KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (4)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (4)

18.3.2018

předchozí část

 

Aktuálny cenník tak v skutočnosti z pohľadu teórie riadenia1 vyjadruje vektor chýb riadenia výroby.

Pritom je nedostatočný výkon supersystému chybou buď

  1. vo formovaní vektora cieľov, alebo

  2. v riadení procesu osvojenia potenciálu rozvoja supersystému.

 

Toto tvrdenie je však spravodlivé iba vo vzťahu k vnútornému trhu celého daného hospodárskeho systému, v ktorom celkovo zohľadníme všetko prítomné bezštruktúrne a štruktúrne riadenie.

 

Správnosť spojenia cenníka produktov a služieb s vektorom chýb riadenia ekonomiky pekne znázorňuje rast cien prírodných objektov: Ak totiž kdekoľvek príde k preplneniu nejakého ekosystému2 ľuďmi, tak sa začne využívanie prírody (mora, jazera, lesa) proporcionálne spoplatňovať. Niekedy i exponenciálne..

 

Dostatočnosť vedie k pádu cien na nulu.

Pri

  1. dostatočnej produktivite supersystému spoločenskej výroby vo vzťahu k jeho cieľom, vyjadreným v cenníku(zozname produktov)

  2. a dostatočne vysokej (re)akcieschopnosti a kvalite riadenia,

padajú v uzavretom regióne supersystému ceny k nule.

 

To hovorí o úrovni riadenia blízkej k ideálnemu, pri ktorom niet reálnej konkurencie spotrebiteľov3. Táto dedukcia sa možno z hľadiska bežného vnímania zdá byť na prvý zbrklý pohľad „úplne mimo“ a škodlivá, hoci paradoxne to isté bežné prvoplánové vnímanie populácie plne súhlasí s absurdným názorom o raste cien, sprevádzanom padaním kvality riadenia spoločenskej výroby. A to dokonca aj v podmienkach plánovanej ekonomiky, do istého stupňa brzdiacej rast cien i umelo.

Ak teda rastie kvalita SAMO-S-pravovania sa spoloČnosti a riadenia ekonomiky predovšetkým, tak ceny nutne padajú. Ide o odpracovávanie toho istého procesu závislosti cien od kvality riadenia, nasmerovaného na rast kvality riadenia a preto sa ceny znižujú4. Keď ceny na produkciu konsenzuálne definovaného základného životného zabezpečenia padnú dostatočne nízko, tak prevádzkovanie celého účtovno-finančného systému stráca zmysel. Rýchlosť jeho zmeny je totiž nižšia ako rýchlosť direktívno-adresného systému riadenia. Tu ide však už o inú úroveň rozvoja infraštruktúry spoloČnosti a jej svetonázoru.

 

Práve z toho vyplýva, že v prípade štátneho monopolu5 na zahraničný obchod, vylučujúceho cudzie(zahraničné) zásahy do spoločenskej výroby finančno-ekonomickými bezštruktúrnymi spôsobmi, môže byť zostrojenie nie len socializmu6, ale aj NEmarxistického komunizmu plne reálne. A to napriek tomu, že by sa daný štát nachádzal hoci aj v obkolesení čisto kapitalisticko-oligarchických štátnych zriadení7. Vo väčšom, PLNE zvrchovanom rozmere, samozrejme iba za predpokladu, že je zabezpečená vedecko-technická samostatnosť a niet možnosti zorganizovať voči danému štátu surovinový hlad-vydieranie8. Pritom všetko oPäť závisí od zabezpečenia konceptuálnej samostatnosti riadenia, stabilnej aj v priebehu zmeny pokolení. T.j., v hodnotení perspektív rozvoja sa v rámci Východného bloku v tomto veľmi nemýlil napr. ani program 22.zjazdu KSSZ9. Avšak vedenie strany dohody tohto zjazdu z istých dôvodov takmer vôbec nerealizovalo a išlo „trochu“ inou cestou10..

 

Ak sa pozrieme na kategóriu „hodnota“ a „zákon hodnoty“ atď.. z pohľadu teórie riadenia, tak sa dnešná ekonomická veda žiaľ málo čím odlišuje od stredovekej scholastiky, ktorá taktiež poznala viacero pomerne spoľahlivých faktov a objektívnych javov.

Teraz sa však pozrieme bližšie na výraz „zisk“.

 

Ako vieme, tzv. čistý zisk11 je v procese výroby veľkosť preváženia sumy PEŇAŽNÉHO príjmu, nad sumou PEŇAŽNÝCH výdajov(nákladov), za rovnaké časové obdobie. Keď sa bavíme o príjmoch12, tak sa opäť musíme vrátiť k už spomínaným Kirchhoffovým pravidlám a pozrieť sa na schému vyššie v texte uvedeného obr. č. 2. Pritom treba šípky procesu výmeny tovarov vymeniť za opačné šípky smerovania peňažnej výmeny. Tak sa pred nami objaví celková hrubá schéma kreditno-finančného systému celej spoločnosti, ktorý obsluhuje proces celospoločenskej špecializácie a prepájania práce. Aby bola schéma funkčná, mala by byť vyplnená technologickými prostriedkami.

