27.5.2015
...
Ak by interregionálna „elita“ mala celostný svetonázor, tak by nemohla ohovárať Stalina, keď sa pred Mojžišom skláňala. Sám Mojžiš, ohodnotiac dejinné okolnosti, sotva by na J. V. Stalina nadával.
Kritika „stalinizmu“ sa vždy a všade viedla a vedie z pozície „elitárneho“ medziregionálneho systému stereotypov rozpoznávania javov. „Elitárny“ systém je rovnako vzdialený aj od systému metodologických stereotypov žrecov a národných más. Žrecký systém metodologických stereotypov má vo svojom základe-osNove národný systém metodologických stereotypov obrazného myslenia a odlišuje sa od nej väčšou detailnosťou (odb. „periódou vzorkovania“)* v kombinácii s rozvojom abstraktno-logickej lexikálnej časti1 METODOLÓGIE a neprítomnosťou dogmatizácie faktológie (t.j. ideológie, ak hovoríme o spoločnosti).
Politika J. V. Stalina a podporujúcej ho skupiny bola nasmerovaná k nezvratnému zničeniu davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti, čo zodpovedá vyššej priorite v objektívnom i potenciálovom vektore cieľov národných más. Preto „elitárna“ kritika stalinizmu môže byť národom vnímaná ako pravda v jej fragmentoch, no ako celok bude hodnotená ako lož. „Elitárna“ politika perestrojky, vedúca k znovuzrodeniu štátne uzákoneného davo-„elitarizmu“(t.j. fašizmu, otrokárstva v jeho rôznych variantách)*, môže mať krátkodobú čiastkovú podporu národa, ale ako celok bude odvrhovaná podľa miery jej trvania2.
Revolúcie r. 1917 odstránili štátne uzákonený davo-„elitarizmus“ a odkryli rovnoprávny prístup k vyššiemu vzdelaniu predstaviteľom všetkých sociálnych skupín. Filozofia marxizmu je vo svojej podstate METODOLOGICKÁ. V systéme vyššieho vzdelávania nebolo možné neoboznámiť sa s ňou. Je pravdepodobné, že nie všetci ju chápali ako dogmu. To znamená, že od r. 1917 existuje v krajine štatistická predurčenosť vzniku vnútorného prediktora v bloku. Jeho kádrovou bázou je celá populácia, čo zabezpečuje vyššiu zásobu udržateľnosti (Fettpolster)* konceptuálnej moci v záujme národa pri zmene generácii, ako to zabezpečovala „neohraničená“ monarchia do r. 1917.3 Avšak tento záver nezapadá do systému metodologických a faktologických stereotypov medziregionálneho davu a medziregionálneho centra riadenia.
Politika J. V. Stalina napomáhala zrodu udržateľného vnútorného prediktora v bloku Rusko (ZSSR). Z toho dôvodu sú J. V. Stalin a podporujúce ho komunistické vedenie OSPRAVEDLNENÍ - REHABILITOVANÍ. Všetky ich chyby a osobné slabosti sú zanedbateľné na pozadí zrodu vnútorného žrectva v bloku. Národy pochopia pravdu Stalina - je to len otázkou času.
Kritici J. V. Stalina špekulujú na všeobecnom (včítane aj svojom vlastnom) nechápaní fázových posuvov v sociálnych procesoch, medzi procesom formovania ideológie a procesom prinesenia plodov ideológie4. Príčinno-dôsledkové väzby medzi nimi sa ešte viac komplikujú v podmienkach konceptuálneho mnohovládia pri napĺňaní príslušným zmyslom jednej a tej istej ideologickej formy, spoločnej dvom vzájomne sa vylučujúcim koncepciám5. «V období Stalina» sa rovná «Stalin je na vine» - je vecne nesprávne.
