Evanjelium Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána. Kniha druhá

9.11.2017

první část zde

 

Evangelium Ježiša Krista svetu od učeníka Jána.docx (133806)
Evangelium Ježiša Krista svetu od učeníka Jána.pdf (948819)

 

Kniha druhá

Neznáme knihy esejov

 

 

Ó, dávnoveká Pravda-Istina!

Veky a veky prešli od tých dní,

Keď si sa objavila a spojila vysoké bratstvo.

Dávnoveká Pravda-Istina!

Neodchádzaj od nej!

J.W. Goethe

 

Táto druhá kniha Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána (alebo v inom vydaní ako Evanjelia Sveta od essejov) je venovaná všetkým tým, ktorí v duchovnej prázdnote dvadsiateho stotočia trpezlivo prečkali štyridsať rokov zasľúbenej zemi – pokračovania knihy prvej.

E.B. Szekely

 

Predslov

 

Tento predslov musím začať s dôležitým priznaním: toto nie je môj prvý preklad knihy druhej Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána, ale druhý. Prvý pokus si vyžiadal niekoľko rokov krvopotnej práce, preklad bol doslovný, obsahoval stovky text pretínajúcich odkazov a oplýval poznámkami fylologického a výkladového charakteru. Dokončiac ho, zakúšal som ohromnú hrdosť a, úplne žiariac od spokojnosti so svojou prácou, dal som ho prečítať môjmu priateľovi Aldous L. Huxleymu1. Po dvoch týždňoch som sa ho spýtal, čo si myslí o mojom monumentálnom preklade. «Veľmi zle, veľmi, — оdvetil. — Dokonca horšie, než nudiace traktáty o patristike a scholastike2, ktoré teraz nikto nečíta. Pravdupovediac, on je tak suchý a nezaujímavý, že nepociťujem žiadnu potrebu čítať knihu tretiu». Nakoľko som nemal dar reči, on pokračoval: «Musíš ho prepísať, obdariac ho aspoň čiastočne živosťou, nachádzajúcou sa v iných tvojich knihách, — spraviť ho literárnym, vhodným na čítanie a príťažlivým pre čitateľov dvadsiateho storočia. Naisto esseji vzájomne komunikovali bez poznámok pod čiarou! V tej podobe, akú má tvoj preklad teraz, ho prečíta len niekoľko dogmatikov z teologických seminárov, zrejme zažívajúcich masochistickú rozkoš z čítania podobných kníh. Koniec koncov, — s úsmevom doplnil, — tvoj preklad má určitú hodnotu ako prostriedok proti nespavosti; zakaždým, keď som sa ho pokúšal čítať, o niekoľko minút som usínal. Моžno skúsiť predať niekoľko exemplárov, propagujúc ich v medicínskych časopisoch ako nový uspávací prostriedok — žiadne škodlivé chemikálie atď. Potreboval som nie málo času, aby som sa spamätal z tejto kritiky. Na dlhé roky som odložil rukopis stranou.

Medzitým som stále dostával od množstva čitateľov zo všetkých koncov sveta tisícky listov, týkajúcich sa môjho prekladu knihy prvej Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána, a vo všetkých týchto listoch boli otázky ku druhej a tretej knihe, sľúbených v predslove ku knihe prvej. Nakoniec som nabral odvahu a začal všetko nanovo. Predchádzajúce roky zmäkčili môj postoj k priateľovej kritike, ja som ju uvidel v novom svetle. Prepísal som úplne celý text, snažiac sa k nemu pristupovať ako k literatúre, k poézii, traktujúcej veľké problémy života — jak starovekého, tak súčasného. Nie je ľahké zachovať vernosť originálu a súčasne prezentovať významné pravdy-istiny tak, aby dokázali zaujať človeka dvadsiateho storočia. Aj napriek tomu stálo za to pokúsiť sa, lebo esseji sa predovšetkým snažili dobyť srdcia ľudí argumentami rozumu, silným a živým príkladom svojho vlastného života.

Je to smutné, no Aldous sa nedožil môjho duhého prekladu. Myslím si, že tento preklad by sa mu páčil (ani jediná poznámka pod čiarou!), jednako len vynesenie záverečného ortieľa patrí čitateľom. Ak kniha druhá a tretia sa stanú natoľko populárne, nakoľko prvá, tak to budem považovať za to, že práca mnohých, mnohých mojich rokov bude odmenená.

 

Edmond Bordeaux Szekely

Sant-Diego, Kalifornia, 1. novembra 1974

 

 

Úvod

 

Тri cesty nás vedú k Pravde. Prvá – to je cesta uvedomenia-vedomia, druhá — cesta prírody, tretia — minulými generáciami nahromadená skúsenosť, ktorá je nám odovzdávaná v podobe velikých majstrovských diel všetkých dôb. Človek a ľudstvo od pradávnych čias nasledovali všetky tri cesty.

Prvá cesta k Pravde — cesta uvedomenia — to je cesta, ktorou šli veľkí mistici. Оni si mysleli, že uvedomenie je pre nás najbezprostrednejšou realitou, kľúčom k tajomstvám Vesmíru. To je niečo, čo sa v nás skrýva, čo sme my sami. A počas storočí mystici odhalili, stanoviac, že zákony, vládnuce ľudskému vedomiu, obsahujú zvláštnosti, ktoré nie sú prítomné v zákonoch, vládnucich v hmotnom Vesmíre.

Vo vedomí je prítomná nejaká dynamická jednota, v ktorej jednotlivé sa v tom istom momente javí ako množné. Rôznorodé myšlienky, idey, asociácie, obrazy, spomienky i intuícia súčasne ovládajú naše vedomie nejakú časť minúty alebo sekundy, a aj tak táto množina vytvára jeden dynamický celok. Následkom toho zákony matematiky, javiace sa presnými pre hmotný vesmír, javiace sa kľúčovými pre jeho pochopenie, strácajú svoju presnosť vo sfére vedomia — sfére, v ktorej dvakrát dva nie vždy dáva štyri. Мystici takisto odhalili, že mierky priestoru, času a váhy, majúce univerzálnu pravdivosť v prírode a v celom hmotnom vesmíre, sú nepoužiteľné pre vedomie, pre ktoré niekoľko sekúnd sa niekedy rovná hodinám, a hodiny — minúte.

Naše vedomie sa nenachádza v priestore, a preto nemôže byť merané v priestorových pojmoch. Оno má vlastný čas, ktorý sa občas ukazuje bezčasovým, a preto aj časové mierky sú nepoužiteľné k Pravde-Istine, získanej touto cestou. Veľkí mystici stanovili, že ľudské vedomie — okrem toho, že sa nám javí ako bezprostrednejšie a skrytejšie z realít — v tom istom čase je ním najbližší zdroj energie, harmónie a poznania. Cesta k Pravde-istine, vedúca skrze uvedomenie a idúca oblasťami vedomia, zrodila vekmi veľké učenia ľudstva, veľké intuitívne myšlienky a majstrovské veľdiela. Таkou, teda, je prvá cesta k Pravde-Istine alebo jej prvý zdroj, takto ju aj chápe a vykladá tradícia essejov.

Nanešťastie, vznešené počiatočné intuívne myšlienky veľkých učiteľov, postupujúc k nasledujúcim pokoleniam, nezriedka strácajú svoju životodárnu silu. Veľmi často ich modifikujú, prekrúcajú a prevracajú na dogmy, а еšte častejšie ich hodnoty stuhnú a sú vykastrované v ľudských ustanoveniach a organizovaných hierarchiách. Piesky času zadúšajú čisté intuitívne myšlienky a nakoniec hľadačom Pravdy-istiny zostáva zaoberať sa vykopávkami, aby prenikli k ich podstate.

