KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (16)

12.11.2018

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 16..doc (105984)

poznámka redakce: některé matematické symboly nepřežily konverzi do HTML, ve verzi ke stažení jsou v pořádku.

...

Pre bezpodmienečnú zrovnateľnosť¹ makroekonomických situácii je však proste nevyhnutný prepočet² všetkých finančných ukazovateľov vo vzťahu k všeobecnému energetickému štandardu zabezpečenia platobných prostriedkov.

Tak veľká pozornosť je štruktúre výdajov venovaná z toho dôvodu, že reálna výroba v mnohoodvetvovom výrobnom systéme pri príslušnom cenníku³ trhu výrobnej sféry (18 TVS – obr. č.2) sa finančne prejavuje vo výdajoch a podriadeniu spektru(štruktúre) funkčne podmienených výdajov podnikov. Príjmy sú iba prostriedkom zabezpečenia minulých a budúcich výdajov v procese výroby.

Preto, ak máme záujem na

1. udržateľnej⁴ výrobe, zabezpečujúcej ľudí v spoločnosti všetkým nevyhnutným pre život v rámci dlhodobej kontinuity pokolení, tak štruktúra príjmov podnikov jednotlivých odvetví má význam iba ako zdroj pokrytia nevyhnutných výdajov pre činnosť daných podnikov. Ak je však cieľom primárne

2. vlastná bezstarostná spotreba, tak nič iné (s výnimkou vlastných príjmov, nezávisle od ich zdroja a spoločenských i biosférnych dôsledkov ich získavania) nemá zmysel.

V súvislosti s každým z 2 týchto druhov mravnosti⁵ a etiky v spoločnosti,

existujú i 2 pohľady na mikro- a makroekonomiku,

2 TYPY EKONOMICKÝCH TEÓRII,

ktoré sa v mnohom vzájomne vylučujú.

Medzi rozličnými úrovňami funkčne podmienených výdajov v jednotlivých odvetviach, medzi výrobou a spotrebou v ich naturálnom účte(zohľadnení), existujú štatisticky vzájomné vzťahy(prepojenia), ako v statike⁶, tak aj v dynamike makroekonomického systému. Riadenie samoreguláciou môže byť postavené na rozlíšení(identifikácii) a doplňujúcom(dodatočnom) zostrojení, zosilnení alebo zoslabení štatistických vzájomných vzťahov nasledujúceho typu:

1. «FDV (funkčne definované výdaje)

vo vzťahu k ich

B) efektu v naturálnom účte(prejave)»

a naopak.

V takom prípade môže byť úloha lineárneho programovania LP-T (alebo funkčne voči nej analogické iné modely riadenia) postavená a interpretovaná, vychádzajúc zo štatistiky FDV(Funkčne definovaných výdajov) jednotlivých odvetví, zohľadňovaných v celkovej bilancii(súvahe).

Inak povedané, interpretácia úloh lineárneho programovania vo vzťahu k mnohoodvetvovým výrobno-spotrebiteľským systémom, by mala zodpovedať práve vyššie v texte pojednávaným funkčne definovaným úrovniam výdajov v jednotlivých odvetviach (FUV₁ , … , FUV₈) a s ňou⁷ by mali byť zladené aj princípy formovania celosupersystémového Fondu riadiaceho signálu (FRS):

Rozdelenie funkčne definovaných výdajov vo vzťahu k frekvenčnému pásmu riadených procesov , na a) nízkofrekvenčné a b) vysokofrekvenčné, umožňuje:

1. nízkofrekvenčné zložky vyčítať(identifikovať) z každého FUV, ktorý ich obsahuje a v prípade nevyhnutnosti ich pre-dať(posunúť) k dispozícii štruktúre vzájomných vzťahov

«1. spektrum riadiaceho (referenčného) signálu

– 2. spektrum riadiaceho pôsobenia»

v rámci medziodvetvového bilančného systému.

To sa v danej úlohe vyjadruje v závislosti «zmena spektra F_K dôsledkom zmeny vektora R_ZHD .

2. vysokofrekvenčné zložky cieľavedome využívať ako prostriedky riadenia vo vzťahu k hierarchicky nižším ekonomickým objektom a vloženým(interným) štruktúram, včítane vyjadrovania všetkého tohto v zákonodarstve, týkajúcom sa finančnej a hospodárskej(ekonomickej) činnosti.

