5.4.2015
...
Rozdelenie inFormačných modulov na METODOLOGICKÉ a FAKTOLOGICKÉ nás znova vedie k vyhľadaniu koránu.
Súra 2, verš 50:
„A hľa, My dali sme Mosemu Písmo a Rozlíšenie: Možné je, že cestou priamou pôjdete.“
Tu obraciame pozornosť čitateľa na ten fakt, že Mosemu dané bolo Zhora nie len Písmo, no i Rozlíšenie. Čo iné však môže byť „Rozlíšenie“, ako metodológia spoznávania Sveta?
Drvivá väčšina predstaviteľov duchovenstva všetkých kultov vyzýva k nasledovaniu autority (autorítu a autoritiek) svojich „svätých“ písiem, ale družne mlčí o Rozlíšení. Preto existuje otázka k „verným“ mojžišovcom: Kdeže podelo sa Rozlíšenie? Ako sa opovážili, skoncentrovaní (sústredení) na boj o cveng peňazí, „chovať“ sa v živote tak, že Zhora zbavení Rozlíšenia boli? Veď, aby priamou(optimálnou) cestou išli, ľuďom nevyhnutné dané Zhora bolo tak Písmo, ako i Rozlíšenie.
Intelekt, opierajúc sa o existujúce stereotypy, vytvára nové stereotypy všetkých druhov. Intelektuálna moc je skrytá v podvedomí1.
Vedomie má vo svojom obyčajnom - netranzovom stave - v porovnaní s podvedomím veľmi malé možnosti spracovania informácie. V pozornosti môže udržať nie viac, ako 7 - 9 objektov a je schopné vykonávať s nimi jednoduchšie operácie pri rýchlosti spracovávania informácii nie viac ako 15 bit/s2. Tieto parametre (ich hodnoty)* sú podobné i u géniov, i u slabomyseľných3. Preto je vedomiu predvádzaný obraz sveta, primitizovaný podvedomím natoľko, aby logika vedomia vedela o čo ide (bola s ním vôbec schopná pracovať)*. Logika vedomia operuje iba s obrazmi, ktoré si uvedomí. T.j. s tými, ktorých hranice chápania je schopná si určiť4. Podvedomie operuje so zložitejším5 mozaikovým obrazom sveta, do súboru ktorého vstupujú i jedincom si neuvedomované obrazy, ležiace mimo kruhu vedomých pojmov6.
Vedomie v stave bdelosti je zamestnané neustálou kontrolou7 obsahu pamäte a jeho porovnávaním s informačným tokom vonkajšieho alebo vnútorného sveta, na základe čoho sa vypracovávajú reakcie správania sa a nové uvedomelé a neuvedomelé stereotypy.
Všetko to sú funkcie hlavného mozgu, ktorého pologule majú taktiež funkčné rozdelenie (ide o hrubý, veľmi, veľmi zjednodušený pohľad na mozog)*. Pravá zodpovedá hlavne za predmetno-obrazné (spojito-emočné)* myslenie. Uvažuje v PROCESOCH, v celostnostiach rôzneho stupňa detailnosti, avšak zbavených spojitostí, vzťahov medzi celostnosťami (celkovými dejmi - procesmi)*. Zobrazuje svet, aký je. Otázkou je len detailnosť tohto zobrazovania.
Ľavá hemisféra mozgu zodpovedá za abstraktno-logické (diskrétne v zmysle nespojité, zaostrovacie, „fokusné“)* myslenie a reč. Myslí, uvažuje bezobsažnými formami celostností a vzťahov8 medzi nimi. Je schopná klamať, zámerne narúšajúc vzťahy a celistvosť (štruktúru súboru)* elementov (ich miest)* v logických systémoch. Je schopná sebaklamu pri neúmyslenom narušení väzieb a celistvosti.
Obraznému mysleniu je otvorené videnie všeObecného chodu procesov VesMíru, t.j. neohraničenosť. Pre abstraktno-logické myslenie je viditeľná iba konečná postupnosť stavov v konečnom systéme elementov, podriadených konečnému – výslednému súboru formálnych pretvorení, t.j. ohraničenosť.
