4.8.2015
...
V našej civilizácii vždy vyvstávala otázka, nakoľko dôveryhodné sú zvestovania o Noemovej arche, hoci len preto, že svojimi rozmermi, ktoré sú uvedené v Biblii (Genesis 6:15 - dĺžka 300 lakťov, šírka 50 lakťov, výška 30 lakťov; približne 150 x 25 x 15 metrov – čo je viac ako hlavné rozmery krížnika „Aurora“), archa predčila všetky drevené lode, postavené v dnešnej civilizácii po súčasnú dobu vrátane, a kovové lode väčšieho rozmeru začala dnešná civilizácia stavať iba v 2. polovici 19. storočia.
V posledných niekoľkých rokoch sa v médiach mnohokrát objavili správy, že archa bola nájdena na hore Ararat, ako je aj napísané v Biblii o mieste ukončenia jej plavby. Posledný prehľad informácií na tému o tomto náleze bol publikovaný v „Komsomolskej pravde“ (bacuľke) 20. februára 1998.
Uvádzajú sa svedectvá jedného Turka, ktorého vodil jeho dedo na horu k “posvätnému korábu” ešte v r. 1905. Uvádza sa, že v čase 1. svetovej vojny ruský letec Roskovickij, realizujúc let v oblasti Araratu, na brehu horského jazera objavil polozatopený trup korábu. «Z jednej strany bol jeho trup čiastočne rozobratý a na palube zívali štvorcové dvere so šírkou okolo 6 m. To sa mi zdalo nezvyčajné, veď ani dnes lode nemajú také veľké dvere1» (citát z interview Roskovického, ktorý dal v r. 1939 časopisu „New Eden Magazin“, uvedený „Komsomolskou pravdou“). Ako sa uvádza ďalej, Rusko organizovalo expedíciu k arche (Ararat sa v tej dobe nachádzal na území, spravovanom Ruským impériom), ktorá sfotografovala a zmerala archu a odobrala vzorky z jej materiálov. Ale po návrate expedície do Petrohradu, už revolučného, sa “podľa niektorých svedectiev” všetko dostalo pod jurisdikciu L.D.Trockého a na jeho príkaz boli členovia expedície a jej materiály zlikvidované.
Potom sa na archu zabudlo dovtedy, pokiaľ nebola druhykrát objavená už vrastená do ľadovca počas leteckého snímkovania vzdušnými vojenskými silami Turecka v r. 1959. Po tomto bolo k arche vyslaných niekoľko expedícií, vrátane nelegálnych. Niektoré nimi nájdené materiály boli vystavené v New Yorku v r. 1985, čo vyvolalo protest Turecka z dôvodu porušenia jeho zákonov o kultúrnych cennostiach.
Okrem toho, nejaký objekt na svahu Araratu bol objavený aj kozmickou rozviedkou USA. Keď sa fámy o tomto dostali do spoločnosti a jeden z amerických bádateľov, odvolávajúc sa na zákon o slobode inFormácie, si vyžiadal tieto fotografie, tak mu Ministerstvo obrany poskytlo druhé fotografie, získané leteckým snímkovaním US Air Force v r. 1949 – 10 rokov starších ako materiály tureckých leteckých snímok. Všetky materiály na túto tému, ako sa uvádza, sú uložené v archívoch CIA a oficiálni predstavitelia Turecka mlčia.
Publikácie na tému nálezu lodipodobného objektu na Araratskej vrchovine, obsahujúce ilustrácie, sú aj na internete.2
Na základe toho, čo je známe v dejinách dnešnej civilizácie, my sa predsa len pridržiavame názoru, že minulá globálna civilizácia nebola spoločnosťou všeobecnej rovnosti a všeobecnej Lásky. Bola to civilizácia geneticky rozdielnych rás. A minimálne v tej jej časti, na troskách ktorej vznikol súčasný Západ, bolo rozdelenie na rasu „pánov-vládcov” a rasy “pánov-vládcov” obsluhujúcich “hovoriacich nástrojov.”
