KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (10)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU. Organizácia celospoločensky prospešného riadenia ekonomiky (10)

11.9.2018

předchozí část

 

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 10.doc (117760)

poznámka: některé matematické symboly v textu nepřežily ve zdraví konverzi do HTML, ve verzi ke stažení jsou v pořádku.

Pokud někdo najde v překladu chybu nebo sporné místo, obzvlášť specialisté v daných oblastech, prosíme o zpětnou vazbu na adresu hox55@seznam.cz, díky.

 

...

Pritom predpokladáme, že uskutočňované je tzv. beznapäťové plánovanie, pri ktorom sú plánové ukazovatele postavené zámerne nižšie1, ako hraničné možné (najvyššie dosiahnuteľné pri plnej záťaži systému, pri plnom využití všetkých kapacít), čo samo o sebe predstavuje podmienku zdrojového a kapacitného zabezpečenia varianty plánu, vybraného na naplnenie.

Plánová nevyťaženosť výrobných kapacít tohto typu má za cieľ stabilizačnú rezervu plánu2 pri jeho uskutočňovaní.

Inak povedané, vybraný plán nie je „latka rekordnej výšky“, cez ktorú má ekonomika v „trhovej (či socialistickej) konkurencii“ „preskočiť“ na hrane svojich možností.

 

Vybraný plán je usporiadaný súbor, vedome dosiahnuteľných kontrolných ukazovateľov výrobno-spotrebiteľského systému, pod ktoré je neprípustné nechať výrobu upadnúť v žiadnom z jej jednotlivých odvetví.

 

Matematicky môže byť princíp BEZnapäťového plánovania vyjadrený nasledujúcim spôsobom:

FK hranične možného > FKP FK min

 

Jednou z variant výberu zmyslu optimálnosti tkvie v tom, že variantné spektrum výroby FK FK min by malo byť dosahované pri minimálnych hrubých výrobných kapacitách v celej množine zúčastnených odvetví XK = (XK 1 , XK 2 , … , XK n)T.

Odvetví je však mnoho, celá ich produkcia je vzájomne nezameniteľná a aby sme mohli určiť ich minimálne potrebné kapacity, je nevyhnutné vybrať procedúru formálneho porovnávania objektívne neporovnateľných rôznorodostí.

 

Jedna z takýchto procedúr, používaných na zostrojenie kritérií optimálnosti je skalárny súčin dvoch vektorov ortogonálnej bázy:

z = rT XK = (r1 , r2 , … , rn)(XK 1 , XK 2 , … , XK n)T =

= r1XK 1 + r2XK 2 + … + rnXK n  ,

Komponenty vektora r tu vystupujú ako „váhové faktory“ pri komponentoch vektora XK hrubých kapacít odvetví, privádzajúce ich k nejakému spoločnému rozmeru, ale ich rozmeru úplne zbavujúce. To umožňuje do jednotného matematického modelu primerane spájať reálny chlieb, liatinu, počítače, lietadlá a televízory, vyrábané rozličnými odvetviami.

 

Ortogonalita bázy – je perpendikulárnosť(zvislosť, kolmosť) ľubovoľného páru koordinátnych osí jednej voči druhej. Ortogonálnosť bázy(základne) možno v úlohách ekonomických aplikácii interpretovať ako plnú vzájomnú NE-zameniteľnosť produkcie v sortimente spektier výroby X, FK. Za uvedených predpokladov je systém ohraničení, daných na medziodvetvový bilančný systém, matematicky opisovaný nasledovne:

 

(E - A) XK = FK  FK min
XK   0 (LP-T)
Nájsť Min( Z ), Z = r1XK 1 + r2XK 2 + … + rnXK n

 

 

V matematickom ponímaní ide o úlohu lineárneho programovania3 (ďalej pod skratkou LP). Ide o úlohu tovarovej výmeny (odtiaľ doplňujúce označenie „T“ z hľadiska názvoslovia). Podmienka XK 0, hoci je prítomná aj v kanonickej formálno-matematickej formulácii úlohy lineárneho programovania, má aj ekonomický zmysel - NEzápornosť hrubých výrobných kapacít.

Do celkovej úlohy môžu byť zakomponované aj iné, takýmto spôsobom formalizované ohraničenia, napr.: biosférno-ekologický rámec v jeho formalizovanom prejave XK < XK max , FK <FK max , ohraničenia čo sa týka množstva personálu atď.

