10.4.2015
...
Miesto „Zákona Desatora“ je potrebný všetkým ľuďom vo vnútri spoloČnosti bez výnimky len Zákon jeden:
„Miluj blížneho svojho, no nedaj zviesť sa ním v klam!“
A preto pochybuj o všetkom a uvažuj sám!
Avšak slepá antiintelektuálna viera tomuto príkazu neodolá..a rozpadne sa.
Preto tohto zákona v Biblii ani niet.
* *
*
A na zavŕšenie dokonalej funkčnosti zlodejského zákona obsahuje Starý zákon zákaz na úžerníctvo a parazitizmus vo vnútri židovstva samotného, pričom Talmud tento zákaz potvrdzuje.
Vojenské doktríny Starého Zákona vyžadujú úplné vykynoženie obetí agresie. Ich súčasťou je aj tzv. „preventívna“ vojna, v ktorej je i samotná vina prenášaná na obeť agresie. V tom sa ani dnešná verzia(aktualizovaný derivát) formy realizácie, tejto starej otrokárskej koncepcie globálizácie, moc nezmenila.
V zdravo mysliacom pohanskom svete (viď. hl. II, dielo: „Hovory k sebe“1 Marka Aurélia) také svätuškárstvo existovať a udržateľne sa rozširovať nemôže. Zbytkov zdravomyslia (posledných rozumu zdravého2)* zbavilo Rím tzv. kresťanstvo – historicky reálne učenie veľmi vzdialené od toho, čo priniesol ľuďom Ježiš. A Rím tak padol ako prvá obeť kultu nového (a)„mono“boha (Amena). Toto tzv. kresťanstvo prijalo svätosť Starého zákona ako nespochybniteľnosť. Pravoverný „kresťan“ namotáva ostatných, že pod riadením žida Jozefa Egypt prekvital, a keď faraón Mojžiša neposlúchal, tak sa začali „rany egyptské“. Obzerajúc sa vôkol seba, vidí paralely v minulosti i súčasnosti. A teda, židov treba poslúchať. Okrem toho Ježiš v Kázni na hore, ktorú „kresťania“ predkladajú ako etický etalón, povedal: «Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona (Mojžišovho), kým sa všetko nesplní»3. Ako je jasné z už dávnejšie uvedených citátov Starého Zákona, toto «kým sa všetko nesplní» poukazuje na globálnu sio-internacistickú diktatúru, čo sa v termínoch kresťanstva volá «kráľovstvo božie na zemi». Matúšovo evanjelium4 uvádza epizódu uzdravenia dcéry kanaanskej ženy (hl.15:21 - 28), avšak až potom, ako Kanaančanka priznala svoju rovnosť so psami vo vzťahu k židom, ku ktorým akoby VÝLUČNE bol Ježiš poslaný5, akože podľa jeho slov v tejto epizóde. Toto všetko sa zatĺka do podvedomia a žije tam, ale na úrovni vedomia zostáva: „Niet ani helléna, ani žida“, čo sa všetkým vysvetľuje ako prekonanie kresťanstvom „bohovyvolenosti židov“, „internacionalizmus“. Avšak v podvedomí pôsobí pokora voči sio-internacizmu. V termínoch teórie riadenia sa to nazýva antagonizmus medzi fragmentami vektora cieľov, ktorý sa prejavuje v nekonečných sporoch o miere „kresťanskej lásky“ k židovi. A takých porúch Biblia kresťanov plodí mnoho. Je to riadenie cez nekontrolované úrovne organizácie štruktúry psychiky jednotlivcov a kultúry spoločenstva.
Zato kresťanský stereotyp «a komu sa zachce... plášť tvoj ti vziať, tomu i odev vrchný daj; ... milujte svojich nepriateľov... i modlite sa za tých, čo vám ubližujú a prenasledujú vás» je podriadený stereotypu židovskému, dávajúcemu židovi právo ovládať, mať ako vlastníctvo všetkých nežidov spolu s ich majetkom.
