28.9.2014
...
Pre uskutočnenie pravdepodobnostnej predurčenosti („náhodnosti“) je nevyhnutná informačná primeranosť fragmentu Vesmíru (kde sa ona - „náhoda“ realizuje) a okolitého prostredia. Náhodnosť nie je synonymom bezpríčinnosti a bezcieľnosti. Okrem toho: „Náhoda – to je mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti“ – A. S. Puškin.
Javy rezonancie a vlastného kmitania (autooscilácie)* umožňujú napodobniť - nasimulovať skúmané možné stavy štrukúr Vesmíru binárnym systémom kódovania informácie na princípe párnych stavov, zodpovedajúcich 1 a 0 (1 – rezonancia alebo autooscilácia, 0 – ich neprítomnosť), známych z technických aplikácií.
Pritom informačný objem jedného a toho istého časového intervalu ľubovoľného vysokofrekvenčného pásma je vyšší, ako nízkofrekvenčného1 pri ich vzájomnom porovnaní. Z tohto dôvodu, nachádzajúc sa vo vysokofrekvenčnom pásme, môže pozorovateľ stiahnuť všetky informácie nízkofrekvenčného. Ale naopak nie, pretože nízkofrekvenčný pozorovateľ nemôže preskúmať vo svojom pásme všetky kódové skupiny, prebehnuvšie vo vysokofrekvenčnom pásme za ten istý, pre nich spoločný interval. Preto musí zaradiť do svojho nízkofrekvenčného pásma všetky kódové skupiny vysokofrekvenčného pásma, na čo v nízkofrekvenčnom pásme treba oveľa viac času, ako je čas ich priebehu v pásme vysokofrekvenčnom.
Nevideným2 jemným mieram, o ktorých oddávna hovoria relígie, podľa našeho chápania zodpovedajú pásma s ešte vyššími frekvenciami kmitania matérie v zo-sTrojení sveta. V informačnej výmene – obnove hrá takisto úlohu polarizácia (smerovanie) kmitaní, nesúcich informáciu. Z pohľadu polarizácie ortogonálny svet, perpendikulárny (naň kolmý, o 90° pootočený) k našemu, je pre nás neviditeľný s výnimkou oblasti jeho priesečníc - križovania s naším. Paralelný svet, ako vidíme, aj môže byť súčasťou našeho sveta.
Organizácia prevládajúcej väčšiny štruktúr zodpovedá zložitejším systémom kódovania, ako je binárna logika3, avšak všetky zložitejšie kódy môžu byť zmenené na kód binárny4, a v tom zmysle sú mu rovnocenné - ekvivalentné. Keďže všetky čiastkové ohraničené štruktúry majú mnohoúrovňovú informačnú kapacitu, tak oni reagujú na vonkajšie pôsobenie pravdepodobnostným obrazom úmerne vzťahu usporiadanosti vonkajšieho pôsobenia k ich vnútornému informačnému stavu.
Odozva štruktúry na príslušné pôsobenie je taktiež takmer jednoznačne predurčená, t.j. deTerminovaná5, pokiaľ na pôsobenie reagujú informačne naplnené, svoje rozvitie zavŕšivšie hierarchické úrovne v organizácii štruktúry. Slovo „takmer“ tu poukazuje na pravdepodobnostnú predurčenosť chyby dôsledkom degradácie štruktúry pri strate ňou predtým skôr nahromadenej6 informácie. Odozva štruktúry na príslušné pôsobenie je náhodná, t.j. nejednoznačná a pravdepodobnostne predurčená mierou, ak na pôsobenie odpovedajú informačne nenasýtené hierarchické úrovne organizácie štruktúry, osvojujúce si potenciál svojho rozvoja. Osvojenie si potenciálu ide cestou náhodného, t.j. mierou pravdepodobnostne predurčeného súboru nahromadených a štruktúrou prechádzajúcich informačných modulov. Vďaka miere pôsobenie-otázka (akcia)* už obsahuje v sebe odpoveď-odozvu (reakciu)*, v štatistickom zmysle správnu7. Otázka i odpoveď – to sú dve formy jedného a toho istého zmyslu (podstaty, významu)*.
Pri pohľade zvonku sa sčítanie determinovaného a náhodného chápe u odozviev v uvedenom zmysle slova (pri dostatočnej zložitosti spracovávaných informačných modulov), ako prejav intelektu. Pri takom chápaní objektívnosti informácie je intelekt celoprírodným, vesmírnym procesom. Rozdielnosť medzi čiastkovými intelektami je v ich príslušnosti k jednotlivým hierarchickým úrovniam organizácie Vesmíru, v materiálnych nosičoch a pod., t.j. rozdiely podľa nimi osvojených čiastkových fragmentov celovesmírnej miery. Vzájomné pochopenie je o to viac možné, čím viac sa zhodujú - ladia ich čiastkové miery. Pre začiatok vzájomného porozumenia je nevyhnutný aspoň dotyk čiastkových mier alebo prostredník-sprostredkovateľ (interface, proxy) – taktiež nejaká miera.