Obrazné myslenie zodpovedá za harmóniu, abstraktno-logické za „algebru“. Preto pokusy „poveriť algebrou harmóniu“ – to sú pokusy poveriť ohraničenosťou neohraničenosť, zmerať konečným nekonečné. Logika môže odkryť iba vlastné chyby v konečnom systéme elementov a ich vzťahov. Vyviesť logiku za hranice ohraničenosti týchto elementov a vzťahov (príčinno-dôsledkových a ich spätných väzieb)* medzi nimi môže iba obrazné myslenie. Jedine ono je spôsobilé pridať ohraničenému konečnému systému elementov vzťahov a formálnych transformácií, s ktorým má dočinenia logika, nový element alebo proces transformácií.
Chod logického procesu je iba časťou celkového chodu procesov v Stavbe sveta – vo VesMíre.
Pri rečovej činnosti - komunikácii sa obrazné i abstraktno-logické myslenie zjednocujú: pri hovorení obrazné dáva obsah a abstraktno-logické lexikálne formy; pri počúvaní a čítaní preberá abstraktno-logické CUDZIE lexikálne formy a obrazné k nim v pamäti dohľadáva SVOJE obrazy, a taktiež aj vytvára nové, ak nenachádza už hotové obrazy. 9
Dvaja síce môžu používať rovnaké lexikálne formy, ale nepochopia jeden druhého, ak:
-
majú rôzne systémy stereotypov obrazov javov (zobrazovania – inFormácie)* vonkajšieho a vnútorného sveta a vzťahov medzi nimi;
-
nebudú stíhať z-OBRAZOVAŤ nimi vypočuté lexikálne formy dovtedy im neznáme, s obrazmi, nevyhnutnými pre pochopenie reči.10
Ukážkový príklad - gramaticky bezchybná, no nepochopiteľná fráza, známa mnohým filológom: «Глокая куздра штеко будланула бокра и курдячит бокрёнка» („Woggles ugged diggles“(anglický filológ C. C. Fries), „The iggle squiggs trazed wombly in the harlish hoop“ (kanadský deskriptívny lingvista H. A. Gleason ml. – Univerzita Toronto), ďalej znovu napr. vyššie spomínaná známa báseň „Jabberwocky“ od Ch. L. Dodgsona (Lewis Carroll) v jeho diele „Alice in wonderland“ (Alica v krajine zázrakov ...krivých zrkadiel) resp. „Through the Looking-Glass and What Alice Found There“ (Za zrkadlom, a čo tam Alica našla), v ktorej sú len slová bez významu, obrazov, slová umelé:
'Twas brillig, and the slithy toves
Did gyre and gimble in the wabe;
All mimsy were the borogoves,
And the mome raths outgrabe.11)*
Základom nechápania je vnesenie svojich obrazov do vypočutých lexikálnych foriem.
Základom chápania - poChopenia - je osvojenie si cudzích obrazov, preDávaných vo formách, kódoch lexikálnych.
Pojmová adresácia slov v živom jazyku nie je konštantná, nemenná, ale v rozhovore i hovoriaci i počúvajúci sú povinní zakaždým stroho vymedzovať a rozlišovať pojmy, preDávané rečou. To vždy chápali, no rôzne vy-svetlo-vali: je známe dávnoveké tvrdenie: „vyrieknutá myšlienka je lož!“12 Súhlas i nesúhlas s cudzími rečami teda môže byť i formálne-lexikálny, i predmetno-obrazný: a jedno od druhého je dostatočne nezávislé.
Ako vidíme z vyššie uvedeného, duša človeka - inFormačný systém, riaDIAci jeho správanie - je mnohoúrovňový HieRaArchický systém, v ktorom plynú rozličné procesy, do značného stupňa nekontrolované vedomím väčšiny súčasných ľudí.
To vytvára dobrý základ pre vmiešavanie sa do správania sa človeka, opierajúceho sa o využívanie ním nekontrolovaných (zatiaľ, viď. pojem infonáskok)* inFormačných tokov a úrovní v organizácii jeho psychiky. Triedne rozvrstvenie (kast(r)ácia)* spoločnosti v davo-„elitarizme“ vytvára príčiny na prechod takých možností do reálneho života spoločnosti. Preto je zujímavé nazrieť, ako sa takéto možnosti uskutočňujú v informačnom prostredí judaistického, kresťanského a muslimského sveta13.
