7.10.2014
...
V tejto analógii hrá priehľadný lievik s kruhovým stupňovitým plášťom úlohu miery - matrice možných stavov (obrazov) matérie (vrátane zatiaľ nevidenej, nerozlíšenej)* – jediného jednotného celoprírodného (uniNatural)* systému kódovania informácií. Reťaz je analógiou „energetického“1 toku, nesúceho informáciu.
Neprítomnosť v leninskej definícii videnia „matérie“ na úrovni uvedomenia si procesu trojjedinosti: matérie-informácie-miery je svetonázorovým koreňom všetkých nehorázností sovietskej periódy dejín. Vlečie totiž zo sebou posun a zmiznutie pojmových hraníc pri používaní jednotlivých slov - pojmov2. Vnímanie života, ako bezvýchodiskovej nočnej mory, v ktorej je nemožné si vybrať líniu konania, oslobodzujúcu od tejto nočnej mory, je dôsledkom neovládania Rozlíšenia všeobecných zákonov bytia, teda i rozvoja, v ich konkrétnych prejavoch. Tak sa znova prejavila slepota materializmu.
Boh stvoril (zostrojil) každú vec a vymeral ju mierou. Prečo nepouvažujete? – to nie je citát, no Korán sa často podobným spôsobom obracia k rozumu ho čítajúcich. Z vôle Všemohúceho je všetko matériou a všetkému sú pridané inFormačné charakteristiky v súlade s mierou (to sa rovná štatisticky masovému predurčeniu): takto by to znelo v terminológii nielen relígie, ale aj súčasnej vedy. Rozlíšenie v terminológii relígií (Korán — 2:50, 25:2; Biblia – Tretia kniha Kráľov, 3:5 – 10; Pavol židom, 5:14), podľa nášho chápania, je základom - osnovou Metodológie vedeckého skúmania. Veda i relígia, zbavené Rozlíšenia a metodológie sú umŕtvujúce slová dogmatiky, ktoré nemôžu vysvetliť farizeji obidvoch „chrámov“. Veda i relígia ľudstva, vládnuce Rozlíšením, nie sú jedna druhej alternatívou, ale tvoria nejakú, univerzálnej etike prináležiacu, celostnú kompletnosť, t.j. reč života – životaSchopnosť*.
Vesmír - UniVersUm3 - je jednotný (jedno“Duchý“)* a celostný. Vydelenie – rozpoznanie jednotlivých čiastkových javov a objektov z celostnosti je osobitosťou vnímania sveta človekom, používajúcim ohraničené čiastkové miery pri ich rozlišovaní. Základom - princípom rozpoznania jednotlivého objektu je bezprostredne priamo Zhora každému dávané Rozlíšenie 4 - schopnosť rozdeliť vo svojom vnímaní kompaktnú Objektívnu realitu na dve zložky „to – nie to“5. Až po tomto rozdelení na „to – nie to“ je možné ozmyslenie takýmto spôsobom (vo vymedzujúcom binárnom kóde) prijatej informácie.
Otázka lokalizácie objektu Vesmíru, oddelenie čiastkového procesu z neho - to je vždy otázka o úrovniach príslušných fyzických polí, nesúcich informáciu o objekte, prijímaných objektom ako hraničné6; je to otázka o prahu vnímania (citlivosti)* prostriedkov prijímania týchto fyzikálnych polí. T.j., je to otázka o informačných charakteristikách a výbere miery ich rozlíšenia. Pre jedne a tie isté objekty sa každý raz rieši rôzne, v závislosti od konkrétnej úlohy. Človek vyberá čiastkovú mieru z množiny už osvojeného na predchodzích etapách rozvoja jeho svetonázoru, a tak: v jedných úlohách je planéta ideálny materiálny bod; v druhých dokonalá guľa; v tretích je telesom veľmi zložitej formy; v ďalších niečo postupne prechádzajúce do kozmického vákua, ktoré, čo sa toho týka, je veľmi vzdialené od ideálnej teoretickej prázdnoty7. Reálne vákuum je nie „nič“, ale objektívne existujúce niečo, majúce nejakú štruktúru, stojace v základe obvyklých foriem matérie: pole, hmota; samotné vákuum je matéria v jednom z jej agregátnych stavov. A tak vo všetkých úlohách. Vnímanie sveta a ho vyjadrujúci svetonázor človeka sú podmienené ním osvojenou - v medziach Zhora daného Rozlíśenia - mierou bytia.
