvedeným podčiarkneme, že sa tu bavíme o drvivej väčšine vzťahov «muž - žena» v spoločnosti, a nie o „chvostoch“ (okrajoch) štatistických rozdelení, v ktorých sa počas celých minulých dejín, buď vzťahy mužov a žien nevytvárajú obvyklým spôsobom pre väčšinu párov4, alebo v nich vládne nadpozemská obojstranná Láska.
V súčasnosti sa inštinktívne podmienený okruh zodpovednosti mužov za osudy žien a detí ukazuje ako nedostatočný. Na rozdiel od starovekej doby kamennej a prvotnopospolných komunít lovu a zberu, keď mnohé záviselo od situácie priamo v mieste prežívania rodiny, rodu, čo bolo vnímané všetkými bezprostredne. V súčasnosti je bezpečnosť života žien a detí na hocijakom mieste a v každom čase podmienená zámermi a udalosťami, ktoré sú veľmi geograficky a chronologicky vzdialené od daného miesta a času. Principiálne tak bezpečnosť spoločnosti NEmôže byť zabezpečená na osnove podriadenosti psychiky človeka inštinktom a bezohľadnou orientáciou jeho správania sa na pásmo „Súčasnosť“: „priamo teraz +/- 2 týždne“5 a v hraniciach bezprostredne viditeľného horizontu krajiny.
To znamená, že rozvoj kultúry a technosféry viedol k tomu, že nastal čas, keď geneticky podmienený otvorený alebo skrytý matriarchát (podriaďujúci si umenie, vedu, politiku6 okamžitému krátkozrakému a nezodpovednému despotizmu veľmi úzkej skupiny žien, psychologicky vládnucich cez sexuálne inštinkty nad dejateľmi umenia, vedy a politiky7), sa stáva nebezpečenstvom pre ďalší život druhu Človek, ktorému je dané Zhora byť Rozumným a slobodne voľným a taktiež aj pre celú biosféru Zeme.
Drvivá väčšina obyvateľstva Západu (vrátane veľkej časti „elity“) však tak, ako predtým, pri kvantitatívnej prevahe neľudského sTroja psychiky, «žila súčasnosťou» a udalosťami, lokalizovanými v hraniciach bezprostredne viditeľného horizontu, aj v dobe po prvej priemyselnej revolúcii. To sa týka aj Ruska do r. 1917, vrátane jeho „elity“ a veľkej časti duchovenstva.
Následkom toho všetky katastrofy štátnosti i kultúry boli drvivou väčšinou ľudí vnímané podobne ako náhle a vopred nepredpovedateľné prírodne nešťastia, pred ktorými nie je možné sa ochrániť včasnou a cieľavedomou zmenou samých seba a systému života spoločnosti. To vyvoláva nevyhnutnosť pochopenia otázky8, v čom sa presne prejavuje nadvláda neľudského sTroja psychiky zdedeného od staroveku?
T.j., v čom sa tento psychologický profil zvera v človeku, prejavuje počas celých dejín dnešnej civilizácie, a tak aj v dňoch dnešných?
V opačnom prípade sa akoby «živelné» sociálne nešťastia budú na nás valiť i v budú(ne?)cnosti.
Je známe, že v biosfére hrajú pri generovaní pokolení druhov na osnove sexuálnej odlišnosti jedincov neposlednú rolu inštinktívne programy pritiahnutia jedincov opačného pohlavia a konkurencia medzi jedincami rovnakého druhu o lepšieho partnera pre pohlavné vzťahy. Taktiež ale aj boj za teritórium životného priestoru a ochrana svojho teritória od jedincov rovnakého druhu, ale nepatriacich do jeho rodiny, stáda.
