KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (27)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (27)

20.3.2019

předchozí část

 

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 27..doc (107008)

 

Superkoncern je ako celok tvorený dotýkajúcimi sa a vzájomne sa prelínajúcimi štruktúrami, z ktorých každá má svoj bilančný(rozpočtový) účet. Samotný superkoncern tak je vlastne systémom vzájomne vložených štruktúr1. Pritom objemnejšiu (nadradenú) štruktúru vo vzťahu k vloženým štruktúram, predstavuje štruktúra realizujúca direktívno-adresné riadenie prerozdeľovaním čiastkového(parciálneho) zisku vložených štruktúr.2

T.j.,

A) štátny aparát vo vzťahu k štátnemu sektoru alebo

B) vedenie výrobného združenia (správna radu riaditeľov koncernu) voči jeho členom.

 

Pri tom všetky „súkromné“(čiastkové) výnosy, náklady a zisky, vygenerované v priebehu vnútroštruktúrnej tovarovej výmeny akejkoľvek objemnejšej (nadradenej) štruktúry, sú vo vzťahu k nej len relatívne (zdanlivé).

Reálne sú tie výnosy(príjmy), náklady a zisky, ktoré objemnejšia (nadradená) štruktúra nadobudla ako celok v rámci svojej vonkajšej tovarovej výmeny.

Reptanie jej vložených (podriadených) štruktúr ohľadom prerozdeľovania relatívnych príjmov nadradenej objemnejšej štruktúry je celkovo nezmyselné(absurdné). 

Reptanie ohľadom prerozdelenia reálnych ziskov je zmysluplné iba na úrovni nadriadenej(objemnejšej) štruktúry. Avšak aj tieto reálne zisky, náklady(výdaje) a príjmy sa stávajú zrovna tak relatívnymi voči ešte objemnejšej štruktúre nasledujúcej úrovne hierarchie direktívno-adresného(priameho) riadenia, teda voči superkoncernu ako celku.

Všetka nespokojnosť s prerozdeľovaním reálnych a relatívnych ziskov sa vo svojej podstate premieta do tvorby fondu pracovných miezd danej štruktúry.

Nespokojnosť by nikdy nevznikala, ak by sa podstata tohto problému(=výzvy=príležitosti) netýkala zmeny bezhotovostného obeživa na hotovosť3.

 

V marxisticko-leninistickej literatúre nájdeme najbližšie vysvetlenia na vyššie uvedené otázky z pozície teórie riadenia v práci „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“ z roku 1952 od J.V. Stalina. Žiaľ všeobecná neschopnosť marxizmu vnímať informačné procesy, tvoriace základ riadenia, sa prejavila aj v tejto práci, čo neumožnilo pomocou terminológie s jasne vymedzenými pojmami odhaliť príčinno-dôsledkové väzby v ekonomickom živote spoločnosti. T.j., v procese sociálnej výroby (socialistickej výstavby) a prechodu ku komunizmu.

Bolo by prospešné túto prácu J.V. Stalina vydať znovu4 a tí, ktorí môžu, by si ju mali prečítať a premyslieť najlepšie aj hneď. Filozofovia, politickí ekonómovia a ekonómovia, ktorí ukončovali vysokoškolské vzdelanie do XX. Zjazdu komunistickej strany ZSSR, si ju mali počas svojho štúdia OSVOJIŤ (a nie len nabifľovať) a pochopiť. Ďalej mali vo svojej ďalšej činnosti opraviť jej nepresnosti, chyby a rozvinúť(rozpracovať) jej správne myšlienky(tézy) do teórie riadenia štátu ako superkoncernu. To sa však nestalo, šanca bola premárnená a preto nasledoval rozklad celého už býv. Východného Bloku, pričom následne programovo prešiel do neokolonializmu podľa receptov dnešnej západnej ekonomickej „vedy“5.

 

Dovtedy, kým je spoločnosť nútená používať úverovo-finančný systém ako nástroj regulácie tovarovej výmeny a riadenia spoločenskej výroby, sú jej možnosti určované(de-finované) odpoveďami na nasledujúce otázky:

  1. čo je predmetom zdaňovania ?

  2. za akých predpokladov(podmienok.. cieľov) vypláca štát svojim firmám podpory a dotácie?

  3. za čo platí vedenie firiem nájomným zamestnancom pracovné mzdy?

TÁTO SKUPINA OTÁZOK JE SPOLOČNÁ PRE VŠETKY ORGANIZÁCIE.

T.J., MÁ SPOLOČNÉHO MENOVATEĽA.

Avšak konkrétnu odpoveď na tieto otázky dáva každá organizácia ľubovoľne(alebo svojvoľne6) podľa v nej prevažujúcej morálky. Táto ľubovôľa(/alebo svojvôľa) sa následne premieta do formy tradícií, obyčajov, zvykov..stereotypov správania sa (emócii) a v konečnom dôsledku do ZÁKONOV.

