KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (31)

13.5.2019

předchozí část

VM2.kap3.procesV.-VI.časť4..doc (81408)

VM2.kap3.procesV.-VI.časť5.doc (102400)

Zjednodušene povedané: ide tu v pravom slova zmysle o „ŠAMANSTVO“.

Toto všetko sa však ťažko prijíma pri svetonázore, ktorý vzišiel z „materializmu a empiriokriticizmu“, a nechcú to prijať dokonca ani tí, ktorých „uzdravil“ Kašpirovský. Ťažko sa tomu verí až dovtedy, kým sa človek sám nestretne s takýmito druhmi javov, alebo sám u sebe nespozoruje schopnosti „šamaniť“.

Existujú však aj iné spôsoby riadenia štatistických pravdepodobnostných predurčeností. O tom, že Černobyľ sa neudial sám od seba, hovorí konkrétne aj nasledujúce - citujeme z novín „Pulz Tušina“ 14. vydanie, rok 1990,

„Zákerné zvraty histórie“:

„S akým cieľom vedome zamlčiavali, prekrúcali a bagatelizovali rozmery a dôsledky Černobyľskej tragédie v čase, keď v zamorených oblastiach žili ešte státisíce ľudí?

Bolo potrebných 4,5 roka, kým priznali, že ide o katastrofu planetárnych rozmerov. O čo tu vlastne ide - o reťaz náhodných udalostí¹, alebo proste „iba“ o niekoho zlý osud? Treba tiež podrobne rozobrať aj ten fakt, že 10 dní pred katastrofou sa v novosibírskych novinách „7 dní“ č. 17 zo dňa 16. IV. 1986 zrazu objavil neznámy symbol – pravouholník s krúžkami (schématické zobrazenie reaktora). V ňom na šiestom mieste (!), ak budeme čítať sprava doľava, ako je zvykom v hebrejčine, bola namiesto krúžku zobrazená šesťcípa hviezda nesprávnej formy, podobajúca sa na výbuch. Program relácií sa začína 21. apríla. Počínajúc 21. aprílom odpočítavame tých 6 dní – krúžkov a dostaneme dátum 26.apríla, ktorý bol v čísle vyznačený červenou farbou. Novosibírski vlastenci (patrioti) sa začali zaoberať týmito záhadnými skutočnosťami a pokúšali sa objasniť ich vzájomné súvislosti. Samozrejme boli hliadkujúcimi psami démonkracie (hlavne presstitútkami) okamžite označení za antisemitov a „ruských fašistov“.

* * *

O čo tu ide?

Je to klasický opis použitia asociatívno-obrazného logického systému kódovania informácii za účelom obežníkového odovzdania správ zasväteným osobám prostredníctvom masovo-komunikačných informačných prostriedkov. Všetci sa s ním stretávame v detstve pri lúštení hádaniek, hlavolamov a rébusov. Tlač a televízia často odovzdávajú takéto rébusy, ale už pre dospelých ujov „slobodných“ murárov. Kľúčiky k rébusom sú v judaistickej „vede“, Kabale. Nakoľko väčšina obyvateľstva, dokonca ani židovského, nie je dostatočne dobre obsahovo oboznámená s touto „vedou“ a nemá naučené stereotypy², potrebné pre rozpoznávanie javov a obrazov, tak poukázanie na skutočnosti podobné vyššie uvedeným, vníma ako schizofrenicko-paranoické kecy a možno „nejaké tie psychózy“. Proste stádo si hrubo naivne myslí, že jediný spôsob šifrovania informácie je ten, čo poznajú z detektívok a ktorým je zmena textu na číslice pomocou skautského koliečka, či cez nejakú Goetheho knižočku³. Táto otázka je tiež spojená so systémom informačnej bezpečnosti, avšak neskúmali sme ju v príslušnej predchádzajúcej kapitole KSB z dôvodu jej objemu a zložitosti.

