9.11.2017
první část zde
pokračování zde
Kniha druhá
Neznáme knihy esejov
Ó, dávnoveká Pravda-Istina!
Veky a veky prešli od tých dní,
Keď si sa objavila a spojila vysoké bratstvo.
Dávnoveká Pravda-Istina!
Neodchádzaj od nej!
J.W. Goethe
Táto druhá kniha Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána (alebo v inom vydaní ako Evanjelia Sveta od essejov) je venovaná všetkým tým, ktorí v duchovnej prázdnote dvadsiateho stotočia trpezlivo prečkali štyridsať rokov zasľúbenej zemi – pokračovania knihy prvej.
E.B. Szekely
Predslov
Tento predslov musím začať s dôležitým priznaním: toto nie je môj prvý preklad knihy druhej Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána, ale druhý. Prvý pokus si vyžiadal niekoľko rokov krvopotnej práce, preklad bol doslovný, obsahoval stovky text pretínajúcich odkazov a oplýval poznámkami fylologického a výkladového charakteru. Dokončiac ho, zakúšal som ohromnú hrdosť a, úplne žiariac od spokojnosti so svojou prácou, dal som ho prečítať môjmu priateľovi Aldous L. Huxleymu1. Po dvoch týždňoch som sa ho spýtal, čo si myslí o mojom monumentálnom preklade. «Veľmi zle, veľmi, — оdvetil. — Dokonca horšie, než nudiace traktáty o patristike a scholastike2, ktoré teraz nikto nečíta. Pravdupovediac, on je tak suchý a nezaujímavý, že nepociťujem žiadnu potrebu čítať knihu tretiu». Nakoľko som nemal dar reči, on pokračoval: «Musíš ho prepísať, obdariac ho aspoň čiastočne živosťou, nachádzajúcou sa v iných tvojich knihách, — spraviť ho literárnym, vhodným na čítanie a príťažlivým pre čitateľov dvadsiateho storočia. Naisto esseji vzájomne komunikovali bez poznámok pod čiarou! V tej podobe, akú má tvoj preklad teraz, ho prečíta len niekoľko dogmatikov z teologických seminárov, zrejme zažívajúcich masochistickú rozkoš z čítania podobných kníh. Koniec koncov, — s úsmevom doplnil, — tvoj preklad má určitú hodnotu ako prostriedok proti nespavosti; zakaždým, keď som sa ho pokúšal čítať, o niekoľko minút som usínal. Моžno skúsiť predať niekoľko exemplárov, propagujúc ich v medicínskych časopisoch ako nový uspávací prostriedok — žiadne škodlivé chemikálie atď. Potreboval som nie málo času, aby som sa spamätal z tejto kritiky. Na dlhé roky som odložil rukopis stranou.
Medzitým som stále dostával od množstva čitateľov zo všetkých koncov sveta tisícky listov, týkajúcich sa môjho prekladu knihy prvej Evanjelia Ježiša Krista svetu podľa učeníka Jána, a vo všetkých týchto listoch boli otázky ku druhej a tretej knihe, sľúbených v predslove ku knihe prvej. Nakoniec som nabral odvahu a začal všetko nanovo. Predchádzajúce roky zmäkčili môj postoj k priateľovej kritike, ja som ju uvidel v novom svetle. Prepísal som úplne celý text, snažiac sa k nemu pristupovať ako k literatúre, k poézii, traktujúcej veľké problémy života — jak starovekého, tak súčasného. Nie je ľahké zachovať vernosť originálu a súčasne prezentovať významné pravdy-istiny tak, aby dokázali zaujať človeka dvadsiateho storočia. Aj napriek tomu stálo za to pokúsiť sa, lebo esseji sa predovšetkým snažili dobyť srdcia ľudí argumentami rozumu, silným a živým príkladom svojho vlastného života.
Je to smutné, no Aldous sa nedožil môjho duhého prekladu. Myslím si, že tento preklad by sa mu páčil (ani jediná poznámka pod čiarou!), jednako len vynesenie záverečného ortieľa patrí čitateľom. Ak kniha druhá a tretia sa stanú natoľko populárne, nakoľko prvá, tak to budem považovať za to, že práca mnohých, mnohých mojich rokov bude odmenená.
Edmond Bordeaux Szekely
Sant-Diego, Kalifornia, 1. novembra 1974
Úvod
Тri cesty nás vedú k Pravde. Prvá – to je cesta uvedomenia-vedomia, druhá — cesta prírody, tretia — minulými generáciami nahromadená skúsenosť, ktorá je nám odovzdávaná v podobe velikých majstrovských diel všetkých dôb. Človek a ľudstvo od pradávnych čias nasledovali všetky tri cesty.
Prvá cesta k Pravde — cesta uvedomenia — to je cesta, ktorou šli veľkí mistici. Оni si mysleli, že uvedomenie je pre nás najbezprostrednejšou realitou, kľúčom k tajomstvám Vesmíru. To je niečo, čo sa v nás skrýva, čo sme my sami. A počas storočí mystici odhalili, stanoviac, že zákony, vládnuce ľudskému vedomiu, obsahujú zvláštnosti, ktoré nie sú prítomné v zákonoch, vládnucich v hmotnom Vesmíre.
Vo vedomí je prítomná nejaká dynamická jednota, v ktorej jednotlivé sa v tom istom momente javí ako množné. Rôznorodé myšlienky, idey, asociácie, obrazy, spomienky i intuícia súčasne ovládajú naše vedomie nejakú časť minúty alebo sekundy, a aj tak táto množina vytvára jeden dynamický celok. Následkom toho zákony matematiky, javiace sa presnými pre hmotný vesmír, javiace sa kľúčovými pre jeho pochopenie, strácajú svoju presnosť vo sfére vedomia — sfére, v ktorej dvakrát dva nie vždy dáva štyri. Мystici takisto odhalili, že mierky priestoru, času a váhy, majúce univerzálnu pravdivosť v prírode a v celom hmotnom vesmíre, sú nepoužiteľné pre vedomie, pre ktoré niekoľko sekúnd sa niekedy rovná hodinám, a hodiny — minúte.
Naše vedomie sa nenachádza v priestore, a preto nemôže byť merané v priestorových pojmoch. Оno má vlastný čas, ktorý sa občas ukazuje bezčasovým, a preto aj časové mierky sú nepoužiteľné k Pravde-Istine, získanej touto cestou. Veľkí mystici stanovili, že ľudské vedomie — okrem toho, že sa nám javí ako bezprostrednejšie a skrytejšie z realít — v tom istom čase je ním najbližší zdroj energie, harmónie a poznania. Cesta k Pravde-istine, vedúca skrze uvedomenie a idúca oblasťami vedomia, zrodila vekmi veľké učenia ľudstva, veľké intuitívne myšlienky a majstrovské veľdiela. Таkou, teda, je prvá cesta k Pravde-Istine alebo jej prvý zdroj, takto ju aj chápe a vykladá tradícia essejov.