 

 

 

Morálna podmienenosť7

spoločensko-ekonomických teórií

 

 

Všetko doteraz vysvetľované ohľadom matematických a algoritmických nástrojov riešenia úloh riadenia systémov popisovaných množstvom parametrov, už bolo známe nie len že dávno pred začiatkom deforiem, tzv. „perestrojky“, kupónky atď., ale aj pred začiatkom snáh prejsť k spomínanému tzv. „chozraščotu“ v časoch N.S. Chruščova.

Štátna plánovacia komisia realizovala priebežné i perspektívne plánovanie na báze rozličných bilančných modelov ako vo forme rovníc tovarovej výmeny, tak aj formou systému nerovníc lineárneho a nelineárneho programovania.

Abstraktní(teoretickí) matematici zdokonaľovali svoj aparát a ekonomickí matematici sa ho snažili prispôsobiť na riešenie konkrétnych úloh riadenia hospodárstva(ekonomiky) na jeho rozličných hierarchických úrovniach. Všetci deklarovali svoju vernosť sociálnej(resp. socialistickej) ceste a komunistickým ideálom. Avšak napriek všetkému v predchádzajúcich riadkoch uvedenému, keď politici vyhlásili návrat k „všeľudským“ princípom pokroku, tak sa tí istí vedci slabošský predklonili pred politikmi a začali zdôvodňovať budovanie „slobodnej“ trhovej ekonomiky.

 

Príčinu tohto vývoja možno pochopiť z televíznych vystúpení vedúcich ekonomických zaklínačov ZSSR. Tak napríklad G.CH. POPOV, ktorý stihol byť ako aktívnym demokratizátorom ZSSR, tak aj primátorom Moskvy, v besede s vedúcim relácie „Pohľad“ A. Liubinovom ešte v roku 1988 povedal:

Nechápem tú fantazmagóriu, keď krajina má všetko, má zdroje a nedarí sa urobiť to čo treba“.

Za toto deklarované akoženepochopenie bol jemu(a mnohým ďalším podobným hlupákom a/alebo okupačným kolaborantom) ako odmena udelený titul jedného z mnohých podobných „doktorov vied“ a „profesorov“ časti akademickej mafie.

Hoci naozaj čestný človek by mal v takej situácii vrátiť diplom a ísť pracovať do takých odvetví, kde by jeho intelektuálne schopnosti boli dostatočné, aby chápal aspoň to, čo je pre danú oblasť pôsobenia najnevyhnutnejšie.

Avšak jeden z nemnohých akademikov ekonómov A.G. Aganbegjan sa vedúcemu televíznej relácie „Projektor perestrojky“ otvorene vysmial do tváre za jeho bľabotanie, že „spoločnosť si zvykla veriť vede“. Nepokúšal sa mu však nič vysvetliť, a možno ani sebe nie. To sú objektívne fakty, nezávisle na subjektívnych motívoch(cieľoch) alebo automatizmoch8 správania sa oboch aktérov. V nich sa objektívne prejavuje mnoho amorálnosti, neadekvátnosti realite a hlúposti časti oficiálnej vedy.

 

Podobne nefunkčná je však v tomto ekonomická veda celkovo aj na Západe. Jej ohodnotenie možno nájsť v knihe V. Leontjeva „Ekonomická esej“ (M. «Politvyd», r. 1990).

Na strane 268 sú uvedené slová jedného z prezidentov Ekonomického (vedeckého – pozn. aut.) spoločenstva USA:

..úspechy ekonomickej teórie za ostatné dve desaťročia sú rovnako dojemné ako aj krásne. Nemožno však popierať, že v postojoch takého množstva ľudí je niečo škandalózne, keď vykonávajú analýzu stavu ekonomiky, ale pritom nijak nevysvetľujú(neskúmajú), prečo vznikla, alebo prečo mala vzniknúť tá alebo iná situácia...Tento stav vecí treba nazvať neuspokojivým a trochu aj nečestným9“.

