28.3.2016
Chórovod je jedným z atribútov ruskej kultúry a je jedným z prostriedkov uskutočňovania kolektívnej mágie národa ľuďmi, ako sú-časti jeho skutočného prirodzeného života.
Ďalej pokračuje text v znení z r. 2000.
Zo všetkých epických opier ruskej hudby má „Príbeh o neviditeľnom meste Kitež a deve Fevrónii“ N.A. Rimskeho-Korsakova a V. I. Beľského najvyššiu svetonázorovú úroveň. Je to najväčší úspech Ruskej hudby v rámci kultúry, zotročenej Bibliou. V tejto opere autori, začavší tvoriť v ohraničeniach tradičnej biblickej kultúry, dokázali podísť až tesne k jej hraniciam, nahliadnúc za ne, avšak nedokázali sa cez ne prervať na slobodu. Je možné i vyššie vystúpiť, ale len zahodiac Bibliu.
V dôsledku tejto okolnosti, všetko v hudobnej kultúre Ruska, napísané komponistami po „Príbehu“, je buď úpadok cestou degradácie v bezduchom formalizme, alebo viac-menej vedomé pokusy vyrvať sa zo zajatia kultúry, zotročenej Bibliou.
Práve z tohto dôvodu je opera „Príbeh o neviditeľnom meste Kitež a deve Fevrónii“ našim súčasníkom najmenej známou epickou operou. Cenzúra miestnej periférie nadžidovského prediktora...
Preto sio-internacizmus, prehlásiac, že pre neho je najdôležitejším umením kino, umiestnil operné1 umenie v ZSSR do rezervácie Veľkého divadla („Boľšoj teatr“ v Moskve)*, a národné epické opery vytesnil zo scén všetkých, aj bez toho málopočetných, operných divadiel pomocou západných klasických opier a pseudoepických výtvorov socialistického realizmu, vo všeobecnosti nič nehovoriacich ani rozumu, ani srdcu ruského ľudu.
A akýže je osud národnej klasickej opery a vzťah národa k nej v Číne? - Národná epická opera existuje ako samostatný žáner hudobnej tvorby. Pretvorenie epického národného videnia sveta na uvedomelú filozofickú metódo-logickú kultúru vyžaduje zosúladené informačné pôsobenie na podvedomie a vedomie spoločnosti.
Hlavnými prostriedkami formovania aktuálneho stavu spoločenského vedomia a tlaku na spoločenské podvedomie sú: systém národného vzdelávania, prostriedky masovej informácie (médiá)*, javiskové umenie a masové (spoločensko-kultúrne)* podujatia.
Opatrenia v systéme národného vzdelávania
Kríza riadenia «direktívno-administratívneho» byrokratického systému a neschopnosť pseudodemokratických a demokratických síl vyviesť krajinu z krízy, odrážajú ich celkovú svetonázorovú bezmocnosť a neudržateľnosť. Príčinou tohto stavu je neadekvátnosť systému národného vzdelávania vo vzťahu k aktuálnym a perspektívnym spoločenským potrebám.
V súčasnosti a v dohľadnej budúcnosti je etalónovou frekvenciou, s ktorou je zviazaný pojem sociálneho času, frekvencia obnovy aplikovanej faktológie prakticky využívaných vedomostí. Toto znehodnocuje – robí bezcennou – aplikovanú faktológiu, a tým samým zvyšuje spoločenský význam metodológie osvojenia si nových aplikovaných faktologických poznatkov.
Naše stredné a vyššie školstvo so všemožnými kurzami zvyšovania kvalifikácie, tak ako predtým, aj naďalej zostáva školstvom kaleidoskopického osvojovania si faktológie.
* * *
Doplnenie, r. 2004
Inak povedané, vyvstáva otázka: Čo reálne patrí do štandardu povinného vzdelávania v Rusku (i v Európe)*? - Odpoveď na ňu, na prvý pohľad, sa môže zdať paradoxná.
Reálne sa na škole vyučujú iba dve objektívne vedy: matematika a geografia.
