3.9.2015
...To vedie k vnútrospoločenským konfliktom množiny človeku podobných živočíchov, biorobotov, svojvoľných démonických individualistov, i v každej historickej epoche stanúvšich sa ľudí, v súhrne tvoriacich spoločnosť.1
Takéto druhy konfliktov, podmienené rozdielom v správaní sa, v ktorom sa vyjadruje každý z v spoločnosti existujúcich sTrojov psychiky, sa potláčajú alebo eliminujú inštitútmi spoločenského samoriadenia prostriedkami rôzného druhu: “uspať”, umelo vytvoriť záujmy pre konfliktné skupiny mimo sféry konfliktu, fyzicky izolovať od spoločnosti alebo zničiť jednu alebo viac strán, zúčastňujúcich sa v konflikte.
Ak rozlišujeme v živote sTroj psychiky jedinca v skôr uvedenom zmysle tohto termínu, v každom z množstva skôr diskutovaných variantov, tak pod tlakom objavujúcich sa okolností musíme opustiť názory o tom, že všetky osoby druhu Človek rozumný (Homo Sapiens sapiens)* už len faktom spolupatričnosti k tomuto biologickému druhu, konali (a boli poskladaní) ako ľudia.
Ale, aby sme si v zatemnení mysle nezlomili väz pri popieraní dôstojnosti človeka u kohokoľvek z ľudí, je nevyhnutné sa konkrétne vyhraniť takisto v druhom uhle pohľadu. Predovšetkým je nutné poznamenať, že popieranie ľudskej dôstojnosti na základe pôvodu od určitých predkov, osvojenia návykov a znalostí v živote, sa v dejinách nepotvrdzuje.
Kastový systém, určujúci akoby mieru ľudskej dôstojnosti všetkých jedincov v spoločnosti, sa zrútil, aj keď pôvodne niekto správne rozdelil ľudí do kást v závislosti od ich schopností a návykov. V rodinách vyšších kást sa rodili tí, ktorí si nemohli osvojiť sebadisciplínu, návyky a znalosti, nevyhnutné pre činnosť v spoločnosti; vyrástli tak, že nemali osobné kvality, ktoré boli kedysi položené do základu kastového delenia; a v rodinách nižších kást sa rodili tí, ktorí vyrastúc mali osobné kvality, vyhlasované ako neoddeliteľné vlastnosti vyšších kást; rodili sa tí, ktorí si mohli osvojiť “vyššie” znalosti a návyky, no ktorým to “vyššie” kasty nedovoľovali, popierajúc ich právo na to kvôli pôvodu. Kasty sa v podstate zmiešali, hoci sa zachovali kasty podľa formy a “nastúpila Kali Yuga”.
Potom podobne padol otrokársky a triedny systém, kde nebolo nepriechodných kastových hraníc, kde triedne hranice boli priepustné prinajmenšom v štatistickom zmysle: t.j. bolo všeobecné pravidlo, no boli aj viac či menej početné výnimky z neho.
Počas celých dejín predstavitelia prostého národa opakovane a všade ukazovali “lepším ľuďom”, utláčajúcim prostý národ, že ani oni nie sú lykom šití, a môžu robiť prakticky všetko lepšie ako aristokrati: bojovať – Spartacus, S.T.Razin, E.I.Pugačev, S.O.Makarov, M.V.Frunze, G.K.Žukov a mnohí ďalší; robiť vedu – M.V.Lomonosov, D.K.Maxwell, T.A.Edison; vytvárať umelecké diela – I.E.Repin, S.A. Jesenin, G.V.Sviridov; robiť veľkú politiku – A.D.Meňšikov, A.Hitler, V.M.Molotov, L.M. Kaganovič.
