Dostatečně všeobecná teorie řízení (7)

Dostatečně všeobecná teorie řízení (7)

9.11.2014

předchozí část

 

...

V súvislosti s tým, že v posledných rokoch sa v Rusku (a samozrejme aj u nás *), ako aj v okolitom svete, masovo vydávajú všemožné astrologické prognózy, je nevyhnutné urobiť vážnu poznámku: treba pochopiť, že ak by sme mali vidieť v astrológii vedu o energo-informačných rytmoch vzájomného pôsobenia (interakcie) Vesmíru, Zeme, jej biosféry a na nej žijúcich ľudí, tak astrológia dáva prognózy najpravdepodobnejšieho vývoja procesov za mlčanlivého predpokladu neprítomnosti (alebo zablokovania) samovoľnej čo i len trochu efektívnej riadiacej re-akcie na neprijateľné prognózy a neprijateľný chod udalostí zo strany tých, komu je prognóza (veštba) daná. Taktiež, často v mlčanlivom predpoklade, sa ignoruje aj možnosť cieľavedomej1 riadiacej reakcie na samotný fakt prognózy.

 

Pre tých, ktorí sa nezamýšľajú nad vzťahom prognostiky, jej „samovoľného“ následného uskutočňovania a  cieľavedomého riadenia (ciele ktorého sa nie vždy zhodujú s jednou prognostikou, pretože vyplývajú z druhej), tieto zamlčania – to sú prostriedky programovania ich podvedomých úrovní psychiky za účelom nevyhnutnosti vyplnenia ohlásenej prognózy.

Takéto programovanie psychiky prognózami (reálnymi aj zdanlivými, astrologickými i ostatnými) vo vzťahu k  bezhlavo dôverčivému davu – to je jeden z prostriedkov jeho riadenia.

Astrologická prognóza je viac, či menej presná prognóza vonkajších a vnútorných okolností vo vzťahu k človeku a spoločnostiam. Nie však prognóza, ako predurčenie riadenia zo strany človeka reagujúceho na tieto okolnosti.

Človek na prognózy a  okolnosti reaguje podľa svojej mravne podmienenej duchovnosti (boho- alebo ego-centrickej*), zahŕňajúcej do seba chápanie sveta (svetonázor mozaiky, alebo kaleidoskopu*) a stereotypy vnímania reality jeho biopoľom a reakcie na ňu. O to viac mimo astrológie zostáva bezprostredné adresné zasahovanie do chodu udalostí Zhora. Ono niekedy predurčuje rytmiku energo-informačných procesov vo Vesmíre, ktorá je predmetom skúmania a výkladu astrológie.

 

*             *
*

Prognózy sa odlišujú od proroctiev kvôli zdroju ich pôvodu:

 

  • Proroctvá — pochádzajú vždy z hierarchicky vyšších úrovní Objektívnej reality, ako oddelená psychika človeka. To jest z úrovní egregorov (agregátnych modulov kolektívnej psychiky), alebo priamo od Boha. Človeku je poskytnutá iba možnosť viac, či menej adekvátneho zverejnenia proroctva v prostredí sebe podobných osôb2.

  • Prognóza — je plodom vlastného úsilia človeka (intuitívneho, alebo vedome algoritmického) v hraniciach jeho možností. A takisto aj informácia poskytovaná (alebo vnucovaná) subjektami, nepatriacimi do skupiny tých, ktoré uskutočňujú hierarchicky vyššie riadenie vo vzťahu k odberateľovi prognózy - jednotlivcovi alebo skupine.

 

Nezávisle od spôsobu a metodológie prognóz, je pre ľudstvo charakteristické pamätať si vyplnené negatívne prognózy a proroctvá; ale taktiež aj varovania Zhora, stotožňované ľuďmi s negatívnymi prognózami. Zároveň s tým sú v dejinách krajne zriedkavé zapamätané vyplnené priaznivé (kladné) prognózy - programové scenáre riadenia, ohlásené v minulosti.3

 

O tejto prevahe vyplnených nešťastných predpovedí niet objasnení v masovo vydávanej literatúre. A vzťah väčšiny ľudí k predpovediam, pri kontakte s nimi – je jednotne nesprávny, nezávisle od toho, či predpovediam veria, alebo neveria, lebo považujú budúcnosť za nepredpovedateľnú a vzdávajú sa dokonca svojej skutočne akcieschopnej intuície.

