VODA MŔTVA (34)

16.6.2015

předchozí část

...Biblia zotrela z povrchu Zeme národy Austrálie, oboch Amerík, dokaličila Afriku i Rusko, zbavila Euro-Americkú civilizáciu kultúry myslenia, čo aj zrodilo... extrémny individualizmus tzv. „osobností“ z davu, dve svetové vojny za jedno storočie, ekologickú krízu a urobila všetkých rukojemníkom genocídnych zbraní a štatisticky predurčených možností vzniku technogénnych katastrof.

Kvôli diskrétnemu - nespojitému mysleniu, ktoré vyrástlo z Biblie, Západ zle chápe Východ, ktorý myslí procesne (v procesoch - v obrazoch)*. Kvôli individualizmu v myslení západného „davu“ Západ nie je v stave zaviesť efektívnejšie japonské formy organizácie práce, založené na komunitnom myslení.¹

Východ má v budhizme (a nielen v ňom) osobitnú techniku búrania cudzích i svojich vlastných stereotypov vnímania a chápania sveta a môže úplne porozumieť Západu, vďaka plastičnosti svojho systému stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov. Okrem toho je ešte jedna prevaha Východu: existencia písomníctva obrazného PROCESNÉHO MYSLENIA paralelne s fonetickým písomníctvom. Hieroglyfika robí myslenie disciplinovaným, lebo sťažuje rozmývanie pojmových hraníc (zámerné i neúmyselné). Takto sú Japonsko a Čína jediné dva veľké štáty, ktorých obyvateľstvo je v princípe OBOJGRAMOTNÉ, na rozdiel od gramotného ľavou hemisférou mozgu obyvateľstva Euro-Amerického konglomerátu. Z tejto príčiny proces inFormačnej obmeny v konglomeráte plynie pomalšie a s väčšími chybami pri hre s lexikálnymi formami², čo je v hieroglyfike reálne nemožné. Hoci osvojenie si hieroglyfiky, z pohľadu Európana, je ťažká vec, ale je celkovo odôvodniteľná a osvedčená pre spoločnosť pri veľkých objemoch ňou spracovávanej inFormácie.

Jediným kritériom dokonalosti toho alebo iného videnia sveta je zbiehavosť (konvergencia) reálne v živote prebiehajúcich procesov s prognózami, sformovanými na jeho základe. Tu netreba pod prognózou chápať všade vyhlasované proroctvo, ktoré sa plní, a mudrc, predpovedajúci udalosti, ako katastrofické pravidlo (pozri Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia), prichádza potom k národu so slovami: „Veď ja som predpovedal...“ Vierohodnosť prognóz na základe videnia sveta sa môže prejavovať nepriamo, takmer nebadateľne, v procese SAMORIADENIA spoločnosti, ako neprítomnosť porúch riadenia a katastrof kultúry, pri ktorých sa stráca kontinuita kultúry národa, podstúpivšieho katastrofu kultúry. Udržateľnosť SAMORIADENIA spoločnosti hovorí o tom, že riadiace riešenia, ktoré potenciálne môžu vyvolať katastrofu kultúry spoločnosti, sú zavrhované jeho systémom riadenia. Otázka o vierohodnosti prognózovania, ktorá je základom oddeľovania potenciálne nebezpečných riešení, vo všednom každodennom vedomí spoločnosti nevzniká, pretože všedné vedomie spoločnosti si hlavne pamätá naplnivšie sa negatívne prognózy.

Ak by Trójania poslúchli rady Kassandry, tak by Trója, možno, stála dodnes. Keďže trójska vojna by sa v tom prípade nekonala, tak dav by hneď zabudol doporučenia, sprevádzajúce proroctvo, no pamätajúc si „nevyplnivšie sa“ proroctvo, pohanil by kňažku „nízkou kvalifikáciou“, ktorá vie len „prorokovať“ nešťastia, ktoré sa nevypĺňajú. Následne v životnom zhone by sa zabudlo aj meno Kassandry, aj samotná epizóda s proroctvom o nenastavšej vojne a zničení Tróje. Ako je známe, trójsku vojnu sprevádzala epizóda s proroctvom Laokoona: „Obávajte sa danajcov, dary prinášajúcich.“ – ale nevnímali a dreveného koňa so „špeciálnym vojskom“ sami vtiahli do mesta, zrúcajúc vlastné múry. Tak dav – jeho stádovosť - hubí vlastný názor.

