8.1.2020
To, že boli v posledných rokoch sprístupnené predrevolučné a emigrantské práce, týkajúce sa sociológie, je dobre, je však pomerne naivné a hlúpe hľadať v nich objasnenia udalostí zo začiatku minulého storočia a recepty na riešenie problémov súčasnosti. Ak by ich autori správne chápali čo sa vtedy dialo vo svete, boli by schopní ideologicky poraziť marxizmus vo všetkých jeho prejavoch, poukážuc na neudržateľnosť(nefunkčnosť) jeho „vedeckých“ základov. V rokoch 1917 – 1922 zožala napr. ruská inteligencia plody vlastnej intelektuálnej závislosti(príživníctva) a nedostatočnej kvality kultúry myslenia. Ideové základy jej zničenia boli taktiež súčasťou marxizmu. Ona to však nechápala a dokonca väčšinou ani nevnímala. V (Marxovom) „Anti-Düringovi“ sú nasledujúce slová, ktorými sa začína filozofia dejín triednych(kastových) spoločenstiev1:
«Rozdelenie spoločnosti na triedy – a) vykorisťujúca a b) vykorisťovaná,
či a) vládnúca a b) utláčaná, bolo nevyhnutným dôsledkom vtedajšieho minimálneho rozvoja výroby2.
Pokiaľ celková práca daného spoločenstva
-
produkuje objemy, ktoré len o málo prevyšujú najnevyhnutnejšie prostriedky na prežitie všetkých jeho členov, a pokiaľ,
-
následne z tohto dôvodu veľká väčšina populácie musí venovať práci všetok (alebo takmer všetok) svoj čas, dovtedy sa takáto spoločnosť nevyhnutne rozdeľuje na triedy.
Paralelne s touto veľkou väčšinou spoločnosti, ktorá sa zaoberá iba vynútenou prácou, je formovaná aj trieda oslobodená od bezprostrednej výroby a kumulujúca vedomosti o takých celospoločenských potrebách(dejoch), ako je koordinácia(riadenie) a celkové riadenie práce, štátnické (*medzinárodné3) záležitosti, súdnictvo, veda, umenie atď.
Z toho vyplýva, že základ rozdelenia spoločnosti na triedy definuje zákon rozdelenia(*špecializácie) práce. To však vôbec nevylučovalo použitie násilia, bezohľadnosti, špekulácie a podvodu pri vytváraní tried. Tento jav taktiež neprekážal vládnucej triede(klanu, kaste), uzurpujúcej si moc, upevňovať svoje postavenie na úkor skupín(tried) ľudí pracujúcich a samotné riadenie spoločnosti zvrátiť na nástroj vykorisťovania más (*spoluobčanov).» (Časť III, hl.II).
Na tomto mieste F. Engels vedome alebo podvedome(z nedbalosti??)4 použil pomerne nejasné rozlíšenie pojmov, dôsledkom čoho nie je v marxizme dostatočne rozlíšená
1 A) práca riadiaca(vedúca), od
B) práce „duševnej“ takej, ktorá nie je spojená s riadením ĽUDÍ 5;
2) a fyzickú prácu stotožnil výlučne s prácou vo výrobe;
3) ľudia dôsledkom takejto interpretácie F. Engelsa chápali pojem „vykorisťovanie“ ako pojem počiatočný(primárny), hoci aj on sám priznáva, že je spojený s riadením(vedením) spoločnosti;
4) pojem
a) celospoločenského rozdelenia práce (*špecializácie) je v diele F. Engelsa podsúvaný namiesto pojmu
b) proces celospoločenského spájania práce a tiež je skúmaný skôr zvonku – takým spôsobom zostáva nejasné(zámerne? zahmlené), prečo jeho objavenie sa akožezákonite vedie k triednemu rozdeleniu(kast(*r)ácii) spoločnosti so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Je to nevyhnutný dôsledok mentálne ohraničeného, tzv. po-stupného(stavového) skúmania jednotlivých(akožeojedinelých) po sebe nasledujúcich spoločensko-ekonomických STAVOV v ich STATICKEJ(nedynamickej6) pozícii.