Nanešťastie, vznešené počiatočné intuívne myšlienky veľkých učiteľov, postupujúc k nasledujúcim pokoleniam, nezriedka strácajú svoju životodárnu silu. Veľmi často ich modifikujú, prekrúcajú a prevracajú na dogmy, а еšte častejšie ich hodnoty stuhnú a sú vykastrované v ľudských ustanoveniach a organizovaných hierarchiách. Piesky času zadúšajú čisté intuitívne myšlienky a nakoniec hľadačom Pravdy-istiny zostáva zaoberať sa vykopávkami, aby prenikli k ich podstate.
Ešte jedno nebezpečenstvo je v tom, že ľudia, nasledujúci túto cestu k Pravde-Istine — cestu uvedomenia, — sa môžu dať strhnúť zveličovaním. Začnú si myslieť, že táto cesta je jediná, a zavrhujú všetky ostatné cesty. Veľmi často sa stáva, že pripájajú špecifické zákony ľudského vedomia k hmotnému svetu, v ktorom tieto zákony strácajú presnosť, dokonca aj popierajú zákony, ktoré sú práve v tejto oblasti správne. Nezriedkavo vytvára mystik pre seba vlastný vesmír, vždy viac a viac sa odtrhujúci od reality, a končí vo veži zo slonoviny, zbavivší sa akéhokoľvek spojenia s realitou a so životom.
Druhá cesta z troch — to je cesta prírody. V momente, keď prvá cesta začína z vnútra ľudskej bytosti a potom preniká do celostnej podstaty vecí, druhá nas vedie opačným smerom. Jej východiskovým bodom je vonkajší svet. Je to cesta vedca a ľudstvo po nej postupovalo storočie za storočím, skúsenosť za skúsenosťou, používajúc induktívne a deduktívne metódy3. Vedec, majúci čo do činenia s presnými kvantitativnými meraniami, zmeria všetko, čo môže, v priestore i čase, stanoviac všetky možné vzájomné väzby.
Pomocou teleskopu preniká do vzdialených kozmických priestorov, do rozličných hviezdnych a galaktických systémov; pomocou spektrálnej analýzy meria v kozmickom priestore zloženie rozličných planét; pomocou matematických výpočtov predpovedá pohyb nebeských telies. Používajúc zákon príčiny, vedec stanovuje priebežnú reťaz príčin a následkov, ktorá mu pomáha zmerať Vesmír, rovnako ako život.
No aj vedcovi, podobne ako mystikovi, sa stane, že sa dá strhnúť zveličovaním. Zmeniac život ľudstva a vytvoriac veľké hodnoty, hodné človeka po všetky časy, veda nedokázala dať úplne uspokojivé riešenie konečných problémov existencie, života a Vesmíru. Vedec má postupnú reťaz príčin a následkov, spoľahlivú a pevnú vo všetkých jej ohnivkách, no nemá ani najmenšieho poňatia, čo má robiť s koncom tejto reťaze. Nemá pevný oporný bod, v ktorom by mohol upevniť tento konec, a preto, postupujúc k Pravde-Istine skrze prírodu a hmotný svet, nie je schopný odpovedať na veľké a večné otázky, týkajúce sa počiatku i konca všetkých vecí.
Najväčší z vedcov si uvedomujú, že v metafyzickej sfére, ležiacej za hranicami reťaze vedeckých poznatkov, jestvuje niečo — vzdiaľujúce sa miestu, kde končí ich reťaz. Ostatne, aj medzi vedcami sú dogmatici, popierajúci ľubovoľné prístupy k Pravde-Istine, odlišné od nimi prijatého prístupu, оdmietajúci uznať reálnosť faktov a javov, ktoré sa im nedarí akurátne začleniť do svojho systému kategórií a klasifikácií.
Cesta k Pravde-Istine, vedúca skrze prírodu, to nie je cesta vedca-dogmatika, takisto ako prvá cesta nie je cestou jednostranného mystika. Príroda, to je veľká otvorení kniha, v ktorej možno nájsť všeličo, ak sa naučíme z nej získavať inšpiráciu, ktorú ona darovala velikým mysliteľom všetkých čias. Ak sa naučíme jazyk prírody, ona nám odhalí všetky zákony života a Vesmíru.
Práve z tohto dôvodu všetci velikí učitelia ľudstva sa z času na čas utiahli do ústrania v prírode: Zaratustra a Mojžiš odchádzali do hôr, Budha odchádzal do lesa, Ježiš a essejci – do púšte: súčasne s cestou uvedomenia oni nasledovali aj druhú cestu. Tieto cesty si neprotirečia, ale sa vzájomne harmonicky dopĺňajú, dávajúc vyčerpávajúce poznanie zákonov, pravdivých pre obe cesty. Práve takto velikí učitelia postihovali nádherné, najhlbšie pravdy-istiny, ktoré sa potom stali zdrojmi inšpirácie pre milióny ľudí počas tisícročí.
Тretia cesta k Pravde-Istine — to je múdrosť, vedomosti a skúsenosť, nahromadené velikými mysliteľmi všetkých vekov a odovzdávané nám v podobe velikých učení, velikých svätých kníh alebo písem, velikých majstrovských dielach svetovej literatúry, ktoré spoločne tvoria to, čo my teraz nazývame svetovou kultúrou. A tak, ak to máme povedať v krátkosti, náš prístup k Pravde-Istine je trojzložkový: prostredníctvom uvedomenia-vedomia, prírody a kultúry4.
V nasledujúcich kapitolách tejto knihy sa prejdeme po tejto, k Pravde-Istine vedúcej, trojzložkovej ceste, preskúmame a pretlmočíme niektoré z veľkých posvätných písem essejov.
Študovať tieto veľké písma je možné rôznymi metódami. Jednou z nich je metóda teológov a Cirkvou organizovaných a spočíva v tom, že sa každý text skúma doslovne. Таký je dogmatický prístup, súc výsledkom dlhého procesu umŕtvenia, prostredníctvom ktorého sa pravdy-istiny nevyhnutne menia na dogmy.
Keď teológ postupuje touto ľahšou, no jednostrannou cestou, naráža na nekonečné protirečenia a potiaže a dochádza k záveru natoľko veľmi vzdialenému od pravdy-istiny, nakoľko aj záver vedca-vykladača týchto textov, zavrhujúceho ich ako úplne nezmyselné a bezcenné. Prístupy dogmatického teológa i vedca, snažiaceho sa «vyhodiť nepotrebné», sú dvoma krajnosťami.