Na to, aby sme pochopili prepojenie úlohy LP-RH so systémom Úrovní funkčne definovaných výdajov, je nevyhnutné zladiť s nimi štruktúru pravej časti rovníc rentability vo forme:

­R = A^TC + r_ZHD alebo

[X_КB ii]­R = [X_КB ii]A^TC + [X_КB ii]r_ZHD

Ďalej si treba vektor r_ZHD predstaviť ako súhrn položiek, zodpovedajúcich každému z funkčne definovaných výdajov. Predovšetkým je nevyhnutné identifikovať úroveň nákladov formovania zákona hodnoty pri uskutočňovaní zvoleného plánu, včítane istej rezervy udržateľnosti(stability), zodpovedajúcej princípu nenapäťového plánovania:

R_ZHD = r_ZHD P + r_VL  ,⁸

kde je r_ZHD P - plánovaná hodnota⁹ častí výdajov pri formovaní(tvorbe) celkovej ceny podľa zákona hodnoty¹⁰; r_VL – je dodatok(prídavok) k plánovej časti nákladov formovania zákona hodnoty, podmienený princípom plánovania výroby bez existencie vnútorného napätia(interných konfliktov v systéme) v rámci daného projektovaného produkčného systému.

V tomto dodatku(prídavku) r_VL a v jej príslušnom hrubom ukazovateli (parametri) R_VL sa vyjadruje plánovaná nevyťaženosť výrobných kapacít¹¹, nevyhnutná pre zabezpečenie ako slobodného rozvoja podnikov, tak aj pre vytvorenie rezervy finančnej stability vybraného plánu pri jeho budúcom uskutočňovaní. Táto veličina môže byť normovaná, vychádzajúc z analýzy reálnych medziodvetvových bilancii a očakávaného prírastku energopotenciálu celkového daného makroekonomického systému. V tejto práci je uvedená otázka vo vzťahu k ťažisku skúmanej témy ponechaná ako druhotná.

Po tomto vysvetlení si môžeme vektor r_{ZHD P} predstaviť vo forme jeho jednotlivých položiek, zodpovedajúcich funkčne podmieneným výdajom:

A^TC + r_ZHD = A^TC + r_{ZHD P} +r_VL = A^TC + r_VPL + r_FRVV +

+ r_PVSIP + r_RD + r_VL + r_KRPB + r_BDD

Analogický zápis môžeme získať aj pre hrubé ukazovatele:

[X_{КB ii}]A^TP + R_ZHD =[X_{КB ii}]A^TP + R_{ZHD P} +R_VL =

=[X_КB ii]A^TP + R_VPL + R_FRVV + R_PVSIP + R_RD + (4)

+ R_VL + R_KRPB + R_BDD  R

Uvedené skratky znamenajú:

VPL – výplata¹², FRRV – fond rozvoja a rekonštrukcie výroby, PVSIP – program výroby spoločný s inými podnikmi, RD - Rozličná dobročinnosť, VL - voľné nepridelené prostriedky a rezerva určená pre stabilitu procesu uskutočňovania plánu, KRPB – kreditno-poistná bilancia, BDD – bilancia daní a dotácii.

Ak prerušíme pripočítavanie vo vzorci (4), získame na každej z daných úrovní výpočtu, príslušnú úroveň funkčne definovaných výdajov od FUV₁ po FUV₈ .

Týmto spôsobom získame pre riadenie na úrovni mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému ako celku, potrebné ohraničenia(rámec), vyplývajúce z nevyhnutnosti zabezpečenia krytia platobných prostriedkov(obeživa) energetickým štandardom:

R_i  R_MAX , i =1 , … , n ,

ktoré určuje hraničnú kapacitu spektra riadiaceho vplyvu na celkový výrobný systém. Hlavnými prostriedkami(nástrojmi) riadenia sa však javia byť R_KRPB a R_BDD , spektrum ktorých má pri jeho distribúcii(pridelení) v rámci jednotlivých odvetví vyvolať príslušné želané plánované zmeny v spektrách výroby X_K a F_K . Pre získanie spektra RIADIACEHO finančného vplyvu potrebujeme rozlíšiť úrovne funkčne definovaných výdajov, vzťahujúcich sa k nízkofrekvenčným pásmam charakteristík objektu riadenia.

