Krátký kurz, Příloha 3 - Vnútorné príčiny krachu štátnosti Sovietského zväzu a vzniku SNŠ — zbúraniska nefunkčných štátikov

Krátký kurz, Příloha 3 - Vnútorné príčiny krachu štátnosti Sovietského zväzu a vzniku SNŠ — zbúraniska nefunkčných štátikov

3.10.2019

předchozí část

 

3. Vnútorné príčiny krachu štátnosti Sovietského zväzu a vzniku SNŠ — zbúraniska nefunkčných štátikov.

Sú známe tri príznaky, súhrn ktorých umožňuje vyčleniť triedu v spoločnosti:

  • podľa miesta a historicky sa vyskladavšieho systému spoločenskej výroby;

  • podľa vzťahu, ukotveného väčšinou v zákonoch, k výrobným prostriedkom;

  • podľa úlohy v spoločenskej organizácii práce, spôsobov získania a podielu spoločenského bohatstva, ktorým oni sami disponujú.

Z toho je zrejmé, že už dávno pred začiatkom „perestrojky“ v roku 1985, sa byrokracia ZSSR sformovala ako spoločenská trieda:

  • pracujúca v sfére riadenia;

  • postavenie ohľadom výrobných prostriedkov zaujala osobité: „nomenklatúru“ bolo možné iba pochovať alebo poslať do penzie, no nie odstrániť zo sféry riadenia;

  • zvedomila samú seba ako „elitu“, zaoberajúcu sa zvlášť dôležitými dielami, a preto vymáhala monopolne vysokú cenu za produkt svojej činnosti priamo i pomocou prednostného prístupu k „elitárnym“ fondom korporatívnej spotreby, vyňatej zo spotreby spoločnosti „špeciálnymi odbermi“ rôzného druhu.

To posledné znamená, že byrokracia v ZSSR sa stala vnútornou vykorisťovateľskou triedou. Prirodzene, že sa u nej našli spoločné záujmy s vonkajšími vykorisťovateľmi. To vytvorilo základ pre agresívne preniknutie do krajiny transregionálnych monopolistických zoskupení metódou „kultúrnej spolupráce“, čo dostalo názov „studená vojna“. Prestavba (perestrojka) je posledná etapa studenej vojny, zrada záujmov národov krajiny stranícko-štátnou a hospodárskou (riaditeľským korpusom) „elitou“, vstúpivšej na cestu reštaurácie kapitalizmu v ZSSR, no už nie v mnohonárodnostno-štátnych formách (ako sa rozvíjal kapitalizmus v Rusku do roku 1917), аle formou sionisticko-internacistickej úžerníckej diktatúry nad všetkými národmi, ponížených do stavu finančných otrokov.

V prospech tohto tvrdenia hovorí pokles tempa ekonomického rozvoja ZSSR a degradácia kultúry v dôsledku ekonomických reforiem z roku 1965, ktorých ideológom bol Е.Liebermann1; politika alkoholicko-nikotínovej genocídy proti vlastnému národu; diskreditácia sovietskej štátnosti v „spoločenskej mienke“ davu karikatúrnymi kultmi Chruščova a Brežneva; sabotáž riadenia činnosti spoločnosti ohľadom splnenia Programu strany, prijatého na jej XXII. zjazde, vyšším vedením bývalej KSSZ.

Теmpá sociálno-ekonomického rozvoja ZSSR v 1940 — 50-tych rokoch hovoria o tom, že Program strany, prijatý na XXII. zjazde KSSZ v roku 1961 a predpokladajúci znulovanie prejskuranta vnútorného trhu začiatkom 1980 tych rokov, bol úplne reálny.2 No pritom, keď Direktívy ÚV KSSZ a Rady ministrov ZSSR boli po desaťročia nezodpovedne nevypĺňané, tak v súčasnej dobe3 bola splnená Direktíva CIA USA 20/1 z 18.08.1948: „Ciele USA vo vzťahu k Rusku“, predpokladajúca rozdelenie krajiny a porobenie jej národov, no civilizovaným spôsobom — metódou „kultúrnej spolupráce“, t.j. ich vlastnými rukami kvôli ich hlúposti a prekrúteniu chápania toho, čo prebieha, sociálno-ekonomickou a historickou vedou a prostriedkami masovej informácie počas studenej vojny. (Оbšírne výňatky z tejto direktívy sú publikované v knihe „CIA proti ZSSR“ N.N. Jakovleva, Moskva 1985, a v časopise „Mladá garda“ Č. 2, 1990 a Č. 1-2, 1992). To poukazuje na podriadenú pripojenosť „elitarizovavšej sa“ štátnosti ZSSR-Ruska na mozgové trusty transregionálnych korporácií.

Proces reštaurácie kapitalizmu a neokolonizácie ZSSR prebieha v súlade s biblickou koncepciou riadenia a nezodpovedá objektívnemu smerovaniu k zámene davo-„elitárnej“ logiky sociálneho správania človečou lоgikou sociálneho správania. Následkom toho prestavuje nebezpečenstvo nielen pre národy našej krajiny, ale aj pre celé ľudstvo.