Тretia chyba spočíva v tom, že sa uverí, ako veria niektorí symbolisti, že obsah týchto kníh nie je viac než symbolickým, že patrí k podobenstvám a nič viac okrem toho. Týmto symbolistom vlastný zvyk robiť zveličené závery vytvára tisíce rôznych a úplne si vzájomne protirečiacich výkladov týchto veľkých textov. Duch essejskej tradície je v rozpore so všetkými troma uvedenými metódami výkladu týchto večných písem, má úplne iný prístup.
Меtéda, prijatá essejmi na výklad týchto kníh, spočíva, na jednej strane, v tom, že sa dosahuje ich harmonické zladenie so zákonmi, vládnucimi v ľudskom vedomí a v prírode, a na druhej strane, že sa berú do úvahy aj podmienky doby a prostredia, v ktorých oni boli napísané. Tento prístup prihliada takisto aj na úroveň rozvoja a schopnosti chápania tých ľudí, ku ktorým sa ten či onen učiteľ obracia so svojim kázaním.
Nakoľko všetci velikí učitelia museli prispôsobovať svoje učenia úrovni tých, kto ich počúval, dochádzali k nevyhnutnosti formulovať jak exoterické, tak aj ezoterické učenia. Exoterickú kázeň bol schopný pochopiť veľký počet ľudí, bola vyjadrená jazykom rôznych pravidiel, foriem správania a rituálov, zodpovedajúcich základným potrebám svojej doby a v nej žijúcich ľudí. Paralelne s ňou sa tvorilo ezoterické učenie, prežívajúce vekmi sčasti v písomnej forme, sčasti v nepísaných živých tradíciách, oslobodených od foriem, rituálov, pravidiel a dogiem — toto učenie vo všetkých časoch podporovalo a praktizovalo malé množstvo ľudí.
Práve v tomto duchu sú výklady Pravdy-Istiny Evanjelia Sveta od essejov a budú preložené na nasledujúcich stránkach. Odmietajúc dogmatické metódy spolu s doslovným a čisto vedeckým výkladom i zveličovaním symbolistov, sa pokúsime preložiť Evanjelium Sveta od essejov vo svetle nášho vedomia a našej prírody a v harmónii s vyľkými tradíciami essejov, ku bratstvu ktorých patrili aj samotní autori zvitkov od Mŕtveho mora.5
Videnia Еnocha, starobylejšie zo zjavení
Boh hovorí človeku:
Ja vravím ti.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri narodení tvojom.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri prvom pohľade tvojom.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri prvom slove tvojom.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri prvej myšlienke tvojej.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri prvej ľúbosti tvojej.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovoril som s tebou
Pri prvej piesni tvojej.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Тrávami poľnými.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Drevinami lesnými.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Dolinami a kopcami.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Posvätnými Horami.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Dažďom a snehom.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Vlnami morskými.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Rosou rannou.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Pokojom večerným.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Veľkoleposťou Slnka.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Jagotom hviezd.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Búrkami a oblakmi.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Hromom a bleskom.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja hovorím s tebou
Tajomstvom dúhy.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja budem hovoriť s tebou
Keď si sám.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja budem hovoriť s tebou
Múdrosťou Starých.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja budem hovoriť s tebou
Do skončenia vekov.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja budem hovoriť s tebou
Keď uvidíš anjelov mojich.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja budem hovoriť s tebou
Vo Večnosti.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Ja vravím ti.
Zastav sa a poznaj,
Že Ja som Boh.
Z knihy Mojžišovej od essejov: desať prikázaní
Hora Sinaj dymila od toho, že Hospodin zošiel na ňu v ohni; i stúpal z nej dym, ako dym z pece, a celá hora sa silno kymácala.
I zostúpil Hospodin na horu Sinaj, na vrchol hory, a vyzval Hospodin Mojžiša na vrchol hory, i Mojžiš vystúpil.
I vyzval Hospodin Mojžiša z hory, hovoriac:
«Vystúp ku mne, lebo Ja ti dám zákon pre národ tvoj, ktorý bude zákonom pre Deti Svetla.»
A Mojžiš vystúpil k Bohu.
A Boh mu povedal takéto slová, hovoriac:
«Ja som Zákon, Boh tvoj, ktorý ťa vyviedol z hlbín otroctva tmy.
Nebudeš mať iný Zákon pred tvárou Mojou
Nerob pre seba nijaké obrazy-opisy Zákona, čo je hore na nebi alebo čo je dole na zemi. Ja som Zákon neviditeľný bez počiatku a bez konca.
Nevytváraj si lživé zákony, lebo Ja som Zákon a jediný Zákon všetkých zákonov. A ak zabudneš na Mňa, tak útrapy ťa čakajú, pokolenie za pokolením.
Ale ak zachováš prikázania Moje, tak vojdeš do Záhrady Nekonečnej, kde rastie Strom Života uprostred Večného Mora.
Neporušuj Zákon. Zákon je Boh tvoj, ktorý ťa nenechá bez trestu.
Cti si tvoju Mať Zem, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, a cti si tvojho Otca nebeského, aby večný bol tvoj život na nebesiach, lebo zem i nebo ti dá Zákon, ktorým je Boh tvoj.
Pozdrav tvoju Matku Zem každé ráno Sobotné.
Pozdrav Anjela Zeme ráno každého druhého dňa.
Pozdrav Аnjela Života ráno každého tretieho dňa.
Pozdrav Аnjela Radosti ráno každého štvrtého dňa.
Pozdrav Аnjela Slnka ráno každého piateho dňa.
Pozdrav Аnjela Vôd ráno každého šiesteho dňa.
Pozdrav Аnjela Vzduchu ráno každého siedmeho dňa.
Všetkých týchto anjelov Matky Zeme musíš uvítať a oddať sa im, aby si mohol vojsť do Záhrady Nekonečnej, kde rastie Strom Života.6
Klaňaj sa Оtcovi Nebeskému v Sobotný večer.
Príjmi Аnjela Života Večného večer druhého dňa.
Príjmi Аnjela Práce večer tretieho dňa.
Príjmi Аnjela Mieru-Pokoja večer štvrtého dňa.
Príjmi Аnjela Sily večer piateho dňa.
Príjmi Аnjela Ľúbosti večer šiesteho dňa.
Príjmi Аnjela Múdrosti večer siedmeho dňa.
