KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (44)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (44)

26.10.2019

předchozí část

 

Vojensko-technická politika má byť zrkadlom s účelom odrazenia útoku zbrojných systémov NATO, pričom treba NATO vysvetliť, že «nemožno sa na zrkadlo hnevať, keď krivá je tvár»1. Vojenské velenie NATO by sa malo začať zaoberať globálnou sociológiou a potom sa budú môcť otvoriť aj dvere k reálnemu odzbrojeniu. Ak by sme analyzovali literatúru, ktorá vyšla spod pera vojenských veliteľov a stratégov NATO, zistili by sme, že horúca vojna, vojenská konfrontácia a prechody z jedného stavu do druhého, ich zaujímajú takmer výlučne separátne, vytrhnuté z celkového kontextu globálnych dejov. Ich vzťah k týmto problémom je rovnako nezúčastnený(ignorantský) voči reálne prebiehajúcemu historickému procesu ľudského života, ako v šachovej literatúre:

biely začína… a vyhráva, alebo prehráva?

A my máme hrať čiernymi alebo bielymi?

  1. Ak ťaháme čiernymi, je to takto;

  2. a ak bielymi, je to zasa tak.

 

Ak sú ale všetci šedí? Ako sa má potom hrať? Podľa akých pravidiel?

Príchod jadrových zbraní na scénu v podstate okrem iného spôsobil, že všetkých reálne zrovnalo po tejto stránke do jedného šedého davu:

  1. doterajší dav, 2) “elitu”, i 3) nadžidovských pseudožrecov.

Vojenskí činitelia býv.ZSSR boli v tomto ohľade na tom o niečo lepšie, pretože ich tvrdenia o agresivite Západu voči Rusku (resp. ZSSR) potvrdzuje historická prax rokov 1604 - 1613, 1812 a 1941. Preto často2 lepšie chápu, že vojny (a hlavne procesy vedúce k ich príčinám) vznikajú mimo armád3.

V tejto hre niet pravidiel a preto ju proste treba prestať hrať a hotovo.

Treba žiť a nie živoriť (*a drahocenné obmedzené zdroje planéty na samozničujúce hlúposti tratiť).

V rámci procesu vojenského súperenia a zastrašovania je jednoducho nemožné nájsť kľúč k mieru. Pre anglicky hovoriacich (nehovoria všetci slovensky, česky, či rusky :) musia tak platiť obe slová: “peace a world” nerozlučne naraz.

V ruštine existuje totiž pre oba javy4 jeden pojem:

МИР – čítaj „MIR” (mier i svet je jedno a to isté).

V slovenčine a češtine ide zasa jednotný koreň tohto spoločného slova ešte o úroveň ďalej:

MIER a MIERA5,

MÍR a MÍRA.

 

5. PERSONÁL (ĽUDSKÉ ZDROJE).

 

V tomto prípade ide hlavne o veliteľský zbor a nižšie hodnosti.

Pritom sú tzv. „nižšie hodnosti“ pomerne presným pojmom.. 6

Nižšie hodnosti prejavovali v dejinách spravidla veľké hrdinstvo a svojou krvou platili za trestuhodnú (*resp. kriminálnu) otrockú slepú po-slušnosť vyššieho velenia a trestuhodnú (*resp. kriminálnu) neodbornosť a pochybenia vedúcich predstaviteľov štátu vo vojenských otázkach.

Nižšie hodnosti však v tomto konkrétnom kontexte nemožno interpretovať ako hodnosti nízke, v zmysle menej vhodné, menej zodpovedné, či dokonca morálne pochybné, ako sa to poniektorí napr. snažili intepretovať napr. Rusku po roku 1917, ale ako fundament(základ) ozbrojených síl.

Vojny totiž nevyhrával vojak, ako sa to zasa snažili poniektorí tvrdiť v post-Stalinskom období, ale národ ako celok. T.j., riadenie tylu(zázemia7) i frontu štátom(spoloČnosťou), riadenie(administratíva) podnikov národného hospodárstva, veliteľský zbor a nižšie hodnosti Armády, Vzdušných síl i Vojenského námorníctva.

Aj tieto nižšie hodnosti môžu vyhrať vojnu iba vďaka tým zbraniam, ktoré im dodá tyl a iba vďaka tým znalostiam a návykom, ktoré im dá rodina, škola a veliteľský zbor.

Bez toho je mužstvo (v zmysle nižších hodností) iba dav-stádo odsúdené na porážku(jatky)8.