 

Text, ktorý sme uviedli, znamená, že pre ekonomickú vedu Západu je národné hospodárstvo (ekonomika) akože v dostatočnej miere nepredvídateľné (neprognostikovateľné), preto neriaditeľné10 a tak ho akože nemožno voviesť do prijateľného stavu samoriadenia (automatického rámcového režimu). Preto je situácia vo vede aj na Západe proste nečestná a neuspokojivá. Zľahčujúce formulácie ako („ ...trochu nečestná“11) sú preto vhodné akurát tak na banketoch týchto „vedeckých spoločností“ a ich kmotrov. Vývoj tejto nečestnosť a neuspokojivosť situácie je jasne viditeľná i na str. 229, kde sa hovorí o pomoci USA(?) a ZSSR, ktorú poukazovali rozvojovým krajinám :

 

Finančnú a technickú podporu dostávajú tak od Rusov ako aj od nás. Pokiaľ však ide o metódy ekonomického plánovania, tak dodnes ani jedna strana nebola schopná poskytnúť rozvojovým krajinám takúto pomoc v dostatočných rozmeroch. Môžeme im dať mnoho múdrych rád, avšak málo metód, ktoré by bolo ľahké sa naučiť, pričom to je práve to čo potrebujú (všetko zvýraznené nami – aut.); múdrosť sa neodovzdáva ľahko a okrem toho sa doteraz ani jeden politik, ktorý si váži sám seba, nepriznal k tomu, že by ju postrádal. Od Rusov vskutku možno očakávať, že sú schopní naučiť ich plánovanie, avšak z vyššie uvedených dôvodov nemajú zatiaľ čo okrem bilančnej metódy ponúknuť. Pritom bilančná metóda poskytuje síce dôležité otázky, ale nevie na ne odpovedať“.

 

Hoci uvedený popis je až na výraz „seba si vážiaceho politika“ pomerne presný, tak z poslednej frázy je jasné, že v USA chápu, že existuje morálny rozdiel medzi Ruskom a USA, pretože z pohľadu Ruska (resp. býv. Východného Bloku a ZSSR) spočíva problém pomoci rozvojovým krajinám v podstate iba v nedostatku potrebných vedeckých poznatkov12. Túto morálnu prevahu(..rozlíšenie) potvrdzuje aj to, že napr. v ruštine13 sa za celý čas jej do minulosti dohľadnej existencie nevytvorili slová, ktoré by na vlastnom etymologicko-koreňovom základe boli ekvivalentné židovsko-západným slovám „gešeftmacher“14, či „manymejker“ (moneymaker-vyrábač peňazí pozn. prekl.). Význam týchto slov je v podstate to, že ide o 

„PROFESIONÁLA, KTORÝ VYRÁBA PENIAZE Z NIČOHO“;

Existuje však u nás slovné spojenie „šialené peniaze“, „besné peniaze“, alebo „hlupák, čo k peniazom prišiel“ poukazujúce na psychickú neplnohodnotnosť(poruchu) človeka, ktorý zrazu zbohatol.

Príslovie „nekresťanské peniaze“ (v r. „bezbožne bohatý, či „nie s Bohom bohatne“, resp. „nie k Bohu bohatne“) taktiež hovorí o stáročných skúsenostiach našich predkov s rovnakým amorálnym fenoménom.

Čo sa pre-dávania(v zmysle odovzdávania) múdrosti týka, tak v tejto súvislosti je múdrosť nie ani tak vedomý jav (a preto v striktných termínoch ťažko formalizovateľné-vyjadriteľné praktické poznanie), ale ide skôr o praktický návyk. Práve z tohto dôvodu sa ani neodovzdáva vo forme nejakej teórie15, ale vyrastá na mieste a osvojuje sa podľa miery rozvoja kultúry, pokiaľ tento proces nie je príliš obmedzovaný exportom(resp. neprimeraným importom) „Euro-Amerického“ spôsobu života.

 

1. Príkladom takejto ekonomickej múdrosti sa javil byť ekonomický zázrak Nemeckej Spolkovej Republiky v rokoch 1945-1966, ktorý do značnej miery vznikol vďaka Ludvigovi Erhardovi, ktorému ho globálny prediktor dovolil realizovať16. Každý si môže prečítať jeho knihu „Blahobyt pre všetkých“ (napr. vydanie z r.1991). Nenájde v nej však žiadne vedomosti, ktoré by si mohol osvojiť a použiť vo svojej rodnej krajine. Okrem toho, L. Erhard bol Nemec a významne prispel k vytvoreniu hospodárskeho zázraku v Nemecku. Úspech ho sprevádzal preto, lebo nosil v sebe a teda dobre poznal etnické stereotypy správania sa, prevládajúce u väčšiny populácie Nemecka a disponoval KONKRÉTNYM zmyslom pre mieru možného práve V TEJTO POPULÁCII, pričom okupačná moc týmto zmyslom nedisponovala. Erhard proste prejavoval etnické stereotypy uvažovania a správania sa ako väčšina obyvateľov Nemecka, robil to s pocitom miery možného a vhodného, ktorú reprezentanti okupačnej mocnosti nemali. Keby si ho „prenajali“ ako poradcu napr. ČSSR, Francúzsko, Poľsko či Juhoslávia, hospodársky zázrak by sa logicky nekonal, pretože tamojší ľudia majú iné17 etnické stereotypy uvažovania a správania sa, pre Ludviga Erharda neznáme18.

