Úvodní stránka > KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (29)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (29)

29.4.2019

Procesy 5 a 6.

VOJENSKÝ ODPOR A JEHO OPERAČNÉ METÓDY^¹

(VOJENSKÉ ASPEKTY SPOLOČNEJ BEZPEČNOSTI)^²

V časoch tzv. reforiem a tzv. perestrojky ´90. rokov 20. stor. „inteligencia“ v parlamente a okolo parlamentu sebavedomo a diletantsky hlásala svoje názory o «excelentnej výzbroji ZSSR», «rozumnej dostatočnosti», «profesionálnej» armáde a podobne, smerujúc vývoj udalostí k «vojenskej reforme» v súlade s novou «obranno-vojenskou doktrínou ZSSR». Avšak všetky tieto rozhovory prebiehali izolovane, bez zamyslenia sa nad protivníkom (1. reálnym, 2. potenciálnym, 3. tzv. „proxy“, alebo 4. Teoreticky možným, hoci veľmi málo pravdepodobným). Pritom práve od odpovede na otázky typu: A kto je vlastne náš protivník? Aký je? Aké ciele sleduje? apod. - závisia zmysluplné postupy formovania Ozbrojených Síl ľubovoľného štátu.

Reálny protivník - je protivník, ktorý už vykonáva bojovú činnosť.
Potenciálny protivník - je protivník, ktorý sa môže cieľavedome^³ uchýliť k bojovej činnosti (vojenským aktivitám).
Proxy^⁴ protivník – vojská ktorého viac-menej reálne ovládajú cudzie sily^⁵, prostredníci. Tzv. proxy protivník je na rozdiel od čisto teoreticky možného, REÁLNE oddávna sa pomerne často vyskytujúci jav na historickej scéne^⁶.
Možní (ale málo pravdepodobní) protivníci - sú v historickom procese analogickí dvom vzájomne neznámym opilcom, keďže existuje možnosť, že sa náhodou stretnú a pobijú bez nejakých zmysluplnejších príčin.

Po roku 1953^⁷ sa stal ZSSR pre USA skôr možným, resp. maximálne tak hypotetickým proxy protivníkom, pretože s „pomocou“ globálnych „sprostredkovateľov“ proste prestal vytvárať flotilu lietadlových lodí a stratil schopnosť kvalitatívnej technologickej komparácie (vyrovnanosti) dokonca aj v strategických ponorkách^⁸.

Známe je tiež, že práce V.M. Mjasiščeva na vytvorení sovietskeho „Raketoplánu“ (eng. Space Shuttle) boli prerušené možno ešte skôr, ako boli analogické práce započaté v USA.

Aj jeho (V.M. Mjasiščeva) nadzvukový strategický tryskový bombardér M-50 s raketami bol vytvorený o 25 rokov skôr ako B-1 v USA, no takisto sa nedostal do sériovej výroby.

Vyskytuje sa aj

č. 5. - tzv. abstraktno-teoretický protivník, vytvorený výlučne vojenskými teoretikmi pre demonštrovanie svojej intelektuálnej moci a múdrosti vyššieho vedenia ozbrojených síl a štátov. Vo väčšine prípadov je abstraktno-teoretický protivník ukážkový idiot a v modelovej simulácii akože vždy prehráva^⁹.

Ako je zreteľne vidieť z analýzy globálneho dejinného procesu, skutočným odvekým protivníkom Ruska, ktorý viedol vojnu s cieľom ZNIČENIA jeho národov, ZOTROČENIA ich zvyškov a proste celkového ovládnutia všetkých tamojších zdrojov, je siono-internacistská mafia, ovládaná vyšším slobodomurárstvom. Vojensko-ekonomické štruktúry mafie sú reprezentované potenciálom krajín Euro-Amerického konglomerátu. Skutočná úloha Švajčiarska pri riadení priebehu franzúzsko-pruskej vojny v roku 1870, prvej i druhej svetovej vojny, jeho bezprostredná (priama) účasť na exporte tzv. „liberalizmu“ v 19. storočí a na exporte revolúcií v 20. storočí do Ruska,^¹⁰ sú dostatočným dôvodom na NEPRIZNANIE neutrality Švajčiarska národmi ZSSR. A to bez ohľadu na to, čo by o tom hovoril nejaký puntičkársky západný, alebo východný neoliberalistický malomeštiak v jeho fanatickom bazírovaní na akejkoľvek jemu médiami predžutej malichernosti^¹¹, falošnom na zákazku vyfabrikovanom cieli, odvádzajúcom zámerne pozornosť ovčana od vecí-dejov-javov podstatných.

To sa do značnej miery týka aj Izraela, ktorého značná časť obyvateľstva sú zradcovia národov z Východnej Európy a ich potomkovia.

Po druhej svetovej vojne sa vojenský potenciál konglomerátu skoncentroval a prejavil ako UNIFORMNÁ^¹² organizačná štruktúra NATO. Z tohto dôvodu je dôležité viesť dialóg na tému obmedzovania zbrojenia a odzbrojenia s NATO celkovo a nie iba s USA^¹³, ktoré sú len časťou tejto organizácie. Na rozdiel od novodobých politikov, dávni bohatieri nikdy nevyjednávali separátne o navliekaní náhubku(alebo uzdy!) na jednotlivé hlavy draka a na SEBA. Všetky otázky sa vždy riešili s DRAKOM celým.

Reálny protivník je celkový konglomerát riadený slobodomurárstvom. Rusko (býv. ZSSR) stratilo za posledných sto rokov v tejto vojne viac ako 100 miliónov ľudí. V tejto vojne, vedenej KONTINUÁLNE hlavne vo forme vojny studenej^¹⁴, od dôb, keď ešte ani neexistoval tento pojem, a občas pre „doplnenie“ aj v pravidelne obnovovaných „šokových terapiách“ – riadených vzplanutiach vo forme vojny „horúcej“^¹⁵.

Ovládateľnosť procesov, prebiehajúcich v konglomeráte, sa prejavuje podporou(udržovaním) mieru bez vypuknutia horúcej vojny.

Efektivita riadenia sa tu prejavuje v schopnosti

včas presunúť tieto procesy zo sféry diplomacie do
sféry vnútornej politiky a zbrojenia,

čo sa v zahraničnej politike vždy hodnotí ako zdravý prístup.

Týmto spôsobom zároveň u reálnych i potenciálnych protivníkov nevzniká ilúzia beztrestnosti.

V podmienkach globálneho davo-„elitarizmu“ je preto ZMYSLUPLNÁ VOJNA nemožná či už

z dôvodu „Mieru z pozície sily“, zabezpečeného pomocou úplnej vojenskej prevahy, alebo
z dôvodu systému „rovnováhy strachu“, keď potenciálny agresor nepodlieha ilúzii o svojej beztrestnosti.