Toto všetko našlo svoje rôznoobrazné pokračovanie v dejinách súčasnej globálnej civilizácie a mnoho v nej objasňuje, a to najmä – v dejinách regionálnej civilizácie, teraz nazývanej Západ, v ranných etapách jej vývoja:
-
Kastové delenie v staroveku v jedných regiónoch – odrážalo snahu potomkov „pánov“, uskutočňujúcich civilizačnú misiu, zachovať v následníctve generácií geneticky čisté línie a vylúčiť svoje “vyrodenie” pri krížení sa s potomkami bývalých “hovoriacich nástrojov“.
-
Vzájomné sobáše bratov a sestier, rodičov a detí v žreckých a kráľovských dynastiách v iných regiónoch mali ten istý cieľ – uchrániť geneticky čisté línie “vládcov” v následníctve generácií pred zanesením genetického materiálu „hovoriacich nástrojov“.
-
Na druhej strane, právo prvej noci a pohlavnej roztopašnosti samcov “vládcov” vo vzťahu k samiciam „hovoriacich nástrojov“ malo rozšíriť možnosti civilizátorov vďaka určitému „vylepšeniu plemena“ civilizovaných, prirodzeným i umelým výberom v postupnosti generácií. 3
-
S týmito tajomstvami „krvi“ je spojený aj zákaz výskumov v oblasti genetiky, vnútený ZSSR v časoch J.V.Stalina. Nakoľko čiste sionistický internacistický rozvoj revolúcie podľa Marxa a Trockého sa v Rusku nepodaril, tak objavenie sa v tábore protivníka úplne špecifickej informácie о gеnetike obyvateľstva, páni-strojcovia marxizmu-trockizmu (potomkovia starovekých atlantických civilizátorov) uznali za účelné zaraziť. Tým viac, že už v r. 1925 do sovietskej tlače prekĺzli publikácie o možnosti s 90 % spoľahlivosťou určiť analýzou krvi, či jedinec je židom alebo nie (prečo bol záujem o identifikáciu práve takého rozdielu, sa neobjasňovalo, hoci konkrétne takáto selekcia nevyhnutne leží v osnove biblickej rasovej “elitárno“-nevoľníckej doktríny). Zákaz výskumu v oblasti genetiky je svojho druhu analógia anekdoty: «Stierlitz vedel, že dvakrát dva sú štyri, ale nevedel, či o tom vie Müller», rovnako v trocha inej forme: «Globálne majúci moc „Nikto“4 vedel, čo je v genetike jeho „dvakrát dva“, a nechcel, aby sa o tom dozvedeli v regióne, vyšmykujúcom sa z jeho bezvýhradnej kontroly».
-
Je možné, že tieto genetické osobitosti, zdedené od minulej nespravodlivej globálnej civilizácie, sa prejavujú v tom, čo si mnohokrát v spoločnosti všimli mnohí organizátori kolektívnej činnosti. O tom Henry Ford napísal takto:
«Drvivá väčšina si želá zostať tam, kde je postavená. ONI CHCÚ BYŤ VEDENÍ, CHCÚ, ABY VO VŠETKYCH PRÍPADOCH INÍ ZA NICH RIEŠILI VECI A SŇALI Z NICH ZODPOVEDNOSŤ.5 Preto hlavným problémom nie je to, aby sa našiel zasluhujúci si povýšenia, ale želajúci si ho aj dostať.<…>
...pre väčšinu ľudí je potreba myslieť trestom. Ideálnou sa im zdá práca, nevyžadujúca žiadnu potrebu tvorivého inštinktu6.” 7
Otupujúce pôsobenie systematického školského a vysokoškolského vzdelávania, v mnohom neodlíšiteľného od drezúry, drezírujúcej na riešenie rôznorodých úloh po predkoch zdedenými metódami; vzdelania programujúceho psychiku konkrétnymi vedomosťami a návykmi, no neučiaceho ľudí spolutvoriť, t.j. preciťovať život a samostatne ho ozmysľovať, podľa miery nevyhnutnosti rodiac nevyhnutné vedomosti a návyky v sebe i v kultúre spoločenstva, samozrejme takisto môže mať rovnaké následky, o ktorých písal H. Ford.
