21.10.2015
...Preto, hoci žena – vyfintená fešanda (a o to viac pod rúškom sofistikovanej j„elitárnej“ kultúry) samozrejme nie je tak očividné zvieratko, ako otvorene chlípna neotesaná prostitútka, je aj tak pri určitom pohľade odlišnosť medzi nimi iba v kult(ur)ologickom „predĺžení“ jedných a tých istých sexuálnych inštinktov, neovládaných chápavou vôľou1.
V súlade s tým, ak je muž cez sexuálne inštinkty podriadený žene so zvieracím sTrojom psychiky, v správaní ktorej prevládajú živočíšne inštinkty a ich tzv. kultúrne rozšírenia, zaobalenia (napr. typu ženskej módy), tak je jeho správanie sa tiež veľmi ďaleko od ľudského.2 Tak pod útlakom zvieracích ženských inštinktov žije po stáročia celá biblická civilizácia – Západ: Európa, obe Ameriky, Austrália, a v mnohom i Rusko.3
Konkurencia a boj za najlepšie teritórium sú v živočíšnej ríši naprogramované v zodpovedajúcich inštinktoch, čo má v spoločnosti taktiež svoje kultúrne pokračovanie a vyzerá ako konkurencia v ovládnutí majetku, zabezpečení obydlia, demonštrácii svojho vysokého „životného“ štandardu okoliu, atď. Ak to ale zhrnieme na spoločného menovateľa, ide v podstate o konkurenciu v konzumnom štandarde. T.j., kto viac „prežerie“, kto je schopný a môže viac na úkor druhých „bez rozumu konzumovať“.
Vlastnými rukami vystavané obydlie je analógiou obývaného teritória v prírode, miestom prebývania matky a dorastajúcich pokolení. Tak sa starostlivosť o domácnosť ocitla vo vedení ženy. (ne)Úmerne tomu je i honba bezuzdného m´amonárstva, v ktorom po stáročia dominuje Západná civilizácia4, kultúrnym pokračovaním taktiež prevažne ženských inštinktov (Vi´d zameranie reklám prevažne na emócie žien a detí). Prevaha nad príbuznými, známymi a priateľmi v zariadení a urbanistike obydlia oveľa viac zaujíma ženy ako mužov a oveľa viac je to nimi oceňované. Nie mužmi. Štatisticky prevládajúca orientácia žien na pásmo „Súčasnosť“ na obr. 7. získava v tomto prípade konkrétne vyjadrenie: «Oni majú a my nie... Chcem teraz, ihneď... Ty nemôžeš zabezpečiť rodinu všetkým nevyhnutným, aby sa nám nežilo horšie, ako žijú druhí ľudia5... »
Ak je teda činnosť muža nasmerovaná na podporovanie (riadenie) dlhodobých procesov, tak je „okamžitý“ inštinktívne podmienený ženský despotizmus zameraný na činnosť typu „hneď tu a teraz“ neprípustnou degradáciou vlastneného6 muža, ktorého žena ovláda alebo má ambície ovládať ako svoj majetok. Taktiež ide ale aj o degradáciu jej samotnej, ako aj jej (taktiež „ňou vlastnenej“) rodiny niečím, čo si ona želá „hneď tu a teraz“, nestarajúc sa o budúCnosť blaha pre všetkých. T.j., dlhodobého blaha celej spoloČnosti, vrátane jej samej i rodiny celkovo. Ľudovo povedané: „Kope deťom hrob“
V masovej štatistike sa takýto druh inštinktívne podmieneného krátkozrakého ženského diktátu vo vzťahu k mužom, zabezpečujúcich život rodiny (ale zároveň aj nevoľníkov sexuálnych inštinktov, podriaďujúcich ich žene), prejavuje v bezohľadnom bezstarostnom ohlodávaní ŽIVEJ PLANÉTY počas celých stáročí. To je pre biosféru tým neprijateľnejšie, čim vyšším množstvom elektrickej energie disponuje civilizácia nositeľov zvieracieho sTroja psychiky. Dôsledkom toho je globálna biosféricko-ekologická kríza zrodená západnou regionálnou civilizáciou skrytého matriarchátu, ohlodavajúceho celú planétu V HONBE PO BEZUZDNOM KONZUME. Tento globálny Konzumistan vychádza z aktuálneho agresívneho želania jedných samíc, predbehnúť v konzume samice iné, pričom sa to celé deje prostredníctvom práce nevoľníckych samcov, ovládaných samicami cez inštinkty.