Pravoverný „kresťan“ – to je sluha uzákoneného zlodeja; vrah, keď si sám zlodej nechce krvou ruky špiniť. Je to dobre vidno na osude pôvodného obyvateľstva Severnej a v menšej miere i Južnej Ameriky; a „bohabojní“ a „demokratickí“ Angličania ešte koncom 19. storočia poľovali na aborigénov v Austrálii (ako na kengury, či dingov)*.
No ani uzákonený zlodej sa krvi neštíti, o čom je nedávny príklad – Sabra a Šatila6. Áno, i s kanibalizmom si judaizmus „zašantil“, o čom (popri mnohých fabulovaných fikciách)* V. I. Dalia zanechal knihu „Vyšetrovania o zabíjaní kresťanských detí židmi a užívaní ich krvi“7, vydanú v Petrohrade v r. 1844 v náklade 10 ks pre členov imperátorskej rodiny a vyšších štátnych úradníkov a znova vydanú v r. 1913. V básni „Vedma“ T. G. Ševčenko prináša ukrajinský folklór, potvrdzujúci pravdu V. I. Dalia.
Folklór (ľudová tradícia)* sa tvorí, formuje na základe typických javov, a preto neklame.
Ján Kronštadtský píše o „Božích tajomstvách“, ktoré pravoslávneho kresťana nemajú čo zaujímať. Všetko vyššie popísané je len maličkou časťou týchto „božích“ tajomstiev, dôsledkom pôsobenia ktorých sa tá istá (nielen)* pravoslávna cirkev neraz v minulosti výdatne vo vlastnej krvi myla. A v budúCnosti?8
Moslimovia (muslimovia, mohamedáni)* majú pravdivú predstavu o úlohe judaizmu a kresťanstva v živote spoločenstiev. V Koráne je povedané: «a za to, že brali oni úrok, i keď im to zakázané bolo, i požierali majetok ľudí mrhajúc, My i pripravili sme neverným z nich trest mučivý» – súra 4:159(161). Existuje smernica, pokyn aj na podriadenosť historicky reálneho kresťanstva judaizmu:
«Ó, vy, ktorí ste uverili! Neberte si židov a kresťanov za priateľov: oni sú priateľmi jeden druhému. А ak niekto z vás ich za priateľa berie, ten sám jedným z nich sa stáva. Vskutku, Boh nevedie ľudí nespravodlivých! » – súra 5:56(51).
No rozhodne to nie je výzva k vraždeniu neveriacich, ako sa často myslí mimo moslimského sveta. Korán uznáva skoršie zjavenia, zoslané prostredníctvom Mojžiša (Moseho), Ježiša (Issu) a ďalších prorokov, Bohom poslaných. On potvrdzuje, že Mohamedovi nebolo povedané nič iné, ale len to, čo druhým prorokom pred ním pre-dané bolo. No židovská verchuška klamlivo prekrútila zjavenie Boha ľuďom:
«Ó držitelia písma! Prečo pravdu lžou obliekate i pravdu skrývate, v ten samý čas, keď vy samy pravdu poznáte?. . . Nepatrí sa človeku, aby mu Boh písmo daroval, i múdrosť, i proroctvo, a potom by on ľuďom povedal: „Otrokmi buďte mojimi, miesto Boha, no buďte rabínmi za to, že písmu sa učíte, i za to, čo vyučujete.“» - súra 3:64 (71).
Tu je priame poukázanie na to, že nad rabinátom stojí nejaká sila, považujúca rabinát za svojich otrokov.
O židoch je povedané:
«My (Boh) darovali sme im znamenia jasné o veci, no oni sa rozišli (odklonili) po tom, ako poznanie ku nim prišlo, zo zloby medzi sebou. Vskutku, Otec tvoj v deň vzkriesenia vyrieši medzi nimi to, v čom odpadli (protirečili) oni» - súra 45:16 (17).
Z analogického zločinu obviňuje Korán i apoštolov. Keď Ježiš neveru zacítil v židoch, tak povedal:
«„Kto sú moji pomocníci Bohu?“ Apoštoli riekli: „My sme pomocníci Boha. My sme uverili v Boha, dosvedč, že sme sa oddali“» - súra 3:45 (52)
Po uistení apoštolov o vernosti Bohu v Koráne stojí fráza:
« I chytráčili oni, i chytráčil Boh, ale Boh najlepším je z chytrákov» - súra 3:47 (54).