 

Pretože je vojenské umenie odvetvím kultúry, musí aj základná vojenská (branná) výchova začínať už v škole. Rozhodnutia „suverénnych“ kecálkov o likvidácii brannej výchovy na školách boli trestuhodne9 nezodpovedné. Samotná Telesná výchova (i niektoré ďalšie predmety) by mala zahrňovať úlohy, ktoré sú súčasťou procesu základnej vojenskej prípravy10, nehovoriac už o tom, že by „hodiny telocviku“ mali byť každodenné11, aby ich celkovým cieľom mohla byť výchova fyzicky zdravej generácie(pokolenia).

 

Napr. v Rusku by bolo potrebné znovuobnovenie systému Suvorovských a Nachymovských vojenských učilíšť (*V ČSSR boli ich obdobou tzv. Žižkove stredné školy s maturitou12 - pozn. prekl.), kde by sa výchova po ukončení 1. stupňa ZŠ začínala vo veku 10 rokov. Bolo by potrebné, aby boli pri rozvíjaní uvedeného systému tieto učilištia napr. v prípade Ruska spôsobom života a úrovňou vzdelávania bližšie skôr k cárskemu lýceu ako k burse13. Preto je pri budovaní takéhoto systému potrebné dbať viac na KVALITATÍVNE charakteristiky uvedených zariadení, ako sa hnať primárne za rastom ich počtu, nepodporovaného personálom(kádrovou základňou) kvalitných, dušou i vedomosťami štedrých vychovávateľov, učiteľov a prednášajúcich.

Je neprípustné nútiť absolventov týchto škôl, aby povinne pokračovali v štúdiu na Vojenských vysokých školách. Primárnym cieľom vzdelávania na týchto stredných školách by totiž malo byť osvojenie si spôsobu myslenia s globálnou úrovňou zodpovednosti za výsledky svojej činnosti. Ohraničenosť zdrojov, potrebných na zdokonaľovanie sa, si po prehraní danej bitky v rámci studenej vojny (a tak dočasnej takmer úplnej straty kontroly nad prakticky všetkými odvetviami procesu integrácie a špecializácie práce) vyžaduje skoncentrovanie úsilia do najpodstatnejších smerov14. V prípade systému celonárodného vzdelávania, by tým hlavným smerom malo dnes byť možno niečo ako systém Nachymovských a Suvorovských učilíšť v modernej forme. Ten totiž ponúkal, dokonca aj napriek jeho degradácii vo Východnom Bloku (počas chruščovovsko – brežnevovského obdobia) asi najkompletnejšie stredné vzdelanie15.

 

Preto by mali byť základom, na ktorom môže pokračovať formovanie SVETONÁZORU ŽRECA v širokých vrstvách spoločnosti, práve školy, postavené na odskúšaných princípoch nachymovských a suvorovských učilíšť. Spoločnosť sa nemusí znepokojovať nedostatočným počtom absolventov takýchto učilíšť, ale ich kvalitou. Či sa daný vychovaný osobný potenciál bude realizovať vo sfére vojenských aktivít, alebo v iných odvetviach procesu integrácie a špecializácie práce, je problém sekundárny, pretože v štáte, riadenom ako superkoncern16, sa taký potenciál nestratí. Je nevyhnutné starať sa o to, aby národnostné zloženie systému takýchto výchovno-vzdelávacích zariadení zodpovedalo národnostnému zloženiu krajiny. Mnohonárodnostné zloženie ozbrojených síl núti zabezpečiť a rozvíjať vyučovanie jazykov všetkých zúčastnených národov danej krajiny, alebo zoskupenia krajín. To v mnohom zjednoduší problémy adaptácie do základnej služby v Armáde, Vzdušných silách a Vojenskom námorníctve.

 

Tieto opatrenia majú podporovať schopnosť rozlišovať v kolektívnom vedomí ozbrojených síl také dvojice pojmov, ako sú «otrocká poslušnosť – disciplína», «anarchia – iniciatíva».

Je nutné zaoberať sa výchovou kultúry myslenia dôstojníckeho zboru, a nie systémom precpávania budúcich dôstojníkov vojensko-technologickou faktológiou, ktorá zastaráva v priebehu ani nie desaťročia. Aj vojenská výchova by mala byť metodologická a nie faktologická. T.j., väčšiu pozornosť treba venovať vysvetľovaniu všeobecných(spoločných) otázok vzájomnej spolupráce a súperenia(boja) rôznych bojových prostriedkov.

Iba v takom prípade bude dôstojnícky zbor schopný samostatne a komplexne(celostne a čo najdokonalejšie) zvládať novú techniku a vytvárať si schopnosti jej čo najefektívnejšieho využívania.

