Krátký kurz, Příloha 2 - Boj o globálne riadenie výrobných síl ľudstva

1.10.2019

předchozí část

Krátky kurz, Príloha 2.doc (104960)

2. Boj o globálne riadenie výrobných síl ľudstva

Аnalýza globálneho historického procesu ukazuje, že počas neho prebieha koncentrácia riadenia, a to predovšetkým výrobných síl, ako základu existencie ľudstva v technokratickej civilizácii. Proces koncentrácie výrobných síl vo svete je jav objektívny, avšak jeho riadenie je subjektívne ako každé riadenie. V subjektivizme spoločenského riadenia sa prejavuje skutočná, a nie predstieraná morálka množstva ľudí, sformirovavšia sa v objektívne sa vyskladavších konkrétnych historických podmienkach. Uzavretosť v kruhu v živote spoločnosti: оbjektívna dannosť historických podmienok — v nich formovanie morálky množstva ľudí — mravne podmienená subjektívna vlastná vôľa, prejavujúca sa v procese objektívneho riadenia (vrátane zákonodárstva) — subjektivizmom vytvorené riadenie objektívnej dannosti konkrétnych historických podmienok, je mnohými vnímaná ako diabolský kruh pozemského zla, z ktorého niet východu.

No v tomto do kruhu uzatvorenom procese spoločenského života je možné vidieť dva spôsoby rozšírenia sféry, kontrolovanej ľubovoľným konceptuálne samostatným centrom riadenia: po prvé, priama vojenská agresia s okupáciou teritória a prerozdelením vyrábaného produktu v záujmoch víťaza; po druhé, agresia metódou „kultúrnej spolupráce“, pri ktorej sa vládnucej „elite“ obete agresie nanucuje kultúra, cudzia voči samobytnej kultúre národa, následkom čoho „elita“ — akoby samotná — mierou svojho chápania riadi v záujmoch svojho národa, a mierou svojho nechápania — v záujmoch „kultúrnejšieho“ agresora. Druhý spôsob prináša časovo udržateľnejšie výsledky, pretože vo vedomí porobených je poroba maskovaná ako blaho.

Staroegyptské žrecstvo ako prvé pristúpilo k profesionálnemu použitiu metódy agresívnej „kultúrnej spolupráce“, a týmto sa zmenilo na démonické znacharstvo. Po ňom nasledujúce globálne pseudo-žrecstvo znacharských klanov biblickej doktríny počas posledných troch tisícročí si zachováva monopol na tento druh vojny za absolútnu vládu nad celou planétou metódou „kultúrnej spolupráce“. Zbraňou agresie staroegyptského otrokárstva bola Biblia, ktorej rozširovanie medzi národmi bolo sprevádzané zánikom národných žrecstiev v štruktúrach národných spoločenstiev a formovaním euro-amerického sionizovaného konglomerátu plemien, národov, kultúr a štátov. Podstata biblickej koncepcie riadenia ľudstva spočíva v poškodení geneticky predurčenej normálnej psychiky väčšiny. V informačnom vzťahu je Biblia v kultúre ľudstva analogická informačným vírusom v počítačových systémoch: ničí оbjektívne predurčené normálne vnímanie sveta a kultúru myslenia, duchovne zotročujúc všetkých, ktorí prijímajú tento despotizmus ako neskreslené, neprekrútené Zvestovanie Zhora. Súčasná globálna kríza ľudstva (ekológia, politika a pod.) je zrodená Euro-americkou civilizáciou: jej príčina je v tom, že Biblia antagonizuje medzi sebou rozličné úrovne v hierarchickom usporiadaní psychiky človeka, a tým ničí jednotu emocionálneho a zmyslového usporiadania duše, s ktorým väčšina novorodencov vstupuje do života. Toto je prostriedkom zotročenia sveta v prospech úzkej nad-„elitárnej“ skupiny znacharov, predstavujúcich svetové spol(o)čenstvo¹, démonicky sa staviacich proti svetovej spoločnosti ľudí, t.j. proti ľudstvu. Таkto svetová komunita znacharov už niekoľko tisícročí buduje globálnu „elitárno“-otrokársku civilizáciu — pyramídu potláčania slobodného osobného rozvoja ľudí v spoločnosti.

Aby bolo možné doniesť agresiu do duchovne nezotročenej spoločnosti, je potrebný nástroj kultúrnej spolupráce. Таkýmto nástrojom sa stalo židovstvo — umelo vytvorené počas „Sinajského pochodu“ pseudoetnické vzdelanie (Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri — knihy Biblie obsahujú mnohé dôležité svedectvá o tom, ako to bolo robené), na ktoré bola naložená misia vnesenia zámerne lživých Zvestovaní Zhora do národných spoločenstiev ako osnovy ich kultúry.