Pri PROCESNOM pozorovaní7 prechodu(transformácie) stavov od jedného k nasledujúcemu, v rámci zvolenej časovej osy, t.j. napr. počínajúc prvotnopospolnou spoločnosťou až k davo-„elitárnym“ systémom, by autor určite musel prísť nevyhnutne k oveľa presnejšiemu rozlíšeniu pojmových rámcov(pomenovaní8) kvalitatívne rôznorodých javov a celková jeho logika by spočívala na presnom systéme vzájomných vzťahov medzi týmito pojmami9. *T.j., ako základ ďalšej optimalizácie(vylepšovania) celkového samoriadenia spoločnosti, v záujme všetkých.
Nepresnosť Engelsovho výkladu práve na tomto mieste diela «Anti-Dühring» (z roku 1878) sa o 25 rokoch neskôr prejavila v marxizme v podobe takého deja, ako bola MACHAJČINA (podľa mena jedného z jeho „realizátorov“ V.K. Machajského10).
Fenomén tzv. machajčiny(alebo machajstva) je typický pre mnohé myšlienkové pochody, prebiehajúce v spoločnosti u osôb, ktoré sú ovládané nadžidovským „slobodo“murárstvom.
S týmto konkrétnym javom začali dvaja židia V.K. Machajskij (pseudonym Voľskij) a E. Lozinskij – t.j., nejaký čas mlátili prázdnu slamu(ľudovo povedané „kecali“) a omieľali dokola stále znova tie isté pojmy a úvahy, neprekročiac celé desaťročia ich rámec; následne zomreli čudnou smrťou, zanechajúc po sebe nejaký tzv. „literárny odkaz“ – nejaké akožemýtické semenište určitých špecifických myšlienok(programov, algoritmov) do budúcna.
Ide o úplne rovnaký postup, ako s teóriou tzv. «permanentnej revolúcie», od jej pôVodcov Helphanda-Parvusa a Bronsteina-Trockého – t.j., takisto kopec literatúry, ktorá sa za desaťročia nevymanila z demagogického kolotoča svojich vlastných pojmov a ideí; a dve čudné úmrtia v rokoch 1924 a 1940. Po obsahovej stránke nejakého rozdielu medzi machajštinou a bronšteiniánstvom(trockizmom) niet. Iba ak, tak v pojmovom aparáte..
Machajčina bola vyvinutá z tzv. «ekonomizmu» - t.j., z prúdu marxizmu, ktorý odmietal politický zápas robotníckej triedy a tvrdila zhruba nasledovné11:
a) že v kapitalistickej spoločnosti je inteligencia spoločenskou triedou, ktorá má monopol na vedomosti (špecifický druh výrobného prostriedku) a z pokolenia na pokolenie sama seba obnovuje („znovuzrodzuje“);
b) že táto trieda je vykorisťovateľská, pretože sa zúčastňuje na druhotnom prerozdeľovaní pridanej hodnoty, odoberajúc jej časť kapitalistom, ktorí predtým už uskutočnili prvotné prerozdelenie medzi I. a II. skupinou občanov12;
c) že socializmus je čisto intelektuálna triedna ideológia, prejavujúca úsilie inteligencie zbaviť sa súkromníkov-kapitalistov (buržoázii), s ktorými je nútená sa deliť v priebehu procesu privlastňovania si pridanej hodnoty;
d) že inteligencia potrebuje robotnícku triedu iba ako slepý nástroj na zvrhnutie moci buržoázie a po takomto prevrate zostane v podmienkach socializmu pre robotnícku triedu všetko po starom; t.j., že robotníci (dav, stádo) budú z pokolenia na pokolenie pracovať a reprodukovať sami seba a inteligencia („elita“) si bude z pokolenia na pokolenia privlastňovať pridanú hodnotu a taktiež reprodukovať samú seba. Spoločnosť zostane triednou a vykorisťovanie bude zachované vďaka monopolu inteligencie na vedomosti(know-how)13;
e) že z uvedených dôvodov sa robotnícka trieda musí oslobodzovať nie len od útlaku(jarma) buržoázie ale aj od jarma inteligencie14. Tým už ale machajčina vyniesla aj rozsudok smrti nad predrevolučnou inteligenciou. A to v čase, keď klasický marxizmus takýto postup na úrovni vedomia(oficiálne) zatiaľ prosto zamlčiaval(*maskoval).