 

2. V rozhovore programu „Očividné - nepravdepodobné“ Jim Goldbright19 (predseda americkej „Plánovacej komisie“ počas vojny v r. 1941-1945) povedal, že „Ekonómia je veda empirická“.

Stručne vysvetlené to znamená, že iba opisuje už získanú skúsenosť hospodárenia v danom štáte, ktorá je súčasťou jeho kultúry.

Z takého opisu a zovšeobecnenia možno získať poučenia(skúsenosti) pre budúcnosť.

A hlavne tie negatívne - teda skúsenosti ohľadom toho, čo a ako sa robiť nemá20.

 

To sú 2 príčiny toho, že na to, aby bola ekonomická politika krajiny prijatá jej národmi (a nie zahraničnými konzultantmi kolaborantov genocídy voči lokálnym „domorodcom“), tak múdrosť i ekonomická veda musia vznikať i vyrastať v kultúre kontextu ľudovej múdrosti a konkrétnych dejinných skúseností daných miestnych národov21.

 

Vo vzťahu k dejinám Ruska, ZSSR to znamená, že miestna synagógha predstavuje filiálku tej nadnadnárodnej.

A pre ideológov ekonomických reforiem, počínajúc M. LURIE(Larin)22 od roku 1917 po E. Libermana v roku 1965 až po súčasných G. Javlinského a spol., ktorí patria ku pseudoetnickej menšine obyvateľstva, to znamená, že najprv musia zo seba vyhnať starozákonno-talmudisticko-marxistického parazita-inernacistu, a až potom sa púšťať do konzultovania23 tzv. reforiem.

Inak im bude ako prízrak (aj pri ich úprimnej snahe o konanie dobra), stále z ich podvedomia vyliezať otrok-robot (nadžidovského) prediktora, šíriteľ(prenášač) hrôz siono-internacizmu do bežného života.

Ide o jedincov s poškodeným procesno-obrazným(celostným) myslením, zahlcujúcich seba iba formálnymi, biorobotickými knihomolskými údajmi, ktorý však nedisponujú schopnosťou vidieť, vnímať život ako taký..(*v jeho nadhére)

Skutočné reformy sa začínajú opravou - prepracovaním objektívnej morálky reformátorov, nositeľov KONCEPTUÁLEJ moci.

A to nezávisle, od ich pôvodu.

 

Charakterizujúc gajdarovskú interpretáciu(či skôr in-scenáciu) tzv. čikágskej ekonomickej „školy“24 na ruskej scéne, sa synagóga vyjadrila prostredníctvom rádia «Sloboda» 08.07.1992 v tom zmysle, že „Friedman25 sa v čistej(pôvodnej) verzii v Rusku nepresadí“.

S tým aj v podstate súhlasíme: z obrátenia sa na zahraničnú-nadnárodnú synaGóghu nie je a nebude nič (okrem dvojzmyselnej slovnej hračky o „nečistom“-šialenom Friedmanovi). Rusko totiž nie je Chicago a dokonca ani filiálka(pobočka) matky Odesy26.

 

Okrem toho už prešla zmena pomeru etalónovej frekvencie biologického a sociálneho času27, ktorá so sebou prináša nevyhnutné vytesnenie28 starozákonno-talmudistickej logiky sociálneho správania zo spoločnosti, logikou inou - ľudskou.

 

Výsledné zhodnotenie tzv. ekonomickej vedy Západu zhrnieme slovami z tej istej knihy od V. Leontjeva (str. 255, 256):

Obavy však vyvoláva nie neadekvátny výber cieľov (ekonomického rozvoja – aut.), ale naša neschopnosť uspokojivo dosiahnuť ktorýkoľvek z týchto cieľov.

Vyslovený poplach, o ktorom som už i dávnejšie hovoril, je vyvolaný nie ani tak odtrhnutosťou od praxe tých úloh, na riešenie ktorých smerujú úsilie súčasní ekonómovia, ale skôr očividná neprimeranosť vedeckých prostriedkov, pomocou ktorých sa ich snažia vyriešiť“.

A na strane 59: „..ako jednoduchšie, tak ani zdokonalenejšie dynamické verzie ekonomických teórií nás neposunuli moc dopredu v detailnejšom objasnení, a ani nehovoriac už o prognostikovaní29 konkrétnych stavov (*ekonomiky)“.

(všetko zvýraznené nami – aut.)

 

Po prečítaní uvedených úryvkov zo zbierky prác B. Leontieva, ktorá zahŕňa v sebe obdobie viac ako 50 rokov, možno vyvodiť asi iba jeden záver:

Tzv. západná veda nemá moc30 čím pomôcť ZSSR, Rusku a Východnému bloku celkovo.