Tiež je vidieť, že základom, osNovou samoriadenia človeka podľa plnej funkcie je intelekt, opierajúci sa o metodologické stereotypy. Na zabezpečenie spoľahlivého riadenia človeka zvonku je nevyhnutné:
-
paralyzovať alebo nezmyslom, bezvýznamnosťou rozptýliť jeho intelekt14;
-
znetvoriť metodologické stereotypy do nemožnosti ich použitia mimo úzkoprofesionálnej činnosti (nem. Fachidiot)*.
Následne možno ne(o)konTrolovane zo strany vedomia človeka (riadeného jedinca-hostiteľa)* miešať jeho faktoLogické stereotypy, ako balíček kariet, podvádzať pri miešaní, podhadzovať cinknuté karty, kradnúť tromfové a pod. Na tom je osnované riadenie davu, ktorý „sám“ prejavuje hnev i „odobruje“15.
.
V spoločnosti, kde dlhodobo vládne nejaký ideologický kult, posvätený nespochybniteľnými autoritami, človek, vstupujúci do života, získava základný objem najdôležitejších životných stereotypov rozpoznávania javov, formovania obrazov, stereotypov vzťahov (postoja)*, stereotypov správania sa v hotovej forme hlavne z tohto kultu. „Sväté“ písma náboženstiev, „svätootcovské“ tradície a kánonické výklady v spoločenstvách Euro-Americkej a Západo-Ázijskej civilizácie boli kostrou, okolo ktorej sa po stáročia formovala kultuRa (či kultUra)* - inFormačné prostredie spoločnosti a jej materiálni nositelia. Preto je zaujímavá porovnávajúca analýza stereotypov, ktoré vytvárajú texty Starého Zákona a Talmudu, kresťanskej Biblie a Koránu, a v akých vzájomných vzťahoch sa oni nachádzajú voči príRode, druhým ľuďom (kultúram)* a jeden voči druhému.
Základom judaizmu je Starý Zákon a Talmud. V Starom Zákone je zákon dodržiavajúcemu židovi dané životné nastavenie - smernica:
«… a budeš dávať na úver mnohým národom, ale sám nebudeš brať na úver a budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale oni nad tebou vládnuť nebudú» (Deuteronómium, 23:19-20, 28:12).
A prísľub na záruky budúce:
«Vtedy synovia cudzincov budú budovať steny tvoje, a ich králi - slúžiť tebe, bo v hneve Mojom Ja som ťa ničil, no v blahovôli Mojej budem milostivý k tebe.
I budú vždy otvorené vráta tvoje, nebudú sa zatvárať ni dňom ni nocou, aby prinášaný bol k tebe majetok národov a privádzaní boli ich králi.
Lebo národy i kráľovstvá, ktoré nezochcú tebe slúžiť – zahynú a také národy úplne vykynožené budú» (Izaiáš 60:10-12).
Talmud komentuje Starý Zákon v rovnakom duchu:
«Majetok gója (nežida) – to je neobývaný kút: kto prvý ho ovládne, ten bude jeho pánom» (traktát “Baba batra” 54, 16).
„Aboda zara“, 26, v. a Tosafot pokračujú:
„I najlepší z gójov smrť si zaslúži“.
Vo výsledku zákon poslúchajúci žid je zlodejom zo zákona, v hisToricky reálnom „zákone Mojžiša ((at?)Moseho16“).
Aby zlodeja nemučilo svedomie, treba menej myslieť: z tohto dôvodu dáva Talmud odporúčania na všetky životné malichernosti17 od narodenia do smrti, o odporúčaniach ohľadom „vážnejších“ komerčno-vojenských aktivitách ani nehovoriac. Život voči zákonu poslušného žida plynie podľa hotových receptov, zobrazujúcich skúsenosti pokolení. Odtiaľ pramení udržateľnosť systému, na osnove štandardizovanej bezmyšlienkovitej prispôsobivosti správania sa výsledného automatu-biorobota, neschopného vyjsť von z programu. Aby sme sa nesporili ohľadom hodnovernosti výkladu Talmudu pri preklade do ruštiny (a následne do slovenčiny)*, pozrieme sa na inštitút súkromného poskytovania úveru – na úžerníctvo. Ak jednoducho vlezieme do cudzieho vrecka a ukradneme 100 rubľov, tak je to zlodejstvo, zakázané jedným z 10 prikázaní, predkladaných ako osobitý vklad židov do súčasnej kultúry Západu. Ak núdznemu človeku dáme úver 500 rubľov, a chceme vrátiť 600, tak toto už zlodejstvo nie je? – Ide už o vypĺňanie príkazu „božieho“, no 100 rubľov je aj tak ukradnutých.
