KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (15)

28.10.2018

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 15..doc (95744)

Úloha LP RH má definovanú spojitosť s rovnicou rovnovážnych cien (3).

Pre rovnicu rovnovážnych cien je charakteristické splnenie rovnice:

Celková hodnota produkcie konečnej spotreby je rovná celkovému súčtu «pridanej hodnoty».

Alebo v nami prijatej terminológii:

Celková hodnota produkcie konečnej spotreby je rovná celkovým nákladom formovania zákona hodnoty.

Matematicky sa táto vlastnosť rovnice rovnovážnych cien (3) zapisuje ako:

X_K i r_ЗСТ i =R_ZHDi =P_iF_i , i=1, … , n .

Uvedený vzťah, vyjadrujúci hodnotou spektra produkcie konečnej spotreby R_ZHDi =P_iF_i , nám hovorí o nasledovnom: Ohraničenia kladené¹ priamo na celkové náklady formovania zákona hodnoty R_ZHDi cez systém hospodárskych vzťahov a technológii, opisovaný rovnicou (1), sú takto sprostredkovane kladené na hodnotu vyrábaného spektra konečnej produkcie P_iF_i . Ak zohľadníme ohraničenosť kmitania(rozptyl) cien pri zahrnutí energetického štandardu zabezpečenia obeživa, ide o nepriame energeticky podmienené ohraničenia na emisiu produkcie konečnej spotreby. Analogicky sú ohraničenia na komponenty vektora R_ZHD cez systém hospodárskych(ekonomických) vzťahov nepriamo kladené na komponenty vektora F.

Tu poznamenávame taktiež, že štruktúra úlohy LP RH obsahuje v jej

1. ľavej časti rovnice

[X_KB ii](E - A^T) C_B = [X_KB ii]r_ZHD

informáciu o výmene tovarov a energie (hlavne formou technogénnej energie²) v procese výroby spektra X_KB v rámci bloku 18 TVS („trh“ výrobnej sféry) na obr. č. 2;

2. pravá časť tejto rovnice obsahuje zasa informáciu o supersystémovom riadení, vyjadrenú pomocou komponentov a jednotlivých položiek vektora R_ZHD , zodpovedajúcich funkčne definovaným nákladom.

Okrem toho obsahuje pravá časť uvedenej rovnice aj informáciu o využívaní biogénnej energie zamestnancov³ (cez jednotlivé zložky vektora R_ZHD , zodpovedajúce platu atď.), zúčastňujúceho sa na obsluhe výroby.

T.j., ľavá časť nerovnice úlohy LP-RH:

[X_KB ii](E - A^T) C_B = R_ZHD  R

• (vektor R_ZHD , ktorý sa nachádza naľavo od znaku «»), opisuje hierarchiu riadenia procesov(dejov), opisovaných ľavou časťou rovnice, zahrnutej v celkovej konštrukcii ohraničení úlohy LP.

Tak môžeme následne určiť komponenty vektora r z úloh LP-T a LP-R pomocou vzťahu:

r = (R₁ / X_KB1 , … , R_i / X_KB i , … , R_n / X_KBn),

kde komponenty, jednotlivé položky vektora R podliehajú

1. účtovníctvu – čo sa týka minulosti;

2. a plánovému predurčeniu(preddefinovaniu), vychádzajúcemu z energetického štandardu – čo sa týka budúcnosti.

Komponenty vektora X_KB sú taktiež definované výberom interpretácie úlohy lineárneho programovania:

• X_KB := X_K — reálne spektrum hrubého výkonu(resp. kapacity);

• X_KB := X_KM — maximálny možný;

• X_KB := X_KP < X_КM — plánovaný, nepresahujúci X_KM z dôvodu princípu plánovania riadenia výrobného systému bez vnútorných pnutí⁴.

Základom riadenia plánovanej demograficky definovanej výroby prostriedkami kreditno-finančného systému, je tá objektívna skutočnosť, že spektrum demograficky definovaných potrieb sa mení pomaly vo vzťahu k organizačne –technologicky možným zmenám spektra výroby. Pričom sa taktiež samotné spektrum výroby mení pomaly pri porovnaní s možnými zmenami finančnej politiky – t.j. v porovnaní s možnosťami spektra riadenia ekonomiky finančnými nástrojmi⁵.