Túto epizódu je prospešné spomenúť v spojení s reformami prestavby podľa direktívy Rady národnej bezpečnosti USA 20/1 z 18.8.1948. Analógia nie je dôkaz; dôkazom je spoločenská prax. Varovania o neúčelnosti konkrétne týchto reforiem pre záujmy národov ZSSR boli aj v r. 1985, no vedenie uprednostnilo zahnať mienky „konzervatívcov“ a za 5 rokov, stratiac riadenie ekonomiky a ideológie, doviedlo krajinu do lístkového prídelového systému a reže, za čo je akoby vinný ešte VÝLUČNE Stalin a „stagnácia“. A vtedajšie súčasné vedenie je blaho zamerané, a preto za tento rozpad „nezodpovedá“.³

Prognózy, „proroctvá“ o nešťastiach sú pre riadenie cennejšie inFormácie, ako uvážené alebo neuvážené „odobrujem – schvaľujem“, pretože iba v tom prípade sa môže spoločnosť posmievať nad predpovedateľmi nevyplnivších sa nešťastí.

Ako príklad sa obrátime k Leninovi a Puškinovi. V. I. Lenin a jeho bližší stúpenci z množstva tých, ktorí neboli siono-internacisti, boli veľmi domýšľaví ľudia. Historik N. M. Karamzin sa v PZB (Plný zborník básnikov)* spomína trikrát, a ani raz obsahovo: odtiaľ vychádza nevidenie historických procesov. So slovníkom V. I. Daľa sa V. I. Lenin oboznámil až v roku 1920, odtiaľ je rečová vada. Filozofia „dialektického materializmu“ nevidí inFormácie: odtiaľ čiastočne nemožnosť vytvorenia v jeho termínoch teórie riadenia spoločnosti a rozkol celostnosti chápania sveta Leninom. Puškin bol pre neho „beletrista“, v PZB sa spomína trikrát, ale ani raz obsahovo. V. I. Lenin so svojim svetonázorovým kaleidoskopom nechápal celostnosť vnímania sveta A. S. Puškina. V básni „Domček v Kolomne“ A. S. Puškin dvakrát upriamuje pozornosť čitateľa, že sa jedná o alegóriu (inotaj) a „dosť veľa vtipkuje“. Pre V. I. Lenina a spol. to nebolo zaujímavé a do r. 1917 ostal inotaj neodhalený. Po r. 1917 oxmanovci a cjavlovskovci, ktorí sa usadili v „spravovaní Puškina“, sa pri publikáciach „Domčeka v Kolomne“ rozhodli vydať z 54 oktáv iba 40 oktáv a vyňali epigraf: „ To je muž, to je žena“, na rozdiel od „veľkého“ Lenina, sami revidujúc to, čo pre Puškina bolo tým, čo skrýva „bratstvo murárov“, ale čo národ musí vedieť. Dnes sa toto alegorické proroctvo, nestavšie sa podľa domýšľavosti V. I. Lenina v literatúre obyčajným „bytovým doplnkom“, chápe takto:

1

Usadni múza. Rúčky do rukávnika,
Pod lavicu nôžky!...“ Všetko ide nádherne...
„Teraz začnime... Žila-bola vdova“ —
Nešťastná vláda Ruska.
Národu a hospodárstvu hlava
Korunu namiesto čepca nosila.
V očkách vdovy ja uvidel som rád
Celý administratívny aparát.

2

Chatrč... A v chatrči tri okná:
Koruna, Pravoslávie, Národnosť.
Zaplavená bola alebo spálená —
Taká neznáma nám podrobnosť.
Fakt ten, že, kde spočinula ona, —
Dom trojpodlažný... To je čo za drobnosť?
Masonstva symbol odveký —
Tri poschodia. Hľa, zmysel tu aký!

3

Na prvom poschodí – učni,
Poschodie druhé — “tovariši” — podmajstrovia,
Posledné — majster. Tí sú vzdialení —
Pred nikým „neodkrývali” peria.
ON — pochopil. A z jeho ruky
K ich domu⁴ v Rusku nedôvera.
Poét sa nahneval — dychtí, aby v ňom
Všetky poschodia zachvátilo ohňom!

4

Paráša... Páša... Pašenka... — Národ,
Ktorý kŕmi všetkých i odieva,
Hospodárstvo nepokojné spravuje,
Národ to — ruský — Grékyňa naznačuje.
Osobitú pokoru nepestuje,
Po nedeliach kostol navštevuje.
I Viera tam Ivanovna nevídaná —
Ako Viera ruských v Boha i Cára!

