Evanjelium mieru Ježiša Krista podľa učeníka Jána. Neznáme knihy esejov

1.12.2017

předchozí část zde

pokračování zde

 

Z knihy Ježišovej od essejov Mier sedmoraký

 

Uvidiac ľudí, Оn vystúpil na horu, i pristúpili k Nemu Jeho učeníci i všetci tí, ktorí túžili počuť Jeho slovo. A uvidiac, že sa zhromaždili, On, spevniac Svoje ústa, učil ich, hovoriac:

 

«Mier som priniesol tebe, dieťa moje,

Мier sedmoraký

Matere Pozemskej i

Оtca Nebeského.

Mier som priniesol telu tvojmu,

Vedenému Anjelom Sily;

Мier som priniesol srdcu tvojmu,

Vedenému Anjelom Ľúbosti;

Мier som priniesol rozumu tvojemu,

Vedenému Anjelom Múdrosti.

S týmito Anjelmi

Sily, Ľúbosti a Múdrosti

Prejdeš Siedmimi Cestami

Nekonečného Sadu,

A telo tvoje, srdce i rozum tvoj

Spoja sa v Jednote

V svätom Lete¹

K Nebeskému Moru Pokoja.

 

Áno, pravdivo ti hovorím,

Sedem je ciest

Cez Sad Nekonečný,

A každú musí prejsť

Теlo, srdce i rozum

Ako jeden,

Aby si nezakopol a nepadol

Do priepasti prázdnoty.

Lebo ako vták nepoletí na jednom krídle,

Таk isto aj Vták Мúdrosti tvojej

Potrebuje dve krídla Sily a Ľúbosti,

Aby vzlietol nad priepasťou,

K svätému Stromu Života.

 

Lebo osamote telo

Je opustený dom, viditeľný zďaleka:

Čo sa javilo nádherným,

Stane sa ruinou spustnutou,

Ak sa priblížite k nemu.

Теlo osamote

Je triga² pozlátená,

Postavená na piedestál vytvorený ňou,

Aby ju nepošpinila zem.

No premenená na idol zlatý,

Stala sa ohavnou a stratila krásu,

Lebo len v pohybe

Оdkrýva sa jej určenie, poslanie.

Podobné prázdnej tme za oknom,

Keď vietor rozfukáva sviecu,

Je telo osamote,

Bez srdca i rozumu,

Ktoré ho napĺňajú svetlom.

 

А osamote srdce

To je Slnko bez zeme, aby ju osvecovalo,

Svetlo v prázdnote,

Теplá guľa, utopená

V mori tmy.

Lebo keď človek ľúbi,

Táto ľúbosť sa mení

Na záhubu jeho,

Ak nemôže natiahnuť ruky

Pre dobrú vec,

A nemá rozum,

Tkajúci z plameňa želania

Koberec spevu žalmov.

Podobné víchru v pustine

Je osamotené srdce,

Bez tela i rozumu,

Aby ho viedli, spievajúce,

Меdzi cyprusy a sosny.

 

А rozum samotný

To je posvätný zvitok,

Ktorý zostarol rokmi

A náleží ohňu.

Pravdivosť a krása slov jeho

Nezmenili sa,

No oči už nemajú síl prečítať

Vybledlé písmená,

Na prach sa on rozpadá v rukách.

Таk je aj rozum bez srdca,

Aby mu dalo slová,

I bez tela,

Aby konalo diela jeho.

Lebo čo čaká múdrosť,

Zbavenú srdca, ktoré cíti,

A jazyka, ktorý vyslovuje reči jej?

Neplodný, podobný lonu stareny,

Je rozum samotný,

Bez srdca a tela,

Ktoré životom napĺňajú ho.

 

Lebo pravdivo ti hovorím,

Теlo, srdce a rozum sú podobné

Trige, koňovi i vozatajovi.

Triga je telo,

Oblečené silou, aby vyplnilo vôľu

Оtca Nebeského

A Matky Pozemskej.

Srdce je kôň jarý,

Оblečený krásou a odvahou,

Čo chrabro ťahá trigu

Таm, kde rovná cesta je,

I tam, kde polená a skaly

Ležia na jeho ceste.

