19.4.2016
Teraz možno prejsť k analýze tej možnej varianty budúcnosti, ktorú majú v pláne realizovať predstavitelia prastarého trockizmu. Predovšetkým treba vedieť, že na Západe marxizmus tiež stojí mimo kritiku, rovnako ako to bolo zaužívané v ZSSR. Kritizujú sa len jednotliví marxisti pre ich konkrétne chyby — buď ako zločinci alebo ako prekrúcači náuky, — avšak samotná náuka vždy stojí mimo kritiku.
Podobne v „Rasijskoj gazete“ („Ruských novinách“) z 31.augusta 1995 je opublikovaný článok: „Utopisti, národ búrlivý...“. V ňom sa informuje o 18. medzinárodnom kongrese historikov, ktorý sa konal v Kanade (Montreal). Na ňom sa rozprúdila horúca diskusia ohľadne prednášok Rusov a východoeurópanov:
«Západným marxistom a trockistom1 prítomným za „okrúhlym stolom“ sa nepáčili odkazy na kresťanské náboženstvo v prednáškach. Konkrétne sa ich dotkol výrok, že výsledkom odklonu od kresťanských hodnôt sa rozumov spoločnosti zmocňuje utópia. Ruských historikov obvinili zo spiatočníctva a tiež z toho, že sa snažia posunúť ručičku hodín o niekoľko storočí dozadu. Historici z Ruska a Východnej Európy boli solidárni v kritike marxizmu, čo sa tiež nepáčilo ich západným kolegom. (Medzinárodné kanadské rádio)».
V najprestížnejších univerzitách, kde sa kuje západná vládnuca „elita“ (ako povedal v jednej zo svojich publikácií S.Kara-Murza) sú kiosky s politickou literatúrou držané iba trockistami. Pochopiteľne si ju kupuje a číta určitá časť študentov a tiež profesorov, ktorí boli v minulosti rovnako študentmi. Ako raz povedal jeden z veľkých imperialistov 20. storočia – veľký nepriateľ Sovietskej moci:
«Ak človek v mladosti nie je revolucionárom, je gauner. Ak sa v starobe nestal konzervatívcom, je hlupák». Medzi mládežou (aj na „elitných“ univerzitách) je mnoho ľudí s „dobrými úmyslami“, následkom čoho sa inteligencia všeobecne počas desaťročí na Západe i Východe nabíja revolučným marxizmom v trockistickej interpretácii, a dokonca ak sa adaptuje na vyspelý kapitalizmus, tak pri určitých okolnostiach spoločenského života (ktoré sa dajú vytvoriť umelo a cielene) si môže pripomenúť svoju mladosť a chovať sa ako za starých čias.
Obraz Trockého bol vždy príťažlivým vo všetkých západných filmoch a vo väčšine publikácií o histórií Ruska: idealista2, rojko, romantik, výborný správca, organizátor, manažér; no sem-tam sa v niečom zmýlil, občas to prehnal, — to sa predsa stane každému; zradili ho jeho závistliví a falošní spolubojovníci; no ideálom odstránenia vykorisťovania človeka človekom a vytvoreniu spoločnosti kde sú ľudia slobodní, bol literarno-kinematografický Trockij verný „celý svoj život“. Ideály sú to predsa dobré, ktože by ich spochybňoval alebo sa hádal o nich s Trockým?
A približne rovnako vyzerajú v prozápadnej literatúre a filmoch aj „diabolsky vratký“ N.I.Bucharin (charakteristika, daná V.I.Leninom, priamo poukazujúca na posadnutosť) a ďalšie obete boja boľševizmu s „pravicovým“ i „ľavicovým“ psychickým trockizmom v komunistickom hnutí 20. storočia.
No tu si treba uvedomiť, že kinematografia spracováva na rozdiel od univerzít nie vládnucu „elitu“ ale oveľa širšie auditórium, pričom formuje jej vzťah k niektorým historickým javom a osobnostiam, a takýmto spôsobom vytvára obrazy, ktoré sú občas veľmi vzdialené od toho, čo sa reálne odohralo v dejinách.