Špirála (závit)* evolúcie ohraničených prírodných štruktúr (a možno i Vesmíru celkovo) sa nekrúti (nezavŕtavá)* v priestore formálnych parametrov, opisujúcich ich rozvoj, „len tak, ako to príde“, ale sa rozvíja podľa pravdepodobnostnej mnohorozmernej matrice možných stavov v procese zobrazovania informácie v súlade s touto matricou: každá otázka už v sebe nesie odpoveď. Tak evolúcia prebieha v súlade s pravdepodobnostnými predurčenosťami náhodným spôsobom podľa miery rozvoja. Východ na nový stupeň (level)* evolúcie sa stáva stále viac pravdepodobným podľa miery nasýtenia informačného objemu (kapacity) štruktúry na rozvíjajúcich sa úrovniach v jej organizácii.
Pritom nevratný výstup na nový stupeň rozvoja je možný iba po informačnom nasýtení štruktúr predchádzajúcich etáp. Práve preto sa netreba snažiť predbehnúť - obísť mieru rozvoja. Beztak bude nevyhnutné sa vrátiť: je to otázka pravdepodobnostne predurčeného času. Voči nemu je odolná (nezraniteľná) iba svedomitá dobromyseľnosť, majúca pevné zázemie (v hlbokom pochopení reality)*.
Obrazom evolučného rozvoja ohraničenej štruktúry v trojrozmernom faktorovom priestore je spúšťanie a ukladenie reťaze do kónického (kužeľovitého) lievika s prstencovitými a nie špirálovitými, stupňovitými stenami8. L(i)evik je priezračný (ang. transparent). Preto je jeho usporiadanie - konfigurácia viditeľná iba na predchodzích etapách evolúcie. Budúce etapy sú viditeľné ako roztrieštené krátkodobé epiZódy, keď v súlade s pravdepodobnostnými predurčenosťami silno od stredu lievika sa odkloniaci závit (línia života)* skĺzne dole po stupňovitých hranách lievika tam, kde je ešte nezaplnený. Steny lievika sú kruhovité stupne, a nie stúpajúci špirálovitý stupeň. Povrch jednotlivých stupňov je naklonený k centru - osi lievika tak, že ovin reťaze môže ležať na povrchu stupňa dostatočne stabilne, len ak ho zospodu podopierajú druhé oviny. Tak zapĺnenie lievika reťazou ide po špirále, avšak špirála sa ukladá v trojrozmernom faktorovom priestore, zodpovedajúco forme lievika, zabezpečujúc udržateľný (v zmysle nevratnosti) výstup na nový stupeň evolúcie (prah hrany lievika) ďalšej úrovne štruktúry iba po vyplnení všetkého predchádzajúceho objemu lievika9. Reťaz („niť“ života nejakého procesu)* padajúca prirýchlo, môže zničiť krehký lievik alebo sa zamotať. Vtedy evolúcia cúvne naspäť, následne sa proces obnovuje, ale inak, keďže jedne a tie isté pravdepodobnostné predurčenosti a priame zasahovanie Zhora, ktorým je podriadené spúšťanie reťaze - „nite“, ťažko presne zopakujú predošlé usporiadanie ovinov - vinutia10.