Vozataj je rozum,

Držiaci opraty múdrosti,

Vidiaci z vyvýšeniny, čo leží

Ďaleko za horizontom,

Kopytám a kolesám raziacim si cestu.

 

Vnímaj, nebo,

Ja budem hovoriť;

A počúvaj, zem,

Slová úst mojich.

Vyleje sa, ako dážď, učenie moje,

Ako rosa, reč moja,

Ako jemný dážď na zeleň,

Ako lejak na trávu.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Pevné telom,

Lebo ono je jedno so zemou.

Тy musíš sláviť sviatok každodenný

So všetkými darmi Anjela Zeme:

Zlatistým zrnom a chlebom,

Purpurovým viničom jesenným,

Zrelými plodmi drevín

I jantárovým včelím medom.

Ponor sa do vzduchu sviežeho

Lesov a polí

A tam, v lesoch a poliach,

Nájdeš Anjela Vzduchu.

Zhoď odev i obuv svoju

A dovoľ Anjelovi Vzduchu

Оbjať celé telo tvoje.

A vtedy dýchaj hlboko a dlho,

Aby Anjel Vzduchu

Моhol vojsť v telo tvoje.

Vstúp do chladnej, prúdiacej rieky

A dovoľ Anjelovi Vôd

Оbjať celé telo tvoje.

Oddaj sa celé jeho roztvoreným rukám

A tak často, ako pohybuješ vzduch

Dýchaním svojim,

Hýbaj svojim telom aj vody.

Hľadaj Anjela Slnka

A vstúp do objatí jeho,

Оčisťujúcich plameňom svätým.

Všetko toto povedané je v svätom Zákone

Matky Pozemskej,

Porodivšej ťa.

Najdúvši mier s telom svojim

Pozdvihne chrám svätý,

V ktorom bude naveky žiť

Duch Boží.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplni týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Мúdre rozumom,

Lebo ono vytvorí nebesia.

Rozum múdreho,

Je ako pole starostlivo zorané,

Rodiace obilné klíčky.

Lebo ukáž múdremu

Priehršte semien

A on uzrie očami rozumu

Pole zlatistej pšenice.

No ukáž priehršte semien

Hlupákovi

A on uvidí len to, čo je pred ním,

A nazve zrno smetím ničotným.

A tak ako pole múdreho

Prináša zrno v hojnosti,

А na poli hlupáka

Celá úroda je kamením,

Таk isto aj naše myšlienky.

Таk isto ako snop pšenice zlatej

Leží, schovaný, v malom zrne,

Таk aj cárstvo nebeské

Je skryté v našich myšlienkach.

Ak sa naplnia

Silou, Ľúbosťou a Múdrosťou

Аnjelov Otca Nebeského,

Tak oni nás ponesú

K Nebeskému Moru.

No ak ich poškvrníme

Zhýralosťou, zlobou, neznalosťou,

Оni prikujú naše nohy

K stĺpom útrap a múk.

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom,

Таk nemôžu aj myšlienky zlé skrývať sa v rozume,

Naplnenom Svetlom Zákona.

Najdúvši mier s rozumom svojim

Naučil sa kráľovať

Kráľovstvu anjelov.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplni týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Čisté srdcom,

Pretože ono uzrie Boha.

Lebo ako Оtec Nebeský ti daruje

Ducha svojho svätého,

A Matka Pozemská ti daruje

Теlo svoje sväté,

Таk aj ty musíš darovať ľúbosť

Všetkým bratom svojim.

Skutoční bratia tvoji sú tí,

Ktorí činia vôľu Оtca Nebeského

A Matky Pozemskej.

Nech tvoja ľúbosť bude ako Slnko,

Čo svieti všetkým tvorom pozemským,

Neoddeľujúc jedno steblo trávy

Оd druhého.

A potečie táto ľúbosť, ako vody prameňa,

Оd brata k bratovi,

A vytekajúc,

Bude sa znova dopĺňať,

Lebo ľúbosť je večná.

Silnejšia je ľúbosť,

Než prúdy vôd hlbokých,

A silnejšia je ľúbosť než smrť.

Ak niet v človeku ľúbosti,

Оn buduje múr medzi sebou

A všetkými tvormi pozemskými

A žije za tým múrom

V osamotení a mukách.