Okrem toho všeobecná kríza kapitalizmu od čias zakladateľov marxizmu nikam nezmizla. Len sa vystupňovala: najmä v jej ekologickom prejave, dokonca, ak aj na moment zabudneme na vojny a rozvoj kriminality (vrátane tej štruktúrne organizovanej), kríza vedie ľudstvo k samozničeniu. Intelektuáli, abstraktní humanisti „Rímskeho klubu“ sa tiež držia tohto názoru. Mnohí veľkí finančníci s tým súhlasia tiež, odsudzujú kapitalizmus v jeho historicky vyskladanej podobe a chceli by určitým spôsobom zmeniť spoločnosť, v dôsledku čoho financujú výskum a aktivity v tejto oblasti (ako kedysi Savva Morozov).
Nech to nazveme akokoľvek, no GLOBÁLNY problém (v marxizme nazvaný «všeobecnou krízou kapitalizmu») vo všetkých jeho životných prejavoch – každopádne treba riešiť. V opačnom prípade ľudstvo neprežije.
Keď predstavitelia biblickej doktríny zvážili, že už ubehlo dostatočne veľa času na to, aby duch stalinizmu „vypáchol“ zo sovietskej spoločnosti – kde v podmienkach bahenného zahnívania „odmäku“, neskôr stagnácie a svinského krochkania prežranej „elity“ v hlavných mestách (minimálne v porovnaní s perifériou), vyrástli a nastúpili nové generácie dobromyseľných nechápajúcich – vtedy bol ZSSR zničený počas reforiem, ktoré zodpovedali cieľom Direktívy NSC3 USA 20/1 z 18. augusta 1948. Prebehlo to pokojne rukami vlastného obyvateľstva, ako sa to aj predpokladalo v menovanej direktíve o spôsobe vedenia psychologickej vojny proti ZSSR.
Štátny aj vojensko-ekonomický krach ZSSR odobral z programu dňa hrozbu vojenskej zrážky veľmocí a ich satelitov, ktorých predstavitelia máločo chápali v globálnom riadení, keďže vytvorili arzenál všeobecného mnohonásobného samozničenia, ktorý sa nehodil ani k napadnutiu, ani na ochranu niektorej z veľmocí.
Pritom treba dodať, že pôvodní organizátori perestrojky mali oveľa dlhodobejšie plány, než jej tzv. „architekt“ A.N.Jakovlev. Budovať západný kapitalizmus v celom ZSSR alebo len niektorých jeho častiach nemali vôbec v úmysle.
Ak si vezmeme knihu V.S.Pavlova4, „Utiekla šanca? Finančný kľúč k trhu“5, tak môžeme pochopiť, že tento človek, ktorý prešiel Štátnou plánovacou komisiou, Výborom pre ceny, Výborom pre štátnu štatistiku, Ministerstvom Financií, je doposiaľ zriedkavým špecialistom-praktikom v oblasti financií a makroekonomiky; špecialistom akých je vo svete málo. Okrem toho neprestajne hovorí, že on je profesionálom mimo politiky: t.j. jemu je jedno, pod akou ideológiou beží fungujúca ekonomika a aké spoločenské zriadenie ju sprevádza.
Ničmenej, pri realizácií politiky náboru a rozmiestňovania kádrov, objednávatelia perestrojky ho najprv zaraďujú do tímu Gorbačova, a potom ho pre nepotrebnosť splachujú do politickej kanalizácie spolu s GKČP.
Ako vyplýva z knihy V.S.Pavlova, jeho kvalifikácia, skúsenosti a poznatky, plne umožňovali (pri jeho vedení reforiem finančného i výrobno-spotrebiteľského systému) „skĺznuť“ do trhového kapitalizmu západného typu bez akýchkoľvek šokových terapií.
Ak by však po zavŕšení periódy reforiem v ZSSR a Rusku chceli skutočne vytvoriť občiansku spoločnosť, parlamentnú demokraciu popri viac-menej bezproblémovej trhovej ekonomike, potom by bolo treba si ušetriť V.S.Pavlova aj pre tím B.N.Jelcina, vyskladaný po GKČP. Avšak pre tím B.N.Jelcina si vybrali babrákov – E.T.Gajdara a A.B.Čubajsa, ktorých samotný národ znenávidel za to, že vohnali ekonomiku krajiny a jej regiónov do zdĺhavého úpadku a skazy.