To zodpovedá UNIVERZÁLNE PLATNÉMU PRINCÍPU RIADENIA:

1. Objekt je potenciálne riaditeľný, ak sa spektrum jeho reakcii na riadenie nachádza v rozsahu⁶ s vyššou frekvenciou, ako spektrum príčin, vyvolávajúcich potreby riadenia(korekcie);

2. Systém riadenia objektu je potenciálne práceschopný, ak je spektrum reakcii systému na zmenu stavového vektora⁷ objektu v rozsahu s vyššou frekvenciou, ako spektrum zmien samotného stavového vektora.

Vo vzťahu k nami skúmanej úlohe, predpokladá pridržiavanie sa tohto UNIVERZÁLNE PLATNÉHO PRINCÍPU RIADENIA, v uvedenom zmysle nevyhnutnosť rozlíšenia⁸ jednotlivých vysokofrekvenčných a nízkofrekvenčných (t.j., vo vzťahu k reakciám objektu a možnostiam riadenia „inerčných⁹“) zložiek vektora R_ZHD .

Z tohto dôvodu treba preanalyzovať štruktúru funkčne definovaných výdajov (priebežných nákladov) v jednotlivých odvetviach. V podmienkach stabilného¹⁰ fungovania mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému sú funkčne definované výdaje (priebežné náklady) firiem, usporiadané podľa ich významu pre podporu udržateľnosti aktuálneho¹¹ režimu činnosti a rozvoja každej firmy v jej dohľadnej budúcnosti. Toto usporiadanie(podobne ako usporiadanie cenníka spotrebiteľského trhu) sa priebežne identifikuje matematicko-štatistickými metódami pri kmitaniach konjuktúry¹² špecializovaných trhov, s ktorými je dané odvetvie previazané či už ako nákupca, alebo predávajúci. Práve toto usporiadanie dáva makroekonomický manažérsky(z pozície riadenia) význam celému systému funkčne definovaných nákladov.

Pri udržateľnom fungovaní mnohoodvetvovej ekonomiky je postupnosť priorít funkčne definovaných priebežných výdajov (potrieb, nákladov), vytváraných ZABEHANÝMI¹³ podnikmi danej ekonomiky, vo všetkých odvetviach nasledovná:

Výdaj č.1: Fond úhrady produkcie dodávateľov, spotrebovávanej v procese vlastnej produkcie.

Výdaj č.2: Mzdový fond personálu¹⁴

Výdaj č.3: Fond rozvoja a rekonštrukcie výroby

Výdaj č.4: Financovanie spoločných, vzájomne s druhými podnikmi prepojených programov činnosti.

Výdaj č.5: Dobročinnosť rôzneho druhu.

Výdaj č.6: Voľné, nepridelené¹⁵ prostriedky (rezervy a zásoby).

Výdaj č.7: Kreditná a poistná bilancia (saldo¹⁶), včítane výplaty dividend za akcie.

Výdaj č.8: Bilancia daní a dotácii (saldo).

Výdaje č.4 a č.5 jedných podnikov, môžu v rámci celkového makroekonomického systému spadať pod saldo daní a dotácii druhých podnikov, ako ich výdaj č.8.

Výdaje č.7 a č.8 zodpovedajú u každého podniku jeho miere spolupráce(interakcie) s vo vzťahu ku každej z firiem hierarchicky vyšším riadením makroekonomiky ako celku. Vďaka nefinančným prostriedkom vplyvu, ktorým disponuje štát, dominujú výdaje č.7¹⁷ a č.8 nad ostatnými skupinami výdajov.

Avšak nezávisle od tejto dominancie výdajov č.7 a č.8 nad všetkými ostatnými výdajmi, môže makroekonomika stabilne uspokojovať potreby spoločnosti, ak štát v praxi prizná svojou činnosťou poradie funkčne podmienených výdajov, zodpovedajúce cieľom hierarchicky nižšej úrovne v rámci celkového systému riadenia spoločnosti. Tak totiž štát podporuje dlhodobé stratégie existencie väčšiny podnikov v jednotlivých odvetviach¹⁸. A ak je cieľom zabezpečenie schopnosti riadenia makroekonomiky ako celku, mal by byť Plán jednotlivých účtov celkového účtovníctva štátu v súlade s týmto hierarchickým usporiadaním funkčne podmienených výdajov, reflektujúc(vyjadrujúc) ich štruktúru..

Na makroekonomickej úrovni skúmania:

Výdaje č.7 sú

1. v NORMÁLNYCH podmienkach hospodárskej činnosti prostriedkom prekonávania vrcholových (eng. “peak“) investičných, alebo iných potrieb financovania podnikov;

2. v ZVRÁTENÝCH podmienkach sú výdaj č.7 slučkou, nútiacou buď k príslušnej nedobrovoľnej činnosti(vydieraním), alebo nečinnosti(taktiež vydieraním).

