KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (45)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (45)

13.12.2019

předchozí část

 

 

* * *

 

Spoločná bezpečnosť(a tak bezpečná spoloČnosť) je na všetkých úrovniach univerzálnych prostriedkov riadenia1 tak - či onak určovaná2 mierou výchovy človeka, schopného VEDOME ovládať všetky tieto nástroje - zbraňové systémy studenej(=inFormačnej) vojny.

Aspoň na základnej úrovni.

 

Raskoľnikov (jedna z hl. postáv od F.M. Dostojevského: „Zločin a trest“) sa dal na cestu svojvôle v boji s kšeftárstvom3, čo je do istej miery správne a morálne. Chybné je však to, že najprv sa chytil sekery a až potom rozumu.. Pričom sekery sa chytil rozhodnejšie a efektívnejšie ako rozumu. Začínať sa nemá od chladných, či strelných zbraní na šiestej úrovni zbraňových systémov ale od svetonázoru(celkového chápania sveta4), čo je ekologicky čistý a najsilnejší nástroj 1. priority(úrovne) riadenia. Tiež inak mimochodom chladný, pretože horúca hlava k ničomu dobrému viesť nezvykne – a to na žiadnej zo spomínaných všetkých šiestich priorít univerzálnych nástrojov riadenia5.

 

 

 

IV. CELKOVÝ ZÁVER

 

 

 

Všetko doteraz v tejto publikácii uvedené zväčša neprekračuje rámec bežných skutočností(faktológie), ktoré drvivá väčšina populácie dobre pozná zo školských učebníc (a niekoľko drobných detailov aj z vysokoškolských) a i laickej verejnosti široko dostupnej populárno-vedeckej literatúry, vydávanej za posledných 30 rokov, či dokonca ešte dlhšie. Poriadne pochopenie tu vysvetľovaných tém si však vyžaduje trochu HLBŠIE NEZAUJATÉ POZOROVANIE6.

Všetko vyššie v texte vysvetľované7 predstavuje predovšetkým systém stereotypov8 rozpoznávania javov a formovania ich čo najsprávnejších(najobjektívnejších) obrazov (interpretácií, postojov) vo vlastnom9 vedomí a tak postupne i v podvedomí.

V tejto publikácii popísaný systém je však v rozpore so systémom stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov, ktorý bol vytvorený na báze(základe)

  1. Biblie,

  2. „dialektického“ materializmu v jeho marxisticko-leninistickej interpretácii

  3. a kaleidoskopu10 mediálneho prie-myslu11.

Väčšina populácie býva pripútaná ku svojim systémom stereotypov12 všemožného druhu a preto nie sú schopní vzdať sa zlozvykov a bez hysterických emócií pokojne snažiť pochopiť(prípadne porovnať) INÝ systém stereotypov.

Z toho vzniká vzájomné ne-pochopenie (nedorozumenia rôzneho druhu), ako základ degradácie a ničenia spoločnosti z dôvodu rôznych svetonázorov13, v nej prítomných14.

Naopak, základom tvorby(spájania)15 je vzájomné pochopenie.

To si však vyžaduje osvojenie si cudzieho systému stereotypov rozlišovania javov(dejov, procesov) a formovania ich obrazov (chápania, predstáv o nich).

T.j., ide o osvojenie si cudzích metodologických stereotypov, čo umožňuje INTEPRETOVAŤ16

A) cudzie faktologické stereotypy17 cez svoje vlastné, alebo

B) svoje vlastné prostredníctvom cudzích.

A to znamená POCHOPIŤ18.

 

Všetky svetonázorové systémy (náboženské vierouky i svetské ideológie)

  1. hovoria v podstate o jednom a tom istom a používajú iba iný terminologický(pojmový) aparát.

Okrem toho sa len

  1. podrobnejšie venujú jedným aspektom života, pričom ostávajú úplne slepí k iným stránkam života.19

Preto spočíva zdravý, zmysluplný prístup k svojmu i cudziemu svetonázoru NIE v 

  1. scholastických20 sporoch o dogmách viery a systémoch «tabu», týkajúcich sa skúmania, či vôbec akéhokoľvek zaoberania sa vybranými zakázanými otázkami, ale

  2. v plnosti a detailnosti pohľadu na svet ako mozaiku jednotného celku, ktorý sa zrazu (alebo postupne) takto prejaví pred človekom ako výsledok osvojenia si nového (pre neho21) svetonázorového systému.

 

Ktorý svetonázorový systém je však lepší?

(*Aké sú kritériá hodnotenia funkčnosti tej-ktorej teórie a na jej základe vypracovaného modelu? – za účelom tvorenia = sTrojenia = riadenia)

Nuž ten pomocou ktorého možno vykonať podrobnejšiu(detailnejšiu) a hlbšiu prognózu vývoja prebiehajúcich procesov a tak využiť túto prognostickú informáciu v praxi každodenného života (*spoluriadenia svojho osudu - budúCnosti).