Peniaze sú vecou, odcudzujúcou človeka od práce i bytia. (Ako vždy je to o tom, ako ich použijem..)* Úrok z pôžičky je vždy vyšší, ako tempo rastu produktivity práce spoločnosti (napr. HDP)* pri nezmenených cenách18. Vďaka tejto vlastnosti novovytvorená hodnota v jej peňažnom vyjadrení19 putuje k (ú)veriteľovi. T.j., pokiaľ spoločenstvo uzná percentuálne úročený úver za legálny, ide o ZLODEJSTVO V UZÁKONENEJ FORME.
Takto vloženie 10 prikázaní20 do kultúry prináša besné21 percentá za vklad, dôsledkom čoho všetci neúžerníci dlhujú plemenu úžerníkov-biorobotov a sú ich finančnými nevoľníkmi.
* * *
Miesto „Desatoro prikázaní“ ľuďom vo vnútri spoloČnosti, všetkým bez výnimky, je potrebné len jedno: „Miluj blížneho svojho, no nedaj zviesť sa ním v klam!“22 A preto pochybuj o všetkom a uvažuj sám! Avšak slepá antiintelektuálna viera toto prikázanie neustojí. Preto ho v Biblii ani niet.
* *
*
A na dovŕšenie (dokonalej funkčnosti)* zlodejského zákona Starý zákon obsahuje zákaz na úžerníctvo a parazitizmus vo vnútri židovstva23 a Talmud tento zákaz potvrdzuje.
Vojenské doktríny Starého Zákona vyžadujú úplné „do nohy“ vykynoženie obetí agresie. Ich súčasťou je aj „preventívna“ vojna, v ktorej je samotná vina prenášaná na obeť agresie. (V tom sa ani dnešná verzia formy realizácie tejto starej otrokárskej koncepcie globalizácie moc nezmenila.)*
1 Jeden z aspektov emočnej inteligencie je schopnosť 1. rozlíšiť, 2. prehodnotiť a 3. opraviť vlastné eMocné moduly (násTroje). Zmeniť, optimalizovať, aktívne sa systematicky zúčastňovať, vyvíjať, rozvíjať svoje zvyky-stereotypy-emócie. Samozrejme podľa (pod?)vedomých cieľov (viď. MDP - Metóda Dynamického Programovania kolektívno-individuálneho podvedomia. Kap.14 DVTR) a ideálne v ich súlade, korelácii s objektívnymi cieľmi Supersystému Vis Maior (HNVR). Zopakujeme známe staré ľudové: „Zvyk je košeľou železnou“, čo tak ochrániť, ako i do víru stiahnuť môže..., pri plynutí, plávaní v zmenách rieky Prozreteľnosti Jeho. Či už železnou-bojOvou, tak i ľanovou, čo pred chladom i slnkom chráni..., no občas ju i oprať, zašiť, pri raste dietok za väčšiu, inú, či objemnejšiu vymeniť treba... – dopl.prekl.
2 Rozhodnutí typu „ÁNO – NIE“ v rámci zvoleného procesu vo vzťahu k objektom riadenia. T.j. cca. 7,5 x 2 = 15 (hranice bežného „live multiTaskingu“).. – pozn. prekl.
