22.8.2015
O-VM Kapitola 7.doc (367,5 kB)
R-VM Kapitola 7.doc (454 kB)
VII. «VÁŠNIVOSŤ»:
BIOLÓGIA A INÉ VZÁJOMNE VLOŽENÉ PROCESY
Pravda nevyšla by zo studne,
keby vlhkosť nenarušila jej „zrkadlo“.
Aj egypťania boli svojho času
spravodliví a ľudomilní.
Kozma.P.
Súčasné členenie tejto práce nie je povinné, keďže v minulosti v nej vyslovené všeobecné stanoviská sa týkajú veľmi osobitej otázky.1 Jej objavenie sa je vyvolané tým, že v ZSSR od r.1987 beží PROPAGANDA koncepcie L.N. Humilieva „Etnogenéza a biosféra Zeme“ (zverejnená v r.1979). Odporcovia pohľadov L.N. Humiliev mu oponujú na stránkach vedeckých publikácii, ale nedostáva sa im tak masovej pozornosti, ako L.N. Humilievi (či už z osobných dôvodov, alebo ich prosto nepustia, nedostanú v médiách priestor). Za takých podmienok väčšina čitateľskej a poslucháčskej verejnosti, hodnotiacej podľa autoritiek, chápe koncepciu „vášnivosti“ (eng.“Passion“) za dôveryhodnú teóriu, zhodne odkrývajúcu minulé i budúce záhady histórie. Proces prijímania tejto propagandy spoločnosťou je z najrôznejších príčin sprevádzaný objektívnej realite neadekvátnym zovšeobecňovaným teórie i aplikácii postojov deformovane vyjadrených už samotným jej autorom.
Súhlasíme síce s tým, že „etnogenéza“, ako jav v globálnom historickom procese existuje, avšak jej opis so strany L.N. Humilieva je extrémne jednostranný a obsahuje celý zoznam z nášho pohľadu chybných tvrdení. V tejto časti publikácie skomentujeme knihu „Etnogenéza a biosféra Zeme“ (vyd.3, Leningrad, „Hydrometizdat“, r.1990, 528 str., náklad 50 000).
Lev Nikolajevič používa metodológiu (systémom stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov) veľmi blízku dialektickému materializmu. Z tohto dôvodu nie je vesmír chápaný ako proces trojjedinosti – matéria, informácia, miera. Čas v tejto knihe teda nie je vnímaný ako vedome využívaná kategória miery.
«Vieme, že kategória čas síce existuje, no nevidiac jeho hranice, nemáme možnosti dať času všeobecne zrozumiteľnú definíciu» (str.39).
Na str.96: «Čo je to „čas“ – nevie nikto. Avšak merať sa ho ľudia naučili2»
Ďalej L.N. Humiliev uvádza príklady merania času, postavené na rozličných etalónových procesoch, čo je možné zovšeobecniť tak, ako je to urobené v našom Úvode: pochopenie času vzniká pri procese zobrazenia jedného procesu na druhý3, frekvencia ktorého je vnímaná ako etalónová.
Na str. 351: «Dejiny sú štúdiom procesov, plynúcich v čase. Avšak čo je to čas, nevie nikto».
V našom chápaní je „čas“ vždy subjektívny. Je teda iba nevyhnutné uvedomiť si, frekvencia ktorého procesu sa javí byť etalónovou, keď používame termín „čas“ v zmysle odlišnom od jeho bežného vnímania. V opačnom prípade je možná vedomím nekontrolovaná zmena etalónových procesov v priebehu skúmania (komunikácie), čo môže viesť k chybným vývodom (riešeniam).
Pojem Informácia (duch) nemá v dialektickom materializme miesto. A ako sa nepriznanému, popieranému duchu i patrí, vmiešava sa inFormácia do konania dialektikov-materialistov a mstí sa za popieranie svojej existencie hraníc deFormáciou a pojmov zámenou4.
