28.3.2018
VM2.kap3.procesIV.-V.časť 5..doc (110592)
...
Daňová politika štátu, opierajúceho sa o trhový mechanizmus, by mala byť podriadená cieľovej funkcii riadenia celospoločenskej výroby.
PRETO PROSTE V PRINCÍPE NEMôŽE EXISTOVAŤ ROVNÁ DAŇ PRE VŠETKY REGIÓNY ŠTÁTU A VŠETKY ODVETVIA JEHO NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA1. *(V opačnom prípade ide o úplný absurd, mimo akejkoľvek zdravej úvahy o vždy neoficiálne, alebo oficiálne prítomnom riadení trhu. Snahy o tzv. rovnú daň sú extrémne antisociálnou, genocídnou činnosťou voči danému národu. Akémukoľvek. Taká činnosť je vždy prejavom, prostriedkom globálneho fašizmu nadnárodnej mafiánskej oligarchie. Podobne, ako odovzdanie kreditno-finančného systému - ďalšieho mocného nástroja riadenia ekonomiky(trhu i burzy) do cudzích rúk.)
Dane, dotácie a subvencie, sú priame štátne investície (stimuly). Ide o prostriedky podriadenia medziodvetvovej konkurencie cieľovej funkcii riadenia spoločenskej výroby.
Ich kombinácia umožňuje zabezpečiť udržateľnú platobnú schopnosť jednotlivých odvetví pri ich vymieňaní si produktov a služieb jedného s druhým. Ide o prostriedky bezštruktúrneho riadenia štatistických charakteristík výroby pomocou DLHODOBÝCH(tzv. „slabých“) MANÉVROV.
Prostriedky mimoriadneho(výnimočného) riadenia sa volajú RÝCHLE(tzv. „silné“) MANÉVRY. Ide o priame zásahy štátu do cenotvorby výrobkov neštátneho sektoru ekonomiky, čo je však už direktívno-adresné (priame) riadenie2.
Pritom je nevyhnutné pamätať na to, že štátom korigovaná konkrétna CENA na trhu JE len ELEMENTOM celkového CENNÍKA všetkých tovarov a služieb, nachádzajúcich sa na trhu.
A samotný CENNÍK je zasa len finančným vyjadrením vektora chýb riadenia, ktoré ďalej vyžadujú nevyhnutnosť priameho zásahu do cenotvorby.
Pritom môže byť chyba riadenia dokonca aj mimo sféry ekonomického života spoločnosti a v ekonomike sa iba takto prejavuje. Avšak aj tento výnimočný operačný prostriedok NEmôže NEbyť podriadený zabezpečeniu stability platobnej schopnosti jednotlivých odvetví.
Čo na to „naši“ Východoeurópski trhoví deformátori? :
-
Nadávajú na „nerentabilitu“ niektorých odvetví, štátne dotácie a na celý systém „štátnej administratívy“;
-
Vytvorili vzájomnú konkurenciu medzi jednotlivými odvetviami;
-
Odmietajú vzdať sa ZÁMERNE PREHNANE hrubej a likvidačnej, zo zahraničia hlavne úverovou politikou diktovanej manipulácie cenotvorby, dokonca aj v rámci produkcie družstiev (hoci sú tieto spoločným majetkom družstevníkov), ktoré horko-ťažko kŕmili do roku 1989 celú našu krajinu3;
-
Poskytli slobodu profesionálnym mafiánskym bossom4 zaoberajúcich sa okrem vypaľovania hlavne „sprostredkovacími“ operáciami a prelepovaním svojich „firemných znakov“ na cudziu produkciu.
„TrHovníci“ sa sami vzdali direktívno-adresného riadenia plánovej ekonomiky, avšak ani na „tržný“ systém nemôžu prejsť bez cieleného zničenia predchádzajúcej ekonomiky, keďže „iba“ stagnácia nestačí5. Keďže z pohľadu oficiálne propagovanej akožeživelnosti6 trhu „je politika koncentrovaným vyjadrením ekonomiky“, tak dokonca aj v tomto chápaní sveta môže trhovej ekonomike zodpovedať iba „náhodná“ trhová politika7. Celý tento popis vzájomných previazaností riadenia otrokárskej pyramídy, spolu s vyslovenou slabomyseľnosťou, pomerne dostatočne objasňuje konanie „našich“ trHovníkov.
Tak sa dostávame k nasledovnému:
-
Zisk kreditno-finančného systému je celkovo absurdný a nemá pre spoločnosť zmysel, je vyslovene silno kontraproduktívny;
-
Kvalitatívne rôznorodé odvetvia by mali mať stabilnú platobnú schopnosť. Z toho dôvodu by mal štát ašpirujúci na zvrchovanosť(SAMO-S-Právu) zabezpečiť kompenzáciu strát jedných odvetví, pomocou zdanenia ziskov iných odvetví8. Nezávisle od ich finančných úspechov9. Všetko v súlade s cieľovou funkciou riadenia spoločenskej výroby. Inak bude narušená výmena tovarov(a služieb) v rámci celkovej špecializácie a prepájania práce. A ak nebude obnovená včas či už „trhovo“, alebo direktívne, tak budú tí tam dole("roboši") žrať burinu aj v dovtedy ziskových odvetviach, hneď po tých stratových(no aj tak celkovo potrebných).
