19.10.2014
...
Slávny vzorec Е = mс2 spája dva spôsoby merania množstva matérie (je možné merať jednotkami energie i pre všetkých obvyklými jednotkami hmotnosti) s priestorovou a časovou súmerateľnosťou1. Takéto vzájomné previazanosti vyvstávajú pri porovnaní neurčitostí popísaných Heisenbergovým princípom neurčitosti2. Ak aj tieto vzorce našej súčasnej fyziky objektívne obsahujú istú kvantitatívnu nepresnosť, jednako len odmietajú objektívnu nezávislosť priestoru a času, ako informačných charakteristík, mierou predurčeného, bytia - existencie materiálnej Stavby sveta – Univerza. (Toľko k realite makro- a mikrokozmu, veľmi stručne so skúmaného pohľadu, čo umožnilo v posledných rokoch v mnohom, technologicko-spoločensky zásadnom, ázijskym a ruským vedcom vyjsť zo slepej uličky chybného systému MEST - HEPČ a dobehnúť i predbehnúť Západ...)*
To znamená, že „priestor“ a „čas“ nie sú vlastnosti objektívne „pustej schránky“, do ktorej je umiestnená materiálna Svetostavba - Univerzum so všetkým v ňom žijúcim, ale sú to vlastnosti samotného trojjediného sTrojenia - sTvorenia sveta, Vesmíru, po starom (z)VesťMiery3. Tie človek vníma ako proporcionalitu (súmerateľnosť) fragmentov Vesmíru, existujúceho ako proces MIEROU pravdepodobnostne predurčených preOBRAZovaní MATÉRIE pri zobrazení informácie, prenášanej spolu s energiou (matériou) z jedného fragmentu (časti) Věs(i)Míru do druhého.
Avšak ani jeden zo spôsobov porovnávania nie je možný, ak nie sú prítomné objekty, nesúce v sebe trojjedinstvo matérie-informácie-miery, schopné vzájomnej spolupráce, z ktorých sa vyberie jeden ako etalón, a s ktorým sa porovnáva (dáva do poMeru) druhý. Čas je vnímaný o to viac ako objektívny čas, čím viac je v prírode rozšírená trieda procesov, z ktorej sa vyberá etalónový proces času. Z tohto dôvodu je céziový etalón frekvencie a času vhodnejší ako astronomický, kvôli jedinečnosti každého z astronomických objektov (ich obrovského množstva)* a množstvu atómov. (Atómový etalón navodzuje ilúziu objektívneho času menej, ako etalón, naviazaný na astronomický objekt alebo proces, napr. striedanie ročných období, mesačné a slnečné cykly a pod.)*
V princípe ľubovoľný proces, v ktorom je odhalená periodičnosť zmien nejakej jeho vlastnosti, môže byť vybraný ako etalónový proces času.
Jednotkou merania času sa pritom stáva celá perióda, alebo nejaká zjavne od druhých odlíšiteľná časť celej periódy etalónového procesu. Samozrejme, že všetky etalóny pritom zostávajú navzájom súmerateľnými, no niektoré z nich – pri porovnaní navzájom - nebudú mať vlastnosť rovnomernosti. T.j. rôzne periódy jedného procesu budú mať rôznu dobu trvania, ak by sme ich trvanie merali v im zodpovedajúcich periódach druhého, celkovo objemnejšieho procesu. Ani jeden etalónový proces sám sebou meraný byť nemôže4. Čo sa týka etalónov času, tak etalón času nie je merateľný sám o sebe z dôvodu zmiznutia jeho predchádzajúcich periód v minulosti.
Rovnako tak možno vybrať z množstva procesov, zviazaných s hierarchicky mnohoúrovňovým systémom, disponujúcim množstvom rôznorodých kvalít, nie jeden, ale niekoĺko etalónov. Vlastný pre každú z úrovní jeho organizácie, vlastný pre každú z množstva jej kvalít. V tom prípade bude pomer etalónových frekvencií charakterizovať režim, v ktorom sa systém nachádza.
Konkrétne z toho dôvodu, ako druhotná kategória vo vzťahu k Miere, je čas NEobjektívny a NEabsolútny. Meranie (vnímanie) času je postavené na výbere etalónu – kyvadlového procesu - a spočítaní počtu jeho celých kmitov. Výber etalónového procesu-kyvadla (to je tiež miera - „metroNóm“) je vždy subjektívny, hoci nemusí byť vnímaný ako výber. Odtiaľ aj pochádza rôzne vnímanie času. Hamletovské „Rozpadla sa väzba časov“ je vyjadrením zmätku subjektu v súvislosti s množstvom procesov v ich hierarchii k určitému etalónu času.
