VODA MŔTVA (6)

VODA MŔTVA (6)

26.9.2014

-předchozí část-

 

...

Leninské „kopíruje sa a fotografuje sa“ sú dve čiastkové podoby spoločných celkových vlastností, vlastných jak Vesmíru ako celku, tak aj jeho jednotlivým častiam. Táto vlastnosť je zobrazenie - projekcia usporiadanosti Vesmíru. Zobrazenie je pre-danie inFormácie z jedného fragmentu Vesmíru do ľubovoľného druhého (vrátane do neho samotného, medzi úrovňami hierarchie v  jeho organizácii), privádzajúce k zmene usporiadania fragmentu-príjemcu. T.j., jeho nosičov informácií a v náväznosti na to, aj jeho informačného stavu, ním neseného obrazu. Vesmír existuje ako nepretržitý proces zobrazovania. Prerušenie zobrazenia za hranice akéhokoĺvek fragmentu Vesmíru vedie k tomu, že fragment mizne pre jeho okolie, následkom čoho hynie - uMiera1, pokiaľ sa sám nemôže stať Vesmírom plným2. „Vďaka“ marxisticko-leninskému „existovaniu nezávisle od nich“, človek prijmuvší do vedomia túto „nezávislosť“, vypadáva z harmónie Strojenia sveta z dôvodu narušení plnosti a celostnosti zobrazenia Objektívnej reality. Je to cesta do záhuby3.

 

Vo vzťahu k informácii všetka matéria, všetky materiálne objekty vystupujú ako nosiče jediného celovesmírneho hierarchicky organizovaného mnohoúrovňového informačného kódu – celovesmírnej miery. Vo vzťahu k informácii je miera kódom (ľudský jazyk je čiastkovou mierou, lebo on je tiež kód (v tomto zmysle programovací jazyk strojenia tej-ktorej kultúry)*). Vo vzťahu k matérii vystupuje táto vševesmírna miera ako viacrozmerná (obsahujúca čiastkové miery) pravdepodobnostná matrica jej možných stavov, t.j. „matrica“ pravdepodobností možných stavov. Ide o svojho druhu „Mnohovariantný Scenár bytia Vesmíru4“, predurčený Zhora. Štatisticky predurčuje usporiadanosť5 čiastkových materiálnych štruktúr (ich informačný obsah) a  spôsoby ich zmeny pri pohltení vonkajšej informácie i pri strate informácie (v konečnom dôsledku nesenej matériou6).

 

Aj to, i druhé môže byť sprevádzané narušením súrozmernosti, harmónie jak špeciálnych fragmentov (parametrov)* štruktúry, tak aj jej hierarchie celkovo. Strata súrozmernosti - z(s7)ladenia je degradáciou, avšak vo vzťahu k objemnejším štruktúram môže byť degradácia niektorých čiastkových fragmentov rozvojom štruktúry ako celku. (Čiže, nielen v zmysle degradácie tendencií, odkláňajúcich sa od objektívneho optima, ale aj ako pozitívna evolúcia.)* Tak kvetný púčik prechádza púť: púčik, výhonok, kvet, plod, semeno, r(e)astlina. Aj degradácia elementov je neoddeliteľná od rozvoja systému ako celku8.

 

Súdiac podľa celkovej skúsenosti ľudstva, táto pravdepodobnostná matrica možných stavov9, miera, má holografické vlastnosti v tom zmysle, že ľubovoľný jej fragment obsahuje v sebe nejakým obrazom aj všetky jej ostatné fragmenty v ich celej informačnej plnosti. Miera prebýva vo všetkom a všetko prebýva v Miere10. Vďaka tejto vlastnosti miery je svet celostný a plný. Vypadnutie z  miery11 - to je záhuba. Vyčerpanie čiastkovej miery je prechod do inej čiastkovej miery, získanie nejakej novej kvality12.

