KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (30)

2.5.2019

předchozí část

VM2.kap3.procesV.-VI.časť3..doc (102912)

Akurát že studená(in-formačná) okupácia neprebieha celkom tak, ako by podľa jej „víťazov“ mala..

Taká zmena vo vojensko-geografickej situácii si vynútila zo strany býv. ZSSR zavedenie moratória¹ na podpísanie akýchkoľvek vojenských zmlúv s NATO a jeho členmi, pretože USA, ako hlavná sila NATO (i NATO ako celok), získajúc túto OČIVIDNÚ výhodu, svoje vojenské programy a operácie napriek dohodám prakticky takmer vôbec neobmedzili (a nielen kontinuálne informačno-vojenské, ekonomické a mediálne rozsiahle útoky). T.j. USA zväčšujú svoju flotilu lietadlových lodí. Ďalej USA nechcú ani počuť o obmedzení a likvidácii medzikontinentálnych balistických rakiet a rakiet s plochou dráhou letu, včítane tých, ktoré sú umiestnené na atómových ponorkách, kde majú absolútnu kvalitatívnu prevahu nad býv. ZSSR, vďaka vysokej hlučnosti atómových ponoriek býv. ZSSR, demaskujúcej ich činnosť. USA vykonávajú činnosti na vytvorenie globálnych systémov výzbroje s kozmickými prvkami infraštruktúry, pokračujúc vo svojej predchádzajúcej politike podľa princípu „Mier z pozície sily“ a úplného diktátu vo svojom vzťahu k „neplnohodnotným“ národom, do zoznamu ktorých sú talmudistami dávno zapísané aj národy býv. Východného Bloku a špeciálne býv. ZSSR.

Uvoľnenie medzinárodného napätia, o ktorom hučali do uší národom hlásatelia „nového politického myslenia“ je dúhový sen², ktorý sa rýchlo rozplynul po demonštrácii vojenskej päste siono-internacizmu vo forme NATO. S. Husajn mal úplnú pravdu pri hodnotení vmiešavania sa Západu do vnútroarabských záležitostí v Perzskom zálive: „Je to natovsko-sionistická agresia, ktorej cieľom je udržiavanie monopolne nízkych cien na energetické a ostatné suroviny v rámci globálneho priraďovania práce(primárnych úloh jednotlivým oblastiam zemegule). Všetky ostatné vysvetlenia sú buď hlúposť alebo otvorená drzosť.“³

V ďalšom musia byť otázky zbrojenia v ZSSR interpretované z pozícií predpokladajúcich KONCEPTUÁLNU SAMOSTATNOSŤ býv. ZSSR.

T.j., tzv. mieroví sprostredkovatelia, ako boli G.I. Fiľšin, G.A. Arbatov a A.D. Sacharov nebudú môcť z kremeľských tribún hlásať ako svoj vlastný uhol pohľadu (reálne názor Pentagonu) na potrebný spôsob ďalšieho vývoja Ozbrojených Síl Ruska. Ide teda o maximálnu možnú minimalizáciu pretláčania pentagoniády.. „pentagramu“ do sovietskych vojenských programov.

Je zrejmé, že potom ale ZSSR (resp. Rusko) prestane byť už pre Západ jeho vlastným operačným nástrojom a čisto zdrojom (svojim „Proxy“) a stane sa POTENCIÁLNYM PROTIVNÍKOM.

Nevyhnutnosť spoľahlivej ochrany kultúry národov krajiny i samotných národov pred siono-internacistickým otroctvom, nás núti ísť iba touto cestou.

Transformácia podmienečného, resp. potenciálneho protivníka na protivníka reálneho NA 1. až 4. ÚROVNI PRIORÍT (informačno-zbraňových systémov (a)sociálneho inžinierstva) nevyvoláva v konglomeráte toľko vzrušenia ako vyvolalo nadšenie z onoho tzv. „nového politického myslenia“..

Západ podnikne pokus vyprovokovať nové preteky v zbrojení(*čo sa aj neskôr stalo – pozn. prekl.) a možno aj pokus otvoreného vojenského vydierania a diktátu voči ZSSR (Rusku) s cieľom dosiahnutia pre Západ želateľného spôsobu vedenia vnútornej a zahraničnej politiky predstaviteľmi štátu neskoršej Ruskej federácie (*čo sa v podstate taktiež neskôr do bodky udialo - pozn. prekl.).