Vo vzťahu k subjektu môže byť proces, nesúci etalónovú frekvenciu, vonkajším i vnútorným. Ako objektívny sa vníma čas, postavený na etalónových procesoch, plynúcich jak vo vnútri subjektu, tak aj mimo neho. „Stupeň objektívnosti“ času je tým vyšší, čím viac všeobecnejšie pre Vesmír a rozšírenejšie procesy vystupujú v úlohe etalónových. Najvšeobecnejšie - Vše-Obsiahle procesy v rámci rozšírenia svojej celistvosti sú nerozlíšiteľné jeden od druhého vo vnútri subjektu i mimo neho. Preto najviac „objektívny“ nejaký vševesmírny čas je z vnútra tohto Vesmíru nepoznateľný5.
Subjektívne vnímanie času má dvojaký charakter:
- po prvé, podľa úrovne v hierarchii VesMíru, v ktorom plynie etalónový proces. Odtiaľ máme čas asTroNomický, fyzický (lokálny), biologický, sociálny atď.;
- po druhé, podľa toho, ktorá strana v etalónovom procese vyzerá byť z pohľadu subjektu v každom konkrétnom prípade najdôležitejšou - materiálna alebo informačná,6 nezávisle od materiálnych nosičov porovnávaného a etalónového procesu.
Takým príkladom môže byť modelovanie nejakého procesu na analógovom prístroji. Hoci aj pristávania lietadla. Fyzický čas pre modelovaný a modelujúci proces môže byť rôzny. Reálny proces pristávania trvá desiatky sekúnd. Pri modelovaní na analógovom prístroji možno modelujúci proces natiahnuť v prípade potreby aj na hodiny. No grafy zmeny rovnorodých parametrov modelovaného i modelujúceho procesu môžu byť zostrojené v jednom spoločnom nákrese a zhodovať sa v začiatku i konci oboch procesov. V tom prípade bude inFormačný čas pre ne spoločný, aj keď čas fyzický bude rozličný7.
Porovnanie etalónových frekvencií času na rôznych úrovniach hierarchicky organizovaného systému, a taktiež v rámci každej z vlastností systému, sa môže v procese jeho rozvoja meniť. To nevyhnutne prináša so sebou zmenu správania sa systému až do jeho transformácie na kvalitatívne iný systém.
...
1 Energiu (gr. koiné: ἐν = „vnútro, podstata“, ἔργον = „vplývať, tvoriť, zostrojiť, pracovať“...schopnosť vykonávať prácu) možno, okrem E = F . a (N . m = J), merať napr. aj ako „dosiahnuteľný“ (s príslušnými koeficientami účinnosti) energopotenciál objektu. „Hmotnosť“ vnímame odborne zasa aj napr. z pohľadu energopoteciálu konkrétneho bodu zvoleného gravitačného poľa. Konštanta „c“ je rýchlosť „v“ svetla. v = s / t (pozri 7. ročník Základnej školy: dráha “s“ (rozmer „priestoru“), prejdená za konkrétny čas. Čas je vnímaný subjektívne, väčšinou ako konkrétna, ľubovoľne zvolená, spoločenským konsenzom dohodnutá astronomická konštelácia. T.j., niektorý z cyklov, frekvencií zvolenej planéty vo vzťahu k nejakej zvolenej hviezde, inej planéte, a pod. - pozn. prekl.
2 Dve komplementárne (vzájomne previazané) vlastnosti nejakej častice v rámci Kvantovej mechaniky nemôžu byť presne určené, ale iba s nejakou štatistickou pravdepodobnosťou. Napr. miesto a impulz (p = N.s = kg.m..s−1). T.j. taktiež vzájomná previazanosť matérie (hmoty) a jej mier (priestoru a času). - pozn. prekl.
3 Pre zopakovanie dávny príbeh faraóna, pýtajúceho sa svojich dvoch hlavných kňazov na iný, ľuďom zrozumiteľnejší, názov pre Boha (podľa viacerých závažných príznakov vyzerá, že egyptská elita, a nielen egyptská., bola od pradávna monoteistická; dav nie). Hierofanti (eFóres) sa išli poradiť, vrátili sa a vyriekli slovo „MIERA“. Preto sa skratka „Vesmír“ vníma pôvodne v plnšom znení skôr ako zvesť miery, slovo, čin miery mier, vesmír, spoloČnosť mier atď. St. gr. hel. polis, kosmos „κόσμος“ – poriadok svet(l)a, řád, rada, hodnosť, hodnota; latinsky: UniVersUm – dopl. prekl.
