VODA MŔTVA, kapitola 7, část 2

16.9.2015

předchozí část

...Ale jednota zákonov bytia netkvie v tom, aby boli prenášané čiastkové zákony z jednej oblasti vedy do druhej, kedykoľvek si niekto zmyslí pre NI(E)KOHO nevhodný predmet schovať pomocou „objektívneho zákona“ pred skúmaním.

Kybernetika a Všeobecná teória systémov boli spomenuté L.N. Humilievom iba preto, aby charakterizoval «etnikum» ako samoorganizujúci sa systém. Avšak mechanizmus samoregulácie, proces samoregulácie ako INFORMAČNÝ proces, vrátane procesu informačnej výmeny medzi biologickou a sociálnou organizáciou populácie, nie sú nikde opísané.

Možné sú dva ZÁKLADNÉ-MERNÉ uhly pohľadu na ľubovoľný proces. Po prvé - ako na jeden z čiastkových procesov v ho zahŕňajúcom objemnejšom súbore-množine procesov; po druhé - ako na objemnejší proces vo vzťahu k nejakému súboru. Kvôli vzájomnej vloženosti procesov, je PRAKTICKY potrebné v priebehu interpretovania prechádzať z jedného uhlu pohľadu na druhý a naopak. Pritom je nevyhnutné náležite rozlišovať oba možné uhly pohľadu na jeden a ten istý proces, a nie vnášať nezmysly o «princípe neurčitosti» tam, kde je všetko určené.

L.N. Humiliev pod slovom „etnogenéza“ chápe proces vzniku «etnika», rozvoj «etnika», jeho vyhasínanie do úplného vymiznutia alebo prebývania jeho ostatkov v dlhodobej rovnováhe s obývaným životným prostredím v priebehu zmeny pokolení. Vonkajší opis procesu etnogenézy pri neprítomnosti jeho prerušovania z vonku vyzerá nasledovne:

«Z nejakej, zatiaľ nejasnej príčiny objavivšie sa v aréne nové etnikum (často so starým názvom) pretvára krajinu pomocou nového spôsobu adaptácie na prírodné podmienky. Prebieha to, spravidla, v inkubačnej perióde fázy rozmachu a nezaznamenáva sa v dejinných prameňoch (okrem legiend). Dejinná epocha, popísaná v prameňoch, zahŕňa za neprítomnosti vonkajšieho vmiešavania sa nasledujúce fázy etnogenézy: 1) zjavnú periódu fázy rozmachu, 2) fázu akmatickú, keď je etnikum hranične aktívne a rast tlaku na životné prostredie sa začína zmenšovať, 3) fázu zlomu, keď je antropogénny tlak maximálny a deštruktívny, 4) inerčnú fázu, v ktorej prebieha hromadenie technických prostriedkov a ideologických cenností, 5) fázu obskurácie, počas ktorej niet záujmu ani o kultúru, ani o krajinu. Následne nastupuje fáza homeostázy, keď prebieha interakcia zostatkov polozničeného etnika s ochudobnenou krajinou, vzniknuvšou na zvyškoch kultúrnej krajiny, tam, kde na mieste dubov vyrástli lopúchy, uprostred ktorých sa hrajú na schovávačku pravnuci dobyvateľov a deti banditov.

V tejto epoche sa vzťah etnika-perzistenta k prírode stáva zároveň spotrebiteľským i ochranným. No, beda, jak jedno, tak i druhé je diktované tradíciou, a nie vedomým rozhodnutím vôle. A tak do tých čias, pokiaľ nové etnikum znova nepretvorí krajinu. Očividne, etnogenéza nie je jediným globálnym javom, ale množstvom samostatných etnogenéz v jednotlivých rajónoch.» (str. 211).

Predtým, ako budeme ďalej hovoriť o PROCESE „etnogenézy“ a jeho fázach, obrátime pozornosť na ten fakt, že termín „etnikum“ v teórii L.N. Humilieva má pojmový obsah, odlišný od termínu „národ“ v definícii J.V. Stalina i odlišný od termínu „národ“ pri bežnom používaní tohto slova. Pri vulgarizácii teórie L.N. Humilieva v procese jej propagácie, všetko, čo hovorí jej autor o SVOJOM „etniku“, prenáša bežné vedomie populácie do svojho chápania slov „národ“ a „národnosť“.