Za normálnych okolností sa v sociálnej¹³ orientovanej ekonomike, určenej k uspokojovaniu potrieb veľkej väčšiny obyvateľstva, javia byť nízkofrekvenčnými položkami celkového obsahu vektora R_ZHD :

1. mzdy v jednotlivých odvetviach, ďalej

2. R_VPL a

3. základné(bázové) spektrum zdanenia,

vytvárajúce fond výdavkov, určený na podporu činnosti štátneho aparátu a života dôchodcov.

Nízkofrekvenčnosť tejto skupiny výdajov pri ich určovaní v rámci zákona hodnoty je podmienená tým, že koncepcia demograficky definovaného plánovania nepredpokladá finančno-ekonomickú genocídu.

T.j., ak sú prítomní ľudia¹⁴, tak je pri akýchkoľvek štrukturálnych zmenách nevyhnutné v 1.rade¹⁵ im vyplatiť prostriedky na živobytie. Otázka rekvalifikácie je otázkou ďalšou, týkajúcou sa riadenia samotnej štruktúry pomocou rekonštrukcie a rozvoja jednotlivých vzájomne prepojených odvetví. Za uvedených podmienok možno v úlohe LP RH identifikovať nízkofrekvenčnú zložku R­_NF . Následne je možné úlohu LP RH zapísať ako:

 [X_KB ii](E - A^T) C_B - R_NF = R_RDC  R - R_NF
 R_RDC  R_MIN (LP-3).
 Nájsť Max( Y ), Y = C_B ^T F_K

R_RDC - tu znamená spektrum vysokofrekvenčného¹⁶ RIADIACEHO (index „RDC“) finančného signálu vo vzťahu k celkovému mnohoodvetvovému výrobno-spotrebiteľskému systému národného hospodárstva(ekonomiky);

R_NF – je podmienka ohraničenosti kapacity spektra R_RDC energetickým potenciálom danej spoločnosti(krajiny)¹⁷ a vlastnými inerčnými¹⁸ charakteristikami systému riadenia výroby (pomocou vektora R_NF).

Podmienka optimálnosti „nájsť Max(Y)“ vyjadruje podmienku maximálnej produkcie konečnej výroby, meranej v bázových cenách cenníka C_B a javí sa byť vzájomne sa dopĺňajúcou podmienkou vo vzťahu k podmienke priamej úlohy LP-T „nájsť Min(Z)“ – t.j. finančne vyjadrené minimum výdajov¹⁹ výrobných kapacít.

V danom modeli získame spektrum riadiaceho vplyvu R_RDC ako dôsledok vylúčenia výdajov, zodpovedajúcich FUV₂ - FUV₁ (pri zapojení nejakej časti R_BDD), zo spektra ohraničení R, kladených na R_ZHD . V závislosti od špecifík konštrukcie zákonodarstva, týkajúceho sa finančnej a hospodárskej(ekonomickej) činnosti, môžu byť zo spektra ohraničení R vylúčené aj iné zložky FDV(Funkčne definovaných výdajov). T.j., v zápise, zahrňujúcom vo svojej štruktúre funkčne definované úrovne výdajov, sa ohraničenia úlohy zapíšu ako:

X_KB(E - A^T) C_B - (FUV₂  - FUV₁)= R_RDC  R - (FUV₂  - FUV₁),

keďže R_NF  (FUV₂  - FUV₁). To vytvára predpoklad pridať vektoru R_RDC v zápise úlohy LP-3 index «2» (R_RDC 2). Tento index umožňuje prepojiť(dať do vzťahu) spektrum riadiaceho signálu s pre neho bázovou²⁰ funkčne definovanou úrovňou výdajov (FUV₂) a prepísať danú úlohu do všeobecnejšieho tvaru:

R_RDC m   R - (FUV_m - FUV₁) 
  R_i    k  EP , i = 1, … , n 
 R_RDC m   R_min (LP-4) ,

 Najsť Max( Y ), Y = F_K ^T C_B 

Kde je m – index-indikátor(ukazovateľ) funkčne definovaných úrovní výdajov od 2.(druhého) do 7.-(siedmeho)²¹, vo vzťahu ku ktorému sa meria kapacita²² (t.j. jednotlivé komponenty) v spektre finančného riadiaceho signálu R_RDC m .