Judaizmus a kresťanstvo, v ich historicky reálnej podobe, sú informačne, vzájomne sa dopĺňajúce podsystémy prostriedkov tejto agresie, zosúladené takým spôsobom, aby kresťanská a postkresťanská svetská kultúra bola podriadená, takisto neslobodnej, kultúre židovstva v jej ľubovoľnej podobe. To zabezpečovalo po stáročia rozšírenie sféry kontroly prostredníctvom systému-prostredníka (interface) — Biblie — výrobných síl ľudstva nadžidovského konceptuálneho komanda znacharov; pritom, oddeliac sa od ľudí zástenou Biblie a hierarchiou služobníkov biblického kultu, sa samotní znachari stali pre spoločenstvá veriacich v Bibliu neviditeľnými. Následne islamský región bol takisto zavlečený do sféry žido-kresťanskej správy skrze formovanie logiky sociálneho správania na základe biblických podobenstiev a výkladov Koránu v súlade s princípami davo-„elitárneho“ spoločenského usporiadania.

Následkom toho je židovská otázka mimo sféry národných vzájomných vzťahov.

Najuspokojujúcejšie definovanie termínu «národ» do dnešných dní je dané J.V. Stalinom:

«Národ je historicky sa vyskladavšie udržateľné spoločenstvo ľudí, vzniknuvšie na báze jednoty jazyka, teritória, ekonomického života a psychického usporiadania, prejavujúceho sa v jednote kultúry... Iba prítomnosť všetkých znakov spolu nám dáva národ.»

V súčasných podmienkach k tejto definícii zostáva doplniť:

• národ ovláda z generácie na generáciu všetky profesie, potrebné na zabezpečenie výroby a prerozdelenia pri dosiahnutej úrovni rozvoja výrobných síl v regióne svojho pobytu;

• pri súčasnom pobyte rovnoprávnych národov na jednom teritóriu v hraniciach ich spoločného štátu existuje tendencia likvidácie etnického rozdelenia práce v sférach vedy, umenia, vzdelania, riadenia a v industriálnych (priemyselných) odvetviach; v sfére poľnohospodárskej výroby etnické rozdelenie práce môže byť zachované, pretože v ľubovoľnej národnej spoločnosti má „profesionálny strom“ korene v rodnej Zemi, hoci „koruny“ rôznych „stromov“ sa môžu zrásť (vzájomne prerásť jedna do druhej). Ale ak existuje národný útlak, tak on sa prejavuje aj v etnickom rozdelení práce, pri ktorom utláčajúci národ (alebo pseudoetnická skupina)² vytvorí podmienky pre svoju vyššiu vzdelanostnú úroveň a uchvacuje sféru riadenia, vedy, umenia, vzdelania, vytláčajúc utláčaných do sféry materiálnej výroby na ťažké a zdraviu škodlivé práce.

Židovstvo nezodpovedá ÚPLNÉMU SÚBORU znakov národa na rozdiel od všetkých národov: Rusov, Kazachov, Nemcov atď.; práve kvôli tejto príčine židovstvo nie je národom. Na toto priamo poukázal K. Marx:

«Chimérická národnosť žida je národnosť kupca, vo všeobecnosti peňažného človeka». (...človeka peňazí, financií.)*

Avšak, vysloviac túto pravdu, natoľko príjemnú v súčasnosti pre mnohých nacionál-marxistov, K. Marx, ako je povinnosťou ortodoxného rabína, nemajúceho národnú príslušnosť, v článku „О židovskej otázke“ odviedol čitateľa od posúdenia starozákonno-talmudickej ideológie k posúdeniu obvyklého utrpenia, k návnade, tak vlastnej mnohým, čím vykonal užitočnú vec pre sionistický rasizmus.

Prajúc si „spraviť“ zo židovstva národ, podobný iným, druhý ideológ siono-internacizmu — Т. Herzl — uskutočnil sebaurčenie BANDY, mafie, v pre ňu charakteristickej činnosti, maskujúcej sa pod národ-naciu-etnos:

«Skupina ľudí so spoločnou históriou minulosti a všeobecne priznanou príslušnosťou v súčasnosti, zomknutá kvôli existencii spoločného nepriateľa».

Ak nepriateľa niet, tak zjednotenie ľudí do národa, podľa Herzla, je nemožné, a aby bol národ vytvorený, je predtým potrebné vybrať nepriateľa a následne proti nemu viesť po celý čas vojnu.

