VODA MŔTVA (33)

9.6.2015

předchozí část

...V tom prípade je pravdepodobná strata riadenia ohľadom rýchlosti – akčnosti počas vypracovania reakcie na faktor. Možná je zvratná i nezvratná strata riadenia.

Ak analyzujeme priebeh globálneho historického procesu, tak môžeme vydeliť minimálne jeden takýto faktor, ktorý bezprostredne vykazuje vplyv na úspešnosť činnosti prediktora-korektora, ktorý je nositeľom konceptuálnej moci. Prognostická činnosť vo vzťahu k spoločnosti je v mnohom podmienená predstavami o čase všeobecne a o sociálnom čase predovšetkým, hoci tento fakt môže byť aj MIMO OKRUHU POJMOV tých, ktorí sa ňou zaoberajú, aj keď sú prognózy úspešné. Ako bolo skôr poukázané, v 19. - 20. storočí prebehla dvojnásobná zmena procesov, na frekvenciách ktorých je založený pojem sociálneho času, a okrem toho sa zmenil pomer etalónových frekvencií biologického a sociálneho času.

Celá koncepcia expanzie medziregionálneho centra riadenia sa formovala (v tajnosti pred davom) a pilovala stáročia v podmienkach, keď etalóny sociálneho času boli založené na prirodzených prírodných cykloch a dĺžka obnovy spoločensky významných návykov obsiahla čas života mnohých generácií. Ako výsledok žido-kresťanskej expanzie sa sformoval medziregionálny Euro-Americký konglomerát. Svetonázor davo-„elitárnej“ časti obyvateľstva konglomerátu je založený na Biblii, v jej prekladoch určených pre dav (stádo ovečiek)*. Kozmogónia¹ knihy Genesis je v týchto prekladoch primitívna. Originálna kozmogónia knihy Genesis v ivrite (starohebrejčine)* pripúšťa mnoho výkladov so zreteľom na existenciu niekoľkých kľúčov hláskovania textu, zapísaného pomocou 22 spoluhlások bez použitia samohlások. Ona je dostupná podľa miery chápania iba rabinátu a vyššiemu slobodomurárstvu, z pohľadu ktorých nižšie slobodomurárstvo, židovské masy a všetci gojimovia sú proste len davom, zbaveným, ako by ich ani nebolo, filozofickej kultúry a predstáv o globálnom historickom procese.

Ale aj v samotnej Biblii ani príroda, ani spoločnosť nestoja, ako kontinuálne vzájomne vložené procesy. Z tohto hľadiska Biblia – to je skôr určitý kaleidoskop logiky, ale nie PROCES, pretože človek klame a podvádza sám seba pomocou abstraktno-logického myslenia, čo bol aj jeden z hlavných cieľov tvorcov Biblie. Biblia zasieva v spoločnosti kaleidoskopický idiotizmus, pri ktorom sa svet premieňa na kaleidoskop roztrieštených izolovaných faktov, narušuje sa celostnosť vnímania úplnosti a detailnosti vzájomnej vloženosti procesov v Stavbe sveta - Univerze. Kaleidoskopickým idiotizmom sú v rôznom stupni postihnutí všetci: aj jej agenti, oddaní biblickej koncepcii, aj vykladači, aj im bezmyšlienkovite dôverujúci poslucháči.

V termínoch teórie riadenia toto všetko zodpovedá úplne nízkej rezerve udržateľnosti supersystému podľa rozdielu jeho elementov a štruktúr v procese fungovania inFormovanosti v porovnaní so skúsenosťou supersystému ako celku.