Nech by sa ktokoľvek staval voči vymenovaným a mnohým iným predstaviteľom prostého národa ako k ľuďom, pokladajúc jednych za výtvory pekla a druhých za najlepších predstaviteľov ich národov, tak vo svojich oblastiach činnosti všetci fungovali minimálne nie horšie, než predstavitelia im súčasnej “elity”. Na druhej strane, ak sa obrátime na kroniky, zvestujúce o činoch “významných predstaviteľov elity”, vždy prisudzujúcej plnú dôstojnosť človeka len pre seba, tak mnohí z jej predstaviteľov narobili toľko ohavností, že hovoriť u nich o dôstojnosti človeka sa nedá.
Ak sa pozrieme na organizáciu psychiky jedinca a jeho účasť v kolektívnej psychike, tak mnohé sa v tejto problematike odhaľuje veľmi svojsky.
Vo všeobecnosti sú dospelým, bez ohľadu na ich pôvod, vlastné vrodená a kultúrne podmienená zložka psychiky. Obe sa prejavujú v správaní sa jedinca. Pritom u rôznych jedincov a v rôznych časových intervaloch môže byť správanie podriadené buď inštinktom, alebo sociálne podmieneným zvykom (ako aj inštinkty, zabezpečujúce bezduché automatizmy správania), alebo rozumovému tvorivému chápaniu sveta každého, alebo vychádzajúce za hranice chápaného: vlastnej intuícii; vedeniu Zhora, alebo posadnutosti (v inkvizítorskom zmysle tohto slova).
V ideále musí byť človek slobodný od posadnutosti a všetko ostatné - inštinkty, zvyky, rozum a intuícia – v jeho psychike musí byť vo vzájomnom súlade – harmónii a napomáhať jedno druhému v zabezpečení správania sa človeka v živote tak, aby nebolo konfliktov s Vyšším Zámerom.2
Pritom je zrejmé, že inštinkty, rozum a intuícia sú javy rôzneho hierarchického poriadku v organizácii správania sa človeka na základe i v priebehu jeho psychickej činnosti. Z nášho pohľadu – pre človečí sTroj psychiky – je normálne, ak vrodené reflexy a inštinkty sú základom, na ktorom sa buduje tvorivo rozumové správanie; normálne je, keď intuícia poskytuje inFormáciu, ktorú možno pochopiť prostredníctvom intelektuálnej činnosti. To jest, pre človečí sTroj psychiky jedinca je normálne, keď v jeho hierarchii je intuícia nad rozumom, rozum nad inštinktmi a všetko to spoločne zabezpečuje prebývanie človeka v lade s biosférou Zeme, Vesmírom i Bohom.
Taktiež je človečiemu sTroju psychiky vlastné nasledovné: človek nie je nevoľníkom kolektívnej psychickej činnosti a kolektívna psychická činnosť nositeľov človečieho typu sTroja psychiky prebieha tak, že chyby splodené jedným sa odstraňujú a kompenzujú druhými a každý sa stará o to, aby svojimi chybami nezaťažoval okolie a potomkov.
Avšak dosť často je vidieť, ako sa rozum stáva nevoľníkom a obsluhuje živočíšne inštinkty človeka; ako racionálna činnosť sa vyvyšuje – sama seba velebí a snaží sa odmietať intuitívne ohodnotenia a dokonca úplne vytesňuje intuíciu zo psychiky; ako sa spolu snažia odvrhovať Vyšší Zámer, následkom čoho sa stávajú obeťami nimi neprekonateľnej ohraničenosti a zaujatosti.
Tiež je nutné vidieť aj to, ako jedni jedinci konajú vo vzťahu k druhým, s cieľom skaziť zostrojenie ich psychiky smerom k zvieraciemu alebo “zombie”3, aby oni sami alebo druhí mali možnosť parazitovať, využívajúc psychicky skaličených ako “rozumné zvieratá” alebo robotov, fyziologicky v mnohom identických človeku.
Rovnako tak, ak rozum odmieta intuíciu alebo slúži – ako nevoľník-otrok – inštinktom, tak to . je nie človečí, ale zvierací sTroj psychiky.