 

Môže sa pri tom stať, že v rovnakom časovom období(perióde) môžu dva rôzne prakticky aplikovateľné, vzájomne si odporujúce systémy stereotypov rozpoznávania javov22, ponúkať

  1. dostatočne dobre praxou potvrdzované výsledky;

  2. v iných aspektoch rozlišovania(+ popisu a riadenia) reality môžu však klamať tak

b1) oba systémy, ako aj

b2) každý jednotlivo

(*a inak, špecificky, vytváraním každý vlastnej ilúzie).

To hovorí o tom, že sú iba útržkami nejakého iného obsiahlejšieho systému stereotypov rozpoznávania javov a tvorby(formovania) ich predstáv (obrazov) vo vedomí i podvedomí. Tento obsiahlejší systém použije následne iný terminologický a pojmový aparát, vyrieši vzájomné antagonizmy (protirečenia) systémov, ktoré boli jeho predchodcami a potvrdí ich správnosť na kvalitatívne novej úrovni rozvoja svetonázoru23 spoločnosti. (*Integruje)

 

Je preto vcelku zákonité, že budú takí, čo si prečítajú práve vysvetlené a

  1. SAMI nebudú chcieť vystúpiť z klietok svojich stereotypov;

  2. iní zasa vo vyššie uvedenom uvidia práve to, čo im chýbalo a iba slepo prevezmú všetko vypovedané;

  3. ďalší budú možno pobúrení spôsobom vysvetľovania viac, ako vecným obsahom povedaného;

  4. niekto tam môže uvidieť „nepovolené“ skúmanie zakázaných „tabu-tém“;

  5. a niekto v tom dokonca možno bude vidieť pokus vyprovokovať mafiu na spustenie represií proti po-slušným, vernepoddaným „dobroserom“(s prepáčením).

Všetko sú to však iba prejavy intelektuálneho parazitizmu(príživníctva), neumožňujúceho skúmať nejaký svetonázor mimo prizmu(okuliarov) slepej viery v správnosť, či nesprávnosť24 nejakej už prijatej koncepcie ako celku, alebo niektorých jej častí.

Z pohľadu priebehu globálneho historického procesu je však jedno, či v ňom bude o jedno „sväté“ písmo viac alebo menej.

Ľudský intelekt je hlavným faktorom globálneho historického procesu25, ktorý sa zasa javí byť čiastkovým procesom(súčasťou) globálneho evolučného procesu biosféry planéty Zem (a možno aj evolúcie ostatného nás obklopujúceho vesmíru - pozn. prekl.).

Od intelektuálneho príživníctva, spočívajúceho na umelej konštrukcii akoženespochybniteľných dogiem nejakých niekým naprojektovaných svetonázorových systémov, je nevyhnutné prejsť k vedomému a cielenému používaniu vlastného intelektuálneho potenciálu26 na to, na čo je určený.

 

Z tohto dôvodu nemá zmysel s vyššie uvedeným iba slepo súhlasiť(veriť) a stať sa rovnakým intelektuálnym parazitom ako doteraz, akurát na niečom inom(novom).

Výhrady(kecy) typu, že všetko v tejto práci vysvetľované nemôže byť prijaté preto, lebo protirečí „ustáleným“ svetonázorovým tradíciám, sú nezmyselné z toho dôvodu, že ak by čo i len jedna z týchto „ustálených“ svetonázorových tradícii zodpovedala zákonom perspektívy dlhodobého rozvoja(alebo aspoň prežitia) ľudskej spoloČnosti, nebolo by globálnej krízy riadenia rozvoja spoloČnosti a ľudstvo by nestálo na pokraji, prinajmenšom kultúrnej, sociálnej a biosférnej katastrofy.

V krízových podmienkach bude funkčná NOVÁ koncepcia východu z tejto krízy prirodzene NEprijateľná pre tých, ktorí sa neochvejne pridržiavajú koncepcií predchádzajúcich. NOVÁ koncepcia27 musí poskytovať novú KVALITU, ktorá sa CELKOVO v doterajších koncepciách nenachádzala.

To je však iba prejav vonkajší, formálny, ktorý nehovorí nič konkrétne o jej obsahovej stránke, t.j. o miere celkovej objektívnej správnosti novej koncepcie.

 

Preto, aby sme sa mohli baviť o podstate toho, čo je tu vysvetľované, je vhodné si samostatne vnímavo prečítať a pochopiť(uvedomiť) základné svetonázorové literárne pramene, s ktorými je táto práca nejakým spôsobom prepojená (viď odkazy a zoznam literatúry). A hlavne je nevyhnutné pozerať sa na život ako vnímavá a mysliaca samostatná bytosť, nie ako ovca.