Toto je ale osobnostný aspekt nerealizovaného vybudovania „vyspelého kapitalizmu“ v Rusku. Vedecko-metodologický aspekt spočíva v tom, že ak by skutočne mali v úmysle priviesť Rusko do lona západnej demokracie, tak hlavnými reformátormi v oblasti ekonomiky by sa stali stúpenci školy laureáta Nobelovej ceny V.Leontjeva.
Títo na rozdiel od „chicago boys“ (novopolitikov bez praxe, nabitých neživotaschopnou teóriou)*, hoc aj nevedia všetko v oblasti riadenia ekonomiky, no vedia minimálne to, že bilančná metóda medziodvetvovej analýzy neopisuje výmysly ani fatamorgány; vedia že medziodvetvové vzájomné prepojenia majú ohraničené medze pružnosti (v ktorých skutočne fungujú monetaristické metódy); vedia že za tieto medze sa monetarizmus púšťať nesmie, lebo inak zničí pomerne jemnú štatistiku výmeny tovarov a platieb, čo je ekvivalentné zničeniu makroekonomického systému vcelku (samo o sebe predstavujúceho mnohoodvetvový systém výroby a spotreby).
Pritom, ako už bolo ukázané prv, netreba čakať, že v roku 1998 sa kríza sama od seba (alebo úsilím „mladých reformátorov“) vstrebe. Bude sa držať dovtedy, kým obyvatelia Ruska znenávidia nielen osoby (stvárňujúce západnú demokraciu), ale aj celý tento typ spoločenského systému a západno-kapitalistickú ekonomiku. Po rozpade ZSSR a „páde“ Ruska, v ďalšej etape uskutočňovania globálneho scenára svetovej marxistickej revolúcie, na to, aby boli odstránené aj problémy s názvom «všeobecná kríza kapitalizmu», zákulisní šéfovia trockizmu budú ešte musieť rovnako nechať „padnúť“ aj Západ a neutralizovať Východ.
Potrebný potenciál k tomu je už vytvorený. Kolosálny dolárový dlh USA, tisícnásobne (v porovnaní s rokom 1930) nafúknutá burzová bublina „cenných“ papierov – to je nálož pod globálnym finančným systémom riadenia globálneho hospodárstva. USA to sú „MMM“6 globálneho rozsahu, ktorých valuta je istená produkciou a službami výlučne „vyspelých krajín“ na úkor expanzie vlastných pyramídových finančných štruktúr do „nevyspelých“ a zotročených krajín. Ak sa expanzia zastaví, pyramída krachne, rozsype sa a jej „cenné“ papiere stratia hodnotu.
V novinách „Pravda“ z 30. júla 1996 je opublikovaný článok „Americké dlhy – bomba pre svetovú ekonomiku“. V nej sa oznamuje, že oficiálny federálny dlh USA sa oceňuje na 4,6 biliónov dolárov. Podľa výpočtov Národnej rady daňových poplatníkov USA, ak sa zarátajú aj nekryté dlhopisy, tak celkový dlh je rovných 17 biliónov dolárov. To znamená, že na každého pracujúceho Američana vychádza dlh v sume 145 tis. dolárov. Každopádne, komu patrí suma tých 17 biliónov, o tom sa nehovorí, hoci je jasné, že suma patrí globálnej úžerníckej „elite“ a burzovej „elite“, stojacej aj nad USA. Očividne túto „elitu“ mali na mysli aj v doklade OSN v „Programe rozvoja“, opublikovanom 15. Júna 1996 agentúrou „Reuters“, v ktorom sa píše že celkovo 358 rodín - klanov miliardárov - má príjem, ktorý v dolárovom vyčíslení prevyšuje súčet príjmov 45 % populácie Zeme.
V tom istom čísle „Pravdy“ sa píše, že finančná situácia Kanady nie je o nič lepšia: na každého Kanaďana, vrátane detí a starcov pripadá takmer 30 tisíc dolárov dlhu.
«Ako sa vyjadril známy západný finančník James Goldsmith, v Európe sa „nahromadilo kritické množstvo na výbuch aj sociálneho prevratu, aj politickej nestability v globálnych rozmeroch“. Podľa jeho názoru aj „boľševická revolúcia roku 1917 sa bude javiť menej výraznou, než tento prevrat“».
