11.3.2018
VM2.kap3.procesIV.-V.časť 3..doc (81408)
... Z pozície teórie riadenia boli ponovembrové deformy(a perestrojka) silným-rýchlym záverečným manévrom pri uskutočňovaní dlhodobej (rádovo 100 rokov) koncepcie prechodu od
-
kapitalizmu pod kontrolou národnej buržoázie-oligarchie ku
-
kapitalizmu pod kontrolou NADnárodnej oligarchie.
Tam pramení nechápanie a hystéria mnohých osôb s krátkou pamäťou a úzkym rozhľadom: A čože sa to s nami vlastne deje? A čo skúsenosti-odkaz tých 40 rokov socializmu, predtým 1.Slovenského štátu, 1.Česko-Slovenskej1 republiky a CK-monarchie? „Celá spoločnosť sa pohla“ – opakovali hlavní zaklínači deforiem rokov ´90. Avšak zdravo uvažujúci sedliak vie, že „spoločnosť“ sa i pri rýchlom zatočení vozom pohne..
Prvotný trh, obchod bol výmenný: produkt bol priamo za iný produkt menený. V závislosti od úrovne rozvoja spoločnosti, disponovali rôzne tovary v rôznych oblastiach širšou výmennou schopnosťou ako druhé. Pritom niektoré tovary disponovali touto schopnosťou najviac. Tak štatistické zákonitosti výmeny určili najlepšie vymieňateľné tovary ako najlepší platobný prostriedok(predchodca peňazí). Tieto tovary prijali na seba rolu prechodného prostriedku2(„peňazí“) výmeny jedného tovaru za iný tovar. Niekde boli peniazmi mušle, niekde dobytok, niekde obilie; potom ich nahradili kovy. S davo-„elitárnou“ stratifikáciou-rozdelením-kast(r)áciou spoločenstva sa začala „elita“ namiesto
-
konštruktívnych(energetických-potravných) invariantov3, viac zaujímať o
-
skladovateĺnejšie a egocentricky prestížnejšie «drahé4 kovy».
Tak vzniklo zlaté a strieborné obeživo. S rozvojom kreditného systému boli do obeživa prijaté dlžové úpisy a platobné záväzky, ktoré sa v priebehu rozvoja produkcie tovarov transformovali na bankovky a šeky. T.j., peniaze tzv. kreditného typu, založené na dôvere sa stali základnou formou peňazí namiesto skutočných zlatých mincí, používaných dovtedy vo výmennom obchode5.
Vo svojej podstate sa peniaze javia byť najvšeobecnejším nositeľom ekonomickej informácie6. V rámci svojho historického vývoja sa tak peniaze postupne oslobodzujú od všetkých ostatných spotrebiteľských vlastností a stávajú sa konečne tým, čo i reálne sú: kódovým zhlukom na bankovom počítači, či magnetickým zápisom na kreditnej karte. T.j. informáciou „v čistej forme“.
Hodnota a cena
„Zákon o hodnote“, hovorí, že „veľkosť hodnoty tovaru je určená množstvom práce, celospoločensky nevyhnutnej na jeho vytvorenie“. Preto sa rôzne produkty vymieňajú v súlade s množstvo do nich vloženej práce. Z pohľadu teórie riadenia však tento zákon neexistuje.
Kúpnu zmluvu na pozemok je možné napísať za 5 minút. Pritom sa predáva právo, vytvorenie ktorého si vyžadovalo príslušné množstvo práce, oceniť ktorú je nemožné. Avšak korporácia, predávajúca toto právo, dostala za neho peniaze, za ktoré možno kúpiť iný produkt. A objem práce, potrebnej na PRIAMU výrobu tohto produktu, môže byť už plne ocenený.
Zahraničnému robotníkovi možno platiť menej ako svojmu. Na úkor tohto faktoru(dotyčnej osoby) možno potom podľa potreby znížiť cenu produkcie bez akýchkoľvek zmien v technológii a tak vyhrať boj s konkurentom. Následne však možno napriklad zatlačiť aj na svojho vlastného robotníka, objasniac mu, že cudzinci sú lacnejší..
Ďalší príklad problematickosti vyššie uvedenej definície: Antikvariát je každý rok drahší, pričom tempo jeho zdražovania je dokonca väčšie ako tempo inflácie. A to napriek tomu, že tie knihy už boli raz predané spravidla za takú cenu, ktorá zodpovedá množstvu práce vynaloženej na jej výrobu.