Na str. 279: «Dá sa povedať, že rezonancia vášnivej(eMocnej-pozn.pr.) výbušnosti je tým menšia, čím ďalej sú vzdialené etniká vášnivej a harmonickej osoby. Samozrejme za rovnakých ostatných podmienok. Táto okolnosť znovu zbližuje problémy vášnivosti ako príznaku(atribútu) problému podstaty etnickej celistvosti. Avšak rezonancia, ako aj indukcia, sú pojmy energetické. Nakoľko sú aplikovateľné na etniká(národy)?»
Energia = matéria5. Je vždy nejakým spôsobom usporiadaná6 a existuje ako súčasť (súčiastka, komponenta) procesu trojJedinosti MIM: Matéria, Informácia, Miera. Čo (ktorá kategória MIM) je pre subjekt v rámci uvedeného procesu podstatnejšie, je jeho osobná vec. Hlavným je však nezamieňať si jeden pojem za druhý.
Podstata javu rezonancie spočíva v tom, že nejaká štruktúra, pri prechode toku energie cez ňu, odoberá z tohto toku časť energie a pretvorí ju v iný druh. Na to, aby vznikla rezonancia, je nevyhnutná prítomnosť príslušného súladu (zhody) v usporiadaní štruktúry pohlcujúcej energiu a usporiadania energetických tokov. T.j. inFormačné zladenie je zladenie vlastných frekvencii kmitania štruktúry so spektrálnym zložením (kompozíciou) energetického toku. Ak prinesiete ku klavíru ladičku 440Hz a udriete po klávese „re“7, ako najsilnejšie viete, ladička nezazvučí. Ak ale čo i len tichúčko ťuknete na „la“, ladička sa ozve napriek tomu, že „re“ vyžiarilo (emitovalo vo vzduchu tlakovú vlnu) oveľa viac energie, ako struny „la“.
To isté sa aj indukcie týka: pre ňu je nevyhnutné náležité usporiadanie štruktúr
-
vysielača
-
prostredia, cez ktoré sa pohybuje príslušný energetický tok (nesúci informáciu)
-
prijímača.
Je nezmyslom zostrojiť jadro transformátora z dreva (izolantu). V tomto prípade nevyhnutne potrebujeme železo. Najlepšie špeciálnu transformátorovú oceľ. Aj keď sú totiž atómy železa a molekuly dreva „zostavené“ z rovnakého súboru elementárnych častíc, sú tieto subatomárne častice rôzne usporiadané, upravené do konkrétnej výslednej štruktúry (formy, obrazu).
To isté sa týka aj prijímača - druhého vinutia transformátora: cievka hoc i s nádherným rybárskym vlascom bude zjavne na daný účel nevhodná.
Keďže dialektický materializmus nevidí ducha = informáciu8, ako objektívnu nehmotnú kategóriu, tak zákonite vzniká zmätok pojmov pri opise informačných procesov, ak používame termíny «matéria», «energia», atď. Nevyhol sa tomu ani L.N. Humilev.
Na str. 328: «V ľubovoľnom kmitavom pohybe je iba rytmus a väčšie, alebo menšie napätie (frekvencia)».
Stačí sa pozrieť do ľubovoľného slovníka fyzikálnych termínov:
«Rytmus» a «frekvencia» sú synonymá, aj keď len čiastočne;
«Napätie» a «frekvencia» synonymami NIE sú.
T.j., aj keď je Teória kmitania rozhodne jednou z najvšeobecnejších9 vied, máme tu dočinenia s deformáciou, posuvom pojmových hraníc, keďže ľubovoľný kmitavý proces je charakterizovaný frekvenciou, porovnávanou s procesom etalónovým a amplitúdou v najvšeobecnejšom zmysle slova (v konkrétnom prípade amplitúdovou hodnotou napätia, intenzity fyzického poľa). Jedna i druhá hodnota sa môžu meniť v priebehu času, t.j. procesu...
Vyslovené námietky nie sú plytké a ani nepodstatné:
Kniha L.N. Humilieva je zasvätená opisu extrémne nízkofrekvenčných (dlhodobých) procesov vo vzťahu k zmene pokolení. Doba trvania rozvoja týchto nízkofrekvenčných procesov mnohonásobne prekonáva obdobie existencie samotnej rozpoznanej a skúmanej problematiky etnogenézy10 vo vedomí populácie a dokonca i vo vedomí vzdelancov. Pritom sú biologické aspekty problému dokumentované nepomerne horšie, ako sociálne. V takých podmienkach sú
-
nepresnosti v používaní slov a
-
nekontrolovaný drift11 pojmových hraníc
schopné zdeformovať podstatu objektívneho javu v chápaní človeka do nepoznania.
