12.11.2014
...
Avšak ruská vládnuca trieda - „elita“ sa vtedy ukázala byť namyslene hlúpa a posúdila operu ako „chabú“, „obsahovo prehnane serióznu“, „chladno-rozumovú“, či „sladko-mystickú“, „nedostatočne prísnu voči zradcovi Griškovi- Zmätkárovi“1 a za takýto zmätok hlúpostí v ich hlavách dostatočne tvrdo zaplatila po r. 1917. V r. 1994 predstavenie „Legendy“ bolo obnovené takisto v krízových podmienkach života spoločnosti....
Vymyslené lži o minulosti, t.j. zarátanie k zlo-dejom (zločincom) tých, ktorí tvorili objektívne dobro (t.j. konali v koryte Prozreteľnosti - Božieho Zámeru) a prezentácia objektívne amorálnych zlodejov ako dobrodincov, sú svojím vplyvom na nastávajúce opakom pokánia.2
Okrem toho, je známe príslovie „privolať nešťastie“. Podstata javu je v tom, že vnesenie do prítomnosti informácie o tých či oných možných variantách budúcnosti mení pravdepodobnostné predurčenosti rozličných variánt. Toto – pri katastrofickom charaktere vnášanej informácie a určitom nastavení psychiky ľudí — sa môže stať programovaním katastrofického charakteru chodu udalostí, t.j. programovaním katastrofickej budúcnosti.3
Od negatívnej prognózy sa „privolávanie nešťastia“ odlišuje v tom, že prognóza-výstraha pravdepodobnostne predurčene zmenšuje pravdepodobnosti „samouskutočnenia“ nešťastí. Odkrýva možnosti včasnej (užitočnej) cieľavedomej riadiacej reakcie na prognózu-výstrahu. A „privolávanie nešťastia“ naopak - zväčšuje pravdepodobnosť jej „samouskutočnenia“ a význam pravdepodobnostných predurčeností. Pripája in-formačne do celkového algoritmu riadenia rôznorodé izolované fragmenty v princípe možnej, no zároveň do privolania, dozretia (realizácie) neschopnej katastrofy. Dôsledkom jej formalizácie4 je pre priaznivý tok udalostí potrebné dodatočné ľudské úsilie a zásah Zhora, nasmerované na neutralizáciu a roztrieštenie nanovo poskladaného celkového algoritmu uskutočnenia celkovo iba možnej, no vôbec nie nevyhnutnej katastrofy.
A tak, nevediac primerane úmerne reagovať na negatívne prognózy a prázdne obavy (bez otvorených možností, vedúcich k nešťastiu), vyslovujúc nezodpovedne alebo sebavedomo-neomylne názory o biednych perspektívach kohokoľvek v budúcnosti, ľudia sami vytvoria jak sebe osobne, tak aj okoliu, nešťastia a ťažkosti, ktoré pravdepodobnostne predurčene nastáva prekonávať im samým a tým, v ktorých osud boli schopní neblahodárne sa vmiešať.
Preto davy hlupákov, nerozlišujúc varovania o biedach od programovania biednej budúcnosti, sa boja zlých predpovedí a stanúc sa neschopnými riadenia, nenávidia tých, koho slová o pohromách v budúcnosti sa napĺňajú. Hoci len proste im samým treba byť vnímavými a premýšľajúcimi, a nie sa zlostiť na vlastnú škodu.
* * *
ČLOVEK MUSÍ VEDIEŤ ROZLIŠOVAŤ, V AKÝCH PRÍPADOCH ON SÁM Z ODSTUPU, ALEBO VARUJÚC, POZORUJE NEGATÍVNU PROGNÓZU A V AKÝCH PRÍPADOCH AKTÍVNE, MOŽNO NEVEDOMKY PODVEDOME, PROGRAMUJE OBRAZOM POHROMY ĎALŠÍ CHOD UDALOSTÍ.
Spomeňte si na príbeh o lýdskom kráľovi Kroisovi (Krézovi). Keď sa obrátil na Delfskú veštiareň s otázkou, či má začať vojnu s Peržanmi, orákul mu odvetil: „Kroisos, prejdúc Halys5, veľkú ríšu zničí“. Kroisos utrpel porážku a jeho ríša bola obsadená Peržanmi. Na Kroisove obvinenie o klamstve, kňazi delfského orákulu prehlásili, že predpoveď orákula sa vyplnila do bodky, akurát orákulum neuviedlo, konkrétne ktoré kráľovstvo bude zničené.