A ďalej je už všetko jednoduché. Dochádza k rádioktívnemu zamoreniu danej oblasti. Aby bolo postihnutých čo najviac ľudí, o rozmere zamorenia mlčia. Pre pomoc s odstránením následkov je privolaná IAEA(Medzinárodná agentúra pre jadrovú energetiku), OSN atď. a informácia o prebiehajúcom plánovanom veľkorozmernom experimente je posúvaná do Pentagonu. V Pentagone tak majú špecialisti konečne možnosť na rozsiahlom štatistickom materiáli, na pokusnom real-time objekte státisícov jednotiek(ľudí), aj „naživo“(live), spresňovať matematické modely spojené s otázkami použitia jadrových zbraní. Na tomto základe môžu potom oveľa reálnejšie prognostikovať(ako primárny podklad pre riadiace operácie) dôsledky jadrového konfliktu. Potom zostáva už len jedno - potenciálnemu protivníkovi – býv. ZSSR predložiť takú namodelovanú variantu OSV⁴ 3, 4, 5, .., aby bol „preventívny jadrový útok“ zo strany USA a následná katastrofa jadrovej vojny vypočítateľná so štatisticky prijateľnou odchýlkou S MOŽNOSŤOU JEJ OHRANIČENIA NA ÚZEMIE BÝV. VÝCHODNÉHO BLOKU, resp. možno maximálne tak niektoré oblasti USA. T.j., ABY JADROVÉ ZAMORENIE BOLO REGULOVATEĽNÉ A NEMALO GLOBÁLNY CHARAKTER⁵, čím sa zaručí ochrana „elity“ a davo-„elitarizmu“(podprahového otrokárskeho režimu ako takého).

V býv. ZSSR sú výskumy dôsledkov Černobyľu válovmi pre špecifickú mafiu v rámci tzv. vedeckej obce.

Černobyľ predstavuje pre Západ možnosť zákulisného vydierania akejkoľvek krajiny s atómovou elektrárňou, hrozbou jeho zopakovania na inej atómovej elektrárni, presne podľa doporučení smutne známych „Sionskych protokolov“⁶..

Tzv. OSV (eng. tzv. dohody „SALT“ a „START“) – medzinárodné dohody o Obmedzovaní Strategického Vyzbrojovania sú tak pre technicko-matematicky dostatočne gramotného (a?)sociálneho inžiniera ďalším z krásnych exemplárnych príkladov spôsobov riadenia štatistických pravdepodobnostných predurčeností výskytu želaných a/alebo neželaných javov-dejov-procesov a tendencii ich vývoja.

Pokračovanie témy:

Bol však vytvorený aj ďalší z odborne dobre známych veľkokapacitných experimentov.

A síce na zber reálnych(live) dát priamo v teréne a vyhodnotenie možností vzniku a základných fyzikálnych parametrov jadrovej, termonukleárnej zimy. Ide o umelý zámerný požiar Kuvajtského ropného priemyslu⁷. Emisiu sadzí možno vyhodnotiť presne a nie len odhadom. Následne možno porovnať meteorologické informácie s dlhoročnou štatistikou, dať ich do súvisu s cyklami slnečnej aktivity atď. apod., čím dostanú príslušné oddelenia U.S. Army už naozaj dosť presné vojenské kalkulácie priamo z terénu. Tak môžu ďalej optimalizovať, aktualizovať bežiace simulácie a vytvoriť oveľa funkčnejšie, spoľahlivejšie, reálnejšie operačné prognózy ohľadom prípadných „preventívnych“ jadrových útokov na nedostatočne poslušné krajiny⁸.

* * *

Príslušník davu, ovca s krátkou pamäťou si pritom pamätá akurát tak to, že Irak vstúpil do Kuvajtu a tým vlastne vyvolal konflikt. Ovca nevie a nepamätá si však, že celé ´70 – te roky 20.stor. armádna tlač USA písala o tom, že 3. svetová vojna sa akože začne vtrhnutím ZSSR do oblasti Perzského zálivu. To znamená, že USA sa k tomu chystali už dávno, pripravovali dlhodobo systematicky informačné pole „palebnou prípravou“ propagandy a čakali iba na vhodný moment, konšteláciu, vývoj udalostí.

A siono-internacistská perestrojka s jej deformami v býv. Východnom Bloku a ZSSR, k tomu tieto podmienky vytvorila..