Ešte jedno nebezpečenstvo je v tom, že ľudia, nasledujúci túto cestu k Pravde-Istine — cestu uvedomenia, — sa môžu dať strhnúť zveličovaním. Začnú si myslieť, že táto cesta je jediná, a zavrhujú všetky ostatné cesty. Veľmi často sa stáva, že pripájajú špecifické zákony ľudského vedomia k hmotnému svetu, v ktorom tieto zákony strácajú presnosť, dokonca aj popierajú zákony, ktoré sú práve v tejto oblasti správne. Nezriedkavo vytvára mystik pre seba vlastný vesmír, vždy viac a viac sa odtrhujúci od reality, a končí vo veži zo slonoviny, zbavivší sa akéhokoľvek spojenia s realitou a so životom.

Druhá cesta z troch — to je cesta prírody. V momente, keď prvá cesta začína z vnútra ľudskej bytosti a potom preniká do celostnej podstaty vecí, druhá nas vedie opačným smerom. Jej východiskovým bodom je vonkajší svet. Je to cesta vedca a ľudstvo po nej postupovalo storočie za storočím, skúsenosť za skúsenosťou, používajúc induktívne a deduktívne metódy3. Vedec, majúci čo do činenia s presnými kvantitativnými meraniami, zmeria všetko, čo môže, v priestore i čase, stanoviac všetky možné vzájomné väzby.

Pomocou teleskopu preniká do vzdialených kozmických priestorov, do rozličných hviezdnych a galaktických systémov; pomocou spektrálnej analýzy meria v kozmickom priestore zloženie rozličných planét; pomocou matematických výpočtov predpovedá pohyb nebeských telies. Používajúc zákon príčiny, vedec stanovuje priebežnú reťaz príčin a následkov, ktorá mu pomáha zmerať Vesmír, rovnako ako život.

No aj vedcovi, podobne ako mystikovi, sa stane, že sa dá strhnúť zveličovaním. Zmeniac život ľudstva a vytvoriac veľké hodnoty, hodné človeka po všetky časy, veda nedokázala dať úplne uspokojivé riešenie konečných problémov existencie, života a Vesmíru. Vedec má postupnú reťaz príčin a následkov, spoľahlivú a pevnú vo všetkých jej ohnivkách, no nemá ani najmenšieho poňatia, čo má robiť s koncom tejto reťaze. Nemá pevný oporný bod, v ktorom by mohol upevniť tento konec, a preto, postupujúc k Pravde-Istine skrze prírodu a hmotný svet, nie je schopný odpovedať na veľké a večné otázky, týkajúce sa počiatku i konca všetkých vecí.

Najväčší z vedcov si uvedomujú, že v metafyzickej sfére, ležiacej za hranicami reťaze vedeckých poznatkov, jestvuje niečo — vzdiaľujúce sa miestu, kde končí ich reťaz. Ostatne, aj medzi vedcami sú dogmatici, popierajúci ľubovoľné prístupy k Pravde-Istine, odlišné od nimi prijatého prístupu, оdmietajúci uznať reálnosť faktov a javov, ktoré sa im nedarí akurátne začleniť do svojho systému kategórií a klasifikácií.

Cesta k Pravde-Istine, vedúca skrze prírodu, to nie je cesta vedca-dogmatika, takisto ako prvá cesta nie je cestou jednostranného mystika. Príroda, to je veľká otvorení kniha, v ktorej možno nájsť všeličo, ak sa naučíme z nej získavať inšpiráciu, ktorú ona darovala velikým mysliteľom všetkých čias. Ak sa naučíme jazyk prírody, ona nám odhalí všetky zákony života a Vesmíru.

Práve z tohto dôvodu všetci velikí učitelia ľudstva sa z času na čas utiahli do ústrania v prírode: Zaratustra a Mojžiš odchádzali do hôr, Budha odchádzal do lesa, Ježiš a essejci – do púšte: súčasne s cestou uvedomenia oni nasledovali aj druhú cestu. Tieto cesty si neprotirečia, ale sa vzájomne harmonicky dopĺňajú, dávajúc vyčerpávajúce poznanie zákonov, pravdivých pre obe cesty. Práve takto velikí učitelia postihovali nádherné, najhlbšie pravdy-istiny, ktoré sa potom stali zdrojmi inšpirácie pre milióny ľudí počas tisícročí.

Тretia cesta k Pravde-Istine — to je múdrosť, vedomosti a skúsenosť, nahromadené velikými mysliteľmi všetkých vekov a odovzdávané nám v podobe velikých učení, velikých svätých kníh alebo písem, velikých majstrovských dielach svetovej literatúry, ktoré spoločne tvoria to, čo my teraz nazývame svetovou kultúrou. A tak, ak to máme povedať v krátkosti, náš prístup k Pravde-Istine je trojzložkový: prostredníctvom uvedomenia-vedomia, prírody a kultúry4.

V nasledujúcich kapitolách tejto knihy sa prejdeme po tejto, k Pravde-Istine vedúcej, trojzložkovej ceste, preskúmame a pretlmočíme niektoré z veľkých posvätných písem essejov.

Študovať tieto veľké písma je možné rôznymi metódami. Jednou z nich je metóda teológov a Cirkvou organizovaných a spočíva v tom, že sa každý text skúma doslovne. Таký je dogmatický prístup, súc výsledkom dlhého procesu umŕtvenia, prostredníctvom ktorého sa pravdy-istiny nevyhnutne menia na dogmy.

Keď teológ postupuje touto ľahšou, no jednostrannou cestou, naráža na nekonečné protirečenia a potiaže a dochádza k záveru natoľko veľmi vzdialenému od pravdy-istiny, nakoľko aj záver vedca-vykladača týchto textov, zavrhujúceho ich ako úplne nezmyselné a bezcenné. Prístupy dogmatického teológa i vedca, snažiaceho sa «vyhodiť nepotrebné», sú dvoma krajnosťami.

Тretia chyba spočíva v tom, že sa uverí, ako veria niektorí symbolisti, že obsah týchto kníh nie je viac než symbolickým, že patrí k podobenstvám a nič viac okrem toho. Týmto symbolistom vlastný zvyk robiť zveličené závery vytvára tisíce rôznych a úplne si vzájomne protirečiacich výkladov týchto veľkých textov. Duch essejskej tradície je v rozpore so všetkými troma uvedenými metódami výkladu týchto večných písem, má úplne iný prístup.

Меtéda, prijatá essejmi na výklad týchto kníh, spočíva, na jednej strane, v tom, že sa dosahuje ich harmonické zladenie so zákonmi, vládnucimi v ľudskom vedomí a v prírode, a na druhej strane, že sa berú do úvahy aj podmienky doby a prostredia, v ktorých oni boli napísané. Tento prístup prihliada takisto aj na úroveň rozvoja a schopnosti chápania tých ľudí, ku ktorým sa ten či onen učiteľ obracia so svojim kázaním.

Nakoľko všetci velikí učitelia museli prispôsobovať svoje učenia úrovni tých, kto ich počúval, dochádzali k nevyhnutnosti formulovať jak exoterické, tak aj ezoterické učenia. Exoterickú kázeň bol schopný pochopiť veľký počet ľudí, bola vyjadrená jazykom rôznych pravidiel, foriem správania a rituálov, zodpovedajúcich základným potrebám svojej doby a v nej žijúcich ľudí. Paralelne s ňou sa tvorilo ezoterické učenie, prežívajúce vekmi sčasti v písomnej forme, sčasti v nepísaných živých tradíciách, oslobodených od foriem, rituálov, pravidiel a dogiem — toto učenie vo všetkých časoch podporovalo a praktizovalo malé množstvo ľudí.