 

Periodická tabuľka chemických prvkov D. I. Mendelejeva je jedným z fragmentov tejto matrice pravdepodobností možných štatisticky predurčených stavov. Vo vzťahu podielov rôznych izotopov, vo výskyte udržateľných, neudržateľných (životnosť ktorých je ohraničená štatistikou polčasu ich rádioaktívneho rozpadu) prvkov a izotopov, sa jasne prejavuje pravdepodobnostný charakter tejto matrice, podriadenie všetkého štatistickým predurčenostiam, najdúvšim svoje vyjadrenie v zákonitostiach už zrealizovaného. Štatistická predurčenosť označuje na každej hierarchickej úrovni Vesmíru predovšetkým existenciu pravdepodobnosti (číslo od 0 do 1) jestvovania systému v každom z jeho objektívne možných stavov, a taktiež aj informačne s pravdepodobnosťou previazaných charakteristík (hustoty rozdelenia pravdepodobnosti v priestore parametrov, opisujúcich systém; ich integrálnych charakteristík a pod.). Táto pravdepodobnosť stavu systému môže byť nemenná, no môže sa aj meniť v priebehu procesu vývoja systému. Práve v tomto zmysle, v kontexte tejto práce je potrebné chápať slovo „pravdepodobne“ a jemu príbuzné výrazy.

 

Štatistické zákonitosti sú odrazom - echom tejto štatistickej predurčenosti príčinno-dôsledkových vzťahov v štatistike masových javov na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru. Rovnaké príčiny pri rovnakých podmienkach vyvolávajú rovnaké (v zmysle štatistiky) dôsledky, štatisticky predurčené. Poznanie štatistiky minulého, hustoty rozdelenia pravdepodobností a vnímanie vševesmírnej miery vo vzťahu k (zatiaľ)* nepoznanému – to spoločne v celku umožňuje prognózovať, predpovedať budúcnosť s rôznym stupňom presnosti a odstraňovať z nej podľa slobodnej vôle nepríjemnosti v medziach, prípustných hierarchicky vyšším riadením. No bezprostredné vnímanie vševesmírnej miery (zmysel pre ňu)* leží v základe všetkého človečieho13. Na pozadí štatisticky usporiadaných procesov na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru plynie hierarchicky vyššie adresné zasahovanie do procesov danej úrovne. Môže sa prejavovať v štatistike ako zmena hustoty rozdelenia pravdepodobnosti v priebehu času, aj ako NadMerné občasné (ang.“randomized“) výkyvy zvyčajnej štatistiky príčinno-dôsledkových vzťahov.

 

Mendelejevov periodický systém je ľahko viditeľným fragmentom všeobecnešieho javu, keďže leží na hranici delenia subatomárnej fyziky (mikrokozmu) a chémie, a človek sa na neho pozerá nezúčastnene zvonku. Avšak na iných úrovniach hierarchie Vesmíru vystupuje matéria „na póDium“* iba v udržateľných stavoch (v priebehu nejakého štatisticky predurčeného intervalu), disponujúcich príslušnými štatistickými charakteristikami.

 

Všetka matéria vo Vesmíre je usporiadaná podľa miery, je štruktúrovaná. To, čo vyzerá ako chaos, sa pri širšom pohľade javí byť časťou objemnejšej - objímajúcej usporiadanej štruktúry. Aj sám „chaos“ obsahuje v ňom vložené usporiadané štruktúry a je usporiadaný štatistickými zákonitosťami, umožňujúcimi rozlíšiť jeden „chaos“ od druhého.

 

„Náhoda“ nevyvracia štatistiku množiny „náhod“, ale ju dopĺňa. „Náhodnosť“ na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru - predurčenosť pravdepodobnosti „náhody“ matríc možných stavov – to je plná celovesmírna miera. To znamená, že je to štatistika chaosu danej hierarchickej úrovne (štruktúry), plus štatistika cieľavedomého zasahovania hierarchicky iných úrovní organizácie Vesmíru (štruktúry).

Pre uskutočnenie pravdepodobnostnej predurčenosti („náhodnosti“) je nevyhnutná informačná primeranosť fragmentu Vesmíru (kde sa ona - „náhoda“ realizuje) a okolitého prostredia. Náhodnosť nie je synonymom bezpríčinnosti a bezcieľnosti. Okrem toho: „Náhoda – to je mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti“ – A. S. Puškin.

...

