KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (41)

6.8.2019

předchozí část

USA zrealizovali v roku 1987 vo svojich Ozbrojených silách slová admirála F.P. Shermana, ktoré povedal v roku 1949:

„Ak nie sú pozemné vojská, námorníctvo a letectvo schopné premiestňovať sa cez oceány až k brehom tej najvzdialenejšej kontinentálnej krajiny a udržať sa tam v akcieschopnom stave, potom nie je možné žiadne vojenské ťaženie ani na zemi, ani na mori a ani vo vzduchu“.

Tohto svojho pohľadu sa USA nevzdajú, pretože naozaj dobrú vôľu proste nemajú a sú nateraz bábkou¹, uskutočňujúcou úlohu militaristického krytia expanzie biblického siono-internacizmu.

Práve z tohto dôvodu to boli USA, ktoré ako prvé vytvorili jadrové zbrane, medzikontinentálne strategické bombardéry, balistické rakety štartujúce z ponoriek(Polaris)², atómové lietadlové lode, či kompaktné vysokopresné strategické rakety s plochou dráhou letu(Tomahawk) apod. Teda všetko to, čo rozbiehalo nové preteky v zbrojení.

*       *
*

Z hore uvedeného je celkovo jasné, že tak počas rokov konceptuálnej samostatnosti býv. ZSSR, ako aj v rokoch jeho koncepčnej podriadenosti Západnému konglomerátu, zodpovedala štruktúra Vojenského námorníctva (ako časti ozbrojených síl, ktoré tvoria základ globálnej stratégie), OBRANNEJ vojensko-ekonomickej doktríne, podriadenej globálnemu cieľu ZSSR(neskôr jeho nástupníckeho štátu RF), ktorým je NEDOPUSTIŤ NOVÚ SVETOVÚ VOJNU.

Tzv. Nová „obranná“ doktrína býv. ZSSR tak bola vo svojej podstate doktrínou bezpodmienečnej kapitulácie vlády Sovietskeho zväzu poza chrbát jeho armády a národov.

Vojenské námorníctvo a letectvo býv. ZSSR proste nemalo STRATEGICKÝ potenciál zabezpečenia invázie svojich armádnych kontingentov na iné kontinenty.

Práve preto ani nie je možné považovať sovietske strategické jadrové sily za sily útočné.

Ich použitie bez nasledujúcej invázie ostatných druhov vojsk na dané územie je jednoducho nezmyselné. Okrem toho, svetonázorovým zásadám ruskej samo-s-právy³, odporuje vymazávanie akéhokoľvek národa s jeho kultúrou z povrchu planéty,. T.j. také konanie principiálne odporuje konceptuálnej zvrchovanosti, samostatnosti a dejinnej praxi Rusi⁴.

USA a NATO ako celok však rozhodne strategický invazívno-utočný potenciál napadnutia majú a to objektívne automaticky podľa politicko-vojenskej matematiky mení z nadnárodného pohľadu ich strategické jadrové sily nevyhnutne na principiálne útočné.

Uvedené faktory zodpovedajú aj skúsenosti Ruska so Západným konglomerátom do roku 1917, počas rokov intervencie i druhej svetovej vojny.

Na základe čoho by si preto Rusko malo myslieť, že sa ciele pohlavárov konglomerátu voči nemu zmenili, keď sa to nijako na štruktúre ozbrojených síl NATO neprejavilo?

Nie je pri tom potrebné podvádzať a tvrdiť, že potenciál strategického útoku potrebuje NATO iba na kompenzáciu pozemnej armády ZSSR.

Príčiny tzv. horúcich vojen nie sú v oblasti vojensko-technickej.

Vo vojensko-technickej oblasti je možné buď bežiacej vojne zabrániť pomocou vysokého vojenského rejtingu potenciálnej obete agresie (ktorá už v tom čase úspešne prešla na zbraňové systémy vyšších priorít) alebo to možné nie je.

Na poslednú 5.-6. prioritu(kategóriu tzv. horúcej vojny⁵) univerzálnych zbraňových systémov vojna vždy padá z 1. priority (najmocnejších zbraňových systemov - inFormačných) a preto s ňou treba bojovať na tej priorite a nie až na piatej-šiestej. Vojenská technika je iba prostriedok, nástroj (jeden z mnohých), pomocou ktorého je možné pri vytvorení(skonštruovaní) želanej definovanej situácie, efektívne realizovať cieľ predStáv, vychádzajúcich z príslušného svetonázoru(1.priorita).