Kult možno urobiť iba tomu, kto je svojim svetonázorom nad kultom. Ten, kto je pod ním, zničí kult svojimi činmi, nechápajúc ani kult, ani svoje činy. Preto Davokratovi kult nemožno vyrobiť. Okrem toho si treba pamätať, že dejiny nezachovali ani jednu anekdotu, v ktorej by J. V. Stalin vyzeral hlúpym, čo nemožno povedať ani o jeho predchodcoch a ani o všetkých po ňom nasledujúcich pohlavároch ZSSR a Ruska predovšetkým.
U žrectva, ktoré sa neoslobodilo od znacharských ambícií, môže existovať rôzny vzťah k davo-„elitarizmu“. Avšak pri ľubovoľnom vzťahu k davo-„elitarizmu“ všetok dav a na dav zmenení ľudia sú z pohľadu žrectva rovnakí, nezávisle od ich informovanosti (vzdelania). „Humánnosť“ narábania žrectva, ako i znacharstva so spurným davom, čo sa nechce poučiť, je definovaná časom, v plynutí ktorého žrectvo môže trpieť oddanosť davu žrectvu cudzej koncepcii.
Vo všeobecnosti je pojem humanizmus nepoužiteľný voči človeku, neželajúcemu si myslieť samostatne6 a zdokonaľovať sa na tejto osNove, pretože intelekt človeka je faktorom evolúcie biosféry. Hlúpy člen davu, v rukách ktorého sa môže v davo-„elitárnej“ spoločnosti ocitnúť nejaká moc, je spôsobilý zotrieť z tváre planéty nielen ľudstvo. Za takých podmienok niet miesta pre „humanizmus“ - je miesto iba pre nezlomnú a dôslednú CIEĽAVEDOMOSŤ odstránenia davo-„elitarizmu“ zo života. Áno, aj zo zákonov žrectvo uznáva iba zákony existencie celého súcna – stvorenia, sTrojenia, a nie zákony, diktované ním alebo znacharmi s cieľom riadenia „elity“ a „davu“. Uvedené je podkladom pre nasledujúce tvrdenie:
V roku 1953 sa v ZSSR odohral opätovný štátny prevrat, ktorý obnovil konceptuálnu plnú moc nadžidovského prediktora, uskutočňujúceho expanziu davo-„elitarizmu“.
V rokoch. 1953 - 1982 prebiehalo bezštruktúrnym spôsobom ničenie všetkých výdobytkov reálnej spravodlivosti socializmu s masívným nasadením zovšeobecnených zbraní 1. - 5. priority proti národom ZSSR. V rovnakom čase medzi širokými masami pracujúcich narastala snaha k vykoreňovaniu štátom neuzákoneného bežného každodenného i mafiózneho davo-„elitarizmu“. Koncepcie, uložené do perestrojky; vedú k obnove štátom uzákoneného davo-„elitarizmu. Perestrojka zpočiatku bola podporená národom, potom sa podpora zamenila nepochopením (a podozrením)* a narastajú tendencie k odmietaniu kurzu, zavádzaného do života vedením7. Krajina vchádza do novej etapy straty riadenia vzhľadom k hĺbke zhody subjektívnych vektorov cieľov „elitárneho“ vedenia a objektívnych vektorov cieľov bloku Ruska8.
Ak skúmame tento proces z pohľadu záujmov národov ZSSR, tak štruktúrny spôsob riadenia v období „stalinizmu“ bol plne oprávnený. Ekonomický rozvoj by bol ešte úspešnejší, ak by vtedajšie vedenie si osvojilo aj bezštruktúrne spôsoby riadenia, ktoré bežný spôsob myslenia, nechápajúc zákony riadenia spoločnosti, stále vníma ako „demokraciu“. Aj národ, aj „elita“ chcú „demokraciu“, avšak každý ju vníma po svojom.