 

Svetonázorová literatúra:

 

  1. D. Preiger a D. Telushkin. «Osem otázok o judaizme pre inteligentného skeptika» Los Angeles 1988.

  2. 13. I. A. Jefremov „Hmlovina Andromédy“

  3. 14. I. A. Jefremov „Hodina býka“

  4. I. B. Branajtis. Kresťan v Talmude židovskom, alebo tajomstvá rabínskeho učenia o kresťanoch. SPb, 1911.

  5. Biblia – vydavateľstvo Moskovského patriarchátu s požehnaním patriarchu Moskovského i celej Rusi28.

  6. Biblia – kánonické vydania, prinášané zo zahraničia „dobrákmi“, líšiace sa od pravoslávnej Biblie.

  7. Korán – preklad I.J. Kračkovského, vydanie Akadémie vied r. 1986 a G.S. Sablukova, r. 1907, resp. jeho opakované vydanie z r.1990.

  8. V. I. Dal. Slovník živého Veľkoruského jazyka (podľa možnosti predrevolučné vydania)

  9. „Bhagavatida, akou ona je“ autori: Šri Šrimad, A.Č. Bhaktivedanta Svami Brabhupada. Bhaktivedanta Book Trust.

  10. „Bhagavad-gida“ - v preklade B.V. Smirnova

  11. F. Engels. „Anti-Dühring“

  12. F. Engels. „Dialektika prírody.“

13. V. I. Lenin „Materializmus a Empiriokriticizmus“

14. V. I. Lenin „Štát a revolúcia“

 

Okrem toho je vhodné aj štúdium príslušnej faktológie, ktorá podrobnejšie popisuje (zobrazuje) rôzne parciálne (čiastkové) otázky, spomenuté v celkovom kontexte tejto práce. Zoznam stredo- a vysokoškolských učebníc neuvádzame a uvádzame iba knihy a články z časopisov, ktoré sú pre väčšinu populácie bežne prístupné a nevyžadujú žiaden špecifický profesionalizmus v jednotlivých uvedených vedomostných oblastiach.

 

Faktologická literatúra (minimum):

 

  1. E. B. Taylor. Prvotnopospoľná kultúra. M., 1989.

  2. Robert S. McNamara29. Cestou chýb ku ktastrofe. M. 1988.

  3. Albert Réville. Jesus of Nasareth. SPb, 1909.

  4. D. Rid. Spor o Sione. Preklad. Johannesburg30, r. 1986.

  5. V. P. von Egert. Treba sa chrániť. SPb. 1912.

  6. F. Alestin. Palestína v slučke sionizmu. M. 1988.

  7. S.J. Witte. Spomienky. M., 1960

  8. Otto von Bismarck. Spomienky.

  9. Alfred von Tirpitz. Spomienky. M., 1957.

  10. Pierre Barjot. Vojenské námorníctvo v atómovom veku. M., 1956.

  11. Pallu de la Barriere. Kurz teórie automatického riadenia. M. 1973.

  12. Norbert Wiener. Kybernetika. M., 1967.

  13. Josephus Flavius. Židovská vojna. SPb AV. zv.1, r. 1804; zv.2, 1818.

  14.  Josephus Flavius. Židovské starožitnosti (Dejiny židov).

  15.  Cestami tisícročí. M., 1991.

  16. Apokryfy prvotných kresťanov. M. 1989.

  17.  P.F. Édouard Schuré. Les Grands Initiés. Esquisse de l’histoire secrète des religions(Velkí zasvetenci: tajné dejiny náboženstiev)31 M., 1990.

  18. V. Bukovský. A vracia sa vietor. Dopisy ruského cestovateľa(pútnika). M., 1990.

Úvod Alexeja Adžubeja.32

  1. F.M. Dostojevskij. Denník spisovateľa.

  2. Karl H. Marx(-Levi33). Kapitál.

  3. K. H. Marx. K židovskej otázke. zv. 1.

  4. J.V. Stalin. Marxizmus a národnostná(nacionálna) otázka. zv. 2, M., 1946.

  5. M. J. Saltykov-Ščedrin. Pompadúri a pompadúrky34.

  6. J. Larin. Židia a antisemitizmus v ZSSR. M., L., 1929.

  7. V. Sergin. Mozog ako výpočtový (numerický) systém. V časopise „Informatika a vzdelanie“ č. 6, 1987.

  8. V. V. Ivanov. Pár a nepár. Asymetria mozgu a znakových systémov. M. „“ Sovietske rádio“, r. 1987.

  9. A. Selianinov. Tajná moc slobodomurárstva. SPb. 1911.

  10. A. S. Chomiakov. O starom a novom. M. 1988.

  11. V. I. Lenin. Ako takmer zhasla „Iskra“. PSS. zv. 4.

  12. A.S. Puškin. O dejinách Ruského Národa Poľného;

  13. A. S. Puškin. O vzdelávaní národa. Spisy a listy pod red. Morozova, zv. 6, SPb. 1909.

(V neskorších sovietskych vydaniach sú zmeny a skreslenia, prevracajúce a deformujúce pôvodný svetonázor-pohľad A. S. Puškina).