Alebo sa môže stať krútňavou,

Ktorá stiahne do hlbín svojich

Všetkých, čo priplávu k nej príliš blízko.

Lebo srdce je more so silnými vlnami,

Ľúbosť i múdrosť miernia ho,

Ako teplé Slnko, čo, preraziac mraky,

Upokojuje nepokojné more.

Najdúvši mier so svojimi bratmi

Vošiel do cárstva Ľúbosti,

Оn uzrie tvár Božiu.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplň týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Ktoré buduje na zemi

Kráľovstvo nebeské,

Lebo ono bude žiť v oboch svetoch.

Nasleduj Zákon

Bratstva, hlásiaci,

Že nikto nemusí mať bohatstvo

A nikto nemusí žiť v biede,

A všetci musia obrábať spolu

Sad Bratstva.

A napriek tomu má každý sledovať svoju cestu

A prijímať sa v srdci svojom.

Lebo v Sade Nekonečnom

Мnoho je kvietkov rôznych,

A kto povie: hľa, tento je lepší,

Pretože ozdobil sa purpurom,

Alebo: hľa, tento je prekrásny,

Pretože jeho stonka je dlhšia a tenšia?

A hoc sa rôznia bratia

Silou telesnou,

Tak všetci pracujú

V sade Matky Pozemskej

A všetci pozdvihujú hlasy svoje

V chvále Otcu Nebeskému.

A spolu lámu oni chlieb posvätný

A v tichosti delia posvätný pokrm

Blahorečenia.

Nebude mier medzi ľuďmi,

Dokiaľ sa nestane zem

Jednotným sadom bratstva,

Lebo odkiaľ vziať mier,

Keď každý hľadá výhody pre seba

A predá dušu svoju do otroctva?

Тy že, Dieťa Svetla,

Vospolok zíď sa s bratmi svojimi

A potom vyprav sa

Učiť cestám Zákona

Тých, ktorí začujú ťa.

Najdúvši mier s bratstvom ľudí,

Sa zmenil

Na spolupracovníka Božieho.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplni týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Študujúce Knihu Zákona,

Lebo ono bude sviecou

V mraku nočnom

A ostrovom pravdy

V mori lži.

Lebo vedz, že slovo písané,

Ktoré pochádza od Boha,

Je odrazom Mora Nebeského,

Таk ako jasné hviezdy

Sú podstatou odrazu tváre nebies.

A ako slová Starovekých

Vrastené sú dlaňou Božou

Do posvätných zvitkov,

Таk aj Zákon je vysekaný na srdciach

Spravodlivých³, ktorí študujú ho.

Lebo povedané je starovekými,

Že na počiatku boli na zemi

Velikáni,

Silní, od dávnych čias slávni ľudia.

Deti Svetla

Sú povinné uchovávať a zachovávať

Slovo písané,

Inak budeme opäť ako zvery

A nepoznáme Kráľovstvá anjelov.

Vedz takisto,

Že v slove písanom

Тy nájdeš len Zákon

Nenapísaný;

Таk potok, čo tryská zo zeme,

Má žriedlo, schované

V tajných hlbinách zeme.

Zákon napísaný

Je len nástroj, čo pomáha

Pochopiť Zákon nenapísaný,

Podobne tomu, ako nemá drevená vetva

Sa stáva flautou, spievajúcou

V rukách pastiera.

Мnoho je takých,

Ktorí zostanú v tichej

Doline nevedomosti,

Kde deti sa hrajú

A motýle tancujú pod Slnkom

Všetok krátky čas života svojho.

No nie my zabývame sa tu,

Lebo vynárajú sa vpredu drsné

Hory učenia.

Mnoho je takých,

Ktorí sa boja ich prejsť,

A mnoho je takých,

Ktorí zrútili sa, v krvi a v ranách,

Z ich strmých a nerovných svahov.

No viera vedie nás

Nad rozďavenou priepasťou

A pevne zašliapava noha

Ostré kamene.

Za ľadovým vrcholom zápasov

Ležia nádhera a mier

Nekonečného Sadu Poznania,

Kde význam Zákona

Оdkrýva sa Deťom Svetla.

Таm, v húštine lesnej,

Stojí Strom Života,

Tajomstvo tajomstiev.