U rôznych druhov patrí aktívna rola v pritiahnutí jedincov iného pohlavia pre pokračovanie rodu buď samcom, alebo samiciam. Ak vyhľadáme analógie takéhoto druhu v živote ľudskej spoločnosti, tak môžeme vidieť, že prakticky celú históriu Západu sprevádza história ženskej módy, ženskej kozmetiky a parfumérie a ženskej galantérie. Mužská móda, kozmetika a parfuméria a mužská galantéria nie sú takým predmetom hodnotenia a záujmu spoločnosti, ako ženská. Príčina tkvie v tom, že v sexuálnych vzťahoch na základe inštinktov práve žena:
-
vyvoláva v mužoch želanie blízkosti s ňou a
-
ona sa rozhoduje, či príjme alebo odvrhne ňou vyvolaný záujem.
Mienka o aktívnej roli mužského pohlavia v sexuálnych vzťahoch je iluzórna a vyvolaná tým, že po tom, čo žena úmyselne alebo neúmyselne aktivizovala v mužoch inštinktívne programy sexuálneho správania, muž musí vyvinúť úsilie, aby žena prijala jeho želanie. Preto, hoci žena – vyfintená fešanda (a o to viac pod rúškom sofistikovanej j„elitárnej“ kultúry) samozrejme nie je tak očividné zvieratko, ako otvorene chlípna neotesaná prostitútka, je aj tak pri určitom pohľade odlišnosť medzi nimi iba v kult(ur)ologickom „predĺžení“ jedných a tých istých sexuálnych inštinktov, neovládaných chápavou vôľou9.
1 “Ži v prítomnosti!“ – slogan nie len z reklamy fotografickej firmy Polaroid. Ak by táto firma nasledovala svoj slogan, tak by už dávno bola spláchnutá do kanálu (skrachovala by – pozn. prekl.) a bola by zabudnutá. Toto odporúčanie je ale iba nenápadne bezchybné, s jednoznačným cieľom programovania psychiky konkurenta, aby ho odstránila z cesty. Preto sa ľudovo hovorí: „Nežite súčasnosťou, ale žite večne (vždy, stále)! – To je lepšie.“
2 Ich virtuálni protihráči sveta ilúzii sú ultraliberáli, ktorých nezaujímajú skúsenosti nadobudnuté životom predchádzajúcich generácii a všade by robili len „hrubé“ čiary (nepoučenia = mapy, smrti karty).
3 Uvedené tvrdenie je však skutočne spravodlivé (pravdivé), pretože vopred nepredpovedateľné “vedľajšie” efekty, sprevádzajúce činnosti zlo-dejov, devalvujú u nich i dosiahnutý výsledok. Ak ho vôbec budú schopní dosiahnúť. Viď v predchádzajúcich kapitolách spomínaný tzv. Jakubov efekt (podľa novely W.W.Jacobsa). Po sedliacky: “Božie mlyny naozaj melú..” (bezpečnostno-autokorekčné procesy sociálnej hygieny). Preto v skutočnosti naozaj všetko, čo sa deje, k lepšiemu ide. Napriek snahe médeí, projektovať-presvedčiť o opaku ľudí, keďže sú jelitá presvedčené, že čím pre “zvyšok” horšie, tým pre nich subjektívne lepšie. Bo rozdiel medzi ich štandardom a úrovňou života oviec, je tak evidentnejší. Toľko k nezmyslom myslenia mannaŽerov krátkozrakejších.. na úspech typu “Hneď tu a teraz”..”Yes, we can” akože zorientovanejších.