Nebolo možné strácať čas. A tak Kuvajt začal „ako“ na povel systematicky zvyšovať kvóty ťažby ropy⁹ a premiestnil na vzdialenosť 70 km do irackého územia svoje pohraničné kontrolné posty(stanovištia). Potom proste už musel Irak začať konať. Následne OSN učinila „spravodlivosti“ za dosť rukami „veľkej koalície“. A býv. ZSSR vystúpil už len v roli lokaja siono-internacizmu.

* *

*

Keď zhrnieme najmarkantnejšie operácie konglomerátu proti Východnému bloku a ďalším „neposlušným“ krajinám, ide o:

1. Černobyľ (počet blokov jadrovej elektrárne je vlastne počet atómových výbuchov),

2. arménske zemetrasenie (*geofyzikálne zbrane zakázané zmluvami z OSN r.1976 a Ženevy 1977 – pozn. prekl.),

3. výbuch plynovodu v Baškirsku a

4. masívne akožespontánne požiare vo vlakoch tej doby,

5. požiar kuvajtského ropného priemyslu (akože založený odstupujúcimi Iračanmi),

6. Bhopal (priemyselná katastrofa na chemickom kombináte v Indii),

ktoré sa uskutočnili v podobnom čase, na dôsledne vybraných miestach a postihli veľké územia tak, že mali vplyv na politiku celých štátov, ktoré sa zúčastnili konfliktu, alebo s takými štátmi susedili¹⁰.

USA preferujú politicko-mocenskú pozíciu «Mier z pozície sily».

Vojna v Iraku však ukázala, že vojenské operácie konglomerátu proti býv. ZSSR bez použitia jadrových zbraní by nemohli prebiehať vo forme Blitzkriegu. Západný konglomerát totiž nemôže zabezpečiť rovnakú, alebo väčšiu palebnú silu na celé býv. ZSSR(*alebo aj len dnešné Rusko), ako bola demonštrovaná v Iraku. ZSSR je totiž rozlohou asi 51 krát väčší ako Irak a počtom obyvateľov 18 krát.

To znamená, že NATO v súčasnosti nie je schopné voči ZSSR vystupovať z pozície vojenskej sily bez hrozby použitia jadrových zbraní. A to ani za situácie rozkladu riadenia Ruska v období JeľCynizmu a jeho vtedajšieho vedecko-technického zaostávania. Vojna by tak mohla mať iba zdĺhavý vyčerpávajúci charakter a NATO by pri nej nevyhnutne utrpelo značné straty, čo by zasa bolo výhodné pre Japonsko a Východnú Áziu. A to vyzerá byť pre siono-internacizmus ZATIAĽ(*?) neprijateľné..

Východisko z tejto situácie je, aby sa NATO zrieklo biblickej otrokárskej expanzívnej koncepcie a princípu „Mier z pozície sily“. Avšak v aktivitách USA - hlavnej to vojenskej mašinérie NATO, zatiaľ nič nenaznačuje o takomto zrieknutí sa nie len slovami, ale hlavne skutkami.

Pri pokračujúcej expanzii siono-internacizmu a spoliehaní sa na princíp politiky «Mier z pozície sily», je NATO nútené zaoberať sa pri rozpracovávaní a korekcii, pri optimalizácii svojich vojenských doktrín, aj problematikou použitia jadrových zbraní a iných druhov zbraní genocídy a hromadného ničenia.

Súhlas býv. Východného Bloku (a býv. ZSSR) s diktátom NATO nerieši problém mierového rozvoja ľudstva, hoci aj len davo-“elitárnym“(otrokárskym) spôsobom, pretože Čína a Japonsko majú svoj vlastný uhol pohľadu na otázku globálneho vládnutia siono-internacizma, ako aj na otázku udržania «Mieru na celom svete» z pozície sily rukou NATO.

Majúc totiž dočinenia so siono-internacistskou expanziou, stretávame sa s javom, kedy štátne hranice majú asi taký význam, aký majú pre človeka, ktorý sa ocitol v lese a niečo počul o hraniciach, ktoré tam vytýčili medvede. Preto, keď sa býv. Východný Blok (a býv. ZSSR) zriekol samostatnej politiky, tak jeho odzbrojenie rozhodne nebolo žiadnou obeťou za dobro celého ľudstva¹¹, ako sa to brainwashingovo-slniečkárky snaží interpretovať časť tzv. nadnárodných politických štruktúr (hlavne niektorých západných).