Podriadenosť správania sa hlavne žien zvieracím inštinktom konkurencie o lepšie miesto v prostredí prežívania (bývania), nepozná ani blahodárnosti, ani miery sebaohraničenia: «Vráť sa môj a pokloň rybke. Nechcem ja byť kráľovnou voľnou, chcem byť vladárkou mora, aby som v oceáne žila, a aby mi Zlatá rybka slúžila, i moje želania plnila» (z ľudovej rozprávky o Zlatej rybke).
V dnešnej dobe zmena etalónových frekvencií biologického a sociálneho času už prebehla. Počas aktívneho života jedného pokolenia sa tak neraz obnovuje niekoľko generácii technológii a techniky nie v jednom, ale v mnohých odvetviach technosféry, meniac ako profesionálnu činnosť ľudí, tak aj ich rodinný život. Drvivá väčšina populácie žije zatiaľ však žiaľ po starom s neľudskými sTrojmi (proFilmi) psychiky, orientujúc svoje správanie (premyslene alebo bezmyšlienkovite) na ciele sústredené (konCentrované) v obr. 7 do pásma „Súčasnosť“. Pretože ale život väčšiny populácie prebieha v prostredí technológiami určovanej spoločnosti7 (a nie v lese), tak sa takmer všetci stretávajú v živote s tým, že doteraz osvojené návyky a vedomosti, postupne alebo náhle devalvujú (strácajú na hodnote). Následkom toho strácajú objektívnu realitu nereflektujúci jedinci svoj minulý sociálny status, zatiaľ čo monopolne vysokú cenu za svoju prácu umožňuje situácia poberať reprezentantom iných vedomostí a návykov, ktorými „páni starší“ nedisponujú8. Aj nositelia nových vedomostí a návykov, ktorí náhle vstúpili prostredníctvom ich osvojenia do túžobných životných štandardov (spotrebiteľských i sociálnych výšok), však taktiež zrazu zisťujú, že i ich profesionalizmus rýchlo stráca na význame z dôvodu rovnakého technicko-technologického pokroku.9
Tak sa vyjasňuje, že na podporu svojho sociálneho statusu je nevyhnutné u všetkých (až na zriedkavé výnimky) neustále obnovovať svoj profesionalizmus.
To sa náhle prejavilo i vo Východnej Európe, na prvý pohľad ako dôsledok štátno-politických udalostí v poslednom desaťročí. Rovnaký stav je však aj v stabilných (podľa východoeurópskych predstáv) spoločnostiach Západu, ktoré posledných 100 – 200 rokov žijú bez zmeny spoločensko-ekonomického zriadenia, a preto sa javia na východe vychovaným reformátorom ako ideál10, ktorý by mal byť zavedený do života aj u nich doma..
Z dôvodu takejto idealizácie navonok stabilne vyzerajúceho Západu, sa dnes reformátori snažia realizovať to, čo sa malo zaviesť do života ešte počas stavovských povstaní a najneskôr v rokoch meruôsmych.. V súčasnosti je potrebné zavádzať do života niečo úplne iné, ale pre j„elitárnych“ reformátorom (obete „kódujúcej pedagogiky“11), je takmer nemožné domyslieť si to samostatne, či prijať od tretej strany. Je to pre nich nepredstaviteľné z dôvodu nelegitímnosti takýchto znalostí pre dominujúci systém viditeľných a tajných zasvätení a jeho „kódujúcej pedagogiky“, programujúcej psychiku ľudí, akoby i oni sami boli mašinami (pécéčkami).