T.j., v danom prípade platobnými prostriedkami, čo znova opakuje predchádzajúcu dedukciu, ohľadom nevyhnutnosti zabezpečenia stabilnej platobnej schopnosti jednotlivých odvetví výroby(a služieb) v rámci celého národného hospodárstva.

 

Platobnými prostriedkami sú dnes napr.: peniaze, cenné papiere, umelecké klenoty, a ďalšie drahocennosti, čísla na bankových účtoch a účtoch v sporiteľniach. Všetko toto sú technologické prostriedky, zabezpečujúce fungovanie kreditno-finančného systému. Keďže je nevyhnutnosť prechodu na „trhovú“ ekonomiku oficiálne postavená na starostlivosti o všeobecné blaho, a kreditno-finančný systém patrí celej spoločnosti, tak aj zisk, vznikajúci v tomto kreditno-finančnom systéme, od začiatku logicky patrí nevyhnutne celej spoločnosti. Až potom je možné prerozdeliť ho jednotlivým národom, firmám, spoločenským kastám13, rodinám atď.

Kirchoffov zákon, hovoriaci, že

„KOĽKO NIEKDE NIEČOHO VTEKÁ, PRESNE TOĽKO ODTIAĽ TOHO ISTÉHO I VYTEKÁ“, sa v podstate vo vzťahu k akýmkoľvek sieťam javí byť zákonom zachovania množstva(kvantity) technologických prostriedkov.

Vo vzťahu ku kreditno-finančnému systému spoločnosti to znamená, že ZISK CELEJ SPOLOČNOSTI sa úplne presne rovná rozdielu medzi:

  1. emisiou platobných prostriedkov, uskutočňovanej štátom, bankami, akciovými spoločnosťami, klenotníckym priemyslom a falšovateľmi peňazí a

  2. skutočným úbytkom peňažných prostriedkov dôsledkom sťahovania opotrebovaných peňazí z OBEHU, stratou hodnoty cenných papierov, zničením peňazí pri nešťastiach, stratách, pašovaním hotovosti za hranicu atď.

 

Z tých istých Kirchhoffových pravidiel vyplýva nevyhnutne aj to, že akýkoľvek súkromný zisk sa skladá z 

  1. niekoho strát, prípadne

  2. nejakej časti emisie.

Z tohto dôvodu je štatisticky predurčená sporadická, alebo neustála stratovosť produkcie(výroby). Ak niet žiadnej stratovej výroby, tak je zisk ktorejkoľvek z nich iba časťou z emisie. Pritom je však myšlienka mnohých zástancov „voľného trhu“ o ziskovosti(bezstratovosti) všetkých, iba krátkodobou etapou14 v rámci celkového fungovania kreditno-finančného systému.

 

Ako to súvisí s blahobytom spoločnosti?

Nijako!

Aby sme sa o tom presvedčili, stačí sa obrátiť k už uvedenej dejinno-filozofickej schéme tabuľky rastu takéhoto „zisku“, t.j. vykradnutých úspor občanov hlavne pomocou sprievodnej INFLÁCIE15.

 

Ak triezvo uvažujeme, tak sa príčinou inflácie javí byť nie tlačenie prebytočných peňazí, ale neschopnosť riadiť celospoločenskú produkciu a jej distribúciu. Keby totiž nové peniaze aj neboli tlačené a proste by sa prerušila produkcia, tak okamžite vznikne inflácia. Príčina inflácie totiž nie je v kreditno-finančnom systéme a ani v emisii obeživa, ale v riadení celospoločenskej produkcie a jej distribúcii16. Či už v riadení direktívne-adresnom, alebo „trhovom“.

 

Subjektivizmus riadenia neumožňuje povedať, že rast inflácie je zlý preto,

lebo z pohľadu kšeftárov17, vykonávajúcich krádež pomocou inflácie,

je rast inflácie jednoznačne CIEĽ!

Tok peňazí je iba tieňom tokov reálnej výmeny tovarov a služieb. Medzi tokmi výmeny tovarov(a služieb) a opačnými tokmi obeživa nie je objektívna väzba.

Spája ich len subjektívny faktor – človek.

Mysľou a rukami človeka prechádzajú súčasne(alebo postupne) tak produkty, ako aj obeživo, pričom sa jedno mení na druhé podľa subjektívnej ľubovôle18.

 

KREDITNO-FINANČNÝ SYSTÉM je len jedným z prostriedkov riadenia, a nie je samostatným subjektom.

Ide o URÝCHĽOVAČ FREKVENCIE(tempa) výmeny tovarov a služieb v porovnaní s maximálne dosiahnuteľnými rýchlosťami výmeny na princípe priameho výmenného obchodu (barteru), štýlu „ihla za mydlo“ medzi výrobcami, nepodriadenými jeden druhému direktívno-adresným spôsobom.