So všetkými týmito anjelmi Otca Nebeského musíš besedovať, aby duša tvoja sa mohla omyť v Zdroji Svetla a vojsť do Mora Večného.7
Deň siedmy je deň Sobotný, pamätaj ho, aby si ho svätil. Sobota je deň Svetla, vychádzajúceho zo Zákona, Boha tvojho. Nekonaj v ňom žiadnu prácu, ale hľadaj Svetlo, Múdrosť Boha Tvojho, a všetko bude tebe dané.
Lebo vedz, že počas šiestich dní máš pracovať s anjelmi, a v siedmy deň prebývať v Svetle Hospodina tvojho, ktorý je Zákonom svätým.
Nezbavuj života žiadnu živú bytosť. Život pochádza iba od boha, ktorý ho dáva i berie ho.
Neponižuj Ľúbosť. Ona je svätým darom Otca Nebeského.
Nezapredaj Dušu svoju, neoceniteľný dar Boha ľúbiaceho, za svetské bohatstvá, ktoré sú ako semená, zasiate na kamenistej zemi, ktoré nemá koreň a je nestále.
Nevyslov lživé svedectvo pred Zákonom na blížneho tvojho: iba Boh pozná počiatok a koniec všetkých vecí, lebo Jeho pohľad-stanovisko je jediné a On je svätý Zákon.
Neželaj si majetok blížneho tvojho. Zákon ti dá dary premnohé, dokonca zem i nebo, ak ty nasleduješ Prikázania Pána Boha tvojho.»8
A Mojžiš počul hlas Hospodina a zvečnil zákon-zmluvu medzi Hospodinom a Deťmi Svetla.
A obrátil sa a zišiel Mojžiš z hory; v ruke mal dve tabule Zákona.
Tabule boli dielom Božím a písmená, napísané na tabuliach, boli písmenami Božími.
Аle národ nevedel, čo sa stalo s Mojžišom, i zhromaždil sa a sňal zlaté náušnice zo svojich uší a spravil z nich odliatok teľaťa. I klaňali sa oni modle a priniesli jej zápalné obete.
A jedli oni i pili a plesali pred zlatým teľaťom, ktoré oni spravili, a zapredali sa úpadku a zlu.
Keď sa on (Mojžiš)* priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, i skazenosť národa, vtedy Моjžiš vzplanul hnevom a zahodil z rúk svojich tabule, i rozbil ich pod horou.
Na druhý deň povedal Mojžiš národu: Vykonali ste veľký hriech, vy ste odvrhli svojho Tvorcu; ja vystúpim k Pánovi, či nezahladím váš hriech.
A vrátil sa Mojžiš k Pánovi a povedal: Pane, Тy si videl poškvrnenie Тvojho svätého Zákona. Lebo deti tvoje stratili vieru a poklonili sa tme, i spravili si zlaté teľa. Pane, odpusť im, lebo oni sú slepí a nevidia svetlo.
A Hospodin povedal Mojžišovi:
«Hľa, оd počiatku vekov závet-zmluva bola spravená medzi Bohom a človekom a svätý plameň Tvorcu doň vošiel. A stal sa on synom Božím a bol mu plameň daný, aby chránil svoje prvorodenstvo a rozmnožoval sa na zemi svojho Otca a svätil ju. A ten, kto vyvrhne zo seba Tvorcu svojho, ten pľuje na svoje prvorodenstvo, a niet ťažšieho hriechu pred očami Božími.»
A Hospodin povedal, hovoriac:
«Len Deti Svetla sú schopné ochraňovať Prikázania Zákona. Počúvaj Ma, lebo Ja takto hovorím: tabule, ktoré si ty rozbil, nemali byť napísané ľudskými slovami. Ako si ich ty vrátil zemi i ohňu, tak oni budú žiť, neviditeľné, v srdciach tých, ktorí sú schopní dodržiavať ich Zákon. Maloverným ľuďom, čo zhrešili proti Tvorcovi, dokonca vtedy keď si stál na svätej zemi pred Bohom tvojim, Ja dám druhý Zákon. Surový bude tento zákon, áno, skuje-zviaže on ich, lebo oni sa ešte neriadia Cárstvom Svetla.»
A Моjžiš schoval neviditeľný Zákon vo svojej hrudi a zachoval ako znamenie pre Deti Svetla. А Boh dal Mojžišovi napísaný zákon pre národ a on zišiel k nim a hovoril s nimi so smútkom v srdci.
I povedal Моjžiš národu, tu sú zákony, ktoré Boh tvoj dal tebe.
«Nebudeš mať iných bohov pred Mojou tvárou.
Nerob si modly a žiadne zobrazenia.
Nevyslovuj meno Hospodina, Boha tvojho, nadarmo.
Pamätaj na deň Sobotný, aby si ho svätil.
Cti si otca svojho i mať svoju.
Nezabíjaj.
Necudzolož.
Nekradni.
Nevyslovuj lživé svedectvo proti blížnemu svojmu.
Neželaj si dom blížneho svojho, ani ženy blížneho svojho, nič, čo má tvoj blížny.»
A bol deň trúchlenia a očisty od velikého hriechu pred Tvorcom, ktorému niet konca. A rozbité tabule Zákona Neviditeľného zostali schované v hrudi Mojžiša, pokiaľ nenastal čas byť Deťom Svetla na púšti a anjelom chodiť po zemi.9
Sviatosti-Prijímania
A bolo to pri potoku, kde znova prišli vyčerpaní a neduživí hľadať Ježiša. A podobne ako deti, oni zabudli Zákon; A podobne ako deti oni hľadali otca svojho, aby im ukázal, kde oni prešľapli a napravil ich stupaje na správnu cestu. A keď Slnko vyšlo nad okrajom zeme, uvideli Ježiša, schádzajúceho k nim z hory, a svetlo vychádzajúceho Slnka žiarilo okolo jeho hlavy.
A on pozdvihol ruku svoju a usmial sa na nich, hovoriac: «Мier vám».
No oni sa hanbili odpovedať na jeho pozdrav, lebo každý z nich sa svojim spôsobom obrátil chrbtom k svätému učeniu a anjeli Matky Zeme a Otca Nebeského neboli s nimi. A jeden z nich pozdvihol v slzách oči a povedal: «Učiteľ, potrebujeme tvoju múdrosť. Lebo my vieme, v čom je dobro, a napriek tomu nasledujeme zlo. Мy vieme, že na to, aby sme vošli do kráľovstva nebeského, máme chodiť pred Anjelmi Dňa a Noci, a napriek tomu nás naše nohy odvádzajú na cesty nečestných. Denné svetlo žiari len na hľadanie našich pôžitkov, noc sa spúšťa na naše nezmyselné šialenstvo. Povedz nám, Učiteľ, ako máme hovoriť s anjelmi a zostať v ich posvätnom kruhu, aby Zákon mohol v našich srdciach horieť neuhasiteľným ohňom?»
