KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (28)

26.3.2019

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 28..doc (107520)

Vo vzťahu k dejinám Ruska, ZSSR to znamená, že miestna synagógha predstavuje filiálku(pobočku) tej nadnadnárodnej.

A pre ideológov ekonomických reforiem, počínajúc M. LURIE(Larin)¹ od roku 1917 po E. Libermana v roku 1965 až po súčasných G. Javlinského a spol., ktorí patria ku pseudoetnickej menšine obyvateľstva, to znamená, že najprv musia zo seba vyhnať starozákonno-talmudisticko-marxistického parazita-inernacistu, a až potom sa púšťať do konzultovania² tzv. reforiem.

Inak im bude ako prízrak (aj pri ich úprimnej snahe o konanie dobra), stále z ich podvedomia vyliezať otrok-robot (nadžidovského) prediktora, šíriteľ(prenášač) hrôz siono-internacizmu do bežného života.

Ide o jedincov s poškodeným procesno-obrazným(celostným) myslením, zahlcujúcich seba iba formálnymi, biorobotickými knihomolskými údajmi, ktorý však nedisponujú schopnosťou vidieť, vnímať život ako taký..(*v jeho nadhére)

Skutočné reformy sa začínajú opravou - prepracovaním objektívnej morálky reformátorov, nositeľov KONCEPTUÁLEJ moci.

A to nezávisle, od ich pôvodu.

Charakterizujúc gajdarovskú interpretáciu(či skôr in-scenáciu) tzv. čikágskej ekonomickej „školy“³ na ruskej scéne, sa synagóga vyjadrila prostredníctvom rádia «Sloboda» 08.07.1992 v tom zmysle, že „Friedman⁴ sa v čistej(pôvodnej) verzii v Rusku nepresadí“.

S tým aj v podstate súhlasíme: z obrátenia sa na zahraničnú-nadnárodnú synaGóghu nie je a nebude nič (okrem dvojzmyselnej slovnej hračky o „nečistom“-šialenom Friedmanovi). Rusko totiž nie je Chicago a dokonca ani filiálka(pobočka) matky Odesy⁵.

Okrem toho už prešla zmena pomeru etalónovej frekvencie biologického a sociálneho času⁶, ktorá so sebou prináša nevyhnutné vytesnenie⁷ starozákonno-talmudistickej logiky sociálneho správania zo spoločnosti, logikou inou - ľudskou.

Výsledné zhodnotenie tzv. ekonomickej vedy Západu zhrnieme slovami z tej istej knihy od V. Leontjeva (str. 255, 256):

„Obavy však vyvoláva nie neadekvátny výber cieľov (ekonomického rozvoja – aut.), ale naša neschopnosť uspokojivo dosiahnuť ktorýkoľvek z týchto cieľov.

Vyslovený poplach, o ktorom som už i dávnejšie hovoril, je vyvolaný nie ani tak odtrhnutosťou od praxe tých úloh, na riešenie ktorých smerujú úsilie súčasní ekonómovia, ale skôr očividná neprimeranosť vedeckých prostriedkov, pomocou ktorých sa ich snažia vyriešiť“.

A na strane 59: „..ako jednoduchšie, tak ani zdokonalenejšie dynamické verzie ekonomických teórií nás neposunuli moc dopredu v detailnejšom objasnení, a ani nehovoriac už o prognostikovaní⁸ konkrétnych stavov (*ekonomiky)“.

(všetko zvýraznené nami – aut.)

Po prečítaní uvedených úryvkov zo zbierky prác B. Leontieva, ktorá zahŕňa v sebe obdobie viac ako 50 rokov, možno vyvodiť asi iba jeden záver:

Tzv. západná veda nemá moc⁹ čím pomôcť ZSSR, Rusku a Východnému bloku celkovo.

T.j., čo sa týka stabilného zvyšovania blahobytu jeho národov, pretože oficiálne nemá metódy zasahovania, umožňujúce s predpovedateľnými dôsledkami vplývať na objektívny priebeh národohospodárskych procesov.

Na Západe, vskutku divokom, ak si budeme všímať kvalitu jeho ekonomickej vedy, existuje oficiálne iba „plazivý empirizmus“¹⁰ starých kamuflujúcich zaklínačov „živlu trhu“(akožespontánnosti trhu).