„Etnikum“ je u L.N. Humilieva pojem s veľmi elastickými a kolísajúcimi pojmovými hranicami.

Na str.15, 16: «Etnikum je fenomén biosféry alebo systémový celok diskrétneho typu, pracujúci za pomoci geobiochemickej energie živých látok, v súlade s princípom Druhého termodynamického zákona, čo potvrdzuje diachronická chronológia dejinných udalostí.»

Na str.24: «Etniká sú javom, ležiacim na hranici biosféry a sociosféry, majúce veľmi špecifické určenie v konštrukcii biosféry Zeme.»

V tejto fráze je zaujímavé použitie slova „určenie“: ono sa asociuje vo vzťahu s nejakou cieľovou funkciou existencie a rozvoja „etník“, aj keď L.N. Humiliev popiera teleologický prístup. Podľa teleologického prístupu všetko existuje s príslušnými cieľmi primerane Božiemu prednaznačeniu.

Na str.59: «...etnogenéza nie je proces sociálny, lebo spontánny rozvoj sociosféry iba vzájomne koná – interaguje s prírodnými javmi, ale nie je ich produktom.

Avšak práve ten fakt, že etnogenéza je proces, a bezprostredne skúmané etnikum je fázou etnogenézy, a teda nestabilným systémom, vylučuje ľubovoľné porovnávania etník s antropologickými rasami, a tým pádom i s ľubovoľnými rasovými teóriami.»

Na str.95: «...etnikum je kolektív osôb, vydeľujúci sa od všetkých ostatných kolektívov. Etnikum je viac-menej stabilné, aj keď vzniká a zaniká v dejinnom čase. Niet ani jedného reálneho príznaku-kritéria na určenie etnika, použiteľného vo všetkých známych prípadoch. Jazyk, pôvod, zvyky, materiálna kultúra, ideológia sú niekedy určujúcimi momentmi, a niekedy nie. Do úvodzoviek môžeme dať iba jedno – uznanie osoby, jednotlivca „My sme takíto, a všetci ostatní iní“. Keďže je to jav univerzálny, možno predpokladať, že odráža nejakú fyzickú alebo biologickú realitu, ktorá sa nám javí ako hľadaná veličina.»

Na str.102: «A tak miera stability etnika ako systému je určovaná nie jeho masou, t.j. počtom obyvateľov a presnosťou kopírovania predkov, ale štatistickým priemerom súboru vzťahov rôznych závažností a označení. Rýchly prechod uvedených hraníc privádza so sebou buď záhubu, alebo búrlivý rozvoj. Tým je vytváraná elasticita etnika, umožňujúca mu amortizovať vonkajšie vplyvy a dokonca niekedy aj regenerovať, lebo „mnohoväzbovo-spojitý“ systém kompenzuje škodu z prestavby-reorganizácie vzťahov.»

Na str.103: «Etnikum nie je prosto len zhluk ľudí, vzájomne podobných nejakými črtami, ale systém vkusom a schopnosťami rozličných osobností, produktov ich činnosti, tradícií, vplývajúceho geografického prostredia, etnického okolia, a taktiež príslušných tendencií, prevládajúcich v rozvoji systému.»

Na str.135: «Etnikum je stabilný, prirodzene sa vyskladavší kolektív ľudí, postaviaci sa do protikladu ku všetkým analogickým kolektívom a odlišujúci sa osobitým stereotypom správania sa, ktorý sa zákonite mení v priebehu dejín.»

Tu sa zavádza pojem „superetnika“ ako mozaikovej celistvosti skupiny etník, súčasne vzniknuvších v jednom regióne; a „subetnika“ ako časti-elementu štruktúry „etnika“, spolupracujúceho s ostatnými elementami štruktúry „etnika“. «Pri zjednodušení etnosystému vo finálnej fáze sa počet subetník zmenšuje na jeden, ktorý sa stáva reliktom.».

Na str.185: «Aj Arabi, Tibeťania, Irokézi - všetci majú svoje východzie teritórium, určené neopakovateľným zložením elementov krajiny. A ako také „rodisko-vlasť“ je jedným z komponentov systému, nazývaného „etnikum“.»