Ak sú stratové všetky odvetvia, tak to len znamená, že kriminálna činnosť prekvitá. A tým by sa malo zaoberať MVSR a SIS a nie ŠPK(Štátna plánovacia komisia) a Ministrerstvo financii, PODRIADENÉ ŠPK. Takto teda vyzerá proces fungovania kreditno-finančného systému, obsluhujúci „trhovú“ ekonomiku, z pozície svojho objektívneho miesta na danej celosupersystémovej úrovni dôležitosti.
Teraz sa pozrieme na súkromný zisk v kreditno-finančnom systéme spoločnosti. Pojmový aparát ekonomickej politiky bol projektovaný v čase, keď osoba podnikateľa bola tvárou firmy. Súkromný zisk bol osobným ziskom podnikateľa. Ekonomická politika odvádzala pozornosť na osobnú formu prisvojenia si vyrábaného produktu a príjmu z jeho predaja, čím sa snažila manipulatívne vyjsť z primárneho kontextu oblasti Výmeny tovarov(a služieb) ako podprocesu CELOSPOLOČENSKEJ špecializácie a spájania pracovných procesov.
Čo sa týka výmeny tovarov(a služieb) a jej prepojenia s kreditno-finančným systémom, tak
Osobný(súkromný) zisk je zisk štruktúrne podmienenej výroby, ktorého direktívno-adresná podriadenosť podlieha
-
platbe daní štátu
-
platbe výpalného rôznym mafiám (a konkrétne v 1.rade „automatickému“ šekelu10 židovských „podnikateľov“11)
-
príjmu dotácii ako štátnych, tak i mafióznych.
Vydieranie&výpalnícto(eng. „racketeering“) sú tie dane, ktoré zabudol, alebo nestihol vybrať štát;
-
Niektorý zlodej berie priamo cez ukradnutie s úplným ziskom
-
a druhý (mafia, alebo štát) berie po častiach, prípadne „len prebytky“.
Tu je dôležité ohraničenie podriadenosti štrukturálne osamostatnenej-oddelenej výroby direktívno-adresným spôsobom. T.j., štrukturálne oddelenie nejakej konkrétnej výroby(prevádzky) vylučuje jej zmenu na element objemnejšej štruktúry, riadený výlučne(alebo primárne) direktívno-adresným spôsobom.
Daňovo-dotačné prepojenie so štátnymi a mafiánskymi štruktúrami prevracia „nezávislé“ súkromné vlastníctvo na korporátne „súkromné“ vlastníctvo.
Osobná forma prisvojenia si súkromného zisku dostala názov „súkromné vlastníctvo“.
Ide však o veľmi nepresný pojem, ktorý sa už ale žiaľ hlboko do podvedomia populu zažral. Celé tzv. „súkromné vlastníctvo“ je totiž už dávno vlastníctvom korporátnym. Ak je korporácia „riaditeľov“ vo vzťahu k spoločnosti uzavretá, tak sa korporátne vlastníctvo nejaví byť celospoločenským. Niekoľko korporácii môže ovládať nejaký majetok aj súčasne, pričom si vzájomne pri delení príjmov z neho konkurujú. Ďalej chápeme pod termínom „súkromné“ a termínmi od neho odvodenými aj nasledujúce:
-
Súkromné je časťou spoločného a zároveň je
-
Súkromná produkcia(podnik) vždy nevyhnutne sú-časťou procesu celospoločenskej špecializácie a prepájania práce, aj keď má svoje vlastné účtovníctvo, alebo pokladňu.
Forma privlastnenia si vyrábaného produktu môže byť nie A) súkromná a ani nie B) spoločná12, ale osobná, rodinná, plánová, korporátna a spoločná v rôznej šírke (od členov družstva až po celý národ).
V štruktúrne oddelenej-samostatnej produkcii disponuje právom uskutočňovania obchodov centrálne riadenie a jeho zástupcovia v rámci práv, delegovaných im centrálnym vedením. Centrálne vedenie(riadenie), hlavná kancelária je jednoznačne motivovaná k tomu, aby všetky jej zastupiteľstvá vykazovali v svojich obchodoch zisk. Avšak pre skutočnú účasť danej organizácie(firmy) v procese celospoločenskej špecializácie a prepájania práce musí byť prvoradá CELKOVÁ platobná schopnosť danej firmy. Preto môžu(a musia) „stratové“ oddelenia, nevyhnutné pre realizáciu celého výrobného cyklu firmy13, dostávať súkromno-korporátnu dotáciu14 z fondu interného prerozdeľovania zisku firmy ako celku.