3 (Ľudí s posuvom vo vnímaní, či deformáciou. Viď. tzv. “postihnutí“ (ang. disabled))*. Aj tí i druhí pozerajú na plátno v kine v jednom a tom istom systéme. Pri premietaní filmu (pri poklese uhlovej rýchlosti (ω=2π/T, resp.ω=dφ/dt) točenia sa filmového kotúča)* pod 16 obrázkov za sekundu, je film vnímaný ako postupnosť rýchlo sa meniacich obrázkov (bežiaci dej, ktorého jednotlivé súčasti boli ZA hranicou jeho vnímania, sa tak dostanú do rámca jeho vedomia)*. Pri rýchlosti premietania 16 a viac obrázkov za sekundu sa všetko zlieva do pre vedomie neprerušenej - kontinuálnej zmeny zobrazovania. (Zaostrenie na jednotlivý obrázok je tak ZA BEŽNÝCH (štandardných) OKOLNOSTÍ pre akéhokoľvek inteligentného jedinca nemožné. Viď. jeden zo starších princípov tzv. podprahového marketingu, reKlam.)*
4 (špecifikovať, deFinovať)*. To jest, existuje nie len obraz, ale i prostriedok jeho vyvedenia na úroveň vedomia v psychike: slová, symboly, vyobrazenia, znaky, (hudba... - spôsob jeho nakódovania (diskretizačného popisu) k prenosu, t.j. inFormácii, transFormácii z podvedomia do vedomia. Odb.: algoRytmika vnútorného kódovania danej konkrétnej zbernice príslušného systému.)*
5 podrobnejším, spojitejším, menej abstrahovaným - zjednodušeným, i keď tiež nevyhnutne do istej miery objektívnu realitu zo známych dôvodov simplifikuje – zjednodušuje – pozn. prekl.
6 Viac-menej bežných pre danú KULTÚRU ako kolektívnu osobu, determinujúcu, podmieňujúcu stereotypy prijímania, spracovávania a skladania obrazov cez zmysly jej organel (jednotlivcov), a tak aj ich samotných – pozn. prekl.
7 Prehľadávaním a vyhodnocovaním – pozn. prekl.
8 Na mikro- i makro úrovni, dávajúc tak procesnému mysleniu kontext dimenzie hĺbky a šírky. Od subatomárnej fyziky po astronómiu, či populárne: „Od atómov po galaxie“, alebo „Od mikrosveta po makrosvet“. – pozn. prekl.
9 sTrojí v závislosti od svojej osobnej algoRytmiky kultúry myslenia, formovanej hlavne kultúrou, v ktorej žije, vyrastá a jej celkovou parametrizáciou (lokálnou stratégiou, či globálnou koncepciou jej „samo“riadenia). – pozn. prekl.
10 Tieto dva aspekty je potrebné mať neustále na pamäti, ak chceme úspešne komunikovať, t.j. nielen zaplaviť poslucháča prúdom slov, ale mať aj istotu pochopenia a porozumenia. Preto sa v komunikácii podľa NLP (Neuro-longvistické programovanie) dáva veľký dôraz na odhalenie komunikačného typu partnera (hmatový, sluchový, zrakový typ). Hmatový, resp. pocitový typ počuje, reaguje dobre na lexikálne formy spojené s obrazmi pocitov, hmatových vnemov a pod., t.j. jeho systém stereotypu „zobrazovania“ je hmatový. Sluchový typ preferuje zvukové „zobrazovanie“ a zrakový zase zrakové. Preto napríklad, ak chceme upriamiť pozornosť partnera na nejaký objekt, jav, tak u zrakového volíme zrakovú lexiku – videl si, zbadal si, pozri sa...; u sluchového typu zase volíme slová - počúvaj, otvor uši, zvučí to a pod.; u hmatového uprednostníme lexiku pocitovo-hmatovú – vnímaj, vcíť sa, chyť si to, uchop... S druhým bodom zase súvisí vhodne zvolená kadencia, rýchlosť reči, aby poslucháč stíhal zobrazovať, t.j. chápať počutú lexiku. Najmarkantnejším príkladom takto nezladenej komunikácie je reč zrakového typu s hmatovým typom, keď „guľometná“ kadencia zrakovej lexiky sa pre „hmaťáka“ stáva nezrozumiteľným šumom prostredia. Ak mi niekto nerozumie, tak na vine je nie poslucháč, ale ja, t.j. mnou nevhodne zvolený spôsob komunikácie. Aj tu musí dôjsť k vzájomnému naladeniu, no na rozdiel od rozhlasu sa ladí nie „prijímač“ ale „vysielač“ – dopl. prekl.