Židia i kresťania sú uznaní za pravoverných ľudí, iba ak nasledujú neskazené zjavenia, dané im cez Mojžiša a Ježiša. Celková požiadavka na pravoverného moslima je nespúšťať sa k nespravodlivosti vo vzťahu k neveriacim. Vojenské doktríny Koránu majú obranný charakter, avšak vojna sa musí končiť bezpodmienečnou kapituláciou protivníka.
Muslim celkovo správne chápe aj charakter žido-kresťanskej exPanzie, no Korán, poukázajúc na odsúdeniahodné úžerníctvo - úročenie, nič priamo nehovorí o mechanizme uskutočňovania (úrakovinovej)* úžerníckej agresie. Preto muslim nevie, ako ju zastaviť a spolieha sa na slová Koránu:
«Boh napísal: „Získam víťazstvo Ja i vyslanci Moji!“» (58:21).
Zo všetkých svätých kníh regionálnych civilizácií, tak, či onak priznávajúcich fakt Zjavenia Mosemu, Korán jediný je celostným, vyzýva k dobru, spravodlivosti, nerozsieva antagonizmy v spoloČnosti a v duši človeka.
To isté sa týka aj vzťahov človeka a prírody. Starý Zákon priúča žida k myšlienke, že on je v práve vysúšať moria, rieky, zastavovať Slnko, kedy sa mu zamanie: prechod cez Červené more, cez Jordán atď. „Kresťan“ v rovnakom duchu: Kristus preklial figovník, i keď nebola doba úrody jeho (Marek, 11:13), t.j. preklial ho za to, že poslúchal zákony prírody, stanovené Bohom9. A tento obraz „Krista“ je príkladom, ktorí „kresťania“ napodobňujú.
Iba Korán priamo vraví:
«Nenarúšajte nič na Zemi po jej ustrojení. Vzývajte Ho zo strachom i nádejou: vskutku, milosť Boha blízka je dobrokonajúcim10!» (nezávisle od náboženskej, rasovej a triednej príslušnosti) - súra 7:54(56).
Zdôraznená je aj spätosť ekoLogickej kultúry s pevnosťou rodiny, bunky spoločnosti:
«A je možné, že vy, ak odvrátite sa, ničiť budete zem a trhať zväzky rodinné? To sú tí, ktorých Boh zatratil. On ohlušil ich a oslepil ich pohľad». (T.j. biedy tie postihli ich za činy, no nie činy samotné sú dôsledkom ich hluchoty a slepoty, ale sama hluchota a slepota je dôsledkom činov ich) –súra 47:24 (22).
Toto všetko hovorí o tom, že historicky reálny judaizmus a kresťanstvo11 sú prostriedkami poroby národov metódou „kultúrnej“ (kultovej)* spolupráce, vnosiacej do vektora cieľov židovského a kresťanského sveta mnohopočetné inverzie cieľov a vzájomné antagonizmy rôznych úrovní organizácie podvedomia, vedomia človeka a spoločného-spoločenského vedomia a podvedomia. Táto defektnosť vektorov cieľov židovských a kresťanských supersystémov je osnovou, umožňujúcou tretej sile riadiť žido-kresťanskú expanziu davo-„elitarizmu“, postaviacu svet za 2000 rokov na hranu minimálne katastrofy kultúry12.