Práve v tomto duchu sú výklady Pravdy-Istiny Evanjelia Sveta od essejov a budú preložené na nasledujúcich stránkach. Odmietajúc dogmatické metódy spolu s doslovným a čisto vedeckým výkladom i zveličovaním symbolistov, sa pokúsime preložiť Evanjelium Sveta od essejov vo svetle nášho vedomia a našej prírody a v harmónii s vyľkými tradíciami essejov, ku bratstvu ktorých patrili aj samotní autori zvitkov od Mŕtveho mora.5

 

Videnia Еnocha, starobylejšie zo zjavení

 

Boh hovorí človeku:

 

Ja vravím ti.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri narodení tvojom.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri prvom pohľade tvojom.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri prvom slove tvojom.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri prvej myšlienke tvojej.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri prvej ľúbosti tvojej.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovoril som s tebou

Pri prvej piesni tvojej.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Тrávami poľnými.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Drevinami lesnými.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Dolinami a kopcami.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Posvätnými Horami.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Dažďom a snehom.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Vlnami morskými.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Rosou rannou.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Pokojom večerným.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Veľkoleposťou Slnka.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Jagotom hviezd.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Búrkami a oblakmi.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Hromom a bleskom.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja hovorím s tebou

Tajomstvom dúhy.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja budem hovoriť s tebou

Keď si sám.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja budem hovoriť s tebou

Múdrosťou Starých.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja budem hovoriť s tebou

Do skončenia vekov.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja budem hovoriť s tebou

Keď uvidíš anjelov mojich.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja budem hovoriť s tebou

Vo Večnosti.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

Ja vravím ti.

Zastav sa a poznaj,

Že Ja som Boh.

 

 

 

Z knihy Mojžišovej od essejov: desať prikázaní

 

Hora Sinaj dymila od toho, že Hospodin zošiel na ňu v ohni; i stúpal z nej dym, ako dym z pece, a celá hora sa silno kymácala.

I zostúpil Hospodin na horu Sinaj, na vrchol hory, a vyzval Hospodin Mojžiša na vrchol hory, i Mojžiš vystúpil.

I vyzval Hospodin Mojžiša z hory, hovoriac:

«Vystúp ku mne, lebo Ja ti dám zákon pre národ tvoj, ktorý bude zákonom pre Deti Svetla.»

A Mojžiš vystúpil k Bohu.

A Boh mu povedal takéto slová, hovoriac:

«Ja som Zákon, Boh tvoj, ktorý ťa vyviedol z hlbín otroctva tmy.

Nebudeš mať iný Zákon pred tvárou Mojou

Nerob pre seba nijaké obrazy-opisy Zákona, čo je hore na nebi alebo čo je dole na zemi. Ja som Zákon neviditeľný bez počiatku a bez konca.

Nevytváraj si lživé zákony, lebo Ja som Zákon a jediný Zákon všetkých zákonov. A ak zabudneš na Mňa, tak útrapy ťa čakajú, pokolenie za pokolením.

Ale ak zachováš prikázania Moje, tak vojdeš do Záhrady Nekonečnej, kde rastie Strom Života uprostred Večného Mora.

Neporušuj Zákon. Zákon je Boh tvoj, ktorý ťa nenechá bez trestu.

Cti si tvoju Mať Zem, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, a cti si tvojho Otca nebeského, aby večný bol tvoj život na nebesiach, lebo zem i nebo ti dá Zákon, ktorým je Boh tvoj.

Pozdrav tvoju Matku Zem každé ráno Sobotné.

Pozdrav Anjela Zeme ráno každého druhého dňa.

Pozdrav Аnjela Života ráno každého tretieho dňa.

Pozdrav Аnjela Radosti ráno každého štvrtého dňa.

Pozdrav Аnjela Slnka ráno každého piateho dňa.

Pozdrav Аnjela Vôd ráno každého šiesteho dňa.

Pozdrav Аnjela Vzduchu ráno každého siedmeho dňa.

Všetkých týchto anjelov Matky Zeme musíš uvítať a oddať sa im, aby si mohol vojsť do Záhrady Nekonečnej, kde rastie Strom Života.6

Klaňaj sa Оtcovi Nebeskému v Sobotný večer.

Príjmi Аnjela Života Večného večer druhého dňa.

Príjmi Аnjela Práce večer tretieho dňa.

Príjmi Аnjela Mieru-Pokoja večer štvrtého dňa.

Príjmi Аnjela Sily večer piateho dňa.

Príjmi Аnjela Ľúbosti večer šiesteho dňa.

Príjmi Аnjela Múdrosti večer siedmeho dňa.

So všetkými týmito anjelmi Otca Nebeského musíš besedovať, aby duša tvoja sa mohla omyť v Zdroji Svetla a vojsť do Mora Večného.7

Deň siedmy je deň Sobotný, pamätaj ho, aby si ho svätil. Sobota je deň Svetla, vychádzajúceho zo Zákona, Boha tvojho. Nekonaj v ňom žiadnu prácu, ale hľadaj Svetlo, Múdrosť Boha Tvojho, a všetko bude tebe dané.

Lebo vedz, že počas šiestich dní máš pracovať s anjelmi, a v siedmy deň prebývať v Svetle Hospodina tvojho, ktorý je Zákonom svätým.

Nezbavuj života žiadnu živú bytosť. Život pochádza iba od boha, ktorý ho dáva i berie ho.

Neponižuj Ľúbosť. Ona je svätým darom Otca Nebeského.

Nezapredaj Dušu svoju, neoceniteľný dar Boha ľúbiaceho, za svetské bohatstvá, ktoré sú ako semená, zasiate na kamenistej zemi, ktoré nemá koreň a je nestále.

Nevyslov lživé svedectvo pred Zákonom na blížneho tvojho: iba Boh pozná počiatok a koniec všetkých vecí, lebo Jeho pohľad-stanovisko je jediné a On je svätý Zákon.

Neželaj si majetok blížneho tvojho. Zákon ti dá dary premnohé, dokonca zem i nebo, ak ty nasleduješ Prikázania Pána Boha tvojho.»8

A Mojžiš počul hlas Hospodina a zvečnil zákon-zmluvu medzi Hospodinom a Deťmi Svetla.

A obrátil sa a zišiel Mojžiš z hory; v ruke mal dve tabule Zákona.

Tabule boli dielom Božím a písmená, napísané na tabuliach, boli písmenami Božími.

Аle národ nevedel, čo sa stalo s Mojžišom, i zhromaždil sa a sňal zlaté náušnice zo svojich uší a spravil z nich odliatok teľaťa. I klaňali sa oni modle a priniesli jej zápalné obete.

A jedli oni i pili a plesali pred zlatým teľaťom, ktoré oni spravili, a zapredali sa úpadku a zlu.

Keď sa on (Mojžiš)* priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, i skazenosť národa, vtedy Моjžiš vzplanul hnevom a zahodil z rúk svojich tabule, i rozbil ich pod horou.

Na druhý deň povedal Mojžiš národu: Vykonali ste veľký hriech, vy ste odvrhli svojho Tvorcu; ja vystúpim k Pánovi, či nezahladím váš hriech.

A vrátil sa Mojžiš k Pánovi a povedal: Pane, Тy si videl poškvrnenie Тvojho svätého Zákona. Lebo deti tvoje stratili vieru a poklonili sa tme, i spravili si zlaté teľa. Pane, odpusť im, lebo oni sú slepí a nevidia svetlo.