PENIAZE nie sú teda „odcudzená podstata(vlastnosť) práce a bytia“, ako vravel napr. spomínaný K. Marx, ale

SPOLOČENSKÝ VÝTVOR, ODCUDZUJÚCI ČLOVEKA OD PODSTATY PRÁCE A BYTIA, trhajúci jednotu

A) povinnosti tvoriť a 

B) práva užívať,

resp. dokonca stavajúci ich jednej proti druhému (A proti B).

 

T.j., spotrebovávanie-užívanie sa stalo možným bez tvorenia, lebo „peniaze nepáchnu19“, resp. akože „peniaze robia peniaze20“. Práve z tohto dôvodu, ak intenzita špekulovania prevyšuje mieru strpenia výrobcov produkcie, tak sa vracajú k priamej výmene produktov a služieb(barteru) medzi sebou21.

 

  1. Výmena tovarov zabezpečuje TVORENIE v rámci procesu celospoločenskej špecializácie a prepájania práce. A

  2. kreditno-finančný systém iba prerozdeľuje(distribuuje) právo spotreby vyrobeného.

 

Ako je všeobecne dobre známe, tak zástancovia tzv. „voľného trhu“ obviňujú z tohto „hriechu“ RIADENIA SPOTREBY systém štátnej administratívy. Pritom sami nie len že majú maslo na hlave(robia to isté), ale celý ksicht i s rypákom majú v masle strčený tak, že nič nevidia a oči tukom úplne zalepené majú..

 

CHYBOVOSŤ RIADENIA, spôsobená tak

  1. Zlým definovaním potrieb, ako aj

  2. Samotnou zle nastavenou výrobou,

vyvoláva KONKURENCIU SPOTREBITEĽOV ako pri „trhovom“, tak aj pri direktívno-adresnom(plánovom) riadení výroby.

Tento druh konkurencie sa nazýva DEFICIT TOVARU22.

 

Pyramída bohatstva - osobných prijmov(ziskov) jednotlivých členov spoločnosti, tak v skutočnosti iba zakrýva vzájomnú konkurenciu spotrebiteľov a snaží sa jej prideliť nejaké akožezákonné formy (napr. aj „zákonom o hodnote“, o cenotvorbe).

Síce sa ľudovo vraví: „Prikrývaj sa iba takou perinou, na akú máš“, ale..

Keď niekto vraví o druhom, že „veď má všetko, čo potrebuje“, tak zabúda, že ako Rockefeller, tak aj obyčajný robotník „má všetko“, avšak kvalitatívne i kvantitatívne trochu inak. Pričom nie je tento rozdiel vôbec výsledkom ich slobodnej vôle spotrebovávať podľa svojich potrieb. Tak zostáva viditeľnou iba konkurencia výrobcov za účelom finančného zisku, ktorú nám ako mantru donekonečná omieľajú propagátori chyméry tzv. „trhového hospodárstva“, hlásajúc „jedinú neomylnú pravdu“, že akoby ona a len ona je „motorom pokroku“..

 

Ak sa aktuálny cenník23 javí byť finančným vyjadrením chybového vektora riadenia hospodárstva spoločnosti, tak kreditno-finančný systém sa javí byť prostriedkom, schopným zabezpečiť stabilitu procesov výmeny tovarov a spotreby v prípade CHYBNEJ SAMO-S-Právy daného spoločenstva. Dané spoločenstvo(spoločnosť) môže využiť tento nástroj – kreditno-finančný systém iba v jednom jedinom prípade: ak chce zabezpečiť stabilnú platobnú schopnosť všetkých odvetví hospodárstva bez výnimky24. T.j., odvetví hospodárstva, ktoré spoločnosti zabezpečujú pre ňu nevyhnutnú, kvalitatívne rôznorodú produkciu tovarov a služieb.

 

Nemôžu si proste navzájom konkurovať poľnohospodárstvo, výroba prístrojovej techniky, doprava a ďalšie odvetvia vyrábajúce produkciu, zodpovedajúcu rôznym cieľovým funkciám, kde je jeden druh produkcie nezameniteľný za druhý. T.j., konkurencia vo výrobe je prípustná25 iba vo vnútri jednotlivých odvetví, produkujúcich výrobky(alebo služby), z ktorých jeden môže funkčne zameniť druhý.