-pokračování-

 

 

1 Podľa objektívnej miery, okrem iného, aby aj bol objektívny tlak na jej hľadanie. Ľudovo: „Kto učiť sa prestane, živým nezostane“. Učíme sa celý život. Z tohto pohľadu, kto „spohodlnie“, dostáva sa do problémov, bo narúša jeden zo základných gradientových vektorov objektívne najobjemnejšej mat(r)ice, tenzora. Dnešný stav, po zmene logiky sociálneho správania (pre davo“-elitárny“ spôsob myslenia post-apokalyptický), spôsobujúci decyklizáciu, subjektívnu linearizáciu „času“, je teda v podstate návratom do normálu. Príklad: Ešte donedávna sa človek niečomu vyučil a potom to robil celý život. Po generácie rod, cech obuvníkov, maliarov, kráľov atď. Dnes to praktický už v podstate možné nie je. Kto sa prestane samovzdelávať, aj z „elity“ vypadne. Zopár bláznov, nebezpečných sociopatov, sa snaží vývoj spomaľovať, zavádzaním reality pomocou do absurda zavedeným ponímaním tzv. „autorských práv“, stavajúc celoživotné parazitovanie jednotlivcov na už existujúcich, len nimi rozpoznaných vzťahoch. V skutoČnosti tak brzdia rozvoj spoloČnosti. Jedna z výšin, popri upírstve úžery, spáleninou a rozkladom ľudskosti páchnucich, neospravedlniteľných ega močiarov hlbín.: „Kde by sme zostali, keby si predkovia naši koleso, či klin pästný patentovali?“ – dopl. prekl.

 

2 a/alebo je schopný, pri objektívne dostatočne vyššej miere chápania (vo forme zdedených a inak osvojených obrazov a/alebo kódových návodov), systematicky s týmto vektorom pred vedomím ostatných manipulovať. T.j. zosTrojiť ilúziu svojho zmiznutia, bi- resp. multi-lokáciu a pod. – pozn. prekl.

 

3 Záhuba – zánik – exitus. Dvere s uvedeným nadpisom, sú v tomto zmysle pravdepodobne prechodom do inej úrovne, kde jedinec i kolektív nevyhnutne pokračuje v riešení nedoriešeného... – pozn. prekl.

4 UniVersa, Stavby - Strojenia Sveta – pozn. prekl.

 

5 Ide hlavne o príčinno-dôsledkové vzťahy, základnú mechaniku vylučujúcu „náhodu“. „Náhoda“ je obratne proporcionálna „miere“. Čím vyššia miera chápania, tým nižšia miera označovania niečoho za „náhodu“. Náhoda je v tomto zmysle ekvivalentná pojmu „hlúposť“ a presnejśie „naivita“. Viď. neraz opakovaná formulácia známeho amerického teológia B. Beitzela: „Chápavá jednoduchosť myslenia je asi najkrajšou vecou na svete, no naivita už až tak obdivuhodná nie je.“ ...okrem toho, prináša jedincovi samotnému i spoločnosti s takýmto jedincom-nosičom neprimerané riziká sklonov k dogmatizmu (mentálne vždy fatálnej statike), k bezvýhradnej viere v autoritky, alebo autoritkám, či nejakým „posvätným“ knihám, včítanie publikácií rafinovane imitujúcich samotnú vedu. Pritom vieme aj zo starších slovníkov, že ešte donedávna boli definície termínov (napr. Veľký slovník od V. Dalia) - pojmy veda a viera identické nie len vo svojich cieľoch o lepśiu, spravodlivejśiu spoloČnosť, no praktický aj kompletne v zásadných parametroch svojho obsahu (mier). T.j. hľadanie vzťahov, spôsobov hľadania pravdy, vzťahu(lat.“religio“), objektívnych zákonitostí. „Viera slepá je bez uma daru.“ – dopl. prekl.

 

6 T.j., pri strate nejake súčasti objekt stráca aj ňou nesenú informáciu... pokiaľ si ju samozrejme inak do nejakej miery presnosti nezapamätal v svojom pamäťovom systéme za predpokladu, že ním disponuje. Toto je hlavný problém napr. mozgovej mŕtvice, kedy dochádza k poškodeniu a zániku nervového mozgového tkaniva, a tým aj k strate ním nesených informácií. Aj keď k čiastočnej obnove nervového tkaniva dochádza, či zdravé časti mozgu vedia prevziať niektoré funkcie poškodenej časti, nesené informácie sú nenávratne preč. A tak sa rekonvalescent musí nanovo učiť písať, chodiť, hovoriť... Alebo ak stratím USB kľúč, tak ten si viem nanovo kúpiť, ale dáta, ak neboli zálohované na inom nosiči, som nenávratne stratil. – dopl. prekl.