Iba v takom prípade budú títo vyšší dôstojníci v stave naučiť niečomu nižších dôstojníkov. V poperestrojkovom období bola v spomínanom Rusku základná inžinierska príprava v občianskych školských zariadeniach kvalitnejšia, ako v tých vojenských a v procese znižovania personálneho stavu ozbrojených síl počas tzv. reforiem sa často uprednostňovalo udržanie si «dvojročákov» a zbavovanie sa svojich kádrových absolventov z vojenských škôl, v snahe zachovať si tak samostatne pracujúcich špecialistov.

*U nás, v SR a ČR degradovali ozbrojené sily do ešte väčšej miery a vstupom do NATO prakticky stratili schopnosť akejkoľvek zmysluplnej obrany vlastného územia. V rámci nadnárodných zmlúv boli reálne degradované na žoldniersky expedičný zbor špeciálneho určenia, ako „Kanonnenfutter“ pre imperiálne vojny našich západných „partnerov“ a ich korporátno-koloniálnych záujmov v boji o zdroje hlavne v tzv. III. svete17. (pozn. prekl.)

 

 

*   *   *

 

 

Jednou z hlavných úloh politikov je pomáhať formovať kádre(personál) veliteľského zboru18 a zároveň im neprekážať pri práci na posilňovaní obranyschopnosti krajiny.

 

*         *
*

 

Rôznorodé zneužívanie vzťahov, ne-nachádzajúcich sa v súlade s predpismi19, je zákonitým javom v armáde, vzdušných silách a vojenskom námorníctve v prípade, ak sú súčasťou chorej spoločnosti. Do armády prichádza 18(resp. 20) ročný človek, ktorý predovšetkým disponuje celkovou právnou zodpovednosťou za svoje činy. V dnešnej dobe malo ale žiaľ už nemalé percento odvedencov opletačky s políciou a súdmi. Rodičia si s ich výchovou poradiť nevedeli a tak zodpovednosť na veliteľský zbor Ozbrojených síl krajiny presunuli..

 

Veliteľský zbor sa tak dostáva do situácií, že za priestupok osoby nižšej šarže je zodpovedný nadriadený. Pritom sú ale jeho právomoci trestať za porušenie disciplíny podľa oficiálnych predpisov obmedzené, pretože jedným z ukazovateľov «dobrej» jednotky, je OFICIÁLNA akoženeprítomnosť narušovania vojenskej disciplíny v nej. Tak sa celkom prirodzene u podriadených vytváralo presvedčenie o beztrestnosti za drobné priestupky, čo postupne prerastalo do extrémnych (až výnimočných) situácii. Snaha veliteľského zboru vyhnúť sa nutnosti oficiálneho trestu za drobné priestupky sa následne prejavovala ako «mazáctvo»20, pretože zhovievavosť(benevolencia) pri plnení služobných úloh voči «mazákom» spôsobovala v otázkach disciplíny i ďalších veciach psychologicky automatickú podriadenosť «bažantov» voči «mazákom». Všetko sa to v konečnom dôsledku prejavovalo vo veľkých hromadných výnimočných situáciách(neraz smrteľných konfliktoch v rámci družstva), keď sa „mazáci“ následne zdekovali(schovali sa za ostatných a vyžadovali pod vyhrážkami od ostatných mlčanie o danom incidente)21.

 

V býv. ZSSR za čias G.K. Žukova takýto «problém» jednoducho byť nemohol, pretože politickí pracovníci22 sa zaoberali výchovou mužstva a nie vyhodnocovaní pretekov o najdrsnejšieho frajera v útvare. Všetkým bol známy rozkaz, podľa ktorého sa čas, strávený v base, do služby nepočítal a dotyční previnilci si ho po demobilizácii museli riadne nadsluhovať. Poslať niekoho do basy za narušenie disciplíny taktiež nebol problém. Preto existovali aj „chytráci“, čo mali po troch rokoch riadnej služby (v ZSSR bola povinná vojenská služba štyri a neskôr tri roky - pozn. prekl.) za sebou aj tri mesiace basy. Toto obdobie museli nadsluhovať bez porušenia disciplíny, lebo inak sa dostali pred vojenský súd (tribunál). To nútilo „chytrákov“, ktorí takto dosluhovali povinnú vojenskú dochádzku, aby sa práve oni stali prvými vychovávateľmi budúcich novobrancov v súlade s duchom(princípmi) noriem vojenskej etiky a požiadavkami disciplíny.

 

Za súčasných podmienok by trvanie základnej vojenskej služby malo byť ideálne 3 roky pre všetky druhy vojsk23. Počas tohto obdobia by mal mať službukonajúci tri dovolenky v celkovej dĺžke 20 dní, ako ktorýkoľvek iný zamestnanec. Táto dovolenka sa môže krátiť o počet dní, strávených v base a mimo riadnej služby. Pre nositeľov nižších vojenských hodností by to bolo motiváciou k poctivému vykonávaniu svojich služobných povinností.

