20.6.2014
Lux
Skoro všetky historické i dnešné cirkvi, relígie, či skôr kulty sú v podstate bez Boha, no zato s nejakým duchom, t.j. agregátnym biopoľom ( bohom alebo vyšším duchom daného kultu ), ktoré riadi svojich zver-encov.
A pohanská "múdrosť" s nejakým panteizmom, či polyteizmom je tiež silne diskutabilná.
Skutočný Človek totiž nepotrebuje kult a kult zase nepotrebuje Človeka, a tak sa do dnešných dní používa biblická inkvizícia v rôznych jej historických derivátoch jedného Konceptu voči inač zmýšľajúcim, ktorí nezapadajú do biblických noriem myslenia , ak uvažujeme v modeli našej civilizácie
( historicky napr. ČEKA, NKVD, Gestapo, KGB, CIA, ŠtB, Mossad a iné dnešné rôzne špeciálne služby po celom svete, ktoré sa neštítia ani vrážd v mene nastoľovania biblického poriadku so základným princípom: Rozdeľuj a panuj! ).
Ak zoberieme do úvahy, že ešte dnes verí v nejaký kult podľa odhadov vyše 5 mld. človeku podobných, tak doba temna ešte zďaleka neskončila...
Hold kvalitná práca GP, keď dokázal rozdeliť ľudí na stovky, či tisíce kultov, alebo siekt, pričom Pravda je len jedna jediná! A cez ich protirečenia ich často necháva „požierať“ sa navzájom medzi sebou.
Divide et impera! v praxi.
Človek od pradávna túži a podvedome hľadá Pravdu, Istotu (t.j. spojenie s Bohom) a spravodlivosť, čo GP veľmi dobre vie. Keď už otvorené otroctvo nebolo možné ďalej stabilne a prediktívne riadiť v globalizačnom procese, musel GP namodelovať procesy tak, aby otroctvo zaviedol do podvedomia ovládaného stáda. Aby ľudí oklamal musel 1 % záludnej a rafinovanej lži zabaliť do 99 % pravdy, lásky, humanity, slobody, spravodlivosti...a máme na svete Bibliu so starozákonnou doktrínou rasovej vyvolenosti a fašizmu u biorobotov na báze judaizmu a novozákonnú doktrínu poslušnosti a podvedomého otroctva u zvieratok a biorobotov na báze kresťanstva.
V podstate transformoval blízkovýchodné védické kulty do Biblie (napr. prvky Mitru a Ozirisa do biblického Krista a Isis do panny Márie) a vytvoril tzv. Biblický projekt s príslušnou algoritmikou správania sa oviec, ktorý ešte aj dnes ovláda obrovské množstvo pripojených dezintegrovaných biorobotov po celom svete.
Včera sa aj nový rezident GP v SR musel podriadiť biblickému poriadku a ísť na rituál Te deum (laudamus), čo znamená "Teba bože chválime", hoci scientológia má viac védicko-východných prvkov programovania ako biblických. Ale podriadenosť marionet sa v biblickom tlupo-elitarizme bezvýhradne vyžaduje.
Ani úžernícky scientológ nemôže nejak svojvoľne narúšať zavedené rituály podriadenia sa Ni(e)koho bohu v Biblickej civilizácii...:))
Otázkou je, či si vôbec uvedomuje komu a prečo vlastne slúži.
Stredovek je veľmi dobrý študijný materiál organizačných štruktúr, komponentov, manévrov, či metód globálneho riadenia kult-urologických sociálnych inžinierov skrytých za oponou (GP), lebo sa z tohto obdobia dochovalo pomerne veľa písomných, či iných dostatočne vypovedajúcich artefaktov.
Ak sa v stredoveku na svet dostala nejaká duša s vyšším potenciálom rozvoja, tak po väčšine mohla z bežného prostredia ašpirovať nanajvýš tak do úrovne teológie alebo biblicko-hellenistickej "filozófie". Takto "elity" do kňazského stavu vyberali najtalentovanejších a obyčajne aj najmorálnejších jedincov z príslušnej kult-úry. Tí zároveň predstavovali najväčšie potenciálne nebezpečenstvo pre daný tlupo-elitárny modul, či už lokálneho alebo globálneho charakteru. Od stredoveku sa zavádza tzv. scholastická výučba na cirkevných školách, čo je vlastne tzv. kódujúca biblicko-platónska pedagogika (ľudské podvedomie a vedomie sa nakóduje hotovými dogmami a mienkami z rôznych oblastí a človek potom nie je schopný samostatne rozvíjať tvorivé myslenie a voči týmto "pravdám" potom porovnáva realitu a žije v určitej ilúzií). Takto sa rôznymi skrytými (zamlčanými) formami podarilo eliminovať nebezpečných jedincov pre daný hierarchický tlupo-elitarizmus a ich "vyškolením" a elegantným použitím pre Biblický projekt pomimo ich vedomia sa riešilo viacero parciálnych cieľov GP i vyššie zasvätených "elít".