Trockisticko-leninská tradícia vzťahuje tzv. «inteligenciu» ku špeciálnej sociálnej vrstve. Otvorene ju síce v rámci kapitalistickej spoločnosti triedou nenazývali, ale na úrovni podvedomia(medzi riadkami) ju priraďovali k buržoázii15. Často ju totiž označovali termínom «buržoázna inteligencia». Po revolúcii je na princípe triedneho pôvodu dávaná A) «buržoázna inteligencia» do protikladu s B) «robotníckou a roľníckou inteligenciou»16.
Porovnávajúc machajčinu s klasickým marxizmom-trockizmom-leninizmom, možno poznamenať, že machajevčina chápe vykorisťovanie človeka človekom hlbšie ako marxizmus-..-leninizmus. Vedome ho(vykorisťovanie, zotročovanie) totiž spája s monopolom na vedomosti(know-how), ktoré je vlastné príslušnej spoločenskej vrstve(kaste). Avšak podobne, ako celý ostatný marxizmus, riadiacu prácu z celkovej množiny „mentálnych aktivít“ nevyčleňuje(neidentifikuje). A to napriek tomu, že existencia deficitu v spoločnosti súvisí logicky a jednoznačne práve s riadením. T.j., práve umelý deficit schopnosti riadenia, teda monopol umožňuje tejto „kaste“ určovať si za neho(riadenie) monopolne vysoké ceny. Deficit naozaj kvalitného vzdelania v spoločnosti je tiež dôsledkom príslušnej cielenej politiky riadenia(manažmentu), hoci si túto skutočnosť tak oficiálne vedenie(na rozdiel od neoficiálneho, tichého) danej spoločnosti, ako ani samotná táto spoločnosť, vôbec nemusia uvedomovať. Deficit výkonu vzdelávacieho systému sa KVALITATÍVNE ničím nelíši od iných kapacít v rámci celkového procesu spájania práce17. A za účelom udržania monopolne vysokých cien môžu príslušné spoločenské vrstvy(záujmové skupiny, kasty) vedome alebo nevedome spomaľovať(i kompletne blokovať) rast výkonnosti a kapacít18, môžu ničiť produkciu, presmerovávať ju na iné trhy za monopolne dampingové ceny pre zruinovanie konkurencie, vytvorenie umelého chaosu a destabilizácie podľa operačnej potreby vedenia tohto typu vojny, projekcie moci, atď. apod. *Viď napr. klasická metóda manažmentu systémom „riadených katastrof“19.
Vo vzťahu k systému vzdelávania je „inteligencia“ proste iba produktom toho samého systému; a presne rovnakým spôsobom možno ničiť aj výrobné kapacity konkurencie, ničiť jeho produkciu, skupovať ju lacnejšie na jednom trhu a predávať na druhom. Spôsoby(formy) všetkých týchto manipulácií môžu byť otvorene cynické, alebo môžu mať formu dojemnej starostlivosti o «všeobecné» dobro, sociálnu spravodlivosť a pod.