Islam bol zrodený ako sila, oponujúca tejto expanzii. Časom dejinne reálny islam prestal byť efektívnou obranou, lebo v momente jeho zrodu arabský svet stál na pomerne nízkom stupni vývoja. Ešte nevzniklo žrectvo, zabezpečujúce udržateľnosť konceptuálnej moci pri zmene pokolení. To viedlo k tomu, že podľa miery dogmatizácie Koránu a jeho výkladov, sa žido-kresťanský i(a)deoLogický komplex prispôsobil islamu a začal využívať jeho chyby s cieľom rozšírenia expanzie13. Aj tak Korán má vnútornú celostnosť a zatiaľ nevyčerpaný potenciál rozvoja CELOSTNÉHO svetonázoru ľudí na jeho osNove, na rozdiel od Biblie a Talmudu, ktoré formujú kaleidoskopický a(i)Diotizmus, a nie živý14 svetonázor. Preto nechápanie a nepoznanie Koránu mimo muslimského sveta15 predstavuje nebezpečenstvo pre milovníkov politických hier v muslimskom regióne.16
V Koráne je všetko, čo je potrebné k zhateniu plánov sio-internacistickej agresie Euro-Americkej civilizácie17. Je nemúdre pre svoju neznalosť (praktickej)* sociológie sa ľahkomyselne stavať k jeho slovám: «Boh napísal: „Víťazstvo obdržím Ja i Mnou vyslaní!“» - jedná sa o muslimskú analógiu slov Alexandra Nevského «Nie v sile je Boh, ale v pravde!»18
1 Τὰ εἰς ἑαυτόν, Ta eis heauton - Myšlienky k sebe, 12 kníh „cisára-filozofa“ - Markus Aurélius čiastočne zastával filozofiu „Mladších stoikov“. Dielo bolo písané pravdepodobne aj v oblasti dnešného Hrona (lat. Gran) na Slovensku. Ide, okrem iného, aj o obdobie tzv. Markomanských vojen cca.okolo r. 170 A.D.. – pozn. prekl.
2 Spoločenstvo, rozptyľujúce sa gladiátorskymi bitkami, pitkami a divadlom trhania ľudí divými zvermi v aréne cirkusu, nemožno nazvať plne zdravo mysliacim. Avšak i tomuto spoločenstvu môže byť zdravý um v nejakých ohraničených oblastiach činnosti vlastný. (Tak, ako môže i „zloduch“ dobro vykonať. Teda: Konkrétne činy treba v ich čo najobjektívnejšom kontexte hodnotiť, a nie „palicu nad ni€kým lámať“... I tak riadenie, navigáciu situácie do rúk svojich s Vánkom Božím preberať.)*
3 Tento 18 verš v Evanjeliu podľa Matúša je naviac zdôraznený veršami 17 a 19: «17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. 18 Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona (Mojžišovho), kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho...” (Evanjelium podľa Matúša, 5:17,18,19) - dopl. prekl.
4 Okrem „klasických“ interPretácií typu „dobra správa, zvesť“, exitujú aj možné matričné prejavy, „osvetlenia“ daných javov... uskutočňovania, “zhmotnenia“ v našich (SK/CZ) jazykoch: viď. „EvanJeli(t)Um“. – pozn. prekl.
5 V Evanjeliách Nového zákona sa to predkladá veriacim ako pocta pre židov – ich vyvýšenie nad ostaqtných, no ponúka sa aj iná náväzná úroveň interpretácie: Ježiš, (Isa, Isus, Isis?!) bol práve len k židom poslaný preto, lebo vyznávali v široko-ďalekom okolí asi najzvrhlejšiu protiľudskú ideológiu. A to dokonca vo forme pseudomonoteistického náboženstva. T.j., im vládnuce „elity“ postupne, či skokovo znetvorili pôvodné objektívne monoteistické tendencie (dlhodobo dávno prítomné a rozšírené vo vtedajšej spoločnosti) do civilizačne vrcholne nebezpečného absurda na rasovo-kastových (fasci) princípoch. Snaha o zavedenie monoteizmu ako štátneho náboženstva prebiehala opakovane v rôznych formách oficiálne cca. od roku 1345 pred n.l. Achnatonov Atonizmus motivovaný i Mittancami a Chetitmi; kultový klanovo-rasový, pôvodne boh vojny Jahwe starých Mediáncov a potom Hebrejov, pravdepodobne niekedy od roku 800-700 pred n.l.; cez Ptolemaiovho a Manethovho Serapisa od r.290 pred n.l.; či okolo roku 270 n.l. pôvodne perzského kultu Mithru, resp. Sol-a cisárom Aureliánom. Dlhodobejšie „úspešnejšia“ však bola okrem sekundárnej verzie judaizmu až verzia jeho otrokárskejšieho derivátu = silno deformovaného kresťanstva, zavedeného ako štátny kult cisárom Konštantínom, resp. Theodosiom I. v roku 391 n.l. „Ošetrenie“, osedlanie objektívnej monoteistickej (z pozície informačnej pyramídy nebezpečnej) tendencie sa teda „elitám“ dočasne čiastočne podarilo..., viď. napr. “Die Geburt des Monotheismus im alten Iran: Ahura Mazda und sein Profet Zarathushtra“ Harald Fink 1953 (Zrodenie Monoteizmu v starom Iráne: Ahura Mazda a jeho Prorok Zaratuštra), cca.1800 pred n.l., či „Tak vravel Zaratuštra“ F. Nietsche, Boethius: „Filozofia utešiteľkou“ (známe ConSolAtIO).atď. – dopl. prekl.