Koloniálno-otrokársky cieľ túžob má na Západe korene v Starom Zákone, ako túžba po globálnom siono-internacizme, t.j. „elitárno“-otrokárskom rasistickom usporiadaní(režime) sveta⁶.

A NATO, ktoré je rozdrvené a do bodky kúpené sionizmom, je len jedným z nástrojov realizácie tejto túžby.

Západ uznáva a sa priamo hlási k Biblickému zákonu siono-internacizmu.

Rusko spolu s celým ďalším svetom siono-internacizmus odmietajú.

Prvotným zdrojom svetových vojen je „elitarizmus“ nadžidovského pseudožrectva(pseudokňažstva).

Podrobne sme túto tému spolu rozoberali v historicko-filozofickej štúdii I. Časti tejto publikácie.

Zostáva k tomu dodať, že USA a NATO majú od doby druhej svetovej vojny globálnu infraštruktúru základní a bojovej prípravy, pričom ZSSR takúto štruktúru nevytvoril.

O túto infraštruktúru sa opiera aj globálny systém NATO, zahŕňajúci

1. analýzu situácie,

2. vydávanie zoznamu potenciálnych aktuálnych cieľov a príslušných rozkazov,

3. celkové a lokálne riadenie vojsk

4. atď.

ZSSR však takúto globálnu infraštruktúru nemal.

Pritom NATO neustále prejavovalo „nespokojnosť“ s presunmi vojsk po území ZSSR, či s výstavbou RLS⁷ v rôznych častiach ZSSR (a Východného Bloku), apod.

ZSSR bol však ústretový dokonca aj ohľadom takých arogantných požiadaviek Západu ako:

1. prerušenie výstavby vlastných vojensko-strategických objektov;

2. ich premiestnenie;

3. či jednostranné ničenie mobilných zariadení MBR⁸ a strategického letectva; ktoré spôsobovali najväčšie neurčitosti vo vojensko-strategických výpočtoch NATO a predstavovali tak veľmi významný faktor zadržiavania (neutralizovania) reálneho útočného potenciálu NATO. (Útočného potenciálu, prejavujúceho sa v štruktúre ozbrojených síl NATO a v jeho globálnych infraštruktúrach).

Pritom NATO pri celkovom vzájomnom porovnávaní vojenského potenciálu nezohľadňovalo dokonca ani strategické útočné prostriedky vojenského ťaženia, rozmiestnené na a v moriach, v ktorých malo pred ZSSR prevahu úplnú. Podobne však nezohľadňovalo v rámci systému svojho PR⁹ (pri svojich oficiálnych medzinárodne politicky propagovaných analýzach) ani celý rad ďalších otázok, týkajúcich sa globálneho charakteru ozbrojených síl NATO a ich reálnych cieľov.

Pri porovnaní využívania vojenského potenciálu vesmíru taktiež jednoznačne dominovali USA.

Jediné, čo NATO postrádalo, aby bolo úplne spokojné, bolo zníženie počtu pozemných vojsk ZSSR bežného typu a ich transformácia na NÁJOMNÝ princíp¹⁰ získavania personálu namiesto odvedencov¹¹. Po tejto už toľko krát inde odskúšanej politickej operácii by boli Ozbrojené Sily konglomerátu bábkových „suverénnych“(suvenírnych) štátov v rámci bývalých hraníc ZSSR a Východného Bloku vhodné akurát tak na riešenie nejakých drobných vnútorných konfliktov. T.j. na zabezpečovanie policajných akcii vo vnútri „suverénov“(nových suvenírov)¹² a ako lacné krmivo pre delá(befulkovia¹³) mnohonárodných ozbrojených síl OSN a NATO v prípade objavenia sa ďalšieho, západnej totalitnej davokracii oponujúceho „zlého diktátora“ typu F. Castra, S. Husseina, M. Kaddáfiho¹⁴, ktorý by chcel napr. nebodaj vlastnú menu naviazať na nejaké komodity, energonosiče apod. a nie na dolár.