Tomu, kto sa aj po oboznámení sa so všeobecnou teóriou riadenia a analýzou stavu ekonomickej „vedy“ so slepou vierou príživníka¹¹ spolieha na dobrodenie(pomoc) zvonku (sám nič nerobí), pripomeňme riadky od A.K. Tolstého:

„Niet nič uslintanejšie a hnusnejšie ako ruské bezbožie a pravoslávie“

..a tiež aforizmus V.O. Kliučevského:

„História nie je učiteľka ale dozorkyňa¹² magistra vitae (mentorka života):

T.j., história neučí, ale iba trestá za nepochopenie úloh¹³“.

Importéri marxizmu - trockisko-leninská „garda“ dostala zaslúžene svoju „odmenu“(odplatu) za nepochopené lekcie v období „neodôvodnených“ represálií.

Oni nepochopili nielenže nesprávnosti(až hlúposti) vo filozofii a politickej ekonómii marxizmu, ale i scenár revolučnej „perestrojky“ (ktorá bola už neraz v rôznych formách uskutočňovaná v dejinách iných krajín a národov) taktiež prešiel okolo nich bez pochopenia.

Tak aj tí, čo sa zasa domnievali, že «spoznaj Krista – je všetko i veda¹⁴» a opovrhovali poznávaním života(jazyka Boha skutočného), tiež po zásluhe v podstate dostali žiaľ iba „to, čo im patrí“, aj keď trochu skôr..

Z pohľadu koránu na svet to znamená:

„Jedným zlomyseľným, Boh pocítiť zúrivosť iných zlomyseľných ponecháva“.

Rôzni tzv. „duchovn퓹⁵ kadečo o posmrtnom osude duší jedných i tých druhých vyprávajú, a neraz sa i vzájomne sa popierajú. V tomto svete však Minulosť(história¹⁶) spravodlivo nadeľuje všetkým podľa zásady: Čo zaseješ to aj zožneš.

1. Zaseješ skutok - zožneš zvyk;

2. Zaseješ zvyk - zožneš povahu¹⁷;

3. Zaseješ povahu - zožneš osud.

Znamená to proste, že žatva je pokračovanie toho čo zasiate bolo.

1. Jedna vec je vedome vykročiť ku krížu, ak cesta k blahému cieľu iba cez Golgotu¹⁸ prechádza;

2. A druhá je, nechať sa niekým ukrižovať, jednoducho slepo sa podvoliac

1. pokryteckému falošnému podvodu - napodobovaniu¹⁹ alebo

2. krátkozrakému strachu vzoprieť sa svojvôli niekoho(bez miery) a 

3. je aj tretia možnosť - život preflákať(„spáliť“) namiesto toho, aby ho Človek urobil večným..

Jedno, druhé i tretie je siatím.

Pričom sú ale žatvy dve: jedna je v tomto živote a druhá v „posmrtnom“.

A kto si myslí, že má menej ako by si prial, ten by mal vedieť, že už má dávno všetko potrebné(nevyhnutné), aby sa skutočným Človekom²⁰ stal.

V kresťanstve:

„Boh nám nikdy také bremeno nenaloží, ktoré by sme nezvládli.“

Korán (2:286) na tému hovorí:

„Boh nekladie na dušu ničoho, čo by nad jej sily, možnosti bolo“;

a vo verši 2:101: „.. i niet u vás nikoho bližšieho, pomocníka lepšieho ako Boha“. T.j., keď sa pozrieme na praktické životné dôsledky veľkej časti tzv. oficiálnej vedy, na nemálo tzv. výdobytkov civilizácie²¹, je asi každému triezvemu človeku jasné, že dnes stále ešte v tomto davo-„elitárnom“ spoločenstve prevládajúce

PORADIE priorít:

1. „prírodné“, „presné a merateľné“ a „technologické“ vedy;

2. sociológia a spolu s ňou tzv. „humanitné“ vedy;

3. mravnosť a morálka skúmajúceho(vedca) i spoločnosti ako celku – je otázkou až POSLEDNOU, lebo podstatný je výsledok²²;

je zjavne chybné.

Všetko to má byť v opačnom poradí priorít, tak, ako o tom hovoria pôvodné idei relígii od pradávnych vekov a to bez ohľadu na mieru zvrátenosti²³ ich vieroúk v amorálnosti davo-„elitárnej“ spoločnosti.

VÝSLEDOK konania je vždy prejavom skutočnej morálky konateľa²⁴.

Reálnu mravnosť - morálku, ktorá dnes vládne v spoločnosti a teda aj v sfére jej sociálno-ekonomických vied, možno znova zhodnotiť zo slov jedného a toho istého laureáta Nobelovej ceny za ekonomiku V. Leontieva:

«Neohraničená, všeobecná prístupnosť poznania a ideí, ktoré vznikajú v procese výskumu a vývoja, sa javí byť vcelku želateľnou vlastnosťou pre spoloČnosť a ľudstvo celkovo.

