KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (12)

5.10.2018

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 12..doc (91648)

Poznámka: některé matematické symboly v textu nepřežily ve zdraví konverzi do HTML, ve verzi ke stažení jsou v pořádku.

...

Cenník je vlastne kontrolný parameter makroekonomického systému, podľa ktorého treba hodnotiť kvalitu riadenia v danom systéme. Cenník však nie je priamo riadený parameter, ktorý môže byť používaný ako prostriedok riadenia daného systému. S výnimkou veľmi malej skupiny kľúčových cien¹, ktoré sú súčasťou spomínaného Bazálneho² cenníka, vybraného ako prostriedok riadenia. T.j. ľubovoľné získané riešenie matematickej kanonicky zapísanej úlohy LP-R je makroekonomicky nezmyselné, keďže aj pri direktívnom určení(nariadení) matematicky vypočítaných cien neexistujú nijaké prírodné a spoločenské (socio-naturálne) príčiny na to, aby:

1. reálny solventný dopyt v podmienkach reálnej výroby zrodil reálny cenník, reprodukujúci cenník vypočítaný ako optimálne riešenie úlohy lineárneho programovania LP-R;

2. alebo aby bol solventný dopyt reálne distribuovaný medzi jednotlivé špecializované trhy v súlade s vypočítaným optimálnym cenníkom.

To znamená, že reálna podstata príčinno-dôsledkových väzieb³ v spoločenských výrobno-spotrebiteľských systémoch, pri ich popisovaní pomocou aparátu lineárneho programovania, neumožňuje:

1. skúmať úlohy LP-T a LP-R izolovane jednu od druhej ako úlohy rovnocenných(ekvivalentných) opisov jedného a toho istého makroekonomického procesu;

2. a neumožňuje ani jednu z oboch úloh (LP-T a LP-R) uprednostniť pred druhou na základe matrice ohraničení úlohy A, definujúcej zisk v celkovom objeme výpočtov pri riešení makroekonomickej úlohy s použitím teórie duality lineárneho programovania⁴.

Úloha LP-R, ktorej matematické riešenie je makroekonomicky nezmyselné, sa napriek tomu javí byť zdrojom informácii pre formuláciu riešenia úlohy LP-T, založenej nie na „expertných“ odhadoch, ale na reálnych objektívne pozorovateľných a merateľných charakteristikách(vyčísliteľných hodnotách) makroekonomického systému. Ako sme už v predchádzajúcich kapitolách uviedli, tak úloha LP-T podlieha z pohľadu riadenia(manažmentu) ozmyslenej⁵ interpretácii na úrovni skúmania celostnosti mnohoodvetvového národného hospodárstva, pričom však vyžaduje stanovenie číselných hodnôt svojich parametrov a presnejšie: stanovenie súboru váhových koeficientov r₁ , r₂ , … , r_n v rámci jej kritérií optimálnosti.

Takýmto spôsobom ukazuje ľavá časť rovnice (E - A^T) C = r_ZHD   v úlohe LP-R (ako objektívna ekonomická danosť⁶), že systém ohraničení matematickej úlohy LP-R sa fakticky vzťahuje na pravú časť tejto rovnice:

r_ZHD  r

Preto, pozabudnúc chvíľu na existenciu ľavej časti rovnice, sa budeme zaoberať analýzou jej pravej časti, a to konkrétne v spojitosti s na ňu uloženými ohraničeniami.

Práve tento systém ohraničení r_ZHD  r musí byť totiž v súlade s úlohou LP-T, čo predurčuje výber jednotlivých položiek(komponetov) vektora r v argumente⁷ kritéria optimálnosti úlohy LP-T: Z = r^T X_K . Vychádza tak z analýzy objektívne vzniknutých cenových vzťahov a funkčne podmienených nákladov(položiek vektora r_ZHD), vchádzajúcich do štruktúry úlohy LP-R.

Na to je zasa nevyhnutné prejsť od nominálnych čiastkových charakteristík v cene produkcie k nominálnym hrubým(celkovým) finančným charakteristikám odvetví v rámci ohraničení úlohy LP-R. Hrubé finančné charakteristiky sa totiž javia byť finančnými mierami kapacity⁸ odvetví, porovnávanými medzi jednotlivými výrobnými cyklami za podmienky zohľadnenia energetického štandardu zabezpečenia platobných prostriedkov⁹. Dôsledkom toho vyzerajú ohraničenia úlohy LP-R nasledovne:

[X_KB ii](E - A^T) C_B = R_ZHD  R  (LP RH),

Kde:

[X_KB ii] - je nejaké základné(bazálne) spektrum hrubej(celkovej) výroby. V danom zápise predstavuje diagonálnu maticu, na hlavnej diagonále ktorej sú rozmiestnené komponenty vektora hrubých kapacít X_KB (skrátene index «B» znamená «bazálny» , index «K», ako sme už vyššie uviedli, poukazuje na naturálnu formu účtu produkcie - «katalóg»).