Klasický marxizmus…leninizmus sa oboril(zaútočil) na machajčinu za jej odmietanie socializmu v jeho interpretačnej verzii; neoliberálna inteligencia sa zasa potešila kritike klasického marxizmu zo samotného marxistického tábora, no cítila sa zároveň aj hlboko dotknutá vo svojich „najintímnejších pocitoch“, pretože ona samotná (ostane rovnako ako akákoľvek iná inteligencia davo-„elitárnej“ spoločnosti) vidí reprezentanta ideí všeobecného blaha iba V SEBE SAMEJ20 a nebola schopná zniesť obvinenia v tom, že v 1.rade ona sama vykorisťuje vlastný národ.
1 SpoloČnosť je v hlbšom etymologickom zmysle vyššia úroveň spoločenstva, keď si ono uvedomí spoločné hodnoty a ich vedome rozvíja ako celok, nielen slepo preberá od inžinierov, kňazov, resp. jelít.. Viď predchádzajúce kapitoly a „Evolúcia od klanov a kmeňov, k národom a ľudstvu.. “. Ostatne čiastočne podobne, ako „Cez písmo - od šamanov ku kňazom..“ (Princípy riadenia vývoja jazyka, ako atribútu kolektívneho podvedomia.). (pozn. prekl.)
2 Má to aj psychologickú verziu vysvetlenia hybných síl v pozadí uvedeného socio(ne)logického fenoménu: V spoločnosti tých, ktorým Zhora dané bola stať sa ľuďmi, prevládajú „démonické“, zombi a zverské konštrukcie stroja ich psychiky.
* T.j., zombíkom a zvieratkám, vyzerajúcim ako ľudia, vládnu „démoni“ v ľudskej koži (sociopati koncentrovaní automatizovanými mechanizmami personálnej-HR-politiky do pozícií CEO, mannažerov a občas i politikov). Na spodku spoločnosti sú poniže zvierat narkomani (u nás hlavne alkoholici). I preto je miera paralýzy – riadenie saturácie spoločnosti narkotikami tak dôležitou otázkou európskej i globálnej zákulisnej politiky. Inak by mohla vzrásť pravdepodobnosť, že sa zotročené národy začnú pyramídovej kryptokoloniálnej totalite brániť, do neakceptovateľného pásma pravdepodobnosti. (Vyššia štatistika – Metódy nepriameho bezštruktúrneho a dištančného riadenia – formovanie predpokladov úspešného operačného prostredia pri preventívnom vytváraní kolektívneho podvedomia mechanizmami korporátnej kultúry) (pozn. prekl.)
3 V konečnom dôsledku globálne. (pozn. prekl.)
4 Pozri predchádzajúce kapitoly na tému: Na ktorých konkrétnych bodoch(manipuláciach a zamlčaniach) je založený podvod F.Engelsa a K.Marxa? (pozn. prekl.)
5 Každá práca (= tvorenie) je totiž v 1.rade riadenie. T.j., riadenie (sTrojenie – viď úvodné lekcie KSB/DVTR) svojich myšlienok, rúk, nôh, očí, vnímania, atď.
Ak chcem riadiť aj iných ľudí okrem seba, ide o 2. úroveň riadenia.
Práca sa teda rozlišuje na 2 typy, 2 úrovne riadenia. 1. Seba a 2. druhých. Rozlíšenie nástrojov, prostriedkov, „protéz“ a podobne, je v tomto zmysle sekundárne a nepodstatné.
T.j., ak riadim ľudí, pracujem iba s najhodnotnejším, najdrahším materiálom, nástrojom, aký existuje. Preto za normálnych okolností vyžaduje špeciálne opatrenia - vzdelanie(v 21.stor. štandardne, z dôvodu zrýchlenia sociálneho času a tak reakcieschopnosti, celoplošne nutné), na ktoré si až donedávna jelitá uzurpovali výlučný monopol a všemožne ho maskovali a popierali. Viď vyššie uvedený text. (pozn. prekl.)