V priebehu dejinného vývoja štruktúrny spôsob riadenia je pohlcovaný bezštruktúrnym (masovo efektívnejším) a oba sa zlučujú (konvergujú)* pri prechode k riadeniu prostredníctvom pružných (flexi-adaptabilných)* a virtuálnych štruktúr9. Štruktúrny spôsob umožňuje, aj keď ťažko, riadiť tie druhy činností, ktoré ešte pre neho nedozreli: dozrejú v štruktúrach. Preto spoliehanie sa výlučne na štruktúrne riadenie je „zabiehaním dopredu“10. Je to neželateľné, ale z pohľadu perspektív rozvoja menej nebezpečné, než „zabiehanie nazad“, t.j. zrieknutie sa štruktúrneho riadenia11. Zničenie systému štruktúrneho riadenia národného hospodárstva potom, ako už prerástlo úroveň rozvoja, pri ktorom sa môže „samoriadiť“ trhovým, finančno-„demokratickým“ bezštruktúrnym spôsobom, je “zabiehanie nazad“. T.j. nevedomosť a lenivosť riadičov: v praktických príkladoch teórie riadenia u jedných a parazitizmus a organizované záškodníctvo u druhých. Na celkovom pozadí opatrení perestrojky je to čiastkový fakt, vyjadrujúci neprítomnosť konceptuálnej samostatnosti u vyššieho vedenia ZSSR.
Vtedy vzniká otázka o konceptuálnej podriadenosti ZSSR. Z pohľadu teórie riadenia (tvorenia, sTrojenia)* vonkajší súlad situácie v ZSSR so Smernicou NSC USA (Directive of the National Security Council - Rady národnej bezpečnosti USA)* Č. 20/1 z 18. 8. r. 1948, nazvanou „Ciele USA vo vzťahu k Rusku“, nemôže byť ničím iným, ako vyjadrením konceptuálnej podriadenosti vyššieho vedenia štátu a naviazanosti štátnosti ZSSR na NSC a CIA (Central intelligence agency - Ústredná spravodajská služba)* USA štruktúrnym spôsobom cez slobodomurárstvo a mafiu a bezštruktúrnym spôsobom - cez jednostrannú „kultúrnu výmenu“ so Západom. (Táto „kultúrna výmena“ (alebo Kultová?12)* zrodila takých agentov vplyvu, ako „architekt perestrojky“ A. N. Jakovlev, generál KGB Kalugin, redaktor časopisu „Ogaňok“ (aj u nás kedysi dobre známy mládežnícky časopis „Ohník“)* v období „glasnosti“ V. Korotič, a iní... – toto objasnenie bolo doplnené v r. 1998.)
Z vyššie uvedeného môže vzniknúť u niekoho dojem, že expanzia Euro-Amerického konglomerátu je mocná, nezvratná a nemilosrdná, a preto je vládnuca „elita“ „pre záchranu národa“ „prinútená“ podriadiť potenciál ZSSR (celého Východného bloku a najmä Ruska)* záujmom medziregionálneho centra riadenia konglomerátu.
O tom, že „rozumu“ na to u našej „elity“ je dosť, niet pochýb13. Pochybnosti sú v inom: má konglomerát dosť zdravia na takýto experiment?
1 Šamani sa pri sformovaní písma stávajú kňazmi - žrecami alebo znacharmi (mravne padlými). Rozvíja sa diskretizačná zložka ich algoRytmiky spracovávania informácií, čo im poskytuje z pohľadu tvorenia ďalšie dodatočné možnosti. Viď. prechod zo spojitejšieho, analógového modelu sTrojenia FIE na diskrétny MIM. Ďalej umožňuje transgeneračný prenos a efektívnejšiu optimalizáciu metodológie spracovávania faktológie v závislosti od preferencie hláskového (zvukovo-frekvenčného) spôsobu záznamu inFormácií, alebo obrazného, resp. hybridného atď. – dopl. prekl.