Aby nedochádzalo k nárazovému preťažovaniu verejnej dopravy v období odvodov (resp. povolávacích rozkazov24) a boli rovnomerne rozvrhnuté každoročné dovolenky mužstva(vojenského personálu) podľa dĺžky služieb, je potrebné preniesť zodpovednosť za včasné dostavenie sa na útvar na samotných odvedencov. Tak bude aj menej výtržností z dôvodu prejavu stádovitosti počas masových «presunov odvedencov».

Osemnásťročný človek by totiž mal byť dostatočne schopný dostaviť sa na miesto „výcviku“(na útvar) samostatne v stanovenom čase a po stanovenej trase, ktoré dostal povolávacím rozkazom. Ak toho schopný nie je, nie je zatiaľ človekom…

 

Za vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu musia niesť zodpovedať aj rodičia odvedencov(resp. povolancov). Vo väčšine prípadov totiž oni sami ukrývajú schovávajúceho sa odvedenca a snaha vyhnúť sa povolávaciemu rozkazu je prejavom nedostatočnej domácej výchovy. Spolu s modrou knižkou25, ktorá oslobodzuje od povinnosti neodkladného vykonania vojenskej služby, by mali držitelia modrých knižiek dostať odklad práva byť prijatý na Vysokú školu a poznámku v občianskom preukaze o strhávaní 5% výplaty počas celého obdobia ich ďalšieho pracovného života26. Výnimku možno udeliť iba invalidom, práceneschopným a osobám s obmedzenou pracovnou schopnosťou27 tak, aby aj títo ľudia mali zabezpečené podmienky na aktívny tvorivý život.

Osoby židovského pôvodu(*ideológie), ktorých rodinní príslušníci sa nachádzajú v zahraničí, musia modrú knižku dostať automaticky28.

Cesta na Vysokú školu by mala byť pre muža kratšia cez absolvovanie Základnej vojenskej služby(ZVS29), ako vyhnutím sa úspešnému odvodu(resp. povolávaciemu rozkazu). Tí čo postúpia do Vyšších vojenských učilíšť, môžu začať so štúdiom až po absolvovaní ASPOŇ prvého roku ZVS. Odhlásenie sa z VVU musí byť sprevádzané povinnosťou dokončenia ZVS.

ZVS by mala byť završujúcou etapou formovania muža ako človeka, zodpovedajúceho za svoje zámery a ich realizáciu(skutky, činy).

 

*   *   *

 

Spoločná bezpečnosť(a tak bezpečná spoloČnosť) je na všetkých úrovniach univerzálnych prostriedkov riadenia30 tak - či onak určovaná31 mierou výchovy človeka, schopného VEDOME ovládať všetky tieto nástroje - zbraňové systémy studenej(=inFormačnej) vojny.

Aspoň na základnej úrovni.

 

Raskoľnikov (jedna z hl. postáv od F.M. Dostojevského: „Zločin a trest“) sa dal na cestu svojvôle v boji s kšeftárstvom32, čo je do istej miery správne a morálne. Chybné je však to, že najprv sa chytil sekery a až potom rozumu.. Pričom sekery sa chytil rozhodnejšie a efektívnejšie ako rozumu. Začínať sa nemá od chladných, či strelných zbraní na šiestej úrovni zbraňových systémov ale od svetonázoru(celkového chápania sveta33), čo je ekologicky čistý a najsilnejší nástroj 1. priority(úrovne) riadenia. Tiež inak mimochodom chladný, pretože horúca hlava k ničomu dobrému viesť nezvykne – a to na žiadnej zo spomínaných všetkých šiestich priorít univerzálnych nástrojov riadenia34.

 

pokračování...

 

 

1 O.i. parafráza Oscara Wilda v jeho diele „Dorian Grey“ (pozn. prekl.)

2 No nie vždy a aj na Západe sú špecialisti, ktorí to dostatočne dobre chápu. Základný princíp ale pravdepodobne viac-menej sedí. (pozn. prekl.)

3 Mimo oblasti čisto vojenských záležitostí. Pr. z definíci pojmu vojna: „Vojna je pokračovaním politiky (*presadzovania nejakých záujmov) inými prostriedkami“, „Vojna je komplex opatrení, zameraných na ovládnutie cudzích energetických, prírodných a ľudských zdrojov“, atď. apod. (pozn. prekl.)

4 Stavy-deje-procesy (pozn. prekl.)

5 Či je ešte ďalej v rozšírenej etymológii: poznanie = chápanie; MI-JE-RA, mám svetlo, chápem, atď. apod., ak by sme išli na ďalšie, hlbšie, z hľadiska rozvoja kultúry myslenia spoloČnosti zatiaľ ešte vzdialenejšie úrovne.. a mnohé i staro-nové.. (pozn. prekl.)