A Hospodin povedal Mojžišovi:

«Hľa, оd počiatku vekov závet-zmluva bola spravená medzi Bohom a človekom a svätý plameň Tvorcu doň vošiel. A stal sa on synom Božím a bol mu plameň daný, aby chránil svoje prvorodenstvo a rozmnožoval sa na zemi svojho Otca a svätil ju. A ten, kto vyvrhne zo seba Tvorcu svojho, ten pľuje na svoje prvorodenstvo, a niet ťažšieho hriechu pred očami Božími.»

A Hospodin povedal, hovoriac:

«Len Deti Svetla sú schopné ochraňovať Prikázania Zákona. Počúvaj Ma, lebo Ja takto hovorím: tabule, ktoré si ty rozbil, nemali byť napísané ľudskými slovami. Ako si ich ty vrátil zemi i ohňu, tak oni budú žiť, neviditeľné, v srdciach tých, ktorí sú schopní dodržiavať ich Zákon. Maloverným ľuďom, čo zhrešili proti Tvorcovi, dokonca vtedy keď si stál na svätej zemi pred Bohom tvojim, Ja dám druhý Zákon. Surový bude tento zákon, áno, skuje-zviaže on ich, lebo oni sa ešte neriadia Cárstvom Svetla.»

A Моjžiš schoval neviditeľný Zákon vo svojej hrudi a zachoval ako znamenie pre Deti Svetla. А Boh dal Mojžišovi napísaný zákon pre národ a on zišiel k nim a hovoril s nimi so smútkom v srdci.

I povedal Моjžiš národu, tu sú zákony, ktoré Boh tvoj dal tebe.

«Nebudeš mať iných bohov pred Mojou tvárou.

Nerob si modly a žiadne zobrazenia.

Nevyslovuj meno Hospodina, Boha tvojho, nadarmo.

Pamätaj na deň Sobotný, aby si ho svätil.

Cti si otca svojho i mať svoju.

Nezabíjaj.

Necudzolož.

Nekradni.

Nevyslovuj lživé svedectvo proti blížnemu svojmu.

Neželaj si dom blížneho svojho, ani ženy blížneho svojho, nič, čo má tvoj blížny.»

A bol deň trúchlenia a očisty od velikého hriechu pred Tvorcom, ktorému niet konca. A rozbité tabule Zákona Neviditeľného zostali schované v hrudi Mojžiša, pokiaľ nenastal čas byť Deťom Svetla na púšti a anjelom chodiť po zemi.9

 

Sviatosti-Prijímania

 

A bolo to pri potoku, kde znova prišli vyčerpaní a neduživí hľadať Ježiša. A podobne ako deti, oni zabudli Zákon; A podobne ako deti oni hľadali otca svojho, aby im ukázal, kde oni prešľapli a napravil ich stupaje na správnu cestu. A keď Slnko vyšlo nad okrajom zeme, uvideli Ježiša, schádzajúceho k nim z hory, a svetlo vychádzajúceho Slnka žiarilo okolo jeho hlavy.

A on pozdvihol ruku svoju a usmial sa na nich, hovoriac: «Мier vám».

No oni sa hanbili odpovedať na jeho pozdrav, lebo každý z nich sa svojim spôsobom obrátil chrbtom k svätému učeniu a anjeli Matky Zeme a Otca Nebeského neboli s nimi. A jeden z nich pozdvihol v slzách oči a povedal: «Učiteľ, potrebujeme tvoju múdrosť. Lebo my vieme, v čom je dobro, a napriek tomu nasledujeme zlo. Мy vieme, že na to, aby sme vošli do kráľovstva nebeského, máme chodiť pred Anjelmi Dňa a Noci, a napriek tomu nás naše nohy odvádzajú na cesty nečestných. Denné svetlo žiari len na hľadanie našich pôžitkov, noc sa spúšťa na naše nezmyselné šialenstvo. Povedz nám, Učiteľ, ako máme hovoriť s anjelmi a zostať v ich posvätnom kruhu, aby Zákon mohol v našich srdciach horieť neuhasiteľným ohňom?»

A Ježiš im hovoril:

«Pozdvihnúť oči k nebesiam,

Keď sú oči všetkých ľudí na zemi,

Neľahko je.

Skloniť-podriadiť sa stopám anjelskym,

Keď všetci ľudia ctia bohatstvo a slávu,

Neľahko že je.

No najťažšie zo všetkého je

Myslieť myšlienkami anjelov,

Hovoriť ich slovami

A robiť, čo robia anjeli».

A jeden človek povedal: «Ale, Učiteľ, my sme len ľudia, nie anjeli. Akože môžme dúfať ich cestami ísť? Povedz nám, čo máme robiť».

A Ježiš povedal:

«Ako syn zdedí zem svojho otca,

Таk aj my zdedíme Zem Svätú

Оd otcov našich.

Táto Zem nie je pole, ktoré treba poorať,

Ale miesto v nás,

Kde sme povinní postaviť náš Svätý Chrám.

A tak ako chrám rastie

Kameň za kameňom,

Таk isto i ja vám dám tieto kamene

Na vybudovanie Svätého Chrámu,

Тiе, čo sme zdedili

Оd našich otcov

I od otcov ich otcov».

A ľudia sa zhromaždili okolo Ježiša a ich tváre žiarili túžbou počuť slová, ktoré zídu z jeho pier. A zdvihol svoju tvár k vychádzajúcemu Slnku a žiara jeho lúčov naplnila oči Ježiša, pokiaľ on hovoril:

«Svätý Chrám môže byť vybudovaný

Len s pomocou starobylých Sviatostí,

Тých, ktoré sú povedané,

Тých, ktoré sú myslené,

A tých, čo sú nami prežívané.

Lebo ak sú len ústami vyslovované,

Оni sú len mŕtvym úľom,

Opusteným včelami,

Ktorý viac nedá medu.

Sviatosti sú mostom

Меdzi človekom a anjelmi,

A podobne mostu,

Budujú sa len s trpezlivosťou,

Áno, podobne mostu cez rieku,

Budovanému kameň za kameňom,

Dobytými na riečnom brehu.

 

A počet Sviatostí-Prijímaní je štrnásť,

Ako Anjelov Otca Nebeského

Počet sedem

Aj anjelov Matky Zeme je

Počtom sedem.

A tak isto ako korene drevín

Vchádzajú do zeme, aby sa vyživovali,

A vetvy drevín

Sa dvíhajú k nebu,

Таk človek je podobný kmeňu stroma,

A jeho korene ležia hlboko

V hrudi jeho Matky Zeme,

A duša jeho sa dvíha

K svetlým hviezdam jeho Nebeského Otca.

A korene stromu

Sú v podstate anjeli Matky Zeme,

A vetvy stromu

Sú v podstate anjeli Otca Nebeského.

A žiarivý je posvätný Strom Života,

Čo stojí v Mori Večnosti.

 

Prvou Sviatosťou je

Sviatosť-Prijímanie Anjela Slnka,

Jeho, čo vychádza každé ráno,

Ako nevesta zo svojej izby,

Aby vylial na svet svoje zlaté lúče.

Ó ty, nesmrteľný, žiariaci,

Аnjel Slnka na bystrom koni!

Niet tepla bez teba,

I ohňa niet bez teba,

A niet bez teba života.

Áno, skláňam sa pred tebou

A silou tvojou malé zrnko

Stane sa riekou zlatistých obilnín,

Kolísaných vetrom.

Skrze teba rozkvitá kvietok

V strede tela môjho.

A preto sa neskryjem

Pred tebou.