T.j., čo sa týka stabilného zvyšovania blahobytu jeho národov, pretože oficiálne nemá metódy zasahovania, umožňujúce s predpovedateľnými dôsledkami vplývať na objektívny priebeh národohospodárskych procesov.

Na Západe, vskutku divokom, ak si budeme všímať kvalitu jeho ekonomickej vedy, existuje oficiálne iba „plazivý empirizmus“31 starých kamuflujúcich zaklínačov „živlu trhu“(akožespontánnosti trhu).

 

Tomu, kto sa aj po oboznámení sa so všeobecnou teóriou riadenia a analýzou stavu ekonomickej „vedy“ so slepou vierou príživníka32 spolieha na dobrodenie(pomoc) zvonku (sám nič nerobí), pripomeňme riadky od A.K. Tolstého:

„Niet nič uslintanejšie a hnusnejšie ako ruské bezbožie a pravoslávie“

..a tiež aforizmus V.O. Kliučevského:

„História nie je učiteľka ale dozorkyňa33 magistra vitae (mentorka života):

T.j., história neučí, ale iba trestá za nepochopenie úloh34“.

 

pokračování...

 

1 Ako matrioška. S tým, že v jednotlivých úrovniach môže byť nie jedna, ale viacero paralelných matriošiek, z ktorých sa niektoré dokonca i prelínajú – t.j., môžu mať niektoré spoločné časti. Podobne, ako ľudské telo, či spoločnosť celkovo. Kolektívny intelekt. Jednotlivé jeho (tela) orgány slúžia viacerým iným orgánom a zároveň tie pomáhajú zasa im samým, či iným. A všetci ľudia (či podnikatelia) spolu tvoria funkčné telo. Kolektív Jedinečných. Pevný Kompozit. (pozn. prekl.)

2 Podľa celospoločenského konsenzu = zvolenej Koncepcie Samosprávy s jej cieľovým vektorom Z (zoznamom celkových dlhodobejších cieľov podľa ich priorít) a medzicieľovými vektormi B, C, D,.. Y. Každý z nich reprezentuje medzistupne definovaných mier v konkrétnych obrazoch, vedúcich k celkovým cieľom z východzieho stavového vektoru A do cieľového Z. (pozn. prekl.)

3 Resp. digitálne peniaze na osobnom účte daného občana. (pozn. prekl.)

4 Možno ju nájsť na internete a okrem toho je zahrnutá aj do Informažnej bázy VP, rozširovanej na kompaktných diskoch a stránkach, kde sa nachádza v odseku «Iných autorov». (Poznámka z r. 2004).

5 Ako už bolo spomenuté, J.V. Stalin, aj keď v terminológii marxizmu, ale v spomínanej publikácii úplne jednoznačne vyniesol rozsudok smrti nad marxisticko-leninistickou politickou ekonómiou, tvoriacou v podstate základ celého marxizmu a tým v podstate odsúdil na smrť aj celý marxizmus. A to hlavne tým že navrhol už vtedajšej spoločnosti zrieknuť sa mnohých základných pojmov marxistickej politickej ekonómie, ktoré nezodpovedali skutočnosti. (*boli proste z pohľadu riadenia nefunkčné. Z pohľadu globálneho riadenia práve aj tento jeho čin opodstatňuje vážne dôvodné podozrenia ohľadom podivných okolností jeho smrti – pozn. prekl.).

6 Ľubovôľa v pozitívnom zmysle a svojvôľa v zmysle negatívnom. (pozn. prekl.)

7 Determinovanosť (pozn. prekl.)

8 stereotypoch, zvykoch, emóciách. Emócie = extrémne nahustené informačné moduly, predpracované operačným systémom(implantovanou kultúrou myslenia), pracujúcim v mozgu(nosiči) daného jedinca a/alebo kolektívu – od 1) pudov „BIOSu“, cez 2) inžiniersky predprogramované kulturologické stereotypy, až po 3) uvedomenie si metód ich riadenia intelektom a 4) kriteriálne deterministicky funkčnú intuíciu. Viď príslušné kapitoly DVTR. (pozn. prekl.)

9 Nepoctivým, nekalým, podvodným (pozn. prekl.)

10 „Riadiť, znamená predvídať“ (Napoleón Bonaparte). (pozn. prekl.)