Výsadkové sily Vojenského námorníctva USA následne radi preukážu družnú pomoc ruským a východoeurópskym „bratom v zbroji“. Prirodzene v rámci „boja za humanizmus“ a „šírenia démo(n)kratických hodnôt“. T.j., U.S. NAVY & MARINE CORPS (USMC) je plánovaná vpodstate v konečnom dôsledku ako výlučne krycia zložka operácie prevozu východoeurópskeho kanonenfutteru(befulkov, jatočných chlapcov) hocikde na zemeguli v záujmoch rozšírenia expanzie siono-internacizmu. Americké lietadlové lode zároveň letecky zastrešia aj činnosť raketových krížnikov býv. ZSSR v prípade potreby ukázania vojenskej päste NATO tretím krajinám, ako napríklad Japonsku, Číne, alebo Indii¹⁵. Podobne, ako kedysi používali francúzskych (19.stor.) a potom nemeckých (20.stor.) zblbnutých indoktrinovaných chlapcov na expanziu na východ proti Rusku, za prísľub zopár bielych slovanských (slave) otrokov.¹⁶

Opatrenia v oblasti vojenskej výroby s cieľom zabezpečenia stabilnej bezpečnosti rozvoja spoločnosti v býv. ZSSR.

1. PRÍČINY A CIELE EXISTENCIE OZBROJENÝCH SÍL BÝV. ZSSR

Konceptuálna samostatnosť (schopnosť SAMO-riadenia spoločnosti) protirečí biblickej koncepcii globálneho davo”elitarizmu”, realizovanej v podobe siono-internacizmu, v súlade s ktorou sa v priebehu vekov rozširuje po svete duchovná a ekonomická expanzia nadžidovského slobodomurárstva. Táto expanzia je sprevádzaná neustále pre ňu potrebnými vzplanutiami ozbrojených vojenských konfliktov.¹⁷ Preto je pre udržanie dostatočne vysokého vojenského rejtingu Východného Bloku nevyhnutná existencia ozbrojených síl, vylučujúcich zmysluplnú, cieľavedomú, nadžidovským slobodomurárstvom organizovanú agresiu proti týmto národom (a s nimi spiateleným, konceptuálne samostatným krajinám). T.j. aby koloniálne agresie tak zo strany konglomerátu ako celku, ako aj zo strany jeho jednotlivých komponentov, nemali vojenský zmysel. Teda, aby boli riziká spojené s vojenskými útokmi pre samotného agresora celkovo neprijateľné¹⁸.

Hrozba od krajín nepatriacich do Euro-Amerického konglomerátu nemala pre Rusko nikdy v dejinách dlhodobý charakter. Národy Ázie sa za posledné storočia stretávali skôr s rozširovaním ruskej štátnosti. Na úrovni organizácie spoločnosti nie sú medzi krajinami Ázie a Ruskom nijaké podstatnejšie svetonázorové protiklady. Prípadná konceptuálna samostatnosť Ruska by tak mohla významne pomôcť pri riešení veľkej väčšiny problémov, týkajúcich sa bezpečnostných otázok v Ázii. T.j., vychádzajúc z jeho(Ruska) skúseností pri riešení problémov bezpečnosti vo vzťahu k Euro-Americkému konglomerátu.

Udržanie dostatočne vysokého vojenského rejtingu odstraňuje problém potreby “hasenia” akútnej vojenskej situácie, keď protivník považuje napadnúť nás za zmyslupné, t.j. riziká útoku za prijateľné. Problém možnosti vypuknutia tzv. náhodnej vojny nesúvisí priamo s úrovňou(kvalitou a kvantitou) výzbroje. V období mieru je definovaný hlavne aktívnosťou Ozbrojených síl v blízkosti hraníc u oboch voči sebe stojacich strán a taktiež intenzitou pohraničných provokácií, ich rozsahom a trvaním. Preto majú väčší zmysel rokovania o opatreniach obmedzujúcich činnosť námorníctva a letectva mimo svojich operačných zón okolo územia jednotlivých štátov a vzájomné upovedomenie sa v prípade prekročenia hraníc svojich operačných zón. Zasahovaniu do cudzích operačných zón (nehovoriac už o narušení hraníc) sa treba vyhýbať na základe vzájomných medzištátnych dohôd. Takéto opatrenia majú viesť (aspoň v čase mimo priameho vojenského ohrozenia) k vyhýbaniu sa vzájomnému ostrému dotyku ozbrojených síl jednotlivých štátov a vzniku situácie nepovoleného použitia zbraní, ktoré hrozí prerásť do vojny.