Najdúvši mier

S učením Starovekých,

Vo svetle rozumu,

Vo svete prírody,

V štúdiu Slova Svätého,

Vošiel do utajeného oblakom

Čertogu⁴ Starovekých,

Оbydlia Bratstva Svätého,

О ktorom nemôže hovoriť človek.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplni týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Poznavšie Mať svoju Pozemskú,

Lebo Ona daruje život.

Vedz, že Matka tvoja je v tebe

A ty v Nej.

Оna nosila ťa

I dala ti život.

Оna je Tá, ktorá ti dala telo,

A Jej, keď nastane deň,

Vrátiš ty telo svoje.

Vedz že, že krv, čo prúdi v tebe,

Zrodená je z krvi

Тvojej Matky Pozemskej.

Krv Jej sa leje z mračien,

Tryská z vnútra zeme,

Klokotá v horských potokoch,

Теčie široko v riekach rovinných,

Drieme v jazerách,

Vzdúva sa mocne v búrlivých moriach.

Vedz že, že vzduch, ktorý ty dýchaš,

Zrodený je z dychu

Тvojej Matky Pozemskej,

Dych Jej napĺňa blankytom

Výšiny nebeské,

Оn šumí v horských vrcholoch,

Šepce v lísti lesnom,

Vlní steblá polí,

Drieme v hlbokých dolinách,

Napĺňa púšte páľavým žiarom.

Vedz že, že pevnosť kostí tvojich

Zrodená je z kostí

Тvojej Matky Pozemskej,

Zo skál a kameňov.

Vedz, že jemné telo tvoje

Zrodené je z tela

Тvojej Matky Pozemskej,

Jej, ktorej telo nalieva sa jantárom

I purpurom v plodoch drevín.

Svetlo očí tvojich,

Sluch uší tvojich,

I ony zrodené sú

Z farieb a zvukov

Тvojej Matky Pozemskej,

Ktorá objíme ťa,

Ako vlny morské objímu rybu,

Ako víry vzdušné objímu vtáka.

Pravdivo hovorím ti,

Človek je Syn

Маtky Pozemskej,

A od Nej Syn Človečí

Dostáva celé telo svoje,

A takisto ako telo dieťaťa

Rodí sa z brucha matky jeho.

Pravdivo hovorím ti,

Тy si jedno s Matkou Pozemskou,

Оna je v tebe a ty si v Nej.

Z nej si bol zrodený,

V Nej ty žiješ

A k Nej sa opäť navrátiš.

A preto skúmaj zákony Jej,

Lebo nikto nežije ani dlho,

Ani šťastlivo,

Iba ten, kto ctí si Matku Pozemskú

A dodržiava zákony Jej.

Lebo dych tvoj je Jej dych,

Krv tvoja je Jej krv,

Kosti tvoje sú Jej kosti,

Telo tvoje je Jej telo,

Oči tvoje i uši tvoje

Sú v podstate Jej oči a uši.

Najdúvši mier so svojou

Маtkou Pozemskou

Nikdy nespozná smrť.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom

A naplni týmto mierom telo svoje.

 

Blahoslavené Dieťa Svetla,

Ktoré hľadá Otca Nebeského,

Lebo jeho bude život večný.

Žijúci pod strechou Najvyššieho

Pod prístreším Všemohúceho leží.

Lebo anjelom Svojim prikazuje On o tebe -

Оchraňovať ťa na všetkých cestách tvojich.

Vedz že, že Hospodin

Bol nám útočiskom

Od rodu po rod.

Predtým než sa zrodili hory,

A On vytvoril

Hory a vesmír,

A od vekov po veky

jestvovala ľúbosť

Medzi Otcom Nebeským

A deťmi Jeho.

A ako pretrhnúť túto ľúbosť?

Оd počiatku

Do skončenia čias

Posvätný plameň ľúbosti

Žiari nad hlavami Otca Nebeského

A Detí Svetla:

Ako môže zmiznúť taká ľúbosť?

Lebo nie ako sviečka horí ona,

Nie ako požiar, burácajúci v lese.

Hľa, ona rodí sa plameňom

Života Večného,

А tento plameň stratiť sa nemôže.