Popri tom bude zrejme nejakým spôsobom obnovený mýtus o sovietskej (či ruskej) vojenskej hrozbe a pre dav obyvateľov západu bude Rusko informačnými žoldniermi v médiách⁴ zasa⁵ zmenené na potenciálneho vojenského protivníka. A to napriek tomu, že vládnuca „elita“, vyššie slobodomurárstvo, tak, ako predtým, dobre vie, že ZSSR nemá snahu prostredníctvom horúcej vojny⁶ ovládnuť cudzie územia a zotročiť ich národy ako súčasť svojho vektora cieľov riadenia. Vojensko-politická situácia býv. ZSSR (Ruska) bude pritom rovnaká ako koncom roku 1940, avšak na novej vedecko-technickej úrovni a nie po

1. víťazstve v horúcej druhej svetovej vojne, ale po

2. prehratej bitke v globálnej studenej(in-formačnej) vojne.

Štartovacie podmienky ZSSR (Ruska) budú v tomto prípade horšie ako v časoch Stalina, ale lepšie ako východzie podmienky Japonska v roku 1945.

Pri tom si treba uvedomiť, že na dočasné víťazstvo v studenej vojne západ potreboval 40 rokov.

Hlavnou zbraňou bolo umenie klamať pravdivými čiastkovými FAKTAMI⁷; Podmienkou, ktorá zabezpečila víťazstvo Západu, bola neschopnosť sovietskej „elity“ odpovedať PRAVDOU O PREBIEHAJÚCICH PROCESOCH na klamstvá, na propagandu Západu pravdivými čiastkovými faktami.

Preteky v zbrojení hrali v studenej vojne v podstate iba pomocnú rolu a skutočným cieľom bolo vyčerpať ekonomiku ZSSR, nedovoliac pri tom, aby došlo k priamej vojenskej konfrontácii (Direktíva NSC-68 USA Výboru pre národnú bezpečnosť 68 zo dňa 30.09.1950).

Úspech sa v tejto veci podarilo Západu dosiahnuť vďaka:

1. konceptuálnej nesamostatnosti vedenia ZSSR po roku 1953 až po koniec 90 rokov;

2. vďaka elementárnej negramotnosti ekonomickej „vedy“ v ZSSR v otázkach riadenia ekonomiky (*hlavne burzy a trhu ako takého) a národného hospodárstva ako celku;

3. vďaka existujúcemu systému režimu „utajenia“ a v súvislosti s jeho požiadavkami, hlavne kvôli umelému neprimeranému („presolenému“) mechanizmu rozdelenia vedecko-výzkumného potenciálu krajiny na odvetvia „obranné“ a „neobranné“⁸.

To všetko

1) brzdilo inovácie a viedlo k 

2) nevyhnutnej konzervácii a koncentrácii vedecko-výzkumných noviniek takmer výlučne do „obranného“ odvetvia,

3) znižovalo tempo a kvalitu vedeckých výskumov na úkor civilného a celkového rozvoja krajiny a 

4) neprimerane zvyšovalo reálny podiel obranných výdavkov z fondu pracovného času v porovnaní s civilne za normálnych okolností plne dostatočnou kapacitou, vyčlenenou na zabezpečenie obranyschopnosti štátu;

d) Dôsledkom konceptuálnej nesamostatnosti bola tak nevyhnutne aj znižujúca sa samotná celková obranyschopnosť štátu.

Naproti tomu, keď si mnohí z tých mudrlantov, ktorí preklínajú Stalina za rok 1941 (a jeho vtedajšiu požiadavku nenechať sa vyprovokovať), prečítajú vyššie uvedené riadky, tak sa búria s tým, že takou argumentáciou o výsledkoch studenej vojny a cieľavedomej politike býv. ZSSR, ktorá by zahrňovala záujmy jeho národov, MY SAMY provokujeme Západ do nového kola pretekov v zbrojení.