Tieto ďalšie faktory však nemenia celkový charakter(princíp) využívaných matematických metód, ak sú všetky ohraničenia(špecifikácie) vyjadrené v spomínaných lineárnych funkciách.

T.j., vo funkciách typu f = ai xi , где аi - sú koeficienty a xi – sú premenné, i = 1, … , N .

Do takéhoto systému nerovníc môžu byť zahrnuté aj rovnice, keďže každá z rovníc f(x)= c je ekvivalentná zavedeniu dvoch neostrých nerovníc f(x) c , f(x) c , ktoré sa majú obe zohľadniť v riešení systému.

 

Matematický aparát lineárneho programovania existuje oficiálne najneskôr od začiatku ´40 rokov minulého storočia a je bežne využívaný ako pomôcka-prostriedok formalizovaného výberu optimálneho riešenia v úlohách riadenia objektov, opisovaných veľkým množstvom parametrov.

Tento aparát sa taktiež využíva aj na formalizovaný výber optimálneho spájania(kombináciu) množstva charakteristík objektov pri ich projektovaní a sprievodnom vedecko-technickom uskutočňovaní(realizácii) daných projektov.

 

 

Práve z tohto dôvodu, t.j. pre podporu globálnemu nadžidovskému prediktorovi nevyhnutnej funkčnej nespôsobilosti obyvateľstva pri riešení mnohoparametrických úloh riadenia (a rozpracovávania technológii a produkcie), sú lineárne programovanie a niektoré druhé oblasti matematiky, umožňujúce aplikácie-využitia nástroja tohto typu, nielenže vylúčené z bežných vysokoškolských kurzov v býv. Východnom bloku4, no dokonca tam niet o nich ani len náznaku.

Preto sú v našej krajine s lineárnym programovaním a oblasťami podobného zamerania v matematike oboznámení iba čisto teoretickí matematici – špecialisti v čisto abstraktných modeloch, ktorí absolvovali kurz vyššej matematiky.

A dokonca aj tých zopár málo špecialistov z iných oblastí vedy a techniky je proste iba vycepovaných-vycvičených k používaniu tých niekoľko pomerne málo bežných pozliepaných a ako-tak zaužívaných praktických interpretácii tohto špeciálneho dávno známeho matematického aparátu.

Preto sa v súvislosti s touto veľkou medzerou vo vzdelaní väčšiny dokonca aj absolventov NE-humanitných vied, predtým, ako sa budeme baviť o praktických interpretáciách aparátu lineárneho programovania, porozprávame najprv o jeho podstate.

 

V 3D - trojrozmernom priestore definuje lineárna rovnica s troma neznámymi nejakú plochu(rovinu):

a1x1 + a2x2 + a3x3 + b = 0

2 rovnice definujú dve roviny a pokiaľ nie sú paralelné(ak sa niekde stretávajú, krížia), tak definujú priamku – ich priesečnicu.

Každá rovina delí tento na všetky smery nekonečný priestor na dva „polpriestory“.

Podobne, ako delí rez nožom zemiak na dve časti.

Zmena znaku rovnosti ( = ) v rovniciach rovín na znak nerovnosti (< , > ,  ,  ) je iba výberom jedného z polpriestorov definovaných rovinou a vylúčenie druhého polpriestoru z oblasti nášho skúmania.

Pritom vylučuje ostrá nerovnosť ( < , > ) z vybraného polpriestoru rovinu, ktorá celý nekonečný priestor rozdeľuje.

Neostrá nerovnosť (  ,  ) zahŕňa deliacu rovinu do vybraného polpriestoru

(t.j. „nôž“ zostáva prilepeným k jednej z polovíc „zemiaku“)

 

Mnoho nerovníc spolu(systém nerovníc) je vlastne vyrezanie nejakej oblasti z nekonečna pomocou nekonečných rovín.

Z GeoMetrického hľadiska ide o mnohosten.5

V n-rozmernom(viacrozmernom) priestore platí všetko vyššie uvedené samozrejme taktiež.

Lineárna rovnica o n premenných definuje podpriestor rozmeru n – 1, nazývaný hyperrovina. Mnoho nerovníc v n-rozmernom priestore vystrihuje z neho hyperrovinami n-rozmernú oblasť. Táto oblasť sa javí byť n-rozmerným mnohostenom; pričom ide o vydutý(konvexný) mnohosten. Vypuklosť ako vlastnosť znamená, že ktorékoľvek dva body na povrchu, ohraničujúcom mnohosten, môžu byť spojené úsečkou príslušnej priamky a všetky body tejto úsečky budú patriť buď vnútru daného mnohostena, alebo budú súčasťou jeho ohraničujúceho povrchu.