No tento príbeh má dve stránky. Z jednej strany subjektívna morálka Kroisa mu nadiktovala líniu konania, ktorého dôsledkom zanikla jeho ríša. Ak by mal Kroisos iné mravnostné štandardy6, správal by sa inak. Z druhej strany, odhaliac objektívnu morálku Kroisa a očakávajúc matricu scenárov ďalšieho toku udalostí, orákul už programoval konanie Kroisa bezalternatívne na zničenie jeho ríše. Veď ním nebolo povedané: „Ak Kroisos Halys prejde, tak veľkú ríšu zničí“. Vo formulácii orákula niet slova „Ak“. A veľkým i malým „Kroisom“ tak ostáva buď zasiahnuť proti akejkoľvek kult(úr)e „orákulstva“7 (aj vrátane súčasného „cigánskeho veštenia“ a „astrológii“), alebo bezalternatívne naplniť predprogramované.
V tomto je aj odpoveď na otázky o proroctvách orákulov Laiovi, jeho synovi Oidipovi, Akrisiovi: všetko sa nevyhnutne uskutočňuje tak, ako je predpovedané, lebo oni sa radšej snažia utiecť pred „osudom“, namiesto aby začali s ním bojovať. Namiesto aby prehodnotili a zmenili svoju (ne)mravnosť, a tým samotným - algoritmiku svojej psychiky, dôsledkom čoho by sa vymanili zpod vplyvu (moci) bývalého proroctva = programu akoby bezalternatívnej „predpovede“.
* *
*
Cit pre mieru8 v skut(k)o-cnosti dáva na úrovni vedomia algoritmicky neformalizované vnímanie množstva rozličných variantov budúcnosti a hodnotenia pravdepodobnostnej predurčenosti každého z nich. No on je aj osnovou (základom) všetkých algoritmicky formalizovaných metód prognózy, vrátane odhadov a pravdepodobnostno-štatistických matematických modelov.
Tu napísané formulácie o pravdepodobnostných predurčenostiach a riadení vo vzťahu k životu spoločnosti, sa odzrkadlili v aforizme V. O. Kľučevského: „Zákonitosť dejinnej udalosti je obratne proporcionálna jej duchovnosti.“ V davovo-„elitárnych“ spoločenstvách je duchovnosť väčšiny rovná nemennej podmienenej nule. Preto je história davo-„elitarizmu“ protivná, ako obohraná platňa, na ktorej ihla gramafónu beží po jednej a tej istej preskakujúcej škrípajúcej drážke, dokola hrajúc nezmysel. História davo-„elitarizmu“ sa opakuje, ako 2 x 2 = 4 a význam rozdielov nie je väčší, ako v prípade, že 4,0 je na jednej kalkulačke 3,999999 a na druhej 3.999987.
Pochopenie variantov so zanedbateľne malou pravdepodobnostnou predurčenosťou ich uskutočnenia a udržateľné riadenie prechodných procesov, vedúcich k nim, je schopné nepozorovane pretvoriť Svet. No taká možnosť sa odhaľuje len vysokou mravnostne podmienenou duchovnosťou a s ňou združeným osobným zmyslom pre Mieru, ktorý je základom riadiacej kvalifikácie. Tá kompenzuje slabú udržateľnosť prechodných procesov k želanej budúcej variante vysokou slobodne vybranou samodisciplínou9.
V snahe vylúčiť krach davo-„elitarizmu“ z vyššie uvedeného dôvodu, alebo hoc by len znížiť na minimum v každej historickej hodine pravdepodobnosť i pravdepodobnostnú predurčenosť takého krachu, dáva Talmud v rôznych variáciách odporúčanie nasledujúceho obsahu:
„Najlepší z gójov (ne-židov) je hoden smrti.“(!!!).
Ak príslušné kruhy nasledujú toto odpor-rúčanie a spoločenstvo si neželá, alebo je neschopné sa pred ním chrániť, tak sa v spoločnosti zrežú jej vrcholky duchovnosti a jej h-is-tória je predurčená rovnako, ako 2 x 2 ≈ 3,999. Pretože, aj keď je pravdepodobnosť krachu davo-„elitarizmu“ v objektívne sa vyvinutých podmienkach odlišná od nuly (t.j., krach je možný), tak niet osobností10, schopných ju zrealizovať s vysokou kvalitou riadenia ako objektívnu pravdepodobnostnú predurčenosť.