Mechanizmus straty riadenia v konglomeráte prebieha nasledovne. Vyladená žido-kresťanská expanzia stabilne pracovala stáročia, ale rýchlosť rozšírenia sféry, kontrolovanej na svetonázorovej úrovni (prvá až tretia priorita všeobecných zbraní), bola nedostatočná. Zmena etalónových procesov, s ktorými je spojený pojem sociálneho času, sa ukázala neočakávanou a nepochopiteľnou pre dav Euro-Amerického konglomerátu i jeho prediktora. V dôsledku vysokého kontrastu rozdelenia v davo-„elitarizme“ sa včas nepodarilo skorigovať globálnu koncepciu rozvoja expanzie konglomerátu v súlade so sociálnymi a prírodnými procesmi, aktivizovavšími sa od druhej polovice 19. storočia. Vznik tendencií ku konceptuálnej samostatnosti, konkrétne Japonska, Číny, ZSSR, celkovo muslimského a arabského sveta a v perspektíve Indie a Afriky, prehĺbilo globálnu krízu riadenia. Východu z krízy bráni hlavne privŕženosť k biblickým SVETONÁZOROVÝM tradíciam siono-internacistického davo-„elitarizmu“ „elitárnych“ tlúp davu v Euro-Americkom konglomeráte.

Tým, ktorí trvajú na tom, že je zachované udržateľné riadenie v Euro-Americkom konglomeráte podľa plnej funkcie riadenia, navrhujeme odôvodniť, akú účelnosť pre nadžidovského prediktora má aktivizácia procesov, vyvolavších ekologickú krízu a urobivších celé davo-„elitárne“ ľudstvo rukojemníkom štatistických predurčeností nesankcionovaného (neodsúhlaseného) vzniku „excesov“ s genocídnymi zbraňami veľkej sily a vysokej rýchlosti účinku a štatisticky predurčených regionálnych i globálnych priemyselných - technogénnych katastrof.

*      *      *

Zvaľovať toto všetko na „prišelcov“ je nepresvedčivé, pretože civilizácia, schopná vyjsť do otvoreného kozmu, musí mať vedecko-technický potenciál, dostatočný na to, aby očistila pre seba planétu v kratšom termíne, než to umožňuje urobiť globálny historický proces davo-„elitárneho“ ľudstva, v ktorom svetonázor, založený na Biblii je katalyzátorom technicko-technologického progresu, plodiaceho samovražednú technokraciu – nevoľníctvo – podriadenosť ľudstva technike. Ak sú prišelci aj prítomní v konceptuálne konfliktnom riadení v globálnom historickom procese, tak aj v tom prípade sa ľudia budú musieť konceptuálne vyhraniť – vyjasniť si to, v akej spoločnosti chcú žiť. Po tomto sa miešanie do záležitostí Zeme, ak je a bolo v minulosti, v mnohých smeroch činnosti stane nemožným.

*            *
*

Ale strata riadenia podľa plnej funkcie v danom prípade nie je sprevádzaná stratou riadenia v programovo-adaptívnej časti plnej funkcie riadenia. Z toho dôvodu Euro-americký konglomerát prejavuje aktivitu v Latinskej Amerike, Afrike, Perzskom zálive: pokúša sa rozložiť ZSSR a integrovať jeho úlomky do „CELOEURopSKEHO domu“, kde všetci okrem rasy biblických pánov budú šábesgójimami a pod. Ľudstvu je vnucovaná neudržateľná koncepcia rozvoja, čo hovorí o plnej degradácii prediktora Euro-Amerického konglomerátu.

Konglomerát sa zmenil z ľudského spoločenstva na dezintegrovaného biorobota v tom zmysle, že program jeho správania sa je fragmentálne porozdeľovaný po dušiach (jednotlivcoch)* jeho nepremýšľajúceho obyvateľstva.

V osnove konceptuálnej moci (hoci aj ohraničenej ideológiou) ľubovoľného národa leží jeho videnie sveta, vedomá i nevedomá kultúra príjmu inFormácií z Objektívnej reality, kultúra myslenia, uloženie a prenos inFormácií. Na videniach sveta, ktoré sú vlastné súčasnému ľudstvu, leží pečať svetových relígií. Preto pre analýzu perspektív vzťahov Euro-Amerického konglomerátu s najviac aktívnymi a silnými blokmi Ázie je nevyhnutné mať predstavu hoci len o základných odlišnostiach videní sveta, formovaných dominantnými relígiami.