NATO iba mení hlavného protivníka. Stáva sa ním Čína, alebo možno neskôr i Japonsko a iné umelé hrozby¹² až dovtedy, kým sa podarí udržovať rozkol v arabskom regióne.

V prípade podriadenia sa politike konglomerátu, predurčuje geografická poloha Východného Bloku a ZSSR jeho úlohu v celoeurópskom (celožidovskom) dome.

T.j., hlavne býv. ZSSR mal byť silou tzv. prvej línie, ktorá vykazuje vojenský tlak na Japonsko, Čínu a islamský región a obraňuje schránku s „všeľudskými“ hodnotami, stráženými v „neutrálnom“ Švajčiarsku pred „zákernými samurajmi“, ktorí prisahali zorganizovať pre USA v budúcnosti ďalší Pearl Harbour, tentoraz vśak na vyššej, na ekonomickej úrovni.

A preto sa ani odzbrojenie nepodarí..

Býv. Východný Blok a ZSSR sa má zároveň stať miestom relokácie ekologicky škodlivej a nebezpečnej výroby a má poskytnúť svoj intelektuálny potenciál pre siono-internacistskú expanziu do Ázie.

Nemyslí sa tým však býv. Východný Blok, či býv. ZSSR ako nejaký ucelený štátny systém, ale ako konglomerát namyslených bábkových „suvenírnych“ (nesuverénnych) štátov býv. Varšavskej zmluvy, RVHP, býv. ZSSR, i samotného na gubernie rozparcelovaného Ruska.

Presne ako to predpokladal starý hitlerovský plán «Generalplan Ost¹³» a z neho vychádzajúce nasledujúce ďalej rozvinuté direktívy Výboru národnej bezpečnosti NSC USA, ktorý spolu s ďalšími americkými spravodajskými a prognosticko-analytickými organizáciami absorboval po II. svetovej vojne väčšinu kľúčových „špecialistov“ III. ríše¹⁴.

Rozdiel medzi oboma plánmi spočíva iba v tom, že

1. v pláne «Ost» bol hlavnou silou vonkajší agresor, spoliehajúci sa na podporu piatej kolóny, a

2. v pláne «Perestrojka» má byť presne naopak, hlavnou silou kvakotajúca, račkujúca piata kolóna, za hlavne finančno-logistickej podpory potenciálneho vonkajšieho vojenského agresora (ako „bejzbalovej pálky“ tejto starej nadnárodnej mafie).

Za týchto podmienok bude NATO rovnako ako predtým vykonávať práce na zdokonaľovaní jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia(=genocídy), aby sa vytvoril tlak na Čínu, Japonsko a arabský región (v prípade jeho konsolidácie). Prianie oddialiť vojenskú zmysluplnosť použitia jadrových zbraní a navyšovania jadrového potenciálu¹⁵ v prípade vojenského konfliktu, vedie k rozpracovaniu vysoko presných systémov doručenia konvenčných hlavíc na cieľ a zvyšovaniu prieraznej, resp. celkovej ničivej sily nejadrových prostriedkov. T.j., ide napr. o technológie skokovej expanzie výbušných aerosolov a riadené explózie ich rozľahlých oblakov a pod.). Snaha USA triafať strelou s plochou dráhou letu, letiacou v malej výške, skrývajúcou sa za terénom, do odkrytého vetracieho okienka po 3500 km letu od miesta jej štartu, znázorňuje práve túto cestu rozvoja ich ozbrojených síl. Po dosiahnutí určitých úspechov v tomto vývoji, vytvoriac globálny systém PVO, PRO a PLO¹⁶, je možné zvoliť cestu radikálneho znižovania jadrovej výzbroje, pretože:

1. za prvé, prvý úder môže byť vykonaný nejadrovými prostriedkami s vysokou presnosťou a zvýšenou ničivou silou, čoho cieľom je narušiť infraštruktúru riadenia, energetiky, dopravy a ozbrojených síl. Následne možno pristúpiť k štandardným vojenským operáciám s nádejou, že vojna nebude zdĺhavá, bude prebiehať na území býv. Východného Bloku (resp. býv. ZSSR) a svojim charakterom sa bude podobať na učebnicové vojenské manévre zavŕšené rozhodujúcim víťazstvom a ovládnutím zdrojov cieľových krajín;