Termín zvierací sTroj psychiky, s ktorým sa stretávame v tejto práci, je potrebné chápať konkrétne v tomto zmysle: nadradenosť vrodených zvieracích inštinktov a nepodmienených reflexov v spojení s prijatými z kultúry spoločnosti a bezmyšlienkovite odpracovávanými návykmi správania sa v životných situáciách (svojho druhu analóg drezúry) nad všetkými ostatnými zložkami psychiky toho, komu je dané Zhora byť Človekom Rozumným.
Pritom je potrebné mať na zreteli, že aj pri zvieracom sTroji psychiky môže byť intelekt vysoko rozvinutý a jeho nositeľ môže byť vynikajúcim profesionálom v tej, či onej oblasti činnosti civilizácie4 (vrátane mágie), ale v podstate nestanúc sa človekom.
Všetky tieto inštinkty, reflexy, zvyky a slabosti v správaní sa ľudí pri zvieracom zostrojení psychiky podvedome automaticky spolupracujú pri kontakte jedinca s patričnými vonkajšími rozdrážditeľmi – podnecujúcimi okolnosťami, situáciami.
Aby sme lišiacky nemudrovali a nezačínali opis života dospelých, z nejakého dôvodu od spoločnosti a vzájomne druh od druha odosobnených jedincov – mužov a žien –, v odtrhnutí od reálnych dejín niekedy z biosféry vyjdúvšej súčasnej spoločnosti; a napriek tejto západnej “intelektuálnej” tradícií začínali s tým, že Človek Rozumný je jeden z mnohých druhov v biosfére Zeme, tak bude nutné sa zaoberať detailným a konkrétnym zistením toho, čo v živote ľudí je podmienené všeobecnými biologickými zákonitosťami a čo kultúrou, rozvíjanou v spoločenskom živote množstva jedincov, prechádzajúcich cez všetky vekové kategórie života.5
Psychike každého dospelého človeka je vlastná geneticky podmienená (vrodená) zložka a kultúrne podmienená zložka (výchova a sebavýchova). Pritom kultúrne podmienená zložka sa rozvíja počas celého života na základe osobe vlastnej, vrodenej, geneticky podmienenej zložky, a taktiež i na osnove kultúrneho dedičstva minulých generácií, spoločného viac alebo menej širokému okruhu osôb.
V živote biologického dvojpohlavného druhu Človek Rozumný je funkčné určenie každého pohlavia rôzne. A tento funkčný biologický rozdiel pohlaví musí nachádzať svoje vyjadrenie v osobitostiach vrodených inštinktov mužov a žien a, ako dôsledok, v kultúre spoločnosti, ktorá, stanúc sa v podstate flexibilným mnohovariantným pokračovaním a obálkou inštinktívnych jednoznačných pevných programov správania sa, je výtvorom rozumu mnohých generácií ľudí a obsahuje v sebe jak “nepohlavné” zložky, tak aj zložky, podmienené pohlavnými osobitosťami ľudí.
Ak budeme analyzovať problematiku vzájomných vzťahov pohlaví v dnešnej civilizácii z tohto uhla pohľadu, tak výsledok bude pre mnohých neočakávaný:
Napriek nespornej viditeľnosti patriarchátu ako dominujúceho typu spoločenských vzťahov, ak nie v drvivej väčšine krajín sveta, tak minimálne v spoločenstvách, v osnove kultúry ktorých leží Biblia, dominuje matriarchát v jeho skrytej forme6.
Každá spoločnosť, v ktorej je analógia príslovia “Nikto nie je hrdinom pred svojou ženou” a rovnakú podstatu vyjadrujúce anekdoty7, žije v matriarcháte. Matriarchát v minulých dejinách formovania dnešného ľudstva je podmienený geneticky naprogramovaným súborom inštinktov jedincov každého pohlavia.