2 Práve z tohto dôvodu reformy prekĺzavajú, t.j. bežia naprázdno (lebo čím dlhšie tu bude „Elitárna“ politika, tým viac ju ľudia budú, ako vždy v dejinách, najprv podvedome a postupne stale viac i vedome nenávidieť...)*
3 Ak je riadiaci aparát vyberaný (až na drobné, grantovým systémom protežované korumpované výnimky) z jednej kasty, navyše veľmi úzkej, tak taký režim uvedeným prístupom systematicky degraduje celý potenciál existujúcej spoločnosti. Výber na kastovom (fasci) princípe samozvaných šľachtených, „rovnejších“ jelít (či už na ideologicko-mafióznych, alebo rasových princípoch „šikovnejších“) vo svojej podstate vždy z dlhodobého pohľadu nevyhnutne zásadne ohrozuje budúcnosť a konkurencieschopnosť danej kultúry, či celej civilizácie. Degradácia potenciálu Človeka vyzerá byť jednoznačne proti záujmom Vis Maior so všetkými sprievodnými rizikami a dôsledkami. – dopl. prekl.
4 Žatvy. Ako v Biblii. Keď niečo zasejem, či zasadím, tak úroda, plody práce prídu až po príslušnom čase. No i v závislosti od polievania, okopávania a počasia (t.j. okolitých podmienok), druhu plodín, kvality osiva a sadby... Keď priskoro sejem, mlaď zmrznúť hrozí a keď neskoro, hrozí nedozrieť a aj cena výkupná nízka bude... Toť prax fáz cyklu ročných období a ich posuvov. Ako u Dvanástich mesiačikov, kde sa v rasprávke už po veky celé pozorovať dajú pekne. – dopl. prekl.
5 V danom prípade bol spoločnou ideológiou marxizmus. Jeho chápanie však bolo z pohľadu dvoch antagonistických koncepcií. Skutočne komunistickej a „elitárne“-kastovej. Dočasne tak po smrti Stalina víťazila postupne fašistická forma marxizmu. Podobne, ako otázka na Západe, komu má slúžiť trhová ekonomika, burza, ..: Buď ukájaniu jelít neukojiteľných, alebo zabezpečeniu základného, na danej úrovni civilizácie všetkým dostupného štandardu materiálneho zabezpečenia más a až v druhom rade nadštandardu tých šikovnejších medzi nimi. T.j. rovnaký vektor cieľov čo do obsahu, no rozličný, čo do chronológie, časovej postupnosti dosahovania cieľov. Avšak v hlbšom zmysle i čo do metodológie ich dosahovania (viď. heslo: „Účel svätiA prostriedky“, a nie „Účel svätÍ prostriedky“, čo je opakom prvej formulácie a nielen „slovnou hračkou“) – dopl. prekl.
6 Nie „nezávisle“, keďže skutočná absolútna „nezávislosť“ v princípe existovať nemôže. Každý je totiž do tej, či onej miery závislý na svojom okolí (rodine, inžinieroch, čo spravujú elektrickú sieť, pekároch..., čo sú tiež ovplyvňovaní kultúrou formovanou (a?)sociálnymi inžiniermi), či biosfére a Zemi, Vesmíre ako celku. – pozn. prekl.
7 T.j., hovorí sa tu o procesoch obdobia konca ´80 a začiatku ´90 rokov 20. stor. v ZSSR, resp. vo východnom bloku. – pozn. prekl.
8 Po augustovom puči ГКЧП (ŠKVS - Štátna komisia výnimočného stavu) v r.1991 sa táto nová etapa začala: „elita“ odhalila svoju temnú tvár Netvora a zriekla sa socialistickej (sociálnej)* formalizácie - masky svojej tyranskej moci.
9 Viď. DUMT - Dostatočne univerzálny model tvorenia (sTrojenia), resp. DVTR - Dostatočne univerzálnu teóriu riadenia, Kapitola 7. Spôsoby riadenia: A. štruktúrny; V supersystémoch — B. bezštruktúrny a C. na osnove virtuálnych štruktúr, str. 72 – pozn. prekl.