Biblia je jediné písmo, stavajúce človeka proti prírode. Už prvá kapitola knihy „Genesis“ kladie človeku úlohu: „a nech vládnu nad morskými rybami, aj nad nebeským vtáctvom, aj nad zvieratami, nad dobytkom, aj nad celou zemou, i nad všetkými hadmi, plaziacimi sa po zemi“. Orientácia na „vládnutie“ nie je podporená propagandou vedomostí o tom, ako „vládnuť“ v súlade s biosférou Zeme, Kozmom a Bohom. Preto, aby sme nerúbali konár, na ktorom sedíme, a aby koniec Biblie zodpovedal jej začiatku, po Zjavení Jána (Apokalypse) na poučenie všetkým následovníkom oboch zákonov by mala byť zapísaná pohanská „Rozprávka o Zlatej Rybke“ od A. S. Puškina, v ktorej sa biblickému ľudstvu v podobe Stareny, v plnom súlade s knihou Genesis, zachcelo byť vládcom mora, a  aby samotná Zlatá Rybka bola u neho v službe.

Biblia stavia proti človeku Boha: veď iba na obraz a podobu bol stvorený človek. Vzhľad, forma je, a obsah? – temné dielo...

No a žalostné podoby nie sú si rovné v očiach „boha“: „synovia Izraela“, fyzicky i mravne skaličení v Sinajskom „pochode“ a následne Talmudom, sú akoby povýšení nad svetom ako rasa pánov.

A nič, okrem rozkladu Ľudskosti Biblia nenesie: o tom hovorí jak celá história i súčasnosť biblickej civilizácie, tak predovšetkým aj historická skúsenosť Ruska. Oponovanie tomu je kaleidoskopickým idiotizmom v ružových okuliaroch, nespôsobilým sa pozrieť na celostnosť sveta takého, aký on je v živote, a nie v spisoch biblických „humanistov“. V osnove biblického videnia sveta leží inverzia priorít vo vektore cieľov, vnesená do židovstva počas sinajského „pochodu“ naviazaním mu odlišného od celoľudského chápania Dobra a Zla. Inverzia Dobra a Zla – to je hlavné tajomstvo Biblie. Marcus Aurelius tvrdil, že je NEROZUMNÉ SI MYSLIEŤ, ŽE ZLÍ NETVORIA ZLO. V spojení s Euro-Americkou civilizáciou to znamená: je hlúposť si myslieť, že ňou zrodené hrozby životu ľudstva nespoznateľne vznikli samé od seba, a Biblia i somári, zvrátivší Tóru (zhodnotenie na základe Koránu²) existujú len tak samo sebou.

Vo všetkých relígiach sú posvätné písma, dané ich bohmi a prorokmi, a sú kanonizované výklady svätých písiem. Biblia je unikátne sväté písmo: ona jediná, autoritou božského zjavenia, vyhlasuje právo po stáročia utláčať iných a právo ľudí „panovať“ nad prírodou.

Všetky ostatné, nebiblické sväté písma: islamu, hinduizmu, budhizmu sú oslobodené od takejto pomätenosti. Vykorisťovacie potreby vládnucej verchušky (špičky) spoločenstiev, kde prevládajú tieto vierouky, sú podporované nie priamo božskými zjaveniami, ale kanonizovanými výkladmi, selektívne citujúcimi zjavenia a potápajúcimi nimi vybraté úryvky myšlienok zjavení v ich mnohovravnosti.

