2.4.2015
4. “Matričné” riadenie
V postupnostiach vzájomnej vloženosti matríc Objektívnej reality možno objaviť a rozlíšiť špecifické matrice, ktoré môžu predurčovať priebeh rôznych (podľa ich charakteru) procesov: fyzikálnych, biologických, sociálnych. A matrice určujúce priebeh výlučne vnútrospoločenských procesov, predstavujú osobitý záujem pre ich vplyv na osud spoločnosti, keďže zmena matrice takéhoto druhu by znamenala priamu alebo nepriamu zmenu osudu národov, civilizácií a ľudstva ako takého.
V oboch svetonázoroch opísaných vyššie vystupuje „matrica“ v úlohe programu mnohovariantného algoritmu, v medziach ktorého ľudstvo rozvíja svoju kultúru1. Pod vplyvom kultúry v ktorej vyrastá človek (disponujúci určitým genetickým potenciálom rozvoja) sa vytvárajú vedomé zvyky, podvedomé automatizmy správania a postoje človeka k javom jeho vnútorného i vonkajšieho sveta. Podvedomé automatizmy psychickej činnosti sú dominantou vnútorného a zvonka viditeľného správania sa človeka v objektívnej realite. Je to podmienené možnosťami vedomia človeka v bežnom bdelom stave udržiavať v mysli 7 – 9 objektov alebo procesov a spracovávať informáciu s rýchlosťou 15 – 16 bitov za sekundu2.
Niekedy sa tieto podvedomé automatizmy nazývajú „stereotypmi“ (konkrétne L.N.Gumiljov v jeho prácach o etnogenéze). Ich podstata môže byť vedome identifikovaná a ohodnotená ako „dobro“ alebo „zlo“ v určitých životných situáciách. Neurčitosť stereotypov správania a postojov k rôznym javom objektívnej reality, a tiež neochota zorientovať sa v ich etickej podstate „dobro - zlo“ vo vzťahu k Božiemu zámeru, je jedným z hlavných príznakov toho že život prebieha v medziach nejakej protiľudskej matrice . Táto matrica formuje určitý typ kultúry, ktorej protiľudská podstata je (jej majiteľmi) chránená pred odhalením všakovakými priamymi aj nepriamymi tabu (*prípadne dogmami) ako ochrana pred objasnením. Tento typ stereotypov plodí konfliktnú vnútornú algoritmiku psychickej činnosti jednotlivca aj spoločnosti ako celku, čo sa potom prejavuje rozličnými druhmi psychických a psychosomatických ochorení, nehodovosti, traumách a ďalších nešťastiach, typických pre obraz dnešnej civilizácie. Preto je nielen možné, ale aj životne nevyhnutné prehodnocovať prednosti a nedostatky tej ktorej matrice a rovnako aj ňou splodenej kultúry3. Vystúpenie za medze jednej matrice nevyhnutne so sebou nesie prechod do inej matrice, s iným typom kultúry.
A v súlade s povedaným, existuje druh moci, nespadajúci do zorného poľa tradičnej politológie (a preto ležiaci mimo jej chápania), no každopádne nerozlučne spätý s procesmi prebiehajúcimi vo svete (realite) matríc-predurčení. Za prvé, jedná sa o podriadenosť spoločnosti určitej matrici, alebo skupine matríc. Za druhé, jedná sa o moc ľudí nad spoločnosťou, ktorí majú schopnosť zničiť, pretvoriť a splodiť ešte neprejavujúce sa matrice, predurčujúce život ľudských spoločností v medziach Všeobjímajúcej Matrici – Božieho Predurčenia bytia.
Ak sa pokúsime opísať obsah takýchto matríc, tak vznikne koncepcia života spoločnosti – ako určitý ideál a súbor prostriedkov, určených na prenesenie tohto ideálu do života. Primerane tomu, moc na osnove matričných procesov my nazývame už mnohé roky mocou konceptuálnou. Pri tom treba chápať, že koncepcia života spoločnosti – to nie je ideológia. Ideológia dokonca nie vždy je prejavom koncepcie, no hlavne je jedným z prostriedkov uvedenia koncepcie do života. Takto boli v ľudskej histórií prikryté všetky najsofistikovanejšie otrokárske systémy ideológiami oslobodenia ľudí od útlaku. Avšak otroctvo (*v skrytejšej forme) bolo stále základom tých koncepcií, ktoré zatiaľ čo sa prikrývali ideologickými systémami hlásajúcimi slobodu, ostávali sami sebou počas mnohých storočí a zvládli pritom ešte vymeniť niekoľko ideologických zásteriek. A koncepcia života spoločnosti, to nie je ani jej činné zákonodarstvo či legislatívne projekty. Každá forma zákonodarstva – to sú hraničné mantinely, prípadne línie frontov na ktorých sa jedna koncepcia ochraňuje pred uskutočňovaním (v tej istej spoločnosti) inej, nezlučiteľnej s ňou koncepcie.