Pre davo-„elitárne“11 sociálne systémy sú najtypickejšie situácie konfliktov množstva čiastkových riadení. Preto jednou zo sociálne významných schopností jedinca v nich je schopnosť vyhodnocovať pravdepodobnostnú predurčenosť výhry v pre nich konfliktej situácii: „ja – on“, „ja – ona“, „ja – oni“. Táto schopnosť sa u väčšiny ľudí vypracuje na základe praxe života a je vo veľkej miere podmienená predchádzajúcou skúsenosťou a pamäťou, a nie predvídaním na základe vycítenia situácie prostredníctvom citu pre mieru (intuíciou). Ak si človek z predchádzajúcich skúseností bezmyšlienkovite zvykol, že v jednom prípade z 10 prehráva, tak sa správa dostatočne zdržanlivo. Ak si bez zamyslenia zvykol, že prehráva v jednom prípade zo 100, tak sa správa vo vzťahu k druhým viac nezávisle. Ale ak si zvykol vedieť, že prehráva v jednom prípade z 1000, tak on - príslušník davu - sebaisto hodnotí pravdepodobnostnú predurčenosť svojej výhry konfliktu (z množstva možností) ako jedinú možnosť a ide smelo do konfliktu. Ohľadom svojej výhry si totiž verí na celých 100% (s pravdepodobnosťou rovnou presne 1,0).
Dochádza k nepremyslenému stotožneniu konkrétnych chcených situácií s celou množinou možných situácií, medzi ktorými sa nachádzajú aj neprijateľné varianty. V skutočnosti má dočinenia so subjektívnym hodnotením na základe pre(do)šlej štatistiky pravdepodobnosti jeho budúcej pravdepodobnostne predurčenej prehry konfliktu, ktorej presná hodnota je menšia ako 1.0 — 0.999, keďže početnosť ľudstva je rádovo nie 103 (tisíce), ale už dávno milióny (106 ) a dnes už miliardy (109 ) — viac ako 7,2 miliárd k 1. januáru 201412. Okrem toho, v zložení populácie nie všetci príslušníci davu sú jemu podobní13.
Príslušník davu14 sa nad týmto nezamýšľa a nezodpovedne vstupuje do konfliktov, alebo ich vedome sebecky vytvára, pokiaľ jeho chápanie pravdepodobnosti predurčenej prehry konfliktu spadá do jeho subjektívnej nuly. Aj keď v skutočnosti je odlišná od nuly, ale v pre neho najprijateľnejšom prípade, je menšia (<) ako 1 x 10-3. Títo ľudia sú najviac nebezpeční pre svoje okolie a 0,999 prevrátene dáva všetkým známe „666,0“15. Keďže všetko-si-dovoľujúci konfliktný príslušník davu sa mýli, domnievajúc sa, že pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti jeho prehry konfliktu sa rovná nule, tak sa časom stretáva s človekom (alebo spoločenstvom), ktorého možnosti konania, v ním nanútenom konflikte, prevyšujú jeho vlastné. Alebo sa stretne s niekým, kto chápe pravdepodobnostné predurčenosti s presnosťou vyššou ako 10-3 a riadi sa - s-trojí riadenie, vychádzajúc zo svojich možností a hodnotení. Bezohľadný príslušník davu prehráva konfliktnú situáciu s takými ľuďmi, občas dokonca nevstúpiac do neho, čím hubí seba i jemu dôverujúcich ďalších príslušníkov davu.
Ľudové príslovia hovoria o tom prostejšie:
„Na každú sviňu sa varí voda“, či „Na veľký kyjak väčší príde“, alebo „Išiel po vlnu, a strihaný sa vrátil“, „Na každého mudrca stačí prostota“, „Chlapec na ovcu a na chlapca ovca“, „Padla kosa na kameň“ a pod.
A pýcha - prehnané sebaohodnotenie aj vrátane vlastných možností, v zhode s mnohými vieroukami – je najprvotnejší, najvážnejší z hriechov, rodiaci všetky ostatné hriešne ambície. Ambície nebezpečné pre samotného človeka, druhých ľudí aj prírodu v prípade snáh o ich realizáciu.