 

Zemiak sa po jeho orezaní nožom stáva 3-rozmerným ekvivalentom takéhoto n-rozmerného mnohostenu. Vlastnosť vypuklosti sa prejavuje v tom, že ak z ľubovoľného bodu na povrchu zemiaka potiahneme priamku v ľubovoľnom smere, tak tá priamka vojde do zemiaka a vyjde z neho iba jeden krát. T.j., jedno prepichnutie zemiaku na jeho povrchu zanecháva iba 2 dierky.

 

Argument Z  funkcie Min(Z)kritéria optimálnosti je taktiež lineárna funkcia o n premenných:

Z = rTXK = (r1 , r2 , … , rn)(XK 1 , XK 2 , … , XK n)T =

= r1XK 1 + r2XK 2 + … + rnXK n .

T.j., skalárny súčin vektorov rTXK  ortogonálnej(perpendikulárnej, kolmej) bázy je taktiež rovnicou hyperroviny. Jej smerovanie(orientácia) v danom priestore je určené súborom koeficientov r1 , r2 , … , r. Pritom je vektor r=(r1 , r2 , … , rn)T ortogonálny k hyperrovine, definovanej rovnicou Z = rT XK . Vzdialenosť hyperroviny od začiatku koordinátového systému je podmienená hodnotou Z, ktorá je voľným členom rovnice:

 

rT XK - Z = 0.

Pri číselne(numericky) neurčitej hodnote voľného člena Z tejto rovnice, je daný priestor zaplnený „zväzkom“ paralelných hyperrovín, každá z ktorých „sa dotýka“ oboch jej susedných rovín. V 3D(trojrozmernej) analógii ide o „vrstvenú tortu“, v ktorej miznú jednotlivé tenké vrstvy korpusu(vafle) a plnky medzi nimi sú práve spomínané roviny, rozlišované podľa označenia-hodnoty Z každej z nich.

V úlohe lineárneho programovania sa koordináty bodov (t.j. konkrétny súbor hodnôt XK 1 , XK 2 , … , XK n , definujúci hodnotu argumentu Z = rT XK kritéria optimálnosti Min(Z) ) môžu vyberať iba z oblasti, vyrezanej celým súborom nerovníc-ohraničení z n-rozmerného priestoru.

 

T.j., v 3D analógii treba na začiatku orientovať túto „vrstvenú tortu“ v priestore tak, aby bol „zväzok“ rovín orientovaný hodnotami r1 , r2 , … , rn. Orientácia „torty“ v priestore predpokladá, že jej vrstvy vôbec nemusia byť umiestnené paralelne vo vzťahu k plochému povrchu stola, na ktorom je „torta“ umiestnená. Následne treba túto „tortu“ orezať „nožom“ tak, ako to určujú nerovnice - hranice. Potom, ak na stole ešte niečo zostane6 s uvedenej priestorovo orientovanej orezanej „vrstvenej torty“, treba vybrať tú z rovín(„vafiel“ alebo „plniek“), v ktorej dosiahneme najmenšiu(alebo najväčšiu: Min(Z)=Max(-Z) ) z hodnôt argumentu Z kritéria optimálnosti:

Z = r1XK 1 + r2XK 2 + … + rnXK n .

 

Keďže by mal byť na povrchu stola známy bod, zodpovedajúci začiatku koordinát (napríklad jeden z uhlov hornej dosky stola), tak aby sme vedeli určiť hľadané riešenie, musíme vybrať z „torty“ rovinu, ktorá je doske stola najbližšia(alebo najvzdialenejšia). Pretože extrémna hodnota Min(Z) alebo Max(Z) je jednosmerne podmienená vzdialenosťou od začiatku koordinát. Vzdialenosť medzi týmto bodom a rovinou sa v trojrozmernom priestore javí byť kolmica(perpendikulár), spustená z daného bodu na rovinu.

 

Podobne ako sme orezávali „tortu“, si môžeme predstaviť aj hľadanú rovinu(vaflu alebo plnku) buď ako

  1. bodku-omrvinku, ležiacu v jednom z vrcholov mnohostenu vyrezaného z „vrstvenej torty“;

  2. alebo ako tenkú hrana mnohostenu, na ktorej sa pretínajú jeho plochy;

  3. či ako jednu z plôch mnohostenu, s identickým smerovaním, ako je orientácia zväzku paralelných rovín.