To sa obzvlášť týka kníh. Opakované vydania a kópie neobsahujú z INFORMAČNÉHO pohľadu nijaké odlišnosti od originálu. Avšak originál stojí desiatky i stovky € a reprintingová kopia zopár €. Digitálnu kópiu si stiahnete často i zadarmo, neraz aj s povolením a pozdravom autora, prípadne s výzvou k ďalšiemu bezplatnému šíreniu7 za definovaných podmienok. Čo sa týka „patiny“(pečate vekov), nachádzajúcej sa na orginále, tak „milovníci“ starožitných vydaní vo veľkej väčšine aj tak nie sú až natoľko senzibilnými extrasenzorikmi aby boli schopní túto informáciu z originálu „stiahnuť“..
V Marxovom diele „Kapitál“ sa hovorí: «Množstvo práce sa meria dĺžkou jej trvania» a existuje akože spoločensky nevyhnutný pracovný čas, ktorý je «tým pracovným časom, ktorý je potrebný na vytvorenie nejakej potrebnej hodnoty, za predpokladu bežných(normálnych) výrobných podmienok a pri úrovni schopnosti a intenzity práce, aká je v danom spoločenstve priemerná».
Avšak SPOLOČENSKY nevyhnutný čas na výrobu „Space Shuttlea“ a „Burana“8(ako i čohokoľvek iného) sa meria od momentu objavenia sa druhu Človek Rozumný. Odhliadnuc od všetkých najrôznejších podmienok života na Východe, či na Západe. Všetky ostatné východzie body výpočtu tzv. „nevyhnutného času“ sú proste subjektívne, čo potvrdzuje aj subjektívnosť cenotvorby, vnímanej marxizmom úplne správne.
Mohli by sme hovoriť o spoločensky nevyhnutnom čase na priamu výrobu čohokoľvek. Avšak i tu vládne úplný subjektivizmus vo vzťahu k začiatku odpočtu.
Počítať ho pre „Buran“ je možné tak od podpisu zákazky na jeho zostrojenie, ako aj od prác K.E. Ciolkovského (1858 - 1935), S.I. Koroliova (1907 - 1966), či V.M. Miasiščeva (1902 - 1978), bez ktorých by ani definovanie samotnej zákazky nebolo možné.
A kam potom zaradiť darované, ukradnuté atď.. výsledky cudzích výskumov, ktoré sú v každej krajine9 taktiež celkovo pre produkciu nevyhnutné, a pritom sa za ne neplatí?
Ale cena sa pri výmene tovarov určuje nie ekvivalentom množstva investovanej práce, ale rovnováhou vzájomných snáh „obrať“ jeden druhého, ktorá sa prejavuje medzi jednotlivými účastníkmi výmeny tovaru. Najlepšie to vidno pri kúpe a predaji klenotníckych výrobkov:
-
prežívate „biznisovo“ úspešné obdobie, máte veľa peňazí a chcete ich do niečoho „investovať“ - kúpite drahý klenot sebe, alebo niekomu;
-
ak sa ale neskôr napr. dostanete do finančných problémov a potrebujete klenot predať, tak VEĽMI PRAVDEPODOBNE za neho obdržíte iba cenu zlomkového zlata. Veľmi ťažko totiž za neho získate peniaze aspoň v časti ceny klenotu vysokej umeleckej hodnoty, ktorým on vskutku stále je.
Avšak ten, čo od vás kúpi „zlomkové zlato“, ho predá niekomu druhému za oveľa vyššiu cenu. Predá ho ako jedinečnú umeleckú drahocennosť a získa KŠEFT, nevytvárajúc reálne nič, iba parazitujúc(?) na sprostredkovateľských operáciách10.
Práve preto sú častejšie zlikvidovaní (vykrachovaní a vyexekuovaní)
-
podnikatelia-výrobcovia a nie
-
podnikatelia-sprostredkovatelia.