Vo výsledku vlastne božské zjavenia proste miznú v druhotných výkladoch a komentároch a „svätosť“ komentárov i komentátorov začína zatieňovať svätosť božských zjavení. Posledným masovým príkladom takéhoto druhu je: “Bhagavad-Gítá, taká aká je“ Šrílu Prabhupáda, rozširovaná po celom svete Medzinárodnou spoločnosťou vedomia Krišnu (Hnutie Haré Krišna)*. Veľký kapitál USA a Kanady v počiatočnom momente podporil činnosť Šrílu Prabhupáda s propagandou jeho učenia v štátoch konglomerátu. Jedinú hlbokú príčinu takejto podpory možno uvidieť v davo-„elitárnom“ rozdelení súčasných krišnaistov: „elita“ – patriaci k reťazi parampary, dedične odovzdávajúcej učenie ústne a dav – masy nových „krišnaistov“, ktorých pasie „elita“. To navonok trocha pripomína vzťahy rabinátu s masou židov. Ale existuje aj vnútorná podoba. Medzi komentármi v „Bhagavad-Gíte, taká aká je“ sú aj také: „...obchodník, pri všetkej svojej počestnosti, je niekedy prinútený skrývať svoje príjmy, aby zostal v biznise a z času na čas sa musí uchýliť k operáciam na čiernom trhu. To všetko je potrebné a nevyhnutné. Rovnako tak, šudra³, nachádzajúci sa v službách u hlúpeho pána, musí plniť príkazy pána, a to aj keby to nemal robiť. Nehľadiac na tieto nedostatky, človek musí aj naďalej plniť jemu predpísané povinnosti, lebo ony vyplývajú z jeho vlastnej prirodzenosti... Ak sa nejaká profesionálna činnosť vykonáva za účelom uspokojenia Najvyššieho Pána, všetky ujmy, chyby, vlastné tejto činnosti, sa odstraňujú.“ („Bhagavad-Gítá, taká aká je“, str. 783). To jest, profesionálny banditizmus v mene Pána je svätý. Vzpierať sa, že na mysli sa malo niečo úplne iné, netreba. Ak pod portrétom komentátora sú slová: „Jeho Božská milosť“, tak „milosť“ je povinná odhadnúť - predvídať, na rozdiel od prostého smrteľníka, akú bude mať jeho slovo odozvu a neplodiť takéto dvojzmyselnosti.

A pre porovnanie mienky rabinátu na analogické otázky. Talmud, „Baba kama“, str. 113: „Oklamať jeho (gója) je dovolené“ (či Zohar I, 168a: „Židia sa vždy musia snažiť oklamať nežida.“)* V Talmude sa taktiež dávajú odporúčania pre prípad súdneho konania, ak nemožno dať za pravdu židovi v spore s gójom ani na základe židovských zákonov, ani na základe zákonov štátu: „...pracuj proti gójovi, vymýšľaj si na neho, ako učí R. Ismail.“ – R. Akiba, jednako len, radí neuchyľovať sa ku lži, aby sa nepohanilo Božie Meno, ak bude žid prichytený pri lži. - Glosa (výklad), urobená k tomuto listu: „Meno Božie sa nezneuctí, ak si gój nevšimne, že ty klameš.“ (I. B. Pranaitis: „Kresťan v židovskom Talmude“, Petrohrad, r. 1911, str. 18, 19).

*      *      *

Ako je z toho vidieť, aj rabinát, aj „elita“ Hare Krišna spievajú dueto a, je vidieť, dobre sa zladili. Jedna zo strán činnosti Medzinárodnej spoločnosti vedomie Krišny je talmudizácia „Bhagavad-Gíty“ v procese jej importu na Západ pre dav, unavený z Biblie. Obsah je jeden a ten istý, ale komu sa viac páči exotický východný obal, tomu vyššie slobodomurárstvo a rabinát dajú súhlas ochutnať i „východnú exotiku“. Ruskí „krišnaisti“ nie sú výnimkou. Zachováva sa hlavné: ovčan zostáva ovčanom bez ohľadu na to, či tvrdí: „Otče náš, ktorý si...“ alebo „Haré Krišna...“. Hlavné je, aby ovčan sám nepremýšľal a nestal sa Človekom.

*            *
*

Celkom iný uhol pohľadu na svet a človeka v ňom majú predbiblické relígie Ázie. Staroveký indický brahmanizmus splodil budhizmus i dnešný hinduizmus. Hoci v každom z nich sú vlastné prúdy, v určitom stupni navzájom protirečiace, aj tak nesú rad fundamentálnych ideí spoločných pre vnímania sveta v Ázii.