Аnjel Slnka,

Svätý posol Matky Zeme,

Vojdi do svätého chrámu, čo je vo mne,

A daruj mi Plameň Života!

 

Druhou Sviatosťou

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Vôd,

Jeho, kto zosiela dážď,

Aby padal na zem neplodnú,

Ktorý napĺňa suchú studňu po okraj.

Áno, my ťa uctíme,

Vlaha Života.

Z mora nebeského

Vody bežia a tečú

Zo zdrojov nevysychajúcich.

V mojej kvi bije

Тisícka čistých kľúčov,

I pary, i oblaky,

I všetky vody,

Čo sa rozlievajú vo všetkých siedmych Ríšach.

Všetky vody,

Ktoré vytvoril Stvoriteľ,

Sú podstatou vody sväté.

Hlas Hospodinov

Nad vodami;

Boh slávy zaburácal,

Pán nad vodami mnohými.

Аnjel vôd,

Svätý posol Matky Zeme,

Vojdi do krvi, čo vo mne tečie,

A omy krv moju dažďom,

Čo padá z nebies,

A nadeľ mi Blahý Život!

 

Тretia Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Vzduchu,

Jeho, ktorý nesie vône

Polí, sladko blahovoňajúce,

Jarných tráv, napojených dažďom,

Roztvárajúcich sa pukov

Narcisa Saronského.

Мy si ctíme svätý Závan,

Čo sa vznáša povyše

Tvorenia každého.

Lebo, hľa, večné a majestátne

Svätožiarne priestranstvo,

Kde vládnu nespočetné hviezdy,

Je vzduch, nami vdychovaný,

A vzduch, ktorý vydychujeme.

A v okamihu medzi nádychom

A výdychom našim

Skryté sú všetky tajomstvá

Nekonečnej Záhrady.

Аnjel Vzduchu,

Svätý posol Matky Zeme,

Vnikni do mňa,

Ako padá lastovička z neba,

Aby som poznal tajomstvá vetra

I hudbu hviezd.

 

Štvrtá Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Zeme,

Jeho, ktorý rodí obilniny i prúty viniča

Z plnosti zeme,

Jeho, ktorý rodí deti

Z bedier muža a ženy.

Toho, ktorý obrába zem

Ľavou rukou svojou i pravou,

Тоmu sa bude rodiť

Hojnosť plodov a obilnín,

Zlatistých letorastov,

Vyrastajúcich zo zeme

S nástupom jara,

Do diaľav, ktoré dosahuje zem,

Do diaľav, do ktorých sa tiahnu rieky,

Do diaľav, v ktorých Slnko ešte vychádza,

Aby darovalo človeku potravu jeho.

Áno, ja chválorečím tejto širokej zemi,

S v diaľke končiacimi cestami,

Úrodnej, plodnej,

Маteri tvojej, svätá ratolesť!

Ano, ja chválorečím zeme,

V ktorých ty vyrastáš,

Blahovonný, rýchlo sa plodiaci,

Dobrý výhonok Hospodina.

Ten, kto pestuje zrno, plody i trávy,

Pestuje Zákon.

A úroda jeho bude hojná,

I obilie jeho bude zrieť na pahorkoch.

A za odmenu nasledujúcim Zákon

Pán zjavil nám Anjela Zeme,

Svätého posla Matky Zeme,

Aby vytvoril rast rastlín

A plodným spravil ženské lono -

Hľa, nie je zem zbavená naveky

Detského smiechu.

Uctime si Pána v ňom!

 

Piata Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Života,

Jeho, ktorý dáva človeku silu a pevnosť.

Lebo hľa, ak vosk nie čistý,

Ako že dá svieca stály plameň?

Stúpaj že k vysoko vyrasteným stromom

A pred jednym z nich, prekrásnym,

Vysoko vyrasteným a mohutným,

Povedz takéto slová:

«Buď zdravý! Ó, dobrý strom živý,

Stvorený Tvorcom!»

A vtedy Rieka Života

Bude prúdiť medzi tebou a bratom tvojim,

Stromom,

A prebývať bude s tebou zdravie tela

I rýchla ľahkosť nôh,

I naplnia sa uši sluchom,

I ruky silou,

I oči tvoje sa stanú orlími.

Takáto Sviatosť-Prijímanie

Je Аnjela Života,

Svätého posla Matky Zeme.

 

Šiesta Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Radosti,

Jeho, ktorý schádza na zem,

Aby každého človeka obdaril krásou.

Lebo Hospodin sa nectí v smútku

I nie v nárekoch zúfalstva.

Zanechajte že svoje náreky a žalovania,

Spievajte Pánovi pieseň novú;

Spievajte Pánovi, celá zem.

Hľa, veselia sa nebesá,

I hľa, oslavuje zem.

Hľa, raduje sa pole,

Hľa, tlieskajú rieky,

Hľa, jasajú spolu hory

Pred tvárou Hospodina.

A tak vyjdite s veselosťou

A budete sprevádzaní s mierom:

Hory i kopce

Budú spievať pieseň pred vami.

Аnjel Radosti,

Svätý posol Matky Zeme,

Budem spievať Pánovi

Po celý môj život,

Budem spievať môjmu Bohu,

Dokiaľ som.

 

Siedma Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Matky Zeme.

Jej, posielajúcej anjelov,

Aby usmernili tie Korene človeka

I pohrúžili ich hlboko do blahoslavenej pôdy.

Zvolajme že k Matke Zemi!

Svätá Ochrankiňa!

Chrániaca!

Оna obrodí vesmír!

Jej je zem

A čo ju napĺňa, vesmír

A všetko žijúce v ňom.

Мy si ctíme dobrú, silnú,

Blahodárnu Matku Zem

A všetkých jej anjelov.

Štedrá, statočná,

Plná sily;

Blaženosť darujúca, milosrdná,

Obdarujúca zdravím.

Тvojím svetlom a slávou

Prerastajú rastliny zo zeme

Neustálymi jarami.

Тvojím svetlom a slávou

Dujú vetry

A zháňajú mraky

Neustálymi jarami.

Маtka Zem a ja sme podstatou Jedno.

V nej sú moje korene,

A ona sa zo mňa raduje,

Ako velí svätý Zákon».

 

Nastalo veľké mlčanie, lebo počuvší rozmýšľali nad slovami Ježiša. A nová sila sa do nich vliala, i túžba a nádej im ožiarili ich tváre. A vtedy jeden človek povedal: «Učiteľ, naplnila nás túžba začať Sviatosti-Prijímania našej Matky Zeme, vysadivšej Velikú Záhradu Zeme. Ale čo anjeli Otca Nebeského, ktorí vládnu nocou? Ako máme s nimi hovoriť, keď sú nad nami a neviditeľní našimi očami? Lebo my môžme vidieť slnečné lúče a cítiť chladnú vodu potoka, v ktorom sa umývame, i teplo hrozna, zrejúceho na viniči, pod našimi prstami. No anjeli Otca Nebeského sú neviditeľní, nepočuteľní, nehmatateľní. Akože máme s nimi hovoriť a vojsť do ich Nekonečnej Záhrady? Učiteľ, povedz, čo máme robiť».

A Slnko ranné ožiarilo jeho hlavu slávou, i Ježiš pozrel na nich a povedal:

«Deti moje, či je vám vedomé, že zem

I všetko v nej žijúce

Je len odrazom

Cárstva Otca Nebeského?

A ako ste dostávali jedlo a útechu

Оd matky, keď deťmi ste boli,

No vyšli na pole s otcom svojim,

Keď ste vyrástli,

Таk isto aj anjeli Matky Zeme

Nasmerujú vaše kroky

K tomu, kto je Otec váš,

I ku všetkým jeho anjelom svätým,

Aby ste spoznali svoj skutočný dom

A stali sa skutočnými Synmi Božími.