Politické vyjednávania v podmienkach globálneho davo-“elitarizmu“ nie sú ničím viac, ako demonštrovaním akožedobrých úmyslov a snahou o získanie času na predýchanie (*a „preskupenie“) na presun pretekov v zbrojení z jednej oblasti, už ovládnutej, do oblasti druhej - zatiaľ neokúsenej.

Zastavenie pretekov v zbrojení v globálnom merítku nespočíva vo vyjednávaniach o odzbrojení (tie mu môžu iba napomôcť), ale v

ZMENE GLOBÁLNEJ KONCEPCIE ROZVOJA,

KTORÁ VYLÚČI DAVO-“ELITARIZMUS“ AKO TAKÝ.

Jadrom vojenskej sily euro-biblického konglomerátu sú ozbrojené sily USA. Na čo v skutočnosti slúžia? Reálne sú využívané na udržiavanie monopolne nízkych cien surovín, získavaných takto západným neokoloniálnym konglomerátom. Vydieranie embargami, politickými pučmi, manipulovaním volieb a hlavne tzv. farebnými – západom riadenými revolúciami a armádami NATO, je taktiež využívané v neposlednom rade aj na získanie lacnej pracovnej sily^¹⁶ za symbolickú cenu pre neukojiteľný apetít konzumu jelít a obyvateľov „samovyvolených“ krajín „nadľudí prvého sveta“ (konglomerátu).

Práve v tom bola napr. aj príčina vtrhnutia do Panamy s cieľom zvrhnutia vlády generála Noriegu, ktorý sa snažil siahnuť na Panamský prieplav a vrátiť ho domovskej krajine. Ešte dávno predtým bola totiž v rámci tzv. Monroovej doktríny^¹⁷ roku 1903 maličká Panama odtrhnutá od veľkej, zdrojovo stabilnejšej (politicky mocnejšej) Kolumbie, aby sa strategický prieplav mohol ľahšie stať vlastníctvom USA^¹⁸.

Podobná bola z pohľadu USA aj príčina a príprava podmienok na vojnu v Perzskom zálive v rokoch 1990 – 1991:

T.j., udržanie monopolne nízkej, dumpingovej ceny za ropu na úrovni 6 USD za barel. Za týmto účelom bol plánovane vopred, hneď po zavŕšení prvej svetovej vojny 20. Storočia, vo dvoch etapách od tureckého panstva oslobodený Irak. V prvej etape „oslobodili“ región Iraku - Kuvajt a dosadili tam bábkový režim. V druhej etape „oslobodili“ aj Irak v jeho súčasných hraniciach. Zjednotenie krajiny pod vedením Saddáma Husajna viedlo k zvýšeniu monopolne nízkych cien ropy^¹⁹, čo sa nepáčilo USA, ktoré spotrebovávali až 40% zo svetovej ťažby ropy pri 5% podiele na svetovej populácii.

V tom spočíva aj odpoveď na otázku, prečo si Japonsko, keď sa podľa jeho vlastného hodnotenia stalo samostatnou veľmocou číslo 1, udržuje iba jadro svojich ozbrojených síl, ktoré však môže byť počas menej ako 10 rokov rozvinuté do plnohodnotných ozbrojených síl, ktoré budú na kvalitatívne vyššej úrovni ako ozbrojené sily USA. USA sú totiž týmto spôsobom nútené sa prakticky sami(s pomocou niektorých starých koloniálnych spojencov) vysporaduvávať s problémom udržovania nízkych cien surovín, čo Japonsku plne politicky dlhodobo vyhovuje (hrá do kariet). A USA sa s tým musia zmieriť, pretože ich požiadavka voči Japonsku, aby zväčšili svoje ozbrojené sily, by znova viac-menej nevyhnutne vyústila do situácie, v mnohom podobnej tej, ktorá tu už bola pred udalosťami v Perlovom Prístave (Pearl Harbor) 7.12. r.1941.

Vedenie spojených štátov vie, že ZSSR sa nechystalo ani v minulosti, ani v prítomnosti a ani v budúcnosti napadnúť Európu a USA. Navyše toho býv. ZSSR počas, ale hlavne po deformách - po perestrojke realizovanej podľa Direktívy Rady Národnej Bezpečnosti(NSA) USA 20/1 z 18.08. z r. 1948 už ani z vojenského hľadiska proste nebol schopný.

Tento pohľad na situáciu sa opakovane prejavuje aj v príslušných dokumentoch CIA a NSA, týkajúcich sa danej témy. To však nijako neprekáža tomu, že v konglomeráte po desaťročia vládne mýtus o sovietskej vojenskej hrozbe.

Je tomu tak hlavne preto, že zbrojárstvo je najziskovejšie súkromné odvetvie priemyslu viacerých krajín západného konglomerátu. Ak teda existuje tak potrebný mýtus o hrozbe, je ľahko možné prinútiť dav, aby platil za ochranu pred touto hrozbou^²⁰. Takým spôsobom môže byť cena za toaletnú misu na krížniku morských síl USA (US Navy) neporovnateľne vyššia ako za také isté umývadlo pre nemocnicu^²¹.

Okrem toho je projektovanie a výroba zbraní a vojenskej techniky v podmienkach davo- „elitarizmu“ v jeho kapitalistickom podaní, priestorom (polygónom) na rozpracovávanie konštruktérskych a technologických nápadov, na ktorých nemožno prerobiť, či dokonca vyjsť na mizinu.

Rozpracovávanie rovnakých výskumných úloh, avšak v rámci civilných programov vývoja, je spojené s omnoho väčším komerčným rizikom, pretože príslušník davu(stáda), ovca - daňový poplatník je ochotný zaplatiť akékoľvek výdaje na ochranu jeho súčasného stavu nasýtenia(životného štandardu) vojenskou cestou. Pričom ale nesúhlasí so zaplatením tých istých výskumov na úkor jeho terajšej takmer bezmiernej sýtosti(konzumu) a pre lepší život „neplnohodnotných“ národov „druhej kategórie“, otrokov tzv. tretieho sveta, či na principiálne konštruktívne riešenia globálnych problémov, ktoré sú zatiaľ často iba v počiatočnom štádiu vývoja, lebo podľa neho jeho okamžité nasýtenie, úroveň západného konzumu bezprostredne z hodiny na hodinu^²² neohrozujú.

T.j., ide znova, ako žiaľ už toľko krát v dejinách, o kultúru myslenia typu „A po nás potopa“.^²³

Keďže sa veľká väčšina výsledkov výskumov, analýz, prognóz a štúdií, ktoré sú hradené vojenským rozpočtom, v praxi použije aj v civilných odvetviach, sú skutočné výdavky USA na „obranu“ podstatne nižšie, ako je ich vojenský rozpočet. Teda, ak by sme vzali do úvahy návrat zbrojných prostriedkov do iných odvetví, pomocou paralelného využitia vyvinutých technológii aj v civile^²⁴.

Pre akúkoľvek krajinu nie je ožobračujúce vytvorenie „Concord“-u, TU-144, “Buran“-a, vlaku TGV, Shinkanzenu, či ER-200.