Zmysel pre mieru, poskytujúci vnímanie variánt a ohodnotení pravdepodobnostných predurčení uskutočnenia každej z nich a aj ich súhrnu (vrátane vzájomného porovnania), je svojrázne osobnostne podmienený. Preto osobnostný faktor v neštandardných situáciách je nadradený štandardnému vzdelaniu na každej úrovni kvalifikácie, v každej sfére činnosti človeka v spoločnosti. Samotné vzdelávanie (ako aj všetko v živote ľudí) má mravnostne podmienený charakter. Avšak, v každom variante morálky a e(at)tickej orientácie človeka je vzdelávanie, bez zvyšovania vnímania miery (systematickej intuície), nezmyselné. Neumožňuje totiž dať do vzájomného vzťahu už známe poznatky a osvojené návyky s prebiehajúcou skutočnosťou, čo prakticky znemožňuje riadenie bez ujmy aj v bežných, štandardne bezproblémovo riešiteľných situáciách. Okrem toho vzdelanie - ako osvojené poznatky a návyky - je iba „prídavkom“ k s-troju psychiky16. Dôsledkom toho, pri dominancii zvieracích inštinktov nad ostatnými komponentami psychiky (rozumom, intuíciou a svedomím), vzdelaný človek organizáciou svojho správania sa je neodlíšiteľný od vydrezúrovaného zvieraťa.
V súčasnom - tomto kontexte je stroj psychiky konkrétnym termínom (pojmom). Je jasné, že inštinkty, rozum i intuícia17 sú prejavy rôzneho hierarchického poriadku v organizácii správania sa človeka na základe jeho psychiky a počas jeho psychickej činnosti. Podľa nášho pohľadu - pre ľudský stroj psychiky - je normálne, ak vrodené reflexy a inštinkty sú osnovou, podľa ktorej sa vytvára rozumné správanie. Je normálne, ak intuícia poskytuje informáciu, ktorú možno pochopiť prostredníctvom činnosti intelektu. T.j. pre ľudský (Človečí) stroj psychiky je normálne, ak v jeho hierarchii stojí intuícia vyššie ako rozum, rozum vyššie ako inštinkty (pudy) a všetky (tieto nástroje spracovania vnemov, informácií – pozn. prekl.) spolu zabezpečujú existenciu človeka v súlade s biosférou Zeme, Vesmírom i Bohom.
Napriek tomu, pomerne často je vidieť, ako sa rozum stáva nevoľníkom a posluhuje zvieracím pudom človeka; ako sa rozumová činnosť vyvyšuje nad seba a snaží sa popierať intuitívne vyhodnocovanie a dokonca úplne vytláča intuíciu zo psychiky; ako sa oni spolu (pudy a rozum)18 snažia odvrhnúť Vyšší Zámysel. Dôsledkom toho sa stávajú obeťami nimi neprekonateľnej ohraničenosti a zaujatosti, čo nachádza svoje vyjadrenie v neľudskom stroji psychiky. Ten v závislosti od organizácie komponentov psychiky jednotlivca môže mať niekoľko foriem (tvarov - tvári):
Ak rozum zavrhuje intuíciu, alebo slúži - ako nevoľník - inštinktom, tak to je nie ľudský (Človečí), ale zvierací stroj psychiky. Pritom si treba uvedomiť, že aj pri zvieracom stroji psychiky môže byť intelekt vysoko rozvinutý a jeho nositeľ môže byť vynikajúci profesionál v rôznej oblasti činnosti civilizácie19 (vrátane mágie), no podstatou niesúc človekom.
Takisto aj stroj psychiky biorobota (zombi) sa odlišuje od ľudského tým, že v správaní sa stráca sloboda narábania s informáciou, dôsledkom čoho jedinec autonómne odpracováva do jeho psychiky zavedený program20 správania sa (autonómny robot - automat). Prípadne nie je schopný brániť sa aktivizácii špecifických návykov a vlastností zvonku, t.j. svojvôli iných jedincov (diaľkovo ovládaný robot). Okrem toho zombifikujúce programy môžu byť hierarchicky významnejšie v správaní jedinca, ako jeho vrodené inštinkty21. Dôsledkom toho, na jednej strane, v nejakých situáciách zombi neprejavuje inštinktívno-živočíšne reakcie na podnety a zdá sa človekom, na rozdiel od nositeľov zvieracieho stroja psychiky. Tí sa ani nesnažia ovládať zvieraciu podstatu - pudy (napr. deti22, narkomani fyzickí, alebo psychickí - t.j. vyznávači rôzne funkčne zameraných adeistických otrokárskych, či výpalníckych „náboženstiev“ *). Na druhej strane je v psychike zombiho možný konflikt medzi správnymi (výkonnými) programami inštinktov a zombifikujúcimi programami chov-ania23, a taktiež medzi rôznymi zombifikujúcimi programami.