R_ZHD – je spektrum odvetvových nominálnych(v peňažnom vyjadrení) hrubých nákladov formovania zákona hodnoty; R_ZHD = [X_KB ii]r_ZHD .

R – je vektor horného ohraničenia spektra R_ZHD v odvetviach i = 1, ... , n, zviazaný s vektorom r nasledujúcim vzťahom(pomerom):

R =[X_KB ii]r. T.j. v terminológii teórie riadenia je R – spektrum ohraničenia sily (resp. výkonu) riadiaceho signálu.

Úlohu LP-R budeme po jej prechode (transformácii) k hrubým finančný charakteristikám vyššie uvedeným spôsobom, označovať LP-RH – «hrubá».

Teraz sa vrátime k úlohe tovarovej výmeny. Predpokladajme, že sa úloha tovarovej výmeny LP-T vo vzťahu k národnému hospodárstvu, skúmanému ako celok, rieši v podmienkach:

(E - A) X_K = F_K  F_K min  F_{spoločensky nevyhnutné}

Predpokladajme, že

1. výrobné kapacity sú dostatočné, dôsledkom čoho také riešenie úlohy formálne matematicky existuje;

2. a okrem toho, že toto riešenie je prakticky realizované v rámci procesu riadenia, pričom sú všetky nerovnosti optimálneho riešenia úlohy LP-R napĺňané stroho¹⁰.

To znamená, že dôsledkom v predchádzajúcich kapitolách uvedenej poučky(teorémy) získavajú pri optimálnom riešení formálno-matematickej duálnej úlohy LP-R všetky C₁ , C₂ , … , C_n nulové číselné hodnoty.

Keďže my interpretujeme premenné v duálnej úlohe LP-R ako reálne (a nie iba „nejaké“) ceny, tak formálna matematika sa v skúmanom návrhu riešenia len stotožňuje s riadenou finančno-ekonomickou realitou:

1. a) Nadmerná ponuka výrobkov a b) prirodzene v prírode neohraničená dostupnosť niečoho¹¹ vo vzťahu k reálnemu spektru dopytu spoločenských potrieb¹², má za dôsledok pád cien na nulu na to, čo predtým malo svoju cenu, alebo sa zachováva počiatočná neprítomnosť ceny v spoločnosti na toto „niečo“ (proste to je a zostáva „zadarmo“);

2. nedostatočnosť vo vzťahu k reálnemu spektru dopytu spoločenských potrieb okamžite vytvára cenu, veľkosť ktorej je určovaná rozptylom solventnosti obyvateľstva v rámci špecializovaných trhov ako a) daných produktov a služieb (vytváraných v rámci špecializácie a integrácie práce), tak aj b) prirodzene sa v prírode vyskytujúcich zdrojov¹³.

Je prirodzené očakávať, že v prípade ideálneho

1. biosférne prípustného a

2. celospoločensky zodpovedne orientovaného riadenia

(chronológia-postupnosť priorít je 1, 2 a nie naopak!!!¹⁴),

je národné hospodárstvo, riešené ako celok,

1. mnohoodvetvovým výrobno-spotrebiteľským systémom, ktorý jednoznačne uspokojuje všetky základné¹⁵ požiadavky spoločnosti(populácie), čo sa týka produkcie a služieb v tempe ich vznikania;

2. pričom nevzniká nedostatok vo vzťahu k spektru dopytu spotrebiteľov a

3. v psychicky a morálne zdravej spoloČnosti treba určite očakávať vynulovanie cenníka za produkciu a služby konečnej(výslednej) spotreby (mimo samotného výrobného cyklu), pre ktorú spoločnosť celú túto hospodársku činnosť uskutočňuje.

Režimy riadenia alebo samoregulácie, v ktorých mnohoodvetvový výrobno-spotrebiteľský systém nie je schopný udržateľne(stabilne) uspokojovať všetky základné požiadavky populácie, sa javia byť odbočením¹⁶ od ideálneho režimu riadenia. V takýchto režimoch sú nenulové chyby riadenia vyjadrované ako jednotlivé komponenty(položky) ceny celkového cenníka na produkované výrobky, služby a spoločnosťou nevyrábané prírodné zdroje. Čím viac nedostatku je niečoho vo vzťahu k voľnému dopytu na spotrebu, tým vyššia je cena, ohraničujúca početnosť spotrebiteľov¹⁷.

Cena vlastne nie je nič iné, ako iba nástroj na ohraničenie(obmedzenie) spotreby.

