KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (33)

4.6.2019

předchozí část

ZSSR NEVYTVORIL ANI JEDNU GENERÁCIU VOJENSKEJ TECHNIKY, KTORÁ MALA BYŤ PRIJATÁ DO VÝZBROJE V ROKOCH 1937-38, A KTORÁ BY V ROKU 1941 MALA VYČERPANÉHO NIE VIAC, AKO 50% SVOJHO MODERNIZAČNÉHO POTENCIÁLU.

Noviny „Červená Hviezda“ 17.04. 1991 uvádza v článku «Ako súdili Tuchačevského»

dialóg sudcu V.K. Blüchera s obžalovaným I.E. Jakirom:

«Blücher hovorí Jakirovi: V čom sa konkrétne prejavovala vaša príprava zničenia letectva Červenej Armády v budúcej vojne?

Jakir: Ja vám zmyslupne neviem povedať nič okrem toho čo som už napísal…V otázke doplňovania kádrov(riadiaceho aparátu), materiálno-technického zásobovania atď.»

Odpoveď na túto otázku mohla byť iba jedna, a to, že proste nebola vytvorená nová generácia leteckej techniky, ktorú by bolo možné zaradiť do výzbroje v roku 1937. Z toho dôvodu Jakir nemohol povedať, čo vykonal nie pre porážku (na čo sa ho pýtali), ale pre víťazstvo (čo bolo súčasťou jeho služobných povinností, ako člena Velenia leteckých síl v rokoch 1930 – 1934 a člena ÚV od roku 1925 do roku 1937, veliaceho všetkým vojenským okruhom¹.

T.j., po sedliacky: dotyčný vykonal pre porážku to, že nevykonal nič(resp. to, čo mal, čo bola jeho povinnosť) pre víťazstvo.

Maršál Tuchačevský od roku 1934 zastával hodnosť Veliteľa Vyzbrojovania Červenej Armády a od roku 1936 bol prvým námestníkom Ľudového komisariátu obrany. Generácia výzbroje, ktorá z vyššie uvedených dôvodov proste chýbala, mala byť naprojektovaná, vytváraná a armáde dodaná práve v tomto čase (r.1934-1938) a práve pod celkovým vedením tohto konkrétneho Veliteľa Vyzbrojovania. V roku 1934 vytvorila konštrukčná kancelária pod vedením Vasilija Gavriloviča Grabina (1900-1980) delo F-20, ktoré plne uspokojovalo takticko-technické požiadavky, vytýčené Hlavným delostreleckým velením, ba bolo dokonca ešte ľahšie.

Po ukončení skúšobných strelieb prebiehal za prítomnosti M.N. Tuchačevského nasledujúci dialóg, ktorý V.G. Grabin uvádza vo svojich memoároch:

«Obrátil som sa na Tuchačevského:

• Povedzte prosím Vás, môže naše delo uspokojiť súčasné požiadavky Červenej Armády?

Očakával som priamu odpoveď, ale počul som niečo iné:

• Musíte na ňom ešte popracovať a znížiť váhu.

• Delo je o 200 kg ľahšie, ako bolo zadané v takticko-technických požiadavkách Veliteľstva delostrelectva .

• To je dobre, ale treba ešte znížiť váhu.

• Bolo by dobré vedieť hranicu, ku ktorej sa máme priblížiť.

• Čím menej, tým lepšie – odpovedal Náčelník vyzbrojovania a tým sa diskusia skončila. »

V ďalšom sa uvádza že F-20 patrí ku bezvýchodiskovej vetve polouniverzálnych poľných diel. Ich «polouniverzáľnosť» spočívala v tom, že boli «schopné» strieľať tak na lietadlá, ako aj na pozemné ciele. Tuchačevský, nedajúc uvedenému vzoru dela kladné hodnotenie, potvrdil názor Grabina o neúčelnosti vytvárania univerzálnych systémov. Avšak to najpodstatnejšie, t.j., aké delo armáda potrebuje, Náčelník výzbroje konštruktérovi proste nešpecifikoval.

Z iniciatívy konštrukčnej kancelárie Grabina bolo vytvorené delo F-22, čo bol pôvodný prototyp ZiS-3, t.j. budúceho najlepšieho 76 mm divízneho kanónu druhej svetovej vojny. Bolo však zamietnuté predviesť delo na polygóne pre porovnanie s inými delami na skúšobných streľbách, ktoré mali byť vykonané za prítomnosti Stalina a členov vlády. Grabin sa obrátil na Tuchačevského s prosbou predviezť F-22 na skúšobných streľbách, ale bol odmietnutý.