6 V neposlednom rade i z pohľadu rastúcej evolučnej nutnosti(motivácie) k všeobecnej gramotnosti v oblasti riadenia, ako esenciálneho parametra prežitia ľubovoľnej spoločnosti, národa, komunity. Za ňou na ďalšej etape rozvoja funkčnej a celkovo objektívne perspektívnej spoloČnosti, nasleduje cielené konštruovanie kolektívneho intelektu ako spoločného jednotného rôznorodého mentálneho organizmu. Viď „Kolektív jedinečných“. (pozn. prekl.)

7 Fabrík, poľnohospodárstva, energetiky, atď. (pozn. prekl.)

8V priebehu operácií v Čečensku po roku 1994 sa o tom mohli presvedčiť všetci.

Vojne s Gruzínskom v roku 2008 sa venuje jedna z častí analytickej publikácie „Znamenia rozhrania epôch“ zo seriálu „O aktuálnej situácii“ č. 8(80), z roku 2008.i ktorývným smerom jedptácie v mnohom síl núti krajiny.ať o tom alebo v iných oločnosti v hlavných školách. Základným cieľom v

9 Presnejšie: podliehajú trestnoprávnej zodpovednosti. (pozn. prekl.)

10 Ako tomu bolo za bývalých režimov: hod cvičným granátom, beh, orientačný beh, plávanie, streľba zo vzduchoviek (prípadne malorážok), prvá pomoc, protichemická príprava i v rámci tzv. branných cvičení, zásady pochodu v lese, varenia, škola v prírode, atď. apod. (pozn. prekl.)

11 Viď princíp hellénskej kalokagatie – zdravia, ako vzájomne podmienenej jednoty tela a ducha. Ľudovo: „V zdravom tele zdravý duch“..a tak to platí i naopak, snpr. v rámci študijného oboru psychosomatiky. (pozn. prekl.)

12 Zamerané na matematiku, fyziku, telesnú výchovu, vojenstvo a 2 cudzie jazyky. (pozn. prekl.)

13Bursa bolo učebné zariadenie biblicky „pravoslávnej“ cirkvi kasárenského typu v Ruskom impériu. Pozri N.G. Pomjalovsky „Charakter bursy“(1863).

14 Z ktorých jedným je rozhodne vzdelávanie.. Bo inak niet danému národu (kultúre myslenia) budúCnosti a všetko ostatné vlastne stráca zmysel – a to včítane tak vážnych odvetví, ako je poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, bytový fond, sociálne zabezpečenie, ekonomika, atď. apod. Hoci aj dýchať, piť, jesť, či spať niekde je samozrejme taktiež treba.. ako sa správne vraví. (pozn. prekl.)

15 Na Západe totiž školstvo od ´60 a ´70 rokov minulého storočia žiaľ degradovalo ešte podstatne masívnejšie, ako u nás. (Viď na Západe – dlhodobý program debilizácie, resp. tzv. „idiokratizácie“ más, aplikovaný postupne v zostrenej forme od 90.rokov min. stor., ktorého koncepciou bolo vychovanie nie kreatívneho Človeka, ale zákonoposlušného konzumenta.) A to včítane väčšiny tzv. elitných škôl. Rôzne štúdie, akože dokazujúce jeho svetovú dominanciu, sú šité na mieru niektorých jeho excentrických a z kontextu vytrhnutých parametrov čisto z dôvodu reKlamy, propagandy. Realita je úplne iná. Jednoducho povedané: formu majú, no obsah chýba. T.j., odprezentovať iluzórne hocičo ešte ich žiaci ako tak vedia, no po obsahovej stránke je to veľká bieda. Masívne zaostávanie sa prejavuje už na ZŠ, keď sú ich absolventi ZŠ vedomosťami reálne na cca. úrovni našich žiakov 3.- 4. ročníka ZŠ. Celkovým výsledkom sú ľahko manipulovateľní tzv. „odborní idioti“ (z nem. Fachidiot) bez všeobecného rozhľadu s tunelovým videním a predprogramovaným scenárom, primárne tzv. pseudohumanitného, či pseudoumeleckého zamerania. .Avšak ich modely sa snažia postupne zavádzať aj u nás. Tým, že do veľkej miery kontrolujú globálne financie, proste si do obdobia demontáže, resp. reštartu operačného systému potrebných špecialistov masovo kupujú neraz i z tzv. „diktatúr“, kde školstvo ešte aspoň ako tak funguje. Pričom je tzv. „demokracia západného typu“ čisto mafiánsko-oligarchický pyramídový model zatiaľ asi najefektívnejšej koloniálnej totality, neudržateľne vysávajúcej „zvyšok“(90%) sveta a exportujúcej tento svoj systém, aby mali budúci otroci ilúziu možnosti rovnakého životného štandardu ako v seriáloch propagandy holývúdú pri reálne aj tak obmedzených a konečných zdrojoch. Ostatne i preto nadnárodná mafia(oligarchia) z pudu sebazáchovy tú lokálnu západnú s jej konzumným systémom postupne demontuje. Pozri: Politika „Konca súťaže v žraní“. (pozn. prekl.)