Nacionálnosť, národnosť je príslušnosť k historicky reálnemu, a nie chimérickému, národu. Preto národnosť človeka je reálne určená spoločnosťou, vychádzajúc z priznania alebo odmietania národnej samoidentifikácie osoby, trvajúcej na svojej konkrétnej národnej príslušnosti. Spoločenské určenie je nadzákonné a, prejavujúc sa v štatistike názorov, môže, jak priznávať, tak aj odmietať aj osobné sebaurčenie národnej príslušnosti, aj právne stanovené. Spoločenské určenie národnosti je nepodplatiteľné, pretože je realizované prevládajúcou väčšinou tých, ktorí z pokolenia na pokolenie žijú v súlade s normami národnej kultúry a nepochybujú ani o svojej národnej príslušnosti, ani o geografickom sídle svojej historickej Vlasti. Konfliktnosť národných vzťahov nie je Zhora predurčená, a preto následkom spoločenského, mimoprávneho určenia národnosti sa mnohí sionizovaní podľa krvi ne-židia spoločensky realizujú ako židia, t.j. v podstate ako mafiáni, a sionistickými zákernosťami nezaťažení pokrvní židia sú vnímaní väčšinou populácie ako Rusi, Ukrajinci a predstavitelia iných historicky reálnych, a nie chimérickych, národov. Svojou definíciou národa-bandy T. Herzl potvrdil prednosť spoločenského určenia národnej príslušnosti človeka podľa jeho podstaty pred jeho osobnou sebaidentifikáciou.

Ak čítame Bibliu bez presvedčenia o jej svätosti a neomylnosti autorov, ponechajúc načas stranou mysticko-religiózne aspekty, a skúmame ju ako element v systéme riadenia vnútrospoločenských vzťahov ľudí, poznajúc pritom históriu, tak židovstvo je staroveké spoločenstvo ľudí, nesúce umelo vytvorenú kultúru agresie „metódou spolupráce“, predstavenú formou rodovej plemennej relígie a predávanú na základe mafiánsky uzavretej klanovej organizácie, čo zabezpečuje biologickú a sociálnu uzavretosť židovstva vo vzťahu k národným spoločnostiam a podporu v ňom vedoméhо alebo bezduchého prejavu rasovej výlučnosti vo všetkom ich správaní. Všetko v tejto kultúre je podriadené orientácii na dosiahnutie svetovej vlády nad všetkými národmi — viď., predovšetkým, Deuteronómium, 23:19, 20.

Siono-internacizmus je vo svojej podstate historicky ojedinelý jav, pre charakteristiku ktorého také termíny, ako najstarší nacizmus, existujúci v rôznych formách (judaizmus, politický pseudovedecký sionizmus, marxizmus-trockizmus atď.), a jemu podobné termíny, nie sú úplne správne, pretože stotožňujú historicky umikátny pseudonacionálny jav s historickými javmi v živote množstva národných spoločností.

Ideológia siono-internacizmu v jej historicky rôznorodých prejavoch je výtvorom jedného z názorových prúdov znacharskej démonickej magickej kultúry starovekého Egypta, ktorého klanoví potomkovia a pripojení nasledovníci sa ako predtým rvú k absolútnej vláde nad národmi a planétou. Silou osobitostí zostrojenia doktríny agresie siono-internacizmu sú židia z pokolenia na pokolenie jeho kádrovou bázou. No nie každý Žid (Hebrej) je siono-internacista, a nie každý siono-internacista je Židom (Hebrejom)³.

Svetonázorovo kultúrny a mravne zdravý človek nemôže v sebe pestovať „elitárne“ ambície v akejkoľvek forme, vrátane byť siono-internacistom. Táto odlišnosť nie je podľa národných alebo pokrvných príznakoch, ale podľa morálky, vnímania sveta, kultúry myslenia a nazerania na svet, ktoré sú pre usporiadanie psychiky jedinca charakteristické.

Ak vedome nedisponujete metodológiou poznania; ak Vaše nazeraniе na svet nezodpovedá Objektívnej realite, následkom čoho sa mýlite častejšie, než máte pravdu; ak máte defekty mravnosti a nezamýšľate sa nad tým, s akým usporiadaním psychiky kráčate životom, tak pokrvne ruský (adekvátne podľa čitateľa slovenský alebo český)* siono-internacista bude Vašim priateľom, a Žid-Hebrej, vykorenivší v sebe siono-internacistické blúznenia, bude vo Vašom vnímaní prekliatym a vycibreným nepriateľom.

А Vy sami budete v tom prípade biorobotom, riadeným obídením kontroly Vášho vedomia prostredníctvom objektívnej pomýlenosti Vašej morálky, svetonázoru, usporiadania psychiky, a kvôli tejto príčine budete pracovať zo všetkých síl a lepších pohnútok na ciele, určené majiteľmi siono-internacizmu.