Ožobračujúcim je ale vytvorenie takýchto objektov vo vyslovene ojedinelých, ďalej nepoužívaných a nerozvíjaných exemplároch, ktoré predstavujú konzerváciu a blokovanie vedecko-technických výdobytkov, získaných na týchto kolbištiach(polygónoch) ideí vo veľmi špecifických-úzkych medziach vedomostí, ktorými boli vytvorené.^²⁵

Svoju vojensko-technickú politiku realizujú predstavitelia USA s vedomím toho, že vo vzťahu k býv. Východnému Bloku je

„Politika jadrového zastrašovania (akože zadržiavania býv. ZSSR) vo svojej podstate politikou POSTUPNÉHO DONUCOVANIA“.

V tejto téze sa odráža uvedomovanie si vlastného úsilia formovania mýtov, týkajúcich sa vytvárania «sovietskej(dnes ruskej) vojenskej hrozby».

T.j., politikou tohto systematicky umelo vytváraného mýtu Západ v podstate núti „nepriateľské“ národy^²⁶ vzdať sa vlastnej cesty rozvoja a tlačí ich k podriadeniu sa svojmu konglomerátu všetkými metódami univerzálnych prostriedkov riadenia^²⁷.

Z tohto dôvodu generálne štáby NATO hodnotili vojenské možnosti býv. Východnému Bloku REÁLNE. Pričom toto hodnotenie slúžilo NATO ako podklad uskutočňovania politiky diktátu voči Východným krajinám (* a nie len Východným..), alebo politiky nepriameho vyhrážania (jasných náznakov) voči týmto krajinám.

V prípade, že by vojenský rejting(hodnotenie) býv. Východného Bloku (a neskôr Ruska) padol z pohľadu NATO dostatočne nízko, uvažovalo sa aj o priamom vojenskom zasahovaní do vnútorných záležitostí týchto krajín (*viď Vietnam, Juhoslávia, neskôr Irak, Lýbia, Sýria, atď..);

Napr. o možnej zmysluplnosti vojenského zasahovania NATO v Pobaltských krajinách sa začali v západnej tlači objavovať zmienky už v marci r.1991 („Pravda“ 16.03.1991 „Operácia «Štít v stepiach?»“). * A to napriek medzinárodným dohodám o odzbrojení a nešírení NATO na Východ.

Je preto zaujímavé porovnať s

neustálymi zahraničnými operáciami USA (cca. 800 zahraničných vojenských základní v 70 krajinách + tzv. súkromné kontraktorské firmy)
ako používal napr. býv. ZSSR po druhej svetovej vojne vojenskú silu mimo vlastného územia.

Vzniknutie Severnej Kórei^²⁸, pri odrazení sionistickej agresie uskutočňovanej prostredníctvom zneužitia OSN, znížilo zo strany súše riziká pre Vladivostok - hlavnú základňu sovietskej Tichooceánskej flotily.

Vďaka tvrdo povedanému „stop“, podporenému vojenskou mocou býv. ZSSR, bola v roku 1956 zastavená Euro–Americká agresia voči Egyptu, ciele ktorej sa málo líšili od tej voči Iraku v roku 1991^²⁹.

Vojna v Afganistane z roku 1979 bola dôsledkom sprostredkovateľských operácií nadnárodnej mafie s cieľom diskreditácie Ruska v moslimskom svete a nie nejaká vlastná cieľavedomá akcia ZSSR^³⁰. Jedným z cieľov bolo vytvorenie vnútorného slovansko-moslimského napätia(konfliktného potenciálu^³¹) pre neskoršie rozčlenenie ZSSR na bábkové „suvenírne“(nie suverénne) útvary *budúcich plánovaných nových západných kolónii, slúžiacich zdrojovo prakticky výlučne na zvýšenie úrovne konzumu a sociálnych štandardov na Západe, no hlavne na ukájanie neukojiteľných úchyliek západných „(j)elít“.

Okrem toho bola Sovietska Armáda využitá aj vo Východnej Európe.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že národy vo Východnej Európe si síce pod vplyvom ZSSR zvolili socializmus, avšak socialistickú voľbu vykonali reálne pracujúce masy, ktoré boli v tom čase už po krk presýtené tak kapitalizmom, ako aj hitlerovskou okupáciou. Avšak „socializmus“ ku nim prišiel už prakticky rovno v jeho siono-internacistickej verzii. Národy ale urobili socialistickú a nie sionistickú voľbu.

Tak vznikla u bežných ľudí prirodzená reakcia, čo sa prejavilo aj v procese so Slánskym a spol. v Československu v roku 1952 a neskôr v antisocialistických vystúpeniach: v NDR v roku 1953, v maďarských udalostiach v roku 1956, v Poľsku v roku 1956 i v „Pražskej jari“ v r. 1967 a podobne.

Vo všetkých týchto prípadoch boli Ozbrojené Sily ZSSR využité na vytvorenie embarga, aby sa do týchto krajín zamedzilo exportu kontrarevolúcie, ako situáciu vtedy chápalo oficiálne vedenie krajiny.

Tieto činnosti mali dva aspekty:

morálno-etický, keďže išlo o zasahovanie do osudov iných národov;
a vojenský.

Vo vtedajšom chápaní socializmu boli tieto aktivity ZSSR vo vzťahu k tamojším národom v podstate skôr do veľkej miery morálne správne.

Avšak pri dnešnej úrovni chápania socializmu, ktorý je v tejto práci podrobnejšie vysvetľovaný, bolo vcelku možné vyhnúť sa týmto zásahom, zabezpečiac ochranu socializmu vo Východoeurópskych krajinách nie na 6. (fyzicky ozbrojenej) priorite univerzálnych prostriedkov riadenia, ale na prioritách 1-4^³².

T.j., zabezpečiac konceptuálnu zhodu riadenia v rámci ZSSR i RVHP.

Západ sa rozčuľuje iba nad sovietskym embargom(zábranou) na export tzv. kontrarevolúcie(finacistického oligarchického modelu davokracie^³³) zo Západu do týchto krajín.

Západ však vždy zvykne „taktne“ mlčať, keď sa rozhovor zvrtne na tému exportu revolúcie do Ruska v roku 1917 siono-internacizmom^³⁴, čo bolo prvotnou príčinou sovietskeho embarga-obrany proti exportu kontrarevolúcie do Východnej Európy zo Západu v rokoch 1950-1960. Ide o rovnaké spravodajsko-vojenské operácie, ako intervencie(zásahy) Západu v Kórei, Vietname, Grenade, Paname, Grécku, Čile, atď. Avšak zapáleného rozhorčenia a odsúdenia USA, alebo prinútenie Izraela vojenskou silou k návratu k hraniciam^³⁵, určeným OSN v r.1948, u nadnárodného „prudko igelitentného“ spoločenstva niet..

