KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (11)

25.9.2018

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 11..doc (86528)

Poznámka: některé matematické symboly v textu nepřežily ve zdraví konverzi do HTML, ve verzi ke stažení jsou v pořádku.
Pokud někdo najde v překladu chybu nebo sporné místo, obzvlášť specialisté v daných oblastech, prosíme o zpětnou vazbu na adresu redakce - hox55@seznam.cz.

...Avšak odhliadnuc od toho, že ekonomické interpretácie lineárneho programovania sú v odbornom prostredí medzi špecialistami všeobecne dávno dobre známe, tak svetová ekonomická veda za viac ako 70 rokov nevyvodila z toho jediný možný zmysluplný dôsledok¹..²

Taktiež oficiálnej ekonomickej „vede“ ani AKOŽE nedocvaklo, že z teórie duality v jej aplikáciách vo vzťahu k úlohám riadenia (a organizácie samoregulácie) mnohoodvetvových výrobno-spotrebiteľských systémov, skúmaných ako celok vyplýva, že:

CENNÍK³ vnútorného trhu mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému na produkty a služby osobnej, rodinnej a spoločenskej mimovýrobnej⁴ spotreby, je VEKTOR CHÝB JEJ RIADENIA v jeho finančnom vyjadrení.

Toto tvrdenie, vyslovené vo vydaní „Mŕtvej vody“ z r. 1991 intuitívne na základe zdravého sedliackeho rozumu vyjadreného v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia, má aj strohý metodologický podklad na základe Teórie duality lineárneho programovania.

Dané tvrdenie je spravodlivé aj vo vzťahu k národnému hospodárstvu ako celku. Ak by sme použili terminológiu súčasnej „ekonomickej vedy“, tak ide o úroveň „makroekonomiky“, na ktorej duálna (vo vzťahu k úlohe tovarovej výmeny) úloha lineárneho programovania, t.j. úloha rentability, však žiaľ zatiaľ oficiálne AKOŽE nenašla manažérsky zmysluplnú interpretáciu za viac ako 70 rokov. Pritom ide o dobu viac ako dostatočnú..

Úloha rentability môže byť skúmaná aj ako úloha priama a v tom prípade môže byť uvedená poučka vyjadrená nasledujúcim spôsobom:

„Ak sa technologický proces № k ukáže byť vyslovene(stroho) nevýhodným z pohľadu optimálnych cien, tak v optimálnom riešení úlohy tovarovej výmeny by mala byť intenzita využívania príslušného technologického procesu rovná nule“

Nasleduje zhrnutie:

„Takto daná poučka vyjadruje princíp rentability optimálne organizovanej výroby“ (J.P. Zaichenko, str. 88)

Ide o interpretáciu na úrovni „mikroekonomiky“. Táto interpretácia je prípustná na hierarchickej úrovni, zodpovedajúcej v supersystéme národného hospodárstva⁵ akejkoľvek súkromnej firme, využívajúcej aparát lineárneho programovania na výber príslušného súboru technológii zo zoznamu tých, ktoré sú k dispozícii a na základe ktorých plánuje daná firma realizovať výrobu v najbližšom čase.

Daná interpretácia je prípustná⁶ vo vzťahu k ľubovoľnému štruktúrne oddelenému⁷ výrobnému systému, NEdisponujúcemu vlastnosťou plnej samostatnosti(samodostatočnosti) v zmysle produkcie výrobkov a ich spotreby v ňom samotnom.

T.j., tento model je pre uvedený systém kľúčový

a) pri riešení úlohy z finančného hľadiska čo najvýhodnejšej účasti na tovarovej výmene daného trhu s jeho cenníkom a

b) taktiež pri optimalizácii exportno-importnej bilancie, podriadenej dlhodobej koncepcii vonkajšej politiky štátu.

Avšak snaha interpretovať úlohu „LP-R, LP-T“ v zmysle citovanej poučky na úrovni celostnosti národného hospodárstva privádza k absurdným výsledkom, podobným nasledujúcemu uzáveru:

Ak vo februári poplatky za komunále služby neumožňujú ich zakúpenie a platobná schopnosť obyvateľstva je nedostatočná na to, aby ich zaplatilo podľa cenníka zabezpečujúceho rentabilitu, tak ... vykurovanie domov nemá zmysel a treba ho zrušiť⁸.