Variant riešenia je určený priestorovou orientáciou vrstiev a spôsobom orezávania „torty“ nožmi-ohraničeniami7.

 

Avšak úloha môže aj NEmať riešenie, v prípade že ohraničenia si navzájom protirečia;

Napríklad: X1 < 1 a X1 > 3 .

  1. Na prvom kroku orezávania priestorovo orientovanej „vrstvenej torty“ ohraničenie X1 < 1 zmieta zo stola ako nevhodné všetko, kde je X1 > 3;

  2. Na druhom kroku orezávania výraz X1 > 3 zasa zmieta zo stola všetko, čo ostalo po prvom orezaní, keďže je to umiestnené tam, kde X1 < 3.

Pri takom orezávaní „torty“ na stole proste nezostane nič, pričom sa ale ani to nejaví byť riešením úlohy, keďže zadaním je naplniť vzájomne sa vylučujúce požiadavky.

 

Ak úloha má riešenie, tak je riešením jeden z vrcholov mnohostenu. Aj keď riešenie geometricky vyzerá ako jedna z hrán alebo priesečníc, tak všetky riešenia, patriace takej množine optimálnych riešení, sú formálne matematicky nerozlíšiteľné podľa kritéria optimálnosti Min(Z) alebo Max(Y), pretože hodnota Z či Y v rámci takých hrán (alebo priesečníc) je konštantná. V takom prípade predpokladá procedúra výberu toho najoptimálnejšieho z množstva matematicky optimálnych riešení, preskúmanie každého z riešení v množine matematicky optimálnych, pri zohľadnení informácie, pre ktorú sme nenašli miesto vo formálnom matematickom modeli8.

 

V súlade s tým sa dá zhrnúť proces hľadania riešenia úlohy lineárneho programovania (optimálneho v zmysle dosiahnutia Min alebo Max lineárneho kritéria),

  1. k postupnému triedeniu konečného počtu vrcholov(extrémov) vypuklého(vydutého, konvexného) mnohostenu a 

  2. výberu extrému z množstva hodnôt Z, dosahovaného v nich.

 

Analogické tvrdenie je matematicky jednoznačne dokázané v lineárnej algebre aj pre n-rozmerný priestor. Algoritmus triedenia vrcholov (extrémov) n-rozmerného vypuklého (vydutého, konvexného) mnohostenu a výberu extrémnej hodnoty daného kritéria optimálnosti, nazývame simplexnou metódou. V rôznych modifikáciách je táto metóda známa od roku 1940. Tento algoritmus umožňuje taktiež odpovedať aj na otázky o kompatibilite systému ohraničení a o existencii riešení, resp. o ich neexistencii. T.j., funkčnosť(práceschopnosť) aparátu lineárneho programovania je abstraktno-matematicky dokázaná, potvrdená už viac ako 70 rokov. „Vrstvenú priestorovo orientovanú tortu“ sme samozrejme použili iba pre názornú predstavu - predmetné zobrazenie konštrukcie. Tí, ktorí potrebujú detailnejšie(podrobnejšie) formálno-matematické dôkazy vyššie uvedeného popisu problému a jeho elegantného riešenia praktickými algoritmami, môžu ich nájsť aj v špeciálnej odbornej literatúre, týkajúcej sa spomínanej témy.

 

My sme zámerne popísali úlohy lineárneho programovania (LP) vo forme:

(E - A) XK = FK  FK min ,

 

a nie tak, ako je to zaužívané v „kanonickej“ forme definovania úlohy lineárneho programovania

 

(E - A) XK   FK min

Dôvod je ten, že pri kanonickom zápise úlohy sú ohraničenia kladené zjavne na ľavú časť abstraktnej matematickej rovnice, ktorá sa potichu(medzi riadkami) v nami skúmanom prípade aplikovania matematického aparátu javí byť rovnicou medziodvetvovej bilancie reálnej tovarovej výmeny. V reálnej praktickej výmene tovarov(a služieb) predstavuje priamy záujem splnenie podmienky FK  FK min , a nie podmienenosť vektora konečnej produkcie FK vektorom hrubých kapacít XK a matice A. Vektor FK sa javí byť v našom kontexte identifikátorom, už nosiacim príslušný ekonomický zmysel, ktorý môže vypadnúť z vnímania čitateľa pri zápise ohraničení podľa staršieho matematického „kánonu“( zaužívaného spôsobu zápisu) vo forme (E - A) XK FK min . Práve preto bol nami vybraný vyššie uvedený spôsob zápisu. A to aj keď sú z čisto formálneho hľadiska pravá a ľavá časť rovnice rovnoprávne a riešiť úlohu LP-T9 bude treba podľa zaužívaného, „kanonického“ zápisu: t.j. vo vzťahu k ľavej časti rovnice tovarovej výmeny.