Na str.241: «Etniká nie sú ako hady: oni menia nie kože, ale duše.» A o niečo ďalej: «A vtedy získavame rázny záver: etniká vznikajú a miznú nezávisle od prítomnosti tých alebo iných predstáv súčasníkov. To znamená, že etniká nie sú produktom sociálnej uvedomelosti jednotlivých ľudí, aj keď sú spojené výlučne s formami kolektívnej činnosti ľudí...»

Vo „výkladovom slovníku“ knihy V.J.Jermolajev dáva nasledujúcu definíciu „etnika“: «..na osnove originálneho stereotypu správania sa prirodzene sa zloživší kolektív ľudí, existujúci ako energetický systém (štruktúra), stavajúci sa do protikladu ku všetkým druhým kolektívom, vychádzajúc z pocitu komplimentárnosti.»

Súbor príznakov, nevyhnutných na identifikáciu „etnika“ podľa L.N. Humilieva, je niekedy rozsiahlejší, než päť znakov-kritérií v definícii národa podľa J.V. Stalina a zahŕňa aj prostredie prebývania (prírodné i sociálne). A inokedy je zasa skrátený do jedného stereotypu správania sa, dostatočne udržateľného v čase. Stereotyp správania sa môže byť rozličný, včítane stereotypu T. Herzla: «Skupina ľudí spoločnej dejinnej minulosti a všeobecne uznanej spolupatričnosti v súčastnosti, stmelená existenciou spoločného nepriateľa.». To jest, humilievské „etnikum“ je možné napasovať aj na historicky vzniknuvšiu národnosť, národ i na pseudoetnickú mafiu; potom to nazvať medzinárodným konfliktom; a následne pristúpiť k ochrane „malého národa“ od „útlakov“ so strany veľkých národov, chrániacich svoju suverenitu a ďalší rozvoj svojich národných kultúr pred úkladmi pseudoetnickej mafie, ktorej snahou je vládnuť nad národmi ako nad svojim majetkom.

TOTO JE HLAVNÁ PRÍČINA, PREČO JE TEÓRIA „PASIONÁRNOSTI - VÁŠNIVOSTI“ PROPAGOVANÁ AKO JEDEN Z POSLEDNÝCH VÝDOBYTKOV SOVIETSKEJ VEDY, DOTERAZ AKOBY SA SKRÝVAJÚCI PRED SPIATOČNÍCKYMI NÁRODMI.

Okrem toho, „židovský národ“ v priebehu dvoch tisícročí demonštruje ničím nezničiteľnú „vášeň“,, čo lichotí pocitu „bohovyvolenosti“ siointernacistov. Nezničiteľnosť jeho „vášne“ je výnimkou zo všeobecného pravidla („vášnivosť etnika“ podľa tejto teórie vyhorieva zhruba za 1 200 rokov), čoho príčiny sa L.N. Humiliev objasniť nesnažil.

Celkovo je HUMILIEVSKÉ ETNIKUM kategóriou biologickou a robiť z jeho teórie široké sociologické zovšeobecnenia je nemiestne. V našej terminológii tento fenomén biosféry (ktorý L.N. Humiliev nazval termínom „etnikum“) je v kontexte jeho knihy populáciou druhu Človek Rozumný (Homo sapiens), uzavretou vo vzťahu k druhým populáciám ani nie tak prírodno-geografickými faktormi, ako skôr faktormi kultúrnymi. O možnosti takejto uzavretosti populácie druhu Človek Rozumný pomocou kultúry sme hovorili už skôr. Okrem toho, každá takáto populácia sa odlišuje od druhých štatistickými osobitosťami súboru geneticky podmienených matríc potenciálnych možností a prednastavení do nej patriacich osôb. Zreteľnú hranicu medzi nimi na biologickej úrovni je pomerne často ťažko urobiť, zrovna tak, ako je ťažko zreteľne načrtnúť hranice jednotlivých vĺn v celkovom obraze vlnenia mora. Predstavte si hoci známy obraz I. K. Ajvazovského „Deviata vlna“.

Pri slobodnom rozvoji kultúra odráža celkovú matricu populácie; pri obmedzovanom rozvoji kultúra deformuje celkovú matricu. Matrica však chráni svoju kultúru aj pri pokuse nanútiť populácii inú. Charakter ochrany môže byť rôzny - od uzavretosti až po aktívny odpor. Kultúra a matrica na seba vzájomne vplývajú, aj keď sú informačnými systémami rôznych organizačných úrovní biologického druhu Človek Rozumný. „Etnikum“ L.N. Humilieva je populáciou, uzavretou vo vzťahu k druhým cez kultúru a je štatisticky odlíšiteľná od druhých na úrovni genetických štruktúr.