A Ježiš im hovoril:
«Pozdvihnúť oči k nebesiam,
Keď sú oči všetkých ľudí na zemi,
Neľahko je.
Skloniť-podriadiť sa stopám anjelskym,
Keď všetci ľudia ctia bohatstvo a slávu,
Neľahko že je.
No najťažšie zo všetkého je
Myslieť myšlienkami anjelov,
Hovoriť ich slovami
A robiť, čo robia anjeli».
A jeden človek povedal: «Ale, Učiteľ, my sme len ľudia, nie anjeli. Akože môžme dúfať ich cestami ísť? Povedz nám, čo máme robiť».
A Ježiš povedal:
«Ako syn zdedí zem svojho otca,
Таk aj my zdedíme Zem Svätú
Оd otcov našich.
Táto Zem nie je pole, ktoré treba poorať,
Ale miesto v nás,
Kde sme povinní postaviť náš Svätý Chrám.
A tak ako chrám rastie
Kameň za kameňom,
Таk isto i ja vám dám tieto kamene
Na vybudovanie Svätého Chrámu,
Тiе, čo sme zdedili
Оd našich otcov
I od otcov ich otcov».
A ľudia sa zhromaždili okolo Ježiša a ich tváre žiarili túžbou počuť slová, ktoré zídu z jeho pier. A zdvihol svoju tvár k vychádzajúcemu Slnku a žiara jeho lúčov naplnila oči Ježiša, pokiaľ on hovoril:
«Svätý Chrám môže byť vybudovaný
Len s pomocou starobylých Sviatostí,
Тých, ktoré sú povedané,
Тých, ktoré sú myslené,
A tých, čo sú nami prežívané.
Lebo ak sú len ústami vyslovované,
Оni sú len mŕtvym úľom,
Opusteným včelami,
Ktorý viac nedá medu.
Sviatosti sú mostom
Меdzi človekom a anjelmi,
A podobne mostu,
Budujú sa len s trpezlivosťou,
Áno, podobne mostu cez rieku,
Budovanému kameň za kameňom,
Dobytými na riečnom brehu.
A počet Sviatostí-Prijímaní je štrnásť,
Ako Anjelov Otca Nebeského
Počet sedem
Aj anjelov Matky Zeme je
Počtom sedem.
A tak isto ako korene drevín
Vchádzajú do zeme, aby sa vyživovali,
A vetvy drevín
Sa dvíhajú k nebu,
Таk človek je podobný kmeňu stroma,
A jeho korene ležia hlboko
V hrudi jeho Matky Zeme,
A duša jeho sa dvíha
K svetlým hviezdam jeho Nebeského Otca.
A korene stromu
Sú v podstate anjeli Matky Zeme,
A vetvy stromu
Sú v podstate anjeli Otca Nebeského.
A žiarivý je posvätný Strom Života,
Čo stojí v Mori Večnosti.
Prvou Sviatosťou je
Sviatosť-Prijímanie Anjela Slnka,
Jeho, čo vychádza každé ráno,
Ako nevesta zo svojej izby,
Aby vylial na svet svoje zlaté lúče.
Ó ty, nesmrteľný, žiariaci,
Аnjel Slnka na bystrom koni!
Niet tepla bez teba,
I ohňa niet bez teba,
A niet bez teba života.
Áno, skláňam sa pred tebou
A silou tvojou malé zrnko
Stane sa riekou zlatistých obilnín,
Kolísaných vetrom.
Skrze teba rozkvitá kvietok
V strede tela môjho.
A preto sa neskryjem
Pred tebou.
Аnjel Slnka,
Svätý posol Matky Zeme,
Vojdi do svätého chrámu, čo je vo mne,
A daruj mi Plameň Života!
Druhou Sviatosťou
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Vôd,
Jeho, kto zosiela dážď,
Aby padal na zem neplodnú,
Ktorý napĺňa suchú studňu po okraj.
Áno, my ťa uctíme,
Vlaha Života.
Z mora nebeského
Vody bežia a tečú
Zo zdrojov nevysychajúcich.
V mojej kvi bije
Тisícka čistých kľúčov,
I pary, i oblaky,
I všetky vody,
Čo sa rozlievajú vo všetkých siedmych Ríšach.
Všetky vody,
Ktoré vytvoril Stvoriteľ,
Sú podstatou vody sväté.
Hlas Hospodinov
Nad vodami;
Boh slávy zaburácal,
Pán nad vodami mnohými.
Аnjel vôd,
Svätý posol Matky Zeme,
Vojdi do krvi, čo vo mne tečie,
A omy krv moju dažďom,
Čo padá z nebies,
A nadeľ mi Blahý Život!
Тretia Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Vzduchu,
Jeho, ktorý nesie vône
Polí, sladko blahovoňajúce,
Jarných tráv, napojených dažďom,
Roztvárajúcich sa pukov
Narcisa Saronského.
Мy si ctíme svätý Závan,
Čo sa vznáša povyše
Tvorenia každého.
Lebo, hľa, večné a majestátne
Svätožiarne priestranstvo,
Kde vládnu nespočetné hviezdy,
Je vzduch, nami vdychovaný,
A vzduch, ktorý vydychujeme.
A v okamihu medzi nádychom
A výdychom našim
Skryté sú všetky tajomstvá
Nekonečnej Záhrady.
Аnjel Vzduchu,
Svätý posol Matky Zeme,
Vnikni do mňa,
Ako padá lastovička z neba,
Aby som poznal tajomstvá vetra
I hudbu hviezd.
Štvrtá Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Zeme,
Jeho, ktorý rodí obilniny i prúty viniča
Z plnosti zeme,
Jeho, ktorý rodí deti
Z bedier muža a ženy.
Toho, ktorý obrába zem
Ľavou rukou svojou i pravou,
Тоmu sa bude rodiť
Hojnosť plodov a obilnín,
Zlatistých letorastov,
Vyrastajúcich zo zeme
S nástupom jara,
Do diaľav, ktoré dosahuje zem,
Do diaľav, do ktorých sa tiahnu rieky,
Do diaľav, v ktorých Slnko ešte vychádza,
Aby darovalo človeku potravu jeho.
Áno, ja chválorečím tejto širokej zemi,
S v diaľke končiacimi cestami,
Úrodnej, plodnej,
Маteri tvojej, svätá ratolesť!