Možnosti psychiky a organizmu človeka pri spracovávaní inFormácií sú podmienené nielen geneticky, ale aj výchovou osobnej kultúry vnímania sveta a myslenia u každého, čo je v rozpore s „kódujúcou pedagogikou“. A preto sú možnosti ohraničené ako geneticky, tak aj dosiahnutou úrovňou rozvoja osobnej duchovnej kultúry v hraniciach tejto geneticky určenej (definovanej) časti potenciálu rozvoja. Z dôvodu takejto ohraničenosti, omieľajúc inFormáciu v tempe jej pribúdania pod tlakom „vánku času“12, sa možno dostať iba pod „stres“. Ten následne13 nevyhnutne plodí rôzne druhy chorôb a nehôd, ktoré je zasa možné práve preto vyliečiť iba jediným spôsobom: zlikvidovať inFormačnú príčinu tohto „stresu“.14 To je ale žiaľ zatiaľ mimo síl všetkých odvetví medicíny vyvinutej na Západe a taktiež nad sily západnej sociológie a politického zriadenia.15 T.j., neinžinierski mechanici-medici na prvý pohľad i vyliečia symptóm, pridajú závažie na ventil tlakového hrnca, alebo lepiacu pásku na ďalšiu trhlinu.. Ako sa však na dedine vraví: „V konečnom dôsledku ale, tak stále viac prihrievaný hrnček tlakový, buď inde a viac pukne, alebo úplne buchne..a vyhorí“
To znamená, že účasť na pretekoch o udržanie a zvýšenie svojho sociálneho statusu16 v technokratickej spoločnosti (podobnej Západu), je priama cesta k mučivej samovražde chorobami vyvolanými neschopnosťou spracovať celú inFormáciu, nevyhnutnú pre udržanie a rast kvalifikácie a ňou podmieneného príjmu, určujúceho vysnívaný konzumný „životný štandard“.
Okrem toho, takéto druhy „stresov“ honby po konzume zasahujú predovšetkým skupinu obyvateľov v reprodukčnom veku, čo ovplyvňuje aj ich kľúčovú funkciu v rámci obnovy nových generácii spoločnosti. Úmerne je štatisticky predurčené, že tí, ktorí sa vedome alebo bezmyšlienkovite účastnia pretekov v spotrebe (konzume) na osnove neustáleho obnovovania kvalifikácie, proste budú niekoho alebo niekedy vychovávať v kultúrnej tradícii, ktorej sú sami jej nositeľmi. Alebo prosto nebudú mať KOMU v rámci rodinnej tradície odovzdať im vlastné životné orientácie a návyky ich realizácie.
A ak aj budú mať deti, tak takým deťom pri ich živote v rodine obetí neustáleho „stresového“ stavu bude odovzdaná celá problematika dospelých. Alebo sa potom samé deti začnú samostatne zaoberať výchovou inej morálky v sebe, inej životnej orientácie, inej sebadisciplíny a inému štýlu života, s prihliadnutím na smutnú skúsenosť staršej generácie, na osnove jej preozmyslenia17. Len v tom prípade sa všetky narodené deti môžu v nových pokoleniach vyhnúť reprodukcii bezmyšlienkovitého nasledovania osudu svojich predkov a tých nepríjemností, s ktorými sa stretávajú ich rodičia. Navyše zaťažené aj ich vlastnými chybami. Viď princíp tzv. „dedičného hriechu“, keď sa zámerne systematicky dlhodobo vytvárajú v niektorých tzv. „náboženstvách“ stereotypy, konvecie myslenia, eliminujúce schopnosť prehodnotenia, ošetriac ho navyše nejakým mystifikačným rituálom (akože krst apod.), čím paralyzujú schopnosť obete, asociatívnym režimom programovaného otroka-biorobota, vymaniť sa z tejto psyopasce. Následne stačí už iba zopár ďalších podprahových blokov („nejedz zo stromu poznania“, „trojica“, strojenie=tvorenie je nepochopiteľné, svet je možné postaviť na utrpení nespravodlivo odsúdeného, atď..) na to, aby sa pri prevládajúcom psychologickom profile v populácii našlo iba štatisticky prijateľné minimum-odchýlka jedincov, schopných fundamentálneho prehodnocovania nastavení spoločnosti (prepočítavania). Tých následne ošetrím-separujem, alebo priamo zlikvidujem. Rovnaká (a)sociologická mechanika, dlhodobo preverená spomínanými tzv. „náboŽenskými“ kultami, sa využiva dnes v tzv. médeálnom marketingu a pri zákazkovom formovaní tzv. korporátnej kultúry ad hoc, realizovanom tímami najatých (a)sociálnych technických psychológov-špecialistov, zameraných na parametrizáciu, na riadenie kolektívneho podvedomia s dostatočnou presnosťou a prijateľnými dlhodobými štatistickými odchýlkami. Vytvárajú tak v podstate na zakázku, na objednávku sociologické operačné systémy s firewallom, antivírusmi a docking modulmi (V-V=vstupno-výstupné zariadenia, jedinci, rituály, formy prejavu), apod., ktorým predchádzajú kulturologické analýzy cieľovej skupiny, obsiahle historicko-ekonomické anamnézy, atď..