Vo fyzike existuje Heisenbergov princíp neurčitosti:
Nepresnosť hodnoty hybnosti častice, vynásobená nepresnosťou jej polohy, je rovná minimálne ½ Plankovej konštanty12.
Na str.163 L.N. Humiliev píše:
«Od začiatku XVII.stor. sa vo fyzike diskutuje otázka: Je svet zostrojený z častíc (corpuscula), alebo vĺn v éteri? Obe koncepcie mali tak vážne nedostatky, že ani jedna z nich nemohla prevládnuť. Spor bol vyriešený až v polovici 20-tich rokov XX stor. so zjavením sa kvantovej mechaniky. Súčasní fyzici predpokladajú, že svet nie je ani vlna a ani častica, ale jedno i druhé súčasne a môže prejavovať obe skupiny vlastností. Na tejto osnove bol sformulovaný dobre známy princíp neurčitosti, podľa ktorého pri prítomnosti dvoch vzájomne prepojených fyzikálnych premenných (napr. spomínanej hybnosti a polohy, alebo energie a času) môže byť určená hodnota jednej, alebo druhej premennej, avšak nie oboch spolu13.
Pri etnických fenoménoch sú prítomné taktiež dve formy pohybu:
-
Sociálna a
-
Biologická.
Z toho vyplýva, že tým, či oným spôsobom, v tom, či inom aspekte môže byť opísaná buď jedna, alebo druhá strana zložitého javu. Pritom sa presnosť opisu a jeho mnohostrannosť vzájomne vylučujú jedna druhú. Pozorujúc to, aplikujeme princíp neurčitosti v našom „materiáli“».
To je však neprípustné! Za prvé, analógia nie je dôkaz. Za druhé, ani analógie tu niet a okrem toho je samotný vzťah neurčitostí interpretovaný nesprávne, lživo. Možno z dôvodu nevedomosti humanitárov v otázkach prírodovedných, aj ich defektného myslenia, dôsledkom čoho sú neschopní opisovať javy univerzálnym jazykom matematiky. V mikrosvete, ktorý opisuje kvantová mechanika, je každá častica konečnou skupinou - súborom vĺn (aspoň ak by sme vychádzali z prítomnosti prahu citlivosti dotyčnej meracej aparatúry). Ľubovoľný objekt má teda vlnové vlastnosti, keďže i je predovšetkým vlnou. Rovnaký objekt má i korpuskulárne (časticové) vlastnosti, keďže jeho konštrukcia obsahuje konečný (vo vyššie uvedenom zmysle) súbor vĺn. V mikrosvete je vlna (=) POHYB nejakého súboru častíc kmitavým spôsobom, meniaci ich usporiadanie. Preto sa vlastnosti častíc a vlastnosti vĺn prejavujú na rôznych objektoch nezávisle a navzájom sa vylučujúc: t.j., buď vlna, alebo častica (teleso). Mikrokozmos má svoje zákony, ktoré určujú zákony makrokozmu (makrosveta).
Okrem toho, vo vzťahu k častici mikrosveta je možné určiť hodnoty hybnosti i polohy14, avšak čím presnejšie určime jednu veličinu, tým väčšia bude chyba pri určení tej druhej. Veľkosti oboch chýb sú zviazané vzťahom neurčitostí Heisenberga, a nie hlúposťami na rovnakú tému z pera Humilieva. V mikrokozme máme teda jeden spôsob existencie objektov, ktorému je vlastný prejav tak vlnových, ako aj časticových vlastností u jedných a tých istých objektov. Ergo: k použitiu vzťahu neurčitostí vo fyzike opodstatnenie existuje, avšak k použitiu jeho „analógie“ na rozdelenie sfér biológie a sociológie opodstatnenia niet, okrem želania vytvoriť ilúziu vedeckosti daného výkladu. Vo výkladovom slovníku pojmov a termínov, završujúcom knihu, jeho zostavovateľ V.J. Jermolaev tvrdí:
«Princíp neurčitosti v etnológii je objektívne ohraničenie možností skúmania pri pozorovaní následnosti (príčinno-dôsledkových vzťahov) udalostí, umožňujúce opísať ich výlučne v jednom z dvoch aspektov:
1. buď v sociálnom, alebo
2. etnickom (prírodnom) »
Jednota zákonov bytia (exIstencie) ale NEtkvie v tom, aby boli prenášané čiastkové zákony z jednej oblasti vedy do druhej, kedykoľvek si niekto zmyslí schovať pomocou „objektívneho zákona“ pre NI(E)KOHO nevhodný predmet pred skúmaním.