11 Ďalej: básnička R. Feynmana deťom so súboru slov, na ktorú, keď sa moderátor spýtal, či je to po LATinsky, alebo TALiansky, Faynman odpovedal: „Detí sa spýtajte! Isto vám vysvetlia.“ R. F. Feynman (teoretický fyzik, nestor kvantovej elektrodynamiky a teórie poľa, Feynmanovho diagramu, reformátor kognitívnych metód prednášania na univerzitách, Nobelova, Einsteinova cena atď.). Viď. aj Noam Chomsky (lingvista, logik, analytický filozof, kognitívne vedy, Harward, MIT, teória automatov a konštrukcie kompilátorov v oblasti programovania, riadenia umelej inteligencie): Formal language, context free grammar, etc. – dopl. prekl.
12 Alebo: „Klame ten, kto pravdu opakuje!“. T.j. zopakovanie pravdy - čo najobjektívnejšieho (z pohľadu Vis Maior) pohľadu na konkrétnu situáciu – v situácii inej, je nevyhnutne v tomto zmysle už lžou. Teda nemôže nastať 2-krát úplne rovnaká situácia, keďže všetko v doteraz známom uniVersE sú vzájomne hierarchicky previazané procesy, deFinované pravidlami eVolucie – cieľmi a metódami Jeho. Viď. spomínaný Heisenbergov princíp neurčitosti – neopakovateľnosti akéhokoľvek pokusu bez určitej odchýlky pravdepodobnosti (mier neurčitostí - vánkom Prozreteľnosti Jeho). Inak povedané: 100% istota v prírode neexistuje, avšak schopnosť odhadu miery pravDeoDobnosti nastania nejakej situácie v budúCnosti (proGnostika, proRokovanie) je pre spoluriadenie osudu svojho nevyhnutná. Existuje odovzdanie seba do služieb ni(e)Koho..nieČoho gramotné alebo slepé. To druhé, naivné zvykne byť pri rovnakých mravoch menej obdivuhodné. Krásy jednoDuch(ovn)osti platia práve a hlavne, pre tieto zmysly. Ľudovo: „Kto život oddá svoj slepo, nie hoden je Otca svojho vekov.“ – dopl. prekl.
13 Je však pôvodný judaizmus a dnešný – židovstvo; pôvodné kresťanstvo a dnešné tzv. cirkevné; islam (KaRaľovstvo Božie na Zemi) pôvodného koránu a kult hystericko-isTórického mnohotváreho pseudoislamu; AtOnovo učenie spoloČnosti a pôvodné konfuciánstvo versus jeho dnešné verzie slepej oddanosti autoritkám „bez zásluh“; pôVodná cesta Budhizmu a j“elitami“ rôznych guruov deformované verzie pôvodného učenia Budhu; komunizmus versus marxizmus; okrídlený had (viď. héReManAuTikós) umenia a vied QuetzalKaAtl versus krvavý Huitzilopochtli (Teotihuakan, Olmékovia, Máyovia, Aztékovia) atď., t.j. z pohľadu konceptuálneho rozdelenia súvislostí v odlišnostiach cielenia jednotlivých metodológií spracovávania inFormácií. – dopl. prekl.
14 Ako pri kúzelníckych trikoch mágov: pritiahne pozornosť na jednu ruku, a druhou niečo iné, pre 3K(a) podStatné robí. - pozn. prekl.
15 «Одобрям» - slangové slovo po roku 1990, objaviace sa v jednej miniatúre G. Chazanova, neskôr zabudnuté. (Poznámka z r. 2004).
16 (staroegyptský výraz MOSE znamená ZRODENÝ. At-mose - Atom zrodený. At, AtUm je prvý známy oficiálny monoteizmus. Ide o obdobie 18. dynastie. Avšak aj dávno predtým, podľa viacerých príznakov v elitných kruhoch nielen Egyptskej spoločnosti, monoteizmus existoval. Viď. od kultú(ry) Rea Heliopolského, Džósera Imhotepa, ChésiRého(cca.2 700 B.C.),..až po faRaOna MeraPtaha a ďalej...)*
K zákonu Mojžiša:
Hoci, ako zvestuje aj Korán, Mojžiš učil niečo úplne iné. S tým možno súhlasiť, pretože pravý posol Boží nemohol učiť ohavnosti. Inými slovami, naraziac na Bibliu, je každý v podstate postavený pred otázku: Čo v nej konkrétne je odovzdanie potomkom pravých Zjavení Mojžišom i druhými ľuďmi Božími, a čo konkrétne je výmysel cenzorov a redaktorov slov prorokov. Ak to niekto nechápe, rozlíšiť nevie, môže upadnúť do nepriehľadnej situácie (pasce - jamy levovej)*, podobnej tej, do akej padol prezident Izraela Ezer Weizman.