Pritom medzi podnikateľmi-sprostredkovateľmi zasa častejšie krachujú
B1) normálni obchodníci a veľmi zriedka
B2) úžerníci, vexláci a kšeftári
Príklady na tému z literatúry a filmu:
-
V celosvetovo známom románe „Zločin a trest“11 F.M. Dostojevskij NERIEŠIL otázku týkajúcu sa morálne správneho zúčtovania s podvodníctvom - za KŠEFTOVANIE. To však neznamená, že sekera Raskoľnikova (* ktorou v románe zabije starú úžerníčku, priamo i nepriamo terorizujúcu celé okolie), je mravná a správna. Spoločnosť môže byť totiž pred KŠEFTOVANÍM ochránená iba mravne správnym konaním. Kšeftovanie je zlomyseľné konanie, amorálne, protispoločenské protiprírodné, bezmierne a od istého momentu nutne vždy vyvoláva celoplošné násilie, nakoniec, alebo hneď proti úžerníkom obrátené. Dostojevského román by tak nemal byť umelo zjednodušovaný na konflikt a osud starej úžerníčky a Raskoľnikova, keďže zločiny dávno predtým koná ako na bežiacom páse kšeftárka a až potom je dôsledkom jej činov trestaný-ničený život celého popisovaného spoločenstva. V ňom beztrestne vyčíňajú kšeftári, spôsobujúc celú biedu, napätie a zúfalé činy, ktoré by inak proste neboli. Podobne, ako v reálnom živote.
2) Vo filme „Pozor na auto!“12 má zasa napr. z mravného pohľadu viac pravdu J. Detočkin a nie štát, neschopný
a) neutralizovať kšeftovanie zákonne, či
b) pripúšťajúci organizovanie (ne)mravnej svojvôle občanov.
Vzájomné snahy strán, zúčastňujúcich sa výmeny tovarov(a služieb), sú založené predovšetkým na snahe aspoň neznížiť svoju už dosiahnutú úroveň života13 a nestratiť tempo jeho rastu. Taktiež nedať druhej strane možnosť rýchlo a neprimerane si vylepšovať svoje pomery na úkor mojej neadekvátne zaplatenej práce. A ak sa pri tom všetkom podarí zmerať pracovné náklady oboch strán a zistí sa, že sú zhodné v súlade so „zákonom hodnoty“ v jeho marxistickej forme, tak ide skôr o zázrak.
„Zákon hodnoty“ v jeho marxistickej forme vyjadruje bezpochýb príslušné štatistické zákonitosti, avšak za jedného predpokladu:
Pri stanovenom pomere
-
vzájomných životných nárokov, opierajúcich sa o už dostihnutú životnú úroveň a tempo jej rastu a
-
výpočtu pracovného času, potrebného na výrobu danej súčiastky14, alebo celého výrobku od vydania pokynu na začatie výroby.
Skutočný zákon hodnoty je postavený na pomere vzájomných ambícii15, avšak neprechádzajúcich v otvorenú krádež a lúpež. Tento zákon sa javí byť uskutočnením vedomej a podvedomej ľubovôle(/alebo svojvôle16) jednotlivých osôb, sociálnych skupín, kást, národov, nadnárodných a vnútroštátnych mafii, štátov a je podriadený svojvôli konceptuálnej moci, stojacej celkovo nad systémom riadenia spoločnosti spolu s jej „trhovým mechanizmom“. T.j., existujú sily, ktoré cieľavedome riadia „zákon hodnoty“(MANIPULUJÚ CENY), vychádzajúc zo svojich úzko korporátnych záujmov. Najlepšie to vidno na DRAŽBÁCH, ktoré sa vždy dejú pre úzky17 okruh osôb. Ak k nemu nepatríte, tak tam nemáte čo robiť. A keď sa pokúšate kúpiť niečo, čo je už dávno pridelené niekomu druhému, tak vám jeho kamaráti (*prípadne nadnárodní kmotri) pomerne rýchlo objasnia, že takáto kúpa by sa z vašej strany diať nemala, lebo má vaša rodina(a možno i vy sám) reálnu šancu byť odkázanou na tzv. „charitatívne organizácie“18.
Všetko pekne podľa programu:
Ak celý mechanizmus osvojenia si takmer čohokoľvek21 v rámci západného jurisdikčného systému pochopíte, môžete v aktuálnom režime získať takmer akýkoľvek objekt svojho záujmu. Avšak v prípade, že presvedčíte kamarátov vášho konkurenta o tom, že disponujete ešte väčšou kapacitou „charity“22 ako on a preto sa on mýli, ak sa o váš objekt záujmu uchádza..
Dražobné(aukčné) „kladívko“ a jeho 3-násobné klepnutie zároveň už len symbolicky poukazuje na to, že páni „zákona“ ceny(hodnoty čohokoľvek), včítane tejto spoločenskej inštitúcie, zrodenej v Euro-Americkom konglomeráte, sú kamennohlaví bratia-„slobodo“murári.
Dražba je najvýraznejším potvrdením toho, že pracovná „teória“ ceny má veľmi súkromnú podstatu a je vytvorená zámenou pojmov „úžitková hodnota“ a „cena“.
-
„Úžitková hodnota“ je reálne prácou vyrobená hodnota.