 

Z pohľadu riadiacej praxe riadiaci význam má predovšetkým informácia:

  • o odklone procesu z predpísaného režimu;

  • o už vzniknuvších bez-prostredných a sprostredkovaných príčinách4, ktoré môžu vyvolať takýto odklon;

  • o odkrytých možnostiach vzniku príčin takého druhu a odklonoch v budúcnosti;

  • o procesoch, ktorých priebeh umožňuje odkryť takéto možnosti.

Ak to dáme do vzťahu s Plnou funkciou riadenia, tak jej najprvotnejším etapám5 zodpovedá informácia o procesoch, ktorých priebeh je schopný odhaliť neprijateľné možnosti; potom — o odkrytých možnostiach; potom — o príčinách; a úplne na koniec, — о odchýlkach, ktoré nastali.

Takéto je poradie prioritného významu každej triedy práve vymenovanej riadiacej informácie pri riadení podľa plnej funkcie v intelektuálnej schéme prediktor-korektor. Je to preto, lebo riadenie priebehu udalostí odkrýva alebo zakrýva možnosti; pri odkrytých možnostiach vznikajú príčiny bezprostredné aj sprostredkované, schopné odkloniť tok riadeného procesu od ideálu; riadenie príčin prináša so sebou alebo blokuje odklon priebehu procesu od vybraného ideálneho režimu; riadenie samotného procesu pod vplyvom rušivých príčinných faktorov v potrebnej kvalite sa ukazuje nie vždy možným.

Súhlasne s touto hierarchiou informácia o tom, že proces riadenia plynie udržateľne s odchýlkami, nižšími ako je prah citlivosti vnímania sytému riadenia (t.j. všetko v poriadku), má podstatne menší riadiaci význam, ako informácia o odchýlkach; o príčinách, schopných vyvolať odchýlky; o odkrytých možnostiach vzniku príčin takého druhu; o procesoch schopných rozpoznať (odhaliť) možnosti takéhoto druhu.

 

Boh nie je tyran a  ani sadista. Preto v prognózach ľudí a  predpovediach – proroctvách od Boha sa skutočne dáva informácia o  katastrofickej a (alebo) nepriaznivej budúcnosti. V jej nasmerovaní sa s-formulováva6 prítomný dôsledok VŠETKÉHO, čo sa reálne stalo v minulosti a  tvorí sa v súčasnosti. Aj vrátane mravne podmienených predsavzatí, zámerov do budúcna u samotných ľudí.

Informácia o priaznivom nasmerovaní chodu udalostí, hoci aj emocionálne príjemná, je pre riadenie, v zmysle vyššie uvedeného, bezvýznamná.

O tejto vzájomnej podmienenosti proroctiev a usporiadania sveta (v podstate: prognostiky a výsledkov riadenia) kázal apoštol Pavol7:

 

Aj duchovia prorockí sú poslušní prorokom, pretože Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Tak vo všetkých cirkvách u svätých býva“ — Prvý list Korinťanom, 14:32, 33

 

Primerane tomu JEDINÁ ÚČELNÁ reakcia na negatívnu prognózu nezávisle od toho, ako je získaná (nevedecky „intuitívne“, alebo „vedecky zdôvodnene“), je prehodnotiť známu minulosť i zámery do nadchádzajúcej budúcnosti už teraz v sú-časnosti8. Toto je známe už oddávna (pozri v Biblii Knihu proroka Jonáša9, jeho kázeň v Ninive a reakciu obyvateľov na kázeň), aj keď väčšinou populácie nepochopené.