Spoločné je učenie o prevteľovaní duší ľudí, reinkarnácii. Život v ich chápaní je neprerušený nekonečný proces striedania nových vtelení duší, ľudského „ja“, v nových materiálnych telách. Z pohľadu budhizmu telo a psychika človeka sú tiež procesy a neexistuje nemenné „ja“. A základná téza budhizmu stojí v tom, že každý človek môže dosiahnúť osvietenie už na tomto svete, v tomto alebo v nasledovných životoch, ako to spravil Budha. A v každej živej podstate - existencii prebýva Budha. Takým spôsobom, obraz sveta budhizmu je celostný proces, v ktorom všetci majú právo na existenciu a všetko je rovnakej kvality ako Boh a meniace sa „ja“ človeka by sa malo snažiť pozerať na všetko prebiehajúce z pozície večnosti, stojacej nad ilúziou materiálneho sveta, meniaceho sa v čase.

„Bhagavad-Gítá“ tiež rozpráva príbeh o nekonečnom počte vesmírov, v ktorých prebieha život, ktoré sa rodia a zomierajú, a ktoré sú rovnaké v určitom zmysle s Najvyšším Bohom. Duša človeka je večná a nezničiteľná, a v každej duši prebýva Najvyšší Pán ako Vyššia osobnosť alebo „nimi zosobnené Absolútno“, v závislosti od interpretácie prekladateľov a komentátorov. Duša sa prevteľuje do nových tiel v súlade s karmou, ale nasledujúc pokyny vierouky má plnú možnosť pretrhnúť reťaz karmických dejov a vrátiť sa k svojmu prvotnému pôvodcovi – Najvyššiemu Pánovi – nezávisle na sociálnom postavení v danom vtelení – inkarnácii.

Relígie Ázie formujú v človeku systém stereotypov rozpoznávania javov vonkajšieho a vnútorného sveta, orientovaný na pochopenie celostnosti neustále sa meniaceho sveta, v ktorom niet ničoho trvalého a všetko, aj vrátane stereotypov rozpoznávania existuje ako proces.

Spoločnosť a postavenie človeka v spoločnosti sú z ich pohľadu tiež iluzórne procesy, na ktoré by sa mal mudrc pozerať rezignovane, nepociťujúc ani smútok, ani radosť. Duša musí byť spoluúčastná pokoju a veľkoleposti velikého kozmu.

Vnímanie všetkého jestvujúceho ako vzájomne vložených procesov viac zodpovedá Objektívnej realite, ako biblický kaleidoskop nemenných, navzájom protichodných danností.

Niečo podobné učeniam Ázie, otvorene propagovaných pre všetkých, na Západe existuje iba v pred väčšinou uzavretých tajných učeniach slobodomurárskych rádov. Preto davo-„elitarizmus“ biblického Západu v ideáli slobodomurárskej verchušky je večne existujúca dannosť zhora. Davo-„elitarizmus“ spoločnosti v Ázii je procesom, v ktorom teoreticky niet duší väčšmi „bohom vyvolených“ a menej „bohom vyvolených“. Úroveň kontrastnosti davo-„elitárneho“ rozdelenia Ázie je definovaná sociálnymi tradíciami jej národných kultúr a  rozvojom spoločenského zjednotenia práce v nich. Ale tento davo-„elitarizmus“ z pozície jej relígií je len okamihom vo večnosti a nie je niečím nemenným, a tým viac predpísaným Zhora: zmenia ľudia svoju karmu – aj davo-„elitarizmus“ sa zmení iným spoločenským usporiadaním, viac zodpovedajúcim novej karme. Svetonázorového zdôvodnenia davo-„elitarizmu“ božskými zjaveniami svätých písiem ázijských relígií niet. Je len zdôvodnenie účelného vzťahu - postoja k prebiehajúcemu stavu davo-„elitarizmu“ v komentároch a zjaveniach.

Kam sa dostala večná duša: do davu alebo „elity“ – to je dočasná epizóda, ktorú je nutné pretrpieť ako ošklivý sen, ak je zlý, ale ak dobrý, tak podľa možnosti nevytvárať ošklivé sny pre okolie. A matéria reálne patrí Bohu.