 

Preto, keď naši trhoví deformátori ORGANIZOVALI v býv. Východnom bloku vzájomnú medziodvetvovú(medzirezortnú) konkurenciu, tak iba z toho dôvodu, že boli natoľko sprostí, že neboli dokonca ani v stave uvedomiť(prípadne priznať) svoju nekompetentnosť v otázkach teórie a praxe riadenia národného hospodárstva. Pracovali ako bioroboti a niektorí dokonca i ako vedomí agenti nadnárodného centra riadenia za sľúbené neskoršie „privatizačné“26 benefity. Systematické celoplošné preventívne ničenie poľnohospodárstva Východnej Európy a zámerné vytvorenie situácie i polstoročného zaostávania mnohých odvetví priemyslu, bolo možné výlučne a jednoznačne iba v záujme posilnenia pozícii Euro-Amerického konglomerátu na svetovej politicko-ekonomickej scéne. T.j., aby prekvitalo americké a západoeurópske farmárstvo (a vlády Východoeurópskych krajín boli vydierateľnejšie), musel sa východoeurópsky družstevník stať chudákom. Operácia je vykonávaná rukou globálneho „trhu“27. Tak vnútroštátna vzájomná medziodvetvová konkurencia preteká do vnútroodvetvovej v rámci globálnej špecializácie(a prepájania) práce28. Deje sa tak z dôvodu vzájomnej vloženosti supersystémov. Hrozba našeho „akoževypadnutia“ z Euro-americkej regionálnej civilizácie je extrémne výnosný mýtus lokálnych kolaborujúcich špekulantov-rezidentov. O tom však naši dobromyseľní obhájcovia utópie „voľného trhu“ samozrejme nemajú poňatia. Inak by sa ekonomika Východného bloku (i býv. ČSFR) nebola do tej miery rozpadla29.

 

Je možné, že niekto sa pre svoje obvinenie z tuposti a zrady aj urazí a možno dokonca už i dychtí po materiálnej kompenzácii za jemu uštedrenú morálnu ujmu..

Nech teda porovná svoje osobné príjmy s 

  1. Priemerným účtom fondu spoločenskej spotreby na jedného obyvateľa, ale najlepšie s

  2. Príjmom dôchodkyne - družstevníčky, ktorá celý život tvrdo pracovala!!!

  3. Nech porovná, ako mannažer úroveň vedecko-technickej produkcie Slovenska a Nemecka30. Či si svoje peniaze za riadiacu funkciu od národov Slovenskej republiky zaslúži, alebo je vskutku len sprostý poturčenec-dráb?

 

Z vyššie uvedeného by malo byť jasné, že vyplatenie materiálnej kompenzácie už dávno predchádzalo jemu uštedrenej „morálnej“ ujme. Nebavíme sa tu iba o obyčajnej tuposti, ktorá sa javí byť len osobným nešťastím dotyčného hlupáka, ale o tuposti sociálnej.

Sociálne tupá osoba je totiž nielenže neschopná uvedomiť si

  1. svoju nespôsobilosť vykonávať ňou obsadenú funkciu, ale ani

  2. nadobudnúť pre ňu požadovanú profesionalitu, a 

  3. už vôbec nie ej schopná opustiť dobrovoľne funkciu(rolu), do ktorej bola osadená.

 

Táto SLABOmyseľnosť nie je absolútna kategória.

Vždy sa týka

  1. vzťahu dotyčnej osoby k typu činnosti, ktorú vykonáva a 

  2. okruhu jej nevyhnutnej zodpovednosti pred spoločnosťou.

 

Čo znamená prechod na tzv. „trhové hospodárstvo“ z pohľadu Dostatočne všeobecnej teórie riadenia(DVTR)?

Ide o osvojenie si Štátnym aparátom a Štátnou plánovacou komisiou doplnkových metód k riadeniu bežnému, direktívno-adresnému(priamemu).

T.j., ide o osvojenie si metód riadenia štatistických charakteristík procesov výroby a distribúcie produkcie31.

Taký prechod, vývoj sa môže opierať iba na presné prepočty a riešenie úlohy zabezpečenia stabilnej platobnej schopnosti jednotlivých odvetví. Je to úloha vedy, schopnej ukázať-vypracovať možné varianty, z ktorých musí „parlament“ vybrať IBA JEDNU. Tá je následne realizovaná štátnym aparátom. Vykecávačky trvajúce roky sú v tomto prípade nemiestne. Hlasovanie o jednotlivých položkách štátneho rozpočtu je absolútna blbosť, analogická hlasovaniu o zmyslu vektora(stĺpca) riešenia systému lineárnych algebraických rovníc.

Ak by sa poslanci takýmto spôsobom pokúšali v škole riešiť algebraickú úlohu, tak ani jeden z nich by určite nezmaturoval32.

Avšak osvedčenie o diagnóze tichej šialenosti by získali určite!!

 

Daňová politika štátu, opierajúceho sa o trhový mechanizmus, by mala byť podriadená cieľovej funkcii riadenia spoločenskej výroby.

PRETO PROSTE V PRINCÍPE NEMôŽE EXISTOVAŤ ROVNÁ DAŇ PRE VŠETKY REGIÓNY ŠTÁTU A VŠETKY ODVETVIA JEHO NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA33. V opačnom prípade ide o úplný absurd, mimo akejkoľvek zdravej úvahy o riadení trhu. Snahy o tzv. rovnú daň sú extrémne antisociálnou, genocídnou činnosťou voči danému národu. Akémukoľvek. Taká činnosť je vždy prejavom, prostriedkom globálneho fašizmu nadnárodnej mafiánskej oligarchie. Podobne, ako odovzdanie kreditno-finančného systému, ako ďalšieho mocného nástroj riadenia ekonomiky(trhu i burzy) do cudzích rúk.