Rokovania tohto typu a dodržiavanie uzavretých dohôd je možné v podstate iba v prípade vzájomného uznania podobných úrovní vojenských rejtingov¹⁹ zúčastnených strán. Inak nemá silnejšia strana dôvod obmedzovať svoju činnosť. Tento prístup sa jasne prejavuje v nevôli USA rokovať o otázkach vojenského námorníctva, kozmu a elektroniky, kde sa vyžadujú vysoké technológie (High-tech). V týchto oblastiach má totiž Západ či už reálny, alebo zdanlivý náskok.

Úplné, hoci aj len jadrové odzbrojenie hlavných vojenských mocností je možné iba po vzájomnom uznaní globálnej zodpovednosti ich politicky aktívnych vrstiev spoločnosti. Podstatou globálnej úrovne zodpovednosti je zaručenie likvidácie monopolne vysokých a monopolne dampingových cien na produkciu, v rámci procesu globálnej štandardizácie a špecializácie práce²⁰. Iba to totiž umožní vznik rovnakých možností rozvoja osobnosti človeka bez ohľadu na to,

1. kde sa narodil a 

2. jeho sociálny pôvod.

Uvedené základné podmienky rozvoja ľudskej spoloČnosti môže garantovať iba koncepcia globálneho vykorenenia davo-„elitárneho“ usporiadania spoločnosti.

T.j., koncepcia ČELOVIEčiny²¹.

Dovtedy si budú konkurovať rôzne typy davo-„elitárnych“ koncepcií:

1. nadnárodno-mafiózne,

2. národné,

3. štátne

A po celý ten čas môže svet spočívať maximálne tak na rovnováhe strachu pred vzájomným vojenským zničením sa(anihiláciou).

Dohody o obmedzení jednotlivých kategórii zbraní (ako ukazuje historická prax námorných konferencií v rokoch 1920-1930 a konferencii ohľadom obmedzenia jadrových a iných strategických zbraní START a SALT²²), v podstate iba umožnili presun uvoľnených zdrojov a výrobných kapacít na urýchlenie pretekov v zbrojení inými smermi, na ktoré predtým prostriedky nestačili.

Anti-davo-„elitárna“ koncepcia bezpečnej spoločnosti(resp. KSB - Koncepcia spoločnej bezpečnosti) je z tohto pohľadu LEPŠIA iba v jednom parametri:

Podpora dostatočnej vojenskej sily danej krajiny je úlohou na úrovni 5-6 priority(kategórie zbraňových systémov) v rámci realizácie tejto koncepcie v globálnom rozmere.

V tejto koncepcii sa totiž už na úrovni VŠEOBECNÉHO povedomia (a nie len podvedomia²³) jasne hovorí o prirodzenom prvenstve svetonázorových a ekonomických prostriedkov realizácie tejto koncepcie, pred jej presadzovaním silou vo forme fyzických zbraní.

V KSB je davo-“elitarizmus“ zobrazený v jeho rôznych podobách ako základný zdroj reálneho nebezpečenstva vojny. Tento prístup, ak aj úplne neodstraňuje hrozbu horúcej vojny, tak aspoň otvára perspektívu zastavenia pretekov v zbrojení a odstránenia tejto hrozby v rámci PROCESU spoločného vytvárania a realizácie globálnej koncepcie rozvoja ĽUDSKOSTI²⁴, ktorá vylučuje globálnu i regionálnu davo-„elitárnu“ organizáciu spoločnosti v akejkoľvek z jej podôb²⁵.

Pokusy o dosiahnutie dohôd ohľadom ohraničenia rozsahu výzbroje bez odstránenia skutočnej príčiny vojen (ktorou je snaha o expanziu regionálnych davo-„elitaristických” režimov všetkých možných druhov a pôvodu), sú proste už v princípe absurdné z dôvodu ZRÝCHĽOVANIA VEDECKO-TECHNICKÉHO POKROKU, ktorý sa dohodami jednoducho zastaviť nedá.