Všetky čiastkové procesy vo Vesmíre-procese majú kmitavý charakter. Impulzný proces (skoková zmena)* je čiastkovým prípadom procesu kmitavého. Z tohto dôvodu hrajú rezonančné a autooscilačné (samobudiace)* javy osobitnú úlohu, možno sa javiac svojho druhu fundamentom Stavby sveta – základom Univerza. Všetko, čo na prvý pohľad sa zdá byť nekmitateľným a nemenným, má pri hlbšom pohľade v svojom základe nejaké kmitavé procesy: nemennosť je stacionárnosť nejakého kmitania. Parametre kmitania: polarizácia, počet celých kmitov v procese, amplitúda, frekvencia, fázové posuvy rôznych čiastkových procesov vo Vesmíre sa menia v priebehu procesu a vytvárajú čas (presnejšie, určitý konkrétny čas) a objektívne sú podmienené celovesmírnou mierou (a tak vytvárajú rámec pre možnosti skladania procesov8)*.
Chápanie času vzniká u subjektu v procese zobrazovania jedného kmitvého procesu (alebo ich súhrnu) na druhý kmitavý proces, ktorého frekvencia je vybraná ako etalónová (porovnávacia, referenčná)*. Aby sme to pochopili, je nutné „uvidieť“, ako trojjedinosť matérie-informácie-miery vytvára priestor a čas. V našom chápaní: Čo objektívne exIstuje9, to je subjektívne poznateľné. To znamená, že všetko je poznateľné objektívne rovnako s nejakou subjektívnou neprimeranosťou10 a nejednoznačnosťou (chybou) poznávania. To, čo sa do poznania zanesie ako chyba samotným subjektom-skúmateľom - to treba skúmať v samotnom subjekte.
Ak sa pozrieme na dejiny poznania objektívnej prírody priestoru a času v ich „čistej“ forme, t.j. vo forme „očistenej“ od matérie, tak - nebolo takého poznania. Bolo mnoho neživotaschopných prázdnych rečí filozofov o ich objektívnosti, a realitou bolo praktické meranie11. Postupom dejín sa menila iba etalónová – porovnávacia báza merania.
Základom etalónov na meranie priestrou boli: zpočiatku – sám človek (lakeť, krok, stopa, piaď, palec a pod.); potom - dĺžka zemského meridiánu - poludníka; dnes - dĺžka vlny svetla vo vákuu, vylučovaného zdrojom na princípe kryptónu-86 (izotop prvku z Periodickej tabulky).
Základom etalónov pre merače času bola periodickosť astronomických javov na nebeskej klenbe pri pohľade zo Zeme (Mesiaca, Slnka, súhvezdia Sírius), a teraz - perióda kmitania izotopu cézia, tzv. „céziový etalón FREKVENCIE a ČASU“ (zvýraznené nami; „Encyklopedický slovník“, Moskva, 1986).
T.j. etalónová báza merania „priestoru“ a „času“ sa technicky zblížila. Avšak všetky etalóny boli materiálnymi nosičmi informačných procesov a stavov.
A v princípe nič, okrem oddanosti zaužívanému svetonázoru „nezávislosti objektívneho priestoru a času“ a nejakých technických komplikácií, nebráni previazať etalón času s frekvenciou svetelnej vlny vyžarovania rovnakého kryptónového12 žiariča, na ktorom je založený etalón merania priestoru. Ak máme dĺžku vlny, tak máme aj jej frekvenciu, ktorú určíme13 pomerom 1/[čas]. T.j. [čas] = 1/[frekvencia].
Možno v princípe prejsť aj k inému objektu mikrosveta, previažúc s ním oba etalóny, no v každom prípade so zminutím objektu-etalónu zmiznú i „priestor“ a „čas“, ako objektívne procesy, nesené etalónovým objektom, predstavujúceho sebou samým objektívnu trojjedinosť matérie-informácie-miery14. Tak nám zostanú iba prázdne, objektívne nepoznateľné filologické abstrakcie „priestor“ a „čas“, keďže priestor a čas v ich od matérie „očistenej“ forme objektívne neexistujú. Opačný názor vzniká zo stotožňovania vákua s „objektívnym nič“, aj keď vákuum rozhodne nie je „nič“, ale jeden z agregátnych stavov matérie, odlišný od jej iných agregátnych stavov: hmoty, plazmy, polí.