 

7 Preto hlbší význam - etymológia slova, termínu, kódu „sLadký“ – pozn. prekl.

 

8 -> v celosti -> v cele... Viď. stredoveké väzenské, či kláštorné cely slúžiace pôvodne dobrej myšlienke scelenia, uzdravenia. Pôst o kváskovom výživnom chlebe a vode s cieľom sebareflexie odsúdenca, mnícha... neskôr však podľa miery chronologickej nepozornosti populácie, myšlienka „tradične“ presolená a zahnaná do svojho opaku. – pozn. prekl.

 

9 V objektívne nemožných stavoch byť nemožno a jej (základnej matrice Prozreteľnosti) hraničné stavy (stavy „božieho dopustenia“) maximálneho možného odklonu od optima zvyknú signalizovať exponenciálne narastajúce komplikácie u na takú cestu odváživšieho sa jedinca. Avšak, podľa miery nechápania, neschopnosti reálnej predstavivosti objektívnych možností mat(r)ice, môže jedinec niektoré príčinno-dôsledkové podmienenosti, zmeny situácií, vnímať aj ako zázrak. Pritom chrániť ho môže ale aj čiastková mat(r)ica, v danej situácii zapadajúca do najobjemnejšej matice, i keď celkovo je agregátny modul („duch“), v ktorom sa jedinec nachádza, namierený skôr proti cieľom Najobjemnejśieho Supersystému (Boha). T.j., ide o „hru s Božim dopustením“ napr. zo strany projektantov a správcov jednotlivých tzv. „náboženstiev“. Často i vo forme „delegácie zodpovedosti až za hrob“, známym štýlom podvodu: „Tu nás poslúchajte a i keď sa teraz trápite, po smrti vám bude dobre, ak nám (slepo) pevno veríte“. Teda systematizovaná ilúzia, profesionálne vytváraná dnes v modernejších formách tzv. “korporátnej kultúry“, vy-, resp. zne-užívajúcej tiež masívne rôzne i staré známe hybridné modely (a)sociálneho inžinierstva. - dopl. prekl.

 

10 V lat. “Harmonii“, gr.-héLada.“symMetrii“, sloviansky v “súLade“ ...a Človek ju má aktívne, intuíciou funkčnou a nie eMocou popletenou, rozvíjať. Nie len jej „nebrániť“, bo toť statika - smrť. A už vôbec nie je vecou Dietok Jeho, Námestníkov, súLad narúšať. Negatívny pohľad, boj PROTI niečomu, nesúlad, je preto púšť - smrť. Voda, snaha ZA niečo, je Život. Známa kresťanská pieseň: „Boh je láska a kto prebýva v láske, ten prebýva v Bohu a Boh prebýva v ňom..“ Boh je i MIERA. Cvičné otázky:

Pri strojení akej konštrukcie by sa dala MIERA chápať ako LÁSKA? A do akej „miery“? – dopl. prekl.

 

11 Jeden a ten istý „Príjemný vánok Prozreteľnosti Božej“ je tak odkloneným jedincom, spolo(ne)cnosťou zrazu vnímaný ako „Krutý víchor Božieho dopustenia“ – pozn. prekl.

 

12 Rast, posun na ďalšiu úroveň (ang.“level“) a príslušná odmena (ang.“beneFit“) za splnenie si svojich objektívnych úloh. Čím bližších svojmu inDiviDuálnemu, stále sa vzhľadom k vývoju prostredia (spoloČnosti a UniVersa) zdokonaľujúcemu potenciálu, tým väčšia odmena v blízkosti k Nemu..a všetkým, čo spojené je s tým - Ním..“Krásnym jest prebudenie sa, do rána krásneho, z temného sna.“. V Jeho realite, Pravde plnej, bolesti niet. „Čím bližšie ku nej život dietok viet, do v statočnosti zotrvaných skúseností, tým krajší je život stále dlhších liet.“ – dopl. prekl.