Pri ešte všeobecnejšej interpretácii tohto typu prichádzame k tomu, že pre celkové národného hospodárstva esenciálne⁹ odvetvie musí v prípade svojej nerentabilnosti ukončiť svoju činnosť.

Inak povedané:

V prípade nerentabilnosti nejakého kľúčového ekonomického odvetvia treba zničiť celú ekonomiku danej krajiny cez likvidáciu tohto odvetvia.

V každom odvetví ekonomiky štátu je objektívne dejinne definovaná nejaká vyššia, či nižšia úroveň kultúry produkcie a jej technologická báza. Použitie vyššie uvedeného interpretačného postupu v praxi znamená zničenie minimálne jedného z nenahraditeľných odvetví vo vlastnom národnom hospodárstve v prípade jeho nerentability. To zasa vedie k podriadení spoločnosti vonkajším sociálnym systémom a ich koncepciám riadenia a/alebo k národohospodárskej ekonomickej a spoločenskej katastrofe.

Ide o jeden z príkladov, ktorý na celosupersystémovej úrovni skúmania ekonomiky štátu (národného hospodárstva) znázorňuje subjektívnu podmienenosť pojmu „rentabilita“ a taktiež i druhých pojmov jemu podriadených a s ním prepojených.

To znamená, že v úlohách tohto typu je nerentabilnosť nenahraditeľného odvetvia ekonomiky daného štátu (nedostatok výnosnosti väčšiny podnikov v nej) dôsledkom buď:

1. prevýšenia jej úrovne demografickej dostatočnosti výroby;

2. alebo v podmienkach demografickej NEdostatočnosti výroby ide o vyjadrenie chýb v nastavení kreditno-finančného systému spoločnosti na samoreguláciu výroby a distribúcie podľa demograficky podmieneného spektra potrieb(spotreby).

Predtým ako budeme hovoriť o interpretácii teórie duality lineárneho programovania pri riešení úloh na makroekonomickej úrovni, je nevyhnutné definovať základy vzájomných vzťahov naturálneho a finančného účtovania produkcie v rámci medziodvetvovej bilancie. Bez tejto definície je totiž nemožný jednoznačný prechod od jednej formy(spôsobu) bilancie k druhej.

Ako je známe ešte zo stredoškolských Základov fyziky:

PE = KU x ME

„Pozitívny efekt získavaný od nejakého fyzikálneho systému“

sa ČÍSELNE

=

„KÚ (KOEFICIENT ÚČINNOSTI) tohto systému“

X

„Množstvo energie privedenej do tohto systému“

Keďže ide o univerzálny fyzikálny zákon, tak je plne aplikovateľný aj na systém spoločenskej výroby. A to napriek tomu, že ho prakticky celá oficiálna tzv. finančno-ekonomická „veda“ buď ignoruje, alebo sa snaží všetkých presvedčiť, že sa tento univerzálne platný zákon v systéme spoločenskej výroby a služieb proste akože výnimočne neprejavuje. T.j., minimálne na úrovni makroekonomiky.

Tak, ako sa pozitívny efekt, poskytovaný nejakým výrobným systémom, najuniverzálnejším spôsobom číselne vyjadruje vo finančnej forme, tak vo vzťahu k makroekonomike sa Zákon zachovania energie prejavuje v nasledujúcej formulácii:

N = KEZ x ME

„Celková finančná suma(nominál), zodpovedajúca celému objemu tovaru, nachádzajúceho sa v obrate všetkých špecializovaných trhov daného spoločenstva“

=

„Koeficient energetického zabezpečenia finančnej jednotky (analóg KÚ)“

X

„Množstvo energie, spotrebovanej výrobným systémom spoločnosti, obsluhovanej daným typom peňazí¹⁰“

Toto vyjadrenie je vždy spravodlivé, no má i svoju osobitosť:

Dnes sú platobné prostriedky vlastne vo veľkej väčšine ich celkového objemu už iba čísla na účtoch a papierových bankovkách, výroba ktorých je obmedzená iba subjektivizmom štátnych úradníkov, bankárov, falšovateľov peňazí, falšovateľov bankoviek, či hakerov nabúravajúcich sa do bankových sietí apod.