2. za druhé, radikálne zníženie jadrovej výzbroje a prostriedkov ich doručenia na cieľ podstatne ZVYŠUJE efektivitu komplexného, globálneho systému PVO-PRO-PLO, ktorého súčasťou sú aj SOI¹⁷. Pričom ak protivník, ktorý utrpel porážku pri konvenčnom útoku na neho zo strany Západu (NATO, resp. USA), použije na svoju obranu jadrovú odvetu, možno od neho(nej) očakávať pomerne malú rozhodnosť¹⁸ útoku. Preto budú pravdepodobne aj škody na strane NATO REALATÍVNE nízke(prijateľné). Zároveň môže byť následne s pomocou médií pôvodná obeť útoku NATO ešte ľahšie prezentovaná v rámci sprievodnej propagandy ako JADROVÝ agresor. To dáva „morálne právo“ použiť odvetný atómový úder a víťazne ukončiť vojnu proti ďalšiemu z „impérií zla“, ktoré je práve v poradí na zozname z pohľadu NATO nedostatočne poslušných krajín. Týmto spôsobom sa rieši aj problém odobrenia agresie NATO z pohľadu „slobodne“-„mysliaceho“ MEDZInárodného spoločenstva.

V období mieru, po radikálnom znížení množstva jadrových zbraní, možno z pohľadu NATO pomocou takéhoto scenáru prakticky hocikoho vydierať a i bežnými vojenskými prostriedkami diktovať svoju vôľu komukoľvek na svete.

Doporučenie tzv. Inštitútu USA, aby býv. Východný blok (a špeciálne býv. ZSSR) nevytváral svoje vlastné vysokopresné systémy a prostriedky doručenia munície na cieľ(hlavne raketové nosiče), vyhovuje viac ako čokoľvek iné, práve tomuto odbore dobre známemu a médiami cieľavedome zamlčiavanému a popieranému scenáru.

USA totiž svoj strategický systém protilodnej obrany (PLO) už majú a strategický systém PVO ich územia môže byť organizovaný aj pomocou pohotového(včasného) rozvinutia flotily lietadlových lodí v smeroch ohrozenia a taktiež rozvinutím(aktiváciou) vojenského letectva nad území Kanady(zmluvného spojenca).

V takomto prípade totiž na územie samotných USA dosiahnu už len malé skupiny lietadiel, či dokonca iba ojedinelé lietadlá a nie všetky sily strategického letectva protivníka.

Tzv. SOI(Strategická obranná iniciatíva) je vo svojej podstate strategický systém PRO(Protiraketovej obrany) územia USA a môže byť posilnená zonálnymi a lokálnymi systémami PRO.

Koľko to všetko bude stáť, to je v zásade nepodstatná otázka, ako je jasné každému, kto čítal ekonomickú časť tejto práce(KSB).

Davu sa vždy dá vysvetliť tímami predajných psychológov cez príslušnú PR kampaň v médiách(z ktorej aj ich magnáti svoj tučný kúsok dostanú), prečo je nevyhnutné znova a viac si opasky utiahnuť.

Cieľom je zavŕšenie globálnej expanzie Západu a tento cieľ ospravedlňuje z jeho(Západu) pohľadu akékoľvek prostriedky jeho dosiahnutia.

Z tohto pohľadu vyzerá «asymetrické riešenie» pre býv. Východný blok (a býv. ZSSR) nasledovné:

1. nevytvárať vysokopresné systémy doručenia hlavíc na cieľ, akoby preto, aby býv. Východný blok «nevyprovokoval» hypotetického protivníka a zabezpečila sa jeho(agresorova) beztrestnosť(nemožnosť odvety) v prípade jeho agresie vojenskými prostriedkami;

2. nevytvárať flotilu lietadlových lodí, aby v prípade potreby býv. sovietske letectvo (protilodná a strategická obrana) nemalo ochranu stíhačmi pri prelete nad morom, a strategické letectvo USA sa stretávalo so sovietskymi(dnes ruskými) stíhačmi PVO(protivzdušnej obrany krajiny)¹⁹ iba nad pevninou; uľahčiť aktivity systému PLO NATO v otvorených priestoroch oceánu, kde nebudú mať sovietske(dnes ruské) ponorky letecké krytie;