Aj keď sa so systémom vzdelávania stretávajú ak nie všetci bez výnimky, tak väčšina, jednako len, nie všetkých vzdelávanie otupuje. Táto skutočnosť, že nie všetci vychádzajú zo školy a VŠ vydrezúrovaní idiómami pre prácu v nejakej oblasti, reálne môže mať aj genetickú naprogramovanosť, zdedenú ešte od minulej globálnej civilizácie.
Po vytvorení, pred asi 7 – 5 tis. rokmi, centier regionálnych civilizácií, veľmi vzdialených od seba, no majúcich mnoho zhodného a spoločného v námetoch doteraz zachovaných mýtov, zvestujúcich o ich vzniku, sa začala expanzia do hraničiacich regiónov. Následkom toho, keď začali vzájomne hraničiť, začala epocha vojen medzi regionálnymi civilizáciami.
Nezávisle na tom, ako ciele týchto vojen chápali a objasňovali vladykovia každého z regiónov, boli to vojny, ktorých objektívnym cieľom v dlhodobej historickej perspektíve bolo vytvorenie jednej globálnej civilizácie tou regionálnou civilizáciou, ktorá zvíťazí vo finále vojen s ostatnými ašpirantmi na to isté.
Počas tejto epochy vojen Egypt skôr, než všetci jeho konkurenti v boji o bezvýhradnú svetovú nadvládu, prešiel od vojen “horúcich” k vojne “studenej” – inFormačnej vojne metódou kultúrnej spolupráce s nimi zotročovanými susedami, ktorých dejinne vytvorivšia sa kultúra pri realizácii kultúrnej spolupráce sa nahrádzala alebo sa zvrhávala cieľavedome agresorom skonštruovanou kultúrou – biblickou kultúrou v našej historickej realite. Ako prejav tohto spôsobu vedenia svetovej vojny, trvajúcej už niekoľko tisíc rokov, vďaka úsiliu tamojších znacharov – následníkov pyramíd a znalostí minulej globálnej civilizácie – vznikla predtým uvedená biblická doktrína skúpenia celého ostatného sveta od globálne bezstarostných a nemysliacich na princípe úžerníctva. Samotný Egypt, ako regionálna civilizácia, takmer umrel pri pôrode tejto doktríny a prebýva dodnes v komatickom stave.
Aby bolo možné realizovať agresiu metódou kultúrnej spolupráce, bol nevyhnutný samo sa reprodukujúci inštrument, nesúci umele a cieľavedome vytvorenú kultúru. Podľa všetkého, vlastné pozorovania a úsilia hierarchovia znacharov Egypta posilnili dedičstvom Atlantídy z oblasti genetických experimentov, selekcií a génového inžinierstva. Pomocným “etnografickým materiálom”8, vybraným pre tento cieľ, boli kočovné kmene, teraz nazývané starohebrejské, žijúce v dobe kamennej9 a zabrané do egyptského zajatia. Stali sa chrámovými, a nie štátnymi otrokmi alebo otrokmi súkromných osôb: t.j. stali sa majetkom hierarchie strážcov znalostí a návykov, nazývajúcich sa kedysi “žrectvom” bez akýchkoľvek k tomu dôvodov v ich nasledujúcej činnosti.
Potom, počas sinajského “pochodu”, na osnove tohto “etnografického materiálu” bolo vyšľachtené špeciálne plemeno ľudí – nositeľov biblickej doktríny. Historicky sa vyvinulo do dnešného židovstva, absorbujúc počas stáročí do seba aj množstvo prozelytov (cudzincov z iných kmeňov, ktoré prijali judaizmus – niekedy aj celé kmene, ako to bolo s Chazarmi).