Ich objektívnosť je podmienená tým, že matematika2 učí množstevné a poradové (kvantitatívne a kvalitatívne)* vzťahy, tvoriace základ bytia Stavby Sveta (jeho Stvorenia, S-Trojenia)*, ktoré nie sú človeku podriadené. Geografia3 skúma planétu Zem, ktorej zmeny prebiehajú pomaly (vo vzťahu k rýchlosti plynutia dejín) a do začiatku 19. storočia (priemyselná r-evolúcia)* boli taktiež nie veľmi od človeka závislé.
Okrem toho učí škola návykom-remeslám4, ku ktorým možno zaradiť aj ovládanie písomníctva a jazykov, informatiku a pod.
Všetko ostatné, čomu škola učí - to sú subjektívne interpretácie pozorovaní a exPeriMentálnych údajov (prírodné vedy) a z väčšej časti textov a arteFaktov, zdedených z dôb minulých (humanitné vedy).
Prax ukazuje, že značná časť návykov a interpretácií v dnešnom svete zastaráva – prestáva byť aktuálna - v priebehu 5 - 10 rokov. A toto nás privádza k odpovedi na otázku: Čo škola neučí a čo učiť má, aby neunavovala učiteľov a žiakov bifľovaním sa interpretácií, ktoré aj tak v mnohom stratia praktickú (aplikačnú) aktuálnosť skôr, než deti ukončia, ak nie všeobecnevzdelávaciu školu, tak vysokú školu (a nezabíjala tak prirodzený smäd detí a mládeže po vedomostiach)*?
Odpoveď je jednoduchá: Škola neučí deti umeniu interpretovať pozorovania, experimentálne fakty, texty a artefakty v tempe vzniku potrieb riešenia praktických úloh na osnove interpretácií.
Ale to je práve to, čo je nevyhnutné na prekonanie krízy celého systému vzdelávania, a taktiež nevyhnutné pre uskutočnenie všeobecného rastu KULTÚRY RIADENIA V SPOLOČNOSTI. V súčasnom vedeckom lexikóne sa opis takéhoto druhu umenia interpretácie pozorovaní, experimentálnych údajov, textov a artefaktov nazýva metodológiou poznania5. A ju sa treba učiť, a preto je nevyhnutné sa učiť toto umenie sám, vyjadrujúc ho v teórii – takisto intepretácii tohto umenia.
Ďalej nasleduje pokračovanie textu vydania z r. 2000.
* *
*
Jediný rozumný východ z tejto situácie je preložiť osvojenie si novej praktickej faktológie a informačnú adaptáciu k miestu svojej práce na samotného človeka. No toto vyžaduje vytvorenie jednotného štátneho systému6 prípravy a preškolovania kádrov, rovnako SKUTOČNE prístupného jedincom, pohádzajúcim zo všetkých vrstiev spoločnosti7, ktorý by zahŕňal vekové hranice od detských jaslí a škôlok až do odchodu do dôchodku8.
Tento systém musí zabezpečovať taký rozvoj procesu (osobnostného rozvoja)*, pri ktorom človek po zavŕšení pre všetkých povinného vzdelania:
-
má celostný svetonázor, t.j. vníma, uvedomuje si svet – prírodu a spoločnosť - ako vzájomnú vloženosť (množinu-matricu)* procesov trojjedinstva: matéria sa vo formách mení podľa miery rozvoja (alebo to chápe ešte hlbšie9). A na tejto osNove vie interpretovať pozorovania, experimentálne údaje, texty a artefakty v tempe vznikania potrieb riešenia praktických úloh na osnove interpretácií;
-
je v stave čítať knihu v tempe listovania.
-
vie používať klávesnicu prostriedkov spracovania informácií (IT klávesnicu)* metódou naslepo všetkými desiatimi prstami, pretože po zodpovedajúcej príprave človek píše strojovo rýchlejšie, než písaným písmom.
