VODA MŔTVA, kapitola 7, část 4

25.9.2015

předchozí část

O zaniknutí množiny, idntifikovanej jej personálnym zložením, je možné hovoriť aj v štatistickom zmysle, t.j., je možné považovať zaniknutie množiny za uskutočnené, ak zaniklo nejaké definované trvalé (spravidla pre všetky skúmané množiny) percento z počiatočných 100%, napríklad 80%, alebo 95%, ako na obr. 5.

Obr. 5. Charakteristika úbytku častíc z počiatočného zloženia množiny v priebehu času

Pozrime sa na obr. 6. V hornej časti obr. 6 je hypoteticky zobrazená celková doba trvania globálneho dejinného procesu (stupnica času je hypotetická, nerovnomerná). Nižšie sú rozmiestnené dve časové osi. Na nich sú zobrazené dva procesy. Na hornej časovej osi je proces súvislého striedania pokolení ľudí. Na dolnej časovej osi je proces obnovy technológií a praktických životných návykov.

Čisto formálne podľa algoritmov zostrojenia každý z procesov, zobrazených na hornej a dolnej časovej osi obr. 6, je rovnaký-identický jak s procesom, zobrazeným na obr. 5, tak aj vzájomne medzi sebou. Pritom sa predpokladá, že v každom momente dejinného procesu možno podľa personálneho zloženia rozlíšiť pokolenie ľudí. V tomto momente bude mať 100-percentnú početnosť, ktorá sa bude zmenšovať až do úplného zmiznutia pokolenia. Keďže sa však rodia ľudia noví, ktorí nie sú súčasťou prvotne vybranej množiny, tak v tom momente dejinného procesu, keď zmizne predtým identifikované pokolenie, je možné rozlíšiť ďalšie pokolenie, taktiež majúce v tomto momente 100-percentnú početnosť.

Obr. 6. zmena vzťahu etalónových frekvencii biologického a sociálneho času
 

Analogicky sa predpokladá - a tento predpoklad neprotirečí možnostiam archeológie, - že v počiatočnej perióde formovania civilizácie je identifikované nejaké plne definované množstvo technológií a životných návykov-zručností. Ďalej mierou dejinného rozvoja technológie a zručnosti, patriace k tomuto obdobiu vývoja, postupne vypadávajú z používania. V tom momente dejín, keď zmizne počiatočná množina technológií a životných návykov, bude možné rozpoznať nejakú inú množinu technológií a životných návykov. Je možné, že pod vplyvom vedecko-technického pokroku bude početnejšia, ako predchádzajúca. Napriek tomu, aby sme zjednodušili zostrojenie grafu, môžeme početnosť odhalených nových technológií takisto považovať za rovnú 100%. Ako bolo poznamenané pri skúmaní obr. 5, možno moment zmiznutia jak pre pokolenie ľudí, tak i pre generáciu technológií¹ a životných návykov, chápať aj v štatistickom zmysle: nakoľko úplné zmiznutie, fixované na zmiznutie posledného z objektov množiny, môže byť silno vypadávajúce z celkovej štatistiky a pre ňu necharakteristické, tak je možné považovať zánik množiny za uskutočnený, ak zmizlo nejaké pevne stanovené percento z počiatočných 100%, napr. 80% na začiatku identifikovaných technológií. Takisto možno pristupovať aj k procesu obnovy generácie ľudí: t.j., nečakajúc na odchod zo života posledného dlhožijúceho, možno rátať, že ak odišlo z tohto sveta 80% kedysi identifikovaného personálneho zloženia obyvateľstva, tak generácia bola nahradená novou.

Zodpovedajúco tomu, pri plnej formálnej zhode zostrojenia, vecný rozdiel medzi horným a dolným grafom v hornej časti obr. 6 je v rôznom charaktere súmerateľnosti procesu striedania pokolení ľudí a procesu výmeny generácií technológií a životných návykov s astronomickým etalónom času (rok je zmena ročných období pri obehu Zeme okolo Slnka).