3. nevyvíjať systémy prieskumu a PRO(protiraketovej obrany) s prvkami lokalizovanými a pôsobiacimi z kozmu;

4. likvidovať MBR (Medzikontinentálne balistické rakety) umiestnené na železničných a iných druhoch mobilnej(pohyblivej) techniky, aby sa znížili miery neurčitostí(potenciálne chyby) vo výpočtoch strategického velenia USA;

5. robiť to všetko bez koktania o potrebe zníženia MBR NATO (nie USA) umiestnených v-  a na mori, ktoré spôsobovali najväčšie miery neurčitostí(nepresností) vo výpočtoch Generálneho štábu Varšavskej zmluvy (včítane býv. ZSSR), majúc na pamäti absolútnu prevahu USA v maskovaní(utajení)²⁰ ich atómových ponoriek oproti atómovým ponorkám býv. ZSSR a prevahu nad prostriedkami PLO – protilodnej obrany (strategickými systémami PLO býv. ZSSR nedisponovalo).

Všetko, čo neodpovedá týmto podmienkam sa volá nadmerná výzbroj²¹ býv. ZSSR a musí sa radikálne znížiť. Predovšetkým ide o tanky, delostrelectvo a letectvo pozemných vojsk býv. ZSSR, ktorých existencia za určitých okolností vedie k dlhotrvajúcej vyčerpávajúcej vojne s ťažko predpovedateľným výsledkom. Západ je totiž zvyknutý na polygónovú(modelovú) vojnu s ľahko predvídateľným protivníkom a nemá rád ostré otvorené masové tankové boje so vzájomnými útokmi stíhacieho letectva. (Hlavne v prípade porovnateľne silnej armády – pozn. prekl.). Názorným príkladom, dôkazom toho je aj «neočakávané», rýchle ukončenie hlavne 1. vojny v Iraku (´90 roky 20.stor.).

Všetko to prebieha na podklade toho, že z dokladov CIA a NSC(Výboru národnej bezpečnosti) USA v priebehu všetkých povojnových rokov vyplýva stále jedno a to isté. A síce, že býv. ZSSR(a ani štáty Varšavskej zmluvy celkovo) nemôže zahájiť ZMYSLUPNÚ vojnu proti NATO.

T.j, že za celé obdobie studenej vojny tak starý Tu-16²² ani „strašný“ Tu-22M «backfire»²³ nelietali nad Cansasom alebo Washingtonom a neimitovali vrhanie bômb na ciele na území USA.

Do ukončenia druhej svetovej vojny nebola ešte suverenita niektorých štátov Západného konglomerátu rozdrvená nadnárodnými korporáciami do takého stupňa, ako dnes. Tak sa podľa miery svojho chápania dané štáty v rámci medzinárodnej politiky pokúšali stále ešte pomerne nezávisle hájiť svoje záujmy. Už aj v tej dobe sa preto vyskytli pokusy o obmedzenie zbrojenia. I preto je tak dôležité pochopiť reálny význam rokovaní o obmedzení zbrojenia pri zabezpečovaní mierového spolužitia a pri obmedzovaní potenciálnych škôd v prípade vojny v podmienkach relatívne nezávislej politiky spolu rokujúcich potenciálnych protivníkov.

Bo to totiž predovšetkým celý „civilizovaný“, „demokratický“ svet, ktorý v r.1897 odmietol návrh „zaostalého“ Ruska o úplnom a všeobecnom odzbrojení, predložený „krvavým“ cárom Mikulášom II.

Potom sa Nemecko a Veľká Británia pokúšali dohodnúť medzi sebou o dodržaní konkrétnych vzájomných pomerov svojich námorných flotíl. Ani im sa však dohodnúť nepodarilo a preteky v stavbe vojnových lodí boli „riešené“ celkovým súperením priemyselných potenciálov jednotlivých krajín. K pokusom o obmedzenie rozvoja vojenského letectva a ponoriek, ktoré vycerili svoje zúbky už v prvej svetovej vojne v rokoch 1914 -1918, už ani len neprišlo..