Z praktickej faktológie musí vedieť, poznať predovšetkým nasledovné:
-
aktuálnu koncepciu uplynulého globálneho dejinného (tu historického)* procesu, ako čiastkového v evolučnom procese biosféry Zeme;
-
základné predchádzajúce koncepcie globálneho dejinného procesu;
-
že umelecká literatúra, veľká literatúra (ako aj iné druhy veľkého umenia), dostatočne často predbieha sociológiu v analýze stavu spoločnosti a perspektív jej rozvoja, dokonca aj napriek zámerom samotných umelcov a sociológov. Preto pre človeka s celostným10 svetonázorom niet nijakých zákazov na držanie ľubovoľnej faktologickej informácie11. Či už mravnej, alebo nemravnej. Akákoľvek nemravnosť – neprítomnosť mravov, konceptuálna neurčitosť a konceptuálna „všežravosť“ správania sa - je vyjadrením rozpadu celostnosti svetonázoru;
-
dostatočne všeobecnú teóriu riadenia v jej základnej časti i prílohách pre riadenie davo-„elitárnej“ i neelitárnej celonárodnej spoločnosti;
-
vzájomnú spolusúčinnosť abstraktno-logického a procesného myslenia, vzájomný vzťah vedomia a podvedomia, odovzdávanie informácie rečou i písmom;
-
možné rozdiely v stroji psychiky tých, komu Zhora dané bolo Človekom byť.
-
že ľubovoľné praktické znalosti, vnímané a používané mimo uvedomenia si globálneho dejinného procesu a perspektív jeho rozvoja, predstavujú obrovské sociálne nebezpečenstvo, pretože následky ich použitia sú v takom prípade nepredvídateľné;
-
aktuálnu praktickú faktológiu čiastkových odvetví poznania: medicíny, všeobecnej biológie, sociológie, geografie, fyziky, chémie a matematiky v objeme, dostatočnom na vedomé vedenie zdravého spôsobu života a začiatok – štart – základnej profesionálnej špecializácie;
-
plynulé ovládanie nie menej ako dvoch cudzích jazykov z nasledovných: anglický, arabský, nemecký, čínsky, japonský, španielský.12 Samozrejme okrem ovládania povinného (úradného)* v mnohonárodnom štáte jazyka národa, na území kultúry ktorého človek prebýva. Ruský jazyk v Rusku pri tom množstve jazykov je ako predtým jedine možným jazykom vybudovania kultúry, zjednocujúcej všetky jeho národy13.
Informačná adaptácia na konkrétne pracovné miesto a podpora aktuálnej kvalifikačnej úrovne pre metodologicky vzdelaného špecialistu, ovládajúceho rýchločítanie a schopného samodisciplíny myslenia (a to predovšetkým), nie je problémom. Samozrejme za predpokladu, že knižnice, odborné odvetvové a celoštátne informačné databázy sú dostatočne rozvinuté a schopné poskytnúť ľubovoľný, v ich správe sa nachádzajúci, materiál ľubovoľnému špecialistovi v krajine do dvoch týždňov (maximálne do dvoch mesiacov) od momentu vzniku požiadavky.14
* * *
1 Operné umenie, to jest pre národnú kultúru oporné... - pozn. prekl.
2 MaThémaTikos je univerzálny jazyk popisu zákonov UniVersa. Podobne, ako hudba, či geoMetria. (Porovnaj stredoveké Trivium a Quadrivium) Spolu tvoria jeden celok a nemožno ich vzájomne oddeliť. Hudba a geometria sú aplikáciou, praxou matematiky (abstrakcie). Tak, ako abstrakcia nemôže vzniknúť bez pozorovania (gr. „TheoRia“) praxe, praktického pozorovania reality. Gr.-hel. (koiné) výraz θεωρεῖν theorein ‚pozorovať, pozerať, skúmať‘; θεωρία theoría - pohľad, predpoklad, náhľad, vedecký pohľad. Na jeho princípe sa následne tvorí model, slúžiaci v konečnom dôsledku vždy k prognóze, a tým praktickému riadeniu reality. – pozn. prekl.