-
Cena v jej nominálnom finančnom vyjadrení nie je určená prácou, ale vzniká z pomeru svojvôle vzájomných ambícii(nárokov) pri výmene tovarov (a služieb).
Po vyššie uvedených definíciách môžeme ísť ďalej a prejsť k tzv. „spontánnosti23 trhu“ a manipulácii touto „spontánnosťou“.
Predovšetkým sa zbavíme pojmu „úžitková hodnota“, ktorá je určovaná ako užitočnosť veci. T.j., jej schopnosť uspokojovať ľudské potreby. Ohľadom tejto otázky sa vedú spory už vyše 100 rokov na nasledujúce témy:
-
sú KVANTITATÍVNE a rôzne KVALITATÍVNE „spotrebné hodnoty“24 merateľné?
-
Javí sa byť „úžitková hodnota“ skutočnou hodnotou, a ak áno, tak kedy, za akých konkrétnych podmienok;
-
Ak sa „úžitková hodnota“ javí byť skutočnou hodnotou, tak ako je možné ju merať, čo presne v nej merať – A) hodnotu, alebo B) „úžitkovosť“ atď.
Ohľadom týchto otázok existuje veľké množstvo vzájomne sa neraz i vylučujúcich názorov, čo nám hovorí o zmiešaní kvalitatívne rôznorodých javov v jednom jedinom pojme. Taktiež nám to poukazuje aj na tento pojem sprevádzajúce pomiešanie a rozpad hraníc chápania(dojmov). Keďže ale ide o jeden zo základných pojmov(termínov) ekonomickej politiky25, tak vzniká otázka:
Ako môže objektívna veda toľko rokov trpieť neadekvátnosť významu jednotlivých slov, spolu tvoriacich termín, ktorého (NE)zmysel sa javí byť zdrojom veľkých zahmlievajúcich socio-ekonomických sporov O NIČOM a smerujúcich zámerne NIKAM?
Odpoveď: Veda to môže tvrdiť iba v tom prípade, ak niet kultúry skutočného vedeckého výskumu. T.j., ak vedy, ako takej, proste niet26.
Preto budeme vychádzať z toho, že v ekonomike, ako aj vo všetkých ostatných vedách, sú objektívne kvalitatívne rôznorodé javy, kvantitatívne OBJEKTÍVNE NEMERATEĽNÉ. Snahy o ich zmeranie v rámci mnohoparametrických úloh sú taktiež neobjektívne a vždy iba subjektívne, spolu s procesom ich riadenia. T.j., pri riešení mnohoparametrickej úlohy je vždy prítomná etapa formulovania konkrétnej Cieľovej funkcie riadenia, v rámci ktorej sa hierarchia parametrov a pravidlá ich merania27 určujú svojvoľno-subjektívne.
Užitočnosť v zmysle napĺňania Cieľovej funkcie riadenia je taktiež vždy subjektívna. Preto v rámci procesu celospoločenskej špecializácie(a spájania) práce pojem „úžitková hodnota“ nemá v spomínanom kontexte žiaden jednoznačne objektívny zmysel28. Samotná existencia tohto pojmu je škodlivá, keďže na podvedomej úrovni spája-pletie cieľové funkcie riadenia
-
celkovej SPOLOČENSKEJ výroby (a jej podriadenej súkromnej produkcie hodnôt) s
-
lokálnymi charakteristikami výmeny tovarov v rámci celospoločenskej špecializácie práce, medzi štruktúrne celkovo a vzájomne nepodriadenými výrobnými systémami.
Problém je v tom, že spojenie má INVERZNÝ29 CHARAKTER, keďže v rámci bežného vnímania sú cieľové funkcie riadenia vždy podriaďované hodnotovým charakteristikám. Čo sú to inverzie a ako vplývajú na fungovanie regiónov supersystému a objemnejšich supersystémov, sme rozoberali v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia30.
Samotný termín „hodnota“ bez slova „úžitková“ vyjadruje nesúlad štatistických charakteristík objektívne reálneho procesu spoločenskej výroby a štatistických charakteristík subjektivizmu členov spoločnosti. To všetko v rámci usporiadania priorít cieľov spoločenskej výroby v SUBJEKTÍVNOM vektore cieľov tejto spoločnej výroby.
Tieto subjektívne štatistické charakteristiky sú
-
v jednotlivých sociálnych vrstvách rôzne;
-
drvivá väčšina občanov si ich plne NEuvedomuje;
-
menia sa s plynutím času ako 1) v procese rozvoja spoločnosti v priebehu historického procesu, tak aj 2) dôsledkom cieľavedomého vplyvu na kolektívne vedomie davu zo strany mafii kšeftárov.