Firma sa môže stratových divízii zbaviť, ak je schopná nájsť dodávateľa analogickej produkcie s cenou nižšou ako sú jej vlastné výrobné náklady. V opačnom prípade je nútená trpieť stratovosť tejto prevádzky a samostatne sa zaoberať jej optimalizáciou. Situácia je rovnaká, ako v procese celoštátnej špecializácie a zjednocovania práce.
T.j., stratovosť jedných svojich produkcii je firma nútená kompenzovať
a) z celkového zisku, alebo
b) súhlasiť so svojou technologickou závislosťou od druhých firiem.
(Tu ide o analógiu vnútroodvetvovej konkurencie - v rámci procesu globálnej špecializácie a zjednocovania práce - v prípade pripustenia medziodvetvovej konkurencie vo vnútri štátu.)
Firma sa ako celok(štruktúra) zúčastňuje na procese celospoločenskej špecializácie a zjednocovania práce. Táto účasť je sprevádzaná vnútroštruktúrnou výmenou produktov (a služieb). Ak firma netlačí falošné peniaze, tak jej privátny zisk vzniká iba pomocou mimoštruktúrnej výmeny tovarov(a služieb) firmy ako celku. Manažérsky(riadiaci) korpus rieši úlohy riadenia VONKAJŠEJ a VNÚTORNEJ výmeny tovarov(a služieb), PRIAMO podriadenej cieľovej funkcii riadenia. T.j., podriadenej dosiahnutiu finančného zisku firmou ako celkom. Riadiaci aparát firmy rieši vo vzťahu k výmene tovarov(a služieb) dve úlohy:
-
kúpiť čo možno najlacnejšie dostatočne kvalitnú surovinu, energiu, súčiastky, technológie, stroje, a pracovný čas dostatočne kvalifikovaného personálu;
-
predať celý objem produkcie v čo najkratšom čase za čo najvyššiu cenu.
Časový faktor vedie k tomu, že najNEpriaznivejšie podmienky pre firmu poskytuje práca pre trh masovej produkcie, ktorý je otvorený mnohým konkurentom.
A naopak, najpriaznivejšie podmienky poskytuje práca na zákazku. V tomto prípade je totiž príjem prevyšujúci náklady garantovaný už pred začiatkom výroby. Teda minimálne v období udržateľnej-stabilnej výmeny tovarov(a služieb) v procese celospoločenskej špecializácie a zjednocovania práce a jeho sprevádzajúceho primeraného fungovania kreditno-finančného systému.
Naši zástancovia „slobodného trhu“(trHovníci) smerujú spoločnosť k prvému variantu:
-
Minimálne k čo najtvrdšiemu vnútriodvetvovému konkurenčnému boju o zisk a prípadne
-
ako maximum - dodatočne k prvému boju ešte aj boj o zisk v rámci vzájomnej konkurencie jednotlivých odvetví.
Zodpovedá to obdobiu „divokého kapitalizmu“, keď bolo prežitie firmy zabezpečované
-
nie kultúrou lepších technológii a optimalizácie výroby ako celku, ale
-
a) priamym a nepriamym KRÁTENÍM nákladov na ekologickú, osobnú a technologickú bezpečnosť výrobných procesov a
b) krvopotnou organizáciou práce na úkor zamestnancov v podmienkach trhu lacnej pracovnej sily a masovej nezamestnanosti(skrytej i otvorenej).
T.j., uvedené kroky zástancov „voľného trhu“ vedú presne k všetkému tomu, z čoho oni obviňujú systém „štátnej administratívy“(a jej plánovanie15).
Riadenie vnútroštruktúrnej výmeny tovarov(a služieb) je založené na ľubovôli16 vyplývajúcej zo svetonázoru daného národa. Práve z tohto dôvodu môže ktorákoľvek americká firma obchodovať s firmou japonskou, realizujúc tak svoju vonkajšiu tovarovú výmenu, avšak nemôže skopírovať japonský štýl organizácie vnútropodnikovej17 tovarovej výmeny a riadenia firmy.
Preto je ROZVOJ akéhokoľvek kapitalizmu „skultúrňovaním“ svoj-vôle riadiaceho aparátu firiem (smerom k ľubo-vôli) ..pri jeho smerovaní k ľudskosti pomocou
-
jeho a) svetonázorového rastu, b) vedomej morálnej jednoznačnosti a c) ju vyjadrujúcej samodisciplíny a
-
skrotenia svojvôle riadiaceho aparátu firiem zákonodarstvom. Hlavne zákonmi18 vyššími vo vzťahu k firmám a voči svojvôli korporácii; hlavne včítane nadnárodnej židovskej v krajinách Euro-Amerického konglomerátu.
Riadenie vnútropodnikovej výmeny tovarov(a služieb) a výrobných procesov má v rámci firmy stále ešte väčšinou direktívno-adresný charakter19 a môže byť realizované aj pri úplnej likvidácii vnútropodnikového účtovníctva. V rámci vnútropodnikovej výmeny tovarov(a služieb) prebieha ta účtovanie iba v naturálnej forme výrobkov.