16 Superkorporácia (korporátny = v tomto zmysle spoločný). Pričom korporácie, koncerny aj dnes fungujú ako prakticky čisto vojenské organizácie v boji o podiely na trhu, o moc (naozaj im nejde o peniaze, bo tých si ich majitelia, vlastniaci zároveň bankové konzorciá, vytlačia doslovne takmer koľko len chcú). Stačí iba korporátne vytestované funkčné vybrané princípy očistiť od niektorých asociálnych metód a hlavne asociálnej koncepcie a prospešný princíp, technológie riadenia a organizácie použiť pre dobro širokých vrstiev spoloČnosti, namiesto pre profit(moc) zopár „šikovnejších“, konzumne neukojiteľných sociopatov. Najvyššie úrovne mafie totiž de-facto od počiatkov formovania globálneho trhu, tento trh väčšinovo vlastnia. T.j. nevyhnutne kontrolujú hlavné finančné toky a tak reálne všetko s prijateĺnými masovo-štatistickými odchýlkami. Kohokoľvek, kto by sa nevedome, alebo vedome postavil ich záujmom, zlikvidujú. Aj akýkoľvek štát, o ani USA, alebo Čína, nemá zdroje porovnateľné s riadením globálnej ekonomiky. Avšak pri hľadaní funkčných riešení konkrétnych problémov sa radi hrajú na tzv. evolučné konkurzy konkurentných spôsobov riešenia zadaných úloh, či už nejakými jednotlivcami, ale i veľkými zoskupeniami konglomerátov bankových skupín a korporátnych trustov, či jednotlivých krajín. Pre neznalého konzumenta to potom na prvý pohľad vyzerá, akoby si jednotlivé firmy, či korporácie konkurovali, čo v tzv. „voľnom trhu“ (voľnom samozrejme len fiktívne) vedie k zdaniu neexistencie monopolu. O pravdivosti tohto tvrdenia sa môže presvedčiť v bežnej každodennej praxi aj ktorýkoľvek vnímavejší živnostník, či zamestnanec korporátu, keď si prečíta zákony, týkajúce sa jeho podnikania a práce, KONCIPOVANÉ KORPORÁTOM A PRE KORPORÁT s cieľom eliminovania „dorastovej“ konkurencie a brzdenia rozvoja. V tzv. demokracii západného typu preto následne môžu poslanci „dobrovoľne“ tieto súkromnými akožeprávnickými kanceláriami predpripravené návrhy odhlasovať(inak sa na kandidátku už nedostanú a hliadkujúci psy démonkracie – presstitútky – vyrobia kauzu na zákazku; po čom je zákon odhlasovaný poslancom novým, celkovo menej chápavým, alebo občas i úplatnejším). Korupcia je preto základným kameňom režimu demokracii západného typu (RDZT). Zjednodušene, no podstatou správne samozrejme povedané. Celoživotne globálnemu korporátnemu režimu lojálni p-oslanci dostanú za odmenú „teplé“ miestečká v dozorných radách dcérskych firiem korporátu, čestné doktoráty a posty na prestížnych univerzitách atď apod. T.j., ak nie sú v prípade potreby predhodení davu pod prastarým false-flag heslom: „Poslúžil ako živý a možno by ešte viac poslúžil, ako mŕtvy..“ – teda ak sa neocitnú „zhodou okolností“..potrieb, na horných priečkach kandidátky stále potrebných „zápalných obetí“ infernálneho cyklu tohto samosapožierajúceho otrokárstva. (pozn. prekl.)

17 navyše povinne spolufinancované z daní našich občanov a za fiktívny prísľub drobného podielu na celovej vojenskej lúpeži pre lokálne kolaborujúce jelitá. Tie, podľa rozprávky o ježibabe a Jankovi, pekne vykŕmia a predhodia vždy skôr – či neskôr davu na holokaust (zápalnú obeť AbRaChámovho Izáka)..keď stádo, celkový princíp cyklického deja podvodu nechápajúc, zúri. (pozn. prekl.)