Táto všeobecná prístupnosť však zároveň predstavuje vážny problém pre každého, kto by sa chcel zaoberať vedeckým výskumom, t.j. vytváraním(presnejšie získavaním) poznatkov na komerčnej báze, s cieľom vytvorenia zisku.

Aby bolo možné obhájiť investíciu do výskumu, musí mať korporácia možnosť predávať svoje výsledky priamo či nepriamo, ako komponent nejakého iného výrobku, za zodpovedajúcu odmenu.

Kto by však platil za tovar, ktorý sa od momentu výroby postupne stane každému dostupným v neobmedzenom množstve ?

Prečo nepočkať, až kým niekto iný zaplatí za neho, alebo vloží prostriedky do jeho(tovaru) výroby, a potom ho dostať bezplatne(zadarmo)?

Kto sa bude zaoberať pečením chleba, ak možno siedmimi chlebami nakŕmiť nie len štyri tisíce mužov, žien a detí, ako o tom rozpráva Nový zákon, ale aj všetkých hladujúcich ?» - v tej istej knihe na str. 210, 211.

V tomto neveľkom odseku spomínanej knihy je skoncentrovaná všetka skutočná morálka Západu a jej celá *(a)morálne definovaná (podmienená) sociálno-ekonomická veda.

A za hranice, načrtnuté V. Leontievom, sa tak Západ sám, ako ani večne Západu závidiaca naša domáca(lokálna) vedecká a politická „elita“, nie sú schopní dostať. Pretože to by si najprv museli priznať, že všetky „elitárske“ ambície sú proste choré a zlomyseľné, egocentrické a maniacky amorálne.

Museli by totiž vyhlásiť, že VŠEOBECNÝ A NOHRANIČENÝ PRÍSTUP K POZNANIU JE HLAVNOU PODMIENKOU VYRIEŠENIA KRÍZY KULTÚRY GLOBÁLNEJ TECHNOKRATICKEJ CIVILIZÁCIE, (z)ničenej neovládateľnosťou technosféry.

T.j., museli by priznať, že VŠEOBECNÝ A NOHRANIČENÝ PRÍSTUP K POZNANIU JE JEDINÁ ŠANCA ĽUDSTVA, AKO SA DOSTAŤ DO SÚLADU S PRÍRODOU.

A práve skutočný stav morálky, vyjadrený v uvedených slovách V. Leontieva, však žiaľ proste nemôže priznať, že ním spôsobovaná chyba spoločenského samoriadenia, sa celkovo prejavuje aj v ekonomickej sfére práve v podobe(forme) vyššie spomínaného Cenníka výrobkov a služieb, s ktorým sa všetci v živote každodenne stretávame.

Pritom bez zistenia vektora chyby riadenia naozaj nie je možné sformulovať koncepciu riadenia a zostrojiť(skonštruovať) funkčné metódy riadenia (ktoré aj keď možno nie je ľahko, ale zaručene JE možné sa naučiť a aj si naozaj osvojiť), nevyhnutné pre uskutočnenie koncepcie.

Z toho pramení nariekanie či už G. Popova, ako aj V. Leontieva, alebo predsedu Ekonomickej spoločnosti USA na nemožnosť pochopiť, čo, ako a prečo sa tak deje.

Dôsledkom toho sú aj náreky ohľadom akoženemožnosti «dosiahnuť» aspoň vytýčené ciele ekonomického rozvoja, a taktiež bedákanie nad nefunkčnosťou i tých najvycibrenejších dynamických bilančných modelov a pod.

Cynický smiech akademika A. Aganbegjana má rovnakú (a)morálnu podstatu.

Tak zostávajú iba tie prázdne, dobromyseľné slová:

„My im môžeme dať iba mnoho múdrych rád...“

A tými troma bodkami sa myslí to, že:

„No nech nám najprv za naše múdre rady zaplatia, a potom, keď sa budú spamätávať z dôsledkov našich múdrych rád – to už proste pôjde mimo nás²⁵, to sa nás netýka.“

A primerane tomu, sú pre 2 typy morálky možné nasledujúce 2 uhly pohľadu ekonomickej vedy na národné hospodárstvo, ktoré sú objektívne podmienené²⁶ morálnou svojvôľou (/alebo ľubovôľou) príslušného vedca-ekonóma:

1) Z pozície majiteľa jednej z množstva súkromných prevádzok, ktoré sa snažia o čo najväčší finančný zisk, získavaný z akejkoľvek zákonom povolenej²⁷ činnosti, pri využití/zneužití v spoločnosti vládnuceho „zákona hodnoty“²⁸.