Najlepší agent je proste ten, ktorý nevie, že je agent a z vervou i(a)diota pracuje na cudzie ciele.
Takže poďme najprv na tie řády/ne-řády, lebo tie boli v stredoveku významné štruktúry riadenia GP, potom sa môžeme povenovať trochu Lutherovi a jeho reformácii, kde GP zahliadol to, čo potom vyústilo do vytvorenia a použitia marxizmu, ďalej prečo musel GP urobiť v stredoveku reštart Biblického projektu, akú rolu pri tom zohral Kalvín a "jeho" učenie, ktoré potom zohralo významnú úlohu pri vytváraní myslenia buržoázie a formovaní Anglicka a neskôr USA ako hlavných nositeľov Biblického projektu a globálnych policajtov dodržiavania biblického poriadku, ktorý má dnes masku de-Ámon-kracie a ovčianskej spoločnosti:
V stredoveku v Európe dominuje rímskokatolícka cirkev (RKC) na čele s pápežom, ktorý bol vtedy v pozícii nie námestníka Boha na Zemi, ale v pozícii námestníka GP a v hierarchii Biblického projektu stál nad imperátorskou mocou (dnes už pontifex maximus silne degradoval v pyramíde moci).
Vrchol moci dosahuje RKC v období vlády pápeža Inocenta III (1198-1216), keď chcel GP vziať natvrdo celú Európu pod brutálnu tyraniu a kontrolu RKC. A takmer sa mu to podarilo...
Zároveň sa snažil o plné podriadenie si východnej (pravoslávnej) cirkvi a organizoval krížové výpravy a inkvizíciu pre maximálnu centralizáciu moci. No cieľ sa mu nepodarilo dosiahnuť pre určitý "triumf" islamu a tiež jednotu katolíckej cirkvi sa mu nepodarilo ustanoviť plne a natrvalo.
Od 11. stor. sa dosť rozširuje učenie katarov (z gréckeho katharos = čistý), najmä v južnom FRA, TAL a Flámsku, čo bola heretická sekta, ktorá pokladala materiálny svet za zrodenie satana, odsudzovala všetky pozemské veci, vyzývala k asketizmu a odsudzovala katolícke duchovenstvo. Vystupovala proti dogmám, cirkevnému zemevládnutiu a desiatkom. RKC proti nej nasadzuje franc. rytierov v krížových výpravach v r. 1209-1229. Zároveň Inocent III zriaďuje prvé inkvizičné súdy proti heretikom (kacírom). Proste už nie všetci ľudia boli ochotní "konzumovať" rôzne biblické zvrátenosti..
Ešte pred Inocentom III začal krutý boj o moc medzi veľkými imperátormi tej doby. Hlavne germánski imperátori, ktorí nosili titul cisárov Svätej ríše Rímskej, ako aj pápež sa snažili o absolútnu moc v Európe a potvrdzovali sa ako následníci rímskych cisárov, ktorí chceli zjednotiť všetky európske krajiny s RKC pápežom. Čiže dnešná integrácia EÚ je len opakovaný pokus zo stredoveku v stále rovnakom Biblickom projekte, len v trochu inom háve, alebo habite..
Militantnú "paru" imperátorov a rodovej vyššej aristokracie pápež vypúšťal cez koristnícke krížové výpravy, v ktorých sa znepriatelené strany sčasti pomerili a sčasti prebehla kádrová výmena.
Cez nevyhnutnosť krížových výprav hlavne proti islamu sa RKC stala nielen duchovnou, ale aj vojenskou organizáciou. V Palestíne v boji proti hist. islamu vznikli 2 veľké vojenské cirkevné rády - Johaniti a Templári.
Dnes je známych vyše 150 katolíckych cirkevných rádov, ktoré majú svoje vlastné organizačné a funkčné pravidla. Spravidla vznikali v dobrej viere užitočných idiotov, ktorí si mysleli, že plnia nejakú vôľu Božiu, no v realite plnili vôľu bezštruktúrne riadiaceho GP.