18 Systematicky vytvárať príslušné podmienky. (pozn. Prekl.)

19 Priateľstvo, „vojenské kamarádstvo“ sú taktiež tzv. „vzťahmi mimo predpisov“. Preto ten, kto zaviedol do používania tento termín, jednoducho nechcel, alebo sa bál podliakov nazvať podliakmi, ktorých tiež vychovali «vojenské matere»(v zmysle starších = mazákov). A tí, ktorí tento výraz používajú ako hovorovú frázu (včítane podpory „mlčania z kolegiality“) , situáciu ešte viac zhoršujú, pretože znemožňujú pochopiť podstatu tohto problému. * T.j., vytvárajú v armáde mafiózne ovzdušie omerty (mlčania), „zlej krvi“, zlej nálady a tak ju zásadne znefunkčňujú. Jedna vec je zbytočne každú celkovo nepodstatnú blbosť nežalovať, nebonzovať a úplne iná – druhá, je neriešiť, či dokonca pomáhať maskovať systémové problémy a neraz do očí bijúcu ostentatívnu nekonštruktívnu nespravodlivosť, bezmierie. (rok 2003)

20 Šikana starších vojakov, resp. tých, ktorí slúžia už dlhšie (mazáci), voči nováčikom (uchá, bažanti, zobáci, greenhorns). U nás sa tak dialo hlavne pri dvojročnej službe do roku 1993 (resp. 2005), keď boli tí, čo nastupovali v aktuálnom roku – bažanti a predchádzjaúci ročník – mazáci.(pozn. prekl.)

21Detailnejšie ohľadom tohto javu v armáde - pozri analytickú prácu VP „Bez emócii o podstate «mazáctva», antikomunizmu a komunizmu» zo série «O aktuálnej situácii» č. 1(49) rok 2006.

*Celá táto problematika sa síce týkala hlavne ZVS(vojenčiny) za bývalého režimu, no mnohé i z toho negatívneho sa žiaľ zachovalo doteraz, alebo iba zmenilo formu, či sa dokonca za dnešného režimu ešte aj zhoršilo – viď problémy armád NATO a ich nekonečné imperiálne vojny o posledné dostupné zdroje planéty a šokujúce, neraz úplne zvrhlé správanie sa ich vojakov. (pozn. prekl.)

22 Dôstojníci zodpovední za motiváciu a psychologickú prípravu bojovej jednotky. U nás kedysi ZVP - zástupca veliteľa pre veci politické (= názorové). Vo Francúzsku kedysi représentant en mission, ktorý mal na starosti tzv. esprit de corps, podobne aj v mnohých iných krajinách, ako v Nemecku, či USA, kde sa uvedený jav vo svojej asi najextrémnejšej forme pretavil aj do spomínanej čiastočne civilnej korporátnej kultúry a psychologických tímov pre cielené projektovanie a riadenie kolektívneho podvedomia, používajúcich technológie vytvárania kolektívnej osobnosti podobné, i efektívnejšie, ako v rôznych typoch siekt a polovojenských organizácii. Viď systém príslušných firemných školení. Nemalú časť základu stredného a vyššieho manažmentu v korporáciach od ich počiatkov tvoria býv. vojenskí dôstojníci, ktorým tento typ prípravy „jednotky“(tímu) na „ten jediný správny názor“ a eufemisticky niekedy nazývané tzv. „integrálne politické myslenie“ rozhodne nie je cudzí. Cit.: „Business is war, we MAKE money“(pozn. prekl.)

23 Sú však samozrejme možné aj iné, danej kultúre na mieru šité scenáre opakovanej intenzívnej niekoľko dňovej, týždňovej – až niekoľko mesačnej brannej prípravy podľa rôznych programov a účelu, náročnosti obsluhovaných technologických systémov tak v rámci internetových školiacich kurzov, aplikácii, simulátorov a pod, ako aj v školiacich strediskách spádových oblastí i základných a špeciálnych výcvikových táborov. Ďalej pravidelné preškolovania, cvičenia, manévre atď. apod. Ide o nastavenie celkového systému telesno-psychického zdravia (spomínaná starohelénska „kalokagathia“) populácie a súvisiacej obrany zvoleného spoločenského zriadenia. Celospoločenský zdravotno-branno-bezpečnostný program by mal samozrejme nabiehať postupne, zohľadňovať lokálne i aktuálne globálne špecifiká a jeho priebežné výsledky by mali byť monitorované a vyhodnocované, na základe čoho by on(výcvik) sám mal byť kontinuálne optimalizovaný. V konečnom dôsledku by takéto programy mali byť tak-či onak súčasťou zdravej, udržateľnej, stabilne sa rozvíjajúcej, konštruktívne perspektívnej spoloČnosti, kde čo najviac ľudí môže napĺňať svoj optimálny osobný jedinečný potenciál. (pozn. prekl.)