To sa zasa najviac prejavuje v módnych vlnách a mediálne systematicky dôvodne podporovaných niektorých „výstrelkoch“, vedúcich k funkcionálne a z pohľadu zdravého sedliackeho rozumu neoprávnenému mrhaniu prírodných a ľudských(pracovných) zdrojov31 a energie davo-„elitárnym“ spoločenstvom.
Tieto štatistické charakteristiky vnímajú občania ako faktory tvorby cenníka - zoznamu aktuálnych cien na trhu.
Cenník však reálne vyjadruje 2 faktory:
-
mieru nedostatku výrobných kapacít a
-
úroveň kvality riadenia už vytvorených kapacít.
Aktuálny cenník tak v skutočnosti vyjadruje z pohľadu teórie riadenia výrobnej sféry vektor chýb riadenia výroby.
Pritom je nedostatočný výkon supersystému chybou buď
-
vo formovaní vektora cieľov, alebo
-
v riadení procesu osvojenia potenciálu rozvoja supersystému.
1 Viď podľa Pittsburskej dohody.(pozn. prekl.)
2 Sprostredkovateľa, medzičlánku (pozn. prekl.)
3 Vec, ktorú možno zameniť za hocičo.
4 Cenné-farebné, no v niektorých obdobiach boli platidlom napr. i železné prúty, tzv. hrivny, pričom sa v istom období cenilo železo na gramáž i rovnako ako zlato..(pozn. prekl.)
5 Výmenný obchod na báze zlatého a strieborného finančného obehu pretrval fakticky do polovice 20.stor. Tá okolnosť, že váženie drahých kovov bolo prenesené z pultov trhovísk medzi steny štátnej mincovne(Bratislava, Kremnica, Kutná Hora, Jáchymov,..), kde sa začalo vykonávať váženie a razenie drahých kovov na štandardizované mince, nezmenila podstatu výmennej operácie. T.j. podstata výmeny kupovaného produktu za produkt napĺňajúci rolu peňazí sa nezmenila.
6 Na tomto mieste pre lepšie pochopenie podstaty veci obzvlášť odporúčame prečítať si dielo „Skúpy rytier“ od A.S. Puškina.
7 Pri stále častejších tzv. copy-left licenciách.(pozn. prekl.)
8 Podobná trieda kozmických lodí západného a východného typu cca od ´80 rokoch 20.stor. až po zač. 21.stor. (pozn. prekl.)
9 Každá kultúra, civilizácia automaticky i cielene preberá technologické prvky z kultúr a civilizácii predchádzajúcich a okolitých. A o to viac v neskorších fázach procesu zrýchľovania prenosu informácii a globalizácie. (pozn. prekl.)
10 To sa našťastie v dnešnej informačnej dobe do nemalej miery dá obísť cez internet. T.j., dostať sa čo najbližšie k odberateľovi(najlepšie koncovému zákazníkovi) bez sprostredkovateľov. Avšak aj na sprostredkovacích portáloch sa neraz platí, potom vznikajú ale nové, ktoré sú dlho zadarmo, prípadne žijú z reklamy, či opačne - z registračných poplatkov kupujúcich, a pod.. Každý sa snaží prirodzene vyhnúť sprostredkovateľom. Preto majú i mnohé informácie, ako vždy „cenu zlata“(= vynaloženej ENERGIE).
11 Cárske Rusko, Petrohrad, cca. Rok 1850. Bývalý študent Raskoľnikov sa z finančných dôvodov neudržal na univerzite. Po tom ako si prečítal list od svojej matky, kde písala že jeho sestra, Duňa, sa vydá za advokáta Lužina, nie z lásky, rozhodol sa získať peniaze lúpežnou vraždou starej úžerníčky, Aľony Ivanovny, ktorú zabije sekerou v jej byte a náhodou zabije aj jej sestru, Lizavetu Ivanovnu.