Doba trvania života pokolenia Т_b je podmienená geneticky a v priebehu dejín sa mení v ohraničenom rámci (Т_{b priem} = v rámci storočia ± desiatky rokov). Hoci priemerná dĺžka života ľudí v priebehu známych dejín dnešnej civilizácie rástla, predsa len nevzrástla mnohonásobne. Dôsledkom toho je možné ju považovať za približne nemennú vo vzťahu k etalónu astronomického času. Tento proces striedania následných pokolení je možné zvoliť ako etalónový proces biologického času, čo je aj zobrazené na hornej osi času obr. 6, naľavo od medzery horizontálnych osí grafov, oddeľujúcich ďalekú minulosť od našej epochy – obdobia dejín života súčasných a osobne pamätajúcich minulých generácií, ku ktorým patrili otcovia a dedovia teraz žijúcich.

Proces obnovenia technológií a zručností, zobrazený na dolnej časovej osi v hornej časti obr. 6 ako postupnosť ubúdajúcich množín, taktiež môže byť zvolený ako etalónový proces času. Avšak na rozdiel od horného grafu, trvanie života generácií technológií a zručností v priebehu dejín nie je nemenná. A to ani približne, keďže sa následkom zrýchľovania periodicity obnovy technológií a zväčšovania celkového množstva informácií v kultúre spoločnosti, zmenila kvalita biologicko-sociálneho systému ako celku. To vidno na nasledujúcom grafe, umiestnenom v dolnej časti obr. 6. Tam je umiestnený ešte jeden súradnicový systém s časovou osou, na ktorom je ukázaná v priebehu dejín zmena merných charakteristík procesov striadania pokolení a obnovy technológií a praktických životných návykov.

Grafy procesov na hornej a dolnej časovej osi možno vzájomne porovnať, čo je aj na obr. 6 spravené. V jeho ľavej časti pripadá na jednu časovú periódu vymiznutia počiatočného množstva technológií mnoho zmien ľudských pokolení. V jeho pravej časti je kvôli prehľadnosti zobrazenia zmenená mierka pozdĺž časovej osi (je to vidno v úseku, zobrazujúcom plynutie procesu globálnych dejín). Dôsledkom toho dĺžka života generácie XX. storočia vyzerá mnohonásobne dlhšia, než v ľavej polovici obrázku, vzťahujúcej sa k obdobiu vzniku prvých regionálnych civilizácií. Tento pomer však umožnil zreteľnejšie zobraziť na dolnej časovej osi proces mnohokrátnej obnovy technológií a praktických životných návykov v priebehu života jednej generácie, a taktiež aj rast množstva informácií v kultúre spoločnosti. V tejto časti obrázku je narušená mierka aj na vertikálnej osi, dôsledkom čoho je začiatočná početnosť 100% neskorších nasledujúcich množín technológií a životných návykov zreteľne vyššia, ako u predchádzajúcich.

Charakter vzťahu frekvencií horného a dolného procesu na obr. 6, znázornený v jeho ľavej časti, sa zmenil na kvalitatívne opačný. Matematicky sa to vyjadruje nasledovne: na úsvite dnešnej civilizácie bolo f_b >> f_s; v priebehu jej rozvoja sa stalo f_s > f_b; a graficky je to zobrazené v dolnej časti obr. 6.

Zistené frekvencie f_s a f_b – to sú miery rýchlosti obnovenia informačného stavu spoločnosti (ako hierarchicky organizovaného systému) na sociálnej a biologickej úrovni jej organizácie. Na grafe (približne) nemenná V_g znázorňuje rýchlosť obnovy genetických informácií (index „g“) v populácii; v priebehu celých dejín rastúca V_s charakterizuje rýchlosť obnovy kultúry, ako geneticky z pokolenia na pokolenie nepredávanej informácie.

Ako je zo života, z matematiky i z grafu vidno, prebehla zmena pomerov etalónových frekvencií biologického a sociálneho času.

Objektívny jav, ktorý je tu nazvaný zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, je vlastnou charakteristikou globálneho biologicko-sociálneho systému, pred ktorým sa niet kam podieť. Je to informačný proces, prebiehajúci v hierarchicky organizovanom systéme. Z teórie kmitania a z teórie riadenia je známe, že ak v hierarchicky organizovanom mnohoúrovňovom (multikvalitatívnom) systéme prebieha zmena frekvenčných charakteristík procesov, prejavujúcich každú z množstva ich vlastností, tak systém prechádza do iného režimu svojho správania sa. Je to spoločná vlastnosť hierarchicky organizovaných systémov, majúcich množstvo rôznorodých vlastností, do triedy ktorých patrí jak ľudská spoločnosť celkovo, tak aj hierarchicky organizovaná psychika každého jedinca.