Tento citovaný odstavec si vyžaduje komentár: jedna z firiem, zúčastňujúcich sa vo fixácii zlata (stanovovaní trhovej ceny na zlatých burzách) nosí ceduľku „Goldsmith“. Je možné, že autor uvedeného citátu má k nej priamy vzťah, nakoľko klanov „finančnej aristokracie“ nie je príliš veľa a sú najlepšie informované v otázkach globálneho riadenia. V dôsledku rozsahu svojej činnosti on rozpráva so znalosťou sociálnej i finančnej situácie na úrovni globálneho významu. Okrem toho, J.Goldsmith je komplicom G.Sorosa v niektorých globálnych špekuláciách. Druhá vec je to, či vyjadruje iba svoje znepokojenie pred nešťastím blížiacej sa sociálnej katastrofy (a sám je pritom vo sfére svojej činnosti len biorobotom, podvedome naprogramovaným na vytvorenie tohoto potenciálu celou západnou kultúrou a svojim sociálnym pôvodom), alebo či sa sám cielene zúčastňoval v jeho vytvorení, s cieľom globálnych sociálnych otrasov (a teraz skrz média a na pozadí všeobecných táranín pre dav, si ako zasvätenec iba vymieňa názor o stupni zrelosti tohoto potenciálu s druhými zasvätencami).
Skúšobné testy bomby pre svetovú ekonomiku boli vykonané na jeseň 1997 na aziatoch. A tak aktuálny globálny finančný výbuch možno vykonať v určený čas „Č“ (Ako to spraviť, je možné uvidieť na základe teórie podobnosti makroekonomických systémov, rozvinutej v antimarxisticej boľševickej Koncepcii spoločenskej bezpečnosti, ktorá vyzvala takú nespokojnosť trockistickej „Pravdy Pjať“, hlavne z tu opísaných dôvodov).
Po výbuchu bomby amerických dlhov Západ a Východ „padnú“ do veľkej depresie, popri ktorej sa depresia z roku 1929 a povojnové škody budú všetkým javiť ešte ako ozajstná prosperita. A práve tomuto globálnemu scenáru nasvedčujú prvé príznaky začiatku kampane diskreditácie USA, v úlohe čestného a morálne bezúhonného politického lídra ľudstva. 19. februára 1998 televízia prakticky vo všetkých krajinách sveta ukázala trapas, ktorý sa stal štátnej tajomníčke USA Madeleine Albright pri jej návšteve jednej z univerzít. Istý jeden mladý človek vstal a povedal že jej položí otázku, na ktorú nebude vedieť odpovedať. Pointa jeho otázky spočívala v tom, že nielen Irak narúša rezolúciu OSN, ale rovnako aj Turecko a Izrael, napriek tomu USA sa oborili iba na Irak. Odpoveď M.Albright neukázali.
Z tohto možno pochopiť, že nedodržiavanie Irakom rezolúcie OSN je len zámienkou, ktorá zakrýva skutočné príčiny a ciele USA. Neprimeraná vojenská aktivita USA voči Iraku (podrývajúca za podmienok opísaných študentom autoritu samotných USA) taktiež zapadá do trockistického scenára úmyselného vytvorenia globálnej krízy. „Nezávislé noviny“ (Nezavisimaja gazeta) zo 17. februára 1998 s podtitulkom „carte-blanche“ opublikovala článok A.Konovalova „Scenár globálneho konfliktu je celkom reálny. Stratila Amerika pud sebazáchovy?“, v ktorom sa analyzujú možnosti rozšírenia vojenských akcií na iné regióny spolu so sociálno-ekonomickými následkami týchto vojen. V tejto analýze sa zrodila téma posadnutosti:
«V súvislosti so sexuálnym škandálom okolo prezidenta Clintona časopis „Newsweek“ nedávno napísal: „Clinton je očividne niečím posadnutý. Ak sú ľudia posadnutí, oni nepremýšľajú nad následkami.“ Neviem pokiaľ ide o samotného Clintona, ale čoraz častejšie vidíme potvrdenie posadnutosti samotnej Ameriky a absenciu potrebného sebaovládania. Predtým to boli okolnosti, ktoré ich nútili sa kontrolovať. Azda by sa rozhodli USA pre silové akcie v Zálive, kým existoval ZSSR so svojim jadrovým potenciálom a ideologickou konfrontáciou? Dokonca v roku 1991, keď ideologická konfrontácia v podstate už neexistovala, USA pre svoju operáciu „púštna búrka“ zhromažďovali celosvetovú koalíciu. A teraz vyhlasujú, že už sú pripravení konať na vlastnú päsť».