A ak starozákonno-talmudistický judaizmus mnohokrát tvrdí, že “národy Zeme” sú v podstate zvieratá v ľudskej podobe, tak to možno chápať ako znak toho, že majiteľom judaizmu oddávna bola známa v „národoch Zeme“ množstevná prevaha zvieracieho sTroja psychiky v skôr definovanom zmysle tohto termínu (pozri koniec Podkapitoly 3.4 Kapitoly III). Ale ani u Bibliou do funkcie rasy “vládcov” vymenovaných sa niet čím pýšiť: hierarchia znacharov starovekého Egypta odchovala historicky reálne židovstvo presne tak, ako sa teraz šľachtia plemená dobytka, dopredu si zadajúc plne definované požiadavky. Pre realizáciu zamýšľaného svetového projektu muselo židovstvo ako celok spĺňať dve základné takticko-technické požiadavky:
-
Aby v ňom početne prevládal sTroj psychiky autonomného biorobota a biorobota, dištančne riadeného prostriedkami extrasenzoriky, v ktorom kultúrne podmienené programy správania sa potláčajú inštinkty. To v masovej štatistike malo zabezpečiť prevahu väčšiny jedincov-biorobotov nad jedincami-nositeľmi zvieracieho sTroja psychiky v procesoch konfliktov s dostatočne dlhým trvaním, v ktorých inštinktívne krátkodobé programy správania sa, prevládajúce u zvieracieho stroja psychiky, strácajú efektívnosť. Dosiahnutý úspech v tejto oblasti následne zrodil názor o osobitej intelektuálnej a kultúrnej - nadľudskej – prevahe židov nad ostatnými.
-
Aby sa majitelia globálneho projektu a ich potomkovia mohli skryť v sociálnom prostredí tejto rasy „pánov“ potom, ako projekt bude pripravený v medzinárodných rozmeroch, a národy, v ktorých početne prevláda zvierací sTroj psychiky, budú riadiaco závislé na „pánoch“ na základe im zavedenej biblickej kultúry. Je možné, že nejakým spôsobom bola zabezpečená aj genetická nezmiešateľnosť majiteľov projektu s ich židovskou kuklou biorobotom. V každom prípade, noviny “Nový Peterburg”, 6.2.1997 v článku “Všetci rabíni sú od jedného predka“ uvádza nasledujúce: «Skupina výskumníkov z Izraela, Kanady, Anglicka a USA, vykonajúc veľa práce, publikovala jej výsledky v časopise “Nature”. Preštudujúc genetický materiál rabínov v komunitách židov-aškenázi (Stredná a Východná Európa) a sefardov (Južná Európa), sa presvedčili, že všetci duchovní, dokonca aj oddávna rozdelených spoločenstiev, pochádzajú od jedného predka po mužskej línii. Genetický rozdiel medzi rabínmi a ich pasenými v miestnej komunite je omnoho väčší, ako rozdiel medzi rabínmi navzájom vzdialených diaspór».
V priebehu celej nasledujúcej histórie skutoční majitelia židovstva neraz boli nútení vybrakovať10 množstvo osôb, genealogických línií a takmer celých stád biorobotov preto, aby židovstvo nezmenene vyhovovalo uvedeným len dvom hlavným takticko-technickým požiadavkam na inštrument agresie.
Posledné takéto brakovanie židov, “zdivočelých” z pohľadu ich majiteľov, bolo nazvané “holokaustom”; bolo vyvolané snahou mnohých židov v Európe emancipovať sa v tých národoch, v prostredí ktorých žili; to znamená vedomým alebo podvedomým úsilím stať sa rovnakými, ako aj všetci ostatní ľudia.
Uvedené tvrdenie o civilizátorskej misii a prostriedkoch jej realizácie sa mnohým môže zdať divokým, ale aj tak, ak si zoberieme publikácie na tému záhad histórie, monografie triedy “Celosvetové dejiny”, školské a vysokoškolské učebnice, napísané bez akýchkoľvek “hlúpych vtipov” na osnove interpretácie údajov archeológie a zachovaných kroník, tak možno uvidieť veľmi špecifické osobitosti takýchto publikácií.