Z vojenského hľadiska mali aktivity býv. ZSSR vo Východnej Európe svoj dlhodobý hlboký nevyhnutný bezpečnostný zmysel. V r. 1945 prestal totiž existovať „sanitárny kordón“^³⁶, vytvorený v 20- a 30-tych rokov 20. Stor. a v prípade pokusu vojenských operácii proti býv. ZSSR by bol Západ od prvých chvíľ možného konfliktu priamo pod tlakom pozemných vojsk ZSSR už priamo na svojom území. A to bolo dokonca aj v prípade antisovietskych ozbrojených aktivít vo Východnej Európe pre býv. ZSSR výhodnejšie, ako situácia z roku 1941, keď Západom(i mnohými korporáciami z USA) reálne podporované hitlerovské Nemecko s jeho satelitmi (t.j., vojenský potenciál prakticky celej Európy) vo veľkých pozemných, leteckých i námorných zoskupeniach začal masívne útočiť na ZSSR priamo na jeho vlastnom území.

Nie, nešlo o žiadnu výlučne hypotetická možnosť - od r.1947 mali USA vždy plán «preventívnej» jadrovej vojny proti ZSSR^³⁷ (na to sa stále akože zabúda pri hodnotení situácie v Kórei) a nezačali ju iba preto, že úspech s prijateľnými stratami nebol v nej garantovaný, keďže hodnotenie vojenských kvalít býv. ZSSR bolo v tej dobe dostatočne vysoké. T.j., pokiaľ fungovala inercia(zotrvačnosť) niektorých objektívne celkovo pozitívnych opatrení tzv. Stalinizmu. Udržanie, podpora takéhoto stavu(situácie), aj za cenu vstupu vojenských kontingentov do Maďarska, Československa, Poľska, či bývalej NDR, bolo z vojensko-strategického hľadiska pre býv. ZSSR za danej situácie plne opodstatnené, oprávnené a zmyslupné^³⁸.

V dôsledku „nového politického myslenia“ sa vojensko-geografická (nie politická) situácia v Európe kvalitatívne zmenila a kopíruje žiaľ situáciu konca 40-tych rokov 20. stor. Súčasné režimy v Poľsku a v býv. Československu zaujali v mnohom žiaľ skôr otvorene protiruskú pozíciu, o čom svedčí konkrétne napr. aj zneuctenie a zničenie pamätníka Ivana Stepanoviča Koneva (1897 — 1973) v Krakove, vďaka ktorého vojenskému umeniu nebol Krakov vymazaný z povrchu zemského^³⁹. Tak aj aukčný predaj tanku, ktorý prvý vstúpil do Prahy pri jej oslobodzovaní od nemeckého fašizmu 9. Mája 1945 na konci II. svetovej vojny. V Rumunsku sú zasa napr. záujmové skupiny, majúce teritoriálne nároky voči republikám býv. ZSSR. A Maďarsko hneď po rozpustení Varšavskej zmluvy začalo u seba organizovať celosvetové židovské kongresy a snažilo sa napriek dohode o nešírení NATO na východ, do NATO čím skôr vstúpiť (*hoci neskôr sa tam po nástupe V. Orbána začala situácia meniť – pozn. prekl.).

Problém je, že pokiaľ národy týchto krajín vytriezvejú z rusofóbie, ich vlády stihnú nemálo hlúpostí nastvárať, včítanie vstúpenia do NATO, vydania povolenia na využitie svojho územia k rozmiestneniu západných vojenských kontingentov a výzvedných služieb^⁴⁰. V prospech takéhoto vývoja udalostí hovorí aj legalizácia slobodomurárstva v bývalých socialistických krajinách. A tzv. slobodomurárstvo je, ako z dejín dobre vieme, jedna celosvetová mafia, ktorá je plne schopná metodicky spropagovať a „vysvetliť“ davu jednoduchých ľudí „akoženevyhnutnosť a akožeprespešnosť“ vyššie uvedených kolektívno-samovražedných činností demontáže zvrchovanosti, vlastnej armády, vlastného finančníctva apod.

V dôsledku tohto „nového politického myslenia“ sa vojensko-geografická situácia v Európe zmenila v prospech NATO a býv. ZSSR začal hraničiť s

protivníkom potenciálnym, ktorého územie oddeľovalo ZSSR od
protivníka reálneho,

vedúceho vojnu na 1. až 4. priorite univerzálnych prostriedkov riadenia (komunikačno-zbraňových systémov), ktorý neprestal proti ZSSR viesť vojnu studenú(in-formačnú^⁴¹).

Viceprezident USA Dan Quayle prehlásil, že v tejto vojne NATO zvíťazilo. (Noviny „Pravda“, 03.11.1990. „Kto vyhral v studenej vojne?“);

Akurát že studená(in-formačná) okupácia neprebieha celkom tak, ako by podľa jej „víťazov“ mala..

-pokračování-

1 Spôsoby (pozn. prekl.)

2(*resp. BEZPEČNEJ SPOLOČNOSTI.) Tento odsek je v danom vydaní KSB umiestnený iba ako doplnková informácia a dostal sa sem ešte v roku 1991. Potom do veľkej miery stratil svoje opodstatnenie v dôsledku

A) štátneho krachu ZSSR a prechodu globálnej politickej konštelácie do úplne inej situácie;

B) a tiež v dôsledku toho, že dnešný ekonomický systém v Rusku v podmienkach krízy koncepčne neurčitého(nejednoznačného, nejasného, dvojitého) riadenia, nebol schopný podporovať a udržiavať úplnosť a celistvosť štruktúry ozbrojených síl.

V súvislosti s tým, sú v tejto časti spomenuté témy vojenskej problematiky zaujímavé iba z pohľadu analýzy minulosti a nepriaznivých variánt vývoja udalostí v dostatočne vzdialenej perspektíve, ktorým by bolo lepšie sa vyhnúť. Okrem toho boli však v tomto odseku spomenuté aj niektoré všeobecnejšie problémy, ktoré sa týkajú nie len ozbrojených síl, ale majú svoj význam aj pre iné odvetvia činnosti spoločnosti.

Pritom sa súperenie

býv. Východného bloku (včítane regionálnej civilizácie Ruska, ktorá má tiež charakter bloku, v zmysle celistvej politickej štruktúry) s
Euro-Americkým konglomerátom

presunulo do oblasti vyšších priorít(úrovní) v rámci jednotlivých kategórii univerzálnych informačných zbraňových systémov a prostriedkov riadenia. To otvára možnosť riešenia otázky o tom, ako bude vyzerať globálna civilizácia v budúcnosti bez potreby vojensko-silovej konfrontácie, ktorá v konečnom dôsledku dlhodobo(napriek možnej krátkodobej fatálnej ilúzii „zbrojárskej konjuktúry“) devastuje akúkoľvek ekonomiku a hrozí globálnou vojenskou katastrofou.(*za danej situácie žiaľ veľmi pravdepodobne konečnou.. - pozn.prekl.)