Základné charakteristiky najdôležitejších cirkevných rádov, ktoré sú určitým prototypom neskôr vznikajúcich slobodomurárskych lóži (cez tieto globálne štruktúry - jedna zo 7 funkcií tzv. Plnej funkcie riadenia - GP realizoval nadštátne globálne riadenie podľa schémy prediktor-korektor ):
Pojem „Rád-orden“ sa zjavil v 11.-12. stor. v spojení s vytváraním prvých vojensko-mníšskych rytierskych únií v čase križiackych výprav do Palestíny. Slovo „orden“ (z nem. orden, z lat. ordo – rád, rozdelenie) označuje znak odlíšenia. Rády boli predurčené na dezintegrovanú kontrolu vládnych režimov hlavne v Záp. Európe. Väčšina vystupovala pod menom Krista a boli podriadené pápežovi. O niečo neskôr mnohé rády formálne potvrdzovali monarchovia svojou mocou a podporovali ich činnosť na území svojho štátu. Monarchovia sa mohli menovať do čela rádu alebo byť čestnými členmi – čo vo väčšine prípadov bolo priznaním moci GP nad vrchnosťou štátu a riadenie rádu bolo začlenené do systému „stabilného“ (v zmysle predvídateľnosti správania sa monarchu a jeho suity)
vonkajšieho riadenia (stačí sa dnes pozrieť na suitu „nášho“ p-rezidenta GP a hneď viete, že je riadený zvonku a to zo strany Veľkého Satana a netreba moc premýšľať, kde je vyššia rezidentúra riadenia).
Členovia rádov nosili odlišný odev s našitými rôznymi krížmi. Monarcha mohol mať vyšší stupeň zasvätenia do nejakého lokálneho alebo i globálneho projektu, no mohlo to byť aj naopak a veľmajster rádu bol zasvätený ešte vyššie. Monarcha síce mohol patriť k veľmi vysokému rádu a pri svojom dvore si mohol vytvoriť svoj vnútroštátny rád, no ten mohol byť začlenený aj do nadštátneho rádu – s vyšším zasvätením ako monarcha, pričom každý rád mal viacero stupňov zasvätenia. Odpadlíctvo sa v mnohých prípadoch trestalo rýchlo a kruto.
1.BENEDIKTÍNI – najstarší a najväčší rád, vznikol v 6. stor. Jeho charta vyžaduje trvalý pobyt v kláštore a povinnú prácu – „Modli sa a pracuj!“ Oni položili základ exoterickej kultúry Západu – napr. zaviedli pitie kávy, vynašli šampanské, vytvorili hudobnú notáciu ai.
Poväčšine sú to tvorivé osobnosti, ktoré sa zaoberajú literatúrou, umením. Vytvárali druhotné základy biblickej kultúry v izolácii a v ich „čistote“. Predstavujú svojský „etalón“ pôvodnej európskej biblickej kultúry.
2.FRANTIŠKÁNI– pôvodný rád založil r. 1209 sv. František s Assisi a bol to spočiatku žobravý rád s ich hlavnou požiadavkou – chudobou. Chodili po svete, kázali, robili charitu a starali sa o chorých. Ak benediktíni tvorili „etalón“ pre strednú a bohatú triedu, tak františkáni boli príkladom pre chudobu a otrokov, presne v zmysle biblického predurčenia "kresťanov".
3.JOHANITI (hospitaliti) – ako rád uznaný r. 1113 pápežom Pascalom II v Jeruzaleme a bol zasvätený židovskému „prorokovi“ sv. Jánovi Krstiteľovi (ako fetiš majú fragment pravej ruky Jána Krstiteľa – morbiďaci..-) ). Symbolom je červený kríž, cez ktorý sa starý rád dostal pod pláštikom humanizmu do množstva štátov sveta. Bol to predchodca dnešného Červeného kríža, pre ktorý ako je známe „neexistujú“ hranice, čo sa aj využívalo pri získavaní informácií. Dnes je to „najdemokratickejší“ rád, ktorý dnes vedie kresťanskú propagandu bez ohľadu na rôznorodosť „kresťanstva“ (katolíci, protestanti, pravoslávni..).