Tento proces začal pred desaťročiami odstránením J.V. Stalina a uchvátením mocenských štruktúr v strane a štáte prekrucovačmi ideálov spravodlivosti v živote spoločnosti. Počas neho rubeľ, kapitálové vklady a pracovná mzda sa rapídne znehodnotili, oddeľujúc sa od reálnych objemov výroby. To viedlo v podmienkach štátneho ohraničenia rastu cien k nerovnováhe množstva tovaru a peňazí, a kreditno-finančný systém už viac nebol schopný plniť funkciu prostriedku regulácie výroby a spotreby na základe zrovnávajúcej a prognózovanej evidencie. Оsobitú úlohu zohralo pri fixovaných cenách vovedenie do obratu peňazí, nekrytých tovarom a službami. Na pozadí tohto sa propagovala užitočnosť rastu peňažných úspor obyvateľstva, v podstate predstavujúcich neobmedzený rast vnútorného dlhu. Rozvíjal sa systém sporiteľní, rozširovali sa anonymné vklady na vkladné knižky na doručiteľa, ktorých anonymita bola anonymitou pred národom, pretože na tieto prostriedky bola smerovaná tieňová ekonomika, a oni samotné, viac než 90-timi percentami celkových súm, sa skoncentrovali v rukách menej než 3 percent obyvateľstva krajiny. Tak sa vytváral prvý potenciál tieňového kapitálu, ktorý potreboval privatizáciu na pokrytie prostriedkami výroby a rozkošou súm, nekrytých tovarmi národnej spotreby. Prebehlo klanové spájanie mafiánskeho biznisu a stranícko-hospodárskej nomenklatúry, čo získalo pomenovanie „tieňová ekonomika“.

K roku 1985 tento proces došiel do takého štádia, že všetkým majiteľom nekrytých peňazí sa zachcelo „demokracie“ a kapitalizmu. Sformovavšia sa trieda zločineckej buržoázie ovládla obchod, zablokovala realizáciu predmetov národnej spotreby v pevných štátnych cenách, zoberúc pracujúcej väčšine životne potrebnú úroveň kúpyschopnosti rodín zlodejskými cenami divokého tržného kapitalizmu. Začalo dominovať prerozdeľovanie podľa kapitálu, vytlačiac prerozdelenie podľa pracovnej kvalifikácie a profesionalizmu. Trieda buržoázie získala dostatočnú silu, aby prešla k priamemu nastoleniu „svojej“ štátnosti na spôsob úžerníckych rasovo-mafióznych diktatúr Západu.

Prechod ZSSR k štrukturálnej prestavbe výroby a prerozdelenia so sprievodnou triednou prestavbou spoločnosti bol predurčený ešte v roku 1983 Svetovou bankou a MMF. Jej zmysel tkvie v tomto:

1). Privatizovať podniky v zrýchlenom programe — оdovzdať ich do rúk novopečených buržujov a medzinárodnému kapitálu. Pred novými vlastníkmi stojí úloha: maximálne ťažiť a spracovávať suroviny na polyfabrikáty na teritóriu ZSSR s využitím jeho svetovo lacnej pracovnej sily, zničiac všetko ostatné obyvateľstvo ako nepotrebné prevažne prostriedkami ekonomickej a drogovej genocídy, ktoré dav nepovažuje za prostriedky napadnutia (zbrane).

2). Zaviesť v krajine trhové vzťahy pri zámerne zvyšovanej inflácii, s cieľom rozbitia štruktúry národného hospodárstva, a integrovať jeho úlomky do ekonomiky Západu, ktorý bude riadiť prerozdeľovanie surovinových zásob a energonosičov a zásobovať „aborigéncov“ podľa miery západnej nevyhnutnosti produktami „vysokých“ technológií.

3). Маximálne obmedziť spracovanie surovín na finálnu produkciu na území ZSSR. Spracovateľské a potravinárske odvetvia musia byť rozvinuté iba v takej miere, aby udržali biednu existenciu pracujúceho dobytka, nanovo získaného svetovým spol(o)čenstvom znacharov.

Toto všetko sa stalo možným, pretože formovaniu duchovnej kultúry, pri ktorej je spoločnosť schopná žiť v socializme a za Sovietskej moci, úprimní stúpenci realizácie ideálov spravodlivosti nevenovali potrebnú pozornosť a nevypracovali si v sebe sebadisciplínu a neoblomnosť.

Silou, schopnou odporovať a čeliť po Zemi sa rozliezajúcemu zlo-dejstvu, sa môže stať mnohonárodná strana, ktorá nutne musí nadobudnúť novú kvalitu, odlišujúcu ju od tých predošlých i súčasných strán, obsluhujúcich systém znacharského útlaku života ľudí v davo-„elitárnej“ spoločnosti.

 

1 Ako môže čitateľ pochopiť z kapitoly 6 „Krátkeho kurzu...“, reformy roku 1965 antagonizovali plánovanie v naturálnych a hodnotových ukazovateľoch medzi sebou: či bol Е.G.Liebermann hlupák alebo zákerák — význam nemá. (E.G Liebermann, narodený v Slavute na severozápadnej Ukrajine, cca 250 km východne od Ľvova. Žid narodený v liahni banderizmu – žeby opäť len „náhoda“?, alebo príklad agresie „kultúrnou spoluprácou“ v praxi?)*

2 Inými slovami: reálny komunizmus pre všetkých, t.j. uspokojovanie demograficky podmienených potrieb obyvateľstva zadarmo. – pozn. prekl.

3 V dobe písania prvej verzie „Krátkeho kurzu...“, prvá redakcia bola v apríli 1992, ZSSR sa rozpadol v roku 1991. – pozn. prekl.