 

Ignorovať prognózy tak, ako to dvakrát spravili Trójania (zavrhli varovania Kassandry a Laokoona); utekať pred nastávajúcim, ako to spravili rodičia kráľa Oidipa i sám Oidipus. Liezť na ražeň „pokúšajúc osud“; t.j. pokúšajúc Boha, nič kvalitatívne nezmeniac na sebe samom, ako to spravil A. S. Puškin. Bol upozornený na smrteľné nebezpečenstvo svojich konfliktov s vysokým blondínom (G. d'Anthès... a veštba o jeho zabití *), ale hlavné — mnohé cítil bezprostredne sám. A takisto M. J. Lermontov, opakujúci v mnohom osud Puškina. Nevšimnúť si prognózu a zabudnúť ju, ako to spravili Angličania, následkom čoho sa v roku 1912 potopil Titanik10. Alebo ako Rusko za vlády cára Mikuláša II vstúpilo do dvoch samovražedných vojen (r. 1904 a 1914) spôsobom „snáď to výjde“, napriek mnohým varovaniam o nepripravenosti krajiny a spoločnosti na vedenie vojny. Toto všetko - znamená napomáhať uskutočneniu negatívnej prognózy.

Boh nemení to, čo sa deje s ľuďmi, pokiaľ sami nezmenia to, čo je v nich.“ 11 — tak sa vysvetľuje v Koráne, súra 13:12, tragédia nehôd v živote mnohých osôb a spoločenstiev.

Okrem toho, jedine Bohu je známe, čo je Ním predurčené jednoznačne a neodvratne a čo sa nikdy nestane. Nech by sa ako kto naparoval uskutočniť chcené, realizujúc jemu Zhora danú slobodu voľby a znásilňujúc svojou vôľou Život. A niet zmeny jednoznačne Zhora predurčeného predurčenia v zmysle otvorenia možností mnohovariantnosti v uskutočnení pravdepodobností a pravdepodobnostných predurčeností.

Rusko v dohliadnuteľnej minulosti a Ruské impérium posledných troch storočí obzvlášť, vyvoláva osobitne deprimujúci dojem vo vzťahu jeho obyvateľstva a  riadiacej „elity“ k prognózam-varovaniam.

Z Koránu, z jeho celistvosti, je možné získať pochopenie vzťahu prognóz, predurčenia Zhora, cieľavedomej a cieľaNEvedomej reakcie na význam diania v živote. Aj keď bol preložený do ruštiny G. S. Sablokovom a masovo vydaný v 19. stor. (podobne aj v Rakúsko-Uhorsku a  v iných krajinách Európy*), tak jednako pre riadiacu „pravovernú inteligenciu“, honosiacu sa najmä svojou duchovnosťou (a rozhľadenosťou), sa nestal návodom12. No varovná milosť Všemohúceho bola tak veliká, že v roku 1907 vznikla opera N. A. Rímskeho-Korsakova Legenda o neviditeľnom meste Kitež a panne Fevrónii“. V súvislosti s touto operou upriamime pozornosť na dve významné okolnosti:

 

  1. Fevrónia je zobrazená ako človek, prebývajúci nad obradnosťou (ceremonialitou) oficiálneho náboženstva. Je nositeľkou bezprostrednej živej relígie (obojstranne nasmerovaného životne chápavého zväzku človeka a Boha) v nevyhnutnej jednote emocionálneho a  zmyslového nastavenia jej duše.13 Ona — to je jediný Človek v celej opere s touto kvalitou, ktorá sa prejavuje v tom, že jej činy sú za všetkých okolností bezchybné. T.j., neprehlbuje problémy, ale ich rieši;

  2. táto opera — to je jedinečný umelecký výtvor, v ktorom je bez akejkoľvek abstraktnej teórie riadenia a náučnej terminológie jednoducho ukázané, ako treba reagovať na negatívnu prognózu (predpoveď): ako odpoveď na tri po sebe idúce pokánia (sebareflexie) - sa trikrát zmení Zhora predurčená budúcnosť pre tých, ktorí sa kajali (t.j. v úprimnom doznaní svojej nespravodlivosti zmenili svoju mravnosť, ktorá určuje celú algoritmiku psychiky, spoločnú jak pre úroveň vedomia, tak aj pre jej podvedomé úrovne). To, čo sa v náboženstvách nazýva pokáním, je vo svojej podstate prehodnotenie minulosti a zámerov do budúcnosti, prejavené v zmene skutočnej mravnosti človeka. Je to likvidácia jej vadnosti (neúplnosti) a likvidácia dvojitých a nejasných mravnostných štandardov. Týka sa to jak osôb, tak aj z nich zloženej spoločnosti.14