Ak pozeráme na proces života biologického druhu v biosfére, tak to hlavné v ňom je – reprodukcia generácií. To sa týka všetkých druhov, vrátane Človeka.
Osobitosť Človeka je v tom, že mu bolo dané Zhora byť Rozumným a poskytnutá sloboda vôle, v základe ktorej leží sloboda ozmysleného výberu svojej línie správania sa v Objektívnej realite. Rozum vytvára kultúru – celú geneticky nededičnú inFormáciu, odovzdávanú v spoločnosti z generácie na generáciu v ich kontinuite; ale okrem kultúry sú človeku vlastné i vrodené programy správania sa – rôznorodé nepodmienené reflexy a inštinkty, na ktoré tým, ktorí majú v úmysle realizovať sa ako skutočný človek, a nie človek potenciálny (akým je od narodenia), je v dnešnej civilizácii zabúdať neprípustné.
V tých etapách rozvoja dnešného ľudstva, keď každý človek dostával priamo z prírody viac, než sprostredkovane cez systém spoločenských vzťahov, možno predpokladať, že kultúra bola nerozvinutá v porovnaní s dnešnými časmi, keď mnohí “žijú” v úplne umelom životnom prostredí a priamo z prírody nedostávajú skoro nič, okrem vzduchu. A rovnako tak, v počiatkoch formovania súčasnej civilizácie po dovŕšení globálnej katastrofy, vrodené inštinkty hrali podstatne väčšiu úlohu v živote druhu Človek potenciálne Rozumný, než kultúra.8 Pretože funkčnou záťažou muža pri zabezpečení života biologického druhu v takých podmienkach je zabezpečenie života a činnosti matiek, priamo vychovávajúcich potomstvo, tak mužské pohlavné inštinkty sformované tak, že, blokujúc programy sexuálneho správania zajačieho typu “našou úlohou nie je rodiť ( a tým viac ani vychovávať...) – vsunul, vytiahol a „v nohy“...”, postavili muža do pozície psychickej podriadenosti vo vzťahu k žene. Toto genetické dedičstvo minulosti sa v mnohom zachovalo dodnes, pretože kultúra, rozvíjaná na takejto psychickej osnove, je v mnohom pokračovanie a obálka programov inštinktívneho správania sa.
Inými slovami, v systéme “matky-deti-muži (nie nutne otcovia)” je vytvorený geneticky podmienený inštinktívny systém podriadenia správania sa jedincov rôzneho pohlavia a rôznych vekových kategórií: matka je v správaní priamo orientovaná na uspokojenie životných potrieb dieťaťa v prvých rokoch jeho života, pokiaľ nie je spôsobilé žiť bez cudzej obsluhy; muž je cez sexuálne inštinkty priviazaný k žene a podriadený žene9 (nie nevyhnutne jedinej, ale môže byť i mnohým), a tým nepriamo orientovaný na uspokojovanie potrieb dieťaťa (možno, že aj nie od neho narodeného) a taktiež aj matky.
Ale, keďže správanie ženy je v čase štatisticky prevladajúco orientované na pásmo “súčasnosť” na obr. 7, tak psychická závislosť muža na žene prostredníctvom sexuálnych inštinktov vytvára podmienky, v ktorých, ak je žene vlastný na daný okamih orientovaný despotizmus, tento despotizmus podriaďuje okamihovosti aj mužské správanie sa, možno, že samo o sebe orientované na iné časové intervaly. Tým do psychiky muža vnáša žena nesúlad, odsudzujúc ho na zvýšenú chorobnosť a poškodenie života.
* * *
1 Spoločnosti v ich historickom vývoji sa odlišujú jedna od druhej nielen kultúrnou svojráznosťou každej epochy, ale aj proporciami, v ktorých sú reprezentované predtým nazvané psychické typy a ich podtypy.