11 Pre „tých tam dole“. Viď cyklické akože spontánne burzové „krízy“, ktorými veľkí hráči „čistia“ trh od konkurencie a v podstate s výhovorkou na nutné „uťahovanie opaskov“ znižujú sociálny status vlastnej lokálnej populácie aj tak kŕmenej hlavne z vysávaných zdrojov a lacnej pracovnej sily svojich starých a nových kolónii. Spotreba globálnych zdrojov na Západe(5% populácie) je tak na obyvateľa priemerne zhruba 20-násobná, oproti „zvyšku“(95%) sveta. (Pozri v predchádzajúcich kapitolách uvedené princípy prepočtu priamej úmery celkového konzumu na jednotlivé krajiny.)Väčšinu z globálne najrôznejšie nakradnutého samozrejme ale i tam (na Západe) skonzumujú lokálne neukojiteľné úchylné jelitá, pričom strategicky svojim psom pod stolom podhodia predsa len o niečo viac kostí, ako psom „bielych negrov“(lokálnych kolaborantských jelít –dozorcov v nových kolóniách). T.j., kvôli PR - aby bol Západ a jeho zvrhlý „štýl“ príťažlivý pre nemysliacich - aspoň pár krokov dopredu nehľadiacich opičákov s tupým zombiúsmevom a občasným pseudohumanitným „vzdelaním“, „pracujúcich“ v sabotážnych ziskovkách. Aby si kaviarenska lúza myslela, že aj jej bude aspoň na chvíľu dovolené toľko konzumovať, čo na Západe, čo je globálne matematicky samozrejme nemožné. („Oslík s mrkvičkou pred nosom na udičke.“) Jačiaca serešjugend je však svojimi kmotrami na fete od mala učená, že „Fyzika, matika – toť dílo ďáblovo !“ a „Niet absurdity, ktorá by sa nedala akoželogicky obhájiť, štatisticky podložiť“, či „Prezentácia – forma je hlavná a obsah sa už nejako dokrúti..“ Zhrnuté ľudovo: „Nikto vám nemôže dať to, čo vám môžeme my(bačovia) sľúbiť.“ (pozn. prekl.)

12 Okrem, samozrejme, ich dlhodobého systematického vysloveného okrádania Západom po stáročia, s následným poskytnutím akožehumanitárnej PR-pomoci, ktorá je však koncipovaná tak, aby im hlavne zničila ešte aj trh s potravinami dumpingom, čím sa kolónie stávajú esenciálne závislé a musia sa prispôsobiť ešte krutejšiemu nadnárodnému rabovaniu pod vlajkou MMF a súkromno-korporátnej Svetovej banky. Česť samozrejme tým pár málo slušným neziskovkám, ktoré inak nie sú de-facto tvrdé studenovojenské operačné strediská tohto „soft-terorizmu“. Tie sú však v prípadne ich reálnej úspešnosti v pomoci chudákom aj tak následne kúpené ako upgradeovaná maska softterorizmu a profesionálneho revolucionarizmu prvej neokolonizačnej línie, alebo zlikvidované. Proste vždy dostanú od istého momentu klasickú „ponuku, ktorá sa neodmieta“..a genocídno-naivní študenti tam robia ďalej, ak sa neodvážia pochybovať o predkladanom brainwashingu – „TOM jedinom správnom názore“ – model korporátnej démonkracie, ktorý by aj Goebbels uznanlivo a inšpiratívne musel dnes obdivovať..(pozn. prekl.)

13 V podstate i v slovenčine (pozn. prekl.)

14 Sčasti aj vekslák.(pozn. prekl.)

15 Modelu, z gr.- hel. dial.“pozorovanie“ (theo-ria) (pozn. prekl.)

16 Kreditno-finančné podmienky, menová politika, ktorá bola vtedy po vojne Nemcom (i Japoncom) povolená nemá v dejinách prakticky obdobu. I dnes by každý chcel také úrokové sadzby a hlavne úverové podmienky, no MMF a Svetová banka, FED a takmer všetky privátne centrobanky sa mu vysmejú.. T.j., reálne možno urobiť hospodársky boom behom zopár rokov takmer všade, hoc aj na púšti, či na Sibíri, ak máte pod dostatočnou kontrolou kreditno-finančný systém. Hoc aj v cigánskej osade na Východnom Slovensku. HOSPODÁRSKY BOOM PROSTE NAOZAJ NEZÁVISÍ OD PRÁCE, resp. iba minimálne – poradie priorít:

1. Kontrola finančno-úverových tokov a sadzieb;

2. Manažment;

3. efektivita práce samotnej.

Preto má Slovensko v realite napr. v podstate už zhruba 6-7x vyššiu produktivitu práce ako Nemecko, ale 3,5x nižšie platy. Ide o súbor finančno-manažérskych neokoloniálnych opatrení na financovanie nemeckého C) Sozialstaatu(samozrejme i B) tamojších jelít a A) globálne majú z toho tiež svoj Šekel..). Kruto a trochu prehnane povedané, no podstata „sedí ako riť na šerbli“ (ako sa ľudovo vraví)..

A preto sa GP a jeho mafia riadenia globálneho (ale hoc i lokálneho - kvôli pre GP kedysi nežiadúcemu precedensu prípadu „Woergl-Freigeld“ r.1932 apod.) kreditno-finančného systému tak ťažko vzdáva..