1 Význam tohto odseku vzrástol od momentu, keď na svet prišlo prvé vydanie „Vody Mŕtvej“ v súvislosti s tým, že euroázijci prevzali do svojej ideologickej výzbroje odkaz L.N. Humilieva.
Okrem toho treba mať na pamäti, že „euroázijský“ rozmer myslenia nie je pre Rus dostatočný: treba globálny rozmer skúmania problémov a globálnu starostlivosť a zodpovednosť.
2 A to „merať ho“ je aj to hlavné pri chápaní toho, že čas je sekundárna kategória vo vzťahu k miere a vzniká v subjektívnom chápaní po rozdelení celkového sveta na „Áno - Nie“, následkom čoho je jedna zložka (proces) vnímaný ako etalón kmitania a v druhej „vzniká“ čas. Druhá vec je, či sa táto automatická procedúra u skúmaného jedinca deje vedome, alebo nevedome (podvedome).
3 Porovnania jedného procesu s druhým.
4 a tak i „dojmov“..obrazov, manipuláciou emócii a tým kolektívneho podvedomia pomocou tejto („dialektický materializmu“ = spojenie antagonizmov) programovej ilúzie ovládaného davu. InForma je právo ono bývalé „mystické“ vyjadrenie nekonečného pohybu, transFormácie, preNosu konkrétnej Formy spojitej a jej jednotlivých Mier diskrétnych (viď dualita FIE-MIM prirodzeného synchrónneho obohemisférneho modelovania). „Niet statiky v uniVerse, kozme, vesmíre“, či rovnako rieKA staré helénske „Panta rhei“
5 Známy vzťah rovnocennosti (ekvivalentnosti) matérie a energie Е=мс2. Obyčajne pod matériou chápeme udržateľný agregátny stav (pevný, tekutý, plynný, atď.). Energia sa uvoľňuje, alebo pohlcuje pri prechode z jedného udržateľného (stabilného) agregátneho stavu do druhého. To znamená, že agregátne stavy matérie sú – stabilné rovnovážne režimy a toky energie sú prechodné procesy zmeny agregátneho stavu matérie. T.j., prechod z jedného rovnovážneho režimu do iného.
6 Alebo ste azda schopní predstaviť si bezforemnú hmotu (mathériu)?
7 Viď theória hudby zo ZŠ: Solmizačná stupnica - DoReMiFaSoLaSiDo
8 Zákon „Zachovania energie“ (matérie) je nerozlučne prepojený so Zákonom zachovania inFormácie pri nekonečných transFormačných (transMiernych) socionaturálnych procesoch objektívnych tendencii vývoja (evolúcie) uniVersa.
9 Univerzálnejších, najinterdisciplinárnejších
10 Deje súvisiace s vývojom populácie. Identifikácia a hodnotenie dominantných socio-naturálnych dejov (procesov), charakterizujúcich, deFinujúcich základné črty skúmaného národa, kultúry v rámci objektívnych globalizačných dejov.
11 Posuv odchýliek
12 Ide o oblasť kvantovej mechaniky. Isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty. Inak povedané: čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.
13 Ako vidíte, vo „voľnej interpretácii“ L.N. Humilieva prestal byť Heisenbergov vzťah neurčitostí samým sebou a stratil definíciu miery. Na ľubovoľnej Vysokej škole by na skúške z fyziky L.N. Humiliev za takúto formuláciu dostal hodnotenie «nedostatočný».
14 Impulz a koordináty