2 Ekvivalent pre adeistov: nerúbať konár na ktorom sedíš, inak povedané: neničiť objímajúce systémy v Objektívnej realite, od existencie ktorej závisí bytie každého človeka i ľudstva ako celku.
3 Inak povedané, „zombie“ to je „klobásový“ typ psychiky: „Mnohí ľudia sú podobní klobásam: čím ich naplnia, to aj v sebe nosia.“ – K. Prutkov
4 Inými slovami, hoci ľudská dôstojnosť nie je možná bez profesionalizmu v tom alebo inom druhu spoločensky prospešnej činnosti, tak nie v profesionalizme sa ona vyjadruje. Dosť často špičkový profesionál nie je človekom, ale prídavkom k svojmu pracovnému miestu. Iný, poučujúci druhých o právach človeka a humanizme, nič iné robiť nevediaci a nechcejúci, preto tiež nie je človekom.
5 Podrobnejšie pozri práce VP CCCP “Od človekapodoby k človečenstvu” (názov prvej redakcie v r. 1997 “Od matriarchátu k človečenstvu...”).
6 Ale aby sme nezostali dlžní: na skutočnosť, že zvieracie inštinkty ženy vládnu nad súčasnou civilizáciou, bolo v r. 1992 - 1993 priamo poukázané v publikáciach Bohorodičského centra obrody kresťanstva, proti ktorému sa okamžite postavila oficiálna pravoslávna cirkev, a ktoré sa okamžite snažili očierniť ako “totalitárnu sektu”, neodeliac zrno od pliev.
7 Napríklad: Kráľ počul, že všetci muži v jeho kráľovstve sa boja svojich žien. Aby si overil, či je to tak, nariadil zhromaždiť celú mužskú populáciu hlavného mesta na námestie pred palácom. Keď sa muži zišli, prikázal, aby všetci, ktorí sa boja svojich žien odišli od paláca a tí, ktorí sa neboja svojich žien – sa priblížili k palácu. Ako výsledok – pred palácom sa objavil len jeden mužíček. Kráľ sa ho spýtal, či sa skutočne nebojí svojej ženy a dostal odpoveď, že sa veľmi bojí, ale prešiel na túto stranu námestia, pretože žena mu zakázala byť tam, kde sa zhromažďuje mnoho mužov z obavy, že ho všetci muži spolu zatiahnú do nejakého popíjania alebo bitky.
8 Najmä plodnosť na podporu početnosti populácie (kmeňa) znamenala oveľa viac, ako úspechy medicíny. V etape rozvinutej kultúry je krach medicíny schopný spustošiť celý kontinent, ako to bolo v stredoveku, keď mor niekoľkokrát vykosil prakticky celú populáciu Európy; epidémia “španielskej” chrípky po skončení 1. svetovej vojny si odniesla okolo 20 miliónov ľudských životov – viac ako samotné vojenské akcie.
V perspektíve ďalší krach medicíny je neúspech v boji s genetickými chorobami a rôznou imunodeficienciou, ktorých prudký nárast je vyvolaný minulými „úspechmi“ medicíny a nezdravým spôsobom života civilizácie, ničiacim biosféru, ktorej súčasťou je aj obyvateľstvo.
9 A na tejto psychickej podriadenosti muža žene cez sexuálne inštinkty je založený inštitút posteľovej politiky, predurčujúci verejnú politiku. Nakoľko je v nej posteľovo-politická aktivistka vo výbere sexuálneho partnera verejného politika, politických cieľov a stratégie ich realizácie slobodná - to už je iná otázka. Konkrétne, ak by pod Svjatoslava nepodsunuli Malku - dcéru chazarského rabína, tak ich syna – kniežaťa Vladimíra Krstiteľa – by v histórii nebolo. Majitelia biblického projektu by museli hľadať iné cesty k infikovaniu Rusi byzantizmom, a viac ako 1 000 rokov biblického duchovného otroctva by ani nemuselo byť.
Informační báze KSB