 

Boh je milosrdný. Znamenia, negatívne prognózy, proroctvá o pohromách sú v podstate varovania (u-po-zornenia), a nie nezmyselné zlé strašenia. Sú dávané zavčasu vopred, aby sa ľudia stihli pokajať, prehodnotiť svoj minulý a terajší život, zmeniť svoju morálku a charakter svojho správania sa15. A už tým samotným, dať ľuďom možnosť,zmeniť pravdepodobnostne predurčené blížiace sa dôsledky ich činov. Jedným z významov pojmu „pravdepodobnostne predurčené“, je „podmienené vierou“, relígiou. Avšak ruská vládnuca trieda - „elita“ sa vtedy ukázala byť namyslene hlúpa a posúdila operu ako „chabú“, „obsahovo prehnane serióznu“, „chladno-rozumovú“, či „sladko-mystickú“, „nedostatočne prísnu voči zradcovi Griškovi- Zmätkárovi“16 a za takýto zmätok hlúpostí v ich hlavách dostatočne tvrdo zaplatila po r. 1917. V r. 1994 predstavenie „Legendy“ bolo obnovené takisto v krízových podmienkach života spoločnosti...

 

pokračování

 

 

1 Vychádzajúcej z celkového chápania širších súvislostí = komplexného v zmysle dostatočne kompletného – pozn. prekl.

2 Ak majú jeho blízki iné, úrovňovo nekompatibilné štandardy myslenia, tak dotyčný, ľudovo povedané, hádže „hrach na stenu“, resp. „perly sviniam“ a pod. – pozn. prekl.

3 Viď . vyššie uvedený sociálno-psychologický fenomén zeleného a červeného semafóru (dobré sa samo sebou rozumie a na nedobré treba radšej upozorniť) a ľudovej piesne „Cesta je zarúbaná, šarvanci po nej idú...“. Tento fenomén sa však v opačnom garde (programovaním katastrof) manažersky, pomocou médií, masovo zneužíva k vyvolávaniu umelého stresu, a tým zákonite objektívne lepších podmienok na manipuláciu davu. – dopl. prekl.

4 Tým sú myslené príčiny, dostatočne blízke skúmanému procesu, ak ich dáme do spojitosti príčinno-dôsledkových podmieneností. Zhodnotenie miery „blízkosti“ sprostredkovaných príčin je podmienená podmienkami a zadaním riadiacej úlohy.

5 Etapy Plnej funkcie riadenia a schémy riadenia budú podrobne vysvetlené v ďalších kapitolách, ale potom teraz zmienené bude nevyhnutné spomenúť samostatne.

6 A znova forma = z lat. obraz, ... formula = presnejšie v rozšírenom význame systém konštánt a symbolov (dynamických = časových premenných, naprogramovaných tímom sociálnych inžinierov), emitujúci objektovú algori(y)tmiku sekvencií obrazov... Mat(r)ica je v tomto zmysle mnohorozmerný tenzor mier programovania budúcich udalostí, podľa aktivácie spúšťačov (triggerov) emócií davu, cez zaužívané pri-behy príslušnej kompozície kock-tailu od folklórnych, „klasických“, až po „náboženské“. Telom mat(r)ice sú emócie človeka, skupiny osôb. Extrémne, nie vždy ľahko rozlíšiteľné, takmer do spojitosti nahustené informácie, bity: 0 alebo 1 = Áno – Nie (podstatné - nepodstatné)... alebo nezadefinované (bez morálky)... Hodne pravdivýje citát z filmu Matrix: „Matrica je tu všade, no rukou ju nechytíš.“ Projektanti, od ktorých šiel impulz k s-trojeniu tohto filmového projektu, boli dotlačení vzhľadom na objektívny jav zmenenej logiky sociálneho správania sa a „(z)miznutia času“, vyjsť na kedysi neuveriteľný a pre nich extrémne nebezpečný krok: Odkryť objektívnu existenciu mat(r)íc, koncepcií v obrazoch. Snažili sa však cez uvedený film dať z pozície ich konceptu logicky hrubo zavádzajúci pohľad na sociálnu mágiu sveta matíc - zobraziť najobjemnejší systém (Boha) v negatívnom svetle a svoje bludisko krivých zrkadiel konzumného zombisveta pozitívne, ako padák unášaný surovým vetrom histerickej nevyhnutnosti do priepasti... Pre stovky miliónov mladých návštevníkov kín - mocná informačno-vojenská operácia block bustingu a block formingu. Napr. dievča v červenom, Déjà-vu a iné fenomény, ovládacie moduly, triggery MR maticového riadenia sú však vo filme pri dostatočnom chápaní knowledge base-u pomerne pochopiteľne zobrazené.. . Všetko sa vlastne skladá z mnohorozmerných matíc a každý od narodenia pod-, či vedome modeluje. Použiteľný tak, či onak... podľa morálky a miery chápania procedúr kulturologickej analýzy... inžinieringu. – dopl. prekl.