1 Ako sa vraví: “Je vôľa – je Človek. Niet vôle, niet Človeka.” T.j., ak niekto pochopí všetko uvedené tak, že nevinní mužíci trpia od tajnej moci zlých žien, tak v skutočnosti nepochopil vôbec nič. Predstavitelia oboch pohlaví v ich bezmyšlienkovitej podriadenosti vlastného správania sa zvieracím inštinktom sú defektní a vo svojej podstate predstavujú “neľudí”.
Ak sa niekto, oboznámiac sa s vyššie uvedenými pohľadmi na vytvorený inštitút módy rozhodne, že našim ideálom bude odieť všetkých do nejakej šedej uniformy, napr. do prešívaku a teplákov, tak tiež nič nepochopil. Estetika oblečenia, vonkajší výzor a správanie sa človeka je jedno a pornopôsobenie módy je niečo celkom iné.
2 Najmä v kultúre dnešnej spoločnosti sú prítomné predĺženia nielen ženských inštinktov pritiahnutia partnera, ale aj predĺženia inštinktov samcov. Tak v prostredí stáda paviánov sa hierarchia ich “osobností” vytvára na báze toho, kto komu beztresne ukazuje penis. V súlade s tým sú bezmyšlienkovité obvyklé slovenské i české sprosté nádavky, v minulosti atribút prevážne mužskej subkultúry: “Ja ťa ...” ; “A teraz ťa ...” ; “Ja som na vás všetkých ... ” (“Ja na vás všetkých ...”) – je predĺženie stádno-opičieho, živočíšno-inštinktívneho v kultúre spoločnosti tých, komu bolo Zhora dané byť Ľuďmi – námestníkmi Boha na Zemi. Opiciam netreba byť ľuďmi; nám však áno – v tom je rozdiel.
A Človeku Rozumnému sa netreba ponižovať organizáciou svojej psychiky na úrovni organizácie psychiky opíc. Primerane tomu sú írečité nadávky vonkajším viditeľným vyjadrením psychiky, vlastným “nedoľudkom (neľuďom)”.
Ak si ale niekto zachce zacvičiť si v súvislosti s uvedeným v rasizme vo vzťahu napr. K Slovákom, Čechom, Maďarom, či Poliakom, tak by mal vedieť, že špecifické stredoeurópske nadávky nie sú v rámci kultúry zvieracích inštinktov “predĺžením” jediným. Súťaženie medzi sebou pred ženami v rôznych druhoch predností (fyzická sila, tučná peňaženka, “blysnúť sa umom”), sa často vyskytuje vo všetkých kultúrach mužských záujmov, čo je taktiež podmienené sexuálnymi inštinktmi a poMocou nich psychologickou závislosťou od ženského odobrenia (schválenia). V minulosti sa to v civilizovanej Európe vyjadrovalo v rytierských turnajoch, a potom v športových zápasoch, ktoré do konca 19. stor. boli prevážne s mužským obsadením. Masový šport oboch pohlaví ako jedna z foriem zdravého spôsobu života, je už výdobytkom 20. storočia. Ducha s telom kaličiaci tzv. “vrcholový” (profesionálny) šport, je však už záležitosť zasa iná..taktiež ni(e)kým v opak dobra prevrátená..Viď už na starých papyroch zaznamenané sťažnosti antických autorov, na vtedajšie znetvorovanie princípu kalokagathie pri stále masovejších a biznisovejších Olympijských hrách.