Ok.. nazad k téme nemeckého(a japonského) hospodárskeho akožespontánneho boomu po vojne roku 1945, ktorý bol z pohľadu nadnárodného riadenia ekonomiky o.i. konštruovaný aj ako protiváha z oboch geografických strán voči silno úspešného stalinskému autonómnemu ekonomického modelu, ktorý sa GP hodne spod kontroly vymkol..

Vtedajšie (koniec ´40 a zač. ´50 r. 20. stor.) dôvody GP na ekonomické zákroky v GER a JP sme rozoberali v predchádzajúcich kapitolách a ďalších publikáciách na tému.. a nie, zďaleka nešlo len o tzv. Marsallov plán. Viď hlavne globálna politika od r.1913, resp. 1861 – Americká občianska vojna a v 1.rade boj za zjednotenie bankového systému a jeho následné privátne plné ovládnutie globálnou finančnou mafiou (1913 FED a 1944 Bretton Woods).. T.j., pochopenie Dejín globalizácie, časť Konceptuálny manažment - Základy finančníctva, riadenia trhu a burzy, tu zasa raz v danej operácii, manévri znovuvybudovania Nemecka, hrajú rolu nemalú.. (pozn. prekl.)

17 V niečom možno i objektívne celkovo lepšie, i horšie.. iná „mentalita“. (pozn. prekl.)

18 T.j., sociálne, ekonomické a iné modely nemožno vždy 1:1 prenášať na iné miesto, do inej populácie, času, atď..proste do iných konkrétnych mier(systému, matrice). Bez identifikovania a adaptovania kľúčových parametrov a niekedy i celých dejov(procesov), či celých častí modelu(aplikácie, alebo takmer komplet celého OS, včítane jeho jadra), hrozia takéto pokusy veľmi často akútnou, resp. budúcou predurčenou-zaprogramovanou katastrofou. Dôsledkom kumulácie a/alebo zreťazenia vnútorných konfliktov systému. Podobne, ako nemôže jeden program väčšinou bežať na každom počítači, resp. operačnom systéme. V lepšom prípade sa proste ani len nespustí.. (pozn. prekl.)

19Pozrite práce Jim Goldbrighta «Ekonomické teórie a ciele spoločnosti» M. Progres 1976, (existujú aj internetové publikácie) a «Ekonomika nevinného podvodu» M. Europa 2009. – str.88.

20 Podobne je konštruovaný predkami našimi i jeden typ ľudových rozprávok. T.j., neposkytujú vždy nutne ideál, či príklad, čo a ako robiť, ale hlavne ukazujú červenú: Rob, čo chceš, skúsenosti získavaj, ale tomu a tomu, tej ceste(deju-javu-procesu) sa vyhýbaj. Vlk a červená čiapočka, Snehulienka, ľudová pieseň: „Cesta je zarúbaná, šarvanci po nej idú..“ atď. apod. (pozn. prekl.)

21 A každá skúsenosť, preberaná z iného sveta inej kultúry, MUSÍ byť dôsledne porovnaná s miestnymi skúsenosťami ohľadom daného deja-javu, či dejov podobných, resp. sprievodných. Viď testovanie zvolených algoritmov v inom, ako materskom systéme. (pozn. prekl.)

22 (zmena mena na Larin, od židovského revolucionára J. Larina = v skutočnosti Jechiel Michael Lurie, svokor N. Bucharina cez jeho dcéru Annu Larinu)

http://www.jewage.org/wiki/ru/Profile:P2029791178

(databáza identifikácie židovských rodov v európskej a globálnej politike od stredoveku a ďalej..)

Podobne, ako sa maskoval Trockij = Lev Davidovič Bronštejn, Kamenev (Rozenfeld), Zinovjev(Apfelbaum),.. etnickí Rusi tvorili max. okolo 6-7% tzv. revolucionárov v Cárskom i Sovietskom Rusku, židia vyše 85%. (Podobne, ako pri Francúzskej revolúcii a prakticky pri väčšine iných väčších revolúcii..) Revolučné teroristické bezpečnostné a spravodajské organizácie ako BUND, neskôr ČEKA, NKVD mali úplne pod kontrolou židia a nežid sa tam v podstate nemohol dostať. Niektoré výnimky z rasistických židovsko-talmudistických zákonov a vnútorných smerníc sa „podľuďom“(gojim) dávali v prípade, že mali židovskú manželku pod kontrolou rabinátu. Lóže(od 33 stupňa po 66. vyššieho zasvätenia iba židia; 66 po 99. stupeň iba rabíni) sa transformovali do sovietov na začiatku prakticky komplet a bez zmeny. Viď prebratie celej organizačnej štruktúry, hierarchie i názvov ako tovarišč a pod. Keď chcel Lenin kontrolu lóžii nad sovietmi obmedziť, dostal od Kaplanovej(F. Chaimovna Roitblat) guľku (atentát v r.1918). Monopolná nacionalistická(podľa mnohých vyslovene židonacistická) situácia v sovietoch sa výraznejšie začala meniť prakticky až po Stalinovom veľkom boľševickom nábore nových (aj nežidovských členov) do strany v r.1924. (pozn. prekl.)