Tzv. „Démonické“ osobnosti, disponujúce vedomými alebo podvedomými prehnanými sebahodnoteniami, sú nositeľmi zvieracieho stroja psychiky, stroja psychiky zombi, alebo zotrvávajú v svojhlavosti individualizmu, oslobodeného z otroctva inštinktov a zombifikujúcich programov. Plodia agresívno-parazitický individualizmus s nárokmi na nadľudskú dôstojnosť v rámci ľudstva. T.j., základom démonického typu psychiky je neľudský stroj psychiky tých, ktorým Zhora bolo dané byť ľuďmi.
1 Kópie recenzií kritiky z novín toho obdobia
2 Napr.: J. Tiso(?!)... a 1150, ďalej J. V. Stalin(?!), ... a aktualizácia dejín v snahe o metodologické spoznávanie objektívnej reality bez dogmatizácie a tabuizovania. Hlavne hodnotenie ich jednotlivých činov, vzhľadom na konkrétnu situáciu z pozície subjektov nadštátneho klanového kreditno-finančného systému a ich úlohy ohľadom, žiaľ , viac-menej úspešných snáh subjektívneho riadenia objektívneho procesu globalizácie akýmikoľvek prostriedkami (vojny, „krízy“, rôzne formy priemyslenej genocídy, ...). Ďalej tlaku objektívnej zmeny logiky sociálneho správania atď. – dopl. prekl.
3 viď. dnešný filmový priemysel, žurnalistika a méé-dia celkovo... Ostatne tak, ako aj apokalypsa Biblie... Otázka: Qui Bono? Kto chce vždy pri strácaní kontroly na prachu jedného z-riadenia postaviť na tom istom koncepte rovnaký režim, len v inej forme? Kto sú, aký je psycho-profil, h-is-tória týchto a-sociálnych inžinierov, kulturologických programátorov a administrátorov? ...t.j. po prebudení sa zo (samo?)zrejmej podprahovej fatálnej absurdnej konšpirácie “Náhody“. – dopl. prekl.
4 nadelenia mierou, napr. vyslovenia, alebo iného cieleného, alebo proxy - naznačenia vzhľadom na podvedomé stereotypy cieľovej skupiny – pozn. prekl.
5 Halys je pohraničná rieka, po rýchlom prechode ktorej Kroisos v r. 546 B.C. vstúpil do vojny s Peržanmi a utrpel porážku od Kýra II... (Ten inak dobyl aj Babylon a „oslobodil“ židov z Nabuchodonozorovho otroctva. Nie je jednoznačné, či konflikt spustila skôr „Kroisova“ strana, alebo „Kyrova“... Podobne neskôr Alexander „vyslobodil“ Egypt (blízky východ) z rúk Peržanov... a oveľa neskôr „Briti“ z rúk Osmanov a zasa judaistickí multietnickí konvertiti z rúk pôvodných Palestínčanov. Halys -> Halis -> Halič?! - opakovanie matice? – dopl. prekl.)
6 Kľúč k pod-vedomému výberu algoritmiky spracovania vnímaných, k dispozícii stojacich informácií... navyše aj HNR nadeľuje info podľa blízkosti morálky (objektu-subjektu riadenia) vo vzťahu k morálke objektívnej (Vis Maior... Moci NajVyššej) – pozn. prekl.
7 Viď. analytická štúdia Vnútorného prediktora ZSSR, r. 2009 „Orákul: sociálna inštitúcia a polit-technológia“ (týkajúca sa politického, presnejšie sociálno-inžinierskeho a kulturologického riadenia a marketingu – dopl. prekl.)
8 Je veľmi dôležité nepliesť si intuíciu (6. zmysel) s emóciami (vlastnými a prebratými z kultúry, školy, od rodičov, kamarátov...) - emočnými modulmi spracovaných informácií... obsahujúcich odchýlky (chyby). Preto tá stála akcentácia dôležitosti neustáleho celoživotného vylaďovania, s-laďovania zmyslovo-emočného a mocného emočne-racionálneho s-troja troj-jedinej psychiky. Tam končí človeku podobná opica Homo sapiens a začína druh HSS (Homo sapiens sapiens) - Človek. „Koniec začiatku, miesto začiatku konca.“ – dopl. prekl.
9Z lat. discipile = žiak. Samo... - pravdepodobne v zmysle v dialógu s Bohom. Cit.: „Sloboda je vedomá nevyhnutnosť“ - no morálne podmienená ako všetko, t.j. jemné nastavenie stroja psychiky schopné reagovať na aktuálne výkyvy trendov. „Boží kompas“, nevyhnutne postupne víťaziaci, oproti rigidnému riadeniu ego-cieľov. – pozn. prekl.