 

13 V ľudových rozprávkach tak dobre známa „Človečina“, ktorá smrdí všetkým zlým, drakom, upírom, bosorákom, neľuďom – proste všetkým, ktorým je dokonalosť Človeka prekážkou. – dopl. prekl.

 

Diskusní téma: VODA MŔTVA (6)

Miera

Kyborg | 30.09.2014

Ak by sa tu niekomu zamiešali obrazy o "miere" ako mne, tak tu skopírujem dodatok:

Celý život, spoločnosť, systémy a aj tzv. hmota, všetko funguje na báze týchto matríc. To je
princíp tvorenia..
Myšlienka (
Informácia
) sa nadelí Mierou, usporiada (Slovo, Číslo, Vzorec, Pravidlo =
Miera
), vykoná a tým sa zhmotní (Hmota =
Matéria
).
Matéria sa zobrazuje cez Mieru
Informácie.
To je pravá podstata trojjedinosti Boha a tvor
enia a nás ľudí, ako jeho detí.
Matéria
(= Energia),
Informácia
(obraz, predstava),
Miera
(čas a priestor = časopriestor)
nie: Matéria, Energia, Čas a Priestor, ako v oddelených západných tzv. prírodných a
humanitných vedách.
(Energia je len zmena formy hmoty.
Je to atribút zodpovedný za
momentálny stav. Úplne jednoducho: tekutému stavu (vode) pridáš energiu = plyn (para),
odoberieš = tuhé (ľad). Podobne to funguje aj na molekulárnej, atomárnej a subatomárnej
úrovni).
Preto je výzkum stále znovu a znovu v slepej uličke.
V egyptskej knihe boha Thóta skryli žrecovia princíp tvorenia do tzv. systému Sefirot pod
výrazy Sefar, Sipur, Sefer.
Oficiálne však učili "poddaných" netvárny 4-jedinný princíp. H-is-torické kresťanstvo zasa
dogmaticky tvrdí, že tzv. sv. Trojjediná podstata Boha sa nedá pochopiť.
Na 3-jedinnom princípe fungujú tzv. elity. Celý princíp matricového riadenia, "tvorenia
hmoty z ničoho", telepatie, egregorov, individuálneho a spoločenského podvedomia,.. má
podstatu práve v správnom pochopení spomínaného faktu.
Oni nie sú bohovia, iba sa na to hrajú. Simulujú Boha. Vždy to tak bolo..

KALOUSEK

vikTor | 27.09.2014

ted koukam na parlamentni vstupy na CT24 ... je 2:40 v 27/9/2014... koukam na vstup pana Kalouska ze 25/9 - jak tam pozadal kolegy o vodu k napiti - tak tenhle clovek, dle chvejiciho se hlasu, krecoviteho drzeni drevenych madylek na pultiku, celken dobrou retorikou a zdraznovani urcitych slov v ramci svych monologickych dialogu, je celkem bezpecne na kokainu... nebo pod obrovsky, ale obrovskym tlakem.... (jinym, nez politickym) - kdo neveri, necht si pusti... nastesti mame digitalni archiv

vikTor
PROTI VSEM

Re: KALOUSEK

udo | 28.09.2014

Evolučným(,) kľud(ď)om a mierom ZA všetkých : )

rozvoj/degradácia

Vasiľ | 26.09.2014

Spomínam si na (myslím že) poslednú otitulkovanú diskusiu so Zaznobinom, kde spomenul, že nie je ľahké určiť kritérium, či je nejaký proces rozvojový alebo degradačný. Vtedy mi prišlo na um, že čo už je na tom také ťažké, veď (podľa mňa):

Ak vývoj nie je udržateľný ((v zmysle predpovedateľnosti) z pohľadu toho, kto si (subjektívne) stanovil také ciele, ktoré čo najviac odpovedajú najefektívnejšej ceste napĺňania (objektívneho) optimálneho predurčenia), tak ide o degradáciu.