 

Dane, dotácie a subvencie, sú priame štátne investície (stimuly). Ide o prostriedky podriadenia medziodvetvovej konkurencie cieľovej funkcii riadenia spoločenskej výroby.

 

Ich kombinácia umožňuje zabezpečiť udržateľnú platobnú schopnosť jednotlivých odvetví pri ich vymieňaní si produktov a služieb jedného s druhým. Ide o prostriedky bezštruktúrneho riadenia štatistických charakteristík výroby pomocou dlhodobých(tzv. „slabých“) manévrov.

 

-pokračování-

 

1 v sfére výmeny

2 odb. presnejšie tzv. eko-niky (pozn. prekl.)

3 V súlade s teóriou riadenia sú pri bezchybnom riadení všetky komponenty vektora cieľov riadenia NULOVÉ. Pri odklone od bezchybného ideálneho režimu sa vo vektore chýb riadenia objavujú tzv. nenulové komponenty. Cenník objektívne zbiera a definuje požiadavky, ktoré Dostatočne všeobecná teória riadenia predkladá voči vektoru chýb riadenia.

4 To však automaticky stabilizuje sociálnu situáciu, ľudia majú čas sa vzdelávať, rodinám sa venovať a hlavne myslieť, čo je z pohľadu „elít“ krajne nežiadúce. T.j., z pohľadu ich snahy o zachovanie informačného náskoku pred otrokmi v rámci nimi preferovaného otrokársko-pyramídového modelu spolo(NE)čnosti. Znižovanie dlhodobého stresu metódami umelej účelovej deprivácie stáda je v akomkoľvek fašistickom modeli z pohľadu jelít proste neprípustné. (pozn. prekl.)

5 Resp. dôslednej licenčno-zákonnej kontroly jej limitov. (pozn. prekl.)

6 Sociálne trhové hospodárstvo riadené spoločne v 

1.rade v prospech celkovej populácie a až v 

2.rade v prospech spotreby tých šikovnejších a „šikovnejších“.

Ide v podstate len o výmenu poradia položiek cieľového vektora dnešného hospodárstva, nie o výmenu jeho položiek ako takých v danom zmysle. (pozn. prekl.)

7 Čo sa tých čisto ekonomickej otázky, tak čím väčšie a zdrojovo, energeticky bohatšie je územie celopopulačnej samosprávy, tým samozrejme lepšie - operácia je ľahšia. Týmto smerom sa však v zásade v hrubých črtách a s pomerne rýchlym sociálne-pozitívnym efektom, môže uberať aj úzka komunálna politika hoc aj len jednej dediny. T.j., pri dostatočnom chápaní aspoň základných pravidiel a metód riadenia primárnych finančných tokov reálnej ekonomiky, žiadnych komplikovaných. V podstate však stačí aj úplne zdravý sedliacky rozum (keďže aj na riadenie globálnej politiky, trhu a burzy sa došlo rovnakými vývodmi). Viď príklad vo Wörgli(Rakúsko v r.1932-33), Guernsey apod.

8 Pr. Venezuela, Kuba, Severná Kórea a podobne objekty útokov tzv. „demokratických krajín“, ktoré sú de-facto novou formou globálnej davokratickej totality = démonkracie. T.j., ide o formu demokracie, ktorá prečla oligarchicko-fašizačným procesom hl. tzv. západného typu. (pozn. prekl.)

9 Udial sa v roku 1961.

10 Ktorej dôsledky boli okrem iného aj vznik podmienok na tzv. „Pražskú jar“, so všetkými jej tak pozitívami, ako aj negatívami. (pozn. prekl.)

11 a práve ten všetkých zaujíma, hoci sa v politike ekonómie skúmajú aj iné druhy zisku..

12 a príjmy jedného sú vždy výdajmi druhého, keďže novovytvorené peniaze vídať na ceste sa váľať len zriedkavo..

13 V tzv. „západných demokraciách“ existuje veľmi tvrdý, i keď tichý, neoficiálny systém kást. Hlavne v tzv. „vyššej spoločnosti“, kde SKUTOČNE prejsť z jednej do druhej je bežnými prostriedkami takmer nemožné. Ani peniazmi – iba ak čiastočne na nižšie pozície rebríčku s vtákmi. Ostatne podobne, ako napr. aj v Indii, ale aj prakticky akomkoľvek inom pyramídovom, stádovitom, davo-elitárnom(=fašistickom) režime. Z časti ide o otázku pôvodu, no i skutočného vzdelania. Vzdelania však v zmysle reálnej miery chápania obecného chodu vecí a vôbec nie nutne vzdelania akademického. (pozn. prekl.)