Výdaje č.8 sú vlastne daňová záťaž pre získanie zdrojov finančného krytia (udržiavania) štátnosti a financovania spoločenských programov rôzneho typu na celoštátnej a regionálnej úrovni + odvody na vytváranie fondu dotácii, distribúciou ktorých možno podporovať želané proporcie výrobných kapacít a výkonu jednotlivých odvetví, nezávisle od toho, či reálne ceny trhu zabezpečujú rentabilitu tejto konkrétnej výroby¹⁹, alebo nie. Samozrejme za predpokladu, že štátny úradnícky aparát dostatočne chápe, ako to je možné robiť.

Usporiadanosť funkčne definovaných výdajov podľa priorít ich významu na trhu výrobnej sféry (18 TVS na schéme obr. č. 2) nám umožňuje zaviesť pojem Funkčne definovaných úrovní výdajov²⁰ (ďalej budeme na ich označenie používať skratku FUV²¹ s indexom, zodpovedajúcim číslu úrovne), ktoré sú usporiadané v rovnakej postupnosti. Každá z úrovní je definovaná vzťahom:

p + a

«predchádzajúca funkčne definovaná úroveň výdajov»

+

«aktuálny²² funkčne definovaný výdaj v rámci celkovej postupnosti zmenšovania sa ich priorít».

Pri rozložení vektora r_ZHD na jeho jednotlivé komponenty, zodpovedajúce funkčne definovaným výdajom (FDV), môže byť každá zložka tohto vektora zosúladená s usporiadaním FDV podľa ich priorít. V takom prípade umožňuje jednotná postupnosť usporiadania opisov celého makroekonomického systému (zodpovedajúca aj v ňom identifikovanému usporiadaniu priorít FDV - funkčne podmienených výdajov), prejsť od porovnávania finančných charakteristík k porovnávaniu naturálnych ukazovateľov výroby a distribúcie(alokácie) ako

a) rozličných podnikov v rámci jedného odvetvia, tak aj

b) rozličných odvetví medzi sebou.

Vychádzajúc zo želaných²³ ukazovateľov naturálneho účtu, je tak možné i riešenie opačnej úlohy definovania nevyhnutných úrovní FDV. Základ tejto logickej konštrukcie tvorí vzájomná podmienenosť (spojitosť) rôznorodých čiastkových (parciálnych vnútroodvetvových atď) štatistík, opisujúcich mnohoodvetvový výrobno-spotrebiteľský systém.

Ak nebudeme preťažovať²⁴ kreditno-finančný systém

(alebo jeho fragmenty, obsluhujúce každú zo špecifických oblastí výroby a spotreby)

1. šokovými impulzmi, alebo

2. vysokofrekvenčnými zmenami energetického štandardu zabezpečenia platobných prostriedkov,

3. hrami na parazitických kriminálnych špekulatívnych burzách-trhoch „cenných“ papierov a valút,

tak postupnosť usporiadania funkčne definovaných výdajov zostáva nezmenená.

V tomto prípade  každý z výdajov(FDV) disponuje iba vlastnou „elasticitou“ a frekvenčnými charakteristikami svojich vlastných zmien pri pomalej zmene prahu rentability výroby daného odvetvia, ktoré sa deje pod vplyvom zmien cien alebo finančnej politiky štátu a bankového systému.

Pre názornejšie zobrazenie, preStavu uvádzame nasledujúcu analógiu:

Ak na natiahnutú gumičku na sušenie prádla pripneme štipce, vzdialenosť ktorých od začiatku gumičky v nejakej mierke zobrazuje štatisticky priemerné číselné hodnoty každého z funkčne definovaných úrovní výdajov niektorého odvetvia, tak sa pri

1. zlepšení podmienok odbytu(predaja) produkcie, ktorému zodpovedá rast výroby, bude gumička rozťahovať; a naopak, pri

2. zhoršení podmienok odbytu sa bude gumička sťahovať dôsledkom poklesu pracovnej(resp. podnikateľskej) aktivity v danom odvetví.

Pre plnú adekvátnosť(primeranosť) je nevyhnutné, aby elasticita gumičky medzi rôznymi štipcami bola rozličná, keďže dôsledkom rôznych priorít funkčne definovaných výdajov, rôznych zákonných a iných ohraničení, sú proporcie zmeny veľkosti každého z nich rozličné ako pri poklese, tak aj pri raste pracovnej aktivity v danom odvetví. Celé národné hospodárstvo (ekonomika štátu) možno zobraziť ako množstvo takýchto „gumičiek“ so „štipcami“. O to viac možno dnes celý tento dej(proces²⁵) pomocou nástrojov počítačovej PC-simulácie a rôznych variantov jej grafického zobrazenia²⁶ znázorniť oveľa elegantnejšie, zabezpečujúc tak lepšiu zrozumiteľnosť (prístupnosť) danej informácie.