„Pravda 5“ z 27. marca – 3. apríla 1998 oznamuje: «Weizmana pozvali na seminár s názvom “Štát Izrael: štát židov alebo židovský štát?“ Prezidentova reč bola v podstate zasvätená tomu, ako priviesť izraelskú mládež k učeniu sa Tóry, t.j. Starého Zákona. Vo vystúpení Weizmana prebleskla myšlienka, že možno pre svetskú mládež v Biblii nie všetko je rovnako užitočné - správne.
- Občas netreba čítať tam všetko za radom, - odporúčal mladým ľuďom Weizman. – Sú tam neveľmi sympatické veci. Vezmite si napríklad nášho učiteľa Mojžiša. Podľa mňa, on je najväčším vodcom židovského národa, ale, patrne,mal by byť opatrneší s niektorými svojimi vyjadreniami.»
Toto vyvolalo búrku rozhorčenia v tej časti izraelskej spoločnosti, pre ktorú je každé písmenko v Biblii sväté.
Minister výstavby Izraela (rabín)* Meir Porush zareagoval na slová prezidenta nie lepšie, ako sám prezident na historicky reálne texty Starého Zákona, vyjadriac svoje rozhorčenie zo slov prezidenta v sarkazme: «Ak sa už hanbíme za Tóru, poďme a úplne sa jej vzdajme», za ktorým nasledovali slová biblicky verne oddaného žida: «Môžeme ešte aj opustiť zem izraelskú a odísť do Ugandy (od konca 19. stor. do začiatku 20. stor. sa prejednával projekt vytvorenia židovského štátu v Ugande: naše vysvetlenie). Možno sa chce Ezer Weizman stať prezidentom Ugandy?»
Avšak rozlíšiť historicky reálneho Mojžiša (dejinnú osobu, skutočného prostého, i keď múdreho človeka)* a „Mojžiša“ biblickú (ni(e)kým evidentne za konkrétnymi cieľmi formovanú)* persónu si nikto zo sporiacich sa strán neželal. I keď hádať sa im v podstate nebolo o čom: Weizman nevyzýva k zrieknutiu sa ohavností Starého zákona, ale vyjadruje skôr svoje znepokojenie nad tým, že tieto ohavnosti, stanúc sa celospoločenským majetkom - súčasťou celej spoločnosti, spustia procesy prehodnotenia Biblie a histórického mýtu o jej pôvode v samotnom Izraeli. (Viď. čiastočne podobný, predchádzajúci, vyššie uvedený dialóg Aristotela s Alexandrom.)*
17 Podobne, ako aj v iných tzv. „náboženstvách“, ide o známe systematické zahltenie vedomia a podvedomia, bezpečnostného mechanizmu hostiteľov množstvom dezinformácií, rituálov, ceremónií, procedúr, „sviatkov“, dogiem, prikázaní a pod. V hantírke inFormačnej spoločnosti: tzv. zahltenie, informačné nadkapacitné bombardovanie pri útoku na security firewall (obranu, ostrahu brány, vstupno-výstupnú) syntetických, biologických, alebo hybridných systémov. Preťaženie umelým stresom, či opačne depriváciou základných potrieb pri informačno-vojenských operáciách kulturologického manažmentu a market(k)ingu atď. Jednoducho obraz, ako pri dobývaní hradu stredovekého - mračná šípov, baranidlá, potom vyhladovanie, podkopanie múrov, a tak dokola... a či oslík, zlatom naložený... – dopl. prekl.
18 Pri systéme tzv. frakčných rezerv, kde sa peniaze vytvárajú len na základe percentuálneho depozitu a podpisu dlhovej zmenky, čo je hlavným motorom inflácie, sa zároveň AJ touto infláciou kumulujú prostriedky u emitenta obeživa (privátnych klubov centrálnych baankh). – pozn. prekl.