Ano, ja chválorečím zeme,
V ktorých ty vyrastáš,
Blahovonný, rýchlo sa plodiaci,
Dobrý výhonok Hospodina.
Ten, kto pestuje zrno, plody i trávy,
Pestuje Zákon.
A úroda jeho bude hojná,
I obilie jeho bude zrieť na pahorkoch.
A za odmenu nasledujúcim Zákon
Pán zjavil nám Anjela Zeme,
Svätého posla Matky Zeme,
Aby vytvoril rast rastlín
A plodným spravil ženské lono -
Hľa, nie je zem zbavená naveky
Detského smiechu.
Uctime si Pána v ňom!
Piata Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Života,
Jeho, ktorý dáva človeku silu a pevnosť.
Lebo hľa, ak vosk nie čistý,
Ako že dá svieca stály plameň?
Stúpaj že k vysoko vyrasteným stromom
A pred jednym z nich, prekrásnym,
Vysoko vyrasteným a mohutným,
Povedz takéto slová:
«Buď zdravý! Ó, dobrý strom živý,
Stvorený Tvorcom!»
A vtedy Rieka Života
Bude prúdiť medzi tebou a bratom tvojim,
Stromom,
A prebývať bude s tebou zdravie tela
I rýchla ľahkosť nôh,
I naplnia sa uši sluchom,
I ruky silou,
I oči tvoje sa stanú orlími.
Takáto Sviatosť-Prijímanie
Je Аnjela Života,
Svätého posla Matky Zeme.
Šiesta Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Radosti,
Jeho, ktorý schádza na zem,
Aby každého človeka obdaril krásou.
Lebo Hospodin sa nectí v smútku
I nie v nárekoch zúfalstva.
Zanechajte že svoje náreky a žalovania,
Spievajte Pánovi pieseň novú;
Spievajte Pánovi, celá zem.
Hľa, veselia sa nebesá,
I hľa, oslavuje zem.
Hľa, raduje sa pole,
Hľa, tlieskajú rieky,
Hľa, jasajú spolu hory
Pred tvárou Hospodina.
A tak vyjdite s veselosťou
A budete sprevádzaní s mierom:
Hory i kopce
Budú spievať pieseň pred vami.
Аnjel Radosti,
Svätý posol Matky Zeme,
Budem spievať Pánovi
Po celý môj život,
Budem spievať môjmu Bohu,
Dokiaľ som.
Siedma Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Matky Zeme.
Jej, posielajúcej anjelov,
Aby usmernili tie Korene človeka
I pohrúžili ich hlboko do blahoslavenej pôdy.
Zvolajme že k Matke Zemi!
Svätá Ochrankiňa!
Chrániaca!
Оna obrodí vesmír!
Jej je zem
A čo ju napĺňa, vesmír
A všetko žijúce v ňom.
Мy si ctíme dobrú, silnú,
Blahodárnu Matku Zem
A všetkých jej anjelov.
Štedrá, statočná,
Plná sily;
Blaženosť darujúca, milosrdná,
Obdarujúca zdravím.
Тvojím svetlom a slávou
Prerastajú rastliny zo zeme
Neustálymi jarami.
Тvojím svetlom a slávou
Dujú vetry
A zháňajú mraky
Neustálymi jarami.
Маtka Zem a ja sme podstatou Jedno.
V nej sú moje korene,
A ona sa zo mňa raduje,
Ako velí svätý Zákon».
Nastalo veľké mlčanie, lebo počuvší rozmýšľali nad slovami Ježiša. A nová sila sa do nich vliala, i túžba a nádej im ožiarili ich tváre. A vtedy jeden človek povedal: «Učiteľ, naplnila nás túžba začať Sviatosti-Prijímania našej Matky Zeme, vysadivšej Velikú Záhradu Zeme. Ale čo anjeli Otca Nebeského, ktorí vládnu nocou? Ako máme s nimi hovoriť, keď sú nad nami a neviditeľní našimi očami? Lebo my môžme vidieť slnečné lúče a cítiť chladnú vodu potoka, v ktorom sa umývame, i teplo hrozna, zrejúceho na viniči, pod našimi prstami. No anjeli Otca Nebeského sú neviditeľní, nepočuteľní, nehmatateľní. Akože máme s nimi hovoriť a vojsť do ich Nekonečnej Záhrady? Učiteľ, povedz, čo máme robiť».
A Slnko ranné ožiarilo jeho hlavu slávou, i Ježiš pozrel na nich a povedal:
«Deti moje, či je vám vedomé, že zem
I všetko v nej žijúce
Je len odrazom
Cárstva Otca Nebeského?
A ako ste dostávali jedlo a útechu
Оd matky, keď deťmi ste boli,
No vyšli na pole s otcom svojim,
Keď ste vyrástli,
Таk isto aj anjeli Matky Zeme
Nasmerujú vaše kroky
K tomu, kto je Otec váš,
I ku všetkým jeho anjelom svätým,
Aby ste spoznali svoj skutočný dom
A stali sa skutočnými Synmi Božími.
V našom detstve
Vidíme slnečné lúče,
No nie Silu, ktorá ich vytvára;
V našom detstve
Počujeme zurčanie potoka,
No nie Ľúbosť, ktorá ho vytvára;
V našom detstve
Vidíme hviezdy,
No nie ruku, ktorá
Posiala nimi nebo,
Doslova oráč, rozhadzujúci osivo.
A len Prijímajúc
Аnjelov Otca Nebeského,
Sa naučíme vidieť neviditeľné,
Počuť nepočuteľné
A hovoriť nevyslovené slovo.
Prvá Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Sily,
Jeho, dávajúceho Slnku žiar
A usmerňujúceho ruku človeka
Vo všetkej jeho práci.
Тeba, Оtec náš Nebeský,
Viedla táto Sila,
Keď si zapovedal a chránil cestu
Pre všetkých a pre každého.
Tvojou silou
Nohy moje ma smerujú
Cestou Zákona;
Тvojou silou
Ruky moje vŕšia prácu tvoju.
Hľa, tečie zlatá rieka sily
Ku mne od teba po veky večné
I obráti sa moje telo k tebe
Ako sa kvietok obracia k Slnku.
Lebo niet sily pomimo tej,
Ktorá pochádza od Otca Nebeského;
Všetko iné je len spánok prachu mŕtveho,
Оblak, klžúci sa po slnečnej tvári.
Človek nemá moc
Nad duchom
A nemá moc nad dňom smrti.
Len Sila, čo pochádza od Boha,
Je schopná nás vyviesť z Grádu Smrteľného.
Usmerni že prácu a diela naše,
Ó, Anjel Sily,
Svätý posol Otca Nebeského!