3 Ak to považuje pre seba za potrebné a výhodné.. Viď “Politika je koncentrovaný výraz ekonomiky”, či „Vojna je iba pokračovaním politiky inými prostriedkmi“ cit. Carl von Clausewitz – známy pruský vojenský teoretik a filozof zač.19.stor – obdobia napolenónskych vojen.

Podobne v dejinách, mnohé organizácie a národy, ako ich nástroje, obchodovali s ostatnými iba vtedy, keď im zdroje, ktoré ich zaujímali, nemohli priamo zobrať, t.j., ak nemali na to dosť síl. Následne sa volili rôzne podvody, ekonomické triky ako úžera, banky apod. Ako posledný prichádza na scénu férový obchod. Teda aspoň z pohľadu niektorých kriminálnych neľudských, protiľudských štruktúr nadnárodného tzv. nepriameho riadenia. Vo vojne ide o ovládnutie cudzích zdrojov (včítane tých ľudských - HR, technológii, patentov,..atď ), o koncentráciu moci = riadenia do vlastných rúk, akýmikolvek prostriedkami. V konečnom dôsledku ide vo vojne o ovládnutie globálneho procesu koncentrácie moci ako takého. (pozn. prekl.)

4 Z IT terminológie – v kontexte hackerstva ide o maskovací počítač, prípadne server, cez ktorý útočník, ktorý sa za ním v diaľke na sieti skrýva, vykonáva príslušnú operáciu. (pozn. prekl.)

5 Rôzne súkromné nadštátne nadnárodné organizácie, skupiny think-tankov, bánk a korporácii, no niekedy čiastočne priamo i štáty. V dobe tzv. studenej vojny medzi USA a ZSSR tieto krajiny tiež po vzore predchádzajúcich koloniálnych mocností podporovali zo zákulisia rôzne krajiny, ktoré sa pridali k ich ideologickému systému a prostredníctvom nich bojovali so svojim nepriateľom. Klasické príklady sú Vietnamská vojna a podpora vietnamských komunistov proti Američanom zo strany ZSSR a istý čas i Číny, alebo Afgánska vojna proti ZSSR, keď korporácie a USA podporovali najprv zaplavenie územia ZSSR lacnými drogami a následne dlhodobo systematicky vyškoľovali a vyzbrojovali pseudoislamské teroristické skupiny a hnutia, aby napádali sovietov a rôzne iné ciele. (pozn. prekl.)

6 Pozri ohľadom danej témy obdobie antického Grécka-Hélady a spolkov mestských štátov, príp. Ríma a jeho vazalských, či „spojeneckých“ kráľovstiev, resp. pomerne dobre zdokumentovaných 300 rokov Egyptsko-Chetitských vojen pred 4500 rokmi, alebo dobu stredovekých feudálnych kráľovstiev a ríš, apod..(pozn. prekl.)

7 Smrť (podľa niektorých historikov zavraždenie) Stalina. Stalin totiž okrem iného pripravoval výstavbu flotily lietadlových lodí, keďže lietadlová loď je zo strategického hľadiska podstatne lacnejšia(pre civilného laika paradoxne), ako výstavba a údržba série sochozemských vojenských báz na hraniciach celého územia. Okrem toho sú lietadlové lode oveľa lacnejšie aj z dôvodu možností globálnej „podpory“ politiky daného štátu, resp. súkromnej organizácie so symbolickou účasťou štátu, ako je tomu vo väčšine krajín na Západe (oligarchických pseudodemokracii, totalitárnych finacistických oligarchii, výlučne sa maskujúcich za demokraciu z PR dôvodov propagandy a na vytvorenie ilúzie morálnej akoženadradenosti – 1.informačno-vojenská operačná priorita, kategória zbraňových systémov. Ľudovo aj: „Nikto vám nemôže dať to, čo ja vám môžem sľúbiť“). (pozn. prekl.)

8 Hlavne čo sa týka ich hlučnosti = t.j., operačného utajenia. Pričom pri miere hlučnosti vyššej ako 10% akýkoľvek boj prakticky stráca zmysel. Pri zaktivizovaní odpaľovacej procedúry nosnej ponorky (s jadrovými hlavicami), je ona totiž okamžite zlikvidovaná jej „chvostom“ – t.j., nepriateľskou tichšou stíhacou ponorkou, pohybujúcou sa v jej závese. (pozn. prekl.)

9 I pre opodstatnenie výdavkov spoločnosti na platy stratégov.. A ak chcú stratégovia generality svoje platy, vojenské rozpočty navýšiť, často ostentatívne preceňujú, alebo aj pomocou spravodajských služieb umelo hrozby vytvárajú – Viď terorizmus, ktorý je z prísne odborného hľadiska silových zložiek v zásade prakticky bez výnimky dielom rôznych štátnych i nadnárodných profesionálnych spravodajských služieb, ako jeden z pomerne bežných spôsobov projekcie, vydierania iných korporácii, štátov a firiem, t.j. presadzovania politicko-ekonomických cieľov rôznej úrovne. Česť samozrejme veľkej väčšine dobromyseľných a zodpovedných vojakov, keďže uvedenú zlobu prevádzkujú znova pomerne dobre známe štruktúry osobitne nedôveryhodných osôb na niektorých kľúčových pozíciách silových zložiek v podstate v každom štáte.. (pozn. prekl.)

10 Marxistické puče, veľká časť vychovania a financovania pri vypestovaní rôznych foriem nacizmu. (pozn. prekl.)

11 hlavne aby sliniečkár nemusel myslieť nad ničím 1) podstatným, a zároveň 2) konkrétnym. Viď princípy podvodu vlajkovej lode ideológie neoliberalizmu, myšlienky tzv. „abstraktného humanizmu“, prevzatého ako algoritmus z „krabičky kúzelných trikov“ talmudistiky (po starom „sofistiky“) = zneužívanie na prvý pohľad logických argumentácii na obhajobu akejkoľvek lži a absurdity. Pozri aj boj Sókrata proti sofistom. (Sofisti boli pôvodne väčšinou učitelia, no cca. v 5.stor B.C. sa vyvinuli v hnutie a začali spochybňovať v duchu extrémneho liberalizmu úplne všetko, ústiac do nihilizmu, rozkladu základov spoločnosti a ešte aj pseudologikou obhajujúc túto činnosť. Preto si z nich ľudia robili už v staroveku srandu, pričom sa podobný fenomén- totalitný nástroj cyklicky opakuje: Pozri Základy politiky a LAF - krvaví nerozluční, vzájomne sa podporujúci, evokujúci súrodenci infernálneho kola: LAF Liberalizmus-Anarchia-Fašizmus) Dnes sa tento jav-postup-proces sofistiky-talmudistiky volá aj tzv. „diabolská logika“, ktorú sa v rôznych formách učia napr. hlavne žurnalisti, advokáti apod., aby vedeli obhajovať doslovne čokoľvek, i akékoľvek zlo. Celé sa to deje(je vykonávané – KÝM?) v rámci zvrátenej snahy istej degenerujúcej časti právneho systému, na podprahovú zákazku asociálnych inžinierov-programátorov popierať existenciu objektívnej reality a vyzdvihovať subjektivizmus v jeho egocentrickej forme. T.j., na zákazku popierať možnosť - funkčnosť technológii metodického odhadu pohľadu Vis Maior na daný konkrétny prípad, čo umožňuje kľúčový manažérsky náskok aj napr. pre tých špekulantov, ktorí takýmito technológiami disponujú a tak sa môžu do istej Miery doČasne.. pomerne bezpečne v rámci tzv. „Božieho Dopustenia“ pohybovať, ostatnými manipulovať, „na Boha sa hrať“..(s kokainom i bez..) (pozn. prekl.)