Je to spoločná vlastnosť multiparametrických a hierarchicky organizovaných informačných systémov. Vo vzťahu k životu spoločnosti predurčuje kvalitatívne zmeny v organizácii psychiky danej množiny ľudí, v mravnostne-etickom podklade - zdôvodňovaní a cieľavedomosti ich činnosti i vo výbere prostriedkov na dosiahnutie cieľov..Predurčuje kvalitatívne zmeny toho, čo možno nazvať logikou sociálneho správania – je to masová štatistika psychickej činnosti osôb, prejavujúca sa v reálnych faktoch života.

Žijeme v období dejín, kedy zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času už prebehla, ale nastolenie novej logiky sociálneho správania sa, ako štatisticky prevládajúcej a určujúcej život celej spoločnosti, sa ešte nezavŕšilo. Avšak spoločenské riadenie na osnove predchádzajúcej logiky sociálneho správania sa, podmienenej predchádzajúcou štatistikou osobnostnej psychiky množiny ľudí, už stráca stabilitu, t.j. moc a spôsobuje mnoho nešťastia a ohrození života.

Formovanie logiky sociálneho správania sa, zodpovedajúcej novému pomeru etalónových frekvencií, prebieha v našej dobe a každý z nás sa na ňom zúčastňuje cieľavedome, i nevedome na osnove v minulosti osvojených automatizmov správania sa. Avšak každý podľa svojej vôle, jeho mravnosťou podmienenej, možnosť má, vedome za následky zodpovedajúc, vybrať pre seba ten – či onen štýl života. A v podstate - zvoliť osobnú kultúru psychickej činnosti.

Tí, ktorí logiku sociálneho správania minulú, v šplhaní hore po stupienkoch vnútrosociálnej pyramídy, nasledujú, alebo udržať vybojované výšiny sa snažia, stále častejšie stretávať budú rozčarovania..., nakoľko v momente dosiahnutia cieľa, alebo osvojenia prostriedkov na dosiahnutie jeho, spoločenská významnosť cieľa zmizne, alebo sa osobná hodnota jeho významnosti zmení. Prichádza k tomu následkom zrýchleného obnovovania kultúry. To predurčuje nevyhnutnosť výberu cieľov podľa ich udržateľnosti v čase a najväčší význam budú mať „večné hodnoty“, ktorých osvojenie si uchováva svoj význam nezávisle od zmeny technosféry a výdobytkov vedy.

Byť človekom v súlade s Bohom i biosférou, predurčené udiať sa pri novom pomere etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, je nepominuteľným a samo o sebe dostatočným cieľom pre každého zdravého mravne i intelektuálne. I cieľu tomu podriadená bude celá sociálna organizácia života a moci. Bo všetci, kto otrokom ostanú v života zhone, odsúdení sú na odvrhnutie biosférou Zeme.

Všetky elementy človečenstva ako systému v biosfére Zeme, ktoré sú neschopné pohotovo zareagovať na zmenu pomerov etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, sú odsúdené na odvrhnutie biosférou Zeme, prechádzajúcej do iného režimu svojho bytia pod vplyvom ľudskej činnosti niekoľkých posledných tisícročí. A pred biosférou Zeme neochráni ani bunker hermetický s protézou Prostredia životného, ani „kumšt“ medicínsky...

*            *
*

Zmena pomerov etalónových procesov biologického a sociálneho času je objektívny (t.j. vonkajší, neriadený) faktor vo vzťahu k hovädskému stavu davo-„elitárnej“ spoločnosti. Tento faktor, zrodením inej kultúry, principiálne odlišnej od predchádzajúcich typov kultúry davo-„elitarizmu“, podomieľa davo-„elitárnu“ organizáciu spoločnosti. Kultúra je faktorom tlaku na biologický druh, ktorému sa prispôsobuje súhrná matrica geneticky podmienených možností a usporiadania populácie. Preto biologické zákonitosti, spravodlivé pre populácie s davo-„elitárnou“ sociálnou organizáciou, nemôžu byť rozšírené v populácii s iným typom kultúry, vylučujúcej davo-„elitarizmus“. Tak Príroda ľudí pred voľbu stavia: buď pád zažratých davokratov späť do sveta zvierat, alebo vzostup ľudí k Č(E)LOvečnosti.