Vnútroštruktúrne ceny vo vnútropodnikovej tovarovej výmene umožňujú ale iba nepriame porovnanie
-
efektivity výrobných procesov, používaných firmou vo vzťahu k
-
efektivite výrobných procesov konkurencie,
nachádzajúcej sa ale v
-
rovnakom kreditno-finančnom systéme,
-
podriadenom rovnakému cenníku na produkciu a služby,
-
včítane rovnakého cenníka na pracovný čas nájomného personálu rozličnej kvalifikácie.
Ak je kreditno-finančný systém konkurenta, obsluhujúceho svoju vnútornú výmenu tovarov(a služieb), uzavretý20, tak sú cenové charakteristiky jeho produkcie v jeho kreditno-finančnom systéme pre akékoľvek porovnávanie s inou firmou absolútne irelevantné21. T.j., v inom kreditno-finančnom systéme (s inými úrokovými sadzbami), podriadenom inému systému riadenia a majúcom inú konštrukciu schémy tovarovej výmeny v rámci celospoločenskej špecializácie a zjednocovania práce v spoločenských štruktúrach, vládne iná ľubovôľa(/svojvôľa) cenotvorby, vyrubovania daní, dotačnej a investičnej politiky. A ani nehovoriac už o vplyve na cenotvorbu a efektivitu produkcie štátnych a firemných systémov informačnej bezpečnosti, ktoré sú v jednotlivých firmách, celých odvetviach a štátoch iné.
Z tohto dôvodu je jednou z najNEzmyselnejších činností porovnávanie napr. vojenských rozpočtov USA a býv. ZSSR, kde boli
-
rôzne systémy riadenia celospoločenského integrovania práce,
-
odlišné kreditno-finančné systémy,
-
rôzne spôsoby účasti oboch strán na globálnej výmene tovarov a špekulantstve.
V USA je 5% obyvateľstva planéty a spotrebovávajú 40% svetovej ťažby ropy, kupovanej nimi za monopolne nízke-dumpingové ceny22. Pritom vytvárajú vyše 50% svetového odpadu.
Vo Východnom bloku bolo skoro všetko inak23..
Pojem „EFEKTIVITA“ je však vždy podriadený cieľovej funkcii, konštruovanie ktorej je vždy subjektívne. Vo vektore cieľov riadenia firmy stojí na prvej priorite dosiahnutie zisku. Práve tejto prvej priorite cieľového vektora je podriaďovaná efektivita technológii a výrobných procesov. Preto, ak máte napríklad ekologicky čistú, ale „drahú“ technológiu a nie ste schopní presvedčiť konkurentov a vládu o nevyhnutnosti vytesniť touto technológiou čo najrýchlejšie všetkých ostatných, tak budete „trhom“ donútený aj vy používať ekologicky škodlivú technológiu, aby ste neskrachovali24. A to iba z dôvodu, že vaša technológia je „nedokonalá“ v kritériu „ziskovosti na jednotku nákladov“. Prejsť na ekologickejšiu technológiu môžete iba vtedy, ak bude daňový tlak na staré technológie a štátne dotácie so zľavami pre firmy, prechádzajúce na zo spoločenského(a nie firemného) pohľadu dokonalejšie technológie25.
1 Daňovo-dotačná regulačná politika Občianskeho zriadenia(štátu - z fr.“état“): Jednotlivé odvetvia majú totiž napr. veľmi odlišné výrobné cykly, ktoré treba naprojektovať, prefinancovať a často nie sú finančne zaujímavé ani v priebehu celého jedného, či viacerých ľudských životov, no napriek tomu sú pre spoločnosť esenciálne. Od najkratších výrobných cyklov – pri ľahkom priemysle; cez úverovo náročnejšie ročné a niekoľkoročné výrobné cykly napr. pri poľnohospodárstve; a mnohoročné, až niekoľko desiatok rokov trvajúce výrobné cykly pri ťažbe a spracovaní nerastov, energetike, vesmírnych a iných vedecko-výskumných projektoch (viď napr. primárny výskum, tak kľúčový pre konkurencieschopnú ekonomiku a budúcu vysokú pridanú hodnotu nových technológii), bez ktorých by zasa spätne nebolo ani toho ľahkého a high-tech priemyslu. Tak je celá vývojová špirála jednotlivých vzájomne fázovo nevyhnutne previazaných cyklov riadenia ekonomiky prepojená. Jej „živelnosť“, akoženáhodnosť je v tomto zmysle nebezpečná demagogická propaganda oligarchických egocentrických kruhov, z cieľom kamufláže reality, tak manipulácie davu a ťaženia z jeho hlúposti – jeho zneužívania až do podprahového otroctva – protiľudskej zombikultúry. Je totiž proti principiálnemu záujmu jelít rozvíjať technológie informačnej dostupnosti pre plebs, keďže znižujú informačný náskok. Cieľ je v tomto zmysle celkovo skôr blokovanie technologického pokroku, korporátny monopol a status quo. A to napriek tomu, že existujú niektoré technológie, ktorých vývoj jelitá špeciálne zaujíma.. O peniaze v tomto naozaj nejde, keďže si ich úzka skupinka globálnych súkromných monopolistov môže natlačiť v zásade koľko len chce. (pozn. prekl.)