4 Alebo sa nevytvárajú vôbec. A v spoločnosti, ktorá vyzerá ako jasný patriarchát, vznikajú ženské subkultúry “hater- kurtizán”, “gejší”, ktoré sa vytvárajú nie na obsluhu sexuálnej roztopašnosti mužov, ako u predstaviteliek najstaršej ženskej profesie, ale na účasť “hetér” vo verejnom spoločenskom živote zarovno s mužmi. Viď pri tejto súvislosti aj zámerne dlhodobo systematicky deformované, pre chápanie podstaty základov sociologickej mechaniky tak dôležité pojmy (obrazy) termínov homo-, hetero-, atď.. T.j., ako dávno vieme, vojenský, informačný útok začína na kultúru a prvá bitka je o pojmy, obrazy v hlavách obetí a ich deformáciu podľa potrieb agresora – až po zámenu zlého za dobré a dobrého za zlé..(viď základy moderného tzv. “hodnotového manžmentu” tvrdých infoekonomických korporátnych vojen)
5 Porozprávať sa na túto tému možno na príklade Černobyľskej katastrofy. V historickej minulosti zasa na príklade zneužívania, extremizácie a zámernej diskreditácie podstatou objektívne pozitívneho procesu pri kolektivizácii a rozkulačovaní. Dnes taktiež aj perestrojka a nasledujúce reformy dávajú množstvo inFormácii k zamysleniu sa na túto tému (z dedín nie je jednoduché ochraňovať sa od škodlivosti Gajdara a jeho nasledovníkov, ktorí sa usadili v hlavnom meste, preplnených neznalosťou, aroganciou a inými defektami). Tak aj u “našej” (SK/CZ) zmesky pologramotných, vyslovene negramotných, i nepriamo a priamo kúpených deformátorov a niektorých zradcov štátu a jeho národov z radov hlavne bývalej ŠTB pred, i po roku 1989.
6 V tomto poradí, keďže oficiálnu výkonnú politiku definuje prostredie-kultúra formovaná umením. Preto stojí kulturologický manažment a (a)sociálne inžinierstvo vždy nevyhnutne nad manažmentom a marketingom politickým a ekonomickým, nad riadením samotných „náboženstiev“, trhu, burzy, atď.. Oproti tomu reálna konceptuálna, dnes stále ešte tichá, zákulisná, neverejná politika sa zaoberá práve určovaním konkrétnych cieľov jednotlivých kulturologických operácii prebiehajúcej informačnej (studenej) vojny minimálne posledných 4500 rokov.
7 Globálny nadžidovský prediktor je tak „nútený“ riadiť sociálny systém, „samo“organizujúci sa na osnove inštinktívnych programov správania sa skrytého matriarchátu.
8 Podľa slov M.E. Saltykova-Ščedrina, «mužik sa dokonca nebojí ani vnútornej politiky, jednoducho preto, že ju nechápe. Keby si ho hocako trápil, on stále si myslieť bude, že to nie je “vnútorná politika”, ale proste božie dopustenie, ako mor, hlad, povodne, len s tým rozdielom, že tentoraz stelesnením tohto dopustenia je pompadur (ironicky: administrátor-manažér – pozn. aut.). Je potrebné, aby on (mužik-pozn. aut.) chápal, čo je to vnútorná politika? – Na túto tému názory môžu byť isto rôzne.. Ja však, zo svojej strany hovorím priamo: beda vám, páni! Pretože akonáhle mužik (sedliak pozn.prekl.) pochopí, čo je to vlastne vnútorná politika – n-n-ni, c’est fini! (odbilo!) » “Pompadury a pompadurky”. Od Markízy de Pompadúr, zákulisno-politicky veľmi vlivnej metresy francúzskeho kráľa ľudovíta XV., pravnuka Ľudovíta XIV.(“Kráľa Slnko”)
9 Ako sa vraví: “Je vôľa – je Človek. Niet vôle, niet Človeka.” T.j., ak niekto pochopí všetko uvedené tak, že nevinní mužíci trpia od tajnej moci zlých žien, tak v skutočnosti nepochopil vôbec nič. Predstavitelia oboch pohlaví v ich bezmyšlienkovitej podriadenosti vlastného správania sa zvieracím inštinktom sú defektní a vo svojej podstate predstavujú “neľudí”.
Ak sa niekto, oboznámiac sa s vyššie uvedenými pohľadmi na vytvorený inštitút módy rozhodne, že našim ideálom bude odieť všetkých do nejakej šedej uniformy, napr. do prešívaku a teplákov, tak tiež nič nepochopil. Estetika oblečenia, vonkajší výzor a správanie sa človeka je jedno a pornopôsobenie módy je niečo celkom iné.
Informační báze KSB