14 Parciálnou, celkovo absolútne nereprezentatívnou epizódou. (pozn. prekl.)

15 Koncepcia spoločnej bezpečnosti VM(Voda Mŕtva) časť I., kapitola VI.

16 Ekonomický blahobyt je vzájomne podmienená jednota a) VÝROBY A b) JEJ DISTRIBÚCIE.

A to nezávisle na tom, čo ohľadom tejto témy tárajú nejakí kecálkovia.

17 A ako ukázala skúsenosť deforiem, tak z pohľadu nimi(nadnárodnými kšeftármi-špekulantami-podvodníkmi) prikrmovaných prisluhovačov, kolaborantov.

18 Alebo „svojvôle“, pri výrazne egocentrickom, bezmiernom človeku.(pozn. prekl.)

19 Lat. „Pecunia non olet“ ide o odpoveď, citáciu cisára Vespasiána(75 A.D.), keď sa jeho syn-budúci cisár Titus, nad nechutnosťou zdanenia moču z verejných toaliet sťažoval. (pozn. prekl.)

20 Americké príslovie „Money makes money“..pričom ďalšia úroveň chápania podstaty celého procesu podvodu je, že peniaze nezarábajú „earn“, ako by správnejšie gramaticky malo byť, ale „make“ vyrábajú peniaze. T.j., „z ničoho“ – t.j., poukázanie na SÚKROMNĚ tlačenie peňazí a snaha o globály monopol na tento s ďalekým odstupom najväčší zo všetkých „biznisov“(v tomto zmysle podvodov, zločinov) (pozn. prekl.)

21 Alebo nasleduje pogrom, ide sa zasa raz „vešať“ apod. Bežní ľudia už toho majú proste už znova dosť. Keďže sa im najstaršia mafia snaží cez obsadenie kľúčových postov vo vlastnom štáte a väčšine polit. stranách hostiteľa, často ešte aj svojimi právnikmi a rôzne „namotivovanými“ zákonodarcami a tlačenými sudcami toto znemožniť, aby im nikto precedenčne ujsť zo slučky finacizmu nemohol. T.j., keď už tunelujú i štátny rozpočet celkovo, ako falošní nadnárodní veritelia, používajú armády iných štátov a nadnárodné korporácie s ich „neziskovkami“ na nastolenie svojho otrokárskeho poriadku v búriacom sa regióne tichej podprahovej globaálnej ríše. Viď spomínané rôzne formy „deep state“(nem. „der Tiefe Staat“, tur. „dönmeh“) (pozn. prekl.)

22 V slovenskej účtovníckej a revíznej terminológii ide o nedostatok, resp. rozpočtový schodok, manko. To robí pojem „deficit tovaru“ spoločným tak pre ekonomickú vedu, ako aj pre jurisprudenciu(právnu vedu).

23 Dnes si v podstate stačí zadať na internete do cenového vyhľadávača napr. heureka.sk, preisvergleich.de, apod. ľubovoľný produkt a algoritmus vám vyhľadá jeho pomerne presnú priemernú aktuálnu cenu na trhu(resp. pekne od najnižšej, po najvyššiu) (pozn. prekl.)

24 Inak vedie vždy nevyhnutne k jednej z mnohých foriem finacistickej totality(=fašizmu).(pozn. prekl.)

25 Síce nie vždy nevyhnutná, no niekedy i želateľná.

26 nepremlčateľná organizovaná kriminálna krádež národného majetku, vždy nevyhnutne s genocídnym charakterom-účinkom na miestnu populáciu. (pozn. prekl.)

27 A sprievodného osadzovania kľúčových pozícii v novej kolónii politikmi podľa dlhodobo overeného kritéria: „Čo daná osoba nechápe“ ..a nie čo chápe. T.j., presne opačne, ako si myslia „ovce tam dole“. Alebo inak: „Chyba zámerom.“(pozn. prekl.)