2 Tvorí spravidla menej, ako 5% z operačných zásahov v rámci riadenia. Hlavne v prípade opustenia stabilného režimu riadenia, či dokonca jeho straty, čo signalizuje chyby „pilotáže“. Za normálnych okolností by k priamym zásahom do riadenia ekonomiky, kultúry, atď nemalo vôbec prichádzať. T.j., všetky primárne socionaturálne procesy by mali byť riadené v nepriamom-bezštruktúrnom režime, čo navonok pre laika vyzerá ako „samo“riadenie. (pozn. prekl.)
3 Ide o štandardný spôsob vytvorenia čo najrýchlejšej priamej závislosti novej kolónie na importe potravín a tým zabezpečenie jej efektívnejšej politickej vydierateľnosti potenciálnym embargom a tak hladom behom dní, maximálne týždňov.. čím je možné spolu s médiami, úrokovými sadzbami a ďalšími nástrojmi riadiť ľubovoľný puč proti vláde, ktorá by sa začala nejako vážnejšie voči ticho-okupačnému vykrádaniu krajiny korporáciami a nimi preferovanými primárnymi zombi-štátmi(poskytujúcimi globálnym mafiánom v prípade potreby azyl) brániť. T.j. ide väčšinou reštrukturalizáciu poľnohospodárstva hoci aj extrémne úrodnej oblasti hlavne so zmeraním sa na exportné monokultúry, cielené rozbitie miestnej infraštruktúry pod rôznymi akožetrhovými, akožeoptimalizačnými, akožeodbornými, akožedlhodobými zámienkami.(pozn. prekl.)
4 Veľká tzv. „Havlova amnestia“(na popud jeho zahraničných tzv. „sanitary advisors“ – poradcov okupačnej správy), počas ktorej sa u nás systematicky dostala na slobodu väčšina kľúčových kriminálnych živlov a prakticky celé podhubie, ktorého úlohou bolo destabilizovať základy štátu tak, aby sa štát a jeho národy dostali do čo najpriamejšej správy zahraničných a globálnych finacisticko-teroristických organizácii. T.j., aby ľudia v tom účelovo organizovanom chaose sami zo zúfalstva „zahraničnú démonkratickú pomoc“ žiadali a zároveň tak z u nás nakradnutých zdrojov mohli byť sanované rôznorodé zahranićné problémy a financovaný nielen ich Sozialstaat(západný sociálny systém) ale hlavne ďalšie expanzívne informačno-vojenské operácie ich globálnej pyramídovej hry. Všetko bolo samozrejme skrývané, maskované za humanitu „as usual“. Rovnaké genocídno-teroristické operácie „think-tanky“ Západu pravidelne prevádzajú prakticky všade v „treťom svete“. (pozn. prekl.)
5 Ako ich Panom, tak aj ich poskokom a plebsu západných krajín, ktorý v pyramídovom systéme samopožierajúceho sa hada (Uroboros - z gr. ουροβóρος – požierač chvosta) za účet zdrojov nových kolónii kŕmiť treba. A tak aj ich drábov na účet umelo uvoľnených trhov. Podobne, ako pri riadení cyklických akožespontánnych burzových kríz za účelom čistenia trhu od konkurencie. Alebo spomínaných cyklických vojen každé 2 generácie(cca.50 r.) za účelom preventívneho šokovania-programovej deprivácie populácie, aby nemala čas myslieť, sa rozvíjať a musela sa maximálne tak o živobytie starať a otročiť. (pozn. prekl.)
6 „náhodnosti, nepredvídateľnosti“(pozn. prekl.)
7 Kamufláž, pre operačne nízko zasvätených „insiderov“. Rovnako, ako v lóžach, kde si nižšie zasvätení kamennohlaví bratia murári spoloNEčností myslia, že koľko toho oni už len vedia a pritom sú neraz oni sami „pre dobro veci“ nadriadenými obetovávaní. Viď ich prastaré operačné heslo vo vzťahu k svojim politickým sluhom: „Verne slúžil ako živý a ešte viac poslúži ako mŕtvy.“ (pozn. prekl.)
8 Hlavne zdanenie krátkocyklových odvetví(spravidla ziskovejších-ľahký a spracovateľský priemysel) a dotáciu dlhocyklových (investične náročnejších – od poľnohospodárstva až po primárny výskum). Pozn. prekl.