12 Jednoliata, jednotná (pozn. prekl.)

13 V NATO sú i záujmy Francúzska, Holandska, Španielska..atď., ale hlavne Británia má napr. dlhodobo tiež svoje záujmy a v mnohom i väčšie skúsenosti s riadením a žmýkaním kolónii (hlavne metódami tzv. koloniálnej ekonomiky), ako USA. Ďalej sú niektoré klany, mafie U.S. politiky od dôb ich založenia z GB a hája v neposlednom rade záujmy GB, no hlavne starého mafiánskeho „poolu“ GP. Niektoré sa síce v istých obdobiach snažili odštiepiť, no dlhodobo sú ciele a konCenzus jelít po stáročia tie isté, v mnohom spoločné – zachovanie otrokárskej spoločnosti v jej mnohorakých formách, včítane tej davokratickej (vládnu rukami manipulovaného davu – ich nástroja). (pozn. prekl.)

14 Neraz ešte genocídnejšie zameranej, ako vojna „horúca“. Studená vojna, alebo inak povedané – vojna in-formačná, je vedená prepisovaním dejín podľa potreby a pálením kníh, manipuláciou po(d)vedomia a stereotypov myslenia a správania sa cieľového objektu, infiltráciou alebo zavírením a postupnou nebadanou výmenou jeho koncepcie spoločenského samoriadenia, ideológie, filozofie, či náboženstva; ekonomickými prostriedkami, úžerou a bankovníctvom, manipuláciou trhu, systematickým šírením chorôb, vytvorením, kontinuálnou saturáciou a celkovým riadením narkotík(včítane jeho „poistných ventilov“ cez akožeboj proti drogám spravodajskými službami podobne, ako fiktívny vzájomný boj klanov proti korupcii a atď. apod.) (pozn. prekl.)

15 Dôvody na spustenie niektorého z mechanizmov tzv. HORÚCEJ vojny z pohľadu nadnárodného, korporátneho, či globálneho riadenia(manažmentu):

Momentálna strata(kolaps) riadenia ostatnými vyššími 5 kategóriami informačných zbraní (viď DVTR) a prechod manažérov na tzv. núdzový manuálny režim „pilotáže“ daného sociálneho supersystému. T.j. nutnosť tzv. rýchleho, resp. silného manévru. P.S.: sú však aj špecifické západné modely riadenia také, keď je prvých 5 kategórii informačných zbraňových systémov použitých iba ako príprava k horúcej vojenskej operácii. Používajú sa však väčšinou na nižších, slabších úrovniach manažmentu, keďže sú „účtovne“ problematické s nestabilným výsledkom..(zamin CH.M. de Talleyrand Napoleónovi: „S bodákmi možno urobiť čokoľvek pane, no nemožno na nich sedieť..“)
Pre reguláciu populácie (hlavne v období po priemyselnej revolúcii), ďalej pre
cyklické držanie kolektívnej obete v drezúrnom strese(šoku a umelej deprivácii) cca. každú 2. generáciu (2 x 25 = 50 r.), keď sa 1.generácia stihne po vojne ako tak materiálne v najzákladnejšom zabezpečiť, prípadne i svoje deti, ak vlastne iba celý život maká a svoj čas pre nich obetuje. Následne by mali ich deti, resp. minimáĺne vnukovia čas „predýchať“ - rodine sa viac venovať, samovzdelávať, proste MYSLIEŤ, čo je z pohľadu jelít neprípustné, lebo by to mohlo ich informačný náskok v ovládaní technológii riadenia(manažmentu) zmenšiť (známe: „Knowledge is power“). Kľud a čas pre dav by proste principiálne ohrozil dlhodobý program jeho systematickej debilizácie od antiky, všetkými dostupnými prostriedkami. Až teda na zriedkavé výnimky, keď boli k tomu „povoleniu ani nie tak uzdy, ako skôr mentálnej reťaze stádu“ jelitá ďalšími objektívnymi okolnosťami proste donútené. Často hlavne v rámci vnútrojelitnej konkurencie procesu globálnej koncentrácie moci (globalizácie), špecializácie a štandardizácie práce, atď.. (práce - včítane tej manažérskej, ktorá je práca ako každá iná, s tou odlišnosťou, že pracuje s „materiálom“ zo všetkých s odstupom najcennejším – s človekom, s ľuďmi ..a nie len ako sochár..ale skôr ako celostný inžinier buď sociálny, alebo a-sociálny). (pozn. prekl.)
atď. apod..

16 Otrokov v kolóniách (pozn. prekl.)

17 Prezident USA J. Monroe definoval v r.1823 stratégiu koloniálnej politiky USA, vypracovanú J.Q. Adamsom na popud G. Canninga (Britské impérium) a deklaroval okrem iného aj celú oblasť Severnej, Južnej Ameriky a Západnej pologule ako takej, ako výlučnú sféru záujmov USA. T.j. – aj všetky tamojšie zdroje sú akože de-facto „americké zdroje“ (v zmysle majetku oligarchie vládnucej v USA pomocou ich pseudodemokratického systému). Základy doktríny boli však vypracované bratmi z lóže a zverejnené už v tzv. Federálnych listoch r. 1787 – oficiálneho autora A. Hamiltona (jeden z „Otcov zakladateľov“ USA). Viď plány GP so zdrojmi Ameriky, ako novým svetovým policajtom (rukou, projektorom moci GP), po vyčerpaní potenciálu najprv NL, potom GB, následkom predchádzajúcej vzbury FR pri snahe o zavedenie jednotného kreditno-finančného systému EÚ v r.1307-1312(Filip IV. a likvidácia templárov –pozri ich pečať s dvoma jazdcami) . (pozn. prekl.)

18Oficiálna verzia je nasledovná: „Slobodomilovná Panama sa oddelila od Kolumbie a zónu kanála dobrovoľne odovzdala ešte slobodomilovnejším USA, ktoré sa nikdy nemiešajú do záležitostí iných krajín.“ *Ostatne podobne, ako klasické lokajsko-presstitútske jačanie pri médeálnom výmele-príprave svojho davu na vojnu – na obsadenie zdrojov každej ďalšej krajiny, ktorá ihneď nepovolí vstup bánk a korporácii (nových feudálov) novootrokárskej koncepcie Západu: „Zákerný nepriateľ napadol naše lietadlá, pokojne bombardujúce jeho dediny a mestá!“ (pozn. prekl.)