Toto som si doteraz myslel - teraz tu však zase čítam veľmi zaujímavé vety:
"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia je degradáciou, avšak vo vzťahu k objemnejším štruktúram môže byť degradácia niektorých čiastkových fragmentov rozvojom štruktúry ako celku. (Čiže, nielen v zmysle degradácie tendencií, odkláňajúcich sa od objektívneho optima, ale aj ako pozitívna evolúcia.)* Tak kvetný púčik prechádza púť: púčik, výhonok, kvet, plod, semeno, r(e)astlina. Aj degradácia elementov je neoddeliteľná od rozvoja systému ako celku."

Čiže:
1. Ak hovoríme o rozvoji/degradácii, tak je veľmi dôležité, k akej (veľkej) časti (super)systému naše hodnotenie vzťahujeme.
2. A najmä aj degradácia môže byť súčasťou optimálneho predurčenia (čiže moja definícia - prvý odstavec - neplatí).

Takže rozlíšiť degradáciu od rozvoja naozaj nie je ľahké a možnože Vladimír Michajlovič vedel, prečo to ďalej nerozmazávať.
Ako to teda s kritériom rozlíšenia, či ide o vývoj alebo o degradáciu, naozaj je?
Môže byť také kritérium vôbec objektívne?

(Nepýtam sa náhodou na niečo, čo bude vysvetlené v pokračovaní?)

oprava

Vasiľ | 27.09.2014

(čiže moja definícia - DRUHÝ odstavec - neplatí).

Re: rozvoj/degradácia

udo | 27.09.2014

Odpovede:
1. Áno
2. Áno
3. V podstate tiež áno. Zčasti priamo, no hlavne z kontextu..

Re: Objektívne kritérium rozlíšenia vývoja a degradácie.

Tu tiež platí príbeh o známom Michelangelovom obraze zo sixtínskej kaplnky: "Strojenie Adama"

Keby ste boli veľmi blízko pri ňom, vidíte
1. kus oblaku, alebo pary
2. Poodídete kúsok ďalej a vidíte aj nejaké zriasené šaty.
3. pohnete sa ešte kus, žeby ste lepší prehľad mali a objaví sa ešte kus látky, vlasy a nejaká hlava
4. znova o "krok" ďalej vidíte i skalu a takmer celého starého muža v plášti oblakov, vystierajúceho niekam ruku
5. Urobíte rýchlo ešte jeden poriadny skok späť a vtom zbadáte i druhú osobu, ktorá sa ide dotknúť.. alebo už dotkla prvej.

Ak poznáte kontext, dejiny, viete o akú scénu, tak charakteristickú pre formovanie myslenia tejto kultúry by mohlo ísť..

..a niekto má to "šťastie", že zhliadne hneď takmer dotýkajúce sa ruky, je bystrý a z rozprávania svojho dedka vie hneď "vo co jako asi gou"..

Alebo si predstavte Rembrandtovu "Nočnú hliadku"..
Inak Obama mal istý príhovor v Marci tohto roku práve pred ňou..

..a sám Rembrandt, so svojou veľmi špecifickou technikou maľby, sa zvykol smiať s otázkou: "čože tam tá osoba robí?", keď sa niekto priblíźil k nejakému z jeho obrazov, aby si ho "lepśie prezrel"..

Právo na Pravdu=Istotu má ten, kto vidí daný obraz nie len celý, ale aj vo svojom dejinnom kontexte mozaiky vzťahov dominantných objektívnych socionaturálnych javov a zároveň morálne podmienený.
Toľko k univerzálnym kritériám hodnotenia úspešnosti aproximácie objektívnej reality.

Pre zopakovanie:
Inak podobne, ako sme tu pred časom opakovane na danú tému rozoberali ľudový príbeh Janka a Marienky s babou Jagou a jeho jednotlivé obrázky vo svojej nezameniteľnej chronologickej, príčinno-dôsledkovej previazanosti.
Dieťa po čase keď niekde vidí perníkovú chalúpku, hneď sa mu vybaví celý príbeh, i s viacerými poučeniami generácii..

..platí eśte jedno podstatné v tomto kontexte..
ako sa ešte ďalej na dedine vravieva:
"Koňa možno len dovtedy od vody odtiahnuť,
pokiaľ ešte piť nezačal"
..ak chápete

..neviem, stačí takto?
u.