Keď príde reč na sionizmus, tak väčšina židov nechápe, čím vinní sú „biedni židia“. Оdpoveď je prostá. Ich vina je dvojaká: pred ne-židmi sú vinní tým, že pomáhali, hoc aj nevedomky, bohatým židom okrádať a utláčať ne-židov; pred vyšším biblickým znacharstvom, vyšším rabinátom, bohatými židmi sú vinní tým, že to robili tak nešikovne, že ne-židia začali badať, kto je najhlavnejším z množstva ich utláčateľov; sú vinní v tom, že nedokázali zabezpečiť riadenie „gójov“ finančne-„demokratickými“ metódami. A „antisemitizmus“ je pre biblickú doktrínu charakteristický prostriedok potrestania za neschopnosť viesť zotročenie národov spôsobmi „kultúrnej spolupráce“; а rozptýlenie Židov-Hebrejov je prostriedkom vytvorenia možností vedenia takejto informačnej vojny, a nie smutný dôsledok „zoologického antisemitizmu“⁴ národov. Všetko „židomorstvo“ (antisemitizmus, židofóbia)* v histórii bolo organizované siono-internacistickým vyšším vedením, vychádzajúc z cieľov globálnej expanzie „elitárno“-otrokárskeho usporiadania.

Таkisto sa umelo pestuje „antisemitizmus“ aj u nás v krajine. Jeho zrná padajú do nezrelého svetonázoru mládeže a dospelých a nachádzajú odozvu, pretože značná časť obyvateľstva začala badať, že riadenie sa nachádza v rukách sionistickej lobby, konajúcej na základe odporúčaní činiteľov sionistickej vedy a umenia. Útrapy (domáceho nežidovského obyvateľstva)* sú umelo prihrievané, a pritom tí židia, ktorí ešte nie sú aktívnymi sionistami, sú zámerne obetúvaní, aby sa ostatní stmelili umelým vytvorením pre nich spoločného nepriateľa.⁵ Z tohto dôvodu, narozdiel od predstaviteľov národov, žid nemá možnosť pristupovať k tomuto problému neutrálne: ak uzná siono-internacizmus (stane sa jeho stúpencom)*, tak je biorobotom-mafiánom; ak je mu ľahostajný, tak v perspektíve je bezbrannou obeťou; а jedinou ochranou pred jedným aj druhým je aktívna, to neznamená ukazovaná, ale efektívna činnosť, nasmerovaná na likvidáciu expanzie biblického satanizmu.

V mnohonárodnom štáte vzniká pre všetky etnické skupiny spoločná integrujúca, všetkých spájajúca, a preto mnohonárodná kultúra, zahŕňajúca v sebe NAJLEPŠIE výdobytky a mravné ideály všetkých národov. Sionointernacizmus zámerne ničí a prevracia tieto integračné procesy, čo je zreteľne vidno v histórii ZSSR, na teritóriu ktorého stáročia prebiehal udržateľný proces formovania takejto integrujúcej kultúry. Kultúra širokých pracujúcich más, odlišujúca sa od ľubovoľnej „elitárnej“ kultúry, hoc aj sa prejavovala vo formách pravoslávia, islamu, budhizmu, kontrolovaných národnými „elitami“, osedlanými judaizmom, tak napriek tomu vždy vzdorovala biblickej koncepcii biorobotizácie obyvateľstva na základe umelo skonštruovaných prekrútení Zvestovaní v Biblii a Talmude. Historicky duchovnými piliermi SÚBORNEJ pospolitosti národov Ruska-ZSSR sú:

Žiť v rodine v súlade niekoľkých generácií, vážiac si starších a vychovávajúc mladších. Zdediť skúsenosť predkov s porozumením, snažiť sa o skutočnú pravdu, aby bol súlad so Svetom a Bohom. Zachovávať s blízkymi aj cudzími súlad v pravde. Spájať sa s pravovernými na obranu pred zlými. Pracovať spoločne, svedomite zo štedrosti duše, a nekonať cudzie dielo za úplatu alebo zo strachu, napriek svedomiu. Žiť, chrániac Otčinu, sväto ju obraňujúc pred zotročovateľmi, no preukazovať pohostinnosť hosťom. Opovrhovať zradcami a vyhladzovať ich samotných i ich diela zo života, no byť milostivým k mýliacim sa a kajúcim sa.