9 Inak logicky nemožno garantovať rámcové kreatívne podmienky pre skutočne produktívnu konkurenciu. (pozn. prekl.)
10 Schekel-graben, od toho Schekelgruber.. (pozn. prekl.)
11 v správe globálnej finacisticko-rasistickej bankstersko-úžerníckej slučky. Židovské obyčajné i výpalnícke firmy platia zasa podľa talmudu špeciálne poplatky padlej časti nadrabinátu na jeho vojensko-politické operácie nie len mimo účtovníctva, ale hlavne cez rôzne „neziskovky“ a nadácie. (pozn.prekl.)
12 Vo voľakedajšom tzv. „marxisticko-leninistickom“ chápaní.
13 V tomto kontexte môže byť „firmou“ aj nejaká forma spojených firiem (eng. napr. tzv. „Joint venture“, „Holding“, či kedysi „Trust“), medzi ktorými existujú nimi deklarované dohodnuté ohraničenia v oblasti riadenia nimi uskutočňovaných spoločných projektov.
14 V korporáciách sa tzv. „neziskové “„stratové prevádzky“ hlavne i z burzových dôvodov(ak je firma kótovaná na burze) často „autsorsujú“(z eng. „out-sourcing“ = cudzí zdroj), čo znamená, že ide o vonkajšiu nákladovú položku a nie vnútornú. Inak povedané, časť výroby vykonáva cudzia kontraktorská firma, alebo právne plne akožeodčlenená dcérska spoločnosť, „nezaťažujúca“ takto „negatívnym skóre“ koncern ako celok. Prípadne je rozdelená zákazka medzi viacero vzájomne si konkurujúcich kontraktorov, čo poskytuje možnosť dodatočného tlaku na znižovanie nákladov ďaleko za hranice sociálnej únosnosti, vydieranie dodávateľov navzájom hlavne ak ste jeden z jeho kľúčových, či dokonca sa vám podarí zblbnúť dodávateĺa tak, že ste jeho jediný odberateľ, čím ho môžete v prípade potreby excelentne vydierať, a podobné pseudopodnikateĺské lumpárny. Ide v neposlednom rade aj o „optickú úpravu“ akcii danej firmy v rámci „kreatívneho účtovníctva“, hlavne v prípade zohnania nových investorov, peňazí na burze. Celá operácia outsorsingu sa týka tradične oddelení ako napr. Servis..Tech-support, Cas-care, IT-services, Facilities, veľkej časti oddelení dodávajúcich súčiastky apod. V podstate sa tak v na burze kótovanej firme montujú len finálne výrobky a vo vlastníctve koncernu zostáva hlavne zisková divízia predaja(Sales) a prípadne finančných služieb zákazníkom(vlastná koncernová banka). Táto koncernová banka(Pr. VW, Siemens, etc..) využíva materskú firmu postupne len ako branding finálnej produkcie, fiktívne kryjúcej stále širšie kriminálne, reálnym obratom tovarov a služieb vôbec nekryté operácie až do výšky viac ako 90% celkového obratu pôvodne naozaj priemyselnej firmy. Cieľ je vždy klasická pyramídová hra s nenulovou sumou, tichý monopol a maximálne možné brzdenie verejnej aplikácie väčšiny výskumu a vývoja pre zachovanie infonáskoku jelít. To je samozrejme len jeden z mnohých podobných štandardizovaných modelov inštitucionalizovanej a legalizovanej kriminálno-korupčnej globálnej činnosti „oporných pilierov“ aktuálneho otrokárskeho systému, pričom zďaleka nie všetko v ňom je samozrejme zlé (v ľudskejšom ekonomickom systéme nerecyklovateľné), akurát ten cieľ.. Pokiaľ bude existovať úzke globálne súkromné, reálne nikým(volenými vládami) nekontrolované tlačenie peňazí(MMF+Svetová banka+FED+ECB+ atď), tak každý úspešný koncern dostane od „tichých majiteľov sveta“ ponuku, ktorá sa neodmieta a daná firma-koncern začne byť nástrojom moci v ich rukách. Finančnou silou sa totiž s ich „nekonečnom“(finacistickým) nemôže rovnať, konkurovať. Tak Oni len z ničoho skupujú a všetci ostatní len dlžia. Reálne však ľudia v tomto zmysle nedlžia nič, len stačí hĺbku tu modernejšie písaného POCHOPIŤ a tak sa z inferna oslobodiť, z apokalyptického vlaku vyskočiť a začať spolu po novom hospodáriť. To je bozk princa Poznan(i)a z rozprávky o Snehulienke a jej prebudenie. Viď mýty o prastarom slovienskom rode Hunt-Poznanovcov.. hoci niektoré(zasa hlavne cudzie - kultúrne zahraničné) jazyky tvrdia, že išlo vraj o Suébov. Kroniky však väčšinou figliari - prepisovači dejín vždy pálili a inak prepísali. (pozn. prekl.)