6 Skúmanie dynamických dejov napr. vyžaduje (ako sme sa v predchádzajúcich kapitolách bavili) 2.deriváciu podľa času, tým identifikujem pri nasadení uvedeného matematického aparátu, tendencie vývoja a môžem rozlíšiť aj kľúčové faktory vplyvu na daný proces(po slovensky „dej“), príslušné silové vektory (podľa pravdepodobnostno-štatistických váh jednotlivých položiek), ich gradienty, atď. a pod. Tak vizualizujem simuláciu za účelom riadenia zvoleného záujmového infopoľa. Viď napr. spomínané modelovacie softvérové prostredia MATLAB®, SIMULINK®, pri záťažových testoch infopolí v aplikáciách na komplexnejšie sociálne konštrukcie aj Pro/ENGINEER®, CATIA®, atď. T.j., v prípade študentov špecializácii Aplikovanej(praktickej) matematiky a riadenia, sociálneho inžinierstva apod. na Technických univerzitách, Prírodovedeckých fakultách, či zainteresovaných laikov a študentov stredných škôl. V zásade by však na mnohé základné operácie a primárne ovládanie daného prostredia mala stačiť aj úroveň matematiky z II. stupňa ZŠ. (pozn. prekl.)
7 Hľadaní(identifikovaní) a vyhodnocovaní jednotlivých parametrov daného DEJA. Zároveň tvoria jednotlivé deje(=procesy) v ich vzájomnej previazanosti spolu s podriadenými a nadradenými (vertikálno-horizontálnymi) dejmi vždy jeden celok, kde má každý z nich svoju viac- či menej podstatnú rolu. Ako legokocky. Deje sú skladané pravidlami superpozície. Tak môžeme chodiť do minulosti(rekonštruovať) a budúcnosti(tendencie, smerovania), pohybovať sa v čase(Timeline cursor) daného procesu, riadiť ho, vediac odhadnúť, ako sa zmenou tohto „PROXY“procesu zmenia napr. parametre zvoleného (cieľového) dištančne riadeného procesu. Viď Základy frekvenčnej analýzy – Fyzika pre II. ročník stredných škôl - parametre f, T, amplitúda, fázový posuv. Pozri podrobnejšie prípadne aj „Dynamika a stabilita, predvídateľnosť riadenia“ – operácie strategického manažmentu, atď. apod. (pozn. prekl.)
8 Terminológii, ako predpokladu „nakódovania“(dostatočne presnému popisu jednotlivých veličín a ich hodnôt aktuálnych a následne želaných (Istwert - Sollwert)), t.j. ovládnutia procesu pred jeho preprogramovaním – prevzatím kontroly nad ním. (pozn. prekl.)
9 V tomto zmysle sú podobné ideologické (Marx, Engels, Lenin), náboženské texty a dnes „mediálne operácie“ v 1.rade programy „samo“riadenia zvolených osôb, cieľových skupín, alebo spoločnosti ako celku. A vo vyššom.. hlbšom zmysle, je akékoľvek slovo, text, či dokonca pred-stava, programom (projekciou) na zmenu aktuálneho stavu na želaný. Pritom, ak sa zamyslím (zanalyzujem), ako k aktuálnemu stavu došlo, môžem postupne identifikovať faktory, ktoré k nemu viedli a zmenou ktorých môžem korigovať tendenciu vývoja tohto procesu. Dnes zmeniť budúCnosť, „osud“, stať sa tvorcom, sTrojcom, Čelovekom, ak zodpovedne zohľadním aj pravdepodobné ciele Vis Maior a zohľadním ich v realizácii (nielen, že budem pasívny a nepôjdem vyslovene proti). (pozn. prekl.)
10 J.V.K. Machajskij – poľský anarchista, ktorého ideológiou bola o. i. aj fanatická nenávisť k inteligencii, akože výlučne vykorisťujúcej proletariát. (porovnaj napr. s ideami Ho-Či-Mina, Pol-Pota a ďalšími „revolucionármi“ a na ktorých francúzskych elitných školách, kurzoch a kým boli v nemalej miere formovaní.. teda okrem „londýnskej“ a „zürišskej“ školy nadnárodných politicko-teroristických školení, až po klasický Fort Benning apod.., v prípade riadenia nekonečných pučov v Latinskej Amerike v záujmoch strýka Sama.) (pozn. prekl.)