7 Hoci on sám bol príkladom nedôvery k Bohu podľa života a programovania ďalšieho osudu cirkvi, názvom „kresťanská“, ako falošného vieroučenia. Cirkvám Kristovho mena nie je dané Zhora presvedčivo dosvedčiť, že Šalamúnove proroctvo (Múdrosti Šalamúna, hlava 2, (v slov. Preklade Kniha Prísloví , Príslovia II – Ovocie múdrosti – vid. napr. tu: http://www.ssv.sk/BIBLIA/page.php?id=22 - pozn. prekl.)) vo vzťahu ako spochybnenia popravy Krista — je lož, že ono (Šalamúnove proroctvo) nebolo. Lebo ak bolo, tak všetky svedectvá о ukrižovaní a zmŕtvychvstaní — je zaslepenie Bohu neveriacich ich zlobou.

Pritom treba pamätať, že pred zatknutím Krista v Getsemanskej záhrade, on trikrát vyzýval učeníkov modliť sa spolu s ním, varujúc ich, že v opačnom prípade, budú obeťami pokušenia. Po tomto varovaní Ježiš, vracajúc sa k nim, nachádzal ich zakaždým spiacich. V súlade s tým, potom ako učeníci neobstáli v bdení a modlitbe, ani jednému ich slovu o ďalšom osude Krista nemožno veriť, ak máme veriť Bohu a Kristu.

8 V tomto zmysle žijeme STÁLE a nie len (ako sa zámerne chybne hovorieva) „TU A TERAZ“. Žiť v minulosti, či budúcnosti je rovnako samovražedné, ako žiť len v okamihu prítomnosti. Človeku podobná opica, biorobot vtedy totiž nevidí dostatočne (alebo prakticky vôbec) príčinno-dôsledkový vývoj udalostí. Verí v o-sudie, smrteľnú konšpiráciu „Náhody“ odborne veľmi známeho japonského kolegu, kybernetika „SamoSato“, a tak formuje svoj o-sud drevený, hrob opilca „hlavnenemyslenia“, odovzdajúc v „dobrej viere“ svoj život do rúk nejakého baču z periférie pomocníkov (staffu) nudistického KamikadzeManažéra (GPP). Princíp tzv. “zázrakov uzdravenia ” a pod., je tiež čiastočne postavený na “Time travellingu”: ak rozpoznám príčiny (stav, fázu vývoja procesov) dnešného neprijateľného stavu v jeho minulosti, je za istých okolností možné, po ”naučení sa... dostatočnom precvičení lekcie”, zmeniť aktuálny stav “samovoľne”, takmer okamžite. Naprojektovať v mysli, v obraze, príp. slovom po-mocným korekciu v minulosti. Patch a Reload(ed). S-trojiť za-zrak, metodológia ktorého je za zrakom druhých pozorovateľov, prahom ich vnímania, avšak v podvedomí každého. “Pravda je (aj) vo vás.” Pravda = aktuálne optimálny komplet mier z pozície Vis Maior. Vytvoriť a podľa schopností a možností kontinuálne vytvárať Bohu priestor na realizáciu. (Keď nie On, vždy Ni(e)kto iný...) Tak by sa mala postupne CELKOVÁ situácia, vývoj spoloctnosti, a tak aj mňa a môjho okolia, pomaly zlepšovať. Toť, kritérium hodnotenia úspešnosti naśej cesty k HSS (Homo sapiens sapiens), k Človeku. „Len nastaviť plachtu tak, že by sme Jeho vánok zachytili, ktorý zmení sa na vlak, na Vietor Vše-mocný“... potom už len odolať pokušeniam... i držať prsteň, plachtu nie sám, no spolu, žeby dietko pri poryvoch nepadlo z paluby dolu. – dopl. prekl.