Dejinná prax nám hovorí, že v prípade úplného pádu vojenského rejtingu Ruska je možný pokus o intervenciu všetkých hlavných krajín konglomerátu a susedov, ktorí sa k nim pridajú, s cieľom rozčlenenia krajiny, čo sa udialo po štátnych prevratoch v r.1917²⁶.

V prípade postupného padania vojenského rejtingu Ruska je možný vojenský útok častí(proxy) konglomerátu, špeciálne pre túto úlohu vykŕmených a vycvičených, ako tomu bolo s napoleonským Francúzskom, či hitlerovským Nemeckom. Pritom bude primárna vojensko-ekonomická sila konglomerátu (v 1. prípade Veľká Británia a v 2. prípade USA) počas takmer celého trvania konfliktu s Ruskom stáť opodiaľ a vstúpi do vojny klasicky až v jej záverečnej etape na strane víťaza, aby ochránila zbytky použitej časti konglomerátu v prípade jeho porážky, alebo dorazila Rusko v prípade víťazstva agresora. Scenár bol v oboch prípadoch rovnaký a z lásky západných jelít k okultizmu a mystike, bol v oboch prípadoch spustený v čase letného slnovratu.

Pri tom k vojne odsúdená časť konglomerátu, drvená

1. pyramídou miestnej formy davo-“elitárneho“ režimu²⁷,

2. zadĺženosťou židovskému nadnárodnému kapitálu a

3. konceptuálnou podriadenosťou vyššiemu slobodomurárstvu

NIE JE SCHOPNÁ ODMIETNUŤ samovražedné rozhodnutie zaútočiť na Rusko (resp. ZSSR).

Tu nejde o výčitka a ani hrozba voči Francúzsku a Nemecku²⁸, ale iba poukázanie na ich konceptuálnu nesamostatnosť v minulosti, aby sa podobné vzájomné tragédie nezopakovali v budúcnosti. Proste tu spolu analyzujeme globálny dejinný proces a príčiny vojnových konfliktov našich štátov, aby sme sa im v budúcnosti vyhli.

Noviny “Obrana vlasti“ z 26.04.1992 priniesli úryvok z dokumentu č.2143/41 odseku č.3, vypracovaného III. oddelením Abwehru²⁹ 12. Júla 1941, ktorý informuje o rozhovore predstaviteľa špeciálnej americkej misie pri Vatikáne, Tittmana, s rímskym pápežom Piom XII. Dokument sa zaoberá niektorými podrobnosťami finančnej podpory U.S. administratívy za úradovania F.D. Rooswelta Vatikánu z amerických tajných fondov v situácii, keď po začatí vojny prestali do Vatikánu prúdiť dôležité finančné toky z obsadeného Rakúska, Belgicka, Holandska, Francúzska a Frankovho fašistického Španielska. Pápež sa zodpovedal (skladal účty) pred správcami daných fondov USA ohľadom využívania “sponzorských” fondov, určených hlavne na vytvorenie agentúrnych sietí. V uvedených dokumentoch sa nachádzajú aj nasledujúce vety:

«Na prahu vojny medzi Nemeckom a Sovietskym Zväzom spraví Vatikán všetko nevyhnutné, aby urýchlil začiatok otvoreného konfliktu medzi Nemeckom a ZSSR. Bude Hitlera k tomu tlačiť dokonca aj tým spôsobom, že mu prisľúbi morálnu podporu. Nemecko, povedal pápež, nad Ruskom zvíťazí, no jeho sily budú natoľko oslabené, že následne bude možné správať sa k nemu úplne inak».

V tom istom dokumente je uvedené, že pápež, odmietajúc výčitku poľského vyslanca ohľadom toho, prečo Svätá stolica nepodporuje Poľsko, povedal poľskému veľvyslancovi v skratke zhruba nasledovné:

«Spomeňte si, ako často sa v histórii cirkvi stávalo, že Pán Boh použil človeka, alebo celý národ ako obetu(rukojemníka) za celé ľudstvo a hodil ho do ohňa potom, keď dotyčný svoju rolu naplnil. Tak bude aj s Nemeckom. Treba len trpezlivo čakať a nedovoliť si byť predčasne vtiahnutým do nerozumných činov».