Prakticky v každej knihe, v ktorej sa skúma lineárne programovanie (LP), popisuje sa aj TEÓRIA DUALITY10. Jej zmysel je v nasledujúcom:

úlohe LP

A x  b
x  0 (LP-1)
Nájsť Max(cTx)

matematicky objektívne zodpovedá úloha LP:

AT y  c
y  0 (LP-2)
Nájsť Min(bTy)

V tomto páre úloh môže byť ľubovoľná z nich skúmaná ako priama úloha, a v takom prípade dostáva druhá úloha názov duálna. Riešenia priamej a duálnej úlohy sú vzájomne podmienené: T.j. po riešení jednej, možno na základe teórie duality lineárneho programovania, urobiť spätne logický uzáver ohľadom jej párnej úlohy.

V závislosti od charakteru ohraničení, určujúcich rozmernosť matice11 A (množstvo riadkov a stĺpcov nachádzajúcich sa v nej), môže čisto algoritmicky jedna z úloh daného páru vyžadovať podstatne menšie objemy výpočtov. To umožňuje na základe teórie duality vo veľa prípadoch významne skrátiť čas riešenia úlohy celkovej.

 

Vo vzťahu k vyššie uvedenej úlohe LP-T, opisujúcej medziodvetvovú bilanciu tovarovej výmeny v naturálnom účte, sa jej duálna úloha LP zapisuje nasledovne:

(E - AT) R = rZHD   r
R  0 (LP-T)
Nájsť Max( Y ), Y = FK min 1 R1 + FK min 2 R2 + … + FK min n  Rn

Ide teda o úlohu rentability (odtiaľ pochádza doplňujúce označenie „R“ ). Táto úloha opisuje vzťahy cien pri spektrách výroby XK a FK, keďže je spojená s rovnicou reálnych12 a/alebo rovnovážnych cien, alebo nejakých abstraktných „tieňových“ cien (v závislosti od interpretácie premenných, ktoré sa v nej nachádzajú).

 

V jej prvom riadku zľava od znaku nerovnosti je uvedená trochu pozmenená rovnica rovnovážnych cien(3): vektor jednotlivých čiastok pridanej hodnoty v ňom získal názvoslovný index „zhd“, poukazujúci na vzájomnú podmienenosť

  1. tohto javu, ktorý sa zvykne nazývať „zákon hodnoty“ a 

  2. čiastok pridanej hodnoty funkčne podmienených nákladov jednotlivých odvetví, vchádzajúcich do komponentov daného vektora.

Prvý riadok uvedenej úlohy LP sa obyčajne kanonicko-matematicky zapisuje ako:

 

(E - AT) R  r

V našom prípade je vzdanie sa staršej kanonicko-matematickej formy zápisu úlohy lineárneho programovania spôsobené tým, že pri postupovaní podľa tejto formy sa ohraničenia zjavne vzťahujú k ľavej časti rovnice rovnovážnych cien. V tejto ľavej časti rovnice je vyjadrená tovarová výmena, zatiaľ čo na úrovni makroekonomiky sú centrom záujmu ohraničenia, kladené na pravú (čisto finančnú) časť rovnice rovnovážnych cien. Pritom v tejto pravej časti rovnice NIE sú naturálne ukazovatele tovarovej výmeny odvetví prítomné tak priamo, ako ani v ich finančnom vyjadrení.

 

Od začiatku 1950-tich rokov je známa matematická poučka:

„Ak sa v optimálnom riešení priamej úlohy nerovnica № k rieši ako ostrá (t.j. plní sa podmienka « > » alebo « < », namiesto variantu možnej a) rovnice alebo b) neriešiteľnosti úlohy ), tak optimálna hodnota príslušnej duálnej premennej sa rovná nule“.

 

Taktiež poznáme zo začiatku 1950-rokov aj ekonomické interpretácie teórie duality. Obyčajne sa v nich v roli priamej úlohy skúma nejaká úloha tovarovej výmeny LP-T, v ktorej sa premenné interpretujú ako objemy zdrojov, zapájaných do výrobného procesu. Vtedy ako duálna vystupuje úloha rentability LP-R, v ktorej sa premenné interpretujú ako nejaké ceny13 príslušných zdrojov.