23 Radenia ohľadom niečoho.. (pozn. prekl.)

24„Škola“ bol názov jedného z diel, aj u nás (SK/CZ) pomerne dobre známeho Arkadija Gajdara-Golikova, ktorý bol dedom „l'enfant terrible“ - ničivého deformátora s miliónmi zbedačených a mŕtvych ľudí na svedomí - Jegora T. Gajdara. Arkadij Gajdar napísal aj ono dielo „Zlé dieťa“ (Maľčiš Plochin = L'enfant terrible). Svokrom J.T. Gajdara bol zasa známy Arkadij Strugackij – „Je ťažké byť Bohom“ + viď predchádzajúce kapitoly. (pozn. prekl.)

25Friedman je vodca tzv. čikágskej školy ekonómov-monetaristov, ktorých teórie prevzal J.T. Gajdar a jeho podriadení, ako informuje tlač.

26 Odesa mala ako hlavný obchodný prístav na juhu v podstate takmer status „slobodného mesta“ s exteritorialitou. Do istej miery už pred Krymskou vojnou, na ktorej i tamojšie židovské klany extrémne zbohatli na úkor štátu. Židovskí špekulanti tam tvorili väčšinu populácie a veľa budúcich revolucionárskych rodín pochádza práve z tamojšieho kriminálneho prostredia. Hlavne členovia tzv. BUNDu (= de facto budúcej ČEKA, NKVD – tajnej polície), t.j. ozbrojenej teroristickej organizácie židovských politicko-mafióznych spolkov s tisíckami atentátov po celom ešte býv. Cárskom Rusku. Preto „Matka“ zločinu Odesa v tomto zmysle. V Sovietskom zväze ju volali aj „Malé Chicago“. Bol aj seriál na tému.

Porovnaj Mafia - Chicago a jej formovanie U.S. politiky počas jednotlivých (p)rezidentov, metódy ich odstraňovania v prípade neposlušnosti a dejiny prerastania organizovaného zločinu do Západnej vrcholovej politiky, keď sú prakticky takmer všetci členovia tzv. európskej (a v podstate akejkoľvek)„šľachty“, potomkami výpalníkov, hrdlorezov, otrokárov a pirátov stredoveku. A podľa mnohých historikov od dôb Egypta a Ríma a nie len stredoveku. (pozn. prekl.)

27 ZLSS (Zmena logiky sociálneho správania) je terminologický pojem z teórie riadenia. Viď predchádzajúce kapitoly na tému a DVTR. (pozn. prekl.)

28 Postupné odstránenie, eli-mináciu (etym. zo starohebrejského Eli - Boh) (pozn. prekl.)

29 Predvídaní, predpovedaní situácii, konštelácii. (pozn. prekl.)

30 T.j., v zmysle hlavne celkovo - Konceptuálne. Niektoré technológie sú vec druhá. Na Západe samozrejme zďaleka nie je všetko len zlé a treba dôsledne rozlišovať, čo, v akom kontexte, úprave je možné bezpečne použiť. Ostatne podobne, ako technológie (včítane technológii myslenia, riadenia) od kdekoľvek a kohokoľvek. Každopádne adaptovať a optimalizovať treba asi postupne, i keď čo najrýchlejšie. (pozn. prekl.)

31 Systém „pokus-omyl“, avšak cyklicky sa akože samovoľne(programovo) opakujúci rukami zákulisných inžinierov, deprivujúcich a terorizujúcich svojich otrokov.. aby hlavne nemali čas sa prebudiť zo stavu zombi, aby nemali čas myslieť, vzdelávať sa, deti svoje vychovávať.. (pozn. prekl.)

32 podľa všetkých základných kritérií - *parazita

33 Vychovávateľka, cvičiteľka (pozn. prekl.)

34 Nespravenie si úloh, lekcii, tém, ponaučení. Ľudia majú pri svojom rozvoji sami osobne nadviazať kontakt s jazykom Božím..životných okolností neustálym kriteriálnym sfunkčňovaním svojej intuície, naladenia na kommuNíkačný kanál s Otcom. A nepliesť si intuíciu s emóciami. Viď funkčný sTroj psychiky druhu Homo sapiens sapiens, popísaný v predchádzajúcich kapitolách (pozn. prekl.)