15 Pre zopakovanie.. Ako sme si hovorili, i každá jedna korporácia, väčší „hráč“ na trhu (bojujúci o ovládnutie buď aspoň časti trhu, alebo ak sa dá, tak potichu najlepšie trhu celého a jeho následné „zabetónovanie“, zmonopolizovanie) má mesačné, kvartálne, polročné, ročné i mnohoročné plány. A rôzne známe i menej známe organizácie, majú plány i na desiatky, až stovky rokov. Viď Kremnická mincovňa(fungujúca nepretržite od jej založenia 17.novembra r. 1328 kráľom Karolom I.), niektoré talianske stavebné firmy, fungujúce bez prestávky od stredoveku, no hlavne rôzne medzinárodné, nadnárodné politicko-ekonomické organizácie. (pozn. prekl.)
16 Alebo svojvôli v prípade prevládajúcej negatívnej, egocentrickej morálky. Viď v predchádzajúcich kapitolách spomínaný model myslenia dôsledne rozlišujúci A) ľubovôľu a B) svojvôľu. (pozn. prekl.)
17 Vnútroštruktúrnej. (pozn. prekl.)
18 A medzinárodnými dohodami, obchodnými zmluvami diktovanými NIE záujmami korporácii, ale veľkej väčšiny obyvateľov sveta i daných krajín - v tom poradí, bo inak dochádza nevyhnutie k sociálnemu napätiu a predprogramovaným, korporátne ziskovo- no hlavne asociálno-inžiniersky želaným vojnám. Tak zvrátene je tomu žiaľ veľmi často dnes hlavne na Západe, ktorý, ovládaný mafiánskymi káporáciami, následne i „zvyšku“ 95% obyvateľom sveta svoju vôľu nanucuje a tak ich zdroje neukojiteľne spotrebuje. (pozn. prekl.)
19 I keď, ako sa vraví: „Dobrá firma sa riadí sama“ a „Nikto nikdy jej šéfa nevidel“..nikto nepozná šéfa, ale všetci vedia na základe dôsledne sformovanej a parametrizovanej kolektívnej osobnosti(korporátnej kultúry) čo a ako majú robiť i s minimálnymi inštrukciami. T.j., celá personálna politika je zautomatizovaná do kolektívne autoprojekčných zvykov-stereotypov myslenia, včítane preškolovaní(i cez e-learning). A napriek tomu, resp. práve preto môže byť i práve takáto firma silno konkurencieschopná a zároveň silno ľudská, plná nezavádzajúceho objektívne optimalizovaného citu a intuície, ktorá ideálne práve na tejto logickej konštrukcii prekvitá. Ostatne presne tak, ako i v bežnom živote, a spoločnosti na vyššej úrovni špirály rozvoja. Potom radosť tvoriť, sTrojiť, pracovať. Ďalší stupeň je potom v podnikaní a v živote všeobecne - Súborný intelekt - dostatočne odladený, zladený, neustále optimalizovaný, zlaďovaný, slaďovaný, tzv. „Kolektív jedinečných“. Toľko z tohto pohľadu k tendencii fungovania firiem 21.stor. (pozn. prekl.)
20 alebo proste iný (pozn. prekl.)
21 Je absurdné priamo porovnávať efektivitu hospodárstiev(ekonomík) jednotlivých štátov ako celkov, napr. SK a AT, keď sú úrokové sadzby v Rakúsku napr. pre podnikateľské úvery cca. 5% a na Slovensku 10%. T.j., o 100% vyššie (a o to viac, ak ide o kumulatívny úrok), čo pri inovatívnej ekonomike, vyžadujúcej neustále investície do optimalizácie, tvorí kľúčovú nákladovú položku. Zjednodušený, no plne adekvátny príklad: Investícia do nových strojov 10 000 000 €. Rakúsky podnikateľ zaplatí banke za 5 rokov splácania úveru cca. 13 000 000 € aj s rôznymi poplatkami. Slovenský podnikateľ od rovnakej banky v jej slovenskej pobočke len za to, že je Slovák zaplatí cca. 16 000 000 €. T.j. o 3 000 000 € viac len na 10 000 000 € pôžičky. T.j., Slovák, aj keby maximálne drel, nezaplatil odvody a dane a dokonca dal zamestnancom iba minimálnu mzdu, reálne nemôže konkurovať rakúskemu podnikateľovi. O tom, že napr. v poľnohospodárstve je dotácia na 1 hektár pre slovenského poľnohospodára cca.135 € a pre rakúskeho 358 €(2,5-násobok podľa rôznych prepočtov), ani nehovoriac. Pričom ako „exportná“ ekonomika je Slovensko nútené odvádzať väčšinu lukratívnej DPH v zahraničí priamo do rozpočtu hlavne práve Rakúska a Nemecka a nie doma. Z toho oni následne propagandisticky zlomok vrátia na dotácie(reálne účtovne Východ násobne dotuje Západ podobne, ako aj iné jeho kolónie posledné stáročia a rozhodne nie naopak – inak by to proste nerobili - humanita je vždy len drzá, provokatívna zásterka) a zo zvyšku lupu pomocou nižšej úrokovej sadzby (celkovo primárne definujúcej konkurencieschopnosť daného štátu a zároveň aj miesto spotreby) financujú svoj sociálny systém, strategicko-politické dotácie do poľnohospodárstva a samozrejme úchylky svojej oligarchie, čo cezhraničný neokoloniálny model prevádzkuje. PS: koeficienty sa ročne menia, no celkové pomery zostávajú zhruba nemenné, keďźe sú dlhodobo politicky presne prepočítané – „nakalibrované“. T.j., model je silno zjednodušený a na popis ďalších sprievodných „jemnejších“, hlbšie integrovaných mechanizmov krádeže(či eufemisticky aj tzv. „kombinácie“) tu nie je miesto, no podstata problému i niekoľkých jeho možných riešení by mala byť vyjadrená správne. (pozn. prekl.)