Vráťme sa k dejinám. Od polovice XX. storočia vojenské letectvo USA narúšalo vzdušný priestor býv. ZSSR viac ako 500 krát. Z toho 10-krát ich lietadlá vtrhli na územie Varšavskej zmluvy na stovky kilometrov hlboko. V roku 1954 sa americké bombardéry dostávali až na líniu Leningrad-Kiev-Minsk. V tom čase vojská PVO (Protivzdušnej obrany) nemali prostriedky na ničenie výškových lietadiel a tieto nálety zostávali nepotrestané. Úlohu faktora, ktorý zadržiaval USA, sa stali iné zložky ozbrojených síl ZSSR. Do ´80-tich rokov 20.stor. sa však žiaľ ani v tomto toho moc nezmenilo..

4. Apríla 1983 lietadlá USA, ktoré vzlietli z lietadlových lodí USA „MIDWAY“ a „ENTERPRISE“ zaleteli na 30 km do vzdušného priestoru ZSSR a vykonali tam cvičné zhodenie bômb a niekoľko náletov na pozemné ciele (Noviny „Krasnaja zvjezda“, správa zo dňa 13 -15. 03.1991). Zo strany ZSSR neboli vykonané žiadne protiakcie z «obavy, nevyvolať vojnu».

1. septembra 1983 sa juhokórejský Boing-747 linka KAL-007 pretlačil do vzdušného priestoru býv. ZSSR, dlhodobo drzo ignorujúc pokusy PVO (Protivzdušnej obrany krajiny⁹) primäť ho používať vzdušný priestor býv. ZSSR v súlade s jeho zákonmi. Lietadlo bolo zostrelené nad Sachalinom a nie nad Kamčatkou (AKO SA TO MALO SPRAVIŤ) kde vtrhol do vzdušného priestoru býv. ZSSR. Let „Boingu“ v sovietskom vzdušnom priestore bol synchronizovaný s pohybom amerického špionážneho satelitu „Ferret-S“. PVO (Protivzdušná obrana) krajiny rozhodne proste nevykonáva „voľný lov“ na dopravné lietadla a zodpovednosť za to, čo sa udialo, má tá strana, ktorá poslala civilnú linku na jednoznačne vyslovene ŠPIONÁŽNY LET.

Pre fanatického perestrojkového (deformného) ultraneoliberála nie je ale táto doperestrojková skúsenosť z obdobia studenej vojny ZÁKONNÝM OPATRENÍM.

Aj na tomto pekne vidno podstatu epochy perestrojky.

Krížnik USA „USS Yorktown“ a torpédoborec „USS Caron“ vplávali vo februári r. 1988 do sovietskych teritoriálnych vôd v oblasti Sevastopoľa¹⁰, hlavnej základne Čiernomorskej flotily a odmietali z nich vyplávať napriek žiadostiam sovietskej lode pobrežnej stráže. Zbrane použité neboli, avšak američania odplávali do neutrálnych vôd až potom, keď sovietska loď «Bezzavetnyj» kotvami rozpárala trup lode «Yorktown» a lode «Yorktown» a «Caron» do seba narazili pri pokuse rozdláviť svojimi trupmi pomerne malú loď »Bezzavetnyj».

Pri tom pokiaľ sme sa my tu podľa platnej dohody s USA a ďalšími krajinami hrali na moratórium(zákaz) testovania jadrových zbraní, USA vo svojich pokusoch veselo pokračovali. Všetky nové druhy zbraní a prostriedkov ich donesenia do cieľa(hlavne rakiet) boli od konca druhej svetovej vojny najprv vyvinuté v USA a až potom v ZSSR.

Býv. Východný Blok prakticky nikdy a v ničom reálne Západ neprovokoval. To Západ realizuje pod dohľadom slobodomurárstva siono-internacistickú politiku vytvárania globálneho davo“elitárneho“ systému bez ohľadu na vojenskú politiku býv. Východného bloku, krajín Varšavskej zmluvy a ZSSR špeciálne a bez ohľadu na túžby našej neoliberálnej „inteligencie“ o živote v mieri v spoločnom európskom dome

F.I. Tjutčev(1803-1873) už dávno poznamenal o podstate tohto spôsobu „myslenia“ nasledovné:

Zbytočná námaha! K rozumu neprivedieš ich:

Čím liberálnejší, tým zvrhlejší sú;

Civilizácia fetišom je pre nich,

Avšak neprístupnou im, jej idea zostáva.