No ak sa niekto domnieva, že Vnútorný Prediktor ZSSR sa rozhodol spätne spojiť pojem „konceptuálna moc“ s tým, čo odhalil film „Matrix“ svojim účastníkom, tak nech sa potom pozrú do prác VP ZSSR „Mŕtva voda“ (vo všetkých vydaniach, počnúc rokom 1991 až po súčasnosť), do nedokončenej knihy „K Богодержавию...“ a nech si pozrie, že je tam povedané pochopiteľne a priamo — o matriciach-predurčeniach, aj o konceptuálnej moci, — a nie v alegoricko-obraznej forme umeleckého filmu, ktorý každý pochopí inak.
Vzhľadom na dejovú líniu filmu, ak sa filmoví hrdinovia skutočne dostali z pod moci „Matrici (Matrixu)“ - stroja na slobodu, ničím a nikým neohraničenú, tak potom ich bezhranične slobodná predstavivosť musela každému z nich dovoliť (a tým viac všetkým ako kolektívu) splodiť novú maximálne všeobjímajúcu matricu vyššieho stupňa, pomocou ktorej by mohli (bez všetkých teatrálnych efektov) „vynulovať“ alebo pretvoriť matricu v ktorej existoval strojový systém menom „Matrica (Matrix)“, z moci ktorej sa akože oslobodili do „reálneho sveta“.
Vstúpiac do sveta splodeného hocakou vloženou matricou, zo sveta jej nadradenej, objímajúcej matrice vyššieho stupňa – to samotné stačí na deklarovanie4 (vyhlásenie) všetkých svojich súperov neexistujúcimi, nevládnymi alebo nejakým spôsobom pozmenenými, a deklarovanie seba neviditeľným a všemohúcim (evidentne nesmrteľným a nezraniteľným vo svete, ktorého matéria napĺňa vloženú matricu). Po tomto, všetky teatrálne efekty so streľbami, bitkami, miznutie cez káblové telefónne linky a až tragická nemožnosť skryť sa pred prenasledovateľmi viac nebudú nutné, namiesto toho postačí sa rozplynúť vo vzduchu; alebo (nechať ich samých s „Matrixom“ a jeho živými snami a) zmiznúť cez mobilnú sieť.
Všetky tieto špeciálne efekty pre divákov by sa stali celkom nepotrebné, pri skutočnom vstupe do procesu, ak by aj nie z objímajúcej matrice, tak prinajmenej z alternatívnej matrice rovnakého stupňa; takéto veci ťažko možno považovať za zábavu s cieľom nájsť nejaký pôžitok.
V podstate, podobné riadenie procesu na osnove pôsobenia na vložené matrice bytia z nadradenej (objímajúcej) matrice, predviedli hlavnému hrdinovi Andersonovi-Neovi takzvaní „agenti“. Po jeho zatknutí, on sa „dožadoval svojich práv“ a pýtal si telefón: na to „agenti“ ho deklarovali nemým, pod vplyvom operátora programovacieho jazyka vysokej úrovne, spustiaceho vyplnenie mnohých nízkoúrovňových príkazov, sa Neovi náhle zatiahli ústa. No aj „agenti“ vo svete splodenom ich matricou, nepôsobia bezhranične slobodne. Ak by to tak bolo, nemali by potrebu prehovárať Andersona-Nea aby s nimi spolupracoval: jednoducho by mu preprogramovali psychiku tak, že by sa stal bezúhonným „občanom“ lojálnym systému, alebo by zaplátali všetky diery v ich vlastnej „Matrici (Matrixe)“ a prelomili by server „Sionu“ sami, bez jeho pomoci. Určitú predstavu (najskôr podvedomú) o podobných možnostiach matričných zmien reality tvorcovia filmu majú, nakoľko práve takými prostriedkami sa „agenti“ pokúšali chytiť posádku „Nabuchodonozora“, keď zmenili obyčajný dom fabrikovaný „Matrixom“ na „kamenné vrece“ bez okien a dverí. No táto udalosť – je len ďalším znamenitým momentom, poukazujúcim na objektívne jestvovanie všeobjímajúcej matrici Najvyššieho Predurčenia, narušiť ktorú nie je dané nikomu.