3 Regióny koránickej a védickej kultúry majú svoju jedinečnosť (svojskosť), ktorú na tomto mieste diskutovať nebudeme. Záujemcovia sa môžu obrátiť k skôr spomínanej práci „Od človeku podobných, k ľudskosti...“.
4 pretože v nej sa degradatívno-parazitický „rozvoj“ podporuje-urýchľuje-prikuruje úrakovinovým úžerníctvom, predpísaným Bibliou výstavnej „vodcovskej“ rasisticke židovskej internacistickej „elite“ (Deut 23:19 – 20, 28:12, Iz 60:10 — 12). Rozosiatie židov nie je žalostným následkom „antisemitizmu“ starých Rimanov, ale spôsob dobývania a riadenia sveta majiteľmi biblického projektu. Viď tzv. „židovské vojny“ (66 – 135 A.D. Fláviovci Vespasián a Titus, až po Traiána a Hadriána) a systematické rozosievanie a „exkluzívne“ prepúšťanie židovských otrokov v určených pohraničných pásmach najmä v Európe..
5 Otázka ohľadom toho, či majú objekty napodobňovania zvierací alebo ľudský sTroj psychiky, v tomto prípade však žiaľ zvyčajne nevzniká.
6 Taká forma ambicióznej zámeny je presnejšia, ako „jej“, hoci sa odsudzuje normami literatúrneho jazyka.
7 Technológie paradoxne namiesto rozvíjania (optimalizácie) prirodzených biosférických procesov dnes chránia jednu súčasť biosféry (človeka), pred ostatnými jej časťami a pomáhajú BEZ dostatočného VYHODNOCOVANIA spätných väzieb zrýchľovaniu parazitovania jedného druhu na ostatných. Namiesto symBiózy. Miesto hľadania ciest symMetrie = harmonického rozvoja uniVersa.
8 Viď napr. reálne vysoký spoločenský i firemný status mladých IT-čkárov.
9 Tu ide ale pravdepodobne tiež aj o ďalší informačný uzol bezpečnostného mechanizmu Vis Maior v rámci nevyhnutného vývoja objektívnych socionaturálnych procesov, smerujúci o.i. k „odstreleniu“ základne informačnej (otrokárskej) pyramídy. Avšak i motivácia k neustálemu učeniu sa, zmene, hľadaniu a nachádzaniu optimálnejších riešení..
10 Väčšine sú známe lamentácie niektorých známych jelít SR a ČR ohľadom “zaostalosti myslenia Slovákov a Čechov” a ich závistlivé porovnávanie s USA, že tie žijú na osnove ústavy, napísanej pri ich založení “otcami štátnosti”, do ktorej za celú minulú dobu zaviedli veľmi nevýznamný počet korekcií. O plakaní nad Rakúskom, Nemeckom, Britániou a “švajčiarskych dôchodkoch” ani nehovoriac.. Viď aj ľudové a zľudovelé vtipy, či humorno-satyrické seriály na túto tému (hlavne vzťah novozbohatlíkov, “čestných” podnikateľov k ich “materskému” západu).
11 Pedagogika, hlušiaca tvorivý sebarozvoj osobnosti a programujúca psychiku ľudí hotovými algoritmami riešení rôznych druhov problémov. Jej otázka znie tichá: „Akože len ubiť, zmeniť v deťoch hlad po vedomostiach na nepoznanie?“ Tak sú už nejaké to storočie normy sylabov formovania postavané. Preto ten „zázrak akože lenivosti a programového „osobného zlyhávania detí“ v škole, keď prakticky najneskôr od 3.ročníka 1. stupňa školu nenávidia pohlavia obe. Kaleidoskop nesúvislostí sa totiž zdravému ich rozumu sedliackemu jednoducho hnusiť musí. Ostatne podobne, ako pri priemyselnej (r)evolúcii, keď ľudia stratili strach od cirkví , načo im tí istí m´amoníci, marxizmus predložili, sťa druhú stranu nezmenených mincí. Opakom je pedagogika metodologická.