Z definície národa J.V.Stalinom zodpovedá „etniku“ L.N. Humilieva iba posledný znak-atribút - «psychické zloženie, prejavujúce sa v spoločnej kultúre» - avšak k tomuto príznaku sú pridané štatistické osobitosti genetiky populácie. Národ v sociológii a biologické „etnikum“ L.N. Humilieva sú kvalitatívne rozličné kategórie.

Dôležitejšiu úlohu v teórii L.N. Humilieva hrá termín „vášeň - vášnivosť“ a iné termíny, s nim spojené.

Na str.266: «A tak, vášeň – to je schopnosť a snaha k zmene svojho okolia, alebo, v preklade do jazyka fyziky - k narušeniu inercie agregátneho stavu prostredia. Impulz vášne býva natoľko silný, že nositelia tohto príznaku – vášne – sa nedokážu prinútiť odhadnúť dôsledky svojho konania. To je veľmi závažná okolnosť, poukazujúca na to, že vášnivosť je atribútom nie vedomia, ale podvedomia, je vážnym príznakom, prejavujúcim sa v špecifiku konštitúcie nervovej činnosti. Stupne vášnivosti sú rozličné, no na to, aby mala viditeľné a dejinami zaznamenané prejavy, je nevyhnutné, aby vášnivcov bolo mnoho, t.j. tento príznak nie je len individuálny, ale aj populačný».

Na str.281: „A tak, vášeň nie sú prosto „hlúpe sklony“, ale vážny dedičný znak, prebúdzajúci k životu nové kombinácie etnických substrátov, pretvárajúc ich do nových superetnických systémov. Teraz už vieme, kde hľadať jej príčinu: odpadá ekológia a vedomá činnosť jednotlivých ľudí. Zostáva široká oblasť podvedomia, avšak nie individuálneho, ale kolektívneho, pričom doba trvania činnosti inercie vášnivého impulzu sa počíta v stáročiach. A tak vášnivosť – to je biologický príznak, prvotný impulz, narúšajúci inerciu pokoja, - je to prejav pokolenia, zahrňujúceho nejaké množstvo vášnivých osôb. Oni samotným faktom svojej existencie narúšajú zaužívané pomery, pretože nemôžu žiť každodennými starosťami, bez cieľa, ktorý ich strháva. »

Na str.276: «Vášnivosť disponuje ešte jednou veľmi vážnou vlastnosťou: je nákazlivá. To znamená, že ľudia harmonickí (a ešte vo väčšej miere - impulzívni), ocitnuvší sa v bezprostrednej blízkosti od vášnivcov, začínajú sa správať tak, ako keby aj oni boli vášniví. Ale len čo ich dostatočná vzdialenosť oddeľuje od vášnivcov, získavajú svoj prirodzený psycho-etnický profil správania sa.»

A vo „výkladovom slovníku“ V.J. Jermolajeva je všetko zhrnuté:

«VÁŠNIVOSŤ AKO CHARAKTERISTIKA SPRÁVANIA SA - efekt prebytku biochemickej energie živej hmoty, rodiaci obetavosť často pre iluzórny cieľ.

VÁŠNIVOSŤ AKO ENERGIA - prebytok biochemickej energie živej hmoty, opačný k vektoru inštinktu a určujúci schopnosť k vrcholnému vypätiu.

PRÍZNAK VÁŠNE - recesívny genetický symptóm, podmieňujúci zvýšenú absorpciu biochemickej energie osobou z vonkajšieho prostredia a výdaj tejto energie formou práce.

IMPULZ VÁŠNE - mikromutácia, vyvolávajúca zjavenie sa vášnivého symptómu v populácii a vedúca k vzniku nových etnických systémov v tých, či oných regiónoch.»

Teraz prejdeme k pohľadu na vnútornú mechaniku „etnogenézy“ a jej prepojenie s procesmi, ktoré sú vo vzťahu k nej vonkajšie.