Podmienka:

R_i   R_MAX = k  EP , i = 1, … , n 

predstavuje ohraničenie, vyjadrujúce Energetický štandard zabezpečenia platobných prostriedkov (krytia obeživa).

Táto úloha LP-4 sa vo svojej makroekonomickej podstate javí byť prepojenou²³ s úlohou LP-T, t.j., - s úlohou ju doplňujúcou. Formálne matematicky však nie je identická s k úlohe LP-T duálnou úlohou LP-R, aj keď sme ju získali na jej osnove.

V páre úloh LP-T a LP-4 podliehajú všetky parametre objektívnemu meraniu v naturálnej forme pomocou externého nezaujatého²⁴ pozorovateľa. Následne sa všetko zaznamenáva v účtovníctve. To eliminuje otázku ohľadom potreby použitia metódy improvizovaných expertných odhadov pri formulovaní úlohy LP-T. Vyžaduje sa iba príslušná kultúra²⁵ zbierania a poskytovania informácii, vkladaných²⁶ do matematických modelov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zostrojenie príslušných adekvátnych štátnych štandardov(noriem), dovedených do formy štandardizácie konkrétneho programu²⁷, využívaného v technických prostriedkoch podpory riadenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konkrétne je potrebný algoritmus, ktorý by v štádiu plánovania výrobného cyklu T národného hospodárstva(ekonomiky) umožňoval na základe dôveryhodnej informácie, zodpovedajúcej systému štátnych štandardov - noriem (zahŕňajúcich v sebe X_KB , A, R_NF , R_i   R_MAX = k  EP , i = 1, … , n) sformovať vektor R_RDC. Vektor R_RDC následne prenesie do reality - stvorí²⁸ v skutočnom(a nie účtovníckom) živote spektrum výroby F_K F_K min .

Tento algoritmus by mal pracovať ako súčasť konštrukcie objemnejšieho algoritmu, formujúceho postupnosť:

F_K(T₁) F_K(T₂)  …F_K(T_N) F_K(t)_{demograficky definovaný ,}

S ktorou ide zároveň²⁹ spomínaná postupnosť monotónne klesajúcich³⁰ nominálnych³¹ cenníkov C(T₁)  C(T₂)  …   C(T_N)  0  produkcie a služieb osobnej, rodinnej a celospoločenskej mimovýrobnej³² spotreby.

Je však viacero okolností, spojených s algoritmickou podstatou riadenia v systémoch, opisovaných veľkým množstvom parametrov a k týmto systémom patria aj vyššie uvedené mnohoodvetvové výrobno-spotrebiteľské systémy.

Keď treba na tieto okolnosti poukázať priamo a nedvojzmyselne, tak ich vnímame ako „samozrejmé“.

Avšak napriek takejto „očividnosti“, ak ich niekto zamlčiava, vychádzajúc z toho, že sú všeobecne aj tak dobre známe, vzniká dojem, že buď neexistujú vôbec, alebo sú neznáme³³.

Každopádne tieto okolnosti tak následne nenachádzajú svoje vyjadrenie³⁴ v prácach, zameraných na praktické aspekty(aplikácie) matematiky v úlohách riadenia mnohoparametrických systémov a ekonomiky špeciálne.

Tak možno napísať a vydať v niekoľkých jazykoch knihy, v ktorej je nadpis nazvaný

„Riadenie v ekonomike. Lineárne programovanie a jeho aplikácia v praxi“

(príklad je prebraný z japonskej knihy M. Kuboniho „Matematická ekonómia na PC“)

a ani raz v nich nespomenúť,

1. aké ciele má ekonomická politika štátu, neukázať v nej,

2. čo sa považuje za vektor chýb riadenia, a 

3. ako sú ciele riadenia a chyby formalizované³⁵ v matematickom modeli.

Taký prístup k úlohám riadenia je v technických prílohách teórie riadenia neprípustný a je považovaný za šarlatánstvo.

Avšak toto šarlatánstvo je v tzv. ekonomických „vedách“ žiaľ zatiaľ určitým druhom NEPÍSANEJ normy.