10 Predbiehanie aktuálnych udalostí s hrozbou straty kontaktu s realitou a jej životne dôležitou okamžitou a oneskorenou spätnou väzbou. – pozn. prekl.
11 Prehnané topenie sa v ilúziách. Koncentrovanie sa, hádanie nad 1000+1 verziamim (slávnej(?) minulosti, čím nemusí zostať čas na riešenie výziev-príležitostí súčasnost,i a tým budúcnosti. Primerane však skúmať vývoj tendencií dominantných socio-naturálnych procesov odzadu je nanajvýš žiadúce. Viď. základy frekvenčnej analýzy a teórie kmitania, hoc i v zjednodušenej verzii pre Stredné školy a Gymnáziá. Matematika 2. a 3. – kapitola Goniometrické funkcie a kapitoly nasledujúce, esenciálne pre každého tvorcu i manažéra z tak tzv. humanitných, ako i prírodovedno-technických vied. Štandardná procesná analýza = rozprávkové: „Chodenie v čase a zaZrakov sTrojenie“ – dopl. prekl.
12 Na princípe akvizície „native pitchers, residents,..“, „bezpečnostných poradcov“ (dozoru) miestnych „spriatelených“ politikov cez dobre známy tzv. „sanitary mode“. Cez aktiváciu a reaktiváciu podchytených spiacich „objektov a subjektov“, organizované US ambasádami a „exteritoriálnymi žoldniermi“ a na nich napojenou a financovanou (i odvodmi na akvizícii sektoru zúčastnených korporátnych sponzorov – viď. podstata kauzy „2%“, či čiastočne „Skupinka“) sieťou tzv. „neziskoviek“ (často v podstate teroristických buniek), maskovaných väčšinou za humanitnú, ekologickú a inú činnosť. Zamestnaní študenti, novinári a dobrovoľníci „oficiálnej prvej línie“ spravidla samozrejme nevedia o plnom reálnom určení a celkovej skutočnej činnosti skupinky (NGO, Nadácie, bla-bli-ble...). Nezriedka sú vo svojej naivnosti aj obetovaní a nasledne „spriatelenými“ médiami spropagovaní. Pod starým ošúchaným pragmaticko-macchiavelistickým heslom: „Poslúžili ako živí, no ešte viac poslúžia ako mŕtvi.“, žargónovo nem: Kanonenfutter, Frischfleisch, ang.: „Local fresh meet“, rusky: „pušečnoje mjaso“. Viď. dnešné “farebné revolúcie“, puče všade po svete, organizované na rovnakom princípe. Odhodlanie USA „bojovať do posledného Ukrajinca“ a pod. – dopl. prekl.
13 To sa plne potvrdilo behom reforiem po zavŕšení šou КГЧП (SKVS - Štátnej komisie výnimočného stavu) v r. 1991. (Podobne, ako u nás dlhodobé systematické vytvárenie predpokladov, situácie na vznik prostredia tzv. „mečiarizmu“, postavenému na ojedinelých zradcoch v bývalých bezpečnostných zložkách ČSSR a ich, hlavne Václavom Havlom amnestovaných, budúcich plánovaných „spolupracovníkoch“ – bežných recidivistoch). T.j., hasenie morálno-ekonomického potenciálu krajiny a následné zneužitie zo začiatku asi skôr nechápavého priemera M. Dzurindu a presnejšie čiastočne „zaškoleného“ I. Mikloša na zadĺženie a ilegálne roz“predanie“ národného (nie štátneho!) majetku (že I. Mikloš odviedol kus „dobrej“ práce – splnil svoju misiu na Slovensku, potvrdzuje jeho aktuálna misia vo fašistickej vláde „Kyjevskej bandy“ na Ukrajine. Boh ich zavaruj pred takými expertami!). Všetko do času... Ďalší scenár, réžia, autori i herci sú tiež už dobre známi.)*
Informační báze KSB