Hoci je Nemecko považované za krajinu, ktorá začala prvú svetovú vojnu, je to proste lož. Nemecko bolo totiž VTIAHNUTɲ⁴ do prvej svetovej vojny skôr, ako si mohlo zabezpečiť vládu na mori a tak svojich potenciálnych protivníkov jedného od druhého izolovať a rozdrobiť tak ich vojensko-ekonomický potenciál. Keby vtedy trvali preteky pretekov v stavbe bitevných lodí v podmienkach mierového spolužitia ešte 5-7 rokov, tak by Veľká Británia proste bola musela bez boja odovzdať vládu nad morom Nemecku a Rusku a jej koloniálne impérium by sa rozpadlo už v tridsiatych rokoch pod tlakom požiadaviek „slobodného trhu“ a národnej nezávislosti kolónií už v 30-tich rokoch 20.stor.²⁵

Nemecko a Rusko boli koncom 19. a zač. 20.stor ešte pomerne svojprávnymi krajinami a ich národný kapitál mal tendencie k pudu sebazáchovy vo forme anti-„semitizmu“²⁶. Preto siono-slobodomurárstvo, ktoré rukami Veľkej Británie hájilo svoje „právo“ ovládať svet, smerovalo rôznymi operatívnymi spôsobmi tieto dve impéria do vojny proti sebe. Príčinou vojny sa však javil byť hlavne Veľkú Britániu predbiehajúci rozvoj ekonomicko-vojenského potenciálu Nemecka.

Samotný vojenský stret sa však ukázal byť dôsledkom NEVYZRETOSTI POLITIKOV Nemecka a Ruska v tomto kritickom období zmeny na mieste európskeho ekonomického lídra - nastupujúceho Nemecka. Nemecko sa snažilo byť KONCEPTUÁLNE samostatným, NEMAJÚC VŠAK PRITOM DOSTATOČNÉ POCHOPENIE PRE ASPEKT OBJEKTÍVNE NEVYHNUTNE GLOBÁLNEHO RÁMCA ZODPOVEDNOSTI ZA SVOJU EKONOMICKO-POLITICKÚ KONCEPCIU.

Po prvej svetovej vojne boli pokusy dohodnúť sa na zákaze vojenského letectva a chemických zbraní, avšak na začiatku druhej svetovej vojny už všetky bojujúce strany mali oba typy zbraní vo svojich arzenáloch. Podarilo sa dohodnúť iba niečo ohľadom námornej výzbroje. Všetci sa zaoberali maximálne tak obmedzením výkonu delostreleckej výzbroje lodí, vrátane lietadlových lodí a ponoriek. Zoskupovanie lietadlových lodí a ponoriek s delostreleckými loďami podľa delostreleckého výkonu, poukazovalo iba na idiotizmus vyšších predstaviteľov krajín, ktoré sa akože snažili dohodnúť.

Podarilo sa dohodnúť akurát na:

• ohraničení tonáže veľkých bitevných lodí na 35 000 ton,
• krížnikov na 10 000 ton;
• o podiele lietadlových lodí na celkovej tonáži flotily približne na úrovni 1/3 tonáže bitevných lodí;
• a na obmedzeniach celkovej tonáže námorných flotíl každej zo zúčastnených strán.

Konečné výsledky realizácie dohôd boli také, že krížniky i radové lode boli vo všetkých manuáloch deklarované s maximálnym povoleným výtlakom, ale v skutočnosti boli ich parametre vyššie. Japonsko si naprojektovalo sériu krížnikov s takými parametrami, aby bolo v prípade potreby možné vymeniť delové veže hlavného kalibru za vyššie ráže(kalibre). V polovici tridsiatych rokov sa ukázalo, že bojová loď naprojektovaná podľa najnovších požiadaviek sa nezmestila do predpísaného výtlaku 35 000 ton a odborné publikácie vojenského námorníctva sa začali zaoberať problémom vytvorenia a legalizácie novej kategórie lodí, tzv. «hlavnej radovej lode».