Čo ako pred ňou skloníte sa, páni,

Uznanie Európy nikdy nezískate:

V očiach jej navždy zostanete,

Nie sluhovia vzdelanosti, ale otroci, rabi.

A kým východoeurópsky internacista-neoliberál sníva, o splynutí s všeľudskou «elitou» blúzni, Západ spoznával možnosti vedenia jadrovej vojny na sovietskom viváriu(life-živom laboratóriu, akváriu), a teda aj na tomto samotnom neoliberálovi.

Černobyľská tragédia v Jadrovej elektrárni jednoznačne po odbornej stránke vôbec nebola nejakou nešťastnou „náhodou“, či dokonca spontánnou katastrofou, alebo prosto „chybou“, ale JEDNÝM Z PARCIÁLNYCH¹¹ EXPERIMENTOV na globálnej úrovni, ktorý má dať SPOLU S OSTATNÝMI (experimentami) odpoveď na otázku: kde sú hranice pre «elitu» bezpečného rozsahu použitia atómových zbraní. Nič viac, no ani nič menej..

Mechanizmus vzniku Černobyľu je nepochopiteľný iba obyčajnému detektívnemu pohľadu na svet na najnižšej vyšetrovateľskej úrovni.

Ide totiž o 

A) klasický príklad diverzie metódou riadenia štatistických charakteristík procesov (viď DVTR) a nie

B) metódou najímania diverzantov, ktorí majú predpísanú konkrétnu úlohu.

Celková úroveň kultúry(spôsobu) projektovania a štandardov vykonávania vedecko-výskumných činností v podmienkach existujúceho systému režimu „utajenia“ vytvára operačne želané informačné prostredie. Na podklade tohto prostredia prebieha následne cieľavedomé zavedenie(aplikácia) potenciálne nebezpečných riešení a postupov buď úplne nepozorovane, alebo ako vynútené opatrenie pod tlakom „objektívnych“ okolností¹². Časť týchto „objektívnych“ okolností umelo vytvárala Vyššia atestačná komisia a Akadémia vied býv. ZSSR, cez úsilie vedcov a konštruktérov získať „vyššie hodnosti a vyznamenania“¹³, ktoré rozdáva tzv. vnútrovedecká, resp. interná akademická mafia.. (*Ostatne podobne, ako aj na Západe) V ZSSR bola veda taktiež silno sionizovaná.

V konečnom výsledku platí znova staré známe „Knowledge is power“, rozmenené na drobné:

Každý pracuje podľa miery svojho chápania pre blaho svojej krajiny (vlasti) a mierou svojho nechápania pre blaho mafie.

Tak je vytváraný potenciál štatistickej pravdepodobnostnej predurčenosti pre vysoko havarijný stav na operačne želaných cieľových objektoch už pri ich projektovaní a výstavbe. Následne sa na úrovni aktívnej prevádzky tento stav kumuluje pomocou akožespontánneho chaosu, prevládajúceho v prevádzkových inštrukciách a servisných návodoch celku i jeho jednotlivých častí. Tento potenciál je prítomný prakticky vždy a vo všetkých zložitejších systémoch, avšak v niektorých je nižší a v iných vyšší. K jeho samorealizácii môže dôjsť spontánne (samovoľne), ale možno aj „otočiť kohútikom“¹⁴ v POTREBNOM čase „stlačiť kohútik“ cez rôzne „mimozmyslové“ pôsobenie na personál napr. pod umelým stresom, dôsledkom čoho on potom chybne reaguje.

Zjednodušene povedané: ide tu v pravom slova zmysle o „ŠAMANSTVO“.

Toto všetko sa však ťažko prijíma pri svetonázore, ktorý vzišiel z „materializmu a empiriokriticizmu“, a nechcú to prijať dokonca ani tí, ktorých „uzdravil“ Kašpirovský. Ťažko sa tomu verí až dovtedy, kým sa človek sám nestretne s takýmito druhmi javov, alebo sám u sebe nespozoruje schopnosti „šamaniť“.

-pokračování-