5

Či nespomenieme si na osemnásty rok?
Ďaleko od prestolu, na Urale,
Vtedy krvavý prskol „guľomet
Jurovského“ v Ipatievskom podvale,
Romanovcov vykoreniac rod...
Tam veď nie«rod», ale Vieru postrieľali!
Dom Jeľcin zboril... Nuž, bol taký prípis,
I kto by povedal: «Nemáš pravdu, Boris!»

6

Tie strofy rozkrývať ja nezberám´s,
Kde Puškin taje času otvára.
A čo tam za gardista-čiernofúz
Pod oknami ruskými prechádza sa?
Pritisneš ho – uteká, ako zbabelca kus,
Popustíš – čiernym tieňom znova mihotá sa?
A tu ja čas náš podvediem —
Z oktávy na dekádu prejdem.

* * *

Áno... Čierny anjel – nie hlupák je:
Pokiaľ všetci súdia a riešia,
On rúca... rúca
Po brvienku... dokiaľ podkrovie
Nepadne hrudou mnohotonnej.
Rozbíjajúc sväté obrazy,
I u madony pochovanej
Do prachu nepadnú slzy...
V ničotnom napätí čaká,
Dvetisíci rok maznáčika...

7

A hľa, grófka. Neľahká dáma.
Načo je básnikovi? Na chybku?
Všeho tu dosť: hrdosť i clivota,
A dokonca Dostojevského v nadbytku.
Ona na Pašu pozerá zvysoka,
No jej nie cudzie sú milosti pokusy...
— Naozaj v dáme nepoznáš ty
Rodnej inteligencie črty?

8

Kuchtíčka Fiokla... Táto zdarma
(Závideniahodné je kuchtíčkine vytrvalstvo)
Bez sluchu, biedna... a, možno, i uma
Rusi slúži: to je kresťanstvo,
vlastne – ideológia sama,
Spojivšia i čas, i priestranstvo,
V roku Októbra kuchárka umrela,
Akoby ani nežila!

9

Za ňou žialil kocúr Vaska «najviac zo všech».
Áno... finančných kocúrov vtedy pritisli—
V sedemnástom, keď prišiel úspech,
Ktorí k «susedom» neutiekli—
Všetkých šikanovali, nepovažujúc to za hriech…
Im, pravda, na krk aj svoji dýchali.
I budovali pre svojich vidinu akože bláh

Paláce, fabriky, bane i… GULAG.

10

Ako bude bez ideológie vdove?
Národ, vzhliadni na Západ! Za hranicou -
Tam varí sa čo-to v hlave
Z Feuerbacha, Hegela i Nietsche.
«Bež, kuchárku hľadaj, môj svet,
Aby nebola len darebnicou! »
Pokiaľ vdova-vláda spala,
Paraša do domu kuchárku privádzala.

11

A hľa, charakteristika jej -
То jest ideológiou nadutou,
Ktorá vlúpala sa v bytie,
Takmer ako aj kresťanstvo, - silou:
Prišla, zosadla, sťa plemä havranie,
A s ušatou vyporiadala sa s Rusou,
Hoc hlava vravela jej tiež:
«Nelez do inflácie –priratávať nesmieš»

12

To presolí, to rozvarí.
То strašnú represiu vytvorí,
То Ladogu, to Volgu znečistí,
То severné rieky opačne nastaví,
То zrazu tovarov výrobu zastaví,
То hrádzu na „radosť“ Petrohradu postaví...
Všade uškodí alebo podvedie -
Liet sedemdesiat už národ sa s ňou bije…

13

U nás je nepokoj. Poradíme si s ním?
«Ako ťa volať?» – «Á, Maura». – Toť odsúdenie!
Všetci vedia: Maur – bol Marxov pseudonym!
Naozaj básnik predpovedal pomenovanie?
Naozaj šesťkrídly serafím
Jemu šepol – potomkom pre poučenie?
Tak alebo nie tak – na to odpovede niet,
No s Maurou my žijeme desiatky liet!

14

Náhoda, poviete?
No keby jedna!
Vezmite dielo s «Ruslanom a Ľudmilou»,
Prečítajte, ako je unesená
Nevesta strašnou, nechápanou silou.
V Ľudmile – je i krása stelesnená,
I, básnikovi milá, mravnosť krajov.
A ktože je zlodej, utiekol s nevestou mladou?
Veď tenže Karlo (Maura?) s bradou!