-
Prakticky všetky mýty regionálnych civilizácií staroveku bez výnimky hovoria o tom, že ich vznik bol podmienený prišelcami spoza mora (alebo z kozmu), osvietencami, ktorí učili divochov - zberačov a lovcov - poľnohospodárstvu, remeslám, základom štátneho riadenia. Potom civilizátori buď zomreli, alebo boli zabití, alebo opustili svojich zverencov; niekedy na tomto odstránení prišelcov-civilizátorov prijímali účasť zlí “bohovia”, taktiež sa snaživší realizovať civilizačnú misiu, stanúc sa následníkmi dobrých “bohov”, ktorí ju začínali.
-
V priebehu celých dejín mnohí myslitelia identifikovali globálne nadštátne riadenie na základe všeobecne známych faktov, ktoré kultivovaný historický mýtus predstavuje ako navzájom nesúvisiace bezpríčinné divočinky alebo zhody náhod, nijakým spôsobom nevplývajúce na život väčšiny: «Táranina: Antarktída na mape 15. storočia, tri storočia pred jej objavením F.F. Bellingshausenom a M.P. Lazarevom, no čo ťa je v 21. storočí po takej mape? - učiť sa, pracovať, a tak podobne je potrebné, a nie zaoberať sa nezmyslami». Таkéto fakty zistenia globálneho riadenia sú zafixované v literatúre dnešnej civilizácie: od novozákonných správ o “kniežati tohto sveta”, ktorý rozdeľuje moc nad štátmi, ponúknuc ju napríklad aj Kristovi11; v súčasných vedeckých stroho dokumentovaných monografiách, takých ako kniha amerického politológa Ralpha Eppersona “Úvod do pohľadu na Históriu ako na Sprisahanie” alebo odhalenia Rerichov o mnohovekej činnosti Svetovej vlády12.
-
Кultivovaný historický mýtus zakaždým vyjavené globálne nadštátne riadenie, prejavujúce sa v podpore „elitárno“-otrokárskych poriadkov, pripisoval v minulých storočiach buď Bohu, alebo diablovi, vymenovanému majiteľmi mýtu do funkcie “kniežaťa tohto sveta”, a iné označoval ako schizofréniu. Pritom majitelia mýtu bedlivo odstraňovali z učebnej literatúry dejín správy o takých faktoch, ako mapy Piri Reisa, o staroegyptských a iných “historických anomáliach”, a takisto aj inFormácie o činnosti rádov a ostatných systémov zasvätenia, realizujúcich nadštátne riadenie v súlade s ich koncepciou reštaurácie Atlantídy. Najzjavnejším príkladom posledného sú Starý a Nový Zákon v ich historicky vytvorivších sa vydaniach – v minulosti povinné učenie pre všetkých – v ktorých “žrectvo” Egypta a členovia Sanhedrinu (židovskej veľrady)* sú predstavení výlučne ako súkromné osoby, slobodné vo svojom správaní, a nijako nemajúce zviazané ruky i nohy disciplínou hierarchií systémov zasvätenia a prerozdelenia moci. To protirečí reálnej praxi činnosti takýchto štruktúr, očividnej aj v dnešných dňoch v činnosti hierarchií cirkví a strán (napr. KSSZ, KSRF).
-
Ak sa spoločnosti aj ponúka “alternatíva” k dominujúcemu historickému mýtu, tak je to niečo na spôsob teórie „passionarnosti“ L.N.Gumiljova, kde všetky nepríjemnosti sú “zákonom prírody, za ktorý ľudia morálnu zodpovednosť nenesú”; alebo ponuka vonkajšej kurately medzi ľuďmi žijúcimi “dobrými prišelcami”, ktorých opatera má zameniť minulú i dnešnú kuratelu „zlých prišelcov“ z kozmu; alebo ponuky pasívne, neprotiviac sa zlému, v pokore voči moci „spoliehať sa na Boha“.