11 Odvádzala pozornosť (vytvárala falošné ciele, zvádzala na falošnú stopu) nasledovným spôsobom:
12Ako bolo vyššie v texte uvedené, objektívne v rámci procesu celospoločenského spájania práce ani jedna z oboch skupín občanov neexistuje *a rozlišujú sa na skupiny úplne iné
1) Tí ktorí riadia ľudí a
2) tí, ktorí riadia-tvoria čokoľvek iné
(schéma obr. 2)
13V tomto treba ale asi naozaj machajovcom zložiť poklonu. T.j., vyzerá, že zakladatelia tzv. machajčiny popri rôznych manipuláciách a extrémizme, naozaj veľmi dobre poznali psychológiu svojich súdruhov z marxistických strán, dôsledkom čoho sa vo svojej podstate prognóza machajovcov po roku 1917 potvrdila.
14 Dnes sa to týka nielen tzv. robotníckej triedy, ale celého národa, včítane tých spoločenských vrstiev, ktoré formálne patria k tejto tzv. „inteligencii“ (*v modernom podaní „mannažerskej vrstve“. T.j., aj v demokracii dlhodobo trpia pod totalitou kasty sociopatických, vyslovene egocentrických, resp. slepo poSlušných mannažerov – a ich rôznych nadnárodných mafióznych záujmových skupín, starých feudálov, aristokracie, banksterov apod., aj normálni poriadni a zodpovední bežní riadiaci-vedúci pracovníci. – pozn. prekl)
15 Buržoázia (z fr. bourgeoisie = meštianstvo, meštiactvo, buržoázia) je pojem, ktorý má dva základné významy. Vznikol v 16. storočí vo Francúzsku ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia manufaktúr, neskôr tovární a pod.). Od čias Francúzskej revolúcie (začala r. 1789) je buržoázia chápaná ako opak citoyena, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. tretieho stavu (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny.
V chápaní Karla Marxa má ale buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu kapitalistickej spoločnosti, zjednodušene o všetkých podnikateľov. Buržoázia vykorisťuje proletariát a je niečo ako jeho protikladom, čo vedie k revolúcii a vzniku beztriednej spoločnosti. Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú nadstavbu (pozri aj marxizmus, historický materializmus). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch socializmu často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka. (Wikipedia)
16 Podľa prastarého mannažerského hesla: “Rozdeľuj a panuj..(a realitu maskuj)“ (pozn. prekl.)
17 Jej špecializácie a integrácie. T.j., marxisti pomenovali(poukázali) na špecializáciu práce, no tým, že zamlčali jej integráciu(prepájanie, spájanie, normalizáciu), sa snažili
-
zatieniť, zamaskovať jeden z kľúčových, ešte podstatnejších procesov.
-
Okrem toho, že zároveň prezentovali špecializáciu ako spoločenský konflikt, zatieňujúci konflikt medzi riadiacimi a riadenými v prípade, že si riadiaci pracovníci chcú za každú cenu zachovať na svoju pozíciu monopol, spojený s vysoko nadštandardnou spotrebou, s „prsteňom moci“ ..noci a tak blokujú potenciál „zvyšku“(95%) spoločnosti, deklarujúc nutnosť potreby riadenia „bezprízorného (podĺa nich) plebsu“.
-
Ďalej jelitá (marxistické, či akékoľvek) touto operáciou riešili fikciu umelého stresu a deprivácie, t.j., systematického šokovania svojho hostiteľa(bežnej populácie) tým, že špecializáciu definovali medzi riadkami nie ako konštruktívnu konkurenciu, ale súčasť akožprirodzeného pseudordarwinistického nezmieriteľného boja tried(kást), skupín populácie, jednotlivcov, atď. apod., s čím pokračovali aj v nasledujúcom totalitnom režime – v tzv. neoliberálnej davokracii; (pozn. prekl.)