L.N. Humiliev sa zmohol preskúmať proces „etnogenézy“, nezabiehajúc do sociálnej sféry z jedného dôvodu. Davo-„elitárna“ spoločnosť sa z informačného pohľadu ničím neodlišuje od populácie zvierat. V populácii zvierat prebieha obnova jej informačného stavu iba so zmenou pokolení na úrovni genetického aparátu. V davo-„elitárnej“ spoločnosti, kde kvôli najrozličnejším príčinám základná masa zloženia oboch davov tvrdohlavo chce žiť cudzím umom, hodnotiac podľa autorít a spokojac sa s tradíciami, prebieha obnova informačného stavu na úrovni sociálnej organizácie taktiež so zmenou pokolení. Čo si totiž stáda úd osvojiť stihol do vstupu na prah dospelosti, s tým on i zo života odíde, možno i prastarým starcom súc. Tento jednotný charakter procesov informačnej obnovy populácie na úrovni sociálnej organizácie a genetického aparátu – osobitosť, charakteristika davo-„elitarizmu“ - umožnil L.N. Humilievovi do pojmu „pasionárnosť - vášnivosť“, a ďalších, s ním spojených, zhrnúť najrôznorodnejšie javy, týkajúce sa informačných procesov na úrovni genetickej obnovy populácie i na úrovni jej sociálnej organizácie. Nepriamo to umožňovala nemiestnosť pojmu „informácia“ a neučitosť pojmu „čas“ v dialektickom materializme.

Tá istá „nerozlíšiteľnosť“ informácie od energie je viditeľná aj pri opise «indukcie vášne», ktorej príklady L.N. Humiliev uvádza: Napoleon na Arkolskom moste, A.V. Suvorov na pochode v Taliansku a Švajčiarsku atď. Avšak indukcia, ako jej i je stanovené byť, je javom informačným. Vojsko dôveruje tým veliteľom, ktorých dobre pozná. Každý vojak nesie v sebe stereotypy správania sa v boji. Jeden veliteľ je schopný u jedných a tých istých vojakov aktivovať stereotypy bojovej vytrvalosti a neústupčivosti, a druhý stereotypy bezdôvodného úteku. Stereotyp, včítane neželaného, môže byť i zablokovaný, čoho príklad bol v Kulikovskej bitke: knieža Dmitrij Ivanovič dal zbroj svoju druhému vojakovi, a sám, oblečúc sa ako radový vojak, v spoločnej línii sa bil. Všetci ruskí to vedeli, a ťažké zranenia Dmitria Ivanoviča - strata vlastnej energie „vášnivosťou“ - nezabránili ruským Kulikovskú bitku vyhrať, pretože všetci vedeli, že knieža je od prostého vojaka neodlíšiteľný, a všetci musia jeden za druhého stáť ako za knieža, za seba, za Zem Ruskú. Nesmie sa zabudnúť ani na požehnanie Sergeja Radonežského, ktoré taktiež zohralo svoju úlohu.

V priebehu boja „Variaga“ začali na palube vznikať zdžania a strácať sa tempo streľby. Zistilo sa, že medzi posádkou (po zásahu veliteľského mostíka krížnika japonským granátom) prebehla fáma o smrti veliteľa. Objavenie sa na vrchnej palube pred zrakmi námorníkov veliteľa V.F. Rudneva, vyjdúvšieho z veliteľského mostíka, zahasilo fámu a obnovilo zladenosť práce zameriavania zbraní.