-
Je jasné, že monografie typu “Celosvetová história” môžu byť dvojaké: po prvé - opis globálneho historického procesu ako jediného celostného procesu, zahŕňajúceho vzájomnými väzbami množinu regionálnych historických procesov; po druhé – opis celého súhrnu regionálnych historických procesov prakticky bez akejkoľvek väzby medzi nimi, čo vylučuje videnie celostného globálneho historického procesu tými, ktorí nie sú spôsobilí samostatne preciťovať a ozmysľovať život spoločnosti.
Všetky vyššie vymenované osobitosti učení typu “Celosvetová história” v súhrne zabezpečujú určitú naprogramovanosť správania sa v spoločnosti u nositeľov zvieracieho sTroja psychiky a nositeľov sTroja psychiky biorobot, čo zabezpečuje ich sociálne správanie, pri ktorom oni nevidia tyraniu nadštátneho globálneho riadenia a jeho aktuálne a dlhodobé ciele, alebo vzťahujú všetky tieto procesy výlučne k nepochopiteľnému “božiemu úmyslu - prozreteľnosti”.
1 Nákladné lode typu Ro-Ro (po rusky „vkladaj-vykladaj“) s horizontálnou nakladacou manipuláciou, s palubnými kormovými dverami takéhoto rozmeru sa objavili až v 60. rokoch 20. stor. ; tankovo-výsadkové s nosovou platformou takýchto rozmerov – až počas 2. svetovej vojny. Takže v r. 1916 sa bolo čomu čudovať...
2 Niektoré publikácie na túto tému, nájdené na internete, sú prezentované v materiáloch KOB, distribuovaných na CD v časti „Iných autorov“: katalóg „Noemova archa“.
3 Aj mnohé grécke báje a povesti sú plné zmienok o potomkoch „nesmrteľných olympských bohov“ so smrteľníčkami – napr. Herkules, Achilova matka Tetis a mnohí iní... – pozn. prekl.
4 Pod menom Nikto sa predstavil Odysseus Polyfémovi predtým, ako mu vypichol jediné oko. Keď sa to udialo a na výkriky Polyféma sa zbehli ostatní kyklopovia, pýtajúc sa, čo tak reve a kto mu ublížil, Polyfémos im odpovedal: „Ublížil mi zákerný Nikto“. Keďže ostatní pochopili, že reálneho páchateľa niet, tak sa spokojne rozišli, zanechajúc Polyféma osamote s jeho žiaľom a vzniknutými problémami...
5 Text pri citovaní zvýraznený nami: t.j. psychicky sú oni otroci, alebo pracujúci, človeku podobný dobytok, ktorý je riadený a za ktorého zodpovedá jeho “majiteľ” pred druhými “slobodnými” “majiteľmi”.
6 Zvýraznený nami: pri takomto postoji k práci, ktorá je v dnešnej civilizácii základom zabezpečenia jej života, pracovník je neodlišiteľný od pracovného dobytka alebo naprogramovaného automatu; ak budeme hovoriť o oblastiach tvorivosti, v ktorých uspela súčasná civilizácia, tak sú to zbrane: prírodou dané zuby a pazúry rozumné zvieratá, pri nadvláde nečlovečieho typa psychiky v spoločnosti, zamenili o niekoľko tisíc rokov za jadrové zbrane a vojensko-kozmické sily.
7 H. Ford „Môj život, moje úspechy“, Moskva, r. 1989, str. 86 a 89. Internetová verzia tejto knihy je uvedená v materiáloch KOB v rubrike „Iných autorov“ v katalógu „Ford“.
8 Termín získaný z niektorých dokumentov súčasných demokratov.
9 Ako zvestuje Starý Zákon, obrezanie sa robilo kamennými nožmi: „Vtedy Zipporah (Sipora, Cippóra), vezmúc kamenný nôž, obrezala predkožku syna svojho a, hodiac k nohám jeho, riekla: Si mojim pokrvným ženíchom!“ (Exodus, 4:25).