.
6 Udalosť v Libanone z r. 1982, kde bolo v palestínskom utečeneckom tábore ilegálne obkľúčenom inváziou izraelských vojakov (napriek medzinárodným garanciám a garanciám USA) povraždených 800 - 2500 (podľa rôznych zdrojov) hlavne mužov, no i žien a detí (avšak znovu čiastočne i kresťanskými milíciami - falangistami). Medzinárodné i izraelské vyšetrovania (Kahanova komisia) ukázali, že organizátorom masakru bol vtedajśí minister obrany a budúci premiér Ariel Šaron. Pritom počas jeho kariéry nešlo o prvý podobný zločin genocídneho charakteru a ani o prvú masovu vraždu. Známy je popri jeho autobiogafii „Vojak, nie diplomat“ aj jeho na politiku opačný pohľad oproti Clausewitzovi: „Diplomacia je pokračovaním vojny inými prostriedkami.“ (V čom má, žiaľ, pri trochu hlbšom pohľade aj dnes pravdu...) – dopl. prekl.
7 V informačnej báze Koncepcie spoločnej bezpečnosti, rozširovanej na CD, je internetová verzia tejto knihy V. I. Dalia predstavená v časti „Druhých autorov“ v adresári „Porovnajte“ spolu s internetovou verziou knihy dvoch rabínov z USA D. Preigera a J. Telushkina „Osem otázok o judaizme pre inteligentného skeptika“ (Poznámka z r. 2004)
8 No priamo odpovedať na otázku, či je Ježiš (Issa) za tieto ohavnosti zodpovedný, alebo učil niečo úplne iné, cirkvi „kresťanské“ nechcú. Avšak aj v ich Biblii, po mnohonásobnej cenzúre, zostali svedectvá o tom, že Ježiš učil niečo podstatne iné. Podrobnejśie je táto téma preskúmaná v prácach Vnútorného prediktora ZSSR: „Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej Pravoslávnej cirkvi“, „Ku Kráľovstvu Božiemu...“
9 Jedna z dôležitých logických interpretácii reálneho vplyvu epizódy na kolektívne podvedomie bez ohľadu na to, či to skutočný Issa naozaj povedal (formuloval a takto aj myslel) alebo nie. Presnejšie ide o vplyv skutočných autorov „Písma“, z čoho znova vyplýva otázka ohľadom (pod?)vedomých kritérií písania jednotlivých „evanjelií“ a ešte presnejšie: Otázka kritérií ohľadom výberu týchto štyroch spisov z množstva iných apokryfov..., a ich oficiálnych interpretácií (a/alebo zamlčaní) spolu s kontextom. – dopl. prekl.
10 V trocha posunutej zmyslovej rovine: „...Vzývajte ho so strachom i náDejou: vskutku, milosť Boha blízka je dobroDejom!“ – pozn. prekl.
11 V zmysle nie pôvodnej silno humánno-religióznej filozofie, ale v zmysle deformovaného kresťanstva a judaizmu. T.j., v zmysle pseudokresťanstva a pseudojudaizmu-židovstva. – pozn. prekl.
12 Zlyhania „samo“riadenia systému. Avšak zlyhanie vývoja kultúry myslenia so sebou „prirodzene“ sekundárne prináša nevyhnutne i zlyhanie mravné, ekonomické, ekologické, sociálne atď. – pozn. prekl.