3 Pri slove GEOgrafia je dobré spomenúť stredoveký model GEO-centrického usporiadania Stavby sveta a v súvislosti s tým uvedomenie si jeho modernejšieho pokračovania v dezinfo-pyramídovom modeli EGO-centrickom. Resp. paralelne projektovanie kolektívnej ilúzie – pasce objektivity času ako kategórie, na ktorej podklade je samotný bezMIERÝ egocentrizmus stavaný – čisto politicko-propagandistická teória tzv. „Big Bang“. Bo ak niet počiatku, niet ani konca. Koniec otrokárskej „civilizácie“ je odhalenie jej princípu (gr. „apoKalypsó“ – odhalenie..ľudovo: všeobecne po svete dobre známy „Príbeh o nahom cisárovi“). T.j., odhalenie princípu vzťahu subjektívnosť a objektívnosť, kde subjektívnosť je tiež len mierou objektivity. Tak by sa obeť mohla vymaniť z košiara pasených ovečiek, z pavučiny križiaka... a jeho ďalšej náväznej fikcie umelého rozdelenia sveta na tzv.„hmotný a duchovný“, ...pričom on je len jeden. Tak, ako aj On. – pozn. prekl.
4 Zručnostiam... – pozn. prekl.
5 Meno METODovo tiež nebolo len tak zvolené, a tak i matrice tejto sa prejavenie. Avšak jedna vec je, ako často sa prejavuje skutočný človek METOD, jeho objektívne kladné stránky, miera chápania a nechápania, a ako často histericko – hisTórický mýtus o ňom, pseudocirkvou sformovaný. Tak i u Moseho, či Issu a pod. – pozn. prekl.
6 Jednotného, čo do obsahu, nie formy. Formu vzdelávania, prístupu učiteľa k žiakovi je možné prenechať na rozhodnutie a voľbu jednotlivých škôl a výber rodičov. – pozn. prekl.
7 Nie jedno vzdelanie pre „elitu“ a iné pre „dav“, ako na ZaPáde. – pozn. prekl.
8 To umožní v konečnom dôsledku evolučne kľúčové využitie čo najširšieho potenciálu populácie. – pozn. prekl.
9 V SK/CZ verzii OSSOS bolo toto základné, fundamentálne chápanie procesu strojenia, (s)tvorenia sveta v priebehu posledných rokov posunuté ešte ďalej – hlbšie, resp. na snáď vyššiu a zároveň pochopiteľnejšiu, praktickejšiu úroveň. V skratke: vnímanie sveta na princípe MIM (Matéria, Informácia, Miera) bolo posunuté k pre človeka kognitívno-prakticky bližšiemu, duálnemu analógovo-digitálnemu (spojito-abstraktnému) horizontálno–vertikálnemu krížu (focusu - koncentrácii na v pohybe „stály“ bod „singularity“), komplexnejšiemu modelu MIM-FIE. Po rozlíšení konkrétnych Mier obrazu-Formy Matérie, prenášam Miery tejto formy, to jest, InFormujem, a tak ďalšiu procesne náväznu Existenciu vytváram... S-Trojím. Vektory, matrice, tenzory zvolenej formy matérie osadím rozlíšenými mierami, a tie cielene zmením, čím matériu novú z materiálu („plastelíny“) starej vytvorím.
1) Diskrétne (detailne): Miera – InFormácia – Matéria a
2) obrazne (všeObeCnie-všeObeCnosť): Forma – InFormácia – Existencia,
pričom samotná inFormácia (l´At) je oným SLOVESOM, činom, aktom Tvorenia-sTrojenia (tak úzkostlivo znacharmi po tisícročia pred davom skrývaným, pomocou zavedenia vedy a poznania do slepej uličky chybných, medzne zovšeobecňujúcich kategórií HEČP – METS (hmota, energia, čas, priestor), ktorých sa ešte ani súčasná veda nezbavila...). InFormácia je v tomto zmysle aj onen nekonečný Pohyb, imPulz Života Vesmíru. – dopl. prekl.
10 To jest, holistickým svetonázorom. Z gr. ὅλος holos „celý“. Nie však v zmysle preventívne deformovaného holizmu, ako opaku atomizmu a redukcionizmu, ktoré sú v skutočnosti jeho nedeliteľnou súčasťou, a nie protikladom. (Podobne, ako manipulácie koletívneho podvedomia známymi zámerne chybnými „prúsero“-navigačnými otázkami typu: konzervativizmus alebo liberalizmus, evolúcia alebo stvorenie, duch alebo hmota, viditeľný alebo neviditeľný..., namiesto zatiaľ nedostatočne videný, rozpoznaný...) Deformovaný holizmus navyše popiera kauzalitu (príčinnú súvislosť, podmienenosť) a smeruje v extrémnom prípade k hlásaniu pre jedinca a spoločnosť osudných absurdít typu vopred danej nepochopiteľnosti (super)systému ako celku, nerozlišujúc pojmy „dokonalosť“ a „doStatoČnosť“. – pozn. prekl.