28 Sabotážnou politikou kolaborantov tak „prirodzene“ strácame samo-s-právu(suverenitu) a stávame sa fabrikou(pracovným táborom, lágrom) globálnych štruktúr a ich cieľov. Podobné, ako sú iné krajiny, integrované fašisticko-otrokárskym konceptom globalizácie, určené ako čisto surovinové zdroje, plantáže(tzv. banánové republiky), rekreačné rezorty, na policajno-armádne účely, apod.. Skoro každá krajina má samozrejme isté klimaticko-prírodno-kulturologické predispozície. Ak si však nezachová aspoň minimálnu mieru sebestačnosti, stráca nevyhnutne proporcionálne politický manévrovací priestor a tým zvrchovanosť, samostatnosť, mieru SAMO-S-Právy. Obzvlášť sa to týka schopnosti produkcie potravín pre prípad nepriateľského embarga, keďže ľudia musia v prvom rade jesť a piť.(B. Brecht: „Najprv žrádlo, potom morálka“). Bo i dobrý psík, keď je hladný a utýraný, tak ťa napadne.. a nie je to potom vôbec jeho „hriech“, či „osobné zlyhanie“. To iba netvor tvrdiť môže. Podobne energetika a iné strategické odvetvia, ktoré Západné krajiny spravidla nemajú sprivatizované, alebo tam má štát minimáĺne rozhodujúci podiel. Z toho(a z kolónii) je i primárne financovaný sociálno-dôchodkový systém na Západe. Naša úroveň spotreby nie je na to určená, keďže by sme z ich pohľadu ich zdroje na našom území spotrebovávali. Nás tak, naopak donútili v rámci deformného privatizačného experimentu s dávno dopredu známymi celkovými cieľmi, vzdať sa týchto pilierov štátnosti s automatickou degradáciou našich krajín na status de-facto kolónii. Dodávateľov surovín a „bielych negrov“ a odberateľov odpadu. Dokonca aj lokálnu koloniálnu správu z čiastočne sa už i búriacich kolaborantov, ktorým to celé tak trochu docvaklo, chcú nahradiť oddanejšími politrukmi a prípadne priamou koloniálnou správou hlavne cez korporátne zastúpenie, aby to nebolo natoľko okaté. Korporácie vládnuce Západu vo forme finacistického neofašizmu(davokratického neoliberalizmu, oficiálne podľa potreby spochybňujúceho všetko a všade pre „opice tam dole“ v systéme riadeného chaosu) tak majú tamojšie etniká ošetrené zhora i zdola a dočasne ich kŕmia tými našimi. Ďalej pokračuje program asimilácie s v iných kolóniách už dávnom vytestovaným eugenickým programom postupného rozkladu(v horizonte max. 2-3 generácii = 50-75 rokov) pôvodného etnika a jeho výmenou za KockTailové „instantné zmesky“, ktoré sa zo skúsenosti ľahšie manipulujú. Ich kolektívna pamäť komplexnejšie moduly skúseností predkov totiž nevyhnutne postráda. (pozn. prekl.)

29 Nebola by systematicky ničená a demontovaná, ale naopak pomerne rýchlo aj cielenými nízkoúrokovými, technologicky podmienenými(ako v ázijskom, prípadne islamskom bankovníctve) úvermi obnovená, namiesto zámerne nesplatiteľných hyperinflačných 20-30% a niekde aj 150-200%(z jednej totality do horšej..pre väčšinu populácie, okrem kolaborujúcich staro-nových jelít). Napr. aspoň ako Nemecko a Japonsko po 2.svetovej vojne a ich obnova cez relatívne lacné dlhodobé kredity. (pozn. prekl.)

30 To neznamená samozrejme, že ekonomika Nemecka je efektívnejšia, ako ekonomika SK/CZ. Znamená to hlavne to, kam smerujú zisky za výrobky, kam plynú podľa miesta spotreby (ktoré je nutne tam, kde sú menšie úroky, čo znamená viac hotovosti – v Nemecku, AT, FR, GB je úroková sadzba dlhodobo priemerne o cca.100% nižšia ako na Slovensku) automaticky všetky lukratívne dane bez priameho dozoru armády, či koloniálnej polície, napriek tomu, že tieto tovary a služby boli vyprodukované v kolónii, atď. Z týchto ziskov je potom už ľahké platiť popri šialených úplatkoch všade po svete, aj poskupovaných nájomných odborníkov z celého sveta, keďže systematický rozklad západného školstva začal už o cca. 20 rokov skôr, ako vo Východnej Európe. Bežní Nemci z toho majú za svoje mlčanie nad zločinom proti ľudskosti od globálnej oligarchickej mafie „iba“ lacné potraviny, sociálne zabezpečenie, dôchodky, atď.. hoci je efektivita ich pracovníka reálne(Preis-Leistungsverhältniss) nie percentuálne, ale dokonca niekoľkonásobne nižšia, ako toho východoeurópskeho. Nemci sú však zasa tunelovaní americkou korporátnou mafiou na čele so súkromným FED a najväčšími svetovými bankstermi a tzv. spätnými poisťovňami s fiktívnym sidlom vo Švajčiarsku, riadiacimi globálne finančné toky. Keby sa však od nadnárodnej chobotnice aspoň čiastočne oslobodili, nemuseli nás tak strašne okrádať a tým znovu nevraživosť, konfliktný potenciál medzi národmi spoločnej Európy vytvárať. Nasleduje, ako vźdy v podobnej situácii obligátne-povinné CUI BONO?? (pozn. prekl.)

31 Nie len dlhodobo absolútne nevyhnutne daňovo-dotačnej politiky, ale hlavne kreditno-finančnej, pedagogickej, kulturologickej, etickej, atď..