19 s matematicky nastaviteľnou presnosťou vzhľadom na vopred profesionálne analyticky rozlíšené dlhodobé kognitívne schopnosti obrábaného hostiteľa (kultúry) a jeho miery uvedomenia si hrozby zotročenia. T.j. percentuálny úrok je podobne ako heroin, na prvý pohľad neškodný a prejav jeho smrteľnosti pre ekonomiku, hospodárstvo, spoločnosť je dávkovateľný práve výškou úrokovej sadzby tak, aby to obeť zbadala neskoro, ako „varená žaba“. Viď. „umenie“ bankovníctva–„červenej nite krvi“, spájajúcej udalosti dejín gloBaalizácie od expanzií a kolapsov moci chrámového hospodárstva Mezopotámie a Egypta, cez grécke polys a prvotné príčiny Peloponézskej vojny, pád Ríma, „materiálny“ motor kižiackych výprav, kauzu „pokušenia“ Templárov, pád ríše „Nad ktorou slnko nezapadá“, ríše 3. a 4., až po moderný gloBaálny finacizmus M´Amonu. Matematicky je totiž akýkoľvek úrok (a hlavne nad rámec rastu HDP) vrátiteľný len za cenu zníženia množstva obeživa (ani nie tak deflácie, ako skôr škrtenia ekonomiky), alebo za cenu zobrania si nového úveru (vyššieho dlhu) a odovzdania záruk majetku, pôdy, práce, prakticky zadarmo najstaršej známej mafii. – dopl. prekl.
20 „osobitý vklad židov Západnej kultúre“, t.j. vklad dvojitých štandardov podvedomia, programovej kolektívnej schizofrénie emócií davu a výsledných „samo“riadených psychóz, „náhodných“ osobných zlyhaní, „prirodzenej hriešnosti“ obete-hostiteľa atď. T.j. „Nepokradneš“, ale ak už kradneš, tak zákonne - jemne a kultúrne cez úrok a infláciu“; „Nezabiješ“, a ak, tak len tých, ktorých nemá rád tvoj „boh“ (klanový duch); „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“, no synovi sa kľaňať môžeš... musíš, bo inak sa ku mne nedostaneš (verzia pre otrokov-pseudokresťanov) a pod. Ďalej Biblia, Kniha Genezis: “Nejedz zo stromu poznania“, mýtus „hriechu dedičného“ (že človek, dietko Božie sa vraj už v princípe zlé, hriešne zrodí, zrádza... zrodieva), dogma sv. Trojice (zakamuflovanie sTrojenia, ako princípu tvorenia) je bohom samým a je apriori nepochopiteľná („dláto, stôl je akože Stolárom samotným“). – dopl. prekl.
21 Preto je aj pôvodne lingvisticky pravdepodobné: „nebesia tam, kde NiEt BESA a nebo tam, kde NiEt Boha“. – pozn. prekl.
22 K. Prutkov (Prutkov -> PrutKov -> PrúdKov... -> ma3x Stalina-sk.: “oceľový“?)*
23 ako bezpečnostný mechanizmus nastavený proti rozpadu „komunity výpalníkov“. Otázka: Pre KOHOže svet vypaľujú? Bo, čo zakázané dlho i cisárom bolo, tí do rúk židov dávali „svojich“ na radu Ni€koho..Z pozície šéfa bandy je totiž nežiadúce, aby sa opičiaci moji medzi sebou kántrili a inou hlavnou činnosťou zaoberali, ako tou, na ktorú ich po generácie zaúčali. Toľko k odpovedi na otázku: Prečo boli PANovníci do toho tlačení, aby bankárom etnika(?) jedného svojim, prácu inú v remeslách i na poli zakazovali? T.j., na koho poPud, obligátne: Qui bono? Toľko k príčinám nútenia židov do úžery, otrokárčenia a vyberu daní a odovzdávaniu šekela strieborného ÜberRaBinAtu(?). Mýtus poDia, stredoveku zeme, neostane naveky však, bo rozlíšený už len slabo drieme.. – dopl. prekl.
Informační báze KSB