  1. A. Z. Romanenko. O triednej (kastovej) podstate sionizmu, L., 1986.

Ide o test na židoexaltáciu (= fanatické obdivovanie židov), ktorý určil(definoval) štýl, priebeh perestrojky *a oligarchických genocídnych deforiem po r. 1989, vedúcich ku globálnemu židofašizmu; podobný ako masový sociologický test „prípad Beilis“35 určil priebeh revolúcie r.1917)

  1. S. Platonov. Po komunizme. M., 1989.

  2. V.I. Lenin. Rozvoj kapitalizmu v Rusku. PSS, zv. 3.

  3. N.S. Leskov. Židovský systém riadeného „chaosu“. PSS, zv. 18, vyd. 3, A.F. Marx, SPb, 1903.

  4. N.N. Jakovlev. CIA proti ZSSR. M., r. 1985.

  5. N.N. Jakovlev. 1. Augusta r. 1914., M., 1974; vyd. 3, dopl., Moskva, „Moskovčan“ (literárno-vedecký časopis) r. 1993.

  6. Knihy zo série materiálov straníckych zjazdov, od vydania v r. 1958.

  7. V.I. Dal. Záznamy rituálnych vrážd36. SPb, 1913.

  8. N.M. Nikolskij. Dejiny ruskej cirkvi. M., r. 1985.

  9. M. Paleolog. Cárske Rusko v predvečer revolúcie. M., Petrohrad, r. 1923.

  10. L.D. Bronštejn (Trockij). Zborník pod red. N.A. Vaseckého. K dejinám ruskej revolúcie. M., r. 1990.

  11. Dejiny zahraničnej politiky ZSSR. 1917 – 1980. V dvoch zväzkoch. M., r.1980.

  12. A.N. Krylov. Moje spomienky. L., 1979.

  13. G.K. Žukov. Spomienky a úvahy. M., 1970.

  14. A.I. Šachurin. Krídla víťazstva. M., 1990.

  15. V.V. Šuľgin. Dni. 1920. M., 1989.

  16. V.G. Grabin. Zbraň víťazstva. M. 1989.

  17. N.M. Karamzin. Dejiny štátnosti ruskej.

  18.   I.P. Ignatiev. Ako sa stať budhom. L., 1991.

  19.  D. Volkov. Za kulisami II. svetovej vojny.

r. 1939. Lekcie dejín. M. 1990.

  1. P.J. Čadaev. Články a listy. M. 1989.

  2. A.A. Gromyko. Vonkajšia expanzia kapitálu. M., 1982.

  3. P.N. Miliukov. Spomienky. M. 1991.

  4.   V. Kalugin. Duniace struny...37 M.1989.

  5. A.J. Avrech. Slobodomurári a revolúcia. M., 1990.

  6.  L. Zamojskij. Za fasádou slobodomurárskeho chrámu. M. 1990.

  7. V.J. Begun. Poviedky o «deťoch vdovy». Minsk. 1986.

  8. F.M. Dostojevskij. Besovia (Diablom posadnutí).

  9.  J.V. Stalin. O projekte Ústavy ZSSR. M., 1951, alebo v zborníku «Otázky leninizmu». M. 1947

  10. J.V. Stalin. Ekonomické problémy socializmu v ZSSR. M., 1952.

  11.  Ústavné idei Andreja Sacharova. M. 1990.

  12. N.A. Berďajev. Zmysel dejín. M. 1990.

  13. N.A. Berďajev. Počiatky a zmysel ruského komunizmu. M. 1990.

  14. Kontrarevolučné sprisahanie Imreho Naďa a jeho spoločníkov. Vyd. 2, Budapešť 1959.

  15.  Program KSSZ (prijatý XXII. Zjazdom v r. 1961), M., 1975

  16. N.P. Dubinin. Večný pohyb.(Večné hnutie) M., 1989.

  17. J.L. Suchotin. Syn Stalinov. Život a smrť Jakova Džugašvilli. Leningrad. 1990.

  18.  E. Džugašvilli.38 Obdobie boja a víťazstiev. V časopise „Mladá garda“, č. 3, r. 1991 (konkrétne o „hrdinskej“ smrti zradcu – syna Nikity Chruščova staršieho - Leonida)

  19. Chruščov o Stalinovi. Telex. New York. 1989.

  20.  B.N. Jeľcin. Spoveď na zadanú tému.

  21. A.A. Gromyko, V. Lomejko. Nové myslenie a atómový vek.

  22. I.R. Grigulevič. Dejiny Inkvizície. M. 1970.

  23. S.P. Meľgunov. Červený teror. M. 1990.

  24.  V. P. Kostenko. Na krížniku «Orol» v Cušime. L. 1955.

  25. A.N. Jakovlev. Cieľ života. Poznámky leteckého konštruktéra.

(Zaujímavá porovnávacia analýza publikácii z rôznych období «stagnácie»).