Napr. Japonci aj tak moc nedodržiavali medzinárodné zmluvy a keď sa dostali do situácie, že sa nemohli s rozmermi lodí, ktoré by ich uspokojovali, vmestiť do medzinárodných limitov, jednoducho zákon ignorovali. Výsledkom bolo vytvorenie dvoch radových lodi typu „Jamato“ s výtlakom 72 000 ton a rážou diel hlavného kalibru 457 mm. Obe tieto monštrá však boli potopené letectvom. ZSSR sa obmedzil pre svoje bojové lode na výtlak 62 000 ton a ráž hlavného kalibru 406 mm (nestihli ich však už do začiatku vojny dostavať).

Diskusie o «hlavnej radovej lodi» boli sprevádzané ubezpečovaním, že z hľadiska kritéria «cena – efektivita» bude ničenie nepriateľských radových bojových lodí svojimi radovými bojovými loďami lacnejšie ako ich ničenie pomocou letectva. Z vysokopostavených úradníkov Vojenského námorníctva rôznych krajín mal ohľadom nevyhnutnej prevahy lietadlových lodí nad delostreleckými loďami správny pohľad iba japonský admirál Jamamoto, sovietsky N.G. Kuznecov (*a niektorí u.s.-americkí nižší dôstojníci, resp. technici). Nasledujúca konferencia o námornej výzbroji v roku 1936 bola neúspešná a v roku 1939 dohody stratili zmysel úplne a proste sa prestali dodržiavať.

Vo vojne bola väčšina bojových lodí potopená letectvom (a všetky predvojnové výpočty podľa kritéria «cena – účinnosť» sa ukázali nesprávne) a menšina bola potopená delostreleckou paľbou radových bojových lodí a krížnikov, obmedzením ktorých sa toľko akožetrápili medzinárodné zmluvy. Mimo býv. ZSSR bola podstatná väčšina lietadlových lodí i ponoriek (ktoré tiež preukázali svoju efektívnosť), postavená až v priebehu vojny, vychádzajúc už z bojových skúseností a vojenskej praktickej účelovosti. Samotné spomínané medzinárodné zmluvy sa prejavili v podstate iba v absurdnosti(ba až zrúdnosti) mnohých lodí, zostrojených v období, keď sa jednotlivé krajiny snažili natlačiť do úzkych rámcov týchto zmlúv čo najviac pancierovania a výzbroje. Pričom to bolo sprevádzané ďalšími zbytočnými ľudskými obeťami, keď sa tieto chybné konštrukcie v priebehu bojovej činnosti často potápali hlavne z dôvodu principiálnej fyzikálnej absurdnosti(neproporcionality) projektov, podľa ktorých boli postavené.

Z toho je možné pochopiť, že žiadne dohody o obmedzení výzbroje, vojny neodvracajú. Navyše sa takéto medzinárodné zmluvy v prípade rozpútania zdĺhavej vojny (ktorá proste nemáva zrovna charakter nejakých učebnicových cvičných manévrov), nijakým spôsobom neprejavujú na znížení škôd a nešťastia, v priebehu tejto vojny vznikajúceho.

Od masového použitia chemických zbraní v druhej svetovej vojne bolo obyvateľstvo bojujúcich strán ochránené rovnováhou strachu a nie «Sucharevskou konvenciou»²⁷, ktorú uzavrel Panikovsky²⁸ v Haagu. Neprítomnosť takejto rovnováhy strachu v rámci atómových zbraní vyústila aj do ich použitia v Hirošime a Nagasaki, keďže pseudodemokratická moc USA nikdy nemala dobrú vôľu²⁹..úmysel. Býv. ZSSR vlastnilo ku koncu vojny s Nemeckom rakety s plochou dráhou letu X-10 ale „krvlačný“ Generalissimus Sovietskeho Zväzu zakázal ich použitie, pretože použitie okrídlených rakiet proti mestám Nemecka by malo za následok nezmyselné obete v radoch civilného obyvateľstva. Pritom v tom čase už bolo známe, že drvivá väčšina strát ZSSR vo vojne bolo civilné obyvateľstvo, ako obete genocídy okupantov a nie „zákonité“ straty príslušníkov armády a loďstva.

* * *

-pokračování-

Diskuse: http://www.vodaksb.eu/diskuse/k-aktualnim-clankum/comment-page-2/#comment-227533