Vedecké úsilie ekonóma je jeho súkromným biznisom, ktorý v rámci panujúceho „zákona hodnôt“ buď prináša výnosy postačujúce na uspokojovanie chtíčov tohto vedca, alebo ich neprináša.. Na to je zameraný aj celý výsledok daného „výskumu“.

Ak sa súkromníci - výrobcovia, sprostredkovatelia, finančníci, špekulanti, a vedci-výzkumníci spolčia do tzv. korporácie, tak vo vnútri tejto korporácie sa zdokonaľuje a určitými známymi (a)sociálno-inžinierskymi spôsobmi v jej tzv. korporátnej kultúre fixuje určité know-how(vedieť ako).

Následne sa ale  pre vonkajšie prostredie vytvorí účelovo zámerne zavádzajúca, lživá, naoko(na prvý pohľad) pravdepodobná, uveriteľná, ale pritom pekne zaobalená dezinformácia²⁹. V každom prípade ide o ekonomickú vedu profesionálnych predavačov Krista, slúžiacich (pod?)vedome talmudistike³⁰.

Pretože práve talmudistika sa v rámci svojich informačno-bezpečnostných modulov operačne cielene systematicky vyhýba hlavne skúmaniu otázok typu:

Ako úžernícky židovský internacistický monopol a špekulácia(kriminálne podvody) na trhoch „cenných“ papierov³¹ (a ďalších masiek hodnoty) vplývajú na výrobu produktov a ich prerozdeľovanie v spoločnosti?

A práve preto, že ekonómovia sa vyhýbajú skúmaniu tejto témy³², tak AKOŽE nechápu.. AKOŽE nemôžu vypracovať prognózy.. AKOŽE nevedia vysvetliť čo a ako sa deje a pod.

2) Z pohľadu národnej Samo-S-Právy (či už vo forme skupiny žrecov, alebo monarchu, príp. riaditeľa Štátnej plánovacej komisie), ktorá sa stará o to, aby v rámci dosahu jej moci nebolo z pokolenia na pokolenie sirôt, hlupákov, chorých, hladných, bezdomovcov a podobných „bohomakožezabudnutých“³³ osôb, postihnutých v dôsledku od nich osobne viac-menej nezávislých objektívnych vnútrosociálnych okolností. A to je možné iba ak ľudská spoloČnosť podporuje voči nej objemnejšie supersystémy Zeme a Vesmíru³⁴. (*T.j., ak Človek nielenže nejde s prírodou-jazykom Jeho do konfliktu, ale jej.. Jeho pravidlá rozvíja a ciele jemu darované dosahuje. – pozn. prekl.)

My celkovú situácie vidíme práve skôr z 2. uhla pohľadu.

Preto nás s uvedeným našim postojom zástancovia 1. uhla pohľadu zatiaľ moc neprijímajú, ba dokonca ani nekritizujú³⁵.

Avšak pre vytvorenie a podporu stability³⁶ spravodlivého spoločenského usporiadania života ľudí pre všetkých ne-otrokov a ne-otrokárov, je nevyhnutná veda o Riadení samoregulácie superkoncernu.

Západ a u neho vychovaní tamojší i naši „elitárni“ reformátori(neokoloniálni kolaboranti-jelitá) o takú ekonomickú vedu samozrejme nielenže nestoja, ale im je z pohľadu ich hodnotovo zvrátenej duše neprijateľná, s ich otrokárskym svetom pyramídovej „hry“ nezlučiteľná.

O pravdivosti posledného tvrdenia sa všetci mohli presvedčiť po roku 1989, resp. 1991, keď čerstvo „zdémonkratizovaný“(resp. zdavokratizovaný) režim začal otvorene najímať ekonomických poradcov predškolených na západných univerzitách, prípadne vymydlených v temnom tzv. MMF (Medzinárodnom menovom fonde). *Proste zombi-biorobotov, ktorí prešli kvalitným, či menej kvalitným brainwashingom (vymytím, príp. takmer kompletnou „výmenou“ mozgu). T.j., možno s nimi ako s človekom hovoriť len na niektoré témy a pri iných sa u nich spustí predprogramovaný modul cudzej kolektívnej osobnosti. Proste psychózy a schizofrénia ako v akejkoľvek proesionálnejšej sekte, ktorú potom vidia občania skoro každodenne v telke(pokiaľ ju ešte nevypli a nevyhodili)..- pozn. prekl.

-pokračování-