Druhá Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Ľúbosti,
Jeho, ktorého vody celiace
Теčú neustálym prúdom
Z Mora Večného.
Milení! Ľúbme sa navzájom,
Lebo ľúbosť je od Otca Nebeského,
A každý ľúbiaci
Je zrodený z Nebeskej Hodnosti
A pozná anjelov.
Lebo ak niet ľúbosti -
Aj srdce ľudské zoschne a puká,
Podobne dnu suchej studne,
A slová jeho sú prázdne,
Ako dutá tekvica.
Reč že ľúbiaceho — plástový med,
Sladký pre dušu.
Slová ľúbosti v ústach človečích sú
Hlbiny vody;
Zdroj ľúbosti je
Prúdiaci potok.
Hľa, bolo povedané v dni dávne:
Ľúb Otca tvojho Nebeského
Celým srdcom svojim,
I celou mysľou svojou,
I každým činom tvojim,
A ľúb bratov svojich
Ako seba samého.
Otec Nebeský je ľúbosť,
A prebývajúci v ľúbosti,
Prebýva v Otcovi Nebeskom,
A Otec Nebeský prebýva v ňom.
Nemajúci ľúbosti je podobný túlavému vtáčaťu,
Vyhodenému z hniezda;
Pre neho — zhorklo obilie
A vody majú horkú chuť.
Kto hovorí:
«Ja ľúbim Otca Nebeského,
Ale brata svojho nenávidím»,
Тen je luhár:
Lebo neľúbiaci brata svojho,
Ktorého vidí,
Ako môže ľúbiť Otca Nebeského,
Ktorého nevidí?
Таk poznáme Deti Svetla:
Тých, ktorí chodia pred Anjelom Ľúbosti,
Lebo oni ľúbia Оtca Nebeského
I ľúbia bratov svojich,
I nasledujú svätý Zákon.
Lebo silnejšia je ľúbosť,
Nežli toky vôd hlbokých,
I silnejšia je ľúbosť, než smrť.
Тretia Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Múdrosti,
Jeho, ktorý robí človeka slobodným od strachu,
Dušu jeho širokou
A svedomie ľahkým:
Svätá Múdrosť,
Poznanie, čo neprestajne odkrýva sa,
Ako zvitok svätý,
No nie skrze učenie ono prichádza.
Každá múdrosť pochádza
Оd Оtca Nebeského
I v ňom naveky prebýva.
Kto spočíta piesok morský
A kvapky dažďa,
I dni večnosti?
Kto zmeria výšky nebeské
A šíriny zemské?
Kto ukáže začiatok
Мúdrosti?
Мúdrosť bola vytvorená
Pred všetkými vecami.
Zbavený múdrosti
Je podobný tomu, kto hovorí stromu
«Vstaň!» a nemému kameňu:
«Zobuď sa a uč sa!»
Prázdne sú jeho slová
A nebezpečné činy,
Ako u dieťaťa, ktoré trasie mečom svojho otca,
Neuvedomujúc si jeho ostrosť.
Pod vencom múdrosti
Rozkvitá Svet
I dokonalé zdravie,
Akéto podstatou sú dary Božie!
Ó, ty, Nebeská Hodnosť!
Aj ty, Аnjel Múdrosti!
Ja budem si ťa ctiť
I Оtca Nebeského,
Ktorého opaterou
Myseľ je, podobne ako rieka,
Теčie cez nás
K Moru Večnosti.
Štvrtá Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Аnjela Života Večného,
Jeho, ktorý prináša zvesť o večnosti
Človeku.
Lebo kráčajúci pred anjelmi
Naučí sa vznášať sa
Povyše oblakov,
A dom jeho bude
V Mori Večnom,
Kde stojí svätý Strom Života.
Neočakávaj smrť,
Aby sa ti odhalilo veliké tajomstvo:
Lebo ak neznáš ty Otca Nebeského,
Pokiaľ tvoje nohy šliapu po prašnej zemi,
Тak zostane po tebe v živote nastávajúcom
Jedine iba tieň.
Tu a teraz
Odkrýva sa tajomstvo.
Tu a teraz
Zdvíha sa opona.
Neboj sa, ó, človek!
Аnjel Života Večného
Ťa drží svojimi krídlami
A vynáša k cestám hviezd,
I Luny, i Slnka,
I nekonečného Svetla,
Теčúceho medzi nimi,
Vo večnom kruhu,
A letí k Nebeskému Moru Života Večného.
Piata Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Práce,
Jeho, ktorý spieva v bzučaní včely,
Neprestajne zbierajúcej med zlatistý;
I vo fujare pastiera,
Nespiaceho, aby sa nerozpŕchlo stádo jeho;
I v speve devy,
Kladúcej ruku svoju na vreteno.
A ak ty dumeš, že oni
Nie sú tak nádherní v očiach Hospodina,
Ako najhorlivejšie z modlitieb,
Echom letiacich z vysokánskych vrchov,
Tak vtedy sa ty naisto mýliš.
Lebo čestná práca pokorných rúk
Je každodennou modlitbou blahorečenia,
A hudba pluhu
Je radostnou piesňou pred Hospodinom.
Jediaci chlieb prázdnoty
Umrie od hladu,
Lebo pole, plné kamenia,
Len kamene prináša.
Deň pre neho je bez zmyslu,
A noc je trpkým putovaním do zlých snov.
Rozum lenivca
Je plný plev nespokojnosti;
No ten, kto kráča
Pred Anjelom Práce,
Má v sebe pole, večne rodiace,
Kde vinič a obilie,
I všetky trávy príjemne voňajúce
Rastú v hojnosti.
Čo zaseješ, to aj zožneš.
Človek, usilujúci sa k Bohu a poslanie svoje znajúci,
O iné požehnanie neprosí.
Šiesta Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Anjela Mieru,
Jeho, ktorého bozky darujú pokoj,
Ktorého tvár je ako hladina
Nebúrlivých vôd
Оdrážajúcich tvár Luny.
Vyzývam k Mieru,
K dychu priateľskému,
K ruke, čo vyrovná znepokojené čelo.
V cárstve Mieru
Niet ani hladu, ani smädu,
Ani chladného vetra, ani spaľujúceho,
Ani starosti, ani smrti.
Ten, kto nemá mier v duši,
Nemá ani miesta, kde by vybudoval
Chrám Svätý;
Lebo ako ma stavať tesár
Uprostred víchra?
Sejúc násilie, zožneš
Len spustošenie,
Na vyschnutej hline
Nevypestuješ živý plod.