Na druhý deň musí ísť na políciu, pretože ho zažalovala jeho domáca, že jej dlhuje peniaze. Keď počul, že sa tam rozprávajú o starene, stratil vedomie. Vtedy ho začanú podozrievať. Štyri dni ležal v horúčke a blúznil. Keď sa prebral, dozvedel sa, že z vraždy obviňujú maliarov, ktorí maľovali byt na prvom poschodí. Jedného večera sa bol pozrieť na Ivanovnej byt a pri návrate uvidel na zemi ležať mŕtveho opilca Marmeladova. Raskoľnikov zaplatil za Marmeladovov pohreb.V jeho dome sa zoznámil so Soňou, jeho dcérou. Jej sa nakoniec priznal, že to on zabil starenu a Lízu. Lenže ich rozhovor vypočul Svidrigajlov, ktorý sa chcel oženiť s Duňou, povedal jej o tom a chcel s ňou vyjsť do zahraničia. Duňa chcela vyjsť von a lebo ju Svidrigajlov nepustil, vytiahla revolver, s ktorým sa Svidrigajlov o jeden deň neskôr sám zastrelil. Keď sa Raskoľnikov stretol so sestrou, videl, že ona o všetkom vie. Pochopil že Soňa ho má rada a že pôjde za nim aj na kraj sveta, ak sa prizná, a preto odišiel na políciu a priznal sa.
Raskoľnikova odsúdili na osem rokov nútených prác na Sibíri. Jeho matka od žiaľu prišla o rozum a nakoniec umrela. Soňa odišla za ním na Sibír, a pracovala ako krajčírka. (pozn. prekl.)
12 Býv. ZSSR, 60. roky 20.stor. V blíže neurčeném městě začne docházet ke krádežím aut. Případ vyšetřuje inspektor Podberezovikov, který se věnuje amatérskému divadlu. Stopy po pachateli stále jasněji směřují ke kolegovi z divadla, poněkud nepraktickému úředníku Dětočkinovi, s nímž inspektora pojí skutečné přátelství. Jaký může být motiv jeho činů a jak se zachovat před zákonem, když je v rozporu s emocemi? Dětočkin totiž krade auta podvodníkům a peníze dává dětským domovům. (pozn. prekl.)
13 V zmysle „úrovne spotreby“.
14 Viď viacetapová produkcia cez dodávateľov a subdodávateľov znázornená pekne napr. cez schémy odpočtov, resp. vratiek DPH. (pozn. prekl.)
15 Snáh obohatiť sa (pozn. prekl.)
16 V negatívnom zmysle - pri NEhľadaní objektívnej miery, primeranosti obchodu, resp. pri jej výraznom disproporčnom posunutí(chybnom morálnom štandarde, alebo miere chápania), ktorá sa vždy skôr, či neskôr negatívne prejaví. Viď aj tzv. „fair trade“ hnutie na Západe, ktoré ale bolo tiež už žiaľ do nemalej miery zneužité, vykuchané a sprofanované ako výlučný nástroj marketingu. T.j., keď si populácia nedáva dostatočne pozor, je vždy tými padlými, čo kumulujú egocentricky moc, podvádzaná. Pri akejkoľvek, na začiatku i výbornej myšlienke. Vid tak často na ospravedlnenie svojho bezmieria jelitami zneužívané heslo: „Ale veď my sme len neodolali, keď oni stále ustupovali..“ (pozn. prekl.)
17 akože je dražba verejnosti otvorená, prístupná. T.j., hlavne pri kľúčových strategických firmách, zdrojoch, atď.. je daný proces podľa západného práva ošetrený tak, aby mal akože naoko každý „demokratický“ prístup. Avšak systémom korporátne pripravených, vzájomne sa „krycích“ paragrafov a smerníc je prístup pre „bežného smrteľníka“ reálne prakticky nemožný. Zákony totiž v tzv. „Západnej verzii demokracie“ pripravujú súkromné právne kancelárie (na zákazku príslušných lobistických skupín vlastnených de-facto jednotnými bankovými asociáciami) a poslanci ich len prakticky bez čítania(pri zámerne i tisícoch a desaťtisícoch strán) „môžu“ odhlasovať. Pritom noví poslanci sa postupne medzi riadkami učia, čo ich čaká, ak neuhádnu, ako je správne sa v tých-ktorých situáciách chovať (čo im nikto samozrejme nebude vysvetľovať). Ide o niečo ako systém západných tabu, alebo už spomínaného tzv. „vnútroelitného konCenzu“, kde „Zástupcovia ľudu sa tvária, že vládnu a korporácie sa tvária, že poslúchajú“, pričom je to samozrejme naopak. Ďalej korporácie, a presnejšie správcovia klubov akcionárov najväčších súkromných bánk, dlhodobo kontrolujú lojalitu politikov svojim záujmom pomocou svojich médii, ktoré majú v „portfóliu podnikania“ cez tam zamestnané tzv. presstitútky a niektoré iné podobné nástroje tejto totalitárnej formy demokracie, resp. pyramidovej oligarchickej davokracie. Ostatne nie bezdôvodne sa i na verejnosti nevolené komisariáty odvolávajú k „Odkazu starého Ríma“..otrokárskeho. Na svete je dnes veľa rôznych foriem totalitných režimov a väčšina z nich sa moderne maskuje za demokraciu. (pozn. prekl.)