Na str. 345: «Zóny zdvihov-impulzov vášní – to sú úzke pásy šírky okolo 300 km v smere podľa rovnobežiek a o niečo viac pri poludníkoch, približne na 0,5 obvodu planéty. Podobajú sa geodetickým líniám. Tieto impulzy-zdvihy vznikajú zriedka – dva alebo tri za tisíc rokov, a takmer nikdy neprebiehajú cez jedno a to isté miesto.»

Geodetická línia, na nerovnom povrchu, - analógia priamky na rovine - spája dva vybrané body najkratšou cestou. To jest, vo vzťahu k  zemeguli ide o úsečku „oblúka veľkého kruhu“ (kartografický termín, definujúci líniu preseknutia povrchu zemegule a pretínajúcej roviny, prechádzajúcej cez jej stred). Mapa osí impulzov-zdvihov vášní pre Euroáziu a Sev. Afriku je uvedená v citovanom vydaní na obr. 5 str.342.

Na str. 485: «…samotný impulz-zdvih vášne, ktorý bol opísaný ako empirické zovšeobecnenie, objasňujúce kmitania etnosféry, je zjavne nezemského pôvodu. Už to, že osi zón zdvihov sa rozprestierajú na povrchu planéty ako línie, ktorých konce sú ohraničené zakrivením planéty a kolmice na ne prechádzajú stredom Zeme, poukazuje na závislosť osi zdvihu od magnetického poľa planéty. Predpoklad, že tieto energetické údery po Zemi idú nie od Slnka, ale z energie, rozptýlenej v galaxii, našiel upresnenie. Americký astronóm John Eddi objavil, že aktivita Slnka variuje do tej miery, že aj 11-ročný cyklus aktivity slnečných škvŕn je nepozorovateľný. Na základe týchto výstupov John Eddi zostavil graf slnečnej aktivity za 5 tisíc rokov. A ukázalo sa, že všetky datované vášnivé impulzy-zdvihy sa chronologicky zhodujú s minimom slnečnej aktivity alebo s periódami jej klesania. To je už zákonitosť, umožňujúca interpretovať jav. Pri zmenšovaní slnečnej aktivity, klesajú ochranné vlastnosti ionosféry a ojedinelé kvantá alebo chumáče vyžarovania môžu dosiahnuť zemský povrch. A silné žiarenie, ako je známe, vyvoláva mutácie.»

Na str. 341: «Príčinou zdvihov môžu byť iba mutácie, presnejšie mikromutácie, prejavujúce sa na stereotype správania sa, avšak zriedka vplývajúce na fenotyp. Mutácia spravidla nezasahuje celú populáciu daného areálu. Mutujú iba niektoré, pomerne nemnohé osoby, no to sa môže ukázať dostatočným na to, aby vznikli nové „druhy“, ktoré my časom zaznamenávame ako originálne etniká.»

K tomuto môžeme vysloviť námietku, týkajúcu sa genetického aparátu. Všetky chromozómy, všetky ich fragmenty sú rovnako zraniteľné voči vplyvu mutagénnych faktorov. Újma od mutácií je v rôznych fragmentoch genokódu pre organizmus rozličná. Avšak ohraničenie mutácií zákazom „zriedka vplývať na fenotyp“, zjavne nepochádza z genetiky.

Celá populácia sa podľa teórie „vášnivosti“ delí na tri kategórie osôb:

• vášnivci, ktorých impulz vášne správania sa prevyšuje veľkosť impulzu inštinktu sebazáchovy;

• harmonické osoby, ktorých impulz vášne je veľkosťou rovný impulzu inštinktu sebazáchovy;

• subvášnivci, ktorých impulz vášne je menší ako impulz inštinktu sebazáchovy.

Dopad silného žiarenia z kozmu, podľa teórie vášnivosti, vyvoláva mikromutácie, dôsledkom ktorých sa zvyšuje množstvo vášnivcov, a tí vychyľujú populáciu zo stavu rovnováhy s prostredím. Celý proces „etnogenézy“ je procesom výkyvu podielu osôb všetkých troch kategórií v celkovom počte populácie, až do obnovenia rovnovážneho režimu prebývania populácie v prostredí, nemeniaceho sa v priebehu striedania pokolení.