  1.  Diela Kozmy Prutkova. M. 1959.

  2. A. Hitler. Mein Kampf.

  3.  V.I. Belskij. Príbeh o mýtickom meste Kiteži a deve Fevrónii. Libreto opery. SPb., 1907.

  4.  D.E. Meľnikov, L.B, Černaja, Zločinec č.1. Nacistický režim a jeho fírer(vodca = líder). 1981, 1991.

  5.  Ivanov-Razumnik. Čo je to „Machaevčina“39? SPb, 1908.

  6. Prelistujte si dostupné príručky «zakladateľov» tzv. „vedeckého komunizmu“.

  7. I.Š. Ševelev, M.A. Marutaev, I.P. Šmelev. Zlatý rez. M. 1990.

  8.  Literatúra, uvedená v poznámkach v texte a pod čiarou v I. a II. časti aktuálneho vydania KSB a taktiež v sprievodných materiáloch Koncepcie spoločnej bezpečnosti.

 

Pri štúdiu základov riadenia40 by sa špeciálna pozornosť mala venovať dostatočnému poznaniu a chápaniu dejín(dejov..). Pre nadobudnutie takýchto vedomostí je takmer všade vo svete asi lepšie, ak je taká možnosť, používať ako zdroje memoáre(pamäti, autobiografie apod.), písané ľuďmi, čo najviac vzdialenými od profesionálnej činnosti v rôznych oblastiach sociológie (včítane histórie).

Napr. bývalá východoeurópska a sovietska sociológia sa totiž zaoberala vytváraním troch mýtov:

  1. o „prekliatej“ minulosti;

  2. o „výdobytkoch“ prítomnosti;

  3. a „svetlej“ (alebo aspoň znesiteľnej) budúcnosti,

avšak nikdy nie skúmaním objektívneho charakteru priebehu spoločenských procesov(dejov) v minulosti, tak, aby bolo možné spoločnosti (nie politikom) poskytnúť doporučenia ako sa dopracovať k celkovo pre všetkých lepšej budúcnosti.

Pritom „veda“ klame dokonca neraz aj tam, kde vôbec nie je ťažké ju pri tom prichytiť. Aby sme sa príliš nezamotali v detailoch, ukážeme si to na príklade 12-zväzkového diela „Svetové dejiny“, ktorú v čase «oteplenia»(odmäku) vydala koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov Akadémia Vied. Masívne sú v nej deformované informácie na 1. – t.j., svetonázorovej úrovni chápania globálnych dejov.

Robí sa to nasledovne..

 

...pokračování

 

1 Kategórie zbraňových(manažérsko-komunikačných) systémov –nástrojov vedenia informačnej vojny 1.-6., resp. 1.-5., keďže posledným 6. – posledným „argumentom“ sú fyzické zbrane. (T.j., keď všetky ostatné zbraňové systémy zlyhajú.)

Od 1. v danej spoločnosti VŽDY prítomnej koncepcie jej samoriadenia(svetonázoru=metodológie spracovávania vnemov-informácii, t.j., kultúry myslenia);

2. Chápania chronológie a miery(úrovne) dominantnosti jednotlivých rozlíšených socionaturálnych dejov v ich vzájomnej previazanosti;

3. V spoločnosti prítomnej miery faktológie, interpretovanej na základe vždy (pod)vedome na zakázku pracujúcich miestnych(/nadnárodných) MEÉDII, infiltrácia miestnej kultúry, zmena jej morálno-svetonázorových hodnôt; kedysi: ideológie, filozofie a pseudonáboženstvá;

4. Ekonomicko-finančného modelu a jeho cieľového(účelového ) nastavenia, ako nástroja;

5. prostriedkov biologickej, chemickej a radiačnej genocídy, ako systém zámerne akožeprirodzene generujúci otrvaviny, miesto potravín, kontaminované formy očkovania a liečiascich, no nevyliečiacich liekov s konkrétnymi „vedľajšími“ účinkami; riadenie úrovne narkotizácie spoločnosti podľa adminom definovaných potrieb, atď. apod., až po bežné zbrane (posledná 6.kategória fyzických zbraňových systémov „horúcej“= na prvý pohľad hneď viditeľnej vojny, ktorá je dlhodobo účtovne najmenej účinná). (pozn. prekl.)

2 Definovaná, podmienená. (pozn. prekl.)

3 V zmysle špekulantstva a podvodníctva. (pozn. prekl.)

4 Ako príčinno-dôsledkovo usporiadanej dynamickej mozaiky hierarchicky a vzájomne, vertikálno-horizontálne previazaných socio-naturálnych dejov. (pozn. prekl.)