Množstvo energie, privedenej do výrobných procesov v rámci celospoločenskej špecializácie (a vzájomnej integrácie pracovných procesov) je podmienené objektívne

1. biogénnou energiou (rastlín, živočíchov, ľudí, spojených s pracovným procesom)

– t.j. prírodnými faktormi¹¹;

2. technogénnou energiou – určovanou mierou rozvoja výkonnosti technickej energetiky.

To celé však znamená, že množstvo platobných prostriedkov, odpovedajúcich produkovanej výrobe, sa dnes môže meniť (ako zväčšovať, tak i zmenšovať) oveľa rýchlejšie, ako sa mení množstvo energie, dostupnej systému spoločenskej výroby.

Taktiež si treba uvedomiť aj ohraničenosť reálneho Koeficientu účinnosti samotných technologických procesov hodnotami menšími ako číslo 1.¹²

Za takých okolností spôsobuje každé väčšie kolísanie objemu platobných prostriedkov v celkovom obrate spoločnosti medziodvetvové disproporcie(napätie) medzi reálnymi výrobnými objemami a ich rôznorodými finančnými vyjadreniami (mierami). V dôsledku vzniku tohto typu disproporcii sa vo väčšej i menšej miere vždy zároveň stráca schopnosť kreditno-finančného systému podporovať semoreguláciu výroby a distribúcie. A to až do úplného rozkladu mekroekonomického systému na množstvo ekonomicky neživotaschopných „právnických osôb“ a „individuálnych súkromných podnikateľov“¹³.

Tento uzáver môžeme získať účtovne z dôslednej analýzy rovníc medziodvetvovej bilancie v jeho finančnom vyjadrení za predpokladu zmeny objemu platobných prostriedkov v období(perióde) medzi začiatkom a koncom daného skúmaného výrobného cyklu¹⁴.

Najobjektívnejšou spoločnou mierou vyjadrenia a zobrazenia finančných disproporcii sa v takýchto prípadoch javí byť zmena finančného analógu KÚ – koeficienta energetického zabezpečenia menovej jednotky, ktorý budeme ďalej nazývať energetickým štandardom zabezpečenia finančných prostriedkov.

V skratke proste ENERGETICKÝ ŠTANDARD.

Okrem toho je možné v množstve počas výroby využívaných zdrojov vyčleniť(identifikovať) pomerne malú skupinu tovarov, ktorých zvýšenie cien spôsobí rast cien všetkých ostatných tovarov. Táto malá skupina tovarov sa nazýva „Základným cenníkom“. V podstate môže byť Základných cenníkov niekoľko, pričom je ale prvotným (primárnym) Základným cenníkom reálne vždy cenník ENERGETICKÝ. A to z dôvodu podmienenosti objemov produkcie daného odvetvia množstvom energie, privedenej do výrobného systému¹⁵. S energetickou základňou sú primárne zviazané hlavne tarify na dopravu. (*Existujúce výnimky z daného pravidla sú masovo-štatisticky celkovo zanedbateľné a dané pravidlo iba potvrdzujú. - pozn. prekl.)

V prípade zohľadnenia-dodržania energetického štandardu (energoštandardu) zabezpečenia(krytia) finančných prostriedkov a pri priamom riadení tých niekoľkých zopár cien z vybraného Základného cenníka,

(A to včítane ceny kreditu-úveru, keďže z hľadiska riadenia ekonomiky je objektívne najlepšia cena úveru – 0%. Pri nulovej úrokovej sadzbe je totiž vylúčený „drift“-kolísanie (odchýlka) Základného cenníka a tým cien celkovo),

je všetko ostatné, teda drvivá väčšina voľných cien(cenotvorby), iba vyjadrením rentabilnej reakcie skupiny výrobcov, formujúcich spektrum návrhov ako odpoveď spektru reálne sa vytvoreného kúpyschopného¹⁶ dopytu.

To znamená, že v podmienkach pôsobiaceho(platného) cenníka C, otvára štátne vplývanie na jednotlivé položky vyššie uvedeného vektora r_ZHD cez ohraničenia r_ZHD   r ¹⁷ možnosť zabezpečiť rentabilitu všetkých spoločensky nevyhnutných odvetví a celospoločensky nevyhnutné smerovanie rozvoja každého z nich pri celostnosti národného hospodárstva.