13 Expanzie svojej - deformovaného žido-kresťanstva, a tak aj expanzie deformovanej verzie islamu, ktorý začali žido-kresťania používať aj ako svoj davo-elitárny derivát (pre vytvorenie zdania náboženskej konkurencie - „Konfliktpotenzial erhalten und aufbauen“), i ako baranidlo-čističa pre neposlušné odnože kresťanstva – t.j. likvidácia (pomocou utmanovského islamu v priebehu 7. - 9. stor.) mocných konkurenčných autokefálnych cirkví hlavne Severnej Afriky a Blízkeho východu, neuznávajúcich absurdnú verziu šialeného „Níkajského“ pseudokresťanstva, propagovaného „hlavami“, stojacimi za pontIfExom rímskym. Viď. i dnes stále jedna z dôležitých príčin napr. udalostí v Libanone, Sýrii, Egypte. Či pozri zvitky od Mŕtveho mora, Nag Hammádí (bývalé Théby, Luxor, egpth: „IpAt reSet“) 1945 - 2010 a následné z pomsty povraždenie tamojších 7 koptských kresťanov „finacistami“) – dopl. prekl.
14 objektívne funkčný, NIE otrokársko-kastový – pozn. prekl.
15 Ale aj v jeho vnútri, samotnými moslimami, ako to ukazujú najmä od roku 2014 posledné udalosti okolo ISILu a mnohé predtým. Negramotní a pologramotní chudobní moslimovia sú vďačným nástrojom politiky rôznych šejkov a vykladačov Koránu, sledujúcich vlastné ciele. – pozn. prekl.
16 Muslimom je potrebné (nie deliť sa na šiitov a sunnitov, ale)* uskutočňovať Koránické prikázanie konceptuálnej moci:
Súra 3:98(103). «Spoločne sa verne Boha držte, nie deľte, a na milosť Boha k vám pamätajte, keď nepriateľmi ste boli, a On srdcia vaše zblížil, i z Jeho milosti bratmi vás spravil! (Srdcia zblížiť: rytmus, modulačnú frekvenciu, súlad srdcí – synchronizačný stav pri prenose inFormácií - eMocných modulov, pri kommuNíkácii. Deliť->deľte->delta - na tejto matričnej úrovni aj 4. písmeno gréckej abecedy, oproti prísloviu: „C je správne“ - písmeno tretie abecedy našej. Ma3x, strojenie, namiesto pseudotransformačnej „cube“ - „psyoptického klamu“ štvorhranu HEČP (MEST))*
99. Vy boli ste na kraji priepasti ohňa, i On spasil vás odtiaľ. Tak vyjasňuje Boh vám znamenia svoje, - možné je, že cestou priamou pôjdete!
100(104). A nech medzi vami občina bude, ktorá k dobru vyzýva, zladeniu velí i od nesúladu chráni. Takí budú šťastní.
101(105). A nebuďte takí,ako tí, ktorí sa rozdelili a stali sa ne(z)hodní, potom ako k nim znamenia jasné zavítali. Pre tých čaká trest veliký.»
Ajat (verš) 3:100 – to je neuskutočnené odporúčanie konceptuálneho vládnutia celej spoloČnosti v následnosti pokolení, pretože reč je občine (o drvivej váčšine spoločenstva)*, a nie iba o úzkom kruhu znacharských klanov, disponujúcich konceptuálnou mocou.
17 KaniBaalov? ...snažiacich sa zožrať všetkých, a keď nebude kam upírsky expandovať, i samých seba. Skutočná udalosť z jedného z kostolov v Bratislave:
18 No k približovaniu sa Pravde Jeho je dôležitý zdravý sedliacky rozum a/alebo jeho modernejšia verzia - DVTR, keďže každý vnem, z ktorého sa obraz myšlienok tvorí, nie v prázdnotu („Tabula rasa“ – chybné vnímanie J. Locka, R. Descarta, G. W. Leibnitza, či B. Spinosu), ale v príslušný systém stereotypov (algoRytmiky a eMocných modulov predchádzajúcich skúseností pamäte, závislých od stroja psychiky jedinca) sa norí. Inak povedané: „Každé vzdelanie je iba prídavkom konkrétneho sTroja psychiky.“ – dopl. prekl.
Informační báze KSB