Hoci aj A.Konovalov neanalyzuje, čím konkrétne sú USA a ich šéfovia posadnutí (a toto je to najpodstatnejšie pri posadnutostiach), no musí to byť zjavné z celkového obsahu aktuálnej práce: USA sú posadnuté ilúziou možnosti vybudovania globálnej „Novej Atlantídy“ podľa amerického vzoru. Posadnuté touto myšlienkou, sa snažia natlačiť pomocou vojenskej sily tam, kde sa národom nepodarilo vštepiť „americký sen“ ako životný ideál a kde nie sú vytvorené vhodné podmienky pre neobmedzenú vládu nad ľuďmi na osnove úžerníctva (Islam odsudzuje úžeru ako jeden z najťažších hriechov) 7.
Okolnosť, že USA sú nakazené trockistickým „socializmom“ (ktorý nepredpokladá silovú dominanciu akejkoľvek veľmoci, a s tým spojených hrozieb pre blahobyt pánov tohto systému), tamojší demokrati a republikáni buď nevidia, alebo to jednoducho ignorujú, považujúc svojich marxistov za nevýznamný spoločenský faktor. A hľa! Keďže „všeobecnú krízu kapitalizmu“ treba každopádne vykoreniť, no vedenie USA sa o to vôbec nesnaží, čoskoro tak bude treba vykoreniť samotnú krízu spolu s americkým kapitalizmom...
1 Veľavravné upresnenie „západní marxisti“, majúce na mysli existenciu anonymov z „východu“, o ktorých hovoriť v „slušnej spoločnosti“ sa nepatrí – teda o stalinistoch. Významné je aj oddelenie trockizmu od „marxizmu vcelku“: trockizmus – revolučný, marxizmus celkovo – parlamentný, podobný „legálnemu marxizmu“ v Rusku 19.storočia.
2 Poskytneme príklad z anglickej „Vreckovej encyklopédie“, v ktorej západný obyvateľ môže nájsť odpovede na mnohé otázky, ktoré vzbudili jeho záujem: «Trotsky believed in world revolution and in permanent revolution and was an uncompromising, if liberal, idealist» — “The Wordsworth Pocket Encyclopedia”, «Wordsworth Reference», r.1995, str. 53. Alebo v našom jazyku: «Trockij veril v svetovú revolúciu a v permanentnú revolúciu a bol nekompromisný, ako liberál, idealista».
Na susednej strane je písané aj o Stalinovi, ako o despotovi, ktorý v rokoch «veľkej čistky» 1936 — 38 likvidoval reálnych aj vymyslených nepriateľov.
3 National Security Council – Rada Národnej Bezpečnosti. Vzhľadom na to, že na Západe je „národ“ i „štát“ synonymom, názov možno chápať aj ako Rada Štátnej Bezpečnosti. Preto import tohto termínu do mnohonárodnostného Ruska v podobe názvu jedného z jej orgánov je nemiestny.
4 Pavlov, Valentín Sergejevič (1937 — 2003), posledný Predseda Rady Ministrov ZSSR (Vysvetlivka rok 2011).
5 V ruskom origináli: “Упущен ли шанс? Финансовый ключ к рынку” (Москва, “Терра”, 1995) – pozn. prekl.
6 Firma ktorá v 90-tych rokoch fungovala v Rusku, na princípoch „Pyramídovej Hry“. Nebankovka ktorá podviedla nespočetné množstvo naivných ľudí. – pozn. prekl.
7 Agresia USA a NATO proti Juhoslávií (ktorá sa začala v marci 1999 pod zámienkou odvrátenia „humanitárnej katastrofy“ v Kosove a s cieľom zvrhnutia režimu S.Miloševiča, ktorý nazvali „komunistickým režimom“ bez akýchkoľvek reálnych príčin v jeho politike, ktoré by to potvrdzovali), - tiež zapadá do tohoto globálneho scenára. Po všetkom, čo pod vedením USA bolo a ešte bude vykonané, nikto by nemal mať pochybnosti o tom, že práve oni sú „ríšou Zla“, ktorej zveriť úlohu hlavného mesta sveta je neprípustné.
Informační báze KSB