Ak je toto z pohľadu súčasného ekonomického myslenia úplne normálne,

tak z pohľadu teórie riadenia ide proste o tzv. TICHɳ⁶ RIADENIE.

T.j., ide o riadenie, pri ktorom objektívne existuje nejaký vektor cieľov, vektor chýb, a koncepcia³⁷ riadenia, ktorá ich in-formačne prepája, avšak utajenou alebo oficiálne neznámou zostáva.

Tzv. „NEPRÍTOMNOSŤ“ RIADENIA je v podstate činnosťou pod vplyvom okolností, formovaných hierarchicky vyšším systémom riadenia vo vzťahu k systému danému(riadenému).

Preskúmali sme už otázku ohľadom

1. metódy „expertných“ odhadov,

2. vektora cieľov a

3. vektora chýb riadenia.

Sú však aj ďalšie otázky, podstatu ktorých je nevyhnutné pochopiť ak chceme pri úlohách riadenia využívať pomoc matematického aparátu.

Tak sa stretávame s námietkou, že ekonomické procesy sú nelineárne a preto im aparát lineárnej algebry, včítane lineárneho programovania nezodpovedá³⁸ (lineárnosť je priama proporcionálna závislosť: y = k  x , kde je k – koeficientom proporcionality a x – je argumentom funkcie, premennou)

Realita je však taká, že dnes môže byť medziodvetvová výmena tovarov na definovanom intervale času opísaná iba tak, že v ponímaní súčasnej matematike patrí do oblasti lineárnej algebry.

Je možné, samozrejme, čisto formálne napísať

(E - A(t)) X_K(t) = F_K (t) ,

a tak ukázať, že matrica A a vektory X_K , F_K

sú funkcie argumentu(premennej) t, interpretovanej ako čas. 

To nám však zároveň pomáha vytvoriť tak potrebný rámec.

Keď totiž prejdeme k praktickým výpočtom a používaniu aritmetiky, tak sa vlastne ukáže, že všetkým teoretickým nelineárnostiam a spojitostiam abstraktnej objektívnej matematiky, zodpovedajú v aritmetike všetkým z 1.triedy ZŠ známe 4 diskrétne operácie s diskrétnymi konkrétnymi číslami:

1. sčítanie, B) odčítanie, C) násobenie a D) delenie.

T.j., všetky matematické abstrakcie objektívnej teoretickej matematiky sú vo vzťahu k aplikovanej³⁹ matematike, ako bolo aj v predchádzajúcom texte vysvetlené, prostriedkami viac- či menej nahustených modulov, zložených z algoritmicky pospájaných postupností 4(štyroch) operácii aritmetiky s konkrétnymi číslami. Pritom ide o čísla konečné a s konečnou presnosťou (s ohraničeným počtom znakov do, i po desatinnej čiarke).

A ak je realita taká, že aparát lineárnej algebry je v takýchto typoch úloh jediným funkčným⁴⁰ aritmetickým aparátom⁴¹ ktorý je schopný spracovávať prvotnú mikro- i makroekonomickú informáciu, tak otázka nie je v neadekvátnosti abstraktného aparátu voči reálnym ekonomickým procesom v živote spoločnosti;

ale v tom, ako využívať daný práceschopný matematický aparát tak, aby chyba, spôsobovaná predsa len väčšou a menšou odlišnosťou

a) reálneho života od 

b) jeho matematických abstrakcii,

v konečnom dôsledku vedúcich do bezchybnej aritmetiky,

nepriviedla k tomu, čo je v reálnom živote vnímané ako škoda⁴².

V ešte presnejšej manažérskej⁴³ definícii znie otázka nasledovne:

Ako používať dostupný aparát tak, aby chyba, vznikajúca vždy neadekvátnosťou popisov, vlastných kultúre našej civilizácie, bola kompenzovaná rezervou stability⁴⁴ získanou na základe dostatočne funkčných opisov riešenia pri jeho realizácii v praktickom každodennom živote. A to jeden z aspektov⁴⁵ širšieho⁴⁶ problému⁴⁷ – t.j. problému popisov⁴⁸.

-pokračování-

poznámky

Diskuse: http://www.vodaksb.eu/diskuse/k-aktualnim-clankum#comment-174771