T.j., ak máme vychádzať zo Stavby sveta (Univerza), ako celostného OSOBITO ROZMERANÉHO - ŠPECIFICKY NADIMENZOVANÉHO objektu, časťou ktorého je aj sám človek, tak pojmy „priestor“ a „čas“ sú druhoradé vo vzťahu k objektívnej miere-predurčeniu15 a pochopeniu jej podstaty. „Priestor“ a „čas“ vznikajú v procese priameho alebo sprostredkovaného porovnania pozorovaného objektu (procesu) s nejakým jemu v nejakom zmysle podobným objektom-etalónom, aj keď tento vzťah – pomer si subjekt nie vždy konkrétne uvedomuje. (Často ide o podvedomý proces vytvárania pomeru, o kulturologicky z konkrétnych dôvodov niekým vyformovaný dlhodobý stereotyp myslenia, o „emočný modul“ samoriadenia jedinca a/alebo nejakého spoločenstva, kultúry.)* Jeden spôsob porovnania meraného objektu s etalónom dáva vnímanie časovej súmerateľnosti - časomiery a druhý spôsob dáva vnímanie priestorovej súmerateľnosti. (T.j. vnímanie konkrétnych mier v zmysle schopnosti ich dostatočne presného merania vzhľadom na definované prípustné odchýlky riadenia, následného modelovania, predikcie javov, a tak v konečnom dôsledku formovania, tvorenia, zosTrojenia želanej budúcnosti.)*
...
1 Potenciálového rozdielu medzi dvoma prepojenými vodnými hladinami, rozličnými úrovňami elektrického napätia (U = R x I) a pod. – pozn. prekl.
2 Pojmov hlavne bazálnych - kľúčových slov celého jak marxistického, kapitalistického, tak i „náboženského“, či tzv. „filozofického“ terminologicko-pojmového aparátu. Pre zopakovanie: 1. TERMÍN = kód (napísané, alebo vyslovené slovo, forma a jej miery pripravené na prenos a prenášané = inFormácia), 2. POJEM = obraz (individuálny spôsob chápania nakódovanej, teda prenesenej a prijatej, vnímanej informácie, jej „materializácia“ v zmene našej mysle, mozgu-nosiča po spracovaní inDiviDuálnou algoritmikou a pamäťou jedinca a/alebo kolektívu). Pri snahe o ďalšie „odkomunikovanie“ obrazu sa proces (cyklus trojjedinosti=tvorenia=sTrojenia) opakuje s jeho obohatením (a/alebo „chybou“) individuálneho spracovania n-tity, ktorá sa na danom okruhu informačného toku zúčastnila ako „materiálny nosič“. – dopl. prekl.
3 Pre zopakovanie: „Hľadanie súvislostí v odlišnostiach“, a nie absurdný, samovraždný, sociopatický tzv. „Boj protikladov“. – dopl. prekl.
4 Podľa miery rozvoja, úrovne morálky a chápania objektívnej reality. T.j. aktuálnej úrovne metodicky rozvíjaného, alebo stagnujúceho ,či degradujúceho vnemovo-emočno-racionálneho sTroja psychiky jedinca a/alebo kolektívu. Jednoducho povedané: „Zbytočná je informácia tomu, kto ju spracovať nevie.“ ...alebo by i mohol, no sa mu nechce - je lenivý myslieť. Prozreteľnosť potom prosto NEMÁ ČO naplniť lepším rozlíšením (uprade procedúr, algoritmiky spracovávania informácií, dát) a informáciami (dátami samotnými). Prozreteľnosť v tomto zmysle prirodzene nezvykne konať direktívne, niekoho „zázrakom“ nútiť myslieť. Jedinec sa prosto narastajúcimi životnými komplikáciami (ne)prirodzene dostáva do stupňujúcih sa životných problémov. V tomto je pojem, obraz tzv.„zázrakov“, vyvolávaný tzv. „náboženstvami“ jedna obrovská, fatálna lož, dezinterpretácia o Božej „svojvôli“. Pritom Boh nekoná proti morálnym zákonom a štandardom, ktoré sám deFinoval (slov. “zacielil“ ...kam?). Ako sa hovorí: Sám Život je zázrak a druhých zázrakov netreba.“ Zrovna tak lož o „nepochopiteľnosti“ božieho sTrojenia, paralyzujúca porážané ovce na oltári starých okultistov, asociálnych mágov, inžinierov-projektantov ilúzie, zaMínoovaného bludiska krivých zrkadiel, obrázkov s príšerou... – dopl. prekl.