Grabin píše:

«Vidiac bezvýchodiskovosť nášho postavenia, povedal som Tuchačevskému, že pri predvádzaní vedeniu komunistickej strany a vlády oznámim, že naše tretie delo zatvorili do stodoly a všetky moje prosby, včítane obrátenia sa priamo na Náčelníka vyzbrojovania, neviedli k pozitívnemu výsledku.

• To chcete vyhlásiť? – spýtal sa Tuchačevský.

• Áno, tak poviem.

• Dobre, vystavíme vaše tretie delo, ale strieľať z neho nebudeme.

• Súhlasím.

Nemohol som naliehať na streľbe, pretože pevnosť hlavne sme zatiaľ nestihli dostatočne otestovať».

V konečnom dôsledku ale delo F-22, ktoré chceli SKRYŤ pred najvyšším vedením krajiny kvôli povoľnosti, alebo na PRIAMY pokyn M.N. Tuchačevského, vyvolalo najväčší záujem Stalina a vyšších armádnych kruhov.

Stalin sa osobne zaujímal o priebeh skúšok rôznych delostreleckých systémov, poznal ich konštruktérov, priamo komunikoval s nimi, študoval a snažil sa pochopiť danú vojensko-technickú a organizačno-technologickú problematiku a ďalšie súvisiace záležitosti. T.j., mal na to celé svoj OPODSTATNENÝ názor.

A na základe tohto názoru bola projektu dela F-22 schválená perspektívnosť a prišlo sa k záveru, že je zmysluplné pracovať na ňom ďalej a zdokonaľovať ho. Tuchačevský však i potom napísal Stalinovi list, v ktorom navrhoval odstrániť delo F-22 z vývoja a prerušiť práce na ňom. Tento návrh nezodpovedal predstavám Stalina o situácii v delostrelectve a Stalin nariadil príslušným oddeleniam pomáhať Grabinovi pri zhotovení uvedeného typu dela.

Tuchačevský robil prekážky rozvoju hlavňového delostrelectva, pretože bol zástancom jeho „alternatívy“ – t.j., tzv. reaktívneho delostrelectva a bezzáklzového plynodynamického delostrelectva (bazuky). Plynodynamické delostrelectvo kompenzuje spätný ráz na úkor plynového plameňa výstrelu. Plynodynamické delo je síce ľahšie ako obyčajné delo, ale pre výstrel potrebuje 3 - 5 krát väčšiu prachovú nálož na výstrel.

Preto, získajúc síce na A) nižšej váhe dela a jednoduchosti konštrukcie a materiálov, sa stráca na B) racionalite využitia nábojov.

To je obzvlášť citeľné pri masovom využití delostrelectva, ktoré vyžaduje prísun veľkého množstva nábojov na bojové pozície, často aj pod paľbou nepriateľa.

Okrem toho si plynový plameň pri výstrele vyžaduje opatrenia na ochranu jeho posádky – t.j., je nevyhnutné sa dôsledne kryť, alebo úplne schovať.

Rýchlopalebnosť plynodynamického dela je preto určovaná atletickými schopnosťami jeho posádky.

Dynamoreaktívny fyzikálny princíp je z uvedených dôvodov nevhodný pre rýchlopalné delostrelectvo – t.j., hlavne pre protitankové, protilietadlové a strieľajúce z krytých priestorov – tankov a bunkerov.

M.N. Tuchačevský s tým však nesúhlasil a Grabin uvádza jeho nasledovné slová:

«Pochopte predsa, aké veľké výhody ponúka dynamoreaktívny princíp!

- so zápalom hovoril Tuchačevský.

- Delostrelectvo získava veľkú manévrovateľnosť pri pochode i na bojovom poli, a okrem toho sú také zbrane ekonomickejšie pri ich zhotovovaní! To je potrebné pochopiť a príslušne oceniť!».

Grabin namietal a poukazoval na nízku rýchlopalnosť(kadenciu), zlú presnosť takej streľby v boji a tým väčšiu spotrebu aj bez toho už oveľa väčších nábojov. Hoci nakoniec Tuchačevský v podstate priznal, že bezzáklzový kanón nie je v súlade s ekonomickými požiadavkami, aj tak sa pokúsil rozhovor zhrnúť a uzavrieť nasledujúcim spôsobom:

« - Vy ste mladý, nádejný konštruktér, no neuvedomujete si, že brzdíte rozvoj delostrelectva. Ja by som Vám odporučil ešte raz dôkladne zanalyzovať otázku širšieho i masívnejšieho využitia dynamoreaktívneho princípu, zmeniť svoje postoje a pustiť sa do projektovania a výroby bezzáklzových zbraní».