5 Komunikácie a/alebo vedenia vojny. (pozn. prekl.)

6 A občas nebýva na škodu i takmer „meditatívne“ vnímanie prebiehajúcich, hlavne pomalších(=dlhodobejších) dejov sveta okolo seba a v sebe. T.j., chvíľkové „zastavenie času“ a hlbší nádych, ako sa ľudovo od vekov vraví.. (pozn. prekl.)

7 Rozoberané, preberané, rozlišované (pozn. prekl.)

8 Cieleného formovania zvykov (pozn. prekl.)

9 I kolektívnom (pozn. prekl.)

10 Umelého zámerného chaosu riadeného kolektívneho podvedomia odborne masovo-štatisticky manipulovaných más. (pozn. prekl.)

11 masovo-komunikačných, (dez)informačných prostriedkov. „Mýtickej čaro-dejky Médei“, Meédii. (pozn. prekl.)

12 Zvykov myslenia (spracovávania, interpretovania vnemov, inFormácii), emócii (pozn. prekl.)

13 Vzájomne nedostatočne kompatibilných, nepochopených, nenachádzajúcich sa aspoň vo vedomej vzájomnej konštruktívnej súťaží o ponúkanie celkovo objektívne čo najlepších riešení na spoločne identifikované primárne celospoločenské problémy(výzvy, príležitosti). (pozn. prekl.)

14 Preto sa vzájomne konkurenčné koncepcie kolektívnej psychiky(„ducha“) pomocou svojich tlačiarní - (pod)vedomých realizátorov, vykonávateľov príslušnej časti programu (podľa pred-určenia v hierarchii algoritmu programátorom & adminom), t.j. printerov matrice = prívržencov, veriacich.. snažia niekedy brániť a útočiť na nositeľov iných koncepcii samoriadenia spoločnosti(hodnotovo-algoritmických systémov). T.j., daný jedinec a/alebo skupina ani nevie, prečo ako automat útočí na iných jedincov a/alebo ich kolektívy, cíti rôzne podprahové pohnútky, emočný diskomfort v prítomnosti, myšlienkach na vybrané osoby a/alebo javy-deje. Viď prastaré princípy vedenia matricovej(studenej, inFormačnej) vojny metódami kultúrnej spolupráce a infiltrácie, sumarizované v predchádzajúcich kapitolách, prílohách a sprievodných materiáloch - v rámci Základov riadenia a projektovania kolektívneho(korporátneho) podvedomia u zvierat a vyšších primátov – inžinierstvo A) sociálne a B) asociálne, vyššia štatistika a matematické modely sociologickej mechaniky - praktické účelové využitie softwérových modelovacích a simulačných prostredí napr. MATLAB® & Simulink® apod. (pozn. prekl.)

15 Budovanie, konštruktívneho prístupu, sTrojenia (pozn. prekl.)

16 dávať CIEĽAvedome do kontextu (pozn. prekl.)

17 Spôsoby spracovávania(identifikácie, vyhodnocovania a použitia) faktov (faktorov-javov-dejov-procesov). Pozn. prekl.

18 a následne UCHOPIŤ = riadiť, tvoriť, sTrojiť. (pozn. prekl.)

19 Často tak metodicky skrývajúc podstatné javy(deje) pred očami „svojich“ pasených, strihaných a rezaných ovečiek. Guruovia a rôzni „kňazi“, či „vOtcovia“ tak žiaľ vo svojej roli v rámci daného naprojektovaného systému konajú väčšinou plne úprimne, bytostne stotožnení so svojou divadelnou rolou(pridelenou „ich“ funkcii programátorom a adminom..réžiou), ako sú i po veky v seminároch, školách, kurzoch pre danú úroveň(tichú kastu) učení.. „Ein Politiker bekleidet ja nur das Amt (..und sei bei weitem nicht dessen Inhaber)“ (pozn. prekl.)

20 Scholastika – systém pravidiel stredovekého myslenia - vzdelávania (cc.11.-15.stor.: trivium a quadrivium), filozofie a spôsobu vedenia diskusie. Hlavne teologickej a pseudoteologickej. Viď Alkuin, Pierre Abélard, Tomáš Akvinský, až po jezuitov. (pozn. prekl.)

21 Daného človeka, študenta (pozn. prekl.)

22 Identifikácie dejov (pozn. prekl.)

23 A miery chápania objektívnej reality. (pozn. prekl.)

24 Ako sme sa v predchádzajúcich kapitolách bavili, sú v prírode a spoloČnosti systémy, deje, ktorých charakter je definovaný

  1. hodnotami 1/0 (ÁNO/NIE) – ľudovo: samička nemôže byť „len trochu tehotná“,

a sú deje, ktorých priebeh je definovaný

  1. mierou pravde-podobnosti nastania cieľového javu, jeho štatistickou váhou v rámci Gaussovej krivky Normálneho štatistického rozdelenia a jeho derivátov (χ 2 {\displaystyle \chi ^{2}}χ 2 {\displaystyle \chi ^{2}}χ 2 {\displaystyle \chi ^{2}}χ² - rozdelenie, Studentovo rozdelenie,..)