To znamená, že neexistujú nijaké formálno-matematické a ani ekonomické príčiny, aby sme v úlohách riadenia národného hospodárstva ako celku (čo predpokladá preskúmanie vzájomnej podmienenosti výroby a spotreby) hľadali iné interpretácie premenných (definovanie ich zmyslu-podstaty) v rámci riešenia úlohy tovarovej výmeny a úlohy rentability. V úlohe tovarovej výmeny sú premennými hrubé objemy výroby, vektor X_K . Vo formálno-matematickej voči nej duálnej úlohe rentability sú „premennými“ reálne ceny¹⁸ za produkciu daného spektra výroby X_K , t.j. vektor R. Avšak reálne ohraničenia sa vo svojej podstate podľa tejto interpretácie vzťahujú nie k „premenným“, ale k slobodnému členu rovnice rovnovážnych cien – k vektoru r_ZHD . Krytie finančných prostriedkov Energoštandardom je metrologickým základom – nominálnou jednotkou pre porovnávanie finančných a naturálnych ukazovateľov v systéme dlhodobého plánovania a nastavovania primárnych parametrov mechanizmu samoregulácie výroby a spotreby v makroekonomickom systéme.

Formálno-matematicky môže byť každá z úloh LP-R a LP-T skúmaná v rámci teórie duality lineárneho programovania ako úloha priama.

Avšak celkový PÁR – t.j.

a) priamu a 

b) voči nej duálnu úlohu

na úrovni „makroekonomiky“

• treba pritom skúmať ako jeden celok.

Pritom sú ale interpretácie celostnej párnej úlohy LP-R a LP-T na celosystémovej úrovni, podobné uvedenej interpretácii úlohy rentability, sú neprípustné. Vyjadrujú totiž pohľady, zodpovedajúce hierarchicky nižším úrovniam systému riadenia vo vzťahu k úrovni supersystému(národneho hospodárstva¹⁹) ako celku.

Pri skúmaní páru úloh «LP-R a LP-T» ako jedného celku, nemôže byť teória duality v jej matematicky kanonickej forme použitá na výber optimálneho riešenia.

T.j. podstata úlohy riadenia mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému je taká, že riešiť treba úlohu výmeny tovarov. Pritom voči nej duálna matematická forma úlohy rentability umožňuje postaviť úlohu tovarovej výmeny LP-R tak, aby bola z algoritmu jej formulácie a riešenia vylúčená metóda „expertných“ odhadov.

Vec je v tom, že interpretácia úlohy LP-R

 (E - A^T) R = r_ZHD   r
 R  0 (LP-R)
 Nájsť Max( Y ), Y = F_K min 1 R₁ + F_K min 2 R₂ + … + F_K min n  R_n

priamo, ako rovnoprávnej duálnej úlohy k úlohe LP-R, zodpovedajúca použitiu aparátu lineárneho programovania formálno-matematicky, je na celosupersystémovej úrovni hierarchie riadenia národného hospodárstva ako celku z pohľadu riadenia nezmyselná. Ak by sme pracovali podľa formálnej matematiky, tak z prvého riadku úlohy LP-R treba odstrániť ďalej v texte do zátvoriek umiestnenú skupinu symbolov « = rZHD » a následne nájsť vektor R, vyhovujúci podmienkam úlohy LP-R. Pričom R ale nie je reálnym cenníkom, ale ide o nejaké vyššie uvedené cenepodobné fiktívne premenné. V štádiu plánovania výrobného cyklu sa cenník R: = RZ , kde je RZ – reálny priebežný cenník, vybraný ako cenník Základný (preto má skratku - index «Z»)

RZ je proste objektívna celospoločenská danosť(hodnota, údaj).

T.j. súbor aktuálnych chýb riadenia.

(znak «:=», umiestnený do zátvoriek, je algoritmickým znakom, majúcim nasledujúci zmysel: premenná, ktorá sa nachádza naľavo od neho, získava hodnotu toho, čo stojí napravo od neho).

Cenník je vlastne kontrolný parameter makroekonomického systému, podľa ktorého treba hodnotiť kvalitu riadenia v danom systéme.

-pokračování-

poznámky