Začiatkom vojny v r. 1941 sovietská pechota sedela v individuálnych bunkových jamách², a nie v líniových zákopoch a často sa jej triasli kolená. „Bojovníci“ strácali bojaschopnosť a masovo sa vzdávali do zajatia z vlastného strachu bez akýchkoľvek vojenských príčin k tomu. A nijaká indukcia „vášne“ nepomáhala. Avšak systém ochranných buniek „múdri“ velitelia nevymysleli sami, ale ho prebrali od Japoncov: u nich bol tento systém plne efektívny, keďže u japonského vojaka bol v súlade s duchom Šinto(izmu) CIEĽAVEDOME pestovaný stereotyp vojenskej obetavosti. V tom istom období flotila USA poznala prípady, keď zo strachu pred kamikadze Američania, vychovávaní na princípe platenia za všetko tvrdou menou a prinesenia na obeť Krista, umiestňovali na palubách svojich lodí pre japonských kamikadze šípky z celtoviny - «lietadlové lode týmto smerom» - hoci v podmienkach života na lodi sú možnosti na prejavenia sa efektu „vášnivej indukcie“ hocikde: možno „vášnivcov“ hoci aj stavať do stráže „indukovať“ non-stop.

„Indukcia vášne“ je aktivizácia vnútorných sformovaných stereotypov dlhodobej pamäte podvedomia, a nie prejav geneticky podmienených inštinktov a nepodmienených reflexov, aj keď „indukciou vášne“ môžu byť aktivované aj inštinktívne a reflexné programy správania. Robí sa to cez biopoľovú informačnú výmenu a nevychádza na úroveň vedomia: či sa to robí hlasom alebo osobným príkladom, je druhoradé. No ak niet stereotypov, sformovaných kultúrou, tak nebude ani „indukcie“. V lepšom prípade nastane živelný výron neorganizovanej energie davu a inštinktívne podmienená zhovadilosť.

Aj v dejinách boli rôznorodé «etnogenézy»:

• pomerne slobodný rozvoj kultúry v súlade so štatistickými charakteristikami súhrnej matrice geneticky podmienených možností a prednastavení – takých je väčšina do-biblických etnogenéz;

• aj násilná deformácia súhrnej matrice pod umelo vytváranú cudziu kultúru – Sinajský „pochod“ starovekých Hebrejov, pod vedením znacharstva, do ktorého zdegenerovalo niekedy spravodlivé a ľudomilné egyptské žrectvo, i celá nasledujúca história židovstva;

• aj prechodné varianty, kedy sa periódy rozvoja kultúry v súlade so súhrnou matricou striedali s periódami deformácie matrice pod zvonku dosadenú cudziu kultúru – krstenie Rusi, revolúcie Ruska, perestrojka.

Celkovo je možné z teórie „vášnivosti“ urobiť rovnaký vývod: davo-„elitárna“ sociálna organizácia spoločnosti nedovoľuje ľudstvu pozdvihnúť sa zo zvieracieho stavu. Príroda zhadzuje „etnikum“ do fauny, následne potom, ako ono zrodí ďalšiu slepú uličku kultúry davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti. Či bude zavŕšujúca fáza etnogenézy nazvaná katastrofou kultúry, alebo homeostázou, v ktorej prebieha degenerácia a smrť od hladu kvôli lenivosti – to podstatu veci nemení: č(e)loVEČNOSŤ³ je bezpečne chránená pred davo-„elitarizmom“ a v jeho základe ležiacou zhovadilosťou.

Avšak sociálne vypitvaná koncepcia L.N. Humilieva (ostatne ako aj sociálne vypitvaná koncepcia G. Klimova) je výhodná pre expanziu sio-internacizmu a nadžidovského prediktora, pretože po celej VULGARIZÁCII ideí oboch koncepcií v kolektívnom vedomí davu zostane „etnogenéza“ a degenerácia - mimo spoločnosti.

«To znamená, že tu sa stretávame s determinovaným prírodným javom, za ktorý človek morálnu zodpovednosť nenesie, aj keby pritom hynula prekrásna panenská príroda i veľkolepá cudzia kultúra. Smutné, samozrejme, no čo narobíš?» (L.N. Humiliev, str. 462)

Avšak takýto pohľad je nedôstojný človeka...

Február- jún r.1991

Upresnenia: marec r. 1998

Február – marec r. 2004

Jún- september r. 2015

-pokračování- (Kapitola 8: "Co vyšlo najevo později")