25 vývoja ľudstva ako celku a koncentrácie(spájania) moci(riadenia). (pozn. prekl.)

26 Aj keď je to pre telo energeticky veľmi náročné, keďže mozog spotrebováva najviac - do 30% energie, potrebnej pre celé telo, čomu sa ono prirodzene bráni – ľudovo: „myslieť bolí“..meniť štruktúru vlastnej neurálnej siete – stereotypy myslenia, t.j. identifikovať a opravovať chyby vo vlastných, a o to viac v kolektívnych emóciách. Preto je tak pohodlné „nemyslieť“ a nechať sa druhými akožešikovnejšími riadiť. No za tento ich monopol sa, ako i dnes na globálnej politike rozdeľovania zdrojov planéty vidíme, platia monopolne vysoké ceny.. Okrem toho využívajú tento jav-dej v rámci delegovania zodpovednosti za otroctvo na otrokov samotných, z generácie na generáciu v kúzelníckych trikoch asociálneho inžinierstva „mannažerstva“ otcami a dedami vyškolované jelitá. Jelitá, ktoré však objektívne naozaj v neposlednom rade i kvôli pasivite „tých tam dole“ onému prsteňu moci neodolali.

Avšak Vis Maior daroval(a) svojim dietkam pri narodení nielen B) vôľu, ktorá je bez A) umu, len pre volov, ako sa vraví.

Ostatne podobne, ako je kabinetné A) filozofovanie bez B) konania vhodné maximálne tak na jatky.

Preto neradno, je drzo-neľudské sa proti Bohu stavať i jeho dary odhadzovať.

Bo tam sloboda opice, predurčenej Človekom sa počas života svojho (evolúciou myslenia vlastného) stať, končí.

Druhý rámec pravdivosti vyššie uvedených výrokov je opíjanie sa vlastným intelektom, prepadnutie tzv. „démonizmu“, ako vodcovia v davokracii egoizmu démonkratov.

Egoizmus, EGOcentrizmus, ako pokračovanie GEOcentrizmu, je v pôvodnom zmysle opakom InDiviDualizmu.

InDiviDualizmus je o.i. nastavenie, keď si Človek uvedomí, že

  1. Boh s jeho cieľmi

  2. a nie len-on je centrom, na ktorom je naprojektované uni-vers-um.

A jednou z úloh intelektu jedinca i kolektívu je snažiť sa čo najlepšie cieľový vektor(matricu, tenzor) pochopiť a na jeho realizácii aktívne spolupracovať.

T.j., nielen Bohu v jeho cestách, dejoch nebrániť, ale (po)toky jeho udržiavať, spriechodňovať, zrýchľovať, vylepšovať(optimalizovať). Iba to dáva garanciu bezpečného rozvoja spoloČnosti, bezkonfliktnosti = bezproblémovej budúCnosti. (pozn. prekl.)

27 Z) Cieľ, A) aktuálny stav a B), C), D),.. ako medzistavy, vedúce k cieľovému vektoru (matici, tenzoru), spolu s alGoRytmikou (programami) tieto medzistavy deja vyvolávajúcimi, tvoria v ich slovnom, číselnom a symbolovom vyjadrení uvedenú koncepciu, ktorá je prítomná vždy.

Deklarácia neprítomnosti koncepcie samoriadenia, je v rámci manažmentu iba operáciou jej(koncepcie) utajenia, skrývania. Koncepcia predStavená v konkrétnych obrazoch je projektovanou kulturologickou matricou, riadenou osou. Riadenou subjektom riadenia želaného deja, „osudu“. (pozn. prekl.)

28A tiež Biblia v staroslovienskom jazyku: Ostrožská Biblia prvotlače Ivana Fedorova a staroobradné Biblie, líšiace sa od nikonianskych.

29 Bol ministrom obrany(Secretary of Defense) U.S.A. v administratíve prezidentov R.F. Kennedyho a L.B. Johnsona. (pozn. prekl.)

30 Po roku 1991 prebehlo niekoľko opakovaných vydaní tejto knihy.

31 dílo věnoval významným mytologickým postavám a myslitelům jakými byli Rama, Krišna, Hermés, Mojžíš, Orfeus, Pythagoras, Platón a Ježíš Kristus, a které je stále znovu vydáváno a překládano do řady jazyků.(pozn. prekl.)