9 cvične stoja za povšimnutie isto aj možnosti čo najsprávnejšej interpretácie Jonášovho vzpierania sa, odmietanie Boha, trest v mori, rybe... a následné kritizovanie milosrdnosti Božej, v zmysle falošnej dôslednosti a pod. – pozn. prekl.

10 Skaza „Titaniku“ je vo všetkých detailov opísaná v románe M. Robertsona „Márnosť“, ktorý uvidel svetlo sveta 14 rokov pred touto najväčšou námornou katastrofou v dobách mieru.

11 V preklade M. –N. O. Osmanova: „... pokiaľ oni sami nezmenia svoje úmysly“

12 O návode pre dnešné tzv. kresťanstvo a  jeho vzťahu s objektívnou realitou - Bohom, ani nehovoriac. Pokiaľ by bola cirkevná hierarchia zodpovedná, porovnávala by Písma a hľadala Pravdu tak, ako sama deklaruje. Takto ju „zoberie na zodpovednosť“ Boh. „Dog-my“, „ovečky“ i bioroboti - to Boh nepotrebuje. Islam, Korán májú logicky tiež svoje problémy, zvrátenosti z rúk profesionálov - rozbitú chronológiu, udieranie hlavou o zem 5-krát denne atď. O judaizme a v mnohom aj hinduizme, či budhizme, ani nehovoriac. Aj keď počiatky nebývali zlé... – dopl. prekl.

 

13 Skutočného dialógu s (Naj)Vyššou mocou cez drobné zmeny v jej okolí, prírode, u blízkych, intuitívne vnímaných pri neegocentrickom pohľade na svet. V tomto vyzerá byť pôvodná, zdravá podstata „veštenia“... Viest... Výletov do posvätných hájov, na posvätné miesta, k skalám predkov... spoločného pre mnohé, možno pre väčšinu kultúr. PÝTANIE SA, retrospektíva a hľadanie náznakov vôle Najvyššieho. Aj v padnutí lístka, mávnutí krídla motýlieho, šumu vetra, či zmene vtáka letu. Pôvodné funkcie Vestálok u starých L´atinov, zvyky Attiky – dopl. prekl.

14 V stredoeurópskom kulturologickom priestore (no aj ďalej na západ, či východ) mnohé ľudové rozprávky poukazujú na túto tému a skúsenosti našich predkov s jej riešením. Hlavný hrdina mnohokrát prirodzene žije v súlade so zákonmi prírody, lesa a  spravodlivej spolocnosti (Snehulienka, Popoluška, Janko na vandrovke a mnoho iných) v priamom bezprostrednom kontakte s Najvyššou Mocou, Mierou, Sve(t)lom, „Bohom“. Ak ale rozprávkový hrdina, či iná postava objektívne zákonitosti nerozvíja, alebo dokonca narúša, býva upozorňovaný predpoveďou nejakej starej ženy, lesného deduška, víly a pod., že ak nezmení svoje nastavenie, stane sa nejaké nešťastie. Ak postava prehodnotí svoj prístup, situácia sa napraví. Často však potrebuje postava príučku, cvičenie... – dopl. prekl.

15 u-pra-volenia – zvolenia si práva, pravdy - u-pravo-vania vôle konať, meniť, in-, trans-formovať seba – pozn. prekl.

16 Kópie recenzií kritiky z novín toho obdobia

 

 

Diskusní téma: Dostatečně všeobecná teorie řízení (7)

Bravo

Tara | 10.11.2014

Skvele napsano a jednoduse vysvetleno, ze s velkou uctou se klanim a preji si by to cetlo co nejvice lidi.

Přidat nový příspěvek