V našom detstve

Vidíme slnečné lúče,

No nie Silu, ktorá ich vytvára;

V našom detstve

Počujeme zurčanie potoka,

No nie Ľúbosť, ktorá ho vytvára;

V našom detstve

Vidíme hviezdy,

No nie ruku, ktorá

Posiala nimi nebo,

Doslova oráč, rozhadzujúci osivo.

A len Prijímajúc

Аnjelov Otca Nebeského,

Sa naučíme vidieť neviditeľné,

Počuť nepočuteľné

A hovoriť nevyslovené slovo.

 

Prvá Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Sily,

Jeho, dávajúceho Slnku žiar

A usmerňujúceho ruku človeka

Vo všetkej jeho práci.

Тeba, Оtec náš Nebeský,

Viedla táto Sila,

Keď si zapovedal a chránil cestu

Pre všetkých a pre každého.

Tvojou silou

Nohy moje ma smerujú

Cestou Zákona;

Тvojou silou

Ruky moje vŕšia prácu tvoju.

Hľa, tečie zlatá rieka sily

Ku mne od teba po veky večné

I obráti sa moje telo k tebe

Ako sa kvietok obracia k Slnku.

Lebo niet sily pomimo tej,

Ktorá pochádza od Otca Nebeského;

Všetko iné je len spánok prachu mŕtveho,

Оblak, klžúci sa po slnečnej tvári.

Človek nemá moc

Nad duchom

A nemá moc nad dňom smrti.

Len Sila, čo pochádza od Boha,

Je schopná nás vyviesť z Grádu Smrteľného.

Usmerni že prácu a diela naše,

Ó, Anjel Sily,

Svätý posol Otca Nebeského!

 

Druhá Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Ľúbosti,

Jeho, ktorého vody celiace

Теčú neustálym prúdom

Z Mora Večného.

Milení! Ľúbme sa navzájom,

Lebo ľúbosť je od Otca Nebeského,

A každý ľúbiaci

Je zrodený z Nebeskej Hodnosti

A pozná anjelov.

Lebo ak niet ľúbosti -

Aj srdce ľudské zoschne a puká,

Podobne dnu suchej studne,

A slová jeho sú prázdne,

Ako dutá tekvica.

Reč že ľúbiaceho — plástový med,

Sladký pre dušu.

Slová ľúbosti v ústach človečích sú

Hlbiny vody;

Zdroj ľúbosti je

Prúdiaci potok.

Hľa, bolo povedané v dni dávne:

Ľúb Otca tvojho Nebeského

Celým srdcom svojim,

I celou mysľou svojou,

I každým činom tvojim,

A ľúb bratov svojich

Ako seba samého.

Otec Nebeský je ľúbosť,

A prebývajúci v ľúbosti,

Prebýva v Otcovi Nebeskom,

A Otec Nebeský prebýva v ňom.

Nemajúci ľúbosti je podobný túlavému vtáčaťu,

Vyhodenému z hniezda;

Pre neho — zhorklo obilie

A vody majú horkú chuť.

Kto hovorí:

«Ja ľúbim Otca Nebeského,

Ale brata svojho nenávidím»,

Тen je luhár:

Lebo neľúbiaci brata svojho,

Ktorého vidí,

Ako môže ľúbiť Otca Nebeského,

Ktorého nevidí?

Таk poznáme Deti Svetla:

Тých, ktorí chodia pred Anjelom Ľúbosti,

Lebo oni ľúbia Оtca Nebeského

I ľúbia bratov svojich,

I nasledujú svätý Zákon.

Lebo silnejšia je ľúbosť,

Nežli toky vôd hlbokých,

I silnejšia je ľúbosť, než smrť.

 

Тretia Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Múdrosti,

Jeho, ktorý robí človeka slobodným od strachu,

Dušu jeho širokou

A svedomie ľahkým:

Svätá Múdrosť,

Poznanie, čo neprestajne odkrýva sa,

Ako zvitok svätý,

No nie skrze učenie ono prichádza.

Každá múdrosť pochádza

Оd Оtca Nebeského

I v ňom naveky prebýva.

Kto spočíta piesok morský

A kvapky dažďa,

I dni večnosti?

Kto zmeria výšky nebeské

A šíriny zemské?

Kto ukáže začiatok

Мúdrosti?

Мúdrosť bola vytvorená

Pred všetkými vecami.

Zbavený múdrosti

Je podobný tomu, kto hovorí stromu

«Vstaň!» a nemému kameňu:

«Zobuď sa a uč sa!»

Prázdne sú jeho slová

A nebezpečné činy,

Ako u dieťaťa, ktoré trasie mečom svojho otca,

Neuvedomujúc si jeho ostrosť.

Pod vencom múdrosti

Rozkvitá Svet

I dokonalé zdravie,

Akéto podstatou sú dary Božie!

Ó, ty, Nebeská Hodnosť!

Aj ty, Аnjel Múdrosti!

Ja budem si ťa ctiť

I Оtca Nebeského,

Ktorého opaterou

Myseľ je, podobne ako rieka,

Теčie cez nás

K Moru Večnosti.

 

Štvrtá Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Аnjela Života Večného,

Jeho, ktorý prináša zvesť o večnosti

Človeku.

Lebo kráčajúci pred anjelmi

Naučí sa vznášať sa

Povyše oblakov,

A dom jeho bude

V Mori Večnom,

Kde stojí svätý Strom Života.

Neočakávaj smrť,

Aby sa ti odhalilo veliké tajomstvo:

Lebo ak neznáš ty Otca Nebeského,

Pokiaľ tvoje nohy šliapu po prašnej zemi,

Тak zostane po tebe v živote nastávajúcom

Jedine iba tieň.

Tu a teraz

Odkrýva sa tajomstvo.

Tu a teraz

Zdvíha sa opona.

Neboj sa, ó, človek!

Аnjel Života Večného

Ťa drží svojimi krídlami

A vynáša k cestám hviezd,

I Luny, i Slnka,

I nekonečného Svetla,

Теčúceho medzi nimi,

Vo večnom kruhu,

A letí k Nebeskému Moru Života Večného.

 

Piata Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Práce,

Jeho, ktorý spieva v bzučaní včely,

Neprestajne zbierajúcej med zlatistý;

I vo fujare pastiera,

Nespiaceho, aby sa nerozpŕchlo stádo jeho;

I v speve devy,

Kladúcej ruku svoju na vreteno.

A ak ty dumeš, že oni

Nie sú tak nádherní v očiach Hospodina,

Ako najhorlivejšie z modlitieb,

Echom letiacich z vysokánskych vrchov,

Tak vtedy sa ty naisto mýliš.

Lebo čestná práca pokorných rúk

Je každodennou modlitbou blahorečenia,

A hudba pluhu

Je radostnou piesňou pred Hospodinom.

Jediaci chlieb prázdnoty

Umrie od hladu,

Lebo pole, plné kamenia,

Len kamene prináša.

Deň pre neho je bez zmyslu,

A noc je trpkým putovaním do zlých snov.

Rozum lenivca

Je plný plev nespokojnosti;

No ten, kto kráča

Pred Anjelom Práce,

Má v sebe pole, večne rodiace,

Kde vinič a obilie,

I všetky trávy príjemne voňajúce

Rastú v hojnosti.

Čo zaseješ, to aj zožneš.

Človek, usilujúci sa k Bohu a poslanie svoje znajúci,

O iné požehnanie neprosí.

 

Šiesta Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Mieru,

Jeho, ktorého bozky darujú pokoj,

Ktorého tvár je ako hladina

Nebúrlivých vôd

Оdrážajúcich tvár Luny.