 

Interpretácia je nasledovná:

  1. v priamej úlohe sú premenné –OBJEMY produkcie alebo zdrojov v ich naturálnom účte(vyjadrení);

  2. v duálnej úlohe sú premenné – CENY,

  • táto 2.(duálna úloha) sa stala tradičnou, všeobecne známou..bežnou.

Viď napr. odborná literatúra „Matematická ekonomika na PC“ od M. Kuboni (preklad z japončiny „Financie a štatistika“, r. 1991, japonské vydanie z r.1984) – výber-príručka – „Praktická učebná pomôcka na aktívne štúdium základov trhovej ekonomiky“, ako sa píše v poznámke k danému vydaniu; „Operačná analýza“ od J.P. Zaichenko („Vyššia škola“ r.1979) – štandardné skriptá pre Vysoké školy a Univerzity.

 

Uvedená poučka získava v takýchto interpretáciách nasledujúce ekonomické vyjadrenie:

 

Ak objem nejakého zdroja v optimálnom riešení priamej úlohy prevyšuje ohraničenia,

tak cena zdroja v optimálnom riešení duálnej úlohy je NULA.

 

Ide o všeobecne známe tvrdenie, ktoré poznáme zo svetovej literatúry už viac ako 70 rokov a medzičasom odborne už i zovšednelo a stalo sa štandardným..:

J.P.Zaichenko, str.88: „Ak sa nejaký zdroj bi nachádza v prebytku a i-té ohraničenie sa realizuje ako ostrá nerovnosť, tak sa ono stáva nepodstatným a optimálna cena príslušného zdroja je rovná 0

M.Kuboni, str. 244: „Okrem toho, simplexné14 kritérium z úlohy (LP1-D – je označenie duálnej úlohy v danej knihe) znamená, že zdroj k, existujúci v množstve, prevyšujúcom optimálne využiteľný objem, sa stáva voľným zdrojom a jeho cena sa mení na nulu

 

Aby sme ale boli presní a potichu (medzi riadkami) neprevracali kontext citovaných zdrojov, treba na tomto mieste vyšpecifikovať výhradu daného interpretačného zmyslu15: práve uvedené ekonomické interpretácie sa vzťahujú k iným ekonomickým úlohám, rozdielnym oproti nami skúmanej úlohe riadenia mnohoodvetvového národného(alebo koncernového) hospodárstva ako celku v 

1) biosféricky prípustnom a 

2) spoločensky prijateľnom režime.

 

V oboch citovaných zdrojoch sú skúmané úlohy optimalizácie riadenia súkromných štruktúr v rámci voči nim objemnejšiemu hospodárskemu systému.

Inak povedané: skúma sa v nich úloha, ako vyjsť na trh so svojou produkciou a nepohorieť.

V súlade s tým sú v nich premenné

  1. priamej úlohy (tovarovej výmeny), odlišnej od tej našej, interpretované ako spotrebované, ohraničené objemy zdrojov, dostupných štruktúre v procese výroby jej produkcie;

  2. a premenné duálnej úlohy (rentability), sú taktiež odlišné od tej našej a interpretujú sa ako ceny za spotrebu týchto zdrojov.

 

Napriek tomu niet z pohľadu účtovníctva, zohľadňujúceho náklady v procese riadenia výroby, rozdielu medzi platbou za spotrebu zdrojov a platbou za produkciu dodávateľov. Preto sú pre nás dôležité nie ekonomické úlohy, skúmané v citovaných zdrojoch so zapojením aparátu lineárneho programovania, ale tá okolnosť, že ak sa v mikroekonomických interpretáciách (vo vzťahu k štruktúrne izolovanej súkromnej firme) premenné priamej úlohy interpretujú ako objemy, tak premenné duálnej úlohy sa interpretujú ako ceny.

 

Avšak odhliadnuc od toho, že ekonomické interpretácie lineárneho programovania sú v odbornom prostredí medzi špecialistami všeobecne dávno dobre známe, tak svetová ekonomická veda za viac ako 70 rokov nevyvodila z toho jediný možný zmysluplný dôsledok16..17

Taktiež oficiálnej ekonomickej „vede“ ani AKOŽE nedocvaklo, že z teórie duality v jej aplikáciách vo vzťahu k úlohám riadenia (a organizácie samoregulácie) mnohoodvetvových výrobno-spotrebiteľských systémov, skúmaných ako celok vyplýva, že:

 

CENNÍK18 vnútorného trhu mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému na produkty a služby osobnej, rodinnej a spoločenskej mimovýrobnej19 spotreby, je VEKTOR CHÝB JEJ RIADENIA v jeho finančnom vyjadrení.