32 Maturita z matematiky bola donedávna povinná. Dnes tomu tak žiaĺ nie je. Do budúcna sa však, v neposlednom rade z podobných dôvodov, uvažuje znova o jej zavedení. T.j., v aspoň trochu zodpovedných, patriotických pedagogických kruhoch. Naopak - pseudohumanistickí idiotés, fanaticky nenávidiaci vlastný národ a kultúru, avšak cicajúci od neho peniaze, a taktiež od korporátnych nadnárodných (ne?)ziskoviek a nadácii, popierajú dokonca aj samotnú existenciu objektívnej reality a verno(p)oddane pracujú na totálnej debilizácii národov Európy všetkými dostupnými médiami a pákami.. Česť samozrejme tým zopár výnimočným občianskym združeniam, ktoré naozaj vykonávajú celospoločensky záslužnú činnosť a nie sabotáže po uliciach s cieľom rozvracania štátu a odovzdania ho pod priamu kontrolu zahraničných a globálnych démonkraticko-fašistických eugenických multikultidiktatúr.(pozn. prekl.)

33 Daňovo-dotačná regulačná politika Občianskeho zriadenia(štátu - z fr.“état“): Jednotlivé odvetvia majú totiž napr. veľmi odlišné výrobné cykly, ktoré treba naprojektovať, prefinancovať a často nie sú finančne zaujímavé ani v priebehu celého jedného, či viacerých ľudských životov, no napriek tomu sú pre spoločnosť esenciálne. Od najkratších výrobných cyklov – pri ľahkom priemysle; cez úverovo náročnejšie ročné a niekoľkoročné výrobné cykly napr. pri poľnohospodárstve; a mnohoročné, až niekoľko desiatok rokov trvajúce výrobné cykly pri ťažbe a spracovaní nerastov, energetike, vesmírnych a iných vedecko-výskumných projektoch (viď napr. primárny výskum, tak kľúčový pre konkurencieschopnú ekonomiku a budúcu vysokú pridanú hodnotu nových technológii), bez ktorých by zasa spätne nebolo ani toho ľahkého a high-tech priemyslu. Tak je celá vývojová špirála jednotlivých vzájomne fázovo nevyhnutne previazaných cyklov riadenia ekonomiky prepojená. Jej „živelnosť“, akoženáhodnosť je v tomto zmysle nebezpečná demagogická propaganda oligarchických egocentrických kruhov, z cieľom kamufláže reality, tak manipulácie davu a ťaženia z jeho hlúposti – jeho zneužívania až do podprahového otroctva – protiľudskej zombikultúry. Je totiž proti principiálnemu záujmu jelít rozvíjať technológie informačnej dostupnosti pre plebs, keďže znižujú informačný náskok. Cieľ je v tomto zmysle celkovo skôr blokovanie technologického pokroku, korporátny monopol a status quo. A to napriek tomu, že existujú niektoré technológie, ktorých vývoj jelitá špeciálne zaujíma.. O peniaze v tomto naozaj nejde, keďže si ich úzka skupinka globálnych súkromných monopolistov môže natlačiť v zásade koľko len chce. (pozn. prekl.)

 

Diskusní téma: KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (4)

Chybičky krásy

Piťo | 19.03.2018

Nechcem hľadať len chyby, lebo text je dostatočne výživný, len ten lovenský (s)lovosled a mnoho kostrbatých vyjadrení, čo ani staré dzivky nepanimájut...:D

Hneď tú prvú vetu by som asi preformuloval:
"Aktuálny cenník tak v skutočnosti z pohľadu teórie riadenia vyjadruje vektor chýb riadenia výroby."

Cenník v karčme?

Skôr asi:
Aktuálne ceny tovarov (služieb) vyjadrujú z pohľadu teórie riadenia vektor chýb riadenia.

Toto tvrdenie je však "spravodlivé" iba vo vzťahu...
asi skôr správne, či adekvátne ...
Tvrdenie je totiž ťažko "spravodlivé"..

A tak ďalej. Asi to neprešlo korektúrou echt slovenčinárov.

Chcem sa však autora skôr opýtať, stačí zopár základných bodov, ako sa quam ut de latrina.

Ale pokiaľ sa dá, nie v duchu čítajte tlsté knihy VP, vytvárajme informačné pole ako nám do zblbnutia prezentuje Pjakin...
Ale ako vidí v tomto marazme cestičky východu, ktoré by sa dali aplikovať na dnešnú situáciu v našich zemepisných šírkach.
Aj keď chápem, že bez podpory zdola (zvýšené chápanie stáda) to proste nemôže ísť k lepšiemu.

Vopred vďaka za odpoveď.

Re: Chybičky krásy

Dušan | 19.03.2018

"Toto tvrdenie je však "spravodlivé" iba vo vzťahu.." - myslím že to je správne

Prekladatelia tam dávali viac hĺbky, v celom preklade. Preto sú vo vetách občas "krtomelce".

Re: Chybičky krásy

ľudo | 20.03.2018

Ok, mohol by navrhované opravy v tom texte
červeno vyznačiť a poslať adminovi?
dik za pomoc

Re: Re: Chybičky krásy

Piťo | 21.03.2018

Ja nie som žiaden odborník na syntax, ale skúsim. Dostanem sa k tomu asi až na Veľkonočné sviatky.
Admin je Hox s e-mailovou adresou hox55@seznam.cz?

Re: Re: Re: Chybičky krásy

Hox | 22.03.2018

email - ano.

Přidat nový příspěvek