T.j., cena je MIERA nedostatku

a) produkcie a služieb, vytváraných v spoločnosti a taktiež

b) prírodných faktorov(zdrojov), nevyhnutných pre fungovanie spoločnosti.

Keďže ideálnemu režimu riadenia zodpovedá nulová hodnota všetkých komponentov vektora chýb riadenia, tak tieto opísané objektívne špecifiká cenotvorby umožňujú interpretovať cenník vnútorného trhu na produkciu a služby osobnej, rodinnej a spoločenskej spotreby (mimo samotného výrobného cyklu) ako vektor chýb riadenia národného hospodárstva¹⁸, analyzovaného ako celok.

Uvedená formulácia platí aj pre voči celkovému národnému hospodárstvu fragmentárne mnohoodvetvové výrobno-spotrebiteľské systémy, zahrňujúce viac ako jeden štát, alebo národné hospodárstvo.

Pritom si treba uvedomiť nasledujúce:

Cenník je atribút(vlastnosť) finančno-ekonomickej činnosti spoločnosti.

A v tejto spoločnosti sa v podobe cenníka a jeho jednotlivých komponentov prejavujú chyby¹⁹ riadenia spoločnosti, vykonávané nie len vo finančno-ekonomickej činnosti, ale aj vo všetkých ďalších oblastiach života spoločnosti.

Na tomto mieste aj ešte raz špeciálne upozorňujeme tých, ktorí by sa snažili vyššie uvedené formulácie zvulgarizovať a zosmiešniť. A ak by sa dokonca²⁰ aj niekomu nepáčilo definovanie cenníka ako vektora chýb, tak dotyčný upadne do schizofrénie, ak by sa snažil definovať iný objektívne vznikajúci a merateľný vektor chýb vo vzťahu k procesom samoriadenia v mnohoodvetvových výrobno-spotrebiteľských systémoch.

Je možné aj to, že sa takáto interpretácia teórie duality lineárneho programovania niekomu bude zdať blúznením, vztiahnutím ruky na kánony(zaužívané postupy) abstraktnej matematiky. Avšak z nášho pohľadu je hovorenie o riadení a samoregulácii v národnom hospodárstve (a biznise celkovo) a pritom sa vyhýbanie jasným jednoznačným definíciám vo vzťahu k výberu vektora cieľov a vektora chýb riadenia²¹, naozaj buď patologickým blúznením, alebo drzou bezočivou nevzdelanosťou²², ktorými dotyčný maskuje obyčajný cynizmus parazitov na cudzej práci.

Je to tak preto, lebo v spoločensky danom prirodzenom samoriadení majú ľudia vždy nejaké ciele a v niečom sa i mýlia. Dôsledkom toho sú v kolektívnom podvedomí a kolektívnom vedomí vždy objektívne prítomné nejaké vektory cieľov danej spoločnosti ako celku i v jej podmnožinách. A zrovna tak je v živote vždy objektívne prítomný aj nejaký vektor chýb spoločenského samoriadenia. Keďže samoriadenie ohraničených systémov prebieha vždy vo voči nim objemnejších procesoch, tak je vektor chýb vo vo vzťahu k nim vloženom samoriadení - objektívny. V súlade s tým, sú tí, ktorí umožňujú²³ v samoriadení objektívnu rastúcu chybu, objektívne odsúdení zahynúť pod jej tlakom²⁴, ak sa samy nad sebou včas nezamyslia.

Okrem toho neexistujú žiadne formálno-matematické dôvody na to, aby sa teória duality lineárneho programovania v makroekonomických interpretáciách uvedených situácii ohraničovala

1. strohým napĺňaním(realizáciou) iba niektorých, a nie celej množiny nerovníc úlohy LP-T, a 

2. v úlohe LP-R privádzala nejaké „tieňové“ cenepodobné premenné namiesto toho,

aby aplikovala v párovej úlohe 1)tovarovej výmeny a 2)rentability reálne trhové ceny. Táto párová úloha totiž zjednocuje v rámci lineárneho programovania inak izolovanú 1) priamu a jej 2) duálnu úlohu.

A keďže sa premenné priamej úlohy už vyše 40 rokov vo všeobecnosti zvyknú interpretovať ako hrubé objemy (výroby v úlohe LP-T vektor X_K),

a premenné duálnej úlohy ako ceny (v úlohe PL-R vytvárajúce spolu vektor C),

tak niet nijakých ROZUMNÝCH dôvodov, okrem morálne podmienených svetonázorových a psychiatrických komplexov, aby jedno s druhým nebolo dané do súvislosti a nazvať cenník vnútorného trhu mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému na produkciu a služby osobnej, rodinnej a spoločenskej (mimo produkčného cyklu) spotreby - vektorom chyby riadenia daného systému.