Re: Re: rozvoj/degradácia

Vasiľ | 27.09.2014

Vďaka, len pre istotu - sú tie tri odpovede odpoveďami na otázky:
1. Takže rozlíšiť degradáciu od rozvoja naozaj nie je ľahké a možnože Vladimír Michajlovič vedel, prečo to ďalej nerozmazávať.
2. Môže byť také kritérium vôbec objektívne?
3. Nepýtam sa náhodou na niečo, čo bude vysvetlené v pokračovaní?
Ak nie, tak na ktoré?

Zvyšok som myslím pochopil. Ide teda o to, že bez poznania čo najširšieho kontextu (súvislostí, vzťahov, variant...) sú snahy o používanie nejakých poučiek, definícií vývoja/degradácie márne, alebo inak - čo je pravda za jedných podmienok, nie je pravda za iných...?

Re: Re: Re: rozvoj/degradácia

udo | 27.09.2014

Ta zhruba hej : )
..aspoň potiaľ sme sa zatiaľ v tejto konštelácii dostali.

Re: rozvoj/degradácia

popolvár | 27.09.2014

...pohrám sa trocha s druhým odstavcom a tvrdenín císlo 2, berúc uz aj udove odpovede a tvoje myslienky v dalsích príspevkoch do úvahy.
V druhom odstavci píses: "Ak vývoj nie je udržateľný (v zmysle predpovedateľnosti) z pohľadu toho, kto si (subjektívne) stanovil také ciele, ktoré čo najviac odpovedajú najefektívnejšej ceste napĺňania (objektívneho) optimálneho predurčenia), tak ide o degradáciu." - ak subjektívne stanovené ciele skutocne odpovedajú naplnaniu objektívneho optimálneho predurcenia, tak konanie - vývoj na danej úrovni je skutocne jak z danej, tak aj z pohladu vyssích,vrátane najvyssej úrovne - degradáciou a jej pravdepodobná predurcenost nemohla byt predurcená ako proces evolúcie. Cize v ziadnom prípade na danej úrovni, kde doslo k zlyhaniu naplnania optimálneho predurcenia, sa nejedná o evolúciu, a ak nie o degradáciu, tak prinajmensom v danom momente o stagnáciu - zastavenie evolúcie. Ale od toho istého momentu, ak dôjde k sebareflexii, prehodnoteniu postupov a rozpoznaniu chýb v procese naplnania optimálneho predurcenia, ci chybného rozpoznania optimálnych predurcení, sa uz jedná zase o evolucný posun - proces.
Cize tvoje tvrdenie v bode 2: "A najmä aj degradácia môže byť súčasťou optimálneho predurčenia (čiže moja definícia - prvý odstavec - neplatí)." - je správna len v prvej casti, tvoj uzáver je nesprávny - a definícia v odseku 2 je platná.

Z tohto, aspon v mojom ponímaní, vyplýva, ze objektívne kategórie evolúcia a degradácia môzu byt objektívne posudzované len z hladiska najvyssej - Bozej úrovne, a z násho pohladu, aj ked to budeme posudzovat vo vztahu k lubovolnej, nasím intelektom dosiahnutelnej úrovni, nepoznajúc celovesmírnu matricu v jej plnosti a celostnosti, to bude vzdy len subjektívny pohlad, ktorý vzdy sa môze otocit o 180° akonáhle nasa úroven chápania dosiahne dalsiu úroven...
No najdôlezitejsie pre kazdého jedinca je to, ze skôr nez svoj subjektívny pocit, vedomé posúdenie vlastného konania (skutocne zlyhania?) vyhlási za degradáciu, mal by prehodnotit predovsetkým správnost stanovenia vlastného vektora cielov v súvislosti s optimálnym priblízením sa objektívnej predurcenosti jeho zivotnej misie, ci tu nedoslo k pochybeniu, k falosnej ilúzii - lebo v tomto prípade, ak som sa "netrafil", tak to, co v prvom momente mi pripadá ako osobné zlyhanie - degradácia, je vlastne stopnutie (vlastným podvedomím, svedomím?), prerusenie púte k skutocnej ak nie degradácii, tak minimálne stagnácii - poblúdeniu...- cize zaciatok evolúcie, lebo celé predchádzajúce naplnanie chybne stanoveného vektora cielov bolo vlastne z tohto uhla pohladu - degradáciou.
A preto asi aj chápem Zaznobina, ze sa v tom nevrtal - lebo naservírovanie tejto problematiky v plnosti pre este nedostatocne chápajúceho jedinca, nevládnuceho minimálne pojmológiou KSB/DVTR, by bolo zneistujúce, vedúce k strachu z vlastného konania - paralýze jeho tvorivosti - a to by isto nebolo pre daného jedinca evolucné...