32 Kniha sa zaoberá i popisom zneužívania psychiatrie v býv. ZSSR. Podľa knihy skutočne existovalo vypracovávanie chybných diaGnóz. Nejde o vleklú schizofréniu, ale kaleidoskopický idiotizmus (*ako kolektívny jav, porucha kolektívnej psychiky danej kultúry, prejavujúca sa masovo na jej A) najvnímavejších a B) najslabších jedincoch). V davo-„elitárnom“ spoločenstve je táto diagnóza normou myslenia väčšiny jeho členov, včítane samotných psychiatrov, ktorí ju spoločnou projekciou vytvárajú. (*Táto projekcia je systémom (a)sociálnymi inžiniermi dlhodobo metodicky formovaných stereotypov myslenia – ideológiami, pseudonáboženstvami, dnes médiami apod..)

33 Zmenené meno. Jeho otec – kňaz a rabín z rodu Lévi sa volal Herschel Mordechaj Marx-Lévi. I jeho Brat bol rabbim (učiteľom). Aj ich obaja starí otcovia boli vysoko postavení, nie bežní rabíni, v židovskej hierarchii. Marx-Lévi sa oženil do rodiny Philips, ktorá bola majiteľom známeho superkoncernu Philips. K. Marx patril k „superelite“ podobne, ako napr. aj F. Engels, ktorí bol zasa biznismanom a prvorodeným synom majiteĺa továrne, dedičom textilného impéria. Toľko k tzv. „ideológom revolúcie“, „spravodlivej spoločnosti“ a prostrediu, v ktorom vyrastali a žili.. Viď: „Prečo je asi tak marxizmus koncipovaný zámerne ako nefunkčná ideológia?.. Talmudistické: I naháňať budete ich medzi dvoma lžami, že by pravdu nepoznali“ (pozn. prekl.)

34 Slovná hračka: Pompa – dur. Dur, durý, duryj znamená vo východoslovienskych jazykoch „hlupák“; ide ironický popis myslenia a činnosti úradníkov, ale hlavne mannažerov, manažérov. Okrem toho bola Madame de Pompadour milenkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. a cez neho v mnohom definovala vtedajšiu celoeurópsku politiku – „Cherchez la femme“ (pozn. prekl.)

35 Išlo o obvinenie žida Menachema Mendela Beilisa z rituálnej vraždy 12-ročného chlapca, vyprovokovanie národných politických štruktúr a vytvorenie nadnárodnej kauzy z prípadu, s následným zavretím a oslobodením podozrivého. Cieľom bolo okrem iného vytvoriť preventívnu fikciu a neoprávnenosti nenávidenia židov majoritnou populáciou. Prípady rovnakého scenára boli fabrikované rovnakými štruktúrami dlhodobo v rôznych obdobiach v rôznych krajinách podĺa potreby nasledujúcich pripravovaných asociálno-inžinierskych operácii. Viď tzv. Hilsneriáda v Čechách v roku 1899 (C&K monarchia) a aktivácia sionacistického murárstva(masonery) v snahe prevziatia kontroly ním nad potenciálom národnostných hnutí vo vtedajšej Európe, konkrétne v tomto prípade v Čechách a budúcom plánovanom Č-SR, jeho légiách, atď.. ako jedným z klasických voliteľných riadených scenárov.. Pozri aj podobné prepojenie Burschenschaftov v Nemeckom cisárstve s murárstvom. Detto vo Francúzsku (Dreyfusova aféra, až po tam prítomného T. Herzla a jeho „poradcov“), v Škótsku a Británii obecne. Včítane samozrejme USA, kde sa bez murkov v politike nepohne absolútne nič už od vstupov zlatej mládeže do α- Ω klubov na kampusoch atď apod.. Viď USA ako jedna z kľúčových základní globálnej murkovskej mafie („Taliani a Siciliáni sú, čo sa týka mafie, ťažkí amatéri“). (pozn prekl.)

36 Samopašné „tradičné“ sadistické násilie, pravidelné zneužívania detí, všemožné úchylky a rituálne vraždy v rôznych starých vplyvných okultných politických organizáciách, mafiách, sú žiaľ v západnej politike pomerne bežnou každodennou realitou, ako vidíme z mnohých, napriek neustálemu ututlávaniu a vyhrážaniu prepuknuvších i aktuálnych káuz majiteľov korporácii, správcov klubov akcionárov a šľachtických, kráľovských domov. O zbesilých žúrkach CEO a tzv. „celevritiek“, kde dlhodobo súťažia o čo najzvrhlejšiu („in“) „párty“, ani nehovoriac..(pozn. prekl.)

37 Pokračovanie veľkého diela skúmania staroslovienskych eposov. (pozn. prekl.)

38 Stalinov vnuk, syn Jakova. (pozn. prekl.)

39 J.V.K. Machajskij – poľský anarchista, ktorého ideológiou bola fanatická nenávisť k inteligencii, akože výlučne vykorisťujúcej proletariát. (pozn. prekl.)

40 Manažmentu, a presnejšie mechaniky riadenia, sociálneho inžinierstva, t.j. v 21.stor. ide o nevyhnutné základy gramotnosti každého jedného občana. (pozn. prekl.)