15

Dcéra i vdova: národ i moc v kriku jest –

Vyšli na žobrotu... Robiť perestrojku.
Im Maura sľúbila tortu upiecť,
Vystrojiť hody... po našom – opičku.
I tu vdova odhodlá sa zo strachu riecť,
Vraj, aby sme nespadli v mozgomyčku?

Či neokradne ruka Maury-„majsterky“,

A či s tým nezmizne za pahorky?

16

Ach, biedna naša ruská dolina i les!
Ropa, uhlie, plyn... Rukou sme mávli, dobre!
Akýže vás na porážku predal bes?
Kto kradne všetko, horliac nemilosrdne?
Kto, prevracajúc peniaze v zlata lesk,
Náhli sa zdrhnúť na Západ bezohľadne?
Čitateľ môj! Hľa, Puškina pečať:
Prorokoval on – nám treba odpovedať!

17

A tak, vdova, od Pokrova-masky v spech,
uvidela cez okno dievčie -
Mauruša sa holí! Zmizni, duch,
Náš ideál menil svoj obličaj.
Pristihnutá, sukňami šuštiac,
Ona beží, zabudnúc na dobrý obyčaj.
A veď zdrhá, s namydlenou tvárou.
No získa však pokoj ten náš národ?

18

Nepokoje v „krajoch“ i vo „vrchoch“,
A žurnalisti rozpaľujú strasti.
Pokiaľ ruský⁵ spí «nevoľník i padúch»,
Gvardejci-čiernofúzi rvú sa k vlasti.
Akoby neboli v našich poznatkoch –

Od počiatku vekov trpké útoky, pasti...
Znova stavajú „generátory idej“
Experiment k Vlasti mojej.

19

Teraz majú do kapitalizmu vlnu!
Socializmus prekrútiac bezbožne,
Stvoriac klamstiev hojne i vinu,
Tu zrazu ohlasujú, že učenie je ložné!
Že vlastníctvo nám v ruku vlastnú
Že nám bez ich „kultúry“ žiť je nemožné…
(V „Kubani“ Šafarevič pomedzi diela
Pieseň zádušnú socializmu spieva...)

20

А že národ sa nejaví rýchlym byť?
Národ stále pozerá do «zrkadla Paraše».
To zrkadlo vie hovoriť
A stále bičuje poblúdenia naše.
A nedáva sa Rusi ni zjednotiť,
Ani vytriezveť. Hoc sľubuje kaše,
Dovážanej nám «spoza Rozmedzia».
Chuť tej kaše však známa je aj pre ježa!...

21

«Načnúc pre zdravie, zhrnieme pre pokoj»
Všetky diela. A perestrojku takže
No Puškin je optimista v jednom riadku -
On nám neporovnateľne viac pokáže
Než všetky tie „reči“, čo teraz sa lejú v rieku.
Nastávajúce, jak vravia, ukáže.
Hádať о ňom pokiaľ budem na pozore,
No zdá sa,rozhýbalo sa Rusi more!

Námietka môže byť prijatá k posúdeniu iba vo forme inej interpretácie alegórie, neprotirečivej ohodnoteniu A. S. Puškina Mikulášom I. ako najrozumnejšieho muža Ruska, ktorý sa teda nebude zaoberať malichernosťami. Ak by tomu tak nebolo, tak by nebolo PRÍČIN urobiť obrezanie „Domčeka v Kolomne“ o 14 oktáv.

Dokonalosť systému spoločenského samoriadenia spočíva v nasledovnom: sú ľudia, ktorí prorokujú nešťastia, ale tie neprichádzajú, pretože hneď za proroctvami o nich sa v spoločnosti formulujú aj odporúčania, ako sa im vyhnúť a spoločnosť tieto odporúčania nasleduje. Pre kultúrneho riadiča-manažéra inFormácia o tom, že sa proces rozvíja v súlade s vektorom cieľov s dostatočnou úrovňou kvality, má nulový význam. Význam pre KULTÚRNEHO RIADIČA-MANAŽÉRA má upozornenie PREDIKTORA na možné odklonenie procesu v budúcnosti od vektora cieľov až za neprípustné hranice. Preto starostlivosť o stabilné fungovanie PREDIKTORA–KOREKTORA je pre KULTÚRNEHO RIADIČA-MANAŽÉRA – hlavná starosť.

*      *      *

Samotné „proroctvo“ nemusí ani zďaleka v každom prípade vychádzať na úroveň vedomia a ohlasovať sa spoločnosti. Stačí, ak sa vierohodnosť prognóz prejavuje v neprítomnosti nešťastí, a o to viac katastrof straty riadenia. Táto podmienka je postačujúca, pretože prognóza vývoja uzavretého systému je vždy prítomná v plnej funkcii riadenia.