12 najmä, ak sa to robí na osnove kultúry šablonovitého, neprirodzeného, tvorivosť vylučujúceho myslenia, plodeného „kódujúcou pedagogikou“
13 Narastajúcou mierou vnútornej konfliktnosti (bezMieria) rastie tzv. „emočný diskomfort“ vedúci k nepozornostiam, neschopnosti sústrediť sa, rozlíšiť objektívne podstatné od menej podstatného a tým dlhodobo i k tzv. psychosomatickým ochoreniam. Pritom majú z tohto pohľadu všetky ochorenia bez výnimky psychosomatický pôvod. Včítane úrazov (z nepozornosti, podvedomého odmietania pomoci-ochrany Otca). I genetické sú o.i. vyjadrením „predchádzajúcich“ konfliktov patofyziológie daného systému – od kultúry až po rodinu
14 V rámci MIM-FIE modelovania supersystémov.
15 Okrem toho ide v tomto zmysle v podstate o príčinu nevyhnutného krachu „kódujúcej pedagogiky“. Po zmene pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času je na to, aby prostredníctvom „kódujúcej pedagogiky“ bolo možné udržať profesionálnu úroveň (a zabezpečiť preškolenie pracovne schopného obyvateľstva), nevyhnutné ešte jedno „paralelné“ spoločenstvo učiteľov, ktorí by si sami včas osvojovali nové vedomosti a návyky, a potom by ich vnášali do psychiky druhých v hotovom použiteľnom tvare, ako je to vlastné „kódujúcej pedagogike“. To však vedie k otázke: „Odkiaľ vziať ešte jedno paralelné spoločenstvo včas pripravených učiteľov?“ Odpoveď na ňu v dominujúcej kultúre dnešnej globálnej civilizácie nie je, hoci bola daná skutočne včas prostredníctvom Krista. Nový zákon, dokonca aj po všetkých cenzúrnych odstráneniach zachoval podstatu odpovede: Duch Svätý mentorom je každej pravdy (Lukáš, 11:9,10,13; Ján 16:13). Lk 11,9 Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lk 11,10 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Lk 11, 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" Jn 16,13 Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. V tomto zmysle: 1. Boh = Miera (Forma = obraz, usporiadanie, matrica, ma3x Mier), 2. Duch svätý = InFormácia (prenos Miery, Formy), 3. Syn = Matéria (ExIstencia). Princíp strojenia s3ojenia. DVTR je aj preto projektovaná zo začiatku ako patch-záplata „kódujúcej pedagogiky“ pri jej postupnej transformácii na pedagogiku metodologickú (zmena konTextu bez nutnosti veľkých zásahov do sylabov) a zároveň je sama o sebe plnohodnotným OS – operačným systémom, OS-SOS = Open Source Social Operating System.
16 Čo pre väčšinu v spoločnosti bezohľadného konzumu znamená predovšetkým udržanie a zlepšenie ich spotrebiteľského statusu.
17 Prehodnotenia, zmeny smerovania. Ako autopilot, navigátor, keď prepočítava (realgoritmizuje) lepšiu variantu cesty pri zlom odbočení. Preto je tento realgorytmizátor (vedomie) tak silne A. morálne, B. mierou chápania a C. disciplínou myslenia, konania podmienený. I staré čínske príslovie hovorí: „Ak sa nedotkneš kormidla, hrozí, že pripláveš presne tam, kam smeruješ.“ Viď aj objektívne príčiny tzv. medzigeneračných konfliktov a dnešný fenomén tzv. „Kopania hrobov potomkom“, T.j., nezáujem starších generácii o príčiny a tendencie vývoja objektívnej reality, podpisovanie úverov a „spoliehanie sa na dôchodok“. Na strane druhej zasa odmietanie generácie mladšej, prispievať na onen dôchodok „lenivým zradcom“. I tretí s smeje..
Informační báze KSB