18 Rôzne (ne)ziskovky etc..(pozn. prekl.)
19 Nie reálnej celkovej vyrobenej hodnoty(prípadne tzv. aktuálnej „úžitkovej hodnoty“ počas starnutia produktu), ale „kšeftovej ceny – hlavne s jej úžernou časťou, skrytou napr. i za „nadhodnotu“(v marxizme). (pozn. prekl.)
20 Časť tzv. 3.sektoru je políciou korporácii. Tie sa zároveň takto „investovanou“ čiastkou vyhýbajú zdaneniu. Česť skutočným občianskym združeniam, ktoré sú mierou svojho nechápania globálnej politiky „iba“ celkovo v rámci „celospoločenského portfólia“(křoví) zneužívané na krytie kriminálnej činnosti nadnárodných „trustov“. Rôzne nadácie korporácii sa v rámci PR dokonca neštítia vyberať peniaze od bežných občanov na humanitné dary s cieľom nutného regulovania - „povoľovanie ventilu“ = umelého znižovania sociálneho napätia a celkového utrpenia v krajinách, ktoré ich materské spoločnosti vyrabovali. Ako držanie mrkvičky na udičke pred nosom somárikovi s nákladom. (pozn. prekl.)
21 Dnešná ideológia tzv. „demokracie západného typu“ sa dá zhrnúť do dvoch slov „Výhodné predať?“..t.j., všeobecné otázka, či je daný konkrétny zvolený objekt záujmu niekoho výhodné predať – čas, ladvinu, morálku, dieťa, atď. Ak z pohľadu nadnárodnej finacistickej mafie „spoločnosť nie je zatiaľ tak ďaleko vyvinutá“, aby tento samovražedný spôsob myslenia majoritne akceptovala(či dokonca vítala), postupuje sa tzv. „salámovou metódou“, či metódou „pomalého varenia žaby“. Ak ani to nestačí, je nedostatočne priechodné, tak sa postupuje tzv. „Oknom Overtona“, rozplánovaným na desiatky rokov, až po rôzne tzv. konceptuálne technológie celkovej úpravy, či zámeny: morálnych štandardov, systémov stereotypov myslenia, svetonázoru, kultúry, zmeny dejín, infiltrácie náboženstiev, atď.. Okno Overtona:
Joseph P. Overton (1960-2003, zemřel při leteckém neštěstí), bývalý viceprezident centra Mackinac Center for Public Policy, formuloval politickou teorii změn představ o problematice veřejného mínění, posmrtně nazvané „Overtonovo okno“. Jde o popis špičkové sociální technologie, která umožnila legalizaci homosexuality a manželství stejného pohlaví. Hoši z Bruselu si tento operační systém nastudovali tak dobře, že v Evropě bude již v příštích letech možná završena legalizace pedofilie a incestu. Mimochodem, stejně jako dětské eutanazie. Jak? Jako na běžícím pásu.
Pásová výroba deviací
Funguje to totiž spolehlivě. Joseph Overton popsal, jak byly pro společnost naprosto cizí myšlenky vyneseny ze smetiště veřejného opovržení, oprášeny a nakonec legislativně ukotveny.
Podle „Overtonova okna“ existuje pro každou myšlenku nebo společenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci lze nebo nelze o myšlence široce diskutovat, otevřeně ji podporovat, propagovat a snažit se ji legislativně ukotvit. Okno se posouvá ze stádia „nemyslitelného“, tzn. veřejné morálce úplně cizího a zcela zavrženého, do stádia „aktuální politiky“, tj. stává se široce posuzovatelným, přijímaným masovým vědomím a uzákonitelným. Nejde o vymývání mozků jako takové: technologie je mnohem delikátnější. Postupná systémová aplikace je efektivní proto, že jí pomáhá nenápadnost jejího působení na společnost, která se stává její obětí. Jeho algoritmus má 8 etáp. (pozn. prekl.)
22 Vo forme korupcie, resp. v jej legalizovanej, akože dekriminalizovanej forme, spomínaného tzv. “lobbizmu“. (pozn. prekl.)
23 „Samovoľnosti, chaosu, samočinnosti, živelnosti, neorganizovanosti, naplánovanosti“, akožeprirodzenosti, akoženeovládateľnosti (pozn. prekl.)