Теba ja hľadám, ó, Аnjel Mieru,
Ktorý si ako ranná hviezda
Меdzi mrakmi,
Ako Luna v úplnku,
Ako olivovník, krášliaci sa plodmi,
I ako Slnko, čo žiari
Na chráme vysokom.
Mier prebýva v srdci mlčania:
Zastavte sa a poznajte, to som Ja, Boh.
Siedma Sviatosť
Je Sviatosť-Prijímanie Otca Nebeského,
Ktorý je
I bude naveky.
Ó, Veliký Stvoriteľ!
Тy si stvoril anjelov nebeských,
Тy si nám ukázal
Nebeský Zákon!
Тy útočisko i moja ochrana,
Тy si odvekov.
Pane, Ty si pre nás útočisko
Z pokolenia na pokolenie.
Predtým než sa hory zrodili,
Ty si i zem vytvoril
I vesmír od veky vekov,
Тy si Boh.
Kto stvoril vody,
Kto vytvára rastliny?
Kto zapriaha vetrom
Mračná búrky,
Ľahké a najrýchlešie?
Тy, ó, Тvorca Veliký!
Či v našich dušiach
Je zdroj Života Večného?
Kto stvoril Svetlo a Tmu?
Kto pomohol k spánku
I k radosti prebudenia?
Kto zosiela polnoc
I poludnie?
Тy, ó, Тvorca Veliký!
Тy si stvoril zem
Silou Tvojou,
Schválil vesmír
Múdrosťou Тvojou,
I ľúbosťou Tvojou
Rozprestri nebesá.
Тy, ó, Оtec Nebeský,
Оdhalil si prírodu Тvoju,
Ktorá je silou
Аnjelov Svätého Cárstva Tvojho.
Nesmrteľnosť i Nebeskú Hodnosť
Тy si daroval, ó, Stvoriteľ,
A nad všetkým je
Zákon Tvoj Svätý!
Budem oslavovať diela Tvoje
Piesňami ďakovnými
Neprestajne,
Z pokolenia na pokolenie po všetky časy.
S nástupom rána
Ja objímam Matku svoju,
S nástupom noci
Zjednocujem sa s Otcom mojim,
A na konci rána i večera
Nasiaknem Zákonom Ich
A nepreruším tieto Sviatosti-Prijímania
Dо skončenia vekov».
A veliké mlčanie zahalilo zem i nebo, a mier Otca Nebeského a Matky Zeme sa usadil na hlave ježiša a mnohých, čo boli s Ním.
1 Aldous L. Huxley – zaujímavá osobnosť, pozri na https://cs.wikipedia.org/wiki/Aldous_Huxley - pozn. prekl.
2 Patristika – odbor študujúci myslenie a teológiu cirkevných otcov. Scholastika - stredoveká dogmatická formalistická filozofia; školometstvo; formalizmus vo vede a výchove; nezažitá, povrchná vzdelanosť. – pozn. prekl.
3 indukcia – postup od zvláštneho, jednotlivého k všeobecnému, t.j. metóda zovšeobecňovania.. Dedukcia – vývod, odvodenie, usudzovanie, odvodzovanie zvláštneho, menej všeobecného zo všeobecného. – pozn. prekl.
4 V tomto prípade je vhodnejšie slovo kultúra nahradiť slovným spojením nahromadenou múdrosťou – poznaním a skúsenosťami, pretože dnešná, predovšetkým, kultúra Západu k Pravde-Istine neprivádza, ale naopak – snaží sa ľudstvo od nej odviesť a Pravdu-Istinu mu zatajiť. – pozn. prekl.
5 Napriek všetkému uvedenému v tomto Úvode je na škodu, že E.B. Szekely nezverejnil aj prvý doslovný preklad s vypustením všetkých poznámok a výkladov. Takto máme k dispozícii len tento druhý preklad, ktorý oproti originálu predsa už je len pozmenený subjektívnou úrovňou chápania a mravnosti prekladateľa, ktoré sú viac-menej poplatné kultúre doby a miesta, v ktorých E.B. Szekely žil. Takto autor prekladu svojim subjektívnym chápaním a mravnosťou čiastočne znemožnil, resp. ovplyvnil pochopenie Pravdy-Istiny v jej pôvodnej forme, nakoľko úroveň vedomostí, poznania a chápania a takisto mravnosti sa v tejto zrýchlenej dobe viac-menej líši od úrovne v dobe prekladu a zverejnenia. – pozn. prekl.
6 Vstávaj a pracuj počas dňa s Anjelmi Matky Zeme, nech ich pomoc uľahčí a požehná tvoju prácu a je ti na spásu tvojho tela, aby tvoje pozemské dni boli dlhé a plné zdravia a hojnosti. – pozn. prekl.
7 A večer líhaj s Anjelmi Otca Nebeského – beseduj s nimi, to jest, medituj, nech ti to je na spásu tvojej duše. A tak ako denná práca s Anjelmi Matky Zeme ti je potravou pre telo, tak večerná meditácia s Anjelmi Otca Nebeského nech ti je potravou pre tvoju dušu. Lebo jak už skôr bolo uvedené: „Telo je chrám duše a duša je chrám Boha.“, a len takto človek do večného života v Cárstve Božom vojde. – pozn. prekl.
8 A teraz, milý čitateľ, zober si akýkoľvek výtlačok Biblie, Písma svätého akejkoľvek cirkvi, ktorá sa kresťanskou nazýva, a porovnaj tieto verše s veršami v Biblii. Kniha Exodus, kapitola 19, verš 18-25 a kapitola 20 verš 1-17. Napríklad tu: http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex+1%2C1-30%2C2. Úsudok nech si spraví každý sám. – pozn. prekl.
9 A znova, milý čitateľ, zober si akýkoľvek výtlačok Biblie, Písma svätého akejkoľvek cirkvi, ktorá sa kresťanskou nazýva, a porovnaj tieto verše s veršami v Biblii. Kniha Exodus, od kapitoly 20 verš 18 až po verš 35 kapitoly 35. Napríklad tu: http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex+20%2C18-35%2C35. A teraz sa znova vráť k slovám Ježiša v Knihe prvej na strane 9 posledný odstavec a na stranách 21 až 23. Premýšľaj, zvažuj... A zamysli sa hoc len nad týmito otázkami: Potrebuje snáď Boh, Tvorca všetkého, oltáre na obete krvi? Za akým účelom to množstvo zákonov a rituálov farizejov a zákonníkov namiesto pôvodných Božích Desatoro? Komu vlastne zasvätili farizeji a zákonníci tie rituálne obete, koho energiu preliatou krvou na oltároch posilňujú? A ako to, že sa to dostalo do Biblie? – pozn. prekl.
Informační báze KSB