1 Nízkofrekvenčné pásma zasa dominujú z pohľadu váhy konkrétneho procesu v danom systéme. Viď. planetárne modely, frekvenčná analýza, v ďalších publikáciách (DVTR) preberané „Hry s časom“ a výberom jeho etalónov... a tak aj s priestorom, jeho mnohými rozmermi parametrov, s jednotlivými rozlíšenými MIERAMI. Preto poukaz na zámernú chybu, do extrému zaháňanej abstrakcie absurdného ego-svetonázoru HEPČ (ang. MEST - mathery, energy, space, time), pri snahe o predstavenie si ďalších „priestorových dimenzií“ za hranicou 3D, resp. 4D (ak pripočítame pre iluzionistov „neuchopiteľný“ čas). Jeho úlohou bolo vytvorenie slepej uličky, pasce vo vede a relígiách, zablokovanie zdravého jednoduchého rozumu a prechod populácie prastarými známymi prostriedkami masovej manipulácie asociatívneho myslenia (emócií) kontinuálne do debilizovaného davu, stáda (preto kôň - hlava koňa v mafii ako symbol bezprízorného davu). Tento umelý, cielene zavádzajúci problém-otázka odpadá, ak si dostatočne UVEDOMÍME, že priestor a čas sú len niektoré z Mier, kde každá je parametrom „meTrického priestoru“ – formy prejavu matérie. Ide o kľúč vyslobodenia sa z tohto podprahového otroctva. Metrický priestor – ako kategória z neegocentrického pohľadu - je nevyhnutne nadradený ilúzii priestoru „prázdneho - pustého“ (ako kategória sám o sebe neexistujúceho), pretláčaného projektantami prastarej bazálnej matrice chápania sveta cez deformovanú „prizmu“ spomínaného modelu MEST, využívaného v modernejších verziách, napr. aj „scientológiou“ (viď. hĺbková analýza „Dianetika“ a náväzné publikácie VP ZSSR na tému podstaty technológií snahy reloadu upgradu uvedeného podvedomo-otrokárskeho režimu „samo“riadenia). Práve prekonanie svetonázoru MEST (no nie len, viď. transformácia a rekonštrukcia kreditno-finančného systému a primárna reinterpretácia systému autorských práv), umožnilo niektorým Ázijským krajinám vybudovať si, pred dnes už vyrazne zaostalým a stále viac zaostávajúcim bývalým vyspelým Západom, významný informačno-technologický a vedecko-inovatívny náskok. V praktickej každodennej realite zosmiešňujúci západnú ideologickú propagandu a možno tak nastavujúci nahému ceaseArovi(?) zrkadlo, aby sa znova spamätal..Ak to nespraví... – dopl. prekl.
2 ZATIAĽ nevideným, nerozlíšeným, nerozpoznaným, no rozhodne nie apriori „neviditeľným“ – pozn. prekl.
3 Viď. základy matematiky pre 1. ročník Stredných škôl a Gymnázií – pozn. prekl.
4 Viď. základy matematiky pre 2. ročník Stredných škôl a Gymnázií – pozn. prekl.
5 DeFin-ovaná od konca, smerom zpätne od cieľa. Viď. MDP (Metóda dynamického programovania), DVTR Kap.14 – pozn. prekl.
6 Naakumulovanej. Človek, keď požíva psychotropné látky a obzvlášť alkohol - tento silný geneticko-neurotoxický jed, ničiaci, dusiaci nervové bunky zužovaním kapilár, i keď sú nervové bunky do istej miery schopné „reprodukcie“, pôvodnú nahromadenú - uloženú informáciu, skúsenosť, schopnosť, ktorú daný polygón neurálnej siete uchováva, navždy stráca. Síce je možné ju do istej miery „interpolovať“ (získať z kontextu po chemickom útoku zachovaných fragmentov štruktúry, a´la reštaurátori umeleckých diel a hodnota „patiny“...), no nikdy nie v plnej, pôvodnej 100% miere. Pritom kľúčové, či tzv. „kráľovské informácie“ celospoločenského významu, dávané Zhora, predstavujú len 1%, či presnejśie 1°% informačného rozptylu dostatočne funkčnej intuície, schopnej Ich rozlíšenia. Ostatné je BIOS genetickej zložky, kultorologické automatizmy (emócie) organizmu a obyčajné vedomie. Navyše, skutočne funkčná intuícia je i morálne podmienená. A konzumácia uvedených látok v tomto zmysle nemorálna je – je to rušenie signálu osobnej, jedinečnej, inDiviDuálnej komuNikácie s Vis Maior. Je to ničenie skutočného „relígio“ (vzťahu s Ním). Preto systém tichej i hlasnej propagácie ich „konzumovania“ (viď. filmový priemysel „Médei“) a následného „silného manévru“ jeho zakazovania hlavne mladej generácii. Dlhodobé „vyšachovanie“ (overload) vedomia a jeho vrodenej schopnosti rozlišovania dobra a zla a spustenie kolektívneho automatizmu tzv. asociatívneho myslenia v mantineloch kult(ur)ologickými projektantami predprogramovaných stereotypov. Ide o klasickú asociálno-psychologickú mechaniku penetrácie systému dvojitých štandardov