18Aj blokovaním rozvoja pomocou neprimeraných tzv. autorských práv, keď má vynálezca, alebo firma dostať primeranú odmenu za svoj objav, ale nesmú sa korporátnym kšeftovaním s patentmi špekulatívne blokovať celé odvetvia. A zďaleka nielen kvôli peniazom (kvôli zisku), ako sa snažia demagogické presstitútky na zákazku agitačne dav presvedčiť. U koncipovaní tzv. autorského a hlavne patentového práva ide primárne o zámerné dlhodobé systematické brzdenie prístupu k informáciám a tak o blokovanie rozvoja spoločnosti, o jej maximálnu možnú paralýzu s cieľom zachovania informačného náskoku jelít. Tak pohoreli, snažiac sa blokovať rozvoj svojich oviec aj jelitá indiánskych kultúr predkolumbovskej Ameriky, spolu so svojim „dobytkom“. A tak pohorí aj Západ v konkurencii rozvoja civilizácii v kontakte s Áziou, ak s touto samovražednou politikou idiotizácie a blokovania potenciálu vlastnej populácie neprestane. CUI BONO? Teda: Stačí v podstate, ako skoro vždy, len existujúce ZÁKONY REINTERPRETOVAŤ pod inú koncepciu samoriadenia spoloČnosti. (pozn. prekl.)
19 pozri aj aplikáciu dlhodobo v iných častiach sveta po stáročia kolonializmu vytestovaného mechanizmu tzv. deforiem, pseudoreforiem v nových kryptokolóniách býv. Východného Bloku s cieľom ovládnutia ich priemyslu, prírodných a ľudských zdrojov(=otrokov). T.j., operácia vyzerá navonok spravidla ako katastrofa, „samo“kolaps podnikov a hospodárstva akože nekonkurencieschopnosťou a sabotážou, chamtivosťou kriminálnych živlov, fragmentov miestnych bývalých spravodajských zložiek, podplatenej časti dlhodobo sabotážnej kolaborantskej bývalej verchušky, ktoré síce hrajú svoju svoju drobnú, pred ovčanmi maskovaciu, no celkovo zanedbateľnú rolu.. ako falošný cieľ, dôvod. Ľudovo: „Ako keď chcem vzadu v obchode celý sklad vykradnúť, presmerujem pozornosť prevádzky na nejakého bezdomovca, ktorému zaplatím, aby pred kamerou rožok a pivo ukradol a pritom najlepšie riadny bodrel narobil..“
20 A je tomu tak doteraz. Napr. Pomerne známy politológ S. Kurginyan v článku “Tretia možnosť” (Noviny “Zajtra” č. 51 z r. 1997) píše: «JE PATRIOTICKÁ INTELIGENCIA SCHOPNÁ TOHO, ABY VYPLNILA ORGANIZAČNÝ, ELITNÝ, LÍDERSKÝ DEFICIT A STAŤ SA PLNOHODNOTNÝM, SAMOSTATNÝM POLITICKÝM ZÁKLADOM, SCHOPNÝM VIESŤ CELONÁRODNÉ PROTESTNÉ MASY V TAKÝCHTO ZLOŽITÝCH PODMIENKACH?»
«Plnohodnotným politickým základom (substanciou, existenciou)» môže ale byť iba národ celkovo a určite NIE nejaká sociálna skupina, definovaná spôsobom jej účasti na Procese celospoločenského prepájania a špecializácie práce. A to aj v prípade, že by táto spoločenská skupina bola schopná dlhodobej samoreprodukcie v priebehu pokolení na základe štatistického prevládania predstaviteľov stále rovnakých klanov v nej samotnej.
Informační báze KSB