Re: Re: rozvoj/degradácia

Vasiľ | 28.09.2014

Moje prvotné kritérium identifikácie degradácie bolo - neudržateľný rozvoj nie je rozvojom. A z pohľadu koho má ísť o udržateľnosť v medziach daných cieľmi? Zrejme z pohľadu optimálneho Predurčenia... toľko k môjmu prvotnému nápadu.

Teda ja som degradáciu zadefinoval prakticky ako vybočenie z optima, príp. za hranice katastrofy/dopustenia. Takto zadefinovaný pojem degradácia je však len ďalšie slovo navyše pre "vybočenie z Predurčenia". To by akurát tak viedlo k zhoršeniu pojmového aparátu a teda aj k zhoršeniu schopnosti uvažovať...

Takže v prvom rade si treba ozrejmiť, čo to tá degradácia vôbec je. Kolegovia z VP (ľudia starostlivo vyberajúci každé slovo, aby bol nimi používaný pojmový aparát v čo najväčšom súlade s objektívnou realitou) ju zadefinovali inak ako ja:

"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia je degradáciou" (a ďalej to pokračuje ešte zaujímavejšie)

Ak si všimneš, tak je to niečo iné ako "vybočenie z optima za hranicu katastrof". K tomu poviem ešte to, že áno, treba hľadať súvislosti a podobnosti, no aj to s mierou resp. čo najdôslednejšie - aby sme potom napríklad do čaju nedávali šťavu z pomaranča a citrón nejedli celý...

Teda späť k definícii - Degradácia = strata sú(roz)mernosti/zladenia

Pre súlad, harmóniu, súmernosť... by bolo možno veľmi ťažké nájsť vyčerpávajúcu definíciu, nejaký pojmový popis. Máme však pre ne cit, ak máme správne naladené stereotypy vnímania.

Preto podľa mňa Udo písal o nastavení vnímania, chápaní súvislostí, vzťahov, tendencií..., či holografickom zobrazení celostnosti pomocou jedného z fragmentov (perníková chalúpka)... apelujúc pri tom na morálku ako nevyhnutnú súčasť procesov vnímania, rozpoznávania, chápania...

No hej, len Udo rád chodí okolo horúcej kaše (často aj dve tri kolečká), takže druhí nie vždy pochopia, kam mieri. Robí to asi preto, lebo aj cesta je často zaujímavá a nielen samotný cieľ... alebo sa mýlim :-)

Re: Re: Re: rozvoj/degradácia

udo | 28.09.2014

re:
"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia je degradáciou"

tu by možno mala byť čiarka:
"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia, je degradáciou"

Nezabúdajme ešte, že v pojme udržateľnosti je zahrnutá aj dôvera Jemu.

Celý konflikt tisícročí je predsa v jednom písmenku = "v"
“Viera v Neho”,
vs.
“Viera Jemu“

..o Jeho oficiálne deklarovanej "neexistencii" sa na tejto úrovni asi nemusíme baviť, keďže ide podstatou len o formu viery "v" Neho.
Viera a neviera v neho je na vyšších, hlbších úrovniach chápania logicky v tomto zmysle identická.

Ja len, že to by vám v lúśtení, deFinovaní mohlo pomôcť.
Ide o podstatnú súčasť kompasu, rozlíśenia, čo by od Neho pochádzať mohlo a čo asi skôr nie.
Čím viac jedinec naberá tendenciu tejto schopnosti tým viac sa jeho rozvoj(evolúcia kultúry myslenia spolu s telom) zrýchľuje. Proporcionálne naberá robustnosť.

Eśte by som sa zároveň možno viac posnažil rozlíšiť transformáciu od degradácie.

Motýľ spätne kulkou byť nemôže,
No zdravý samičke s vajíčkom pomôže..
A z neho húsenička v novom prostredí,
mierne iná, do kukly “tajomnej” vzíde..

Přidat nový příspěvek