Z kaleidoskopu Biblie vyplývajú učenia o „bohom vyvolenosti“ a „neplnohodnotnosti“ národov, o „prvotnom hriechu“, „umrtvovaní tela“ a hlavne: priame a nepriame zákazy na osvojenie si geneticky podmieneného potenciálu rozvoja človeka, t.j. všetkého toho, čo je na Západe známe ako rôznorodé jógy Indie, wu-šu a tibetská medicína, karate, ninja. Sústredenie tohoto všetkého do Ázie je štatisticky predurčené obsahom svätých písiem a tradícií relígií, rozvinuvších sa z pohanstva a šamanizmu prirodzenou cestou, a relígií Západu, umelo vytvorených nadslobodomurárským znacharstvom s cieľom podpory svojho monopolu na tie druhy činnosti, ktoré v Ázii v princípe boli svetonázorovo otvorené všetkým sociálnym skupinám. „Kladivo na čarodejnice“ zbytočne stavajú do protikladu s duchom kresťanstva: Starý Zákon nie jedenkrát vyžaduje vyhladenie „volchvov“, „veštcov“, „prorokov“ a „jasnovidcov“, t.j. tých ľudí, ktorí si osvojili svoj potenciál rozvoja vo väčšej miere, ako ich okolie, a z ktorých zďaleka nie všetci boli v skutočnosti satanistami. V knihe „Numeri“ Mojžiš (kap. 11) vyjadril túžbu: „Ó, keby všetci v národe Hospodinovom boli prorokmi, keby Hospodin zoslal Ducha Svätého na nich!“ Ale na toto by starovekí židia museli prijať vodcovstvo Zhora, sprostredkovane cez Mojžiša, a nie ho odvrhnúť („Numeri“, kap. 14). Vtedy by ich 40 rokov nevodili po púšti, kŕmiac bezplatnou „mannou“, a nevnútili by im niesť po svete úžeru a účtovnú knihu, zameniac nimi Zjavenie Zhora, orientujúce všetkých ľudí na osvojenie si potenciálu rozvoja, a nie na kšeftovanie a otrockú prácu v žido-kresťanskom rozdelení spoločenskej činnosti. Duchu Zjavenia prevracajúcej Biblie by viac zodpovedalo zobrazenie postavy „Mojžiša“ s účtovnými účtami a nie s „kamennými doskami Zjavení“. „Sejúci slovo seje...“ hlása Evanjelium podľa Marka. Slovo bolo zasiaté v písmach relígií Západu i Východu. Je známe: „Čo zaseješ – to aj zožneš!“ V písmach Východu vyrástli kultúra myslenia, riadenie psychiky a fyziológie človeka podľa jeho vlastnej vôle a oveľa vyššia úroveň osvojenia si geneticky podmieneného potenciálu človeka. V spoločenskom živote sa to odráža v tom, že vysoký profesionalizmus kuchára, porcujúceho vypitvané zviera, je hodný kráľovskej úcty, a táto úcta je odzrkadlená aj v písomných zdrojoch. Profesionalizmus zametača je nevyhnutný pre spoločnosť rovnako, ako aj profesionalizmus vyšších politikov a dokonalosť spoločensky prospešného profesionalizmu je v očiach ľudí rovnocenná.

Ani jeden národ Ázie nezmizol z tváre Zeme. A zaostávanie v technike za Západom dohnalo Japonsko za 100 rokov, Južná Kórea za 40 a všetky ekologické problémy neboli u nich tak výrazné a dlhodobé ako v Európe a Amerike.

Biblia zotrela z povrchu Zeme národy Austrálie, oboch Amerík, dokaličila Afriku i Rusko, zbavila Euro-Americkú civilizáciu kultúry myslenia, čo aj zrodilo... extrémny individualizmus tzv. „osobností“ z davu, dve svetové vojny za jedno storočie, ekologickú krízu a urobila všetkých rukojemníkom genocídnych zbraní a štatisticky predurčených možností vzniku technogénnych katastrof.

-pokračování-