24 Nástup novobrancov do služby. (pozn. prekl.)

25 Ak lekár odvodovej komisie vyhodnotil novobranca ako fyzicky a/alebo psychicky nespôsobilého na vykonanie ZVS(Základnej vojenskej služby), dostalne dotyčný tzv. „modrú knižku“. Väčšinou sa tak deje v prípade, ak je dotyčný mladý muž(žena) nositeľom nejakého ochorenia, zdravotnej vady, alebo posuvu vnímania, významne obmedzujúceho jeho branné schopnosti. (pozn. prekl.)

26 Pre obmedzenie motivácie k úmyselnému vyhýbaniu sa službe obrany spoloČnosti a v prípade jej pretrvávania, musí dotyčný prispievať aspoň k finančnej podpore spoluobčanov, ktorí sa tejto prirodzenej povinnosti voči budúcnosti spoloČnosti nevyhýbajú. (pozn. prekl.)

27 Invalidi, ŤZP(ťažko zdravotne postihnutí) a osoby majúce modrú knižku sú rozličné skupiny ľudí. (pozn. prekl.)

28 U týchto osôb ide o zásadné bezpečnostné riziko pre armádu a štát z v predchádzajúcich kapitolách uvedených dôvodov (viď židovstvo = 2. najstaršia protofašistická rasisticko-otrokárska ideológia s izaiiášovsko-deuteronomickou asociálnou doktrínou ekonomicko-vojenského obsadzovania území cez inštitút úroku a sprievodné metódy globálneho expanzného pyramídového finacizmu; popri 1. indickej kastovej forme fašizmu). Vo výrazne zvýšenej miere sa u nich taktiež vyskytujú osoby spolupracujúce s mnohými zahraničnými a nadnárodnými spravodajskými službami (táto a analogické totalitné ideológie bytostne ohrozujú armádu a spoloČnosť akéhokoľvek štátu). Netýkalo by sa to asi samozrejme osôb, ktoré by sa vzdali židonacizmu, resp. sionacizmu – tichej, ekonomicko-kulturologickej diktatúry akoževyvoleného národa, ktorý má podľa vyznavačov tejto antidemokratickej zvrhlosti vládnuť svetu a vrátili by sa k hlboko humanistickým hodnotám pôvodného judaizmu. Ostatne podobne, ako je tomu aj u iných ideológii tohto typu, tak často za náboženstvá maskovaných. (pozn. prekl.)

29 Resp. Povinnej vojenskej služby (PVS). (pozn. prekl.)

30 Kategórie zbraňových(manažérsko-komunikačných) systémov –nástrojov vedenia informačnej vojny 1.-6., resp. 1.-5., keďže posledným 6. – posledným „argumentom“ sú fyzické zbrane. (T.j., keď všetky ostatné zbraňové systémy zlyhajú.)

Od 1. v danej spoločnosti VŽDY prítomnej koncepcie jej samoriadenia(svetonázoru=metodológie spracovávania vnemov-informácii, t.j., kultúry myslenia);

2. Chápania chronológie a miery(úrovne) dominantnosti jednotlivých rozlíšených socionaturálnych dejov v ich vzájomnej previazanosti;

3. V spoločnosti prítomnej miery faktológie, interpretovanej na základe vždy (pod)vedome na zakázku pracujúcich miestnych(/nadnárodných) MEÉDII, infiltrácia miestnej kultúry, zmena jej morálno-svetonázorových hodnôt; kedysi: ideológie, filozofie a pseudonáboženstvá;

4. Ekonomicko-finančného modelu a jeho cieľového(účelového ) nastavenia, ako nástroja;

5. prostriedkov biologickej, chemickej a radiačnej genocídy, ako systém zámerne akožeprirodzene generujúci otrvaviny, miesto potravín, kontaminované formy očkovania a liečiascich, no nevyliečiacich liekov s konkrétnymi „vedĺajšími“ účinkami; riadenie úroveň narkotizácie spoločnosti podĺa potreby, atď apod, až po bežné zbrane (posledná 6.kategória fyzických zbraňových systémov „horúcej“= na prvý pohľad hneď viditeľnej vojny, ktorá je dlhodobo účtovne najmenej účinná). (pozn. prekl.)

31 Definovaná, podmienená. (pozn. prekl.)

32 V zmysle špekulantstva a podvodníctva. (pozn. prekl.)

33 Ako príčonno-dôsledkovo usporiadenej dynamickej mozaiky hierarchicky a vzájomne, vertikálno-horizontálne previazaných socionaturálnych dejov. (pozn. prekl.)

34 Komunikácie a/alebo vedenia vojny. (pozn. prekl.)

 

 

_