11 Takýto zákaz, alebo výraz typu „akoby“, signalizuje spravidla snahu o podprahovú manipuláciu - iluzionizáciu - ovládnutie cieľového objektu. Vytvorenie (dez)informačnej hierarchie. Dogmy v tzv. náboženstvách a axiomy v pseudovedách. Spoločenskú nebezpečnosť, protiľudskosť a antireligiozitu tzv. dogiem asi netreba bližšie osvetľovať. U axiomov ide o riziká spojené s ich absolutizovaním, keďže sú len pilierom príslušnej teórie, pričom ak sa ukáže nedostatočne funkčná pri skúmaní a riadení nejakého socio-naturálneho javu (zákona), môže byť ľpenie na danom axiome pre daného jedinca a/alebo spoločnosť osudným. Okrem toho hrozí slepá oddanosť axiómom (tzv. paradigmám a pod.), cenzúrovanie vedy ako takej, pričom nutnosť hľadania kategórií (hranične zovšeobecňujúcich pojmov, pohľadov) samozrejme nevylučuje možnosť dočasnej potreby vytvorenia týchto „základov“ modelovanej konštrukcie. Tak, ako tu v tomto zmysle „ani pyramídy nebudú večne“, ak prídeme na niečo lepšie... – pozn. prekl.
12 Pre neruské krajiny a národy do tohto počtu patrí samozrejme aj jazyk ruský... Aby vedel, že „Aj iné svety, než len ten jeho existujú!“. Avšak črty spoločné, mravy hľadať treba, bo spoločným ich menovateľom by uniVerzálnosť byť mala. (Parafráza I.Kant) Ak mrav nejaký nie je univerzálny, o mrav skutočný ísť nemôže... – pozn. prekl.
13 Tento názor o úlohe ruského jazyka v Rusku v daných kruhoch momentálne prevláda, ale v zmysle a význame jazyka, schopného zjednotiť, lepšie povedané zahrnúť, vpísať multikultúrnu mnohojazyčnosť Rusi do spoločnej kultúry, so zachovaním a rozvojom pôvodných kultúr a jazykov. No nie v zmysle potlačenia, asimilácie pôvodných kultúr, čoho príkladom sú napríklad: jazyk nemecký v Nemecku, kde boli pôvodné národy Prusov, Lužických Srbov, Kúrov atď. z časti aj cielenou systematickou politikou (krátkozrako ochudobňujúcou evolučnú stabilitu a konkurencieschopnosť rozvoja samotného Nemecka) prakticky úplne asimilované, zničené a vykorenené. Podobne vo Francúzsku, Británii, Španielsku, USA atď. O ich kolóniách často ani nehovoriac... Sem patria aj maďarizačné snahy v rámci Uhorska v 19. a začiatkom 20. storočia, či germanizácia Čiech a Moravy... Viď. objektivita procesu koncentrácie moci (globalizácie) vs. ničenie mozaiky pôvodných kultúr a antikultúrna degradačná homogenizácia. – pozn. prekl.
14 Požiadavka na systém vzdelávania možno síce na prvý pohľad vysoká, no určite nie nerealizovateľná, pritom v princípe oveľa jednoduchšia, ako doterajšie bezbrehé rozširovanie nemetodologickej faktológie, alebo ešte spoločensky fatálnejšia koncentrácia na okamžitú prax a špecializáciu bez aspoň ZÁKLADNÝCH interdisciplinárnych vedomostí, tzv. všeobecného prehľadu, typickú pre tzv. záPadnú cestu tichej programovej debilizácie populácie a následnej postupnej depopulácie Zeme, so zámerom vytvorenia zo zbytku obyvateľstva špecializovaného obslužného zombie personálu pre „samovyvolenú elitu“. – pozn. prekl.