4 Hĺbková obrazná predstava je o tom podaná v kreslenom filme „38 papagájov“. Ako je z neho známe, dĺžka pytóna pozostáva z „38 papagájov a jedného papagájeho krídelka“. Ak by papagáj nepomohol hadovi tým, že prijal na seba úlohu etalóna dĺžky, tak pytón by zostal pytónom neznámej jednotkovej dĺžky, vyjadrenej v „pytónoch“. (Preto sa správne hovorí: „Sme odsúdení k spolupráci“ (kým?), ...k hľadaniu VZŤAHOV (lat. „reLatIO“, gr. „TeoRiA“ - “pozorovanie“ relativity), porovnávaniu, no nie k súdeniu (toľko k ohraničeniu POJMU = obrazu + prílušnej lexiky, termínu). Preto: Hodnotiť musíme, no súdiť nesmieme!)*
5 V snahe o čo najdlhšie možné zachovanie ilúzie existencie „objektívneho“ času bola vytvorená aj známa “Teória veľkého tresku“ (Big bang theory), na dokázanie ktorej sú utrácané, pre bežného človeka nepredstaviteľne obrovské, finančné zdroje, neporovnateľne viac potrebné na iné podstatné veci, včítane základného materiálneho zabezpećenia populácie. Posledných cca. 50 rokov je napriek veľmi vážnym výhradám vedeckých kapacít systematicky médiami a rôznymi pokútnymi organizáciami z politicko-deštruktívnych dôvodov propagovaná táto fikcia. Okrem deprivácie zdrojov sa totiž snaží už „tradične“ dokázať existenciu „začiatku“ (času) vesmíru (inak večného a nekonečného, ako každý transformačný proces), a tým aj jeho konca („nevyhnutnosti“ ICH biblickej apokalypsy nie len lokálnej, ale aj celkovej, teda akože „objektívne nevyhnutnej“, „Bohom danej, predprogramovanej“). Onen, asociálnymi mágmi jazdený, cyklicky obNovovaný drak FéNix. Presnejšie zameniť začiatok jednej periódy, cyklu, za začiatok celkový, a tak vytvoriť onú spomínanú riadenú fikciu objektivity času, ako základu absurdného antičlovečenského modelu MEST. Za zachovanie bludiska bludičiek z rozprávok otcov našich prastarých. Spolu s bájkou o „prázdnom priestore“ a pseudovedeckou ezoterikou existencie „ducha“, resp. materiálne neviazanej „energie“. Hmota, energia, čas a prestor (HEČP, ang. “MEST“) sú štyri zložky bábky (cisárov klobúk, kabát, sukňa a topánky) na javisku, ktorej príbehom veria len čudní nedospelí pubertiaci – zatiaľ stále ešte väčšina populácie. Tak bábkoherec, Mím Nadscénický, cez svojho umelého sprostredkovateľa HéSparKA - gašparka ťahá nedospelé deti NIEKAM za nos. Otázka je kam? ...a aké zámery má s nimi, otrokmi súČasnými... i budúcimi? - dopl. prekl.
6 t.j., buď proces ako nejaký prírodný jav, napr. nejaký typ liečivého žiarenia v medicíne, alebo ako proces prenosu nejakého informačného kódu, obrazov, algoritmu, pomocou daného žiarenia, čiže buď ako napr. príjemný harmonický zážitok počúvania nízkofrekvenčného ťahavého zvuku už vyššie spomínaných trávnic (ťahavé ženské ľudové piesne pri hrabaní sena), alebo ich samotný text, ako jeden z ľahšie rozlíšiteľných informačný kódov tohto zvukového kmitania (tlakovej zmeny p) v rámci celého systému skladby superpozíciií jeho jednotlivých zložiek (rytmu, melódii, farby...), teda rôznych v ňom obsiahnutých a podvedome vnímaných „časov“ - dopl. prekl.
7 Viď. čiastočne analogická prax zavádzania systémov príslušných mierok (proporcionality - poMerov) v geografických, geodetických meraniach, mapách. - pozn. prekl.
Informační báze KSB