V podmienkach davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti sa riadenie Západnej regionálnej civilizácie, pri posudzovaní na vnútrospoločenskej úrovni, realizuje vyšším slobodomurárstvom — majiteľmi „klubu miliardárov“ a globálneho bankového systému, požierajúcimi blahobyt nielen žijúcich, ale aj ešte nenarodených generácií úžerníckym parazitizmom, pretože úrokové percento je vždy vyššie než tempá rastu výroby v nemenných cenách. Pokračovanie v tejto globálnej úžerníckej agresii je pre ľudstvo samovražedné, pretože v nej z generácie na generáciu dominujúca optimalizácia činnosti množstva ľudí podľa kritéria «maximálny zisk v prepočte na úverový kapitál» vedie k zničeniu spoločnosti a biosféry.

Riadenie výrobných síl Ruska po roku 1953 je takisto dosiaľ naviazané na nadštátne štruktúry majiteľov úžerníckej bankovej korporácie konglomerátu štátov Západu. Pri moci v krajine sa vzájomne striedajú „elitarizovavšie sa“ režimy, odmietajúce v nimi realizovanej politike ideály spravodlivosti, vlastné mravnosti všetkých národov, následkom čoho oni realizujú riadenie v súlade s koncepciou globálneho davo-„elitárneho“ usporiadania existencie národov pod absolútnou kontrolou klanov západných znacharov.

Rozvoj spoločenského zjednotenia práce v polovici 20. storočia viedol k vybudovaniu globálneho hospodárstva celého ľudstva na základe viac či menej výraznej špecializácie regionálnych hospodárstiev v hraniciach rôznych štátov a kontinentov. Tento proces bol sprevádzaný prevzatím kontroly globálnymi nadnárodnými štruktúrami slobodomurárstva nielen nad svetovým bankovým systémom, ale aj nad surovinami, prírodnými zdrojmi a demografiou v rôznych regiónoch. V polovici 1980-tych rokov sa čoraz zreteľnejšie začala prejavovať kríza riadenia svetového hospodárstva na osnove starých úžerníckych metód, pretože získanie štátnej samostatnosti bývalých kolónií nezbavilo ich národy biedy a útlaku zo strany majiteľov prikrmovanej „zlatej miliardy“ bezstarostných tupcov, žijúcich v „rozvinutých“ krajinách: v tomto je podstata neokolonializmu.

Pod tlakom týchto okolností okultné špičky židovských úžerníckych klanov, majúcich monopol na bankové dielo, a nimi kontrolované transregionálne výrobné korporácie, MMF, Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj (IBRD), Bilderbergský klub, Trojstrannúj komisiu, začali prostredníctvom systému organizácií OSN vnucovať štátom v rôznych regiónoch Zeme plán vybudovania „nového svetového poriadku“ (NWO). Jeho podstata je v nasledovnom:

• Štátne hranice musia byť odstránené, aby bola zabezpečená spojitosť funkčných priestranstiev TNK (všeobecne prijatá skratka pre označenie transnacionálnych korporácií).

• Sloboda pohybu pracovnej sily musí zničiť národné kultúry, a ju sprevádzajúce zmiešanie genofondu rôznych národov musí viesť u množstva ľudí k vzniku nesúladu medzi fragmentami ich genetických kódov, zdedených od mnohých rôznoplemenných predkov v rade generácií. Toto je stratégia formovania jednotného otrockého stáda, v ktorom sú osoby odsúdené na geneticky znížený potenciál rozvoja, a ktorému stačí uspokojenie fyziologických potrieb a zmyslových pôžitkov, pohlavných zvráteností, aj vrátane na základe počítačovej a ostatných súčasných technológií, až do neprerušenej masovej zombifikácie obyvateľstva prostredníctvom bytovej techniky a technických prostriedkov masovej informácie a medicíny. Inými slovami, aby sa stali globálnou „elitou“, sú zameraní vytvoriť množstvo nezvratných nedoľudkov, s vnútorne antagonistickou genetikou a, ako dôsledok toho — s chybnou psychikou.

• Starý limit ľudstva na prežitie ohľadom zabezpečenosti prírodnými zdrojmi a produkciou sa zachováva, no „zlatá miliarda“ sa nesortuje v „rozvinutých krajinách“ ako dnes, ale v rámci celej Zeme sa formuje pomerne rovnaká davo-„elitárna“ spotrebiteľská stratifikácia jedincov, vedúcich medzi sebou boj za zvýšenie svojho osobného statusu v pyramíde spotreby bláh civilizácie. Koncepcia dostala názov „planetárny humanizmus“, aj keď je v podstate koncepciou rozšírenia hierarchie „elitárno“-otrokárskych osobných vzťahov starovekého otrokárstva na súčasnej technickej osnove na celú planétu.