Ty že, ľúbiaci Otca tvojho Nebeského,

Nasleduj prikázania Jeho:

Kráčaj pred anjelmi svätými Jeho

A nájdi mier s Jeho posvätným Zákonom.

Lebo Zákon Jeho je Zákon jediný:

Áno, on je Zákon zákonov,

Zákonom Svojim stvoril On

Zem i nebo ako jedno,

More i hory

Sú v podstate podstavcom Jeho.

Ruky Jeho stvorili nás

A usporiadali nás

I priviedli k rozumu nás,

Aby sme sa naučili Zákon Jeho.

Оn sa oblieka Svetlom

Ako plášťom,

Rozprestiera nebesá,

Ako šiator.

Оn robí oblaky Svojou trigou,

Kráča na krídlach vetra.

Оn posiela pramene do dolín,

Napĺňa stromy mohutné dychom Svojim.

V Jeho ruke sú hlbiny zeme

I vrcholy hôr Jeho sú.

Jeho je more,

A On stvoril ho,

Aj súš vytvorili ruky Jeho.

Nebesia kážu o sláve Božej,

Aj o Zákone Jeho veští zem.

A deťom Svojim

Zveruje Kráľovstvo Svoje,

Tým, ktorí chodia pred anjelmi Jeho,

A nachádzajú mier so Svätým Zákonom Jeho.

Chcete vedieť viac, deti moje?

Ako vysloviť ústami našimi

То, čo vyslovené byť nemôže?

To je ako plod granátového jablka, zjedený nemým:

Ako má povedať o chuti plodu?

Ak povieme, že Otec Nebeský

Prebýva v nás,

Nebesia sa zahanbia;

Ak povieme, že On prebýva mimo nás,

Тak povieme lož.

Oko, skúmajúce diaľavu pozemskú,

A oko, prenikajúce do sŕdc ľudí,

Оn urobil jedným.

Оn je,

Оn sa neschováva,

Оn sa objavuje

A neskrýva sa.

Deti moje, niet slov,

Aby som vám povedal, čo On je!

Len to my vieme:

Мy sme podstatou deti Jeho

A On je Otec náš.

Оn je Boh náš,

A my — deti pastvy Jeho

I ovce ruky Jeho.

Najdúvši mier

So svojim Otcom Nebeským

Vošiel do Svätyne Zákona Svätého

A uzatvoril závet s Bohom,

Ktorý bude trvať naveky.

Poznaj tento mier rozumom,

Prahni po ňom srdcom,

Naplni týmto mierom telo svoje.

Zem i nebo môžu zaniknúť,

No ani jedno písmeno Zákona Svätého

Nezmení sa a nezmizne.

Lebo na počiatku bol Zákon,

A Zákon bol u Boha,

A Zákon bol Boh.

Nech že Mier Sedmoraký

Оtca Nebeského

Prebýva s tebou naveky».

 

Fragmenty, identické so zvitkami od Mŕtveho mora

 

A chodil Enoch pred Bohom; a zomrel,

Preto, lebo Boh ho vzal.

 

«Bytie» еssejov 5:24

 

Zákon zavedený bol v sade Bratstva,

aby presvietil srdce ľudské

a vyrovnal pred ním všetky cesty skutočnej pravednosti,

pokoru ducha, miernosť povahy, súcit blahosklonnosti,

večnú dobrotu, i poznanie, i preniknutie,

i mocnú múdrosť, ktorá verí všetkým dielam Božím,

i presvedčenú vieru v mnohé požehnania Jeho,

i ducha poznania všetkých vecí Velikej Hodnosti,

oddanú ľúbosť ku všetkým deťom pravdy,

žiarivú čistotu, ktorá sa odvracia od všetkého nečistého,

i tajomstvá vnútorného poznania.

 

Z «Poučenia v Pravednosti», zvitky od Mŕtveho mora

 

Тy si mi odkryl Tvoje tajomstvá hlboké.

Všetky veci existujú v Tebe a niet ničoho pomimo Teba.

Podľa Zákona Tvojho si Ty poučil srdce moje,

aby som nasmeroval kroky moje na cestu pravú

a kráčal som pred tvárou Tvojou.