 

Toto tvrdenie, vyslovené vo vydaní „Mŕtvej vody“ z r. 1991 intuitívne na základe zdravého sedliackeho rozumu vyjadreného v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia, má aj strohý metodologický podklad na základe Teórie duality lineárneho programovania.

 

Dané tvrdenie je spravodlivé aj vo vzťahu k národnému hospodárstvu ako celku. Ak by sme použili terminológiu súčasnej „ekonomickej vedy“, tak ide o úroveň „makroekonomiky“, na ktorej duálna (vo vzťahu k úlohe tovarovej výmeny) úloha lineárneho programovania, t.j. úloha rentability, však žiaľ zatiaľ oficiálne AKOŽE nenašla manažérsky zmysluplnú interpretáciu za viac ako 70 rokov. Pritom ide o dobu viac ako dostatočnú..

 

...pokračování

 

poznámky

1 Ide o dimenzovanie výrobno-služobného systému viac na bezpečnostnú stabilizačnú rezervu a síce pomalší, no udržateľný rozvoj, ako pri korporáciách, kde sa cieľ(„target“) vždy o 5-20% nadstrelí, čo vyvoláva síce niekedy dobré okamžité kvartálne výsledky (naháňané úrokovými sadzbami ich materských banksterských trustov), no spôsobuje veľkú fluktuáciu zamestnancov, ohrozuje okolie a biosféru a celkovo zvyšuje nevyhnutne sociálne napätie so všetkými negatívnymi, deštruktívnymi sprievodnými procesmi systému pod kontinuálnym(dlhodobým) stresom. (pod neustálym napätím za hranou nadimenzovanosti daného systému sa totiž každý systém zrýchlene opotrebováva, biologický systém – i kolektívny nežiadúco mutuje, podlieha chorobám, predčasne starne, atď..) Kozmeticky sa to snažia tímy firemných psychológov(a outsourcových inžinierov, lekárov) meniť cyklickými obdobiami tzv.„benevolentnejšej zákaznícko-zamestnaneckej politiky“, no ide spravidla o fikciu - skôr podvod, manipuláciu s ilúziou zníženia vnútornej konfliktnosti celkovej politiky systému a reálne ide naopak ešte o jej dodatočné zvýšenie. Viď princípy frekvenčnej analýzy a procesného inžinierstva a ich praktické aplikácie. Navyše ide drvivá väčšina optimalizácie výroby vždy na úkor pridávania povinností zamestnancom (namiesto technicko-technologických zlepšovákov) a daňovo-dotačného vzájomného vydierania zvyškov ešte existujúcich štátov apod.. T.j., z pohľadu, z pozície tých pár akože si konkurujúcich nadnárodných korporátnych hráčov s kapitálovou kapacitou v ich bankových „konzorciách“ ďaleko prevyšujúcou kapacitu i najväčších štátov. (pozn. prekl.)

2 Ide o jednu z kľúčových charakteristík, vlastností systému.

V danom prípade ide o mieru schopnosti makroekonomického systému k uskutočneniu plánu aj v podmienkach ako

  1. nepriaznivého vplyvu vonkajších faktorov, tak aj 

  2. samotnému systému vlastných „šumov“.

 

3 Lineárne programovanie je oblasť algebry, skúmajúca systémy lineárnych nerovníc, podriadených cieľovej funkcii „minimum“, alebo „maximum“ od argumentu, taktiež sa javiaceho byť lineárnou funkciou. Lineárne programovanie je ako termín doslovným prekladom z angličtiny. Ujal sa v slovenčine ako znak(ukazovátko), iba čiastočne poukazujúci na vlastnosti spojené s termínom matematického aparátu ako takého. *Ad znak-ukazovátko: podľa starého budhistického príslovia – „Slovo mesiac nie je mesiacom samotným, ale iba prstom na neho ukazujúcim“. Viď aj princípy mechaniky tvorenia-sTrojenia MIM, resp. v predchádzajúcich kapitolách spomínaného rozšíreného, detailnejšieho modelu MIM-FEI.