Aby to nebolo len o prázdnych slovách, uvedieme nedávny dokument Ekonomickej a Sociálnej Rady OSN — Č. E/1990/100, str. 3 — 4:

«Súčasná kríza vo svete ešte viac podkopáva úroveň života, vyvolávajúc zbedačenie čoraz širších vrstiev obyvateľstva, a predstavuje hrozbu do budúcnosti. V mnohých krajinách je na kartu stavená nielen stabilita demokratických režimov, ale aj prežitie systému sociálnej ľudskej existencie i samotná životaschopnosť týchto (...) dôjde k rýchlemu pádu reálnej úrovne miezd, k zníženiu priemernej spotreby produkcie na osobu, k zvýšeniu tempa inflácie (...) Toto všetko je dôsledkom štrukturálnej prestavby sveta TNK (transnacionálnymi korporáciami)».

No hierarchia biblických znacharov Západu nie je jediným ašpirantom na to, aby dala ľudstvu nejaký „nový svetový poriadok – NWO“. V samotnom Západe je pre nich reálnym konkurentom scientologická cirkev. Znacharské klany Východu, využívajúc krízu západnej kultúry, predovšetkým svetonázorovú, aktívne infiltrujú do spoločností krajín Západu svoju radovú perifériu a nechávajú vyrásť radovú masu, čo sa navonok prejavuje prudkým nárastom záujmu o východnú mystiku a bojové umenia. Takým obrazom prebieha v súčasnosti nové geopolitické prerozdelenie v minulosti už nie jedenkrát deleného sveta — boj o moc nad štátmi a národmi i prírodnými zdrojmi. V ekonomike je to, predovšetkým, boj TNK euroamerického konglomerátu, TNK Japonska a Juhovýchodnej Ázie, proti islamskému svetu a Číne (nevzdávajúcej sa socialistickej voľby) o vládu nad celosvetovým hospodárstvom.

Boj sa vedie o zavedenie do života iba jednej koncepcie, z množiny možných, na základe ktorej bude realizované riadenie celej planéty a, samozrejme, výrobných síl celého ľudstva.

„Jablkom sváru“ sú územia, prírodné zdroje a obyvateľstvo (vo význame pracujúceho dobytka) bývalého Ruského impéria, ZSSR, SNŠ (a v podstate všetky slovanské krajiny v Európe, takisto krajiny Afriky)*, ktoré sú považované na Západe, niektorými politickými silami aj v iných regiónoch Zeme (vrátane Ruska), za zóny, kde je obyvateľstvo neschopné samostatného spoločenského riadenia, a z tohto dôvodu je ich kolonizácia jedným z prostriedkov zabezpečenia globálnej bezpečnosti všetkých ostatných. Vojna o nastolenie svetovej vlády sa vedie všetkými prostriedkami: od rozširovania informácií, cez použitie mutagénnych prostriedkov v zložení do iných krajín dodávaných produktov výživy, kozmetiky a pod., až po priame vojenské silové zásahy.

Príkladom toho je „potrestanie“ Iraku, zaželavšieho si samostatne disponovať ropou niekedy v minulosti od neho odtrhnutej provincie (Kuvajt)⁶, pri úplnej zhovievavosti voči Izraelu, v propagande ktorého na niektorých mapách hlavné mesto toho istého Iraku — Bagdád — sa nachádza v rámci „Veľkého Izraela“. TO SÚ PLÁNY DO BUDÚCNA. No debilná OSN si dokonca ani nespomenie, že Izrael sa už dávno rozšíril za niekedy preňho OSN stanovené hranice, nehovoriac už o tom, aby ho k OSN zriadeným jeho hraniciam priviedlo naspäť vojenskou silou. Dôvody, okrem odkazov na Bibliu, na to nie sú.

Ľudstvo sa dostalo na hranicu voľby: buď život na základe koncepcie riadenia globálneho významu, alternatívnej voči davo-„elitárnym“ (biblickej, svetskej trockistickej, scientologickej)⁷; alebo — smrť vo vzdorovitej snahe zachovať davo-„elitárnu“ civilizáciu, nenásytnú v spotrebe materiálnych a nemateriálnych bláh, majúcej tendenciu mierou rastu energovýzbroje a Poznatkov narúšať, kvôli v nej vládnucemu démonickému usporiadaniu psychiky, normálny tok čoraz širších, hlbších a energeticky silnejších prírodných procesov.

To posledné aktivuje celoprírodné faktory podpory udržateľnosti objektívneho toku udalostí (sú-bytí) vo Vesmíre, ktoré démonizmu sa podriadivšie ľudstvo „dajú do laty“ – ukážu mu, kde je jeho miesto. V horšom prípade ľudstvo vyvolá globálnu ekologickú katastrofu, ktorá zničí súčasnú biosféru a ľudstvo ako jej súčasť. V tom lepšom prípade dôjde ku katastrofe kultúry bez zničenia biosféry, ktorá zmetie zvyčajnú sociálnu organizáciu i ju nesúcu civilizáciu (možno, že len jednu alebo niekoľko zo všetkých regionálnych civilizácií, a nie celú globálnu). Dokonca, aj keď sa biologický druh Človek rozumný uzdraví, následky katastrofy kultúry budú strašné.