Pre bezpodmienečnú zrovnateľnosť(súmeriteľnosť) makroekonomických situácii je však proste nevyhnutný prepočet²⁷ všetkých finančných ukazovateľov vo vzťahu k všeobecnému energetickému štandardu zabezpečenia platobných prostriedkov.

Tak veľká pozornosť je štruktúre výdajov venovaná z toho dôvodu, že reálna výroba v mnohoodvetvovom výrobnom systéme pri príslušnom cenníku²⁸ trhu výrobnej sféry (18 TVS – obr. č.2) sa finančne prejavuje vo výdajoch a podriadeniu spektru(štruktúre) funkčne podmienených výdajov podnikov. Príjmy sú iba prostriedkom zabezpečenia minulých a budúcich výdajov v procese výroby.

Preto, ak máme záujem na

1. udržateľnej²⁹ výrobe, zabezpečujúcej ľudí v spoločnosti všetkým nevyhnutným pre život v rámci dlhodobej kontinuity pokolení, tak štruktúra príjmov podnikov jednotlivých odvetví má význam iba ako zdroj pokrytia nevyhnutných výdajov pre činnosť daných podnikov. Ak je však cieľom primárne

2. vlastná bezstarostná spotreba, tak nič iné (s výnimkou vlastných príjmov, nezávisle od ich zdroja a spoločenských i biosférnych dôsledkov ich získavania) nemá zmysel.

V súvislosti s každým z 2 týchto druhov mravnosti³⁰ a etiky v spoločnosti,

existujú i 2 pohľady na mikro- a makroekonomiku,

2 TYPY EKONOMICKÝCH TEÓRII,

ktoré sa v mnohom vzájomne vylučujú.

Medzi rozličnými úrovňami funkčne podmienených výdajov v jednotlivých odvetviach, medzi výrobou a spotrebou v ich naturálnom účte(zohľadnení), existujú štatisticky vzájomné vzťahy(prepojenia), ako v statike³¹, tak aj v dynamike makroekonomického systému. Riadenie samoreguláciou môže byť postavené na rozlíšení(identifikácii) a doplňujúcom(dodatočnom) zostrojení, zosilnení alebo zoslabení štatistických vzájomných vzťahov nasledujúceho typu:

1. «FDV (funkčne definované výdaje)

vo vzťahu k ich

B) efektu v naturálnom účte(prejave)»

a naopak.

V takom prípade môže byť úloha lineárneho programovania LP-T (alebo funkčne voči nej analogické iné modely riadenia) postavená a intepretovaná, vychádzajúc zo štatistiky FDV(Funkčne definovaných výdajov) jednotlivých odvetví, zohľadňovaných v celkovej bilancii(súvahe).

Inak povedané, interpretácia úloh lineárneho programovania vo vzťahu k mnohoodvetvovým výrobno-spotrebiteľským systémom, by mala zodpovedať práve vyššie v texte pojednávaným funkčne definovaným úrovniam výdajov v jednotlivých odvetviach (FUV₁ , … , FUV₈) a s ňou³² by mali byť zladené aj princípy formovania celosupersystémového Fondu riadiaceho signálu (FRS):

Rozdelenie funkčne definovaných výdajov vo vzťahu k frekvenčnému pásmu riadených procesov , na a) nízkofrekvenčné a b) vysokofrekvenčné, umožňuje:

1. nízkofrekvenčné zložky vyčítať(identifikovať) z každého FUV, ktorý ich obsahuje a v prípade nevyhnutnosti ich pre-dať(posunúť) k dispozícii štruktúre vzájomných vzťahov

«1. spektrum riadiaceho (referenčného) signálu

– 2. spektrum riadiaceho pôsobenia»

v rámci medziodvetvového bilančného systému.

To sa v danej úlohe vyjadruje v závislosti «zmena spektra F_K dôsledkom zmeny vektora R_ZHD .

2. vysokofrekvenčné zložky cieľavedome využívať ako prostriedky riadenia vo vzťahu k hierarchicky nižším ekonomickým objektom a vloženým(interným) štruktúram, včítane vyjadrovania všetkého tohto v zákonodarstve, týkajúcom sa finančnej a hospodárskej(ekonomickej) činnosti.

-pokračování-