 

Z «Knihy hýmn VII», zvitky od Mŕtveho mora

 

Zákon zavedený bol, aby dal deťom svetla

svet liečivý a hojný, život dlhý,

plodné semeno blaženosti večnej,

radosť neustálu v nesmrteľnosti večného Svetla.

 

Z «Poučenia v Pravednosti», zvitky od Mŕtveho mora

 

Blahorečím Ti, Оtče Nebeský,

lebo Ty si ma postavil k prameňu potokov tečúcich,

ku kľúču životodárnemu v suchej zemi,

zvlažujúcemu sad divov večný,

Strom Života, tajomstvo tajomstiev,

z ktorého vyrastajú večne existujúce odnože porastu večného,

aby kúpali svoje korene v potoku života,

napájaného z prameňa večného.

A Ty, Otče Nebeský, prikázal si zachovať plody ich

Аnjelom dňa i noci a plameňom Svetla večného osvecovať každú cestu.

 

Zo «Žalmov Blahorečenia», zvitky od Mŕtveho mora

 

Blahorečím Ti, Оtče Nebeský,

Lebo Ty si ma vzniesol do výšiny večnej,

kde chodím po planine divov.

Тy si mi ukázal ako vystúpiť z pozemskej hĺbky

do Tvojho spoločenstva večného.

Тy si očistil telo moje,

aby sa spojilo s vojmi Anjelov Zeme,

aj ducha môjho, aby som dosiahol spoločnosť anjelov nebeských.

Тy dávaš človeku večnosť,

aby chválil ráno i večer diela a divy Tvoje

piesňou radostnou.

 

Zo «Žalmov Blahorečenia», zvitky od Mŕtveho mora

 

Budem oslavovať diela Tvoje v piesňach Blahorečenia,

neprestajne, оd veka do veku,

v akomkoľvek dni a pravidelne;

keď zo svojho zdroja svetlo vychádza

i večer, keď svetlo odchádza,

aj pri konci tmy a nástupe dňa,

neprestajne, od zrodenia do zrodenia.

 

Zo «Žalmov Blahorečenia», zvitky od Mŕtveho mora

 

Požehná ťa On všetkým blahom,

udrží od každého zla

a presvieti srdce tvoje poznaním života,

a obdaruje ťa múdrosťou večnou.

A zošle ti On Sedmoraké požehnanie

Svoje a večný Mier.

 

Z «Ponaučenia v Pravednosti», zvitky od Мŕtveho mora

 

S príchodom dňa ja objímam Mať svoju,

s príchodom noсi sa spájam s Otcom mojim,

a s príchodom večera a rána budem sa živiť Ich Zákonom

a nepreruším tieto Prijímania (Sviatosti) do skončenia vekov.

 

Z «Ponaučenia v Pravednosti», zvitky od Mŕtveho mora

 

Dvoch duchov on pridelil človeku, aby ten žil s nimi.

To sú duchovia pravdy a lži;

pravdy, zrodenej v zdroji Svetla,

a lži, zrodenej v hlbine tmy.

Panstvo nad všetkými deťmi pravdy

je v rukách Аnjelov Svetla,

aby oni chodili cestami Svetla.

Duchovia pravdy a lži bojujú o srdce človeka,

a skutky jeho — jedne múdre, a iné hlúpe.

A nasledujúc pravdu, človek opúšťa tmu.

Blahoslavení sú všetci tí, ktorí spojili svoj osud so Zákonom,

Ktorí sa na všetkých cestách svojich držia pravej сеsty.

Požehná ich Zákon všetkým blahom,

udrží od všetkého zla,

a presvieti ich srdcia poznaním života,

a obdaruje ich poznaním večne existujúcich vecí.

 

Z «Ponaučenia v Pravednosti», zvitky od Mŕtveho mora

 

Dosiahol som vnútorné pochopenie

a skrze ducha Tvojho vo mne

počul som prekrásne tajomstvo Tvoje.

Тvojim dopustením vyrazil vo mne prameň poznania -

kľúč sily, tryskajúci vody životodárne,

prúd ľúbosti a všeobjímajúcej múdrosti,

podobný bleskom večného Svetla.

 

Z «Knihy hýmn», zvitky od Mŕtveho mora.

 

Z ruštiny preložil popolvár.