do podvedomia obetí. Škrtenie a devastáciu potenciálu rozvoja populácie, preventívne „očkovanie amorálkou“, spolu s ďalśími sprievodnými masovými info-vojenskými operáciami v rámci veľkých (a)sociálno-inźinierskych projektov manipulácie a cielenej idiotizácie, aDiotizácie davu. Cieľ je zachovanie informačného náskoku j“elít“ najdlhšie, ako je len možné. S následným „reštartom“, reloadom bez reinstallu. S následnou „pragmatickou kataklyzmou“, predprogramovanou prastarou známou EpiKalypsó. Dnes s tým rozdielom oproti „včerajšku“, že máme internet a jadrové bomby..., pričom technologický progres (prehnane a často do absurdna zvrátený tlakom úroko-viny = „v umelom strese, spoloČnosti miery chápania regresie“) je proces taktiež objektívny a problém nastáva iba, ak predbehne progres mravný. Forma a obsah - jej Miery. Alkohol samozrejme má svoje opodstatnenie ako dezinfikátor, extraktor v ňom rozpustných látok a ich aplikáciu, no rozhodne tu nejde o konzumáciu „poldecáku“, či 2 deci vínka, jedného pivka a pod. I najmenší pocit takéhoto umelého „ukľudnenia“, opojenia je vždy len následkom odumierania stoviek tisícov neurónov a stratou informácií a schopností. Nič viac a nič menej... a zároveň tak veľa. Ako sa správne vraví: „Každý si je (spolu)strojcom osudu svojho.“ Preto toľko spolkov triezvosti koncom 19. a začiatkom 20. stor. a „nevyhnutná“ systematická tichá obnova miery alkoholizácie (podľa niektorých štúdii cca. 5-násobná, spolu s proporcionálnym nárastom narodení detí s výraznými deformáciami vnímania) administrátormi posledných režimov. Žiadny skutočný politik (odhliadnuc od medeálnych figúriek a ukecaných bábok – parlament – parle = fr. “kecať“) NIKDY nepije, nemôže, bo okamžite vypadáva z kola. Pekne je to podprahovo znázornené aj v slovenskom seriáli „Búrlivé víno“, kde trochu vyššie postavený (no rozhodne nie najvyšší) mafiánik Baxa (Ľ. Roman) nie bez príčiny nikdy nepije, a ak , tak len symbolicky... – dopl. prekl.
7 Ľudovo: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva!“ a presnejśie „...tak sa ZHORA ozýva!“, no pre poniektorých i „zHóra“ (viď. stále ešte pod-vedome pretrvávajúcu afinitu poniektorých k „egyptskému zverincu“ - zooLogickej záhrade naruby prevráteného „Edenu“). Tradičná zmena len jedného písmena (PÍsMena – pí, symbol „π“ héLadskej kultúry, patriacej tiež do podskupiny kultúry tzv. “védickej“ = euro-indickej, je jedným z bazálnych transcendentných iracionálnych čísel symbolizujúcich nekonečno, kód pre nekonečnú sekvenciu alternujúcich mier). Podobne, ako základné svetonázorové pohľady v chápaní objektívnej reality z pohľadu známeho: „Účel svätIA prostriedky“, alebo morálne takmer opačne namiereného: „Účel svätí prostriedky“. – dopl. prekl.
8 Viď. napr. v indickom kulturologickom prostredí zachované tzv.“stúpy“ - posvätné meditačné objekty hlavne pre „zasväcujúcich kňazov“, baRaH(G)manov a pod.. I v ich obrátenej forme... do bodu osvietenia - „singularity“ – uvedomenia si zlinearizovaného času po zmene logiky sociálneho správania v nejakej funkčnej „méditácii“ (ang. „medium“... i osoba, ako ekvivalent pojmu „measure“ = miera) jedinca, predbehnuvšieho vývoj spoloČnosti. Alebo vplyvom napr. technologizácie, so zvyšovaním jej masovej inFormačnej dostupnosti, nevyhnutne parametrami vývoja Universa pravdepodobnostne predurčené dosiahnutie prirodzenej všadeprítomnej vedomej linearizácie (decyklizácie podvedomia) i u spoločnosti ako celku. Či napr. podobná symbolika barokových veží chrámov v Európe. Hlavne v postvestfálskom, „rekatolizačnom“ období, pri použití „ťažších“ kalibrov podprahovej, v(t)edy hermetickej symboliky (včítane deformujúco-proporčných posuvov v „priestore“, riadiacich príslušne emócie...), v bežiacej mnohostrannej informačnej vojne i tzv. „jezuitmi“. – dopl. prekl.
9 Čiastočne podobne, ako u jednotlivých úrovní (zavŕšeniach prefáz) renderingu CAD programov výsledného obrazu, či rovnako pri tvorbe počítaćových hier, virtuálnej(?) reality. Celý IT systém je naozaj len hrubá kópia existujúceho systému objektívnej reality a pravidiel jej formovania, riadenia. –pozn. prekl.
10 „Panta Rhei.“ Ľudovo: „Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.“, či „Zopakovaná pravda je vždy lož.“ a pod. – pozn. prekl.
Informační báze KSB