Chronologická hĺbka kultúrnej kontinuity v Indii a východnej Ázii je výrazne väčšia, ako v Európe a Amerike, otriasaných katastrofami kultúry raz za 200 - 300 rokov a lokálnymi stratami riadenia oveľa častejšie. Európania toto „obnovenie“ kultúry nazývajú „sociálnym progresom“, ktorý vyústil do bezduchovnosti individualistov Euro-Americkej civilizácie, pretože v katastrofách kultúry sa ničia predovšetkým výdobytky duchovnej kultúry. Technokracia sa kontinuálne zachováva, ale rozvoj duchovnej kultúry po katastrofe začína takmer od doby kamennej. Aby sme sa o tom presvedčili, stačí si spomenúť na averbachovsko-meyerholdovské „proletársko-kultové hľadanie“ s ich degenerovaným, človeka nenávidiacim heslom: «Zhodíme Puškina z lode súčasnosti!» a na úspechy ZSSR v industrializácii prakticky v rovnakom čase.

A ako obvykle, borci za „sociálny progres“ – jasne ľaví i PRAVdepodobnÍ, ale nie PRAVÍ, čo je plne v súlade so spôsobilosťou ku lži a sebaklamu ľavej hemisféry mozgu človeka. Nepravé dielo lži ľavičiarov sa vždy oblieka do hávu „pravdy“.

*            *
*

Dobré úmysly, nezavedené do života sú základom pre ODSUDZUJÚCI úsudok, predkladaný „humanistom“, hoci dobré úmysly s rovnakým úspechom sa vyskytujú jak v Biblii, tak aj v ju „popierajúcom“ marxizme.

Nespojitosť – trhlina, vznikajúca pri katastrofách kultúry pri úplnosti kontinuity technokracie a kultúry myslenia, narastajúca pri opakovaní katastrof kultúry, aj vyústila do súčasnej krízy vývoja Euro-Americkej civilizácie. V porovnaní s Európou väčšia chronologická hĺbka kultúrnej kontinuity Indie a Východnej Ázie odráža, z pohľadu teórie riadenia, vyššiu rezervu udržateľnosti blokovej organizácie riadenia, vlastnej pre tieto krajiny.

Čiastkové, lokálne katastrofy kultúry a menšie krízy a zlyhania riadenia v jednotlivých regiónoch Euro-Amerického konglomerátu znižujú rezervu udržateľnosti konglomerátu ako celku, čo neexistuje v regiónoch s blokovou organizáciou riadenia.

To všetko vedie k záveru, že Východ je svetonázorovo vyššie ako Západ. Osobitne sa to týka najmä vládnej „elity“ sociálnych systémov Východu v porovnaní s „elitou“ Západu, pretože v histórii Východu nie je možné vypátrať časovo stálu činnosť rozbíjania celostnosti svetonázoru, podobnú tej, ktorú vedie celosvetová „profesionálna únia kamenárov súdruha Šalamúna“ na Západe. „Elita“ je vždy svetonázorovo dokaličená viac ako národné masy, pretože sa vždy stavia do opozície voči národu, chváliac sa vyššou úrovňou inFormovanosti v oblasti praktickej - aplikovanej faktológie. (A. I. Solženicyn tento jav videl, ale pomenoval ho emocionálne bičujúco a obsahovo nevierohodne – „vzdelanovština“, zrejme preto, že v „elite“ vydeľuje ešte nejakú „elitu“, ktorá nie je „vzdelanovštinou“. Z nášho pohľadu, celý rozdiel je iba v stupni „vzdelanovštiny“: kandidát, rozmýšľajúci o „vzdelanovštine“, je sám - „vzdelanovština“ z pohľadu ešte viac „vzdelaného“ akademika, no takisto zbaveného METODOLOGICKEJ kultúry). Za takýchto podmienok osvojenie si PRAKTICKEJ - APLIKOVANEJ FAKTOLÓGIE Západu nepredstavuje pre Východ principiálne problémy. V dôsledku svetonázorovej prevahy Východu je tam sociálna vrstva, spôsobilá niesť VEDOME konceptuálnu moc, širšia ako na Západe. Dokiaľ sa konceptuálna samostatnosť Japonska podvedome opiera práve o unikátnosť CELOSTNÉHO SVETONÁZORU svojho národa.

*       *       *

-pokračování-