Vyvoďme teda závery:

1. Ako Veliteľ vyzbrojovania sa Tuchačevský vyhýba priamym odpovediam na otázky podriadených ohľadom jasnej cieľavedomosti² smerovania ich úsilia.

2. Grabin Tuchačevskému vysveľuje EFEKTIVITU BOJOVÉHO VYUŽITIA(bojovej hodnoty) daného systému a Tuchačevský argumentuje Grabinovi «ekonomickosťou» výroby a prepravy, vyhýbajúc sa otázke bojovej hodnoty.

3. Tuchačevský sa snažil ukryť delo F-22 – t.j., nový vedecko-technický výdobytok³, pred nadriadeným velením a následne sa snažil zdiskreditovať toto delo ešte aj v osobnom liste priamo Stalinovi. Delo bolo zachránené do nemalej miery vďaka tomu, že Stalin neraz OSOBNE vnikal do podrobností vojensko-technického vývoja a výskumov a mal na nich svoj pomerne kvalifikovaný názor.

4. Tuchačevský sa snažil svojou autoritou tlačiť na Grabina a zmeniť smer prác jeho konštrukčnej kancelárie, fakticky ho vydierajúc sabotážou

(«Vy si neuvedomujete, že brzdíte rozvoj delostrelectva?»).

Ak by Grabin podľahol Tuchačevskému a v Červenej armáde by prevládol pohľad na rozvoj delostrelectva, ktorý preferoval Tuchačevský, nebolo by v roku 1941 sovietskej prevahy v delostrelectve. Práve ale hlavne vďaka tejto prevahe nemecké útočné skupiny obrnených divízii a ich tzv. tankových klinov Blitzkriegu postupne uviazli a boli pred Moskvou aj inde zastavené. Nemecké tanky uviazli vďaka delostrelectvu Červenej armády a nie vďaka pechote alebo jazde.⁴

Presne tak bola po roku 1937 zabezpečená sovietska prevaha v oblasti zvukometrickej delostreleckej rozviedky, vďaka čomu bol vyhraný protibatériový boj počas obrany Leningradu, a delostrelectvo ÚSPEŠNE zvládalo potláčanie nemeckého delostrelectva v priebehu celej vojny.

Nemecké delostrelectvo sa do konca vojny nebolo schopné s týmto problémom vysporiadať.

Jeden z nemeckých generálov sa vyjadril tak, že videl letectvom, tankami i pechotou zničené sovietske delostrelecké jednotky. Nikdy však nevidel sovietske delostrelecké batérie zničené nemeckou delostreleckou paľbou.

Sovietske delostrelectvo vďaka funkčnej zvukometrickej technológii úspešne potláčalo nemecké delostrelectvo na jeho bojových pozíciách. Priamu zásluhu na tom má maršál N.N.Voronov, veliaci delostrelectvu Červenej Armády. Jeho predchodca (mimochodom žid) mienil, že zvukometria je len «príťažou pre delostrelectvo» a využíval personál jednotiek zvukometrických oddielov na hospodárske práce, pri stavaní táborov apod.

Sú však ešte aj ďalšie dôkazy, že po «kauze Tuchačevský» sa práce na prezbrojení Červenej Armády zrýchlili.

Konkrétne: Vojenské námorníctvo dostalo vzor torpéda roku 1938.

Dovtedy boli vo výzbroji zastarané torpéda vzor z roku 1912.

V období velenia Tuchačevského bolo nemožné prijať do výzbroje nové torpéda, pretože boli zacyklené v nekonečnom kolotoči skúšok a prerábok. Torpéda boli dobré, pričom napr. Nemecko vstúpilo v roku 1939 do vojny s veľmi často nevybuchujúcimi torpédami a dolaďovalo ich až v priebehu vojny.

Vylepšovať totiž možno donekonečna, avšak aby bola na to vôbec možnosť, treba mať vo výzbroji moderný vzorec techniky a nie muzeálny.

Sabotáž proste objektívne existovala.

Či už boli M.N. Tuchačevský a niektorí ďalší zradcami vedomými, alebo sa „iba“ z dôvodu vlastnej namyslenosti stali slepým nástrojom riadeným zvonku, nie je v zásade podstatné. Vo svojej funkcii však objektívne za svoju prácu nutne niesli zodpovednosť.⁵

Totiž práve v tom období, keď bol menovite Tuchačevský vo funkcii Veliteľa Vyzbrojovania Červenej Armády, proste NEBOLA VYTVORENÁ POTREBNÁ GENERÁCIA VÝZBROJE, čo dovolilo Hitlerovi a generálnemu štábu Wehrmachtu hodnotiť vojenský rejting ZSSR ako dostatočne nízky⁶.

-pokračování-

poznámky

_