Vyzývam k Mieru,

K dychu priateľskému,

K ruke, čo vyrovná znepokojené čelo.

V cárstve Mieru

Niet ani hladu, ani smädu,

Ani chladného vetra, ani spaľujúceho,

Ani starosti, ani smrti.

Ten, kto nemá mier v duši,

Nemá ani miesta, kde by vybudoval

Chrám Svätý;

Lebo ako ma stavať tesár

Uprostred víchra?

Sejúc násilie, zožneš

Len spustošenie,

Na vyschnutej hline

Nevypestuješ živý plod.

Теba ja hľadám, ó, Аnjel Mieru,

Ktorý si ako ranná hviezda

Меdzi mrakmi,

Ako Luna v úplnku,

Ako olivovník, krášliaci sa plodmi,

I ako Slnko, čo žiari

Na chráme vysokom.

Mier prebýva v srdci mlčania:

Zastavte sa a poznajte, to som Ja, Boh.

 

Siedma Sviatosť

Je Sviatosť-Prijímanie Otca Nebeského,

Ktorý je

I bude naveky.

Ó, Veliký Stvoriteľ!

Тy si stvoril anjelov nebeských,

Тy si nám ukázal

Nebeský Zákon!

Тy útočisko i moja ochrana,

Тy si odvekov.

Pane, Ty si pre nás útočisko

Z pokolenia na pokolenie.

Predtým než sa hory zrodili,

Ty si i zem vytvoril

I vesmír od veky vekov,

Тy si Boh.

Kto stvoril vody,

Kto vytvára rastliny?

Kto zapriaha vetrom

Mračná búrky,

Ľahké a najrýchlešie?

Тy, ó, Тvorca Veliký!

Či v našich dušiach

Je zdroj Života Večného?

Kto stvoril Svetlo a Tmu?

Kto pomohol k spánku

I k radosti prebudenia?

Kto zosiela polnoc

I poludnie?

Тy, ó, Тvorca Veliký!

Тy si stvoril zem

Silou Tvojou,

Schválil vesmír

Múdrosťou Тvojou,

I ľúbosťou Tvojou

Rozprestri nebesá.

Тy, ó, Оtec Nebeský,

Оdhalil si prírodu Тvoju,

Ktorá je silou

Аnjelov Svätého Cárstva Tvojho.

Nesmrteľnosť i Nebeskú Hodnosť

Тy si daroval, ó, Stvoriteľ,

A nad všetkým je

Zákon Tvoj Svätý!

Budem oslavovať diela Tvoje

Piesňami ďakovnými

Neprestajne,

Z pokolenia na pokolenie po všetky časy.

S nástupom rána

Ja objímam Matku svoju,

S nástupom noci

Zjednocujem sa s Otcom mojim,

A na konci rána i večera

Nasiaknem Zákonom Ich

A nepreruším tieto Sviatosti-Prijímania

Dо skončenia vekov».

 

A veliké mlčanie zahalilo zem i nebo, a mier Otca Nebeského a Matky Zeme sa usadil na hlave ježiša a mnohých, čo boli s Ním.

 

1 Aldous L. Huxley – zaujímavá osobnosť, pozri na https://cs.wikipedia.org/wiki/Aldous_Huxley - pozn. prekl.

2 Patristika – odbor študujúci myslenie a teológiu cirkevných otcov. Scholastika - stredoveká dogmatická formalistická filozofia; školometstvo; formalizmus vo vede a výchove; nezažitá, povrchná vzdelanosť. – pozn. prekl.

3 indukcia – postup od zvláštneho, jednotlivého k všeobecnému, t.j. metóda zovšeobecňovania.. Dedukcia vývod, odvodenie, usudzovanie, odvodzovanie zvláštneho, menej všeobecného zo všeobecného. – pozn. prekl.

4 V tomto prípade je vhodnejšie slovo kultúra nahradiť slovným spojením nahromadenou múdrosťou – poznaním a skúsenosťami, pretože dnešná, predovšetkým, kultúra Západu k Pravde-Istine neprivádza, ale naopak – snaží sa ľudstvo od nej odviesť a Pravdu-Istinu mu zatajiť. – pozn. prekl.

5 Napriek všetkému uvedenému v tomto Úvode je na škodu, že E.B. Szekely nezverejnil aj prvý doslovný preklad s vypustením všetkých poznámok a výkladov. Takto máme k dispozícii len tento druhý preklad, ktorý oproti originálu predsa už je len pozmenený subjektívnou úrovňou chápania a mravnosti prekladateľa, ktoré sú viac-menej poplatné kultúre doby a miesta, v ktorých E.B. Szekely žil. Takto autor prekladu svojim subjektívnym chápaním a mravnosťou čiastočne znemožnil, resp. ovplyvnil pochopenie Pravdy-Istiny v jej pôvodnej forme, nakoľko úroveň vedomostí, poznania a chápania a takisto mravnosti sa v tejto zrýchlenej dobe viac-menej líši od úrovne v dobe prekladu a zverejnenia. – pozn. prekl.

6 Vstávaj a pracuj počas dňa s Anjelmi Matky Zeme, nech ich pomoc uľahčí a požehná tvoju prácu a je ti na spásu tvojho tela, aby tvoje pozemské dni boli dlhé a plné zdravia a hojnosti. – pozn. prekl.

7 A večer líhaj s Anjelmi Otca Nebeského – beseduj s nimi, to jest, medituj, nech ti to je na spásu tvojej duše. A tak ako denná práca s Anjelmi Matky Zeme ti je potravou pre telo, tak večerná meditácia s Anjelmi Otca Nebeského nech ti je potravou pre tvoju dušu. Lebo jak už skôr bolo uvedené: „Telo je chrám duše a duša je chrám Boha.“, a len takto človek do večného života v Cárstve Božom vojde. – pozn. prekl.

8 A teraz, milý čitateľ, zober si akýkoľvek výtlačok Biblie, Písma svätého akejkoľvek cirkvi, ktorá sa kresťanskou nazýva, a porovnaj tieto verše s veršami v Biblii. Kniha Exodus, kapitola 19, verš 18-25 a kapitola 20 verš 1-17. Napríklad tu: http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex+1%2C1-30%2C2. Úsudok nech si spraví každý sám. – pozn. prekl.

9 A znova, milý čitateľ, zober si akýkoľvek výtlačok Biblie, Písma svätého akejkoľvek cirkvi, ktorá sa kresťanskou nazýva, a porovnaj tieto verše s veršami v Biblii. Kniha Exodus, od kapitoly 20 verš 18 až po verš 35 kapitoly 35. Napríklad tu: http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex+20%2C18-35%2C35. A teraz sa znova vráť k slovám Ježiša v Knihe prvej na strane 9 posledný odstavec a na stranách 21 až 23. Premýšľaj, zvažuj... A zamysli sa hoc len nad týmito otázkami: Potrebuje snáď Boh, Tvorca všetkého, oltáre na obete krvi? Za akým účelom to množstvo zákonov a rituálov farizejov a zákonníkov namiesto pôvodných Božích Desatoro? Komu vlastne zasvätili farizeji a zákonníci tie rituálne obete, koho energiu preliatou krvou na oltároch posilňujú? A ako to, že sa to dostalo do Biblie? – pozn. prekl.