10 Vybrakovať, brakovanie, brakácie – slová, zaužívané v chovateľskej praxi chovu dobytka, znamenajúce: vyradenie nevhodných kusov z chovu, s následným odoslaním na bitúnok – ako živé kusy nespĺňajú naň kladené požiadavky, tak poslúžia aspoň ako jatočné kusy. – pozn. prekl.
11 Ako tvrdia, grécke texty Nového Zákona uvádzajú odpoveď Krista “kniežaťu”: “Nasleduj ma...” – odlišnú od panujúcich ruskojazyčných a západných textov: “Odíď odo Mňa, satan...” Analogická podľa zmyslu je odpoveď: “Poď za mnou, satan...” – ktorá je obsiahnutá v cirkevno-slovanskom texte Nového Zákona (Matúš, 4:10) v “Ostrožskej Biblii” prvovydavateľa Ivana Fjodorova, čo jasne poukazuje na vzťah Krista ku “kniežaťu” ako k podvodníkovi, ktorému Ježiš ponúka svojou odpoveďou možnosť napraviť sa. To podrýva cirkevnú doktrínu o reálnej moci “kniežaťa tohto sveta”, potvrdzujúc koránické tvrdenie o predurčení človeka byť námestníkom Božím na Zemi i o neprítomnosti u satana akejkoľvek reálnej moci nad ľuďmi s výnimkou tých, ktorí si ho sami svojou zlou morálkou vybrali za svojho pána.
Smerovanie zmien textu v ruskojazyčnej Biblii od čias Ivana Fjodorova hovorí samo za seba a nie v prospech “ruskej” “pravoslávnej” cirkvi.
12 «Medzinárodná vláda nikdy nepopierala svoju existenciu. Neodhaľovala sa manifestami, ale činnosťami, ktoré nechýbajú ani v oficiálnej histórii. Možno menovať fakty z francúzskej i ruskej revolúcie, a taktiež z anglo-ruských a anglo-indických vzťahov, keď samostatná ruka zvonku zmenila beh udalostí. Vláda neskrývala prítomnosť svojich poslov v rôznych štátoch. Samozrejme, títo ľudia sa z dôstojnosti Svetovej Vlády nikdy neskrývali. Naopak, boli na očiach, navštevovali Vlády a boli videní množstvom ľudí. Literatúra zachováva ich mená, prikrášlené fantáziou súčasníkov.
Nie tajné spoločnosti, ktoré sa tak boja Vlády, ale konkrétne osoby, posielané príkazom Neviditeľnej Medzinárodnej Vlády. Každá falošná (nepravá) činnosť je v rozpore s medzinárodnými úlohami. Zjednocovanie národov, ohodnotenie tvorivej práce, a taktiež stúpanie vedomia sú schvaľované Medzinárodnou Vládou ako najnaliehavejšie opatrenia. A ak budeme sledovať opatrenia Vlády, tak ju nikto nemôže obviniť z nečinnosti. Fakt existencie Vlády neraz prenikal do vedomia ľudstva pod rôznymi pomenovaniami.
Každý národ sa navštevuje len jedenkrát. Posolstvo býva iba jeden raz za storočie – to je zákon Archatov. Zameranie javu Neviditeľnej Vlády podlieha vzťahu (korelácii) svetovej evolúcie, pričom do osnovy záverov sa dávajú presné matematické výpočty. Niet osobného želania, ale nemennosť zákonov matérie. Nechcem, ale viem. A preto riešenie pri vlnení toku je vždy nemenné.
Možno vystúpiť na horu zo severu alebo z juhu, no samotný výstup zostáva nemenný.» (“Agni Jóga”, Samara, vydanie r. 1992, str. 292 – “Znaky Agni Jógy”, bod 32)
Informační báze KSB