10 „Osobnosť nepotrebuje kult a kult nepotrebuje osobnosť.“ – pozn. prekl.
11 na rozdiel od súborného intelektu morálne podmienenej intuície kolektívu jedinečných – pozn. prekl.
12 Aktuálna prognóza (r. 2014) pre rok 2050 je viac ako 10 miliárd ľudí a ďalej nasleduje, ako jedna z variánt, prirodzená stabilizácia populácie na tejto úrovni. Podobne ako iné druhy, keď naplnia svoju eko-niku – aktualiz. prekl.
13 Je isto mnoho šikovnejších a „tu a tam sa nájde v dave medzi ľuďmi aj Človek“. A nie všetci len do davu patria, aj „elita“ je... – pozn. prekl.
14 Dav je skupina ľudí žijúca slepo podľa tradície a rozhodujúca sa podľa „auto-rít“... posvätné texty, alebo vodca... hlavne nie počúvať Otca. Národ je, oproti davu, skupina ľudí, žijúcich aspoň po 3 generácie na jednom mieste, v jednom ekonomickom prostredí, hovoriacich spoločným jazykom(mi), a s jednou kultúrou myslenia, morálnymi štandardami, s globálne zodpovedným chápaním objektívnych príčinno-dôsledkových vzťahov – dopl. prekl.
15 kultové číslo pri-šere, číslo šelmy, zlo-ba „zvera“, ktorého jeden zo zmyslov (významov) je v tom, že v základni davo–„elitárnej“ spoločnosti je psychologický podklad: vláda zvieracích inštinktov nad ostatnými komponentami psychiky väčšiny populácie. (Niekedy je vyjadrovaná v tomto zmysle pseudomanažérskym „Silnejší vyhráva“, či „Homo homini lupus“ (človek človeku vlkom)... Aj keď ide skôr o opicu, no tak opice, ako aj vlci sa k sebe v skutočnosti štandardne takto, mediálnymi prestitútkami agitovaným spôsobom, či „štýlom“, nesprávajú... – dopl. prekl.)
16 O typoch s-troja psychiky viac v Prílohe DVTR (a publikáciách Od ovčana k človeku a MIM – dopl. prekl.)
17 inštinkty (adekvátne BIOSu ), rozum a intuícia (ako súčasti OS) a svedomie ako súčasť jadra OS a zároveň firewall + čiastočne antivírus. T.j., kybernetici, vyvíjajúci koncom 19. a začiatkom 20. stor „umelé“ systémy, v zásade nevymýšľali nič nové. Iba kopírovali prírodu, človeka s existujúcim sociálnymi javmi... Von Neumannov model, celulárne automaty, až po neskoršiu fuzzy logiku, princípy neurálnych sietí, či teóriu hier a pod. – dopl. prekl.
18 často na základe objektívne chybných emócií (stereotypov, falošnej „intuície“) – dopl. prekl.
19 Inými slovami: hoci je nemožné byť bez profesionalizmu v príslušnom type spoločensky prospešnej činnosti, nie v profesionalizme sa ľudská dôstojnosť prejavuje. Veľmi často totiž vysoký profesionál - je nie človekom, ale doplnkom k svojmu pracovnému miestu. Iný zas, poúčajúc druhých o právach človeka a humanizme, nič iné robiť nevie a ani nechce, a z tohto dôvodu tiež nie je človekom.
20 možno mnohovariantný, alebo ním prijaté fragmenty programov patriacich ako celok kolektívnemu podvedomiu.
21 Môžu na ne ale aj cielene naväzovať. Napr. vírus využívajúci sprostredkovane nejaké rozpoznané špecifické vlastnosti BIOSu, či naviazaný systematicky priamo na BIOS. V tom prípade ide o obzvlášť mocný a nebezpečný prielom do operačného systému („samo“riadenia kultúry, koncepcie stereotypov, kolektívno-individuálneho podvedomia cieľovej skupiny) - dopl. prekl.
22 V princípe každá osoba od narodenia počas života prechádza jednotlivými „fázami“ a otázkou zostáva, či, resp. kde sa zastaví. Nakoľko naplní svoj optimálny potenciál psychotypu Človek.
23 Až po emočno-inštinktívne maskované programové kolektívno-individuálne apokalyptické kamikadze obety, psychózy a schizofrénie – pozn. prekl.
Informační báze KSB