24 Obe sú totiž objektívne kvantitatívne NEmerateľné. Priorita preferovania je podmienená subjektivizmom a štatistika subjektivizmu, hoci sa aj v každej epoche vývoja spoločnosti objektívne formuje, sa aj tak v priebehu času vplyvom rôznych faktorov neustále mení. To znamená, že pojem „úžitková hodnota“ je metrologicky neudržateľná. Marxistická politická ekonómia je postavená však aj na ďalších nemerateľných, t.j. metrologicky neudržateľných pojmoch. Práve to neumožňuje stavať sa ku nej ako k vede a naopak, núti každého triezveho človeka označiť ju za zlomyseľné kecanie a zahmlievanie na sociálno-ekonomické témy.
25 Tak sa tento pojem volá dnes. Kedysi v marxizme sa volal „politická ekonómia“. (pozn. prekl.)
26 Minimálne v oblasti ekonomiky, avšak aj v mnohých jednotlivých sektoroch iných vied sú demagogické tendencie dlhodobo podobné. (pozn. prekl.)
27 Za účelom ich a) projektovania + b) kontroly = riadenia
28 Význam, prejav (pozn. prekl.)
29 Zvrátený. Napr., 1) ak sú ciele subsystémov, regiónov(prípadne až jedincov) stavané nad ciele celku(ak jedinec svojim nezodpovedným egocentrickým správaní ohrozuje na výlete zlým varením skupinu ľudí, alebo on, či skupina ľudí ohrozuje svojim vyčíňaním celú spoločnú veľkú námornú loď apod.);
2) rozličné poradie priorít jednotlivých položiek cieľového vektora;
3) či dokonca až úplne rozdielne položky cieľového vektora atď. (pozn. prekl.)
30 V jej II. časti, týkajúcej sa Supersystémového modelovania. I. časť DVTR tvorí pojmový aparát. Rozdelenie nie je fyzické, ako u KSB, ale len logické. + samozrejme jej 12 príloh (pozn. prekl.)
31 Včítane celej tzv. „zelenej energetiky“ v jej dnešnej forme, ktorá spotrebováva(znova, napriek pôvodne dobrej myšlienke, no dnes dávno vykoľajenej) násobne viac energie, ako čisto fosílna energetika. Z nejakého dôvodu sa humanitárni ekoteroristi totiž akože zabúdajú pýtať, prečo „zelenú energiu“ tak masovo podporujú hlavne energokoncerny..Stúpa tak totiž niekoľkonásobne spotreba znova hlavne fosílnych palív na výrobu energeticky extrémne náročných solárnych článkov, veterných turbín, preprojektovaní vyrovnávacích nárazových elektrorozvodných sústav a systémov záložných zdrojov (väčšinou znova fosílny paroplyn), atď.. Detto ekologický zločin zákazu olovenej pájky a tým spustenie masívneho zníženia životnosti prakticky všetkých priemyselných výrobkov so šialenými devastačnými účinkami na celú planétu vo forme obrovského zrýchleného plytvania zdrojov, zadlžovania, biedy za účelom krátkodobého zisku a teroru ani nie tak výrobcov, ako bánk atď.. Celý problém by bol pravdepodobne pomerne rýchlo plne riešiteľný pri investovaní do zámerne zablokovaných odvetví fyziky, depatentizácie a prehodnotení interpretácie systému autorských práv. To je ale čisto politická otázka blokovania procesu globálnymi jelitami, v snahe o zachovanie už aj tak stále slabšieho informačného náskoku nimi. Čiastočne je ale i oprávnený problém prístupu celkovej populácie k dostupnejším, prípadne centrálne neriadeným zdrojom energie, čo by mohlo pri existujúcej slabej úrovni morálky stáda, vyvolať zrýchlené „zožieranie planéty kobylkami“. Ďalej riziko „opice sediacej na jadrovej hlavici“ a v neposlednom rade by bolo stádo(dav) z pohľadu jelít takto aj ťažšie vydierateľné-umelo deprivovateľné-riaditeľné. Proste by ovce bačov v tomto zmysle postupne možno pomerne rýchlo takmer vôbec nepotrebovali a ľuďmi by sa stali, by sa prebudili. Faktorov je tu viac a ich podrobnejšiemu rozoberaniu a navrhovaniu riešení sa venuje sprievodná literatúra jednotlivých aplikácii sociologického operačného systému KSB. (pozn. prekl.)
Informační báze KSB