V citovanom vydaní na obr. 4 na str. 399 je uvedený graf zmeny vášnivého napätia (nejakou funkciou vzťahu všetkých troch kategórií osôb v populácii) v závislosti od času. Celý proces sa ťahá približne 1 200 rokov. Na str. 344 je znázornená závislosť toho istého vášnivého napätia etnokultúrnych systémov Euroázie od I. do XV. storočia. Ak sa podarí zavŕšiť proces do energického vonkajšieho zásahu, tak jeho dĺžka je taktiež blízka 1 200 rokom. Podľa knihy L.N. Humilieva sa dĺžka plného cyklu etnogenézy okolo 1200 rokov javí byť konštantou, nezávislou od akýchkoľvek faktorov, ktorými je proces podmienený.

Vnútornou príčinou etnogenézy podľa L.N. Humilieva je výlučne mikromutácia, ktorá sa prejavuje na geneticky podmienenej celkovej matrici potenciálnych možností a prednastavení. Ak sa obrátime k práci G. Klimova „Protokoly sovietskych mudrcov“ (Vydanie „Globus“, San Francisco, r. 1981), zasvätenej úlohe biologickej degenerácie v dejinách kultúry, tak sa ukazuje, že zoznamy „vášnivcov“ a degenerátov, zanechavších svoje stopy v kultúre, vede, politike a mimo toho v prísloví - „príroda oddychuje na deťoch géniov“, keďže ich potomstvo bolo neplodné, neživotaschopné alebo degeneračné, - sa ztotožňujú. Značná časť „vášnivcov“ mala, podľa údajov G. Klimova, sklon k pohlavným deformáciám, nervovým a psychickým poruchám. To jest, oni boli „vášniví“ proste preto, že nemohli fyzicky alebo psychicky žiť normálnym životom spoločnosti, t.j. životom rodinným. Takisto G. Klimov prináša štatistiku o osobitnom prednastavení, sklone židov k nervovo-psychickým poruchám, základom ktorého sa javí byť degenerácia, čo opäť plne súhlasí s neuvädajúcou vášnivosťou „bohom vyvoleného národa“ a úlohou znetvorenia pohlavného orgánu (obriezky) pri narušení rozvoja nervového systému. To jest, veľká časť „vášnivcov“ patrí do kategórie, charakterizovanej porekadlom: „Sila je, uma netreba“.

Ak skúmame človeka ako informačný systém, tak genetický aparát je iba jednou z jeho úrovní organizácie. Pritom je to úroveň najlepšie chránená vo vzťahu k poškodeniu informácie pri porovnaní so štruktúrami predného mozgu, zabezpečujúcimi myslenie, včítajúc spoluprácu dlhodobej pamäte, podvedomia, vedomia a pod. Je známe, že zvýšenie nehodovosti v automobilovej doprave, v priemysle výrazne kopíruje slnečnú aktivitu a ňou podmienené zmeny stavu fyzikálnych polí Zeme. Zvýšenie-vzostup nehodovosti je priamym dôsledkom chybovosti myslenia, narušení nervovej činnosti operátorov všetkých uvedených technických prostriedkov. Pritom tu neprichádza k mutáciám, a keď sa obnovuje bežný, štandardný stav fyzikálnych polí Zeme, tak vyššia neurálna činnosť prebieha normálne a chýb vzniká oveľa menej, ako v období vzostupu nehodovosti. Okrem toho existujú bionegatívne zóny, ktorých dynamika a aktivita nie je zatiaľ dostatočne preskúmaná, ale ktoré sú taktiež schopné vyvolať narušenia vyššej nervovej činnosti.

To znamená, že skôr, než v populácii vzniknú genetické zmeny, udeje sa v nej už nejaký súmrak umov – zatmenie mozgov, dôsledkom čoho vznikne téza: „Tak žiť sa nemá“, i keď dovtedy mnohé pokolenia žili v etno-krajinnej rovnováhe a nemali nijakých námietok, prejavujúcich sa v činnosti, namierenej proti predchádzajúcemu spôsobu žitia. Voči druhu Človek Rozumný je etno-krajinná rovnováha rovnovážnym režimom v systéme «PRÍRODNÉ PROSTREDIE REGIÓNU - KULTÚRA (VČÍTANE SOCIÁLNEJ ORGANIZÁCIE) – ŠTATISTICKÉ CHARAKTERISTIKY CELKOVEJ MATRICE GENETICKY PODMIENENÝCH MOŽNOSTÍ A PREDNASTAVENÍ POPULÁCIE ĽUDÍ V REGIÓNE».

-pokračování-