Jednoducho povedané: Poľsko je len výmenná minca(tovar) v globálnej hre a zaujímať sa o túto hru nie je úlohou Poliakov. Podobne, ako sa Nemcov netýka, prečo a v mene čoho(*koho) majú bojovať s Ruskom.

Z vmiešavania sa USA do európskych záležitostí vyplýva, že iba pozemné vojská by Sovietskemu Zväzu nestačili na to, aby odvrátili opakovanie scenárov z rokov 1812, 1914 a 1941. Bolo nevyhnutné spolu s pozemnými vojskami ukázať aj funkčnú flotilu Vojenského námorníctva ZSSR na severe, aby existovala reálna možnosť operáciami v Atlantiku rozštiepiť vojensko-ekonomický potenciál konglomerátu a tým vojnu proste znemožniť. A v prípade vzniku vojny v Európe môcť zabezpečiť buď neutralitu USA, alebo spojenectvo USA a ZSSR, ako to bolo v rokoch 1941 -1945. Na Ďalekom Východe je zasa zaoceánske Vojenské námorníctvo nevyhnutné na blokovanie strategických výsadkových operácií v málo osídlených oblastiach ZSSR(dnes Rusko), kde zatiaľ nie je dostatočne rozvinutá dopravná infraštruktúra, a ktoré môžu byť, hoc aj iba dočasne, odtrhnuté od ZSSR(dnes Ruska) v prípade námornej a vzdušnej prevahy potenciálneho agresora v týchto oblastiach.

Globálny charakter infraštruktúry

1. situačno-analytických vojenských centier,

2. definovania cieľov a

3. riadenia síl USA a NATO

nútia Rusko vytvoriť v budúcnosti analogickú infraštruktúru, spájajúcu prvky umiestnené na moriach a oceánoch, na lodiach i ponorkách, spolu s prvkami infraštruktúry, umiestnenými na lietadlách a satelitoch (resp. kozmických lodiach). Tento systém musí zabezpečovať informačné potreby všetkých druhov Ozbrojených síl Ruska, aby mohli reálne oponovať agresii. Iba tak sa stane bezpredmetnou obava z podniknutia zmysluplného vojenského útoku na Rusko. Strategicko-vojenský pohľad amerického admirála Shermana je totiž plne opodstatnený a platný dodnes pre akúkoľvek krajinu, ašpirujúcu na aktívnu účasť v globálnej politike:

«Ak nie sú pozemné vojská, letectvo a námorníctvo schopné premiestňovať sa cez oceány až ku brehom i tej najvzdialenejšej krajiny a udržať sa tam, tak akýkoľvek zmysluplný vojenský útok na mori, zemi, či vo vzduchu, proste stráca zmysel».

Zvýraznené kľúčové slová sú práve to, čo môže Rusko vykonať, aby sa Euro-Americký konglomerát znovu nepokúsil vojenskou silou nanútiť národom krajiny davo-„elitárnu” koncepciu, uskutočnením vojenského útoku po zemi, vo vzduchu, na mori a vo vesmíre.

(Admirál Sherman v r.1949 nespomenul vojenské operácie v kozme preto, lebo bol buď slabý v predvídaní, alebo chránil vojenské tajomstvo pred jeho verejným vyzradením.)

Pri formovaní vlastných Ozbrojených síl na úrovni 5. - 6. kategórie zbraňových systémov sa nesmieme riadiť podľa názorov nejakého cudzieho pseudoodborníka z davu spoza hraníc. Musíme využívať predovšetkým 1. – 3. prioritu(kategóriu) univerzálnych prostriedkov riadenia. Tak, aby bola pre zdravo mysliaceho človeka na Západe naša politika pochopiteľná a bolo úplne jasné, že hrozba čeloVEČNOSTI(a tak ľudstvu) nevychádza od nás, ale z Biblie a Talmudu.

My sa snažíme na všetkých prioritách riadenia túto hrozbu pohltiť (*anulovať) a pritom čeloVeČNOSŤ(čeloviečinu) zachovať.

A rozhlasové vysielanie, satelitná televízia a hlavne internet to umožňujú presvedčivým spôsobom všetkým vysvetliť. (*Akurát to tak veľa každodennej mravenčej práce stojí. No čím viac „mravcov“ svoj vrodený potenciál naplní a sa dostatočne gramotne zapojí,..)

...pokračování