Johaniti po vytlačení z Palestíny v r. 1291 prešli na Cyprus a zač. 14. stor. presídlili na Rodos a v r. 1530 na Maltu. Veľká franc. revolúcia zasadila rádu veľkú ranu a r. 1798 stratili Maltu, a potom aj iné panstvá a postupne stratili svoj niekdajší význam. Dekrétom z r. 1792 bol ich majetok vo FRA skonfiškovaný a r. 1798 Napoleon obsadil Maltu, čím rytierov prinútil hľadať si nové útočisko. Väčšina rytierov ustúpila až do Ruska, kde cár Pavol I bol zvolený za veľmajstra, aby oživil starú slávu Johanitov, no po atentáte na neho v r. 1801 akoby rád prestal existovať.
V r. 1834 bola rezidencia Johanitov prenesená do Ríma.
V r. 1879 bola snaha Rád oživiť, keď pápež Lev XIII obnovil úrad veľmajstra a v ďalších 3 rokoch boli do neho zorganizované vetve v TAL, NEM a SPAIN. No v tom čase už GP odoberal právomoci „kresťanským“ rádom a odovzdával ich svetským.
Dnes je rád aktívny v NEM, GB, Švajčiarsku (kde má aj jedno z propagandistických centier), Švédsku, USA a inde a je známy pod názvom Maltézsky rád. Rád má okolo 8 000 členov, väčšinou aristokratov. S cieľom rozšíriť vplyv rádu sa od r. 1961 do neho prijímajú aj vplyvné persony s nearistokratickým pôvodom. Formálne sa zaoberajú duchovno-blahodarnou činnosťou, v realite však majú reakčný politický charakter. Pre zaujímavosť – za členov Maltézskych rytierov boli zo Slovenska "vysvätení" Vlado Mečiar a Paľko Hrušovský..
4.TEUTÓNSKY RÁD (Nemecký rád, Rád nositeľov kríža alebo Rád nemeckých rytierov) – vznikol koncom 12. stor. a v r. 1198 bol potvrdený Inocentom III. Mal veľké pozemkové majetky v NEM a v južnej Európe a snažil sa uchvátiť aj ruskú zem. Rozhodujúca bitka sa konala r. 1242 pri Čudskom jazere (dnes Estónsko) a utrpel drvivú porážku od Alexandra Nevského. Tento nemecký duchovno-rytiersky rád realizoval v 13.-15. stor. feudálnu agresiu vo vých. Európe v mene Krista. Hlavným oporným bodom bolo Prusko a jeho sekularizáciou stratil Rád veľa zo svojej sily. V čase napoleonských vojen bol Rád rozpustený a reorganizovať sa ho podarilo až v čase 1. svet. vojny. Počas nacistickej perzekúcie bola jeho činnosť minimálna. Po vojne boli Rádu vrátené anektované rakúske majetky, ale už v r. 1947 bol dekrétom o anulovaní Rád formálne zrušený. No neskôr sa oživil v RAK a NEM a formálne dokonca i v ČSSR. Za zásluhy o úspešné vykrádanie Slovenska, aj nemeckými transnacionálnymi korporáciami, bol do Rádu nemeckých rytierov prijatý mantacký karierista Rudolf Schuster.
V histórii nemeckých rytierov je zaujímavý fakt, že „všetko je jedno“ ak sa rádovo-masonským štruktúram zadá nejaká úloha a GP sa potom rozhodne ináč a zadá nejaký ďalší politický scenár, pričom sa dá „elite“ pohrať na globálnych vodcov, v prípade, že ciele jelít spadajú do jeho cieľov:
Nacisti zvrhli činnosť tohto „kresťanského“ rádu a taktiež prenasledovali kňazov iných rádov, ako aj potomkov tých pruských aristokratických rodov, ktorých korene siahali až k prvým zakladajúcim rytierom Rádu.
Napriek tomu si nacisti požičali jeho meno pre ciele 3. Reichu a pokladali sa za nástupcov diela Rádu, hlavne v oblasti geopolitiky. Doktrína Rádu bola totiž : „Drang nach Osten“. Nacisti sa zmocnili aj majetku Rádu v RAK po anšluse, ako aj v ČR po vyhlásení Protektorátu v r. 1939. Himmler mal inšpiráciu vytvoriť nejaký vlastný „Teutónsky rád“, s cieľom oživenia nemeckej vojenskej sily. Do tohto „rádu“ vstúpilo 10 ríšskych vodcov na čele s R. Heydrichom. Klasické prelínanie tvári fašizmu, v tomto prípade z biblickej podoby do svetskej (v podstate tiež biblickej, ale viac skrytej)
Lahôdky, t.j. Dominikáni, Templári a Jezuiti so špecifickými misiami - na pokračovanie.