4 A dnes suvenírne štáty, rozprestierajúce sa ako nové kolónie na jeho teritórií.

5 GeoMetria je vlastne pôvodná veda objektov, matérie.

Matematika je iba snahou o jej číselné, kódové vyjadrenie, o čo najuniverzálejšie nakódovanie jej objektívnych, fyzikálne zistených, definovaných mier, T.j., matematika slúži pre lepšiu prácu s matériou (včítane el.-mag-, grav,..polí, atď..), vrátane jej bežným okom neviditeľných foriem, infopolí-ľudovo „duchov“, tzv. biopolí – zložených zasa z tepelných a ďalších typov polí ich interferenciou, superpozíciou,.. kumuláciou ich kapacity, apod. Viď systém Maxwellových rovníc, rovníc popisujúcich správanie sa gravitačných polí, Základy termodynamiky, Mechaniky plynov, Hydromechaniky, Kinematiky, Dynamiky, ich práce s 1. a 2. deriváciami podľa času, priestorovými a ďalšími integrálmi, až po matrice, tenzory a ich operátory, atď apod. (pozn. prekl.)

6 Na stole môže i nič nezostať v prípade, že sa požiadavky na geometriu mnohostena, zadávané nerovnicami(hranicami), vzájomne vylučujú.

7 Príslušnými nerovnicami (pozn. prekl.)

8 Ide znova v podstate o v predchádzajúcich kapitolách opakovane spomínané doplnenie konštrukcie formálneho matematického modelu o „zdravý sedliacky rozum“, resp. svedomia a funkčne podmienenú intuíciu (pri (s)zladenom stroji psychiky jedinca a/alebo kolektívu – t.j., za predpokladu dostatočnej jednoty zmyslovo-emočno-racionálneho mechanizmu práce jeho/ich tzv. „psychiky“ = nadgenetickej zložky = „SW“). (pozn. prekl.)

9 Ako bolo vyššie uvedené: LP - Lineárneho programovania, T – ako skratka pre využitie daného matematického aparátu pre zefektívnenie tovarovej výmeny. (pozn. prekl.)

10 Čiastočne napr. viď https://en.wikipedia.org/wiki/Duality_(optimization) (?) pozn. prekl.

11 Rozmernosť matice je množstvo riadkov a stĺpcov nachádzajúcich sa v nej. Vektor(stĺpec) je vlastne matica s jedným stĺpcom.

12 „Riadenie reálnych cien“ je jednoznačný, úzky odborný termín. Ak sa narúša rovnosť pri dosadzovaní rovnovážnych cien (3) reálneho cenníka (a vektora zložiek jednotlivých pridaných hodnôt..) do rovnice, tak možno získať hodnotu vektora „M“. Vektor M je vlastne saldo = chyba(odchýlka) medziodvetvovej bilancie. Ak tento vektor chýb zahrnieme ako súčasť vektora zložiek jednotlivých pridaných hodnôt, tak rovnica rovnovážnych cien sa stane rovnicou reálnych cien, veľmi užitočnou pri niektorých druhoch medziodvetvovej analýzy.

13 V danom prípade „ceny“ dostali prívlastok „nejaké“ preto, že zďaleka nie všetky ekonomické interpretácie lineárneho programovania sú postavené na reálnych cenách na trhu. Často sa totiž používajú cene podobné parametre, získavané z expertných odhadov ekonomickej úlohy ako takej.

14 Simplexný = jednosmerný (pozn. prekl.)

15 špecifikačnú klauzulu ohraničenia platnosti daného výroku (pozn. prekl.)

16 Vývod, konzekvenciu, konklúziu. (pozn. prekl.)

17 Čo by zároveň do veľkej miery v podstate vyriešilo podstatu drvivej väčšiny globálnych biosféricko-ekologicko-sociálnych problémov(„výziev-príležitostí“), s úrokovo generovanou úplne zbytočne nadmerne zdroje plytvajúcou ideológiou konzumu pod názvom „Výhodné predať“(svoj čas, dieťa, svedomie, obličku,..), ňou zasa generovaným problémom s umelým riadeným sociálnym napätím, odpadmi, motiváciou k nekonečným vojnám pri danej pyramídovej hre inak sa „samopožierajúceho hada“, niektorými klimatickými posuvmi, migráciou, atď apod..

Proste dominový efekt „dopustenia“(spúšťania) tejto konkrétnej bezpečnostnej matrice HNNR supersystému(viď predchádzajúce kapitoly) prestane byť zbytočne danou chybou-zámerom padlých manažérov jemu podriadeného systému živený, evokovaný. (pozn. prekl.)

18 Preiskurant (ger.)

19 Mimo výrobného cyklu polotovarov, atď..