Z pohľadu riadenia sú všetky ľudské činnosti bez výnimky účelové²⁵ a zodpovedajú cieľom buď

1. samotného daného človeka, alebo

2. tých, kto zneužívajú pyramídu nechápania a pyramídu uvedomelých znalostí²⁶ na egocentrické ciele, zaujímajúc vyšší stupeň²⁷ v jej(pyramídy) hierarchii.

Každý v davo-elitárnom spoločenstve mierou svojeho chápania pracuje na seba, a mierou nechápania na tých, kto chápe viac v tom, ako z cudzej práce vyťažiť svoju korisť²⁸ počas života tu na Zemi. V súlade s tým sú námietky proti prijatiu vnútorného cenníka za finančne ekonomické vyjadrenie vektora chýb samoriadenia spoločnosti, vedomou alebo hlúpou snahou podporiť a stabilizovať chybné riadenie so zámerne NEnulovými chybami.

T.j. námietky proti označeniu cenníka ako vektora chýb, sa vzťahujú už nie k teoretizovaniu na ekonomické témy, ale k praktickej psychiatrii a hlavne kriminalistike, keďže sú dôsledkom zlomyseľnosti²⁹ a hlúposti, ohraničujúcej efektivitu činnosti zlo-dejov³⁰ v spoloČnosti.

Intelekt zlého génia sedí v klietke, zostrojenej jeho zlou morálkou.

Hoci môže pritom aj nesporne excelovať, aj tak exceluje³¹ (svieti) vždy iba z klietky.

Vysvetlenie je dané v koráne (8:29):

Boh každému človeku dá priamo podľa úcty jeho - vnímavosti k Nemu, schopnosť Rozlíšenia rôznorodostí v udalostiach-dejoch, plynúcich v Univerze. A nijaké výmysly svoje, v pýche prednesené, neschopné sú zachvátiť Rozlíšenia-schopnosť, ak nie je Zhora daná. Intelekt iba tú informáciu spracováva, ktorá je človeku v Rozlíšení daná-odhalená. Ak nieto Zhora Rozlíšenia, je intelekt na obmedzenosť odsúdený a beh za tieňom³² svojim. A preto NE-Rozlíšenie iba klietkou intelektu človeka nemravného býva a o plnosť výberu ciest do budúcna ho berie; zbavuje ho ona o možnosť informáciu získať novú. Za príkladmi tohto deja ďaleko veru chodiť netreba.

V súčasnej civilizácii sa „ROZTOPAŠNOSŤ“³³ nevoľníkov zloby³⁴ v ich nasledovaní zla, zvykne eufemisticky aj slobodou osobnosti nazývať.. včítane tzv. intelektuálnej slobody, a to napriek tomu, že ide o jednu z najhorších foriem tyranie. A tento podvedomý psychiatrický komplex chtíča tyranie, chtíča otrokára nachádza svoj prejav v ekonomickej literatúre krajín, nachádzajúcich sa v nevoľníckom područí sioparazitizmu. Pozrime sa na knihu Roberta N. Antoni, profesora Školy biznisu Harvardskej univerzity „Základy účtovníctva“ (1. vydanie prekladu B. Chersonský a M. Šnajdeman – priezviská hovoria za seba..)

«1-10 (...) pracovníci tejto firmy sú pravdepodobne jej najcennejším zdrojom, avšak napriek tomu ... (javia sa/nejavia sa) byť zdrojom, podliehajúcim účtovníctvu. Podčiarknite správnu odpoveď». – to za prvé.

«2-27. Z pohľadu účtovníctva nemôžu byť pracovníci firmy považovaní za prostriedok, keďže firma nie je ich majiteľom». – to za druhé.

T.j., v uvedenom harvardskom biznis-kurze je opakovane nasmerovaná pozornosť na právnu problematiku evidovania, alebo neevidovania nevoľníkov(otrokov) ako súčasti „základného majetkového fondu“ firmy. Smerovať pozornosť na neprípustnosť takejto evidencie v podmienkach akože zrušeného otroctva má DE-JURE(právne) zmysel iba vtedy, ak otrokárstvo naďalej reálne existuje DE-FACTO(v skutočnosti), dôsledkom čoho treba študentov školy biznisu, nosiacich v sebe tak ako aj kedysi otrokársky chtíč, neustále systematicky poučovať a im pripomínať, že:

«Otrokárstvo je de-jure zrušené. Otrokov preto de-facto zahrnúť do súvahovej(celkovej) účtovnej bilancie nemožno».

Priamo však profesor-otrok nič také pred poslucháčmi vyhlásiť nemôže a preto musí podstatou to isté formulovať v inotajoch a medzi riadkami³⁵.

-pokračování-

Diskuse: http://www.vodaksb.eu/diskuse/k-aktualnim-clankum/#comment-165721