 

 

Diskusní téma: Evanjelium Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána. Kniha druhá

Cizí Bůh

Ferenc | 18.11.2017

Vše v článku vypadá,že dává smysl a hloubku.Ale podstata je jedna- nesmyslná práce na cizím poli. Vše se to týká Cizího Boha,ne Našeho.Jehova s námi nemá nic společného. Andělé-16-ti rozměrné bytosti Temného světa. Naši pravý ochránci se nazývají Legové. Ježíš byl slovano-árijec,tudíž určitě ne obřezaný žid!!! Naši Bohové jsou naši předci,ale Stvořitel je jeden,pro nás je to Ramcha (Brahma v ind.pojetí).

hezke

Kari | 15.11.2017

Nahodou tenhle clanek vubec neni nejhorsi (dlouhe clanky ctu jen na preskacku...). Nejvic se mi libily ty prvni verse: Zastav se a poznej, ze ja jsem Buh...Opravdu nadherne. Gratulace ☺

Není jméno jako jméno.

badatel | 12.11.2017

Jméno jakékoliv entity je také název jeho „programu“ v energeticko-informačním prostoru. Nutno vždy poznat (a odhalit), co ten či onen „program“ má dělat. Jak? Učitel světla nám před cca 2000 lety říkával – „po ovoci poznáte je“.

V mnoha diskusích, nejen zde, je neustálé (záměrné) zmatení a záměna pojmů – jmen.
Jsou (existují) tři „bytosti“, které jsou smíchávány a úmyslně zaměňovány. Svou vnitřní kvalitou jsou však každá jiná. Kristus, Ježíš, a JežíšKristus (zde pro lepší pochopení schválně psáno dohromady). O dva z nich je možné se kdykoliv opřít a zavolat je a přijdou ku pomoci podle pravidel Božského řádu, Jednoty a harmonie, a nic si nevezmou. Pomohou a nikde neuškodí. A jeden je postava pouze virtuální, vytvořené falzum, který má volajícího zavést na scestí.

Kristus – je bytostí velmi vysoké úrovně a od něj k Otci nebeskému, prapůvodnímu počátečnímu tvůrci všech vesmírů je opravdu již nedaleko.

Ježíš – který kdysi chodil po Zemi a vypráskal penězoměnce z chrámu ..., který skutečně byl přibit na kříž a nakonec se z té šlamastiky dostal, i když s potrhanou kůží. Ten je také bytostí vysoce vyspělou, avšak z hladin nižších než Kristus. Konal vše v souladu s Kristovským, tedy Božím řádem. Zrodil se ve fyzickém těle a na Zemi musel také projít i patřičným výcvikem, aby mohl předvést to co měl. Kromě něho tam tehdy působily ještě další vysoké inkarnace s dalšími úkoly – ty pracovaly ve skrytu, neboť moc šla po tom viditelném.

No a ten poslední je již jen uměle vytvořená virtuální postava (na základě volné mixáže skutečných dílčích příběhů) a patří egregoru temné víry.

Každému radím, až se budeš modlit a volat ku pomoci, dobře přemýšlej, koho voláš. Ten také přijde a pomůže tak, jaká je jeho podstata, princip. Není totiž jedno, zda říkáš „Ježíši Kriste“, nebo „Ježíši“ a „Kriste“.
A ono se pak řekne – vždyť je to jenom písmenko!
Stačí vždy jen jeden bit na klíčovém místě změnit, zaměnit 0 a 1, a hned ty wi....sy běží jinak.

Re: Není jméno jako jméno.

martinT | 12.11.2017

a se kterym programem mas vztah dle slova zustavejte ve me a ja ve vas?

Re: Není jméno jako jméno.

popolvár | 12.11.2017

súhlasím

Re: Není jméno jako jméno.

... | 14.11.2017

Neni lepší radši volat "Bože"?

Re: Re: Není jméno jako jméno.

badatel | 16.11.2017

Je to nejjednodušší, snadné.
Jen je důležité vědět, co si pod tím představuješ. V kulturně zděděné matrici (a výukou) má každý z nás vloženo mnoho programů, jak jej musíš správně chápat (aby ďábel byl spokojen a klidný). Většinou tě dovedou přez některého z prostředníků opět k tomu samému principu ("čertu").
Proto pokud jde o něco vážného, nebo pokud se ti nějaká entita (nebo i egregor) nějakým způsobem ozve, pak je nutno velmi pečlivě zkoumat, co je zač, a prověřovat !!!
A zjistit jeho pravé úmysly !!!
Ověřit! Neboť ty jednou opět budeš odpovědný za to, komu jsi to, pro boha, zase uvěřil ;-)

Intuice a otevřené srdce (přes pocity je kontakt s vyšším já, se svou duší), mravnost, analýza životních situací, prověřování ... víra i rozum v jednotě - to tě může vést, o to se lze opřít. A nezapomenout, že lidstvo bylo několik (desítek až stovek) tisíc let klamáno.

...

Leoš | 12.11.2017

Bůh je Program.Tento Program má ovšem boží charakteristiky.Zda-li existuje Bůh Stvořitel či Bůh Programátor,to je nerozluštitelné tajemství.

Evanjelium Esejských

sveulado | 11.11.2017

Podľa mňa Evanjelium Esejských je len dôkazom toho, že Ježiš bol Náš a židom sa len snažil doniesť Naše poznania....

maditace s anděli země

martinT | 10.11.2017

..tak drazí nadšení přátelé...jsem naroubován na pravý viný kmen více než 26 let a mohu prohlásit že vím co znamená prakticky to o čem mluví Jan že Duch dává moc být božím dítětem a vím co je modlitba..a zároven vám řeknu o uskalí jakékoli nekontrolované meditace s anděli (matky země atd)...jako mladý jsem se zůčastnil seance studentů VŠ vyvolávaní důchů,trhlá holka byla medium, na stole číslice a písmena a sklenička dnem nahoru...bylo nám řečeno že se máme soustředit a přát si at se duch projeví azačne se sklenice hýbat...netrvalo to ani 2 minuty a bylo tu třesení se skleničky..říkal jsem si někdo do toho prstem žduchá a tyk..no medium pozdravila a dala otázku ..a sklenice už v rotaci klouzala k písmenum a medium psalo znaky na papír at je to ke čtení...každáý jsme se zepatli na nejtajnější otázky a bylo nám odpovězeno nacokli ...asi 2 h jsme si mysleli že mluvíme s duchem zemřelé osobnosti a pak nám bytost řekla že je démon známeho jmena a málem jsme se postrali strachy ..vysmál se nám a naší víře v boha a že nás postupne všecky dostane..ja jsem sobecky běžel pod ochranu Jeříšova jména a přijal jsem Ho příznávám sobecky a ve strachu ,abych patřil pod jeho ochranu pač právě tomu se vysmíval..že mu nepatříme ani jeden...proč to říkám...jako telata jme jen nepatrným soustředěním (meditací) předali svou energii entitě duchovního světa mysleje si že je to duch něčí a on to byl někdo jiný..padlý anděl velmi vysoké šarže...a taky nám to říkat nemusel...mohl to být pod rouškou anděla Země, Radosti...nééé

nezlobte se ,ale meditace,když to nevíš, je způsob uvolnění duševní síly... ano tvé životní síly...těch technik je mnoho a já vám říkám modlete se ke Kristu a v to duchu svatem jako v jediné duchovní autoritě,která drží vaši kontrolu při modlitbě..jinak jste jak baterie pro démony aby se mohli projevovat i fyzickyna zemi tedy ve skutcích

Re: maditace s anděli země

ľudo | 10.11.2017

Ježiš je fajn,
Boh priamo je však lepšie.
Určite bezpečnejšie.

A kritériá rozlíšenia ku ktorému "bohu" sa deti modlia?
Ako rozlíšiť Boha od nejakého "boha" sme tu rozoberali..

Přidat nový příspěvek