Skúmajúc všetky tieto matričné (v najvšeobecnejšom zmysle slova) vzájomné vzťahy a operácie, spomínali sme ešte matériu, ktorá napĺňa akúkoľvek matricu; a informáciu, ktorá dáva matérií (čo napĺňa matricu) obraz-y. Inými slovami svet, Vesmír sa v Bohocentrickom svetonázore javí ako trojjedinstvo: „matrica (miera) – matéria – informácia“.
Vo vzťahu k dvojici „matéria - informácia“ je matrica Božím Predurčením bytia, to jest miera rozvoja. Šiesty zmysel hociktorého človeka bez ohľadu na to či je „normálny“ alebo „senzibil“, - je zmyslom miery, bezprostredného vnímania Predurčenia Božieho (druhá vec je, do akej miery je u rôznych ľudí rozvinutý a ako pozorne ho vnímajú)
Vo vzťahu k matérií, je matrica skutočne matricou jej možných stavov a možných prechodov z jedného stavu do druhých možných stavov skrze premeny.
„Niet veci bez obrazu“, - hovorí ruské príslovie. Možno ho ešte doplniť: niet matérie bez obrazu, zadaného určitou matricou. Obraz – to je informácia.
Vo vzťahu k informácií je matrica – mierou bytia – systémom kódovania informácie. Ako je známe, informácia bez systému kódovania neexistuje.
Každopádne v tejto zostave maximálne zovšeobecnených kategórií „matrica (Predurčenie, miera bytia) - matéria - informácia“ nezostalo miesto ani pre čas, ani priestor. Ako to že pri opise sveta v termínoch trojjedinstva „matérie – informácie - miery“ sa podarilo zaobísť bez týchto, zdalo by sa nevyhnutných pojmov? Jedine preto, že:
Roz-miera priestorov a miera-teľnosť času – je len jednou zo zložiek (*parametrov, deklarácií) matrice-predurčenia. Vzhľadom na to sú priestor a čas (tzv. „časopriestorové kontinuum“ teórie relativity) – druhoradé vo vzťahu k matrici (*ako takej) a neexistujú bez matérie a informácie (matricu napĺňajúcich); v živote sú priestor a čas mikro- aj makro- svetov – sekundárnymi následkami matrice-predurčenia bytia.
1 Kultúrou sa tu myslí všetka informácia, ktorá sa neprenáša z pokolenia na pokolenie geneticky, vo forme hotovej k použitiu.
2 Pri premietaní kinofilmu s rýchlosťou menšou ako 15 obrázkov za sekundu, vedomie vníma film ako postupnosť obrazov; pri rýchlosti 16 obrázkov za sekundu a viac, vedomie prestane vnímať sekvenciu obrazov a vníma film ako jeden celok.
3 L.N.Gumiljev svojim odhalením „stereotypov etnogenézy“ sňal morálno-etickú zodpovednosť z ľudí a priradil ich k zákonom prírody: „...tu sa stretávame s javom daným prírodou, za ktorý človek morálnu zodpovednosť nenesie, dokonca aj keď pritom hynie prekrásna panenská príroda a veľkolepá cudzia kultúra. Smutné? Iste! Ale čo sa dá robiť!“ (L.N.Gumiljev, “Etnogenéza a biosféra Zeme”, vyd. 3, stereotypné, Leningrad, “Hydromet-izdat”, r.1990, str. 462).
No takýto názor nie je hodný človeka... V tomto utvrdení sa pomýlil a bol nespravodlivý.
4 V zmysle operátora mnohých programovacích jazykov „DECLARE“ (vyhlásiť), deklarujúceho vlastnosti objektov, ktoré sú spracovávané algoritmami programu.
Informační báze KSB