5 ÁNO – NIE; binárny IT kód: 1 – 0 – pozn. prekl.
6 Pole ako „prostredník“; ang. “field interface“, „proxy“. Polia elektromagnetické, gravitačné, teplotné... Prenos cez ne funguje napr. na princípe zmien ich tlaku, prúdenia, podliehajúcich príslušnými známym a zatiaľ menej známym matematickým vzorcom. Či už z oblasti algebraických a diferenciálnych rovníc, alebo tzv. „neurčitej matematiky“ (fuzzy mathematics) a pod. Prakticky: prenos informácie vzduchom, vodou, el.prúdom, svetlom atď. – pozn. prekl.
7 Rozprávkovej „Ničoty“, viď. nemecký film „Nekonečný príbeh“ Michaela Endeho – pozn. prekl.
8 Znalosť parametrov jednotlivých objektívnych procesov umožňuje viesť ich k riadeným interakciám na princípoch superpozície a pod. Veľmi zjednodušene povedané: ako pri legokockách, či inej skladačke, konštrukcii domu, či zostrojení zaoceánskej lode. Vieme už: všetko okolo nás a v nás sú vzájomne hierarchicky previazané procesy..Preto neustály akcent na „sedliacke“ základy frekvenčnej analýzy pre akéhokoľvek manažéra. Od manažéra dlát (sochára) a managora sláčika (huslistu), krompáča (robotníka, poznajúceho zo skúsenosti cyklus rozpadu vozovky podľa technológie a druhu použitých materiálov za 1-20 zím, či schopného odhadnúť koľko fúrikov, „lopatovacích cyklov“ bude treba na vyhĺbenie zvolenej jamy), až po riaditeľa konzorcia bánk, určujúceho, podľa záujmov majiteľov, konkrétne úrokové sadzby pre formovanie „osudu“ ekonomík, a tým obyvateľov jednotlivých krajiny Európy, či sveta. – dopl. prekl.
9 „ex“ (lat. „z“ -> vychádzať, odvodenie, vývod, dedukcia, derive, derivácia). „Ist, is, est“ - etymologicky v euroindických jazykoch „bytie“, „pravda“, „istota“, „objektivita“; existencia teda v tom hlbšom, pôvodnejšom zmysle znamená aj metodológia, vedomosti, vychádzajúce z objektívnej reality, Pravdy, Istoty. Preto aj dnes už takmer zľudovelý výraz: „Pravdepodobnosť hraničiaca s istotou.“ - pozn. prekl.
10 Nesúmernosťou vnímania a následného spracovávania inFormácie z dôvodu posuvov v zmyslovo-emočno-racionálnom sTroji psychiky jedinca a/alebo kolektívu. – pozn. prekl.
11 praktická metrológia každodenného merania všetkého možného, či už s dohodnutými etalónmi hmotnosti, času, svetelnosti, priestoru, el. prúdu, či iných, aj odvodených veličín; merania, hodnotenia krásy, lásky, kvality umenia, a pod. – pozn. prekl.
12 Bonusová otázka: Prečo si deMagóghovia, znachari z Posvätného hája impéria, lesa (HolyWood) dovolili Supermanovu (Superman - americký ekvivalent stredovekých európskych „svätých“) planétu nazvať Krypton? ...a pre ich deformovanú pseudocivilizáciu (otrokársky režim) na Zemi nebezpečnú zložku, smrteľný „izotop kryptonit“? Tam je kľúč k pochopeniu „Hier s časom“ najvyššieho mannaGementu, “časopriestoru“ (MIERY) a „odkliatie“ jeho ďalších „dimenzii“ pri úteku populácie do určite objektívnejšej, funkčnejšej a pre (s)tvorenie bezpečnejšej reality. – dopl. prekl.
13 Vzorce, v ktorých sú premenné v hranatých zátvorkách, chápeme vo fyzike nie v zmysle množstevných pomerov, ale ako vzťahy rozmerov do nich zahrnutých veličín.
14 Nech sa filozofovia-materialisti nezaťažujú obvineniami o „subjektívnom idealizme“ za naše odmietnutie priznať objektívnosť priestoru a času ako prvotných a medzne všeobecných kaAteGórií. My máme iné predstavy o objektívnosti a subjektivizme.
15 Ak by sme použili jazyk matematiky, tak miera-predurčenie je matricou (štatisticky usporiadanou množinou) možných stavov Vesmíru, jeho fragmentov a prechodov z jedného stavu do druhého. – pozn. prekl.
Informační báze KSB