19 Nízke ceny ropy zároveň spôsobujú problémy aj RF, keďže je jej rozpočet stále ešte do nemalej miery závislý na príjmoch z exportu energonosičov (ropy, plynu, uhlia,..). Avšak napr. Číne, ako importérovi, zasa vyhovujú. To je už ale o ďalší krok ďalej otázka globálnej politiky a plánovaného presunu (transféru) moci a technológii pomocou klanov z USA do Číny, ako jedného nového globálneho mocenského centra z dvoch plánovaných.. (pozn. prekl.)

20 Navyše možno tak toto stádo ďalej držať v strese, obmedzovať v mene bezpečnosti osobné slobody, debilizovať a manipulovať..systematickejšie deprivovať, aby boli otroci „radi, že sú..radi“, ako sa na dedine vraví. Dnes však nastal pre otrokov nový problém: Pri aktuálnej miere rozvoja automatizácie a robotiky, panom (jelitám) viac otrokov netreba a vyvstáva ich existenčná otázka..množiny spôsobov ich postupnej likvidácie, roztiahnutej v čase tak, aby sa nebránili: „Čo a ako s nimi?“ Ľudovo: Akože len rýchlo tú žabu variť tak, aby z hrnca nevyskočila?“ (množstvo vody, polienok, rýchlosť ich pridávania, typ dreva, výška hrnca, a ďalšie riadiace parametre eliminačného procesu..) (pozn. prekl.)

21 Starý americký spravodajský vtip: „Otázka rookieho(zelenáča): Prečo stojí 1 toaletná misa na krížniku/v budove Pentagonu 20 000 $ ? Odpoveď mazáka: Aby bolo na naše tajné operácie zatiaľ neschválené senátom.. a odmeny“ (pozn. prekl.)

22 Jedno z ďalších kolektívne samovražedných hesiel neoliberalizmu: „Ži tu a teraz!“ (ignoruj skúsenosti predkov – konzervativizmus a nerieš kam kráčaš, bo mééédeálne autoriťky-slepí prostredníci jelít, ti poradia) (pozn. prekl.)

23 Sú samozrejme aj na Západe experimentálne, čiastočne i globálnymi klanmi podporované hnutia, ako hippies, hipsterizmus a rôzne ekoteroristické iniciatívy aj s pozitívnymi prvkami. Avšak väčšinou sú pomerne rýchlo starými vytestovanými metódami infiltrované, mediálne zmanipulované a zavedené do absurda, až všeobecného ohrozenia. Podobne ako bolo hnutie ´68 zámerne systematicky utopené v drogách, zvrátenej programovej podprahovej symbolike, dnes v mentálne slepom fanatickom tzv. sliniečkárstve s tunelovym videním a popieraním schopnosti rozlíšenia, kto vlastne a s akými cieľmi, za akým jednoznačným účelom financuje, stajluje a vypestováva ich idoly-vodcov, autoriťky, apod. A to paradoxne napriek tomu, že všetky tieto údaje sú dnes pomerne ľahko na internete overiteľné, vystopovateľné navzdor množstvu zámerného infošumu a dezinformácii. T.j., ide o nové typy siekt slepo veriacich nejakej pred-stave, kumulovaných na (a)sociálnych sietiach, fanaticky nenávidiacich a prenasledujúcich v mene extrémistického neoliberalizmu každého s čo i len trochu mierne odlišným názorom. Všetci ostatní sú pre nich „ufológovia“ a „konšpirátori“, „nehodní základných ľudských práv a života, ktorých treba z roboty vyhodiť, pozatvárť, povešať a ich deti by nemali ani do školy chodiť, alebo ich treba prevychovať“. Proste možno nebezpečnejšie, ako marxizmus a nacizmus dokopy. (pozn. prekl.)

24 Podobný, či ešte vypuklejší je tento fenomén aj v tzv. primárnom výskume, v kozmických technológiách, atď. apod. (pozn. prekl.)

25 A to či už formou zlej štátnej dotačno-ideovej politiky (markantný problém prítomný nielen v býv. Východnom bloku až do formy nadnárodnej sabotáže), alebo blokovaním rozvoja formou šialenej dezinterpretácie tzv. autorského práva, či teórie zďaleka prehnaného tzv. „duševného vlastníctva“ - celkovo dnes smrteľný konkurenčný problém prakticky celého Západu, keď každý rok zaostáva za Áziou už o ďalšie tri roky(podľa niektorých analytikov). Ľudovo povedané: „Kde by sme boli, keby si naši predkovia patent na koleso, či dokonca pästný klin zaviedli ?! – stále na stromoch“ Primerané odmeny objaviteľom, „vyNálezcom“, umelcom, atď.. sú niečo úplne iné.. Ten dnešný systém judikatívno-príživnícky je vśak čistým výpalníctvom a blokovaním rozvoja, zameraním svojou podstatou výlučne genocídne. (pozn. prekl.)

26 Západom nedostatočne ovládnuté, kolonizované. T.j., krajiny, kde je ešte nejaký „potenciál vyťažiteľnosti zdrojov“, včítane tých ľudských (suroviny, potraviny, relaxačný potenciál tzv. „cestovného ruchu“ a, po starom - otroci). Včítane napr. aj Iránu, alebo Číny, ktoré však nadobúdajú pod kuratelou starých protagonistov globálnej politiky(nadriadenej úzkym mocenským záujmom jednotlivých krajín Západu) postupne trochu iné perspektívy.. (pozn. prekl.)

27 Kategóriách informačno-ekonomických, ideologicko-mediálnych a iných zbraňových systémov, s cieľom ovládnutia ich zdrojov. (pozn. prekl.)

28 Ešte pred Kórejskou vojnou, ktorá zďaleka nebola výlučnou vinou Severnej Kórei a za ňou čiastočne stojacej Číny a ZSSR, ako zvykne samozrejme neustále západná propaganda tvrdiť..(pozn. prekl.)

29 Provokácia s Kuvajtom a propaganda okolo nej, bola Západom dlho a systematicky pripravovaná - oveľa dôkladnejšie, ako Glivice Hitlerom. A to hoci S. Husajn nebol zrovna žiaden baránok v permanentne šialene tvrdej medzinárodnej situácii. (pozn. prekl.)

30 Počínajúc systematickým dlhodobým zaplavovaním teritória býv. ZSSR a Vých. bloku lacnými tvrdými narkotikami z Afganistanu rukou CIA, MI6, MI5&co., cez veľmi ťažko monitorovateľnú horskú a púštnu hranicu s Tadžikistanom, Turkmenistanm a Uzbekistanom. (pozn. prekl.)