22 Pod dozorom ich „demokratických“ lietadlových lodí. Kto sa odváži protestovať proti krádeži, prípadne odovzdaniu svojich zdrojov, ľudskej práce, výrobkov a služieb za ničím, okrem nábojov nekryté zelené papiere, je „humanitárne vybombardovaný“..stáva sa „NEdostatočnou demokraciou“, či je nadKongresovou oligarchickou mafiou preklasifikovaný z priateľského, doslovne „nášho“ diktátora na diktátora nepriateľského. Viď známa citácia klasickej hantírky kuloárov zahraničnej a hlavne globálnej politiky(ktorej existenciu propagandistickí analfabeti často maskujú pre plebs za „geopolitiku“): „Áno sú to síce teroristi milý kolega, ale momentálne sú to NAŠI teroristi“(pozn. prekl.)
23 I keď zďaleka nie vždy zrovna ideálne. (pozn. prekl.)
24 Tento problém poznáme, ako sme už uviedli, i v opačnom garde. Energetické koncerny využívajú umelé systematické PR nimi spoluvlastnených médii spolu s uplácaním a hrubou nevzdelanosťou naivných ekoteroristov s ich „ne“ziskovkami k tomu, aby presadzovali extrémne neekologickú tzv. „zelenú energiu“ v jej rôznych formách, z ktorých majú mnohé v konečnom dôsledku oveľa väčšiu „uhlíkovú stopu“, ako obyčajné uhlie, ropa, či zemný plyn. Zámerne nezapočítavajú a kamuflujú, zatajujú energeticko-ekologicky extrémne zaťažujúcu nutnosť prebudovania energetických sietí pri píkových zdrojoch ako slnečné kolektory a veterné elektrárne, energeticko-ekologickú náročnosť výroby a recyklovnia batérii, roztápania a spracovávania kremíka, ekologickú devastáciu spôsobenú pestovaním tzv. „biopalív“ a nadmerným spaľovaním biomasy atď, atď. Reálne je tak spotreba uhľovodíkov výrazne vyššia, ako by inak bola. Z toho majú i obrovský kšeft (aj paralelnou manipuláciou cien na burze) a hlavne splnia deprivačné úlohy formovania dlhodobého umelého stresu, zadané globálno-politicky svojimi šéfmi voči plebsu z dôvodu zachovania informačného náskoku, debulizácie, eugenickej regulácie a počtu stáda, atď. Argument o nutnosti podobnej cesty z dôvodu získania potrebného času na optimalizáciu daných technológii pri ich principiálnej fyzikálnej chybovosti a prirodzene ohraničenej účinnosti jednoducho neobstojí a je iba krátkozrakou demagógiou pre ľudí bez, alebo so slabým prírodovedno-technickým vzdelaním, prípadne pre „fachidiotov“. Pričom nadnárodné Holdingy zároveň blokujú potenciálne menej škodlivé energetické riešenia skupovaním a blokovaním patentov „čapovania“ lepšie dostupných energetických zdrojov. Hlavne riešenia ťažko centrálne riaditeľné. (Viď odborne dobre známy politický zákon Parížskej akadémie vied z r.1785 o zákaze skúmania zdrojov potenciálnej energie mechanizmov na prvý pohľad akože popierajúcich II. Zákon termodynamiky, no napriek tomu fungujúcich). Zo známych globálno-politických dôvodov. Energetika proste zatiaľ žiaľ naďalej zostáva jednou z posledných pák na riadenie plebsu. (pozn. prekl.)
25 Avšak i tieto mechanizmy treba aplikovať vždy pre konkrétne situácie-technológie v celkovom kontexte a hlavne s Mierou, lebo tiež sú aj v tomto rôzne nie neúspešné snahy všemocných nadnárodných koncernov, ktorým zo samotnej moci proste preplo. To vidíme pekne na mnohých slepých uličkách do veľkej miery bezkoncepčného antidízlového- a elektroauto- šialenstva, extrémne nízkoobjemových trojvalcových motoroch s nízkou životnosťou, na princípe systému eurofondov neraz i takmer celoplošne a ďalších, v tejto a sprievodných aplikačných publikáciách uvádzaných príkladoch na tému.(pozn. prekl.)
Informační báze KSB