Človek, vykŕmený technokratickou civilizáciou, ochránený pred prírodným životným prostredím spoločenským zjednotením práce a vytvoreným umelým prostredím, v Prírode hynie, nemajúc potrebné návyky, stratiac sociálnu ochranu, zabezpečovanú kvalitou (typom) kultúry a úrovňou jej rozvoja.

Alternatívou tomuto je prijatie všetkými regionálnymi spoločnosťami novej koncepcie samoriadenia, rozrušujúcej davo-„elitarizmus“ v globálnych rozmeroch v historicky krátkych termínoch. Táto koncepcia musí prameniť z nevyhnutnosti žiť v súlade s existujúcou biosférou v každom regióne planéty.

Súčasná globálna kríza je prejavom pádu kvality riadenia v spoločnosti s davo-„elitárnou“ organizáciou jej existencie. Jeho príčina tkvie v neprimeranosti k Stavbe Sveta morálky a logiky sociálneho správania davo-„elitárnej“ spoločnosti, v ktorej vládne snaha väčšiny nositeľov nečlovečích typov usporiadania psychiky vystúpiť na vrchol pyramídy mamonárstva a spotreby materiálnych a nemateriálnych bláh, nehľadiac na škodu, spôsobovanú hnaním sa za konzumom ostatným členom spoločnosti a biosfére planéty. Táto snaha, v prípade jej uspokojenia, nedávajúca šťastie a radosť dokonca ani na samom vrchole davo-„elitárnej“ pyramídy, je veľmi hriešna a odsúdená k zničeniu spolu s jej vzdornými nositeľmi a propagátormi. To bolo známe už v časoch písania Biblie, formujúcej najdôslednejšiu logiku sociálneho správania davo-„elitárnych“ spoločností — otrokov hierarchie osobných lokajsko-pánskych vzťahov (viď. Bibl. kniha Еkleziastes (Kazateľ), hl. 2).

Hĺbková historická analýza logiky sociálneho správania vypadla z okruhu záujmu sociológie a všetkých straníckych programov. Jednako len podotkneme najdôležitejšiu príčinu, spôsobujúcu neprimeranosť biblickej koncepcie riadenia davo-„elitárneho“ ľudstva v súčasných podmienkach.

Оbjektívnosť času spočíva v jeho objektívnej merateľnosti, a nie v objektívnej nepoznateľnosti «priestorovo-časového kontinua», vymysleného A. Einsteinom a stúpencami všeobecnej teórie relativity. Meranie času je založené na výbere nejakého kmitavého procesu ako etalónu frekvencie a na výpočte čísla kmitov v ňom. V hierarchicky organizovanom systéme je možné na každej úrovni jeho organizácie vybrať vlastný etalón frekvencie času. Тok informačných procesov v takomto systéme ako celku bude určený vzťahom etalónových frekvencií času na všetkých úrovniach jeho hierarchie.

V súlade s tým je vo vzťahu k ľudstvu možné zaviesť pojmy biologického a sociálneho času. Logika sociálneho správania v historicky dlhých časových intervaloch je objektívne podmienená pomerom frekvencií оbjektívnych procesov v biosfére a v spoločnosti, ktoré je možné zvoliť ako etalóny biologického a sociálneho času.

V každej genealogickej línii, štatisticky priemerne, majú rodičia raz za 15 — 25 rokov prvé dieťa. Doba aktívneho života trvá približne takú istú dobu. Za frekvenciu etalónu biologického času môže byť prijatá f_б = 1/(25 rokov). Ona charakterizuje rýchlosť obnovy informácie v genofonde populácie a počas celej histórie sa v porovnaní s etalónovou frekvenciou sociálneho času málo menila.

V živote technokratickej civilizácie dominuje nepretržitý proces vytláčania zastaravších technológií a technických riešení novšími, no toho istého určenia. Preto je možné považovať za štatisticky priemernú dobu obnovy celého technologického a ostatného sociálneho poznania Т_с. Ako etalón frekvencie sociálneho času je možné vziať frekvenciu f_c = 1 / Т_с. Оna charakterizuje rýchlosť obnovy sociálne dôležitej informácie, geneticky nepredávanej cez fyziológiu, ale predávanú z generácie na generáciu skrze kultúru, ktorej nositeľom je spoločenské usporiadanie (sociálna organizácia). Táto frekvencia f_c v priebehu histórie neprestajne narastala: v časoch faraónov a Ekleziastu, keď sa formovala biblická koncepcia riadenia, jej hodnota bola 1 / (stovky rokov), t.j. bola oveľa nižšia než f_б; v súčastnosti etalónová frekvencia sociálneho času je 1/(10 rokov)  1/(5 rokov), t.j. je vyššia než f_б , ktorá je nemenne rovnaká 1/(50 rokov)  1 /(25 rokov).

Došlo k zmene pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, čo nevyhnutne prináša zmenu logiky sociálneho správania.

Žijeme v historickom období, keď zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času už prebehla a dochádza už k formovaniu logiky sociálneho správania, zodpovedajúcej novému pomeru etalónových frekvencií. No nastolenie novej logiky sociálneho správania ako určujúcej život civilizácie sa ešte nezavŕšilo.

A každý podľa svojej vlastnej vôle, podmienenej jeho mravnosťou, má možnosť vedome, zodpovedajúc za následky, vybrať pre seba ten či onen štýl života.

Pri biblickom pomere etalónových frekvencií, aké vedomosti získal človek k 25. roku svojho veku, tak s takýmito vedomosťami aj umieral.⁸ Získanie nových praktických vedomostí mu dávalo a/alebo jeho potomkom možnosť postúpiť v stupňoch sociálnej pyramídy davo-„elitarizmu“ a stabilne si udržať toto postavenie, aj keby emigroval do inej krajiny, ak by v jeho rodnej krajine majitelia davo-„elitárnej“ pyramídy nedokázali preňho nájsť voľné „koryto“.

Znacharstvo (pseudožrecstvo), stojace nad „spodinou“ a „elitou“, monopolne vládnuc predovšetkým METODOLÓGIOU odkrytia nových poznatkov, dávkovalо rozširovanie a prerozdeľovanie praktickej faktológie. Silou dlhej periódy zastarania praktickej faktológie pri biblickom pomere etalónových frekvencií času u väčšiny obyvateľstva otázka о metodológii poznania a jej úlohe v živote spoločnosti proste nevyvstala, čo zabezpečilo udržateľnosť davo-„elitárnej“ pyramídy a možnosť rozšírenia biblického svetového poriadku počas mnohých storočí, vo výsledku čoho sa sformoval euro-americký konglomerát plemien, národov, štátov a kultúr, ovládajúci štyri kontinenty.

Po zmene pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času získanie nových praktických faktologických vedomostí negarantuje zabratie stabilného postavenia na najvyšších stupňoch davo-„elitárnej“ pyramídy spotreby dokonca ani pre predstaviteľov jednej generácie, a nie to ešte ich potomkom, pretože praktická faktológia nie jedenkrát zastaraje počas aktívneho života jedného človeka. To vyvoláva nielen rozčarovanie v živote množstva jedincov, ale aj masový záujem o príčiny neudržateľnosti životného stavu osôb, rodín a spoločenstiev, stavia otázky, na ktoré niet odpovedí v „elitárnej“ „politológii“ a psychológii davo-„elitárnych sociálnych systémov, a vyvoláva pravdepodobnostne predurčený masový záujem o otázky metodológie poznania.

To posledné je ekvivalentné rozšíreniu sociálnej bázy žrecstva na celú spoločnosť.

Ak sa sociálnou bázou žrecstva, ktoré je nositeľom plnosti vnútrospoločenskej moci vo všetko zahŕňajúcej Božej dŕžave, stane celá spoločnosť, tak žrecstvo, získavšie túto vlastnosť, nepotrebuje podporovať hierarchiu osobných lokajsko-pánskych vzťahov, ktorými sú dlávené davo-„elitárne“ spoločnosti. No ak sociálnou bázou žrecstva je celá spoločnosť, tak takáto spoločnosť nepotrebuje ani znacharov-utláčateľov.

Inými slovami, po zmene pomeru etalónov frekvencií biologického a sociálneho času vznikajú objektívne historické podmienky, predurčujúce uhasínanie davo-„elitarizmu“, likvidáciu monopolne vysokých cien na produkt riadiacej práce v spoločenskom rozdelení profesionalizmu a špecializácie národných hospodárstiev rôznych krajín. To vedie k nemožnosti vykorisťovania človeka človekom vo všetkých jeho formách v globálnych rozmeroch a vedie k vybudovaniu spravodlivej spoločnosti; brániť tomuto procesu znamená: vyčiarknuť sám seba z knihy budúceho života.

Ľudstvo sa už nachádza v kvalitatívne novom informačnom stave, ničiacom davo-„elitárny“ spôsob riadenia spoločnosti na základe ukrytia (hermetizácie) vedomostí a ich prekrútenia s cieľom zotročiť okolitý Svet.

pokračování

poznámky