31 Ger.: „Konfliktpotenzial erhalten und aufbauen“ (pozn. prekl.)

32 1. Svetonázorovo-metodologickom, 2. dejinno-interpretačnom, 3. ideologicko-nábožensko-mediálnom a 4.ekonomickom spôsobe vedenia kommunikácie(/alebo vojny). Viď spôsoby riadenia A) metodologické.. a nižšie B) postavená skupina – faktologické. Fakty sú ako legokocky a ide o to, ČO a následne AKO z nich chcem postaviť, skonštruovať, zostrojiť. (pozn. prekl.)

33 *resp. „démonkracie“ .. a neskôr vo forme finacistického ultraneoliberalizmu a multikultifašizmu, systematicky cieľavedome kulturologicky a následne fyzicky ničiaceho „domorodcov“ – pôvodné národy Európy v spomínaných umelých patologických tzv. meltingpotoch megapolisov. Podobne, ako prakticky aj všade vo svete podľa rovnakého zvrhlého genocídneho modelu, využívaného v rôznych a-sociálnym inžinierstvom už od stredoveku(viď rýchly automatický pokles pôrodnosti a mutagénna stresová-degenerácia každej populácie, ktorá prekročí svoju konkrétnu špecifickú limitnú hustotu/km² daného druhu). (pozn. prekl.)

34 Vyše 90% komisárov v kľúčových funkciách počas tzv. červeného teroru v Rusku a na Ukrajine boli židia a skoro všetci ostatní - cudzinci. Rusov medzi nimi prakticky nebolo, hoci väčšina z uvedených ruštinu pomerne dobre ovládala.. i mená si skoro všetci účelovo zmenili na ruské. (pozn. prekl.)

35 Pred vojnou, so svojimi semitskými(=arabskými) susedmi Izraelom svojou teroristicko-genocídnou nacistickou a rasistickou politikou, cieľavedome dlhodobo vyprovokovanou. (pozn. prekl.)

36 bezpečnostná zóna (pozn. prekl.)

37 Je ale čiastočne pravda, že ako odpoveď boli niektorými časťami generality neskoršej Varšavskej zmluvy (ktorá vznikla neskôr ako odpoveď na aktivity NATO) do istej miery vypracované podobné plány, pričom boli ale opakovane zavrhovane ako celkovo absurdné a ťažisko zostávalo primárne na politike jadrového zadržiavania, resp. tzv. jadrovej parity, či hrozby vzájomného.. a v podstate celkového zničenia, pod starým heslom „Voľ nebyť, ako byť otrokom!“. (pozn. prekl.)

38 A tak v podstate paradoxne viac-menej asi pravdepodobne aj pre národy daných akožeobsadených krajín. (pozn. prekl.)

39 Na rozdiel od Varšavy, kde tzv. „Slobodná poľská armáda“ (Armija Krajova) zavraždila sovietskych vyjednávačov, ktorí boli vyslaní rokovať o spolupráci na pomoci Varšavskému povstaniu a generál Bor-Komorowsky odmietol akúkoľvek spoluprácu. Generála Śmierciewského dal dokonca odsúdiť na trest smrti za to, že sa pokúsil so sovietskymi dôstojníkmi vyjednávať o pomoci, napriek vyslovenému zákazu zo strany poľskej vlády z Londýna. V Armii Krajovej slúžilo okolo 50 000 Poliakov. Vo Wehrmachte a SS slúžilo Poliakov okolo 900 000.(podľa viacerých svedectiev). Poľsko-Nemecká dohoda o neútočení( Piłsudski-Hitler Pakt) bola podpísaná v r.1934, čo bolo aj základom ich spoločného vojenského postupu s Hortyho Maďarskom proti Československu v r.1938. (Preto podľa mnohých dejepiscov začala II. svetová vojna 1.10.1938, keď spojenci GER, PL a M spoločne na základe tzv. Mníchovskej dohody napadli ČSR a nie 1.9.1939, keď Nemecko napadlo svojho vojnového spojenca - Poľsko). Spoločná dohoda o spolupráci Nemecka s Veľkou Britániou bola podpísaná v r.1935 a dohody o Nemecka neútočení boli podpísané aj s Dánskom, Estónskom a Lotyšskom. Ďalej dohoda spolupráce Nemecka s Talianskom (Stahlpakt). Pakt - Dohoda o neútočení medzi Francúzskom a hitlerovským Nemeckom bol podpísaný 6.12.1938. Avšak paradoxne sa v Západnej propagande vždy hovorí iba o pakte Molotov-Ribbentrop, pričom všetci ostrieľanejší politici vtedy už dávno dobre vedeli, že hlavný útok Nemecka s celým európskym potenciálom zbrojoviek pôjde na ZSSR. Operačných dezinformácii však bolo mnoho, aby sovieti nevedeli kritický dátum. Obrazne povedané: Stalin mal na stole vysokú kopu rôznych dátumov začiatku operácie. Podobne, ako Nemci pri operácii Overlord, keď mal Západ v r.1945 strach, že sovietske armády sa po strašných stratách zastavia až pri Atlantiku, a nie všetci Nemci sa z dôvodu predsa len silnej vnútornej propagandy, voči Západu správali „lojálne“.. Navyše proti Blitzkriegu v roku 1941 ešte prakticky neexistovali žiadne funkčné OBRANNÉ teórie-vojenské modely, prečo sovieti dobre vedeli, že prvému náporu sa určite neubránia a preto musia hrať o čas, kde každý jeden deň zvýšenia svojho vojenského potenciálu, výcviku a výzbroje pred nevyhnutnou vojnou, mal cenu zlata. Navyše potrebovali zabrániť priamemu spojeniu vojenského potenciálu Európy(Nemecka) s Veľkou Britániou a USA. Tak bolo nespochybniteľnou realitou i podľa Nemeckých archívov a nielen podľa archívov sovietskych, aj tzv. sprisahanie Tuchačevského a niekoľko ďalších sprisahaní veľkej časti dôstojníckeho zboru Červenej armády v 30.rokoch 20.stor., kulminujúce do nevyhnutných čistiek vr.1938. Podobné sprisahania boli aj v Nemecku a s tými sovietskymi v mnohom organizačno-mocensky i cieľovo spolupracovali. V mnohom tradične pod kuratelou západných spravodajských služieb, ktoré sa i pred I. svetovou vojnou snažili primárne proti sebe poštvať Nemcov a Rusov, keďže potrebovali(dodnes) eliminovať potenciál ich spojenectva a tým automaticky strategického ovládnutia najväčšieho kontinentu na planéte – Euroázie, so všetkými globálno-politickými dôsledkami.. V býv. ZSSR boli však až príliš reálne ešte aj sprisahania POČAS vojny, vyšetrované po vojne i vyšetrovacou komisiou generálplukovníka Pokrovského do Stalinovej smrti v. r.1953. (pozn. prekl.)

40 Po rozpade ZSSR sa i táto prognóza žiaľ potvrdila.

41 Hlavne mediálno-ekonomickú, ideologickú apod., za obsadenie zdrojov a „vyťaženia“ potenciálu